Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200474
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619200474.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne N.. G. Y., advokátky, so sídlom W.,
Š. XX, IČO: 42027047, proti žalovanej D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. T. D., U.. X. I. XXXX/XX, zast.
občianskym združením Centrum správnej pomoci Košice, Tomášikova 3, IČO: 51847124, o zaplatenie
1.642,30 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/1/2019-108 zo 7.2.2020 Okresného súdu

Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny 400 € s prísl.
zastavil (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy

konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 1.642,30 € s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na
tom skutkovom podklade, že so žalovanou dňa 6.5.2015 uzavrela zmluvu o poskytnutí právnych služieb

za odplatu pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s konaním vedeným pred ORPZ, ODI v Spišskej
Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Dňa 7.12.2017 žalovanej vystavila faktúru č. 07/2017 na celkovú sumu
1.642,30 €, ktorej prílohou boli podrobne rozpísané vykonané právne úkony vo veci. Žalovaná faktúru
s prílohou prevzala dňa 20.12.2017 a vo vzťahu k fakturovanej sume nevzniesla žiadne námietky ani
výhrady. Žalovanú vyzvala listom dňa 1.1.2018 na úhradu dlhu vo výške 1.642,30 € v lehote do 8 dní od

prevzatia výzvy s tým, že ak v uvedenej lehote sumu neuhradí, tak odstúpi od zmluvy zo dňa 6.5.2015
podľa § 22 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Výzvu žalovaná prevzala dňa 3.1.2018. Žalovaná
sumu neuhradila a ani ju nijako nenamietala, preto jej listom z 15.1.2018 oznámila, že dňom 15.1.2018
odstupuje od zmluvy zo 6.5.2015. Uvedené oznámenie prevzala 16.1.2018 a svojím podpisom vzala na
vedomie aj to, aby ju kontaktovala za účelom odovzdania všetkých dokumentov, tiež že Krajský súd
v Košiciach vytýčil na deň 1.2.2018 pojednávanie vo veci, ktorého sa žalobkyňa nezúčastní z dôvodu

odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť o odstúpení od zmluvy oznámila písomne aj Krajskému súdu v
Košiciachksp.zn.7S/134/2015.Dňa31.1.2018odovzdalažalovanejkompletnúspisovúagenduvoveci.
Listom z 8.3.2018 žalovanú vyzvala s doručenkou do vlastných rúk na úhradu dlhu vo výške 1.642,30
€. Predmetnú zásielku si žalovaná v odbernej lehote neprevzala.

3. Po vyjadrení sa žalovanej, ktorá uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť, žalobkyňa

podaním z 26.7.2019 vzala žalobu čiastočne späť v sume 400 € s prísl.4. Súd po vykonaní dokazovania ustálil, že 6.5.2015 v Levoči uzatvorili sporové strany na dobu určitú, t.
j. od 6.5.2015 do doby právoplatného ukončenia konania vo veci klienta, zmluvu o poskytnutí právnych
služieb, v ktorej žalobkyňa figurovala ako advokátka a žalovaná ako klientka. Predmetom zmluvy bolo

poskytovanie právnych služieb v plnom rozsahu pri všetkých právnych úkonoch v konaní vedenom
pred OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P v právnej veci prejednania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa čl. II zmluvy klientka sa zaviazala do
doby právoplatného ukončenia vo veci, že bude advokátke uhrádzať priebežne na základe vzájomnej
dohody odmenu za jednotlivé úkony a s tým súvisiace ďalšie hotové výdavky, režijné náklady, náhradu

za stratu času, cestovné náklady a poplatky, ktoré zo strany advokátky budú účtované podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. Podľa plnomocenstva podpísaného dňa 6.5.2015 žalovaná splnomocnila žalobkyňu na
zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky vedenej pod č. k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P. Z faktúry č. 07/2017 odoslanej
dňa 8.12.2017 súd zistil, že žalobkyňa si za vykonané právne úkony, cestovné, stratu času, režijné
náklady a poštovné účtovala sumu 1.842,30 € - 200 € ako uhradený preddavok dňa 18.5.2015, t. j. sumu

1.642,30 €. Jednotlivé položky a sumy za vykonané právne služby žalobkyňa vyčíslila dňa 7.12.2017
(viď čl. 7 súdneho spisu). Žalovaná si faktúru prevzala dňa 20.12.2017. Dňa 1.1.2018 žalobkyňa vyzvala
žalovanú písomným podaním, ktoré si žalovaná prevzala dňa 3.1.2018, na úhradu dlhu. Písomným
podaním z 15.1.2018, doručeným žalovanej nasledujúci deň, žalobkyňa oznámila žalovanej odstúpenie
od zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo 6.5.2015 a vyzvala žalovanú, aby ju kontaktovala z dôvodu

odovzdania spisovej dokumentácie a zároveň jej dala do pozornosti termín pojednávania na Krajskom
súde v Košiciach dňa 1.2.2018. Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyňa
oznámila aj Krajskému súdu v Košiciach listom z 15.1.2018. Z úradného záznamu spísaného dňa
31.1.2018 vyplynulo, že v tento deň žalobkyňa odovzdala žalovanej listinné dokumenty súvisiace s jej
prípadom. Zásielku z 8.3.2018, ktorou žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy 1.642,30 €, si táto

neprevzala. Z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/134/2015 zo 6.7.2018 súd zistil, že v nej
ako žalobkyňa vystupovala D. C. (žalovaná v tomto konaní) zastúpená advokátkou JUDr. Ľubomírou
BašistovouVirovouažalovanýmboloKRPZvKošiciach,KDIKošice.Predmetomvecibolopreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P zo dňa 24.8.2015. V tomto konaní
Krajský súd v Košiciach rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni D. C. trovy advokátky N..

G. Y. v sume 353,29 €, na účet pôvodnej právnej zástupkyne žalobkyne vo veci. Z vkladových lístkov
Unicredit Bank a.s. (2 x z 18.5.2015 a 1 x z 25.5.2015) súd tiež zistil, že žalovaná uhradila žalobkyni
po 200 €, teda spolu 600 € ako preddavok.

5. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §

53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka. Konštatoval,
že uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb v konaní vedenom pred OR PZ, ODI v Spišskej
Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P vznikol medzi stranami vzťah spotrebiteľský. Žalovaná sa

v zmluve zaviazala, že bude do doby právoplatného skončenia konania vo veci uhrádzať priebežne
žalobkyni odmenu za jednotlivé právne úkony a ďalšie s tým súvisiace hotové výdavky v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z. z. Žalobkyňa vo faktúre č. 07/2017 zo 7.12.2017 vystavenej na sumu 1.842,30 €, odpočítala
len preddavok 200 €, a celkovú výšku odmeny vyčíslila na sumu 1.6.42,30 €. Táto pozostávala podľa
prílohy k faktúre z právnych úkonov: prevzatie a príprava na zastupovanie dňa 6.5.2015, predloženie

dokumentu a nazretie do priestupkového spisu na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi dňa 13.5.2015,
sťažnosť na MV SR zo 7.6.2015, odvolanie z 1.6.2015, písomné podanie zo 4.8.2015, žiadosť zo
6.10.2015, spísanie žaloby z 19.10.2015 a účasť na pojednávaní na KS KE dňa 27.10.2016, t.j. 8
úkonov právnej služby a k tomu prislúchajúce režijné paušály, hotové výdavky a poštovné. Z uznesenia
Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/134/2015 zo 6.7.2018 vyplynulo, že žalobkyňa (advokátka) si v

tomto konaní z dôvodu odstúpenia od zmluvy účtovala trovy konania, ktoré jej súd v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z. z. priznal vo výške 353,29 € za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby dňa
19.10.2015aúčasťnapojednávanínaKSKEdňa27.10.2016,spolusprislúchajúcimirežijnýmipaušálmi
ahotovýmivýdavkami.Súdkonštatoval,žeideotieistétriúkony,ktorésižalobkyňaúčtovalaajvofaktúre
vystavenej žalovanej dňa 7.12.2017. Žalovaná zaplatila na účet žalobkyne ďalších 400 €, čo potvrdila

