Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200040
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v
právnej veci žalobcu M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. hrdinov XXX/X, XXX XX J. Q., právne
zastúpeného JUDr. Michalom Barnovským advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie generála
Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor výstavby
a bytovej politiky so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, 081 92 Prešov, za účasti: 1) E. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. P. X/XXX, XXX XX J. Q., 2) E.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 2,
XXX XX J. Q., 3) E.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. hrdinov XXX/X, XXX XX J. Q., 4) I.-J., spol.

s r.o. so sídlom v J. Q., H. 2, XXX XX J. Q., zastúpenej konateľom spoločnosti E. D., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. novembra 2017 Číslo: OU-PO-Z na základe
podanej správnej žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 58 ods. 1
Správneho poriadku v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003
Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie v znení neskorších predpisov na základe odvolania M. T.,

zastúpeného JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, preskúmal rozhodnutie
Mesta Stará Ľubovňa č. XXX/XXXX-SU/VO zo dňa 27.07.2017 a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorým
Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby
Polyfunkčného objektu - nadstavba na parc. č. KN - C XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v

k.ú. Stará Ľubovňa, druh pozemkov - zastavané plochy a nádvoria stavebníčke E.. P. D..
Proti tomuto podal odvolateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré obsahuje identické dôvody,
ako sú uvedené v žalobe v tomto konaní. K odvolaniu sa vyjadrili v priebehu stavebného konania všetcitraja účastníci v spoločnom vyjadrení zo dňa 05.09.2017, pričom všetky námietky uvedené v odvolaní
považujú účastníci konania za nedôvodné a neopodstatnené.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s
ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Zaoberal sa dôvodmi odvolateľa a zistil nasledovný stav
veci.
Dňa 27.12.2016 podala E.. P. D. (ďalej len „stavebník“) žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa §
88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Stavebný zákon“) a § 8 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z.z. (ďalej
len „Vyhláška MŽP“) spojené s kolaudačným konaním. Prílohami k žiadosti o dodatočné povolenie
stavby bol doklad o zaplatení správneho poplatku, splnomocnenie pre O.. I. P. na všetky úkony potrebné
k vybaveniu povolenia, Zmluva o dielo zo dňa 30.09.2016, Súhlas s realizáciou stavby od vlastníka
nehnuteľnosti z 01.08.2016 a Zmluva o prenájme nehnuteľnosti od vlastníka nehnuteľnosti zo dňa
01.08.2016. Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad výzvou zo dňa 09.02.2017 vyzvalo

stavebníčku na doplnenie žiadosti o doručenie prílohy a zároveň rozhodnutím konanie o dodatočnom
povolení stavby prerušil s upozornením stavebníčky na možnosť odstránenia stavby v súlade s § 88a
ods. 2 Stavebného zákona v prípade neodstránenia nedostatkov v žiadosti v určenej lehote.
Stavebník požiadal 09.03.2017 stavebný úrad o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných
dokladov. Uvedenej žiadosti stavebný úrad vyhovel, lehotu predĺžil do 30.04.2017 ( pričom v liste

adresovanom stavebníkovi bolo uvedené omylom, že do 31.04.2017).

4. V priebehu konania sa vyjadrili dotknuté orgány a to Okresný úrad Stará Ľubovňa, Odbor starostlivosti
o životné prostredie dňa 21.04.2017 s tým, že nemajú v predloženej projektovej dokumentácii k
stavebnému konaniu žiadne námietky, Okresný úrad Stará Ľubovňa, Odbor starostlivosti o životné

prostrediedňa24.04.2017vydalvyjadrenie,vktoromzhľadiskaovzdušianemákpredloženémuprojektu
stavby pripomienky. Dňa 24.04.2017 vydalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v
Starej Ľubovni stanovisko, v ktorom súhlasí s riešením protipožiarnej bezpečnosti s pripomienkami
uvedenými v predmetnom stanovisku. Dňa 24.04.2017 vydalo EIC s.r.o. odborné stanovisko k
projektovej dokumentácii stavby s technickým zariadením vydané podľa § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006

Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 27.04.2017
vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni stanovisko k projektovej
dokumentácii, pričom konštatoval súlad so zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 27.04.2017 vydal Okresný úrad
Stará Ľubovňa, Odbor starostlivosti o životné prostredie vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že z hľadiska

odpadového hospodárstva v súlade s § 99 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch,
nemá k predloženej projektovej dokumentácii pre vydanie dodatočného stavebného povolenia žiadne
pripomienky.
Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 3 písm. d) Zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení vydalo dňa 25.04.2017 záväzné stanovisko, ktorým dodatočne vydáva podľa

Všeobecne záväzného nariadenia č. 59 o územnom pláne sídelného útvaru Mesta Stará Ľubovňa súhlas
na umiestnenie stavby: polyfunkčný dom - nadstavba na H. ulici č. 2, parc. č. KN - C XXX/X k.ú. J. Q.
a zároveň zaväzuje stavebníka k povinnosti požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie podľa § 58
Stavebného zákona. Spisový materiál obsahuje kópiu katastrálnej mapy a výpis z katastra nehnuteľností
Obec Stará Ľubovňa, k.ú. Stará Ľubovňa, parc. č. XXX/X, druh stavby - polyfunkčná budova vyhotovený

Okresným úradom Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor dňa 02.05.2017.

