Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Renáta Janáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200380.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640,
962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS|ADVOKÁTI s.r.o.,
Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22372/2022 zo dňa 18.01.2022, o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22372/2022 zo dňa 18.01.2022 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo „tunajší súd“) dňa 18.03.2022 ako súdu miestne príslušnému, sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22372/2022 zo dňa 18.01.2022, ktorým žalovaný podľa ust.
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty č. 101231030/2021 zo dňa 14.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
vyrubil žalobcovi rozdiel dane XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február

2017. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu
priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, pričom
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tiež poukázal, že priznaním
odkladného účinku správnej žaloby nebude vytvorený trvalý stav. Naplnenie predpokladov pre priznanie
odkladného účinku žalobca odôvodnil najmä navýšením cien energií, a to elektrickej energie a plynu.
poukázal na rozdiel cien v roku 2020 a roku 2021 a rok 2022, kedy nakúpil elektrickú energiu už
za XXX eur/MWh. Uvedený nárast je významný najmä z hľadiska ročnej spotreby elektrickej energie

žalobcu, ktoré je na úrovni 5 GWh len v prípade spracovateľského závodu žalobcu na ulici Napájadla
1 v Košiciach. Vo finančnom vyjadrení uvedené predstavuje nárast o XXX €/MWh, v percentuálnom
vyjadrení uvedený nárast predstavuje nárast o 446,51 %. Pri celkovej súčasnej zazmluvnenej cene
XXX eur/MWh a spotrebe 5 GWH ročne predstavuje cenový nárast ceny elektrickej energie sumu
vo výške XXX.XXX,XX € len v časti prevádzkových nákladov na elektrickú energiu. Spracovateľský
závod spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na ulici Napájadla 1 v Košiciach má veľmi podobnú

spotrebu, teda v rozsahu 5 GWH za rok. Poukázal tiež na nárast cien plynu a nárast prevádzkových
nákladov pripočítaním aj fixných nákladov v podobe ceny práce. Uviedol, že sa ako podnikateľskýsubjekt samozrejme snažil ceny vstupov a nárastu elektrickej energie a plynu premietnuť do svojich
cien, avšak obchodné reťazce so zahraničnou vlastníckou štruktúrou odmietli takto zvýšené ceny s
odvolávaním sa na možnosť nákupu tovarov do reťazcov z Poľska, kde sú ceny, ale rovnako aj kvalita

podstatne nižšie. Za predpokladu, ak žalobca má záujem dodávať slovenský výrobok na slovenský trh,
akékoľvek ďalšie podnikanie a prevádzkovanie výroby sa z dôvodu enormného nárastu cien elektrickej
energieaplynustávamimoriadnenáročným,právenazákladeobjektívnejskutočnosti.Súčasnežalobca
poukázal na enormné navýšenie cien motorovej nafty, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje pre logistiku
a distribúciu svojich výrobkov vlastnými nákladnými motorovými vozidlami pričom v danom prípade

je potrebné uvažovať s navýšením prevádzkových nákladov žalobcu na úrovni XX.XXX eur len na
položke motorovej nafty v priebehu troch po sebe nasledujúcich na úroveň XX.XXX eur. Žalobca uviedol,
že prevádzkové náklady v časti motorovej nafty, elektrickej energie a plynu rastú enormne, avšak
veľké nadnárodné potravinové siete zastropovali ceny a neumožňujú navýšenie cien. Uvedené reťazce
predstavujú významných odberateľov, ktorí sa podieľajú na odbyte žalobcu v rozsahu 80%. Akékoľvek
hľadanie alternatívneho odbytu v prípade tak veľkého podniku ako je žalobca neumožňuje dynamické

reagovanie na vzniknuté situáciu. Žalobca ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia v podobe blokácie
bankového účtu žalobcu by mohlo mimoriadne vážne ohroziť jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského
subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a
sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto
zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci

regiónu pôsobnosti spoločnosti. Uviedol, že k zhoršeniu situácie žalobcu prispeli tiež, opatrenia vlády
Slovenskej republiky ktoré v súvislosti so zabránením šírenia COVID-19, na základe ktorých uzavreli
svoju činnosť maloobchodné prevádzky, vrátane maloobchodných prevádzok verejného stravovania
a stánkov s rýchlym občerstvením, čo mimoriadne negatívne zasiahlo do príjmovej stránky žalobcu.
Poukázal, že príjmy plynúce z dodávok tovaru do zariadení verejného stravovania tvoria mimoriadne

významnú časť tržieb daňového subjektu, pričom už v súčasnosti, kedy tieto opatrenia trvajú cca dva
roky daňový subjekt pociťuje mimoriadne významný pokles objednávok a tržieb. Problém v podobe
zvýšenia cien energií sa týka najmä neregulovaných odberateľov, ktorými sú stredné (medzi nich patrí aj
žalobca) a veľké podniky. Domácnosti a malé podniky so spotrebou do 30 MWh elektriny alebo 100 MWh
plynuročnesúdostatočnechránenéreguláciou.Ďalšouhrozbouprežalobcujeajneuhradeniezáväzkov

- preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých
obchodných vzťahov a odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy
zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Žalobca vyjadril presvedčenie, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie
včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká

žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia.
Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej,
čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane.
Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane
z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. žalobca uviedol, že jeho

úmyslom nie je vyhýbanie sa plneniu svojich daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené
oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, za súčasnej objektívne spôsobenej negatívnej finančnej
situácie až do právoplatného skončenia súdneho konania.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

vyjadril písomne, podaním zo dňa 03.06.2022. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že s
ním nesúhlasí.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážnepochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa
ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. §

185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi

následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou

žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol svoje ohrozenie následkom
závažnej ujmy. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu
správny súd dospel k záveru, že žalobca prezentoval vo svojom návrhu dôvody, ktoré sú všeobecné a
celoplošne sa vzťahujúce na slovenských podnikateľov. Jedná sa o makroekonomické ukazovatele a
stav ekonomiky ako celku. Inflácia v Slovenskej republike v roku 2022, rast cien energií, plynu, elektriny

a pohonných hmôt sú skutočnosti, ktoré sa v ekonomike zákonite premietajú do cien produktov, ktoré
sa zvýšia a v konečnom dôsledku je to aj spotrebiteľ, ktorý takýto dopad ekonomickej situácie pocíti.
Žalobca síce súdu predložil dokonca i grafické znázornenie rastu cien energií, ale ich vplyv na svoje
hospodárenie konkrétnym vyčíslením nepreukázal, rovnako ako neosvedčil svoju celkovú majetkovú
situáciu, pomer príjmov a výdavkov, čím žalobca súdu neumožnil posúdiť hospodársku a finančnú

škodu, ktorou podľa tvrdenia žalobca trpí. Samotná výška rozdielu dane, prípadne aj súčet viacerých
zdaňovacích období za ktoré sú rozdiely DPH určené ešte sama o sebe neosvedčuje hrozbu vzniku
ujmy alebo hospodárskej a finančnej škody. Súčasne žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
by bola zrejmá potreba dočasnej úpravy pomerov žalobcu vzhľadom na možnú hrozbu vzniku škody
žalobcu a taktiež nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývala možnosť hrozby vzniku finančnej či

hospodárskej škody. Pokiaľ by súd pripustil taký výklad zákona, že všeobecne nepriaznivá ekonomická
situácia je sama o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bolo by povinnosťou
súdu tak každému podnikateľovi odkladný účinok priznať bez potreby skúmania individualít prípadu,
čo by však odporovalo zneniu SSP. K poukázaniu žalobcu na rozhodnutia tunajšieho súdu o priznaní
odkladného účinku v iných veciach, správny súd uvádza, že dôvody návrhov na priznanie odkladného

účinku neboli totožné s návrhom na priznanie odkladného účinku podaného v tomto konaní. V tejto
súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeobsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanie
odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a)
ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod

a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na
žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale
má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť (predložiť konkrétne vyčíslenie)
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú

ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok konkrétne žalobcovi
a nie anonymnému subjektu. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej
žalobypredstavujeibaurčitúvýnimkuaniepravidlo,kedyeštepredrozhodnutímsprávnehosúduvoveci
samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate

blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu

vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade

jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi
závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej, čo žalovaný vo svojej žiadosti
o priznanie odkladného účinku správnej žalobe naznačil.

13. Záverom správny súd dodáva, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného

účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie
odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v
preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom
prípadežalobcadobrovoľnenesplnilsvojudaňovúpovinnosť.SprávnysúdodkazomnanálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako

záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami,
ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko
spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o
prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané

na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

14. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne
záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovanýchvustanovení§185SSP,správnysúdvsúladesust.§188SSP návrhžalobcunapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.