aj samotná žalobkyňa tak, že dodatočne v tejto časti vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, preto
súd konanie v tejto časti zastavil. Súd argumentoval, že aj keď žalovaná tvrdila, že žalobkyni zaplatila
ešte v hotovosti „na ruku“ sumu 500 €, rozdelenú na 100 € a 2 x 200 €, toto preukázané v konaní
nebolo, žalovaná na to nemala doklad. Okrem troch úkonov, za ktoré odmena spolu s prislúchajúcimirežijnými paušálmi a hotovými výdavkami bola žalobkyni priznaná Krajským súdom v Košiciach v konaní
sp. zn. 7S/134/2015, vyúčtovanie ďalších piatich úkonov, ktoré si žalobkyňa dňa 7.12.2017 účtovala od
žalovanej,podľanázorusúdu,nezodpovedávyhl.č.655/2004Z.z.Vtejtosúvislostisúduviedol,žeakby

aj priznal žalobkyni sumy v súlade s vyhláškou za zvyšných päť úkonov, tak suma 600 €, ktoré žalovaná
preukázateľne zaplatila žalobkyni, by túto sumu pokryla. Preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a priznal úspešnej
žalovanej trovy konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením.

7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania napadla včas odvolaním žalobkyňa z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a uplatnila si aj náhradu trov konania. Vytkla
súdu prvej inštancie nezákonnosť, nejasnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť

rozhodnutia, namietala vyhodnotenie vzťahu medzi stranami ako spotrebiteľského, poukázala na to,
že žalovaná žiadnym spôsobom nenámietkovala vysoko odborne vykonané právne úkony vo veci,
keď prevzala faktúru spolu s rozpisom úkonov. Dokázateľne jej bola súdom odmietnutá zákonnosť a
spravodlivosť v konaní a pri rozhodovaní a došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie.
Sudkyňamalavychádzaťvkonanízozmluvyoposkytnutíprávnychslužieb,vktorejbolodeklarované,že

odmena za vykonané právne úkony vo veci bude uhrádzaná na základe vzájomnej dohody, čo žalovaná
nespochybnila. Namietala nejasnosť a neurčitosť neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v
bode 33., keď súd neuviedol o ktoré úkony má ísť, ktorých vyúčtovanie nezodpovedá vyhl. č. 655/2004
Z.z. a z akého dôvodu nezodpovedá tejto vyhláške, pričom v tejto súvislosti opakovane zdôraznila, že so
žalovanou sa dohodli, že odmenu jej bude uhrádzať za jednotlivé právne úkony na základe vzájomnej

dohody, čo nikdy nebolo spochybnené. Poukázala na to, že žalovaná sa jej predstavila ako samostatne
zárobkovo činná osoba, v takomto statuse podpísala zmluvu o poskytnutí právnych služieb a ona ju
zastupovala v rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti aj v konaní vedenom konaní pred OR PZ,
ODI v Spišskej Novej Vsi č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P, čím spochybňovala spotrebiteľský charakter
vzťahu. Z internetového výpisu obchodného registra, podľa odvolateľky, vyplynulo, že žalovaná bola

štatutárnym orgánom v spoločnosti WEENDY, s.r.o. od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v spoločnosti KERNY
s.r.o. bola a aj je žalovaná jediným spoločníkom a konateľom od 22.9.2007 doteraz. Zopakovala,
že vystavila žalovanej faktúru vo výške 1.642,30 € za právne úkony, pričom žalovaná nerozporovala
žalobkyňou vykonané právne úkony vo veci ani faktúru za ich vykonanie. Nemala pripomienky ani pri
odovzdávaní kompletnej spisovej agendy dňa 31.1.2018. Žalovaná pritom dňa 1.1.2018 a 8.3.2018

prevzala žalobkyňou vystavenú výzvu na úhradu sumy, avšak dlh nezaplatila, ani nijakým spôsobom
neuviedla námietky k výške dlhu a k rozpísaným právnym úkonom.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poprela tvrdenia žalobkyne, že zmluva o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 6.5.2015 uzatvorená medzi sporovými stranami nebola spotrebiteľským