5. Zároveň stavebný úrad oznámením z 05.05.2017 oznámil začatie dodatočného stavebného konania
a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 13.06.2017 a zároveň upozornil na
možnosť nahliadnutia do spisu č. j. XXX/XXXX-SU-Bo. Odvolací orgán zároveň konštatoval, že spisový

materiál obsahuje záväzné stanovisko Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 07.06.2017 ako príslušného orgánu
podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a
podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, ktorým vydalo mesto súhlas na povolenie
stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa
09.06.2017 splnomocnil M. T. ako účastníka konania D.. E. P. na všetky právne úkony. Následne D.. E. P.

poverila Mgr. Michala Barnovského na zastupovanie v stavebnom konaní na stavbu, ktorá je predmetom
tohto konania.6.Naústnompojednávaníspojenomsmiestnymzisťovanímdňa13.06.2017stavebnýúradzistilnesúlad
predloženej projektovej dokumentácie s katastrálnou mapou a zároveň boli samostatne k zápisnici
predloženépísomnénámietkyúčastníkovkonaniaE..I.T.aM.T.zastúpenéhoJUDr.MartouKonkoľovou

stotožnýmobsahomakovodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiu.Namietanébolitieto skutočnosti:
vlastník je povinný preukázať súlad s dobrými mravmi, poukazovali na nedostatky nájomnej zmluvy
nesplnenie náležitostí podania, nedostatky projektovej dokumentácie, dotknuté orgány sa nevyjadrovali
k podrobnejšej dokumentácii. Namietané boli procesné pochybenia a účastníci vzniesli aj občiansko-
právne námietky týkajúce sa nesúladu predmetnej stavby s územným plánom mesta a súbehu dvoch

stavebných konaní bez náležitého ukončenia.
Na základe uvedeného stavebný úrad vyzval 16.06.2017 stavebníčku na doplnenie žiadosti o určené
prílohy a zároveň rozhodnutím konanie o dodatočnom povolením stavby prerušil s upozornením
stavebníka podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona na zastavenie konania v prípade nedodržania lehoty
na predloženie žiadaných písomností.
Spisový materiál ďalej obsahuje kópiu katastrálnej mapy vyhotovenú Okresným úradom Stará Ľubovňa,

katastrálnym odborom dňa 06.07.2017, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k.ú. Stará Ľubovňa
vyhotovený dňa 07.07.2017, súhlas s realizáciou stavby vlastníka nehnuteľnosti polyfunkčnej budovy
súp.č.XXXnaH.ulicič.XE.D.prestavebníčkuE..P.D.vyhotovenýdňa12.07.2017,zmluvuoprenájme
nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2017 medzi E. D. a E.. P. D., výpis z katastra nehnuteľnosti s upraveným a
zosúladeným stavom LV č. XXXX k.ú. Stará Ľubovňa vyhotovený 18.07.2017.

Následne stavebný úrad vydal 27.07.2017 rozhodnutie č. XXX/XXXX-SU/Vo, ktorým dodatočne
povolil požadovanú zmenu dokončenej stavby Polyfunkčného projektu - nadstavby súp. č. XXX
s odôvodnením, že nezistil v konaní rozpor s verejnými záujmami, ani rozpor podľa § 88a ods. 3
Stavebného zákona. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo postúpené
stavebnému odvolaciemu orgánu. K námietkam v odvolaní odvolací orgán najskôr citoval príslušné

ustanovenia Stavebného zákona a následne sa vyjadril ku všetkým námietkam odvolateľa v odvolaní.

7. K námietke odvolateľa č 1 o dodatočnom povolení stavby a č. 2 k povinnosti preukázania súladu
s verejným záujmom odvolací orgán uviedol, že predpokladom začatia stavebného konania podľa
§ 88a a nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona je zistenie stavebného úradu, že stavba, jej

zmena, resp. jej časť, bola postavená, resp. začala sa stavať bez stavebného povolenia, alebo v
zákonom stanovených prípadoch bez splnenia ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom
stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie o výzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote
predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami týmto zákonom
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom

povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona. Z predloženého
spisu vyplýva, že predmetná zmena stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, boli predložené
súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a stanovisko Mesta Stará Ľubovňa k umiestneniu stavby zo
dňa 25.04.2017, kde je uvedené, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznou a smernou časťou
ÚPN - SU. Podľa územného plánu Mesta Stará Ľubovňa, konkrétne jej záväznej časti sa predmetný

polyfunkčný objekt nachádza v oblasti občianskej vybavenosti, pričom územie slúži pre základnú a
vyššiu občiansku vybavenosť. Prípustné sú funkcie ako zariadenie pre maloobchod a drobné služby,
zariadenie technickej infraštruktúry, rekreačné zariadenia - penzión, plochy ihrísk a verejnej zelene a
zariadenia administratívy. Zároveň pokiaľ ide o regulatívy v oblasti výroby, obchodu a služieb, prípustné
sú zariadenia menšej obchodnej činnosti a služieb, pričom môžu byť situované aj v obytnej zástavbe

ako súčasť rodinných domov, či bytových domov za podmienok dodržania hygienických noriem platných
pre obytné prostredie.

8. K námietke odvolateľa č. 3 týkajúcej sa nájomných zmlúv žalovaný uviedol, že zmluva o nájme
zo dňa 01.08.2016 nemala uvedenú výšku nájomného, no vzhľadom na skutočnosť, že každý právny

dokument sa posudzuje podľa svojho obsahu aj v tomto prípade je možné konštatovať, že zmluva
trpela vadou názvu a nedostatkom obsahu, pretože výška nájomného nemôže byť v zmluve dohodnutá
ako nulová. V tomto prípade teda nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní
veci v súlade s ustanovením § 659 Občianskeho zákonníka, pričom následne bola dňa 12.07.2017
uzatvorená riadna nájomná zmluva s určeným nájomným, ktoré je možné považovať ako dodatok k

pôvodne uzatvorenej zmluve. Pokiaľ odvolateľ namietal výšku nájomného ako neprimeranú vzhľadom
na skutočnosť, že súkromné právo je založené okrem iného aj na zásade individuálnej autonómie,
kde v rámci zmlúv majú zmluvné strany zmluvnú slobodu, môžu si teda na základe vzájomnej dohody
určiť výšku nájomného. Stavebný úrad nemal povinnosť vysporiadať sa s konkurenciou jednotlivýchzmlúv, nakoľko je povinnosťou stavebného úradu mať preukázané splnenie podmienok v § 58 ods. 2
Stavebného zákona v nadväznosti na § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý odkazuje na Občiansky
zákonník. Zároveň je povinnosťou stavebného úradu skúmať predložené doklady o vlastníctve k

