Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200180.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola techniky
a služieb Dobšiná, so sídlom SNP 607, 049 25 Dobšiná, IČO: 53 966 864, právne zastúpený: JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/003988/2022-243 zo dňa 26.1.2022, a o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Úradu vládneho auditu, pracovisko Košice, Tomášikova 35, 040 01 Košice sp.
zn. 186/9994/21/29 zo dňa 25.10.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. MF/003988/2022-243 zo dňa 26.1.2022 p r i z n á v a odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 8. apríla 2022 domáha
preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. MF/003988/2022-243 zo dňa 26.1.2022, ktorým
žalovaný zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, Košice
(ďalej aj len „ÚVA“) č. 186/9994/21/29 zo dňa 25. novembra 2021 vo veci porušenia finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) a porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „zákon č. 523/2004 Z. z.“). Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. bola žalobcovi podľa § 31 ods. 4 citovaného zákona uložená povinnosť
odviesť finančné prostriedky vo výške 356 215,80 Eur na určený účet do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a v prípade nezaplatenia odvodu v lehote zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, z ktorej
došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Za porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť pri používaní
verejných prostriedkov podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. vo výške 1 806 087 Eur nebola

žalobcovi uložená pokuta podľa § 32 citovaného zákona nakoľko by jej uloženie nespĺňalo požadovaný
represívny účel a malo by rozsiahly ekonomický dopad na jeho rozpočet, aj vzhľadom na predmet jeho
činnosti.

2. Žalobca dňa 9. júna 2022 doručil správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe kde navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca je rozpočtovou organizáciou zriadenou Všeobecne
záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č. 16/2021 z 23. augusta 2021 a na rok 2022
má Košickým samosprávnym krajom schválený rozpočet vo výške 610 000 Eur, ktorý bol následne
upravený rozpočtovými opatreniami na sumu 591 371 Eur. Úhrada sumy vo výške 356 215,80 Eur
by tak zásadným spôsobom ohrozila fungovanie školy a zabezpečenie vzdelávacieho procesu, keďže

predstavuje viac než polovicu prostriedkov, ktoré má žalobca k dispozícii na daný rok. Ďalej žalobca
uviedol, že aj napriek opakovanému upozorneniu zo strany Úradu vládneho auditu nemôže využiťdohodu o splátkach, či dohodu o odklade platenia podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach
štátu(ďalejajlen„zákonč.374/2014Z.z.“),keďžeobidvatietoprostriedkypredpokladajúakopodmienku
uznanie pohľadávky štátu a prevzatie záväzku uhrádzať túto pohľadávku. Na záver žalobca uviedol,

že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a to v ohrození
vzdelávacieho procesu zabezpečovaného žalobcom ako strednou školou. Ak by Úrad vládneho auditu
pristúpil k vymáhaniu pohľadávky voči žalobcovi exekúciou, žalobca by nemohol zabezpečovať výchovu
a vzdelávanie žiakov v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona č. 245/2008 Z. z.
Zároveň priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom,

keďže verejným záujmom nie je ohrozenie výchovy a vzdelávania v škole, ktoré takéto vzdelávanie,
vrátanie plnenia povinnej školskej dochádzky zabezpečuje. Na základe uvedeného navrhuje správnemu
súdu odložiť vykonateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že
povolenie odkladného účinku žalobe nie je nevyhnutné. Správca môže podľa § 7 ods. 2 písm. a)

zákona č. 374/2014 Z. z. uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak dlžník svoj dlh písomne
uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo ide o verejnú
pohľadávku štátu, čo obdobne platí aj pre dohodu o odklade platenia podľa § 7 ods. 4 vyššie uvedeného
zákona. Povinnosť peňažného plnenia vo forme odvodu uložená žalobcovi rozhodnutím ÚVA, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím žalovaného, spadá pod definíciu verejnej pohľadávky štátu podľa § 2 písm. b)

zákona č. 374/2014 Z. z. Pre uzavretie dohody o splátkach nie je podmienkou písomné uznanie dlhu,
pričom jej uzavretie je možné bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie vo veci podanej správnej
žaloby. Ďalej žalovaný uviedol, že v súvislosti s výškou uloženého odvodu a výškou rozpočtu žalobcu
na rok 2022, nie je nevyhnutné zo strany žalobcu uhradiť predmetnú sumu jednorazovo, ale žalobca má
možnosť uzavrieť dohodu o splátkach, pričom žalobcovi vzniká povinnosť uhradiť penále vo výške 0,1

% za každý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Žalovaný nesúhlasil so žiadosťou o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažnáujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku

správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto
procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti
realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že žalobca osvedčil hrozbu
závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku, ku ktorej by mohlo v prípade okamžitého výkonu
žalobou napadnutého rozhodnutia dôjsť. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že v prípade okamžitého výkonu

napadnutého rozhodnutia by mu mohla byť spôsobená závažná ujma spočívajúca v ekonomickom
ohrození činnosti, keď suma v rozsahu uloženého odvodu predstavuje viac než polovicu prostriedkov,
ktoré má na rok žalobca ako rozpočtová organizácia k dispozícii a jej úhrada by zásadným spôsobom
ohrozila fungovanie školy a zabezpečenie vzdelávacieho procesu. Uvedené skutočnosti žalobca
osvedčil predloženými kópiami Rozpočtových opatrení č. B2, č. B5 a Schváleného rozpočtu na rok

2022 - Rozpis rozpočtu záväzných ukazovateľov, z ktorých vyplynulo, že bežný rozpočet žalobcu na rok
2022 je vo výške 591 371,00 Eur. Z uvedeného má súd za osvedčené, že úhrada sumy 356 215,80
Eur by mala na žalobcu výrazne negatívny dopad a možno tak prijať záver, že výkon napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy by zrejme mal za následok nenapraviteľný následok, spočívajúci
vo vážnom ohrození vzdelávacieho procesu, ktoré žalobca zabezpečuje ako stredná odborná škola.

Správny súd zároveň nezistil dôvod, pre ktorý by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v
rozpore s verejným záujmom.

10. Pre úplnosť je možné uviesť, že argumentácia žalobcu o nemožnosti uzavrieť dohodu o splátkach,
či dohodu o odklade platenia z dôvodu, že oba tieto prostriedky predpokladajú splnenie podmienky

písomného uznania dlhu zo strany žalobcu nemá oporu v § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. K tvrdeniu
žalovaného, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe práve z dôvodu možnosti uzatvorenia
dohody o splátkach nie je nevyhnutné správny súd uvádza, že zobral do úvahy skutočnosť, že
podľa vyššie uvedeného zákona správca pohľadávky nemá povinnosť dohodu o splátkach so
žalobcom uzavrieť a tiež, že v čase vydania tohto rozhodnutia správneho súdu takáto dohoda medzi

účastníkmi uzatvorená nebola. Preto bolo na mieste posudzovať žalobcom tvrdené dôvody pre odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a v ňom uložených povinností vo vzťahu k následkom jeho
okamžitého výkonu.

11. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukázaním na § 185 písm. a) SSP návrhu

žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

12. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).