Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 2, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13Ps/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518200227
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2518200227.17

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná: E. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: P. XXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Obec Šípkové,
sídlo: Šípkové 113, IČO: 31827322, za účasti Okresnej prokuratúry Piešťany a blízkych osôb: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X. 5, V. 1, a U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X., Tomášikova 50/D, v
konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa zastavuje.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresná prokuratúra Piešťany podnetom z 26.01.2018, doručeným súdu 30.01.2018, podala podnet
na začatie konania vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosti

ktorej sa koná Xénie Polákovej.

2. Okresný súd Piešťany uznesením, č.k. 13Ps/2/2018-6 zo dňa 01.02.2018, začal konanie o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná Xénie Polákovej.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.03.2019.

3. Súd na prejednanie veci vytýčil pojednávanie.

4. E. pred súdom nesúhlasila s obmedzením spôsobilosti na právne úkony.

5. Procesný opatrovník pred súdom uviedol, že pani E., keď príde na úrad, vždy ich z niečoho obviní,
pričom, keď sa potom následne vráti domov, volá na úrad, to sú aj hodinové telefonáty, a žiada, aby

riešili situáciu. Je to s ňou začarovaný kruh, bolo by vhodné, keby si ju zobrala rodina do Bratislavy. Pani
E. býva na samote, asi pred mesiacom spôsobila požiar tým, že vypaľovala trávu. Podľa jeho názoru je
nebezpečná pre svoje okolie. Je pravdou, že sa dokáže o seba postarať, avšak vzhľadom na jej vek a
vzdialenosť od obce, tiež skutočnosť, že je tam úplne sama odrezaná od sveta, sa možno obávať, že
by sa jej mohlo niečo stať.

6. Blízka osoba U. pred súdom uviedla, že matka v minulosti bývala v Bratislave v byte, ktorý predala a
následne si kúpila túto nehnuteľnosť. Keď matka bývala v Bratislave, riešili sa rovnaké problémy, nevie
však o tom, že by bolo iniciované konanie o obmedzenie spôsobilosti. Niekedy máva aj svetlé chvíľky,
ale rovnako ako ostatných, aj ju zvykne obviňovať z rôznych vecí, z krádeží. Nedisponuje ani kľúčom od
domu matky, pretože jej matka nedôveruje. Podľa jej vedomostí sa matka odsťahovať z obce Šípkové
nemieni.7. Blízka osoba G. pred súdom uviedol, že potvrdzuje tvrdenia sestry pani U.8. Blízke osoby sa právom
záverečnej reči nevyjadrili.

9. Procesný opatrovník právom záverečnej reči uviedol, že navrhuje, aby sa deti postarali o svoju matku
tak, že si ju zoberú k sebe.

10. Prokurátor právom záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom
vyplýva, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, trpí duševným ochorením, t. j. trvalou poruchou s

bludmi, v dôsledku ktorej píše rôzne podania, ktorými doslova paralyzuje úrady, štátne orgány. Týmito
podaniami ich zahlcuje. Vzhľadom však na konštantnú judikatúru uvádza, že nezostáva nič iné, ako
konanie zastaviť, aj vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania.

11. Z výsluchu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, E. súd zistil, že stále boli problémy, klamali na
schôdzach a neposkytovali im informácie ako nájomníkom. Brali dokumenty, išla aj na ministerstvo

financií, potom jej povedali, že obťažuje inštitúcie, ale musela sa odvolať a brániť písomne, lebo klamali.
Nenavštevuje psychiatrov, naposledy bola u MUDr. Z., psychiatra, ešte v r. 1995, dal jej lieky na
schizofréniu, brala ich asi len 3 dni, lebo jej z nich nebolo dobre. Nechcela chodiť k mužovi, nakoľko sa
jej vyskytla nejaká nepríjemná situácia. Nemá diagnostikované žiadne ani duševné poruchy a choroby,
rada by sa porozprávala s ozaj odborníkom, nevie sa presne vyjadriť s akým. Žije sama v rodinnom