pozemku, alebo o preukázaní iného práva k pozemku, alebo stavbám, ktorého oprávňujú zriadiť
na ňom požadovanú stavbu iba do tej miery, či z ich obsahu vyplýva toto právo. Stavebný úrad
však nie je oprávnený skúmať, či doklad má náležitosti požadované podľa Obchodného zákonníka,
resp. Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti je príslušný posúdiť len súd. Zmenu stavby môže
stavebný úrad povoliť aj nájomcovi za podmienky, že o tom predloží zmluvu o vlastníctve stavby, ktorá

má v tomto stavebnom konaní postavenie účastníka. V súlade s ustanovením § 139 ods. 1 písm.
a) Stavebného zákona, iným právom môže byť nájomné preukázané nájomnou zmluvou uzatvorenou
podľa Občianskeho zákonníka. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nie sú v správnom konaní
oprávnené skúmať im predložené zmluvy z hľadiska ich zákonnosti, pričom o platnosti alebo neplatnosti
právnych úkonov rozhoduje príslušný súd. Keďže v predmetnej veci nebolo predložené právoplatné
rozhodnutie súdu o vyslovení neplatnosti nájomnej zmluvy, orgán štátnej stavebnej správy nemôže

vysloviť jej neplatnosť.

9. K námietke odvolateľa č. 4 týkajúcej sa žiadosti o vydanie stavebného povolenia odvolací orgán
uviedol, že z úpravy ustanovenej § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1, 2, 4, 7 s § 62 ods.
1 a s § 66 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že ak stavebný úrad zistí stavbu realizovanú bez

stavebného povolenia, nemôže pristúpiť priamo k nariadeniu jej odstránenia, ale je povinný vždy najskôr
skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť postupom podľa § 88a Stavebného zákona s
tým, že klasické stavebné konanie už stratilo svoje opodstatnenie. Účelom konania o dodatočnom
povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie
zákonazostranystavebníkapodpodmienkoupreukázaniaskutočností,žeďalšiaexistencianepovolenej

stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa
dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení
stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočností,
že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. V
uvedenom prípade rozpor s verejnými záujmami preukázaný nebol a zároveň žalovaný uviedol, že sa

nemôže stotožniť s konštatovaním odvolateľa, že účel stavby je daný raz a navždy v čase výstavby,
pretože zmena v užívaní stavby je možná, o čom svedčí aj možnosť zmeny účelu užívania stavby v
zmysle § 85 Stavebného zákona a zároveň, že účel využitia každej stavby je možné meniť v čase a za
podmienky, že nie je v rozpore s platným územným plánom. Územný plán v danej lokalite umožňuje
výstavbu trojpodlažnej polyfunkčnej zástavby a teda predmetná stavba je v súlade so záväznou a

smernou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že táto materiálna
podmienkabolavdanomkonanídodržanáažerealizovanástavbajevsúladespredloženouprojektovou
dokumentáciou, od ktorej sa stavebník neodchýlil. Žalovaný pritom citoval príslušné ustanovenie § 60
ods. 1, § 140 Stavebného zákona, ako aj § 27 ods. 1 Správneho poriadku.

10. K námietke č. 5 o predĺženie lehoty na doplnenie potrebných náležitostí a doplneniu podkladov
odvolací orgán uviedol, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 60 ods. 1 Stavebného zákona a
určil lehotu na doplnenie podkladov a po žiadosti stavebníka o predĺženie lehoty o 20 dní následne
stavebný úrad stanovil na doplnenie primeranú lehotu, keďže zhodnotil, že prvotne stanovená lehota nie
je vzhľadom na zložitosť požadovanej dokumentácie dostatočná.

11. Žalovaný následne citoval príslušné ustanovenia Vyhlášky MŽP, konkrétne § 6 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4 a § 55 ods. 1 a § 139b ods. 5 Stavebného zákona.
K námietke č. 6 o nedostatku náležitostí projektovej dokumentácie a č. 7 k dohode o neprehliadných
oknách, č. 8 k doplneniu projektovej dokumentácie listov vlastníctva a katastrálnej mapy, ako aj č. 14

k súhrnnej technickej správe, statickému a insolačnému posudku žalovaný uviedol, že nezrovnalosti
medzi zakreslením grafickej časti katastrálneho operátu a skutočným stavom boli doplnené aktuálnymi
listami vlastníctva, aktuálnou kópiou katastrálnej mapy, pričom predložená projektová dokumentácia
zodpovedá skutočnému stavu. Pokiaľ ide o susednú nehnuteľnosť na strane k polyfunkčnému objektu
sa nachádzajú len okná z pridružených miestností a v prípade polyfunkčného objektu okná z

predajných priestorov, dennej miestnosti, WC a pôjdneho priestoru. Ani v jednom z uvedeného nejde
o okná obytných miestností. V prípade prevádzky polyfunkčného objektu budú osadené nepriehľadné,
priesvitné okná.Z posudku týkajúceho sa osadenia stavby na insoláciu (presklenie) susednej nehnuteľnosti na pozemku
č. XXX/X vyplýva, že pri posudzovaní sa vychádzalo nielen zo spracovanej projektovej dokumentácie,
ale aj z mapového podkladu - katastrálnej mapy územia v digitálnej forme. Výsledkom posúdenia je

konštatácia, že realizáciou stavby Polyfunkčný dom - nadstavba ul. H. súp. č. XXX, J. Q. dodatočným
povolením stavby nedôjde k zníženiu účinnej doby insolácie obytných miestností rodinného domu
na parc. č. XXX/X pod hodnoty požadované v zmysle J. - XX XXXX čl. X.X.X. Osadenie stavby je
vyhovujúce. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolateľom požadovaný geotechnický prieskum nie je povinnou
náležitosťou súhrnnej technickej správy a statického posudku.

12. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho vedenia administratívneho spisu stavebný úrad uviedol už v
rozhodnutí z 27.07.2017, že prílohy doplnené v stanovenej lehote neboli opatrené dátumom doručenia
zo strany stavebného úradu, rovnako pri nesprávnom uvedení dátumu určenia lehoty došlo len v chybe k
písaní a ide o zjavnú nesprávnosť. Zároveň stavebný úrad postupoval v súlade s § 27 ods. 4 Správneho
poriadku,podľaktoréhovpochybnostiachsapovažujelehotazazachovanú,pokiaľsanepreukážeopak.

V uvedenom prípade opak o nedodržaní lehoty na predloženie dokladov preukázaný nebol.
Námietka odvolateľa týkajúca sa ohlásených stavieb, ktoré sú funkčne spojené s hlavnou stavbou je
neopodstatnená,pretožetietostavbysúspolushlavnoustavboujednotnýmcelkomzapísanýmvkatastri
nehnuteľností a nadstavba polyfunkčného objektu sa nachádza na parc. KN - C XXX/X, XXX/XX, XXX/
XX a XXX/XX, na ktorých sa nachádza aj objekt hlavnej stavby, nad ktorú sa pristavuje nadstavba. Pokiaľ

ide o ďalší objekt prístavbu k hlavnej stavbe, ktorá nie je zakreslená v projektovej dokumentácii žalovaný
uviedol, že nemôže byť zakreslená, keďže ide o čiernu stavbu, ktorej vlastníkom nie je ani E.. P. D. ako
stavebníčka nadstavby polyfunkčného objektu, ani E. D. ako vlastník pôvodnej stavby a pozemku.
Pokiaľ ide o nepriehľadné okná sú situované k nehnuteľnosti odvolateľa v súlade s projektovou
dokumentáciou a nenarúšajú súkromie, ani pohodu bývania odvolateľa.

13. K námietke č. X ohľadom predloženej zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že či už ide o zmluvu
o dielo uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, alebo podľa zákona o verejnom obstarávaní,
vždy je potrebné brať do úvahy prejavy vôle zmluvných strán, byť zmluvou viazaný a zároveň
nahliadať na zmluvu z hľadiska jej obsahu a toho, čo zmluvné strany chceli proklamovať. Na vecnú a

obsahovú správnosť rozhodnutia nemá vplyv uskutočňovanie stavby svojpomocne, alebo jej realizácia
prostredníctvom inej právnickej osoby. Zároveň je povinnosťou stavebného úradu skúmať predložené
doklady k vlastníctve k pozemku, alebo o preukázaní iného práva k pozemku, alebo stavbám, ktoré
ho oprávňujú zriadiť na ňom požadovanú stavbu len do tej miery, či z ich obsahu vyplýva toto právo.
Stavebný úrad však nie je oprávnený skúmať, či doklad má náležitosti požadované podľa Obchodného

alebo Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti ako opätovne zdôraznil žalovaný je oprávnený
posúdiť len súd.

14. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 22 ods. 1, 2, 3, § 33
ods. 2 a k námietke č. 10 odvolateľa ohľadom zápisníc o procesných úkonoch v konaní a č. 11 k vedeniu

spisovej dokumentácie a č. 13 k vyjadreniam dotknutých orgánov uviedol, že v administratívnom spise
neabsentujú podstatné dokumenty, ktoré by zaznamenávali priebeh s odvolateľom uvádzaného výkonu
miestneho zisťovania zo dňa 05.05.2017. Oznámenie o ústnom pojednávaní spojenom s miestnym
zisťovaním obsahuje náležitosti predpísané zákonom. Zápisnica obsahuje náležitosti potrebné pre
zistenie skutkového stav u veci, avšak nie je v nej uvedené, k akým zisteniam stavebný úrad dospel.

Pri miestnom zisťovaní zo strany zamestnancov Okresného úradu Prešov, Odbor výstavby bolo zistené,
že uvedený nedostatok zápisnice nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pretože stavba sa
realizuje v súlade s územným plánom Mesta Stará Ľubovňa a v súlade s projektovou dokumentáciou,
ktorá tvorí obsah spisovej dokumentácie. K vyjadreniam dotknutých orgánov žalovaný uviedol, že
sa vyjadrili Okresný úrad Stará Ľubovňa, Odbor starostlivosti a životného prostredia, Regionálny úrad

verejného zdravotníctva v Starej Ľubovni, Mesto Stará Ľubovňa, EIC engineering specition company
s.r.o., Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Starej Ľubovni, pričom uvedené dotknuté
orgány sa vyjadrovali k stavbe na parc. č. KN - C XXX/X k.ú. Stará Ľubovňa, pričom projektová
dokumentácia, ku ktorej sa vyjadrovali obsahovala nadstavbu pôvodného jednopodlažného objektu,
ktorá pozostáva z druhého nadlažného poschodia a podkrovia. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá je

k dispozícii v spise je nadstavba situovaná na pozemkoch č. KN - C XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX
a XXX/X o výmere XXX m2, XXmX, XXmX, XXmX a XXXXmX, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia.15. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Stavebného zákona § 46 ods. 1, ods. 2 a k námietke
č. XX ohľadom spôsobu odkanalizovania uviedol, že nejde o uskutočňovanie novej stavby, ale o zmenu
dokončenej stavby, kde riešenie odkanalizovania ostáva zachované. V prípade, ak by bolo potrebné

riešiť nový spôsob odkanalizovania projektant by bol povinný postupovať v súlade s § 46 Stavebného
zákona a do projektu zapracovať aj nový spôsob odkanalizovania.

16. Žalovaný ďalej citoval príslušné ustanovenie § 6 ods. 1 Vyhlášky MŽP o vzájomných odstupoch
stavieb, pričom k námietkam pod bodom č. 15 odvolania uviedol, že stavebný úrad môže posudzovať

osadenie stavby len v súlade so Stavebným zákonom a nie je oprávnený riešiť narušenie stavu úplnej
duševnej, telesnej a sociálnej pohody bývania v rodinnom dome. Uvedené je oprávnený preskúmať a
náležite posúdiť len príslušný súd. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením
všetkých požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1 Vyhlášky MŽP, pričom za pohodu bývania je možné
považovať taký stav, keď niekto býva v pokoji. Posudzuje sa predovšetkým čistota ovzdušia, primerané
množstvo zelene, nízke emisie prachu, oslnenie a podobne. Miera primeranosti sa určí s prihliadnutím

na konkrétne podmienky miesta a stavieb komplexne, pričom nesmie byť nadmerné zasahovanie do
práv vlastníkov susedných nehnuteľností. K uvedenému sú kompetentné vyjadrovať sa dotknuté orgány,
ktoré posudzujú narušenie, resp. nenarušenie pohody bývania. K predmetnej stavbe uviedli vo svojich
vyjadreniach výlučne súhlasné stanoviská s umiestnením stavby. V uvedenom prípade teda nemôže
žalovaný konštatovať, že dodatočným povolením stavby možno konštatovať narušenie pohody bývania.

17. Odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne ustanovenia § 47
ods. 1, 2, 3 a k námietke č. 16 o začatí stavebného konania, č. 17 k výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia, č. 18 k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, č. 19 k vysporiadaniu sa s námietkami a
č. 20 ku konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo žalovaný uviedol, že stavebný úrad

nemal povinnosť vysporiadať sa s prebiehajúcim konaním, ktoré je toho času prerušené, lebo ide o
dve samostatné konania, v ktorých stavebníkom prístavby je iná osoba, ako pri stavebnom konaní o
nadstavbe. Tieto dve konania nie je možné podmieňovať. Zároveň z povahy dodatočného stavebného
povolenia vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré dodatočne legalizuje už uskutočnenú zmenu stavby
a v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia stavebný úrad skúmal, či uskutočnením

stavebných úprav predmetnej stavby nedošlo k porušeniu práva na ekologické, hygienické a občianske
práva, ako aj či nedošlo k zhoršeniu štandardu odvolateľa. V danej súvislosti žalovaný dal do pozornosti,
ževústavnoprávnejrovinepodľačl.20ods.1ÚstavySRvlastníckeprávvšetkýchvlastníkovmárovnaký
zákonný obsah a ochranu. Poukázal pritom, že funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v
tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo

k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu, poukaz na PL ÚS.XX/XX, taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl.
1 v znení dodatočného protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe
s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone s dôvodu verejného
záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku § 123 a § 124.

Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu odvolateľa na nerušený výkon ich
vlastníckeho práva je postavené právo stavebníka tiež na riadny výkon vlastníckeho práva. Zároveň na
základe uskutočneného miestneho zisťovania žalovaný zistil, že nadstavba polyfunkčného objektu je
realizovaná podľa projektovej dokumentácie v súlade s územným plánom mesta a že prístavba k hlavnej
stavbe, ktorá nie je povolenou stavbou nie je vo vlastníctve ako stavebníka, tak ani vlastníka pozemku

a hlavnej stavby.

18. Ďalej žalovaný citoval ustanovenia Správneho poriadku § 24 ods. 1, 5, § 33 ods. 2 a k námietke
č. 21 týkajúcej sa nedostatočného určenia okruhu účastníkov konania a doručovaniu napadnutého
rozhodnutia a k námietke č. 22 k neumožneniu sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia uviedol, že

námietka odvolateľa uvedená v odvolaní týkajúca sa skutočností nedoručovania dokumentov Ing. I.
P., ktorá predložila splnomocnenie, na základe ktorého ju E.. P. D. splnomocnila na celé konanie,
pričom v splnomocnení je uvedené zastupovanie na celé konanie, ako aj doručovanie písomností je
nedôvodná. Zo správnym doručovaním písomností je spojený celý rad dôležitých dôsledkov, pričom
písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej

osobe aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk iného účastníka konania. Z predloženého spisového
materiálu žalovaný uviedol, že jednoznačne vyplýva, že O.. I. P. je zvolenou zástupkyňou stavebníka
na doručovanie písomností, prípadne aj na iné úkony. V uvedenom prípade je však jednoznačne
preukazné, že zásielku prevzal účastník konania, stavebník, aj keď existuje platné splnomocneniena prijímanie písomností a na ďalšie úkony v tomto štádiu konania bola oprávnenou na preberanie
zásielok adresovaných stavebníkom do vlastných rúk práve splnomocnená zástupkyňa, ktorou je O.. I.
P.. Avšak záujmy odvolateľov tým žiadnym spôsobom neboli dotknuté, keďže doručovanie odvolateľom

bolo realizované správne. Zároveň neboli žiadnym spôsobom dotknuté ani práva stavebníka.
Pokiaľ ide o neumožnenie vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu stavebný úrad neporušil ustanovenie
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože účastníci mali možnosť vyjadriť sa k doplneným podkladom,
ktoré boli základom pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o separátne uvedenie účastníka konania M. T.,
ktorému bola doručená písomnosť daná na vedomie, žalovaný uviedol, že postup stavebného úradu bol

správny, nakoľko účastník konania splnomocnil D.. E. P. na všetky právne úkony, prijímanie všetkých
doručovaných písomnosti a ostatné úkony v predmetnom konaní. Pri doručovaní je dôležité upozorniť na
skutočnosť, že z dôvodu opatrnosti sa nesprávne doručovalo nielen splnomocnenému zástupcovi, ale aj
účastníkovi konania, avšak pre právne následky spojené s doručovaním má relevanciu len doručovanie
splnomocnenému zástupcovi.

19. K námietke č. XX týkajúce sa žiadosti na rozhodnutie vo veci žalovaný uviedol, že stavebník
nepovolenej stavby by nemal mať viac práv, resp. by nemal mať menej povinností, ako stavebník, ktorý
vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia. Stavebník obišiel pomerne zložité
správne konanie vo vzťahu k nadstavbe polyfunkčného objektu. Správne orgány postavil pred hotovú
vec spoliehajúc sa zrejme na to, že stavebnému úradu nezostane nič iné, len akceptovať status quo a

stavbu dodatočne povoliť. Na druhej strane však v konaní o dodatočnom povolením postupoval v súlade
sostavebnýmzákonom,projektovoudokumentáciouaúzemnýmplánommestamomentálnenerealizuje
stavebné práce vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nenadobudlo
právoplatnosť.
Žalovaný nezistil v napadnutom rozhodnutí a v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre

ktoré sa rozhodnutie považuje za nesprávne, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

II.
Žalobné námietky

20. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania.
Zároveň v zmysle § 191 ods. 3 písm. c) Správneho súdneho poriadku žiadal aj zrušenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. V žalobe požiadal zároveň žalobca prostredníctvom právnej

zástupkyne o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia.
V žalobe žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich

oporu a ako posledný žalobný dôvod žalobca uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Čo sa týka žalobných dôvodov tieto, ako už súd uviedol vyššie sú totožné s odvolacími námietkami voči
prvostupňovému rozhodnutiu.

21. Vo vzťahu k preukázaniu súladu s verejným záujmom žalobca argumentoval tým, že považuje
za nutné skonštatovať, že namietal subjekt, ktorý je toto povinný skúmať, pričom nikdy nerozporoval
skutočnosť, že v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona je nutné
preukázať súlad s verejným záujmom. Citoval ustanovenie § 88a ods. 1 Stavebného zákona a

argumentoval tým, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie
závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou
preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa ten dopustil porušenia zákona. Žalobca pritom
poukázal na rozsudok NS SR 8Sžo/125/2010 z 28.04.2011, na rozsudok NS SR 4Sžo/141/2015 z

13.09.2016, ďalej na rozsudok 3Sžo/3/2014 z 28.01.2015, 5Sžp/16/2011 z 30.04.2012 a 8Sžo/222/2008
z 12.02.2009, ako aj na rozsudok 1Sžo/248/2008 z 23.06.2009.
Podľa žalobcu ak k takému postupu v tomto prípade zo strany vlastníka nedošlo, bol na mieste postup
podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona a to nariadiť odstránenie stavby. Z uvedeného je zrejmé, žeStavebný zákon v tomto prípade jasne rozlišuje medzi vlastníkom stavby a stavebníkom, pričom ukladá
povinnosť nie stavebníkovi, ale práve vlastníkovi, ktorý porušil zákon požadované podklady predložiť.
Žalobca dôvodil tým, že vlastníkom stavby, aj nadstavby je bez akýchkoľvek pochybností E. D., keďže

nadstavba hlavnej stavby je v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci hlavnej a to
pôvodnej stavby. Na konštatovaní nemôže nič zmeniť ani fakt, že v nájomnej zmluve je uvedené, že
po dokončení stavby bude stavba vo vlastníctve stavebníka, keďže uvedené hovorí jednak o dokončení
stavby, ako aj poukazuje na skutočnosť, že právne účinky vkladu vlastníckeho práva vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia Okresného úradu o povolení vkladu. Až následne § 88a ods. 6, resp. 88 ods.

7 Stavebného zákona v spojení s § 58 až 66 stanovuje povinnosť stavebníka podať žiadosť o dodatočné
povolenie stavby.
Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade tak k uvedenému zo strany Stavebného úradu nedošlo,
pričom vlastník stavby E. D. ostal nečinný a nielen v lehote do 31.12.2016, ale ani do dnešného dňa
žiadnym spôsobom nepreukázal, aby bolo dodatočné povolenie stavby v súlade s verejnými záujmami.
A to aj napriek tomu, že bol E. D. vo výzve zo strany Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 10.11.2016 na

následky nepredloženia týchto dokladov upozornený. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom k faktu, že
si vlastník stavby svoju povinnosť preukázania súladu dodatočného stavebného povolenia s verejnými
záujmami v lehote do 31.12.2016 žiadnym spôsobom nesplnil, mal stavebný úrad postupovať v zmysle
citovaného ustanovenia § 88a ods. 2, čo do dnešného dňa nesplnil.

22. Neskoršie predloženie dokumentov neobstojí ani z dôvodu toho, že uvedené bolo predkladané E..
P. D., ktorá bezpochyby nie je vlastníkom stavby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zmätočnosť
a vnútornú rozpornosť rozhodnutia stavebného úradu, kedy na jednej strane sa v rámci enuciátu
rozhodnutia stavebného úradu uvádza E.. P. D. ako stavebníčka a v odôvodnení v reakcii na túto
námietku ju stavebný úrad označuje ako vlastníčku stavby. Do uvedenej lehoty do 31.12.2016 pritom

nebol predložený žiadny dokument preukazujúci súlad predmetnej stavby s verejným záujmom, keďže
bola stavebnému úradu predložená iba samotná žiadosť, ktorá sama o sebe uvedené nepreukazuje a
to ani zo strany vlastníka stavby, ani zo strany E.. P. D.. Nebola pritom v tejto lehote podaná ani žiadosť
o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov. S podstatou predmetnej námietky, resp.
námietkou nedodržania lehoty, ani s námietkou subjektu, ktorý je povinný preukázať súlad danej stavby s

verejným záujmom sa pritom žalovaný nielen že nevysporiadal, ale ani žiadnym spôsobom nezaoberal.
Z odôvodnenia, ktoré žalovaný zvolil, žalobcovi nie je zrejmé, v čom je jeho argumentácia v odvolaní
nesprávna a z akého dôvodu tak, aby sa k danému mohol relevantne vyjadriť, kde napríklad na jednej
strane sám uznáva, že dôkazné bremeno spočíva na vlastníkovi stavby a na druhej strane považuje
túto námietku za nedôvodnú. K dodatočnému povoleniu stavby pritom došlo aj napriek skutočnosti, že

vlastník stavby si základnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 88a ods. 1 Stavebného zákona nesplnil a
postupom zo strany oboch správnych orgánov došlo k porušeniu tak ustanovenia § 88a ods. 1, ako
aj § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Postupom vlastníka stavby, ktorý si bol vedomý laxného prístupu
správnych orgánov v obdobných veciach, ako tomu bolo napokon aj v tomto prípade došlo k odňatiu
jeho práva byť v prvom rade účastníkom konania o umiestnení stavby, následne riadneho stavebného

konania a mať možnosť reálne ovplyvniť výsledok stavebného konania a nielen účastníkom konania o
dodatočnom povolení stavby, kde sme boli aj z dôvodu postupu oboch správnych orgánov postavený
pred hotovú vec a museli akceptovať aktuálny stav.

23. Ďalej v žalobnej námietke č. 3 týkajúcej sa nájomných zmlúv poukázal žalobca na to akým spôsobom

sa žalovaný vysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou v rozhodnutí, pričom uviedol, že v prípade
Zmluvy o nájme zo dňa 01.08.2016 ide o zmluvu o bezodplatnom užívaní veci a 12.07.2017 bola
uzatvorená riadna nájomná zmluva s určeným nájomným. S uvedeným sa žalobca nestotožnil, keďže
v tomto prípade z obsahu zmluvy zo dňa 12.07.2017 žiadnym spôsobom nevyplýva, že ide o dodatok
ku zmluve tak, ako to tvrdí žalovaný. Čo sa týka samotnej výšky nájomného 1 euro mesačne žalobca

nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že v rámci zmlúv majú zmluvné
strany zmluvnú slobodu, môžu si teda na základe vzájomnej dohody určiť akúkoľvek výšku nájomného,
čo odôvodnil poukazom na ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka, § 669 Občianskeho zákonníka
a ďalej argumentoval tým, že uvedené rozlíšenie je relevantné vzhľadom na fakt, že ustanovenie § 58
ods. 3 Stavebného zákona jasne stanovuje podmienku stavebníka ako osoby, ktorá je nájomcom stavby,

ak o tejto skutočnosti doloží písomnú dohodu, teda písomnú nájomnú zmluvu. Zásadný rozdiel medzi
zmluvou o nájme a zmluvou o výpožičke je odplatnosť podľa žalobcu a výška nájomného dohodnutá
sumou 1 Euro mesačne v hrubom nepomere s obvyklým nájomným, teda pri posudzovaní zmluvy
podľa obsahu podľa žalobcu nemôže ísť o zmluvu nájomnú. Poukázal pritom na rozhodnutie NS Českejrepubliky sp. zn. 1AFs/69/2005 z 10.05.2006, ako aj rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo/125/2003, podľa
ktorého, ak predmetom právneho úkonu je plnenie, ktorého dohodnutá cena je v nápadnom nepomere k
jej skutočnej cene, tak vtedy ide o právny úkon odporujúci dobrým mravom a preto je absolútne neplatný.

Ďalej uviedol žalobca, že žalovaný ako aj stavebný úrad nebol povinný sa vysporiadať s konkurenciou
jednotlivých zmlúv, pričom žalobca argumentoval tým, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou
žalovaného, že nie je oprávnený skúmať, či doklad má náležitosti podľa Občianskeho alebo obchodného
zákonníka, pričom z právnej úpravy § 40 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán v
stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený aj povinný riešiť aj otázky, ktoré

patria do pôsobnosti iných orgánov, t. j. iného správneho orgánu alebo súdu podľa žalobcu, ak to zákon
priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS ČR BohA/3270/24, ako aj na rozsudok NS SR 6Sžp/23/2013 z 30.04.2013.
Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou, že správny orgán nie je oprávnený skúmať náležitosti
právneho úkonu a s tým súvisiacu platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu, keďže táto neplatnosť
právneho úkonu nastáva automaticky priamo ex legge. Poukaz na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka, pritom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžr/102/2004 zo 07.09.2015. Výklad, ktorý
poskytol žalovaný znamená obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Žalobca opakovane zdôraznil, že stavebný úrad, ani žalovaný neposúdili
platnosť, resp. neplatnosť nájomných zmlúv a to z hľadiska vyššie konštatovaného, ako ani z hľadiska
namietanej absencie náležitosti výšky, splatnosti nájomného a spôsobu jeho platenia podľa § 3 ods.

3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalobca uviedol, že nedošlo
pritom ani ku vysporiadaniu sa s konkurenciou takmer identických nájomných zmlúv, pričom ani z
odôvodnenianevyplýva,ktorázozmlúvbolapodkladomprerozhodnutiestavebnéhoúradu.Akstavebný
úrad a žalovaný považovali práve zmluvu zo dňa 12.07.2017 za relevantnú je zrejmé, že až odo dňa
12.07.2017 sa táto stala stavebníčkou. Vyvstáva otázka, aký subjekt vystupoval v stavebnom konaní do

12.07.2017 ako stavebník predmetnej stavby, teda ako účastník konania. Či predkladala stavebnému
úradu predmetné doklady oprávnená osoba, keďže stavebný úrad ako aj žalovaný v odôvodnení tvrdia,
že tou osobu bola E.. P. D.. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany stavebného úradu, ako aj žalovaného
nedošlo k správnemu ustáleniu všetkých účastníkov konania, keďže konal a preberal písomnosti od
osoby, ktorá v tomto konaní ako účastník vystupovať nemala. V zmysle platnej legislatívy je konajúci

správny orgán počas celého konania povinný skúmať, či sa nezmenili skutkové a právne okolnosti
rozhodujúce pre vymedzenie okruhu účastníkov konkrétneho konania a tento okruh podľa potreby v
súlade so zákonom aktualizovať. Ak konajúci správny orgán zistí, že niektorí z účastníkov v priebehu
konania prestal spĺňať zákonné podmienky účastníctva, resp. že vôbec nemal byť zaradený do okruhu
účastníkov konania vydá rozhodnutie o tom, že účastníkom konania nie je. Z uvedeného je zrejmé,

ž stavebný úrad, ani žalovaný v predmetnej veci nepostupovali v zmysle § 32 ods. 1 Stavebného
zákona a nezistili riadne skutočný stav veci, čoho následkom je nezákonnosť predmetného rozhodnutia.
Vzhľadom na absenciu stavebníka sa nielen konalo s osobou, s ktorou sa nemalo konať, ale nebol
v tomto prípade žiadnym spôsobom preukázaný súlad s verejnými záujmami, ani podaná žiadosť o
vydanie stavebného povolenia. Čo sa týka uvedenej námietky k tomuto ešte žalobca argumentoval

tým, že neboli náležite skúmané doklady predložené v tomto konaní, nebola ani riadne zistená osoba
stavebníka v tomto konaní, čím nedošlo k postupu podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona.

24. Čo sa týka žalobnej námietky č. 4 týkajúcej sa žiadosti o vydanie dodatočného stavebného
povolenia podľa žalobcu sa s uvedenou námietkou žalovaný nevysporiadal dostatočne, pritom poukázal

na ustanovenie § 85 Stavebného zákona, podľa ktorého je nutné skonštatovať, že na daný prípad
aplikovať toto ustanovenie nemožno, keďže dané sa vzťahuje na časové obdobie po kolaudácii
stavby. Zdôraznil žalobca pritom, že názov a účel by sa nemali meniť podmienkami na časové obdobie
po kolaudácii stavby. Žalobca pritom zdôraznil, že názov a účel by sa nemali meniť počas konania
podmienkami, ktoré majú konštitutívny charakter pre celé konanie. Namietal žalobca preto zmenu týchto

údajov počas konania o dodatočnom povolení stavby a to jednostranne zo strany stavebného úradu
bez akéhokoľvek prejavu vôle účastníkom konania navyše opakovane. Žalovaný sa podľa žalobcu
nevysporiadal s ich námietkami a to absencie náležitosti podľa § 58 ods. 1, 2, 3, Stavebného zákona
v spojení s ustanovením § 8 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2000. Žalobca argumentoval tým, že z náležitostí
v predmetnej žiadosti uvedených sú pritom viaceré zjavne nesprávne resp. nesúhlasia s projektovou

dokumentáciou in concreto, názov stavby, účel stavby a spôsob uskutočňovania stavby svojpomocou.
Je nepochybné podľa neho, že žiadosť o stavebné povolenie musí obsahovať základné náležitosti a
ak ich neobsahuje stavebný úrad nemôže pokračovať v konaní. Poukázal pritom na rozhodnutie súdu
NS SR 3Sžp/7/2011 z 01.12.2011 a 6Sžo/193/2009 z 19.05.2010. Argumentoval ďalej tým, že navyšepodľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania, keď je
žiadosťostavebnépovolenieúplná.Akžiadosťovydaniestavebného povolenianeobsahujepredpísané
náležitosti stavebný úrad je povinný vyzvať navrhovateľa stavebníka, aby ich doplnil. Je pritom potrebné

upriamiť pozornosť aj na fakt, že samotná žiadosť bola vyplnená na nesprávnom tlačive a to žiadosťou o
vydanie dodatočného stavebného povolenia spojené s kolaudačným rozhodnutím. Opakovane žalobca
uviedol, že nedošlo k vysporiadaniu sa s ich námietkami čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
z nedostatku dôvodov.

25.Kžalobnejnámietkeč.5týkajúcejsapredĺženialehotyžalobcatak,akovodvolacíchnámietkachvoči
prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na inštitút predĺženia lehoty, pričom pokiaľ žalovaný poukázal
na § 60 ods. 1 Stavebného zákona, § 140 Stavebného zákona a § 27 ods. 1 Správneho poriadku,
pričom ani § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ani § 27 ods. 1 Správneho poriadku, ani § 140 Stavebného
zákona neupravujú predĺženie lehoty stavebný úrad pritom prvotnou výzvou vyzval Mgr. P. D., aby
doplnila požadované podklady a teda v rámci toho uplatnil aj § 60 ods. 1 Stavebného zákona v spojení

s § 27 ods. 1 Správneho poriadku a určil lehotu. Navyše nebolo žiadnym spôsobom dokumentované,
kedy boli doručené prílohy, žiadosti, na ktoré bola vyzvaná stavebníčka a možné objektívne zistiť,
či boli lehoty dodržané. V rámci priložených dokladov nie je pritom vôbec zrejmé, kedy boli tieto do
administratívneho spisu dodané. Jediným časovým údajom je overenie dokumentácie stavebným
úradom zo dňa 27.07.2017. Z toho následne vyplýva, že nie je taktiež zrejmé, ktoré dokumenty boli do

spisu pridané dodatočne a v akej chronologickej postupnosti. Naviac lehota na doplnenie