vzťahom. Žalovaná mala za to, že zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keďže zmluvu uzatvárala z dôvodu jej
zastupovania ako človeka, občana vo veci prejednania priestupku voči bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky v súvislosti s konaním v tom čase vedeným pred Okresným riaditeľstvo policajného zboru,
okresný inšpektorát v Spišskej Novej Vsi č- ORPZ-SN-ODI-142/2014-P. Ak by predmetnú zmluvu

neuzatvárala ako fyzická osoba, nebola by v zmluve identifikovaná dátumom narodenia ale IČO-m.
Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že ňou vyplatené preddavky za právne služby
žalobkyni a vyplatené trovy konania, by na základe predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb
zo dňa 6.5.2015 pokryli výšku odmeny vypočítanej v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalovaná
poprela, že by žalovanou vystavenú faktúru bolo možné považovať za vzájomnú dohodu zmluvných

strán. Argumentovala tým, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že by si zmluvné strany dohodli sumy
vyfakturovanéžalobkyňouzajednotlivéprávneúkony,ktorésúdiametrálneodlišnéodsúmvypočítaných
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Taktiež v zmysle § 24 ods. 2 zákona o advokácii odmena advokáta
sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom a ak nedôjde k dohode, patrí advokátovitarifná odmena. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiadala odvolací súd, aby odvolanie
žalobkyne zamietol ako nedôvodné alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny v celom rozsahu.

9. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní, jednoznačne
popierala spotrebiteľský charakter vzťahu vzniknutého medzi ňou a žalovanou na základe zmluvy o
poskytovaní právnych služieb.

10. Žalovaná v duplike k odvolaniu uviedla, že zotrváva na všetkých svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, stotožnila sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri uzavieraní zmluvy o
poskytovaní právnych služieb nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb a taktiež plnomocenstvo uzatvárala ako spotrebiteľka
právnej služby a je vo vyššie spomenutých listinách identifikovaná ako - D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom U. X.I. XXXX/XX, XXX XX G. T. D., SZČO. Zopakovala, že ak by predmetnú zmluvu neuzatvárala

ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nebola by v zmluve identifikovaná dátumom narodenia, ale IČO-
m a miestom podnikania, ktoré nie je totožné s jej trvalým bydliskom. Taktiež faktúru za vykonané
právne služby adresovala žalobkyňa žalovanej na adresu jej trvalého bydliska, nie na adresu miesta
podnikania. Vo všetkých žalobkyňou predložených dôkazoch je žalovaná jednoznačne identifikovaná
a identifikovateľná ako fyzická osoba, nie ako podnikateľský subjekt t.j. samostatne zárobkovo činná

osoba.

11. Žalobkyňa namietala, že jej neboli zo súdu zaslané relevantné dokumenty o udelenom
plnomocenstve zo strany žalovanej pre Centrum správnej pomoci Košice, preto jeho vyjadrenie za
žalovanú je právne a skutkovo irelevantné. Zotrvala na argumentoch, že žalovaná pri uzavretí zmluvy

o poskytnutí právnej služby nebola spotrebiteľskou, nevznikol medzi nimi spotrebiteľský vzťah, ide o
špekulatívne, účelové a arbitrárne tvrdenie žalovanej, ktorá bola a je štatutárnym orgánom v rôznych
spoločnostiach ( od 9.6.2010 žalovaná vykonávala sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu
a služieb, bola štatutárnym orgánom v spoločnosti WEENDY, s.r.o. od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v
spoločnosti KERNY s.r.o. bola a aj je žalovaná jediným spoločníkom a konateľom od 22.9.2007 doteraz).

12.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,

s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zatiaľ predčasné, preto napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP).

14. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne zastavil konanie o 400 € s
prísl., preto rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti sa stal právoplatným a v odvolacom konaní nebol
preskúmavaný.

15. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.16. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,

zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové
závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.

Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

17. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 2 M Cdo 9/2013). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára
1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z
3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

18. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť

a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (. III. ÚS
328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uviedol: „Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS

14/07). „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej
argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky
vedúcekneúplnostiahlavneknepresvedčivostirozhodnutia,čojevšakvrozporenielenspožadovaným
účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I.
ÚS 33/2012)“. Podľa Ústavného súdu SR „Za úplné a dostačujúce možno považovať také odôvodnenie

rozsudku,ktorédostatočnýmspôsobominformujeúčastníkakonaniaoskutkovýchzisteniachaprávnych
záveroch, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje
základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré
súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu
podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere požiadavku § 157 Občianskeho súdneho

poriadku.” (III. ÚS 199/09).

19. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými

špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 1 CSP. Z

obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku je však nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej
inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že
v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku
došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahomspočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však
neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia

byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok
v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba
konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je
preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže
posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

20. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné podmienky, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné,
dochádza k procesnej vade, ktorú ustálená súdna prax považuje za taký postup súdu, ktorým je
neúspešnej strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom [§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP - nesplnenie
procesných podmienok a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces]. Nedostatočné

odôvodnenie rozsudku totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená
procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bola v odvolacom konaní úspešná,
čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a porušenie ich práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. V prejednávanej veci súd odcitoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a vzťah medzi stranami sporu bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhodnotil ako spotrebiteľský.

Súdu prvej inštancie treba vytknúť, že z jeho rozhodnutia skutočne vôbec nevyplýva, aké boli jeho
myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k tomuto záveru, preto je jeho rozhodnutie v tomto smere
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Toto platí aj pre rozsudok v bode 33. odôvodnenia, v ktorých súd
len stručne bez vysvetlenia skonštatoval, že vyúčtovanie ďalších piatich úkonov nezodpovedá vyhláške
655/2004 Z.z., preto aj keby ich súd priznal v súlade s cit. vyhláškou, tak suma 600 €, ktoré žalovaná

zaplatila žalobkyni, by túto sumu pokryla.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní preto bude, aby korektne a zrozumiteľne uviedol,
ako dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi stranami sporu (odvolací súd v tejto
súvislosti dáva do pozornosti ust. § 18 ods. 4 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene

a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov,
podľa ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí, to neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne)
a o ktoré ďalšie úkony ide, za ktoré by žalobkyni prislúchala odmena a aká by bola konkrétna výška

odmeny za ten ktorý priznaný úkon podľa zákona a takto ustáliť, či by odmena bola pokryté zaplatenými
zálohami.

23. Z cit. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. vyplýva povinnosť advokáta informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby. V prípade, že

si advokát túto povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu za ten z
úkonov, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti týkalo. Žalovaná v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie tvrdila (napr. vo vyjadrení z 19.6.2019 na č.l. 55), že o výške odmeny za úkony právnej
služby nebola žalobkyňou vždy dopredu, zrozumiteľne, riadne a korektne upovedomená. Vo svojej
právnej argumentácii sa teda zreteľne dovolávala aplikácie ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii a v jej

rámcoch vyriešenia otázky, či žalobkyni vzniklo právo na odmenu tiež z hľadiska učinenia zadosť právnej
povinnosti, vyplývajúcej z tejto normy. Súd prvej inštancie uplatnený nárok podľa tohto zákonného
ustanovenia opomenul právne posúdiť, preto jeho úlohou v ďalšom konaní (pokiaľ dospeje k záveru, že
zložená záloha nepokrýva odmenu advokáta) bude zaoberať sa aj touto otázkou.

24. Súd v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností umožní stranám uplatniť eventuálne
ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či
už dôkazmi, ktoré strany navrhli, alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, súd prvej
inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností,ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo
svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak,

aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo
náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého
odôvodnenia. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť súdu prvej inštancie, že
v odôvodnení rozsudku musí súd tiež vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Dôkazy

teda nestačí len vykonať a ich obsah preniesť do odôvodnenia rozsudku, ale je potrebné ich náležite
vyhodnotiť, teda posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť a vyvodiť z nich dielčie skutkové zistenia a
potom i rozhodujúci skutkový záver. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ust. § 191 ods.
1 CSP v sebe subsumuje okrem iného tiež i povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez
zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenie strán sporu. Súd je povinný navzájom si odporujúce
dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektorý z dôkazov považuje za nevierohodný, a prečo

niektorý z dôkazov odmietol vziať pri formovaní rozhodnutia do úvahy.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).