dome, zabezpečuje si všetko sama, deti robia, dcéra má aj syna. Potrebovala by pomoc iba s nákupmi,
lebo do Prašníka sú to 3 km. Poberá starobný dôchodok vo výške cca 384 eur, vie si všetko porobiť.
Vlastní rodinný dom, v ktorom býva. Zbiera bábiky - 50.te, 70.te roky min. storočia, šije veci na bábiky, aj
štrikuje. Teraz mal aj nejaký pán o jej dom záujem, vulgárne jej nadával, že čo hľadá v byte. Vypáral jej
vankúš a zobral jej dokumenty. Vyhrozil sa jej, že jej dá na papuľu. Dali jej aj niečo v minulosti podpísať,

mala aj viacerých právnikov, bolo to aj na súde, ale zamietli to. Úspory nemá doma, že by ju mohol o ne
niekto pripraviť, má kreditnú kartu. Ukradli jej nákupný vozík v električke, mala tam aj 12 kľúčov z domu,
teraz jej vnikajú do bytu, lebo jej miznú veci z bytu, napr. zbytky látok a pod. Ukradli jej tiež šlapátko
na šijací stroj, asi pred rokom to bolo. Bolo to potom aj cez leto. Keď išla na nákup, tak jej tam chodili.
Chcela by vymeniť zámok, ale nemá na to peniaze. Jej dcéra rozpráva veci, ktoré jej niekto povedal. Aj

pán Nádaský, policajt, povedal, že je nebezpečná, že ohrozuje okolie a môže ohroziť aj život jedinca.
Dcéra nemôže v tomto nič povedať, pretože od r. 1989 u nej nebývala. V r. 1995 odišla do zahraničia,
mala malého syna, prišla v r. 2013. Dovtedy jej opatrovala 2 deti, takže nemôže vedieť, čo bolo v byte
v Bratislave.

12. Z výsluchu blízkej osoby U. súd zistil, že je dcérou p. E. Vie potvrdiť, že v byte v Bratislave boli
problémy, kde mama bývala. Nešla tam aj voda, mama hovorila, že jej niečo zmizlo, a potom sa to
našlo. Dostávala vyššie účty. Vie, že mama sa o seba sama stará, sama chodí k lekárom, či už je to
srdciar alebo očiar, čokoľvek sa naskytne. Psychiatra Žabkaya navštevovala už dávno, nevie sa vyjadriť,
koľkokrát tam bola. Mama sa aj presťahovala do domu, mysleli, že už bude kľud, že sa bude venovať

koníčkom, ale začalo to znova, že jej miznú veci. Mama si vie nakúpiť, navariť, všetko. Keď sa dá, tak
jej urobí nákup.

13. Z výsluchu blízkej osoby G. súd zistil, že je synom p. E. S mamou nebýva od r. 1991 a všetky veci vie
len od mamy, t.j. o tom, čo rozprávala na pojednávaní. Nevie sa vyjadriť, akých lekárov navštevuje. Len

občas chodí mame nakúpiť so sestrou. S mamou sa stretáva málo, vo veci sa neviem teda viac vyjadriť.

14. Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 23/2021,
vyhotoveného 28.06.2021 znalkyňou MUDr. Ľubicou Ondrisovou súd zistil, že E., trpí nasledujúcou
duševnou poruchou: Trvalá porucha s bludmi (paranoja v staršej terminológii). Bludová

porucha je duševné ochorenie, kde v popredí klinických príznakov je blud. Blud
je chybný úsudok myslenia, ktorý sa nedá vyvrátiť a má dopad na správanie postihnutého. Ide o
závažné ochorenie, ktoré môže úplne narušiť kontakt s realitou. Táto porucha sa typicky prejavuje
paranoidnými bludmi. Bludné témy sú logicky skĺbené, zakladajú sa však na nesprávnych premisách.
Mnohé, o čom je pacient chorobne presvedčený (o prenasledovaní, odpočúvaní, heknutí do PC a pod.),

