Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202012
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:1021202012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., pr. zast. JUDr. Július Jánošík, so sídlom Klincová 35, 821 08
Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29 augusta 8 - 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
28.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoGenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovne,Bratislavač.XXXXXX
XXXX X zo dňa 28.10.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17.08.2021 rozhodla podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 555/2007 Z. z. tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla.

2. Prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 28.10.2021 obsahuje
ustanovenia § 65 ods. 1,2, § 255 ods. 1, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ust. § 21
ods.1,§174ods.1písm.a),ods.2zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívzneníneskorších

predpisovavzáveresvojhorozhodnutiakonštatuje,žepodľa potvrdeniaGenerálnehoriaditeľstvaZboru
väzenskej a justičnej stráže, Bratislava č. GR ZVJS-15569/33-15 z 11. júna 2015 a podľa potvrdenia
Generálneho riaditeľstva č. GR ZVJS-d-15569/14-2019 zo dňa 11.04.2019 vyplýva, že žalobcovi bol
podľa zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 01.08.2012. Na vznik
nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru

príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného
pomeru príslušníka ZVJS od 1. januára 2000 do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I.
kategórií funkcií získal účastník konania v služobnom pomere v rozsahu 4 959 dní, t. j. 13 rokov a 214
dní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi nevznikol nárok na
starobný dôchodok podľa § 21, § 132 ani § 174 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Záverom prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok, preto v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

a na skutočnosti, že mu nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, doba služobného pomeru nie je
obdobím dôchodkového poistenia.3.GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovneakosprávnyorgándruhéhostupňa-žalovanývpreskúmavanej
právnej veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021 v súlade s ustanoveniami § 215 ods. 4
a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu

a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021
vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že dôchodkový vek účastník konania dosiahol
dovŕšením 62 rokov 8 mesiacov veku, dňa 10. mája 2021. K máju 2021 účastník konania získal 5 013

dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k
10. máju 2021 účastník konania získal 13 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom
na to, že k 10. máju 2021 účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný
dôchodok. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava
č. GR ZVJS-15569/33-15 zo dňa 11. júna 2015 a podľa potvrdenia č. GR ZVJS-d-15569/14-2019 zo

dňa 11. apríla 2019 vyplýva, že bol účastníkovi konania podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
od 1. augusta 2012 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho
sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26.
septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do

31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. januára 2000
do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I. kategórií funkcií získal účastník konania v služobnom
pomerevrozsahu13rokova214dní.Pretožeúčastníkkonaniaobdobievýkonuslužbyod30.septembra
1977 do 26. septembra 1979, od 1. júna 1988 do 31. decembra 1999 získal v takom rozsahu, ktorý
založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,

predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov nie je možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Nakoľko účastník konania k 10. máju
2021 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobnýdôchodok,žiadosťopriznaniestarobnéhodôchodkubolazamietnutá.Nárokúčastníkakonania
na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom

poistení.

5. V správnej žalobe zo dňa 20.12.2021 žalobca uviedol, že žalovaný (druhostupňový aj prvostupňový
správny orgán) nerešpektujú ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, t.j. pri výpočte starobného
dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby

poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky. Tento ustálený
právny názor Najvyššieho súdu SR nie je viazaný len na prípady, keď policajt získal zamestnanie
(dobu služby) v I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku.
Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutia sp.
zn. 7 So/138/2011 zo dňa 15.08.2013, sp. zn. 9 So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, 1 Sdo 20/2005 zo

dňa 30.05.2006, 9 So 214/2008, 9 So/127/2015 a iné. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR opakovane
dospel k záveru (viď R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu
štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o
sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Žalobca má nárok na výpočet starobného dôchodku v súlade

s Medzinárodným dohovorom č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, čl.33 odst.2
(výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie). Žalovaný
sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu na uplatnenie Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach. Záverom uviedol, že žalovaný odmieta rešpektovať ustálený
právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového

dôchodku a vôbec sa nezaoberal ani možnosťou použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.03.2022 uviedol, že má za to, že jeho postup

pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku
žalobcu. Taktiež uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom
práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené v Zbierke stanovískNajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom,
a teda poukazovanie na rozsudky, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky je nedôvodné, pretože právny názor uvedený

v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok
možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.
Ďalej uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia a má za to, že predmetné rozhodnutia
sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva
a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2022 uviedol, že žalovaný svojvoľne ignoruje rozhodovaciu činnosť
Najvyšších súdnych autorít. Správny orgán nemôže spochybňovať závery súdov v správnom súdnictve,
nakoľko tým absolútne spochybňuje ich autoritu a svojvoľne ich ignoruje, čím zbytočne vytvára prieťahy
v konaní, zaťažuje súdy, účastníkov konania aj ich právnych zástupcov. Takýto postup je v právnom
štáte neprijateľný. Žalobca poukazuje najmä na judikát Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo 25/2013 Z.