je v medziach normy, teoreticky by to bolo možné. Mnohí preto chorému, aspoň spočiatku,
uveria. Systém bludných obsahov sa stále rozvíja. Pri najčastejšej perzekučnej forme chorí, ktorí sú
bludnepresvedčení,žeichsledujú,chcúzničiť,chcúzničiťexistenčne,vyštvaťzbytualebozničiťfyzicky,
v každej situácii získajú nové „dôkazy". Sú vzťahovační, t.j. javy sú reálne, ale indiferentné, vzťahujú ichna seba (interpretujú podľa bludného obsahu). Vzťahujú na seba náhodné poznámky a dezinterpretujú
ich. Bludné témy ovládajú vedomie a chorí aktívne konajú pod ich vplyvom. Bránia sa zväčša zákonnými
prostriedkami. Najčastejšou formou je perzekučná forma (prenasledovanie). Jej špeciálnym druhom je

kverulačná forma (sťažovanie). „Boj“ sa odohráva v súdnej alebo inej administratívnej sfére. E. trpí
duševnou poruchou cca 30 rokov. To, že ochorenie trvá roky, je vidieť aj podľa desiatok písomností,
podaní, sťažností, ktoré sú súčasťou spisu. V listoch, ktoré v minulosti mnohé písala strojom, posledné
roky ručne, ide o popis takých udalostí, že jej niekto kradne veci, miznú jej veci, niekto jej chce
škodiť, ublížiť, zlikvidovať ju, otráviť, obrať ju o majetok, spikli sa proti nej, niekto jej chodil do bytu,

do domu, polícia klame a marí jej podania, súdy sú proti nej, nikto jej nechce pomôcť, je to mafia...
všíma si rôzne indiferentné udalosti, osoby a tieto vzťahuje na seba... cíti sa ukrivdená, ponížená,
očierňovaná, ignorovaná... celé roky sa domáha písomnými podaniami spravodlivosti... je presvedčená
o svojej pravde, je ochotná ísť na detektor lži. Ochorenie, ktorým E. trpí, je trvalého (nie prechodného)
charakteru, zlepšenie zdravotného stavu sa nedá predpokladať, ochorenie má chronický charakter a
je rezistentné voči liečbe (na liečbu nereaguje, liečbou je neovplyvniteľné). Posudzovaná je o svojich

bludoch presvedčená, sú nevyvrátiteľné, opakovane sa snaží o pravde svojich
bludov presvedčiť okolie. Do bludného systému postupne pridala osoby a inštitúcie,
vrátane polície, súdov, zdravotníkov a pod. Osoby trpiace touto poruchou nemajú náhľad na ochorenie,
neuvedomujú si svoju chorobou a považujú sa za zdravých. Odmietajú liečbu, neužívajú lieky. U tých,
čo lieky berú, sa nedá dosiahnuť vyliečenie choroby, ale zníži sa emočný náboj, chorí neprežívajú bludy

tak intenzívne, toľko o nich nehovoria, zníži sa stupeň naliehavosti domáhať sa „svojej pravdy" (bludy
sa čiastočne dezaktualizujú). Duševná porucha ovplyvňuje konanie E. v spoločnosti, v rodine a v styku
s ľuďmi zásadným spôsobom. Pod vplyvom bludov vníma realitu skreslene, neutrálne a nesúvisiace
situácie a okolnosti vníma vo vzťahu k svojej osobe úkorne, paranoidne, vzťahuje ich na seba. Tieto
jej presvedčenia sú chorobné, nevyvrátiteľné. Snaží sa dovolať svojej pravdy, angažuje sa v mnohých

pokusoch dosiahnuť spravodlivosť pomocou zákona, či iných právnych krokov, kveruluje na úradoch,
podáva sťažnosti a podnety na rôzne inštitúcie. Podaniami zahlcuje úrady a štátne orgány, má konflikty
a narušené vzťahy s okolím. Zmenené vnímanie reality u E. je viazané na bludný systém
okolo jej osoby, v iných oblastiach života nie je odklonená od reality. Čo sa týka právnych úkonov,
posudzovaná by mala byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v časti písomného styku

so štátnymi úradmi a inštitúciami, ktoré v dôsledku duševnej poruchy zaťažuje podávaním sťažností,
podnetov a rôznej korešpondencie. Ostatné právne úkony je posudzovaná schopná robiť, napr. vie
rozhodnúť o mieste svojho bydliska, vie narábať s peniazmi, vie sa o seba postarať. Okrem písomného
styku s úradmi a inštitúciami je posudzovaná schopná robiť všetky i právne úkony, je schopná nakladať
s finančnými prostriedkami v plnom rozsahu. Znalkyňa neodporučila, aby sa E.á zúčastnila súdneho

pojednávania v tomto konaní, účasť na súdnom pojednávaní by mohla zhoršiť jej psychický stav a všetky
osoby vystupujúce na súde by zahrnula do svojho bludného systému a vyhodnotila by celé konanie ako
spiknutie voči nej, opakovane sa v minulosti vyjadrila, že je jej bránené dosiahnuť
spravodlivosť, používajú na ňu paragrafy a robia ju duševne chorou. Xénia Poláková nie je
schopná pochopiť z hľadiska psychiatrického význam tohto súdneho konania. Formálne síce rozumie

súdu a súdnemu konaniu ako takému, obsahovo ale nie je schopná pochopiť prejednávanú vec, nakoľko
je duševne chorá (čo si ona neuvedomuje, náhľad na chorobu chýba, čo je pri tejto diagnóze typické),
vnímanie reality má ovplyvnené bludným myslením. Nemá náhľad na ochorenie, nie je schopná prijať,
že jej mnohoročná korešpondencia je chorobne, paticky, bludne motivovaná. Obmedzenie spôsobilosti
k právnym úkonom bude vnímať ako ďalšiu zo série krívd, ktoré sa jej v živote dejú.

15. Z výsluchu znalkyne súd zistil, že sa pridržiava písomne podaného posudku. Pani E. bola vyšetriť
u nej doma 18.06.2021 na adrese P.. Zistila po tom, čo vyšetrila posudzovanú, získala dokumentáciu,
telefonovala s jej psychiatrom doktorom Žabkayom, ku ktorému kedysi chodila, že E. trpí duševnou
poruchou, ktorá má názov „trvalá porucha s bludmi“. Touto poruchou trpí vyše 30 rokov, ochorenie trvá

roky, čo je vidieť aj podľa desiatok písomností, podaní, sťažností, ktoré sú súčasťou spisu. Zhruba v
tých jej podaniach, ktoré ona píše, uvádza také veci, že jej niekto kradne veci, že jej miznú veci, že
jej niekto chce škodiť, ublížiť, zlikvidovať ju, otráviť, obrať o majetok, že sa proti nej spikli, že jej niekto
chodil do bytu alebo teda do domu, že polícia klame a marí jej podania, je presvedčená, že súdy sú
proti nej, že jej nikto nechce pomôcť, že je to mafia. E. ako duševne chorá si všíma rôzne indiferentné

udalosti osoby a tieto vzťahuje na seba, cíti sa ukrivdená, ponížená, očierňovaná, ignorovaná. Táto
porucha, ktorou trpí, je trvalého charakteru, zlepšenie zdravotného stavu sa nedá predpokladať. Toto je
ochorenie, ktoré má chronický charakter a je rezistentné voči liečbe, čiže na liečbu nereaguje fakticky,
tento typ poruchy je liečbou neovplyvniteľný. Posudzovaná je o svojich bludoch presvedčená, tie bludysa nedajú žiadnou argumentáciou vyvrátiť a ona sa snaží o pravde svojich bludov presvedčiť okolie.
Do bludného systému postupne pridáva osoby a inštitúcie vrátane polície, súdov, zdravotníkov a pod.
Osoby trpiace touto poruchou nemajú náhľad na ochorenie, neuvedomujú si svoju chorobu a považujú

sa za zdravých. Odmietajú liečbu, neužívajú lieky. U tých, čo lieky berú, sa nedá dosiahnuť úplné
vyliečenie choroby, ale liekmi sa zníži len emočný náboj, čiže neprežívajú svoje bludy tak intenzívne,
toľko o nich nehovoria, lebo sa zníži stupeň naliehavosti domáhať sa svojej pravdy. Duševná porucha
ovplyvňuje konanie E. v spoločnosti, v rodine a v styku s ľuďmi zásadným spôsobom. Pod vplyvom
bludov vníma realitu skreslene, neutrálne a nesúvisiace situácie a okolnosti vníma vo vzťahu k svojej

osobe úkorne, paranoidne, vzťahuje ich na seba. Snaží sa dovolať svojej pravdy, snaží sa v mnohých
pokusoch dosiahnuť spravodlivosť pomocou zákona či iných právnych krokov, sťažuje sa na úradoch,
podáva sťažnosti a podnety na rôzne inštitúcie. Podaniami zahlcuje úrady a štátne orgány, má konflikty
a narušené vzťahy s okolím. Zmenené vnímanie reality u E. je viazané na bludný systém okolo jej osoby,
v iných oblastiach života nie je odklonená od reality. Čo sa týka právnych úkonov, posudzovaná by
mala byť obmedzená spôsobilosti na právne úkony v časti týka písomného styku so štátnymi úradmi

a inštitúciami, ktoré v dôsledku duševnej poruchy zaťažuje podávaním sťažností, podnetov a rôznej
korešpondencie. Ostatné právne úkony je posudzovaná schopná robiť, napr. vie rozhodnúť o mieste
svojho bydliska, vie narábať s peniazmi, vie sa o seba postarať, čo sa týka základných, hygienických,
zdravotných alebo iných záležitostí. Neodporúča, aby sa zúčastnila na pojednávaní, nakoľko by účasť
na pojednávaní mohla zhoršiť jej psychický stav a v konečnom dôsledku by všetky osoby vystupujúce na

súde zhrnula do svojho bludného systému a vyhodnotila by to ako spiknutie voči nej. Pani L. z hľadiska
psychiatrického nie je schopná pochopiť význam tohto súdneho konania, formálne síce rozumie súdu
a súdnemu konaniu ako takému, obsahovo ale nie je schopná pochopiť prejednávanú vec, nakoľko je
duševne chorá a vnímanie reality má teda ovplyvnené bludným myslením. Obmedzenie spôsobilosti
právnym úkonom by vnímala ako ďalšiu zo série krívd, ktoré sa jej v živote dejú. Nemala by preberať

úradné písomnosti, záleží aj, akého charakteru sú, hlavne asi, čo sa týka písomností, keď niečo rieši s
úradmi, tie sťažnosti. Nemala by preberať žiadne písomnosti, osobne vystupovať pred úradmi, je to tak,
že by si okolnosti tej záležitosti mohla vysvetliť nejak chorobne voči svojej osobe a vnímať to paranoidne.

16. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len

prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

17. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne

úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/ navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

18. Podľa § 236 CMP účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a
ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

19. Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo
procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej
spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

20. Podľa § 247 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia
spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

21. „Obťažovanie súdu“, prípadne ďalších orgánov verejnej moci (správnych orgánov), hoci aj
množstvom nie vždy logických podaní, nemožno riešiť popretím subjektivity jednotlivca v jej dynamickej

podobe. Právna subjektivita totiž musí pokrývať aj právo jednotlivca na rozvoj jeho osobnosti v podobe
interakcie s okolím, vrátane interakcie s verejnou mocou. Osoba definovaná
právnousubjektivitoumátotižprávonaslobodnékonanie.Aksabrániverejnámocobtiažnejkomunikácii
s osobou tak, že obmedzí jej subjektivitu, takže svoju komunikáciu so sťažovateľom ukončí svojim
autoritatívnym výrokom, ktorým sťažovateľovi odníme časť jeho právnej osobnosti, nemožno takýto

postup považovať za súladný s cieľom, ktorý je nevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a
už preto ho treba považovať za excesívnu aplikáciu práva, v danom prípade § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd môže výrokom rozsudku pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony alebo jej
môže túto spôsobilosť obmedziť. Výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadomsamostatného konania pred súdmi a úradmi je v rozpore so zákonom (Nález Ústavného súdu Českej
republiky, zo dňa 07. 12. 2005, sp. zn. IV.ÚS 412/04)

22. Vyššie citované zákonné ustanovenia umožňujú, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony
svojím rozhodnutím osoby, ktorá pre nedostatok rozpoznávajúcej a určovacej schopnosti nie sú
spôsobilé obstarávať svoje veci vôbec alebo náležite. Zároveň je to opatrenie na ochranu spoločnosti a
najmä tretích osôb, ktoré s tými, ktoré nie sú spôsobilé vôbec alebo náležite obstarávať svoje záležitosti,
prídu do občianskoprávneho styku. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa od

právoplatnosti tohto rozhodnutia mení právne postavenie občana v tom zmysle, že nie je sčasti spôsobilý
nadobúdať svojimi právnymi úkonmi, poprípade len niektorými právnymi úkonmi práva a povinnosti.
Jedným z predpokladov obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je predovšetkým duševná porucha,
ktorá nie je prechodná. Pri zisťovaní duševnej poruchy súd spravidla vychádza zo znaleckého posudku
znalca z odboru psychiatrie, ako aj zo všetkých skutkových okolností, ktoré na takéto právne posúdenie
veci môžu mať vplyv.

23. V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním znaleckým posudkom č. 23/2021,
ako aj výsluchom znalkyne za preukázané, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, E. trpí duševnou
poruchou, ktorá nie je len prechodná, duševná porucha ovplyvňuje jej konanie v spoločnosti, v rodine a
v styku s ľuďmi zásadným spôsobom, nakoľko pod vplyvom bludov vníma realitu skreslene, neutrálne

a nesúvisiace situácie a okolnosti vníma vo vzťahu k svojej osobe úkorne, paranoidne, vzťahuje ich na
seba. Snaží sa dovolať svojej pravdy, snaží sa v mnohých pokusoch dosiahnuť spravodlivosť pomocou
zákona či iných právnych krokov, sťažuje sa na úradoch, podáva sťažnosti a podnety na rôzne inštitúcie,
ktorými zahlcuje úrady, štátne orgány, má konflikty a narušené vzťahy s okolím. Na základe uvedeného
preto znalkyňa odporučila, aby Xénii Polákovej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony v časti

písomného styku so štátnymi úradmi a inštitúciami, keď ostatné právne úkony je schopná robiť, napr.
vie rozhodnúť o mieste svojho bydliska, vie narábať s peniazmi, vie sa o seba postarať, čo sa týka
základných, hygienických, zdravotných alebo iných záležitostí.

24. V tejto súvislosti však súd uvádza, že v zmysle doterajšej súdnej praxe sa za právne úkony v

zmysle ustanovenia § 34 Obč. zákonníka nepovažujú návrhy, oznámenia, podnety, sťažnosti a iné
podania, ktorými sa občania, či už v rámci tzv. petičného práva (článok 27 Ústavy a článok 18 Listiny
základnýchprávaslobôd)alebozinéhodôvoduobracajúnazastupiteľskézbory,štátnealeboinéorgány
a organizácie.

25. Preto súd, pokiaľ by v súlade s odporučením znalkyne obmedzil Xéniu Polákovú čiastočne
spôsobilosti na právne úkony vo vyššie citovanom rozsahu týkajúceho sa podaní na inštitúcie, čiastočne
by ju obmedzil v oblasti, v ktorej nemožno vylúčiť Ústavou SR garantované práva fyzickej osoby (keďže
uvedenými podaniami nedochádza k vzniku, zmene, resp. zániku práv alebo povinností, ktorými právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú).

26. Súd dopĺňa, že vyššie vykonaným dokazovaním pritom nemal za preukázané, že je dôvodné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prípadne v inej oblasti, napr. v časti týkajúcej sa rozhodovania
o zdravotnej starostlivosti, nakoľko vyššie citovaným znaleckým posudkom, ako aj výsluchom znalkyne,
tiež blízkych osôb a vyjadrením procesného opatrovníka mal súd za preukázané, že E. je schopná robiť

všetky právne úkony, napr. vie rozhodnúť o mieste svojho bydliska, vie narábať s peniazmi, vie sa o
seba postarať, čo sa týka základných, hygienických, zdravotných alebo iných záležitostí. Na základe
uvedeného preto súd rozhodol aj v súlade s odporučením prokurátora tak, že konanie zastavil.

27. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, ak nejde o

trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP a contrario
tak,žeonáhradeavýšketrovsúdrozhodnesamostatnýmuznesením,nakoľkojenevyhnutnérozhodnúť
o odmene znalkyne za účasť na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Piešťany v potrebnom počte písomných vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie
aj bez návrhu.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací

súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.