z.: „V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením § 250j ods. 6 OSP a viazanosťou správneho
orgánu právnym názorom súdu najvyšší súd dáva do pozornosti žalovaného, vzhľadom na obsah
jeho vyjadrenia, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom súdu ani ho
spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený
tak, ako tomu v napadnutom rozsudku krajského súdu je. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny

orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť, t. j. vyporiadať sa náležite so
žalobkyňou predloženým odborným posudkom P. a náležité odôvodniť začatie konania vo veci; žalovaný
bude tiež musieť vyriešiť v súlade s § 9 a § 10 správneho poriadku námietku predpojatosti vznesenú
žalobkyňou voči osobe J.“ Vzhľadom na uvedené je ignorácia judikatúry žalovanou neudržateľná a je
potrebné ju napraviť.

8. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia
§ 106 ods.2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 13.05.2022.

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v

sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov
oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021
vykazuje právne vady podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a teda, že správnej žalobe v preskúmavanej
právnej veci je potrebné vyhovieť.

10. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 17.08.2021 žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok z dôvodu nedovŕšenia
dôchodkového veku s poukazom na § 65 ods. 2, zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z.
z.,podľaktoréhodôchodkovývekžalobcadosiaholdňa10.mája2021.Kudňu10.05.2021žalobcazískal

5013 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.

11. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 28.10.2021 zotrval na právnej argumentácii

obsiahnutej už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo 17.08.2021, podľa ktorého účastníkovi
konania nepatrí starobný dôchodok, o ktorý požiadal žiadosťou zo dňa 13.05.2021. Na vznik nároku na
výsluhový dôchodok a pre jeho sumu, mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od
30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka
ZVJSod01.júna1988do31.decembra1999vI.kategóriifunkciíadobaslužobnéhopomerupríslušníka

ZVJS od 1. januára 2000 do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I. kategórií funkcií získal
účastník konania v služobnom pomere v rozsahu 13 rokov a 214 dní. Pretože účastník konania obdobie
výkonu služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979, od 1. júna 1988 do 31. decembra 1999
získal v takom rozsahu, ktorý založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v
zneníneskoršíchpredpisov,predmetnéobdobievsúlades§60ods.2a§255ods.5zákonač.461/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok.

12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.13. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

14. Podľa ust. § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

15. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto
obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie

funkcií sa zachovávajú.

17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,
uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nároknadávkuustanovenúvtomtoDohovoreaakdostávainúpeňažnúdávkusociálnehozabezpečenia

za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v
súladesplatnouprávnouúpravou,apretoajpreskúmavanérozhodnutieniejevydanévsúladesplatnou
právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci,
avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu základnej
vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného
pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a za ktoré obdobie
mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri
posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

20. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorom konštatoval, že „absolútne vylúčenie
hodnoteniadobypoisteniazovšeobecnéhosystémuutýchpoistencov,ktorízískalidávkydôchodkového
poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za

následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto
odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok

výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorábyimpatrilavtedy,akbyvšetkydobypoisteniazískalivovšeobecnomsystéme,následnevypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a
odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému

a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnomsystéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.

z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie
výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a §101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len

za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti... Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania
zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by
potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať
výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať
navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo

všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli
by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

21. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery
obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012 konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku

ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal
týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného
nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný
dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v

súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac
ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky
starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

22. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012

zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj
prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je
zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality
jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho

adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

23. Žalobcovi podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č.
DR ZVJS-15569/33-15 zo dňa 11.06.2015 bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím č. GR
ZVJS-15569/33-12 zo dňa 25.07.2012 od 1.8.2021 podľa ustanovenia § 38 zákona č. 328/2002 Z.

z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1977 do 26.09.1979 a doba služobného pomeru
v ZVJS od 01.06.1988 do 31.07.2012. Doba základnej vojenskej služby, aj doba služobného pomeru
príslušníka ZVJS bola menovanému zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne: od

30.09.1977 do 26.09.1979 v I. kategórii funkcií ZVJS, od 01.06.1988 do 31.12.199 v I. kategórií ZVJS
a od 01.01.2000 do 31.07.2012 v III. pracovnej kategórií ZVJS. Po dosiahnutí dôchodkového veku
žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalovaný jeho žiadosť zamietol aj napriek
ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového

poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33
Dohovoru č. 128.

24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 28.10.2021 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
žalovanému.25. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu v zmysle uvedeného právneho názoru správneho
súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho
žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 10.05.2021 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6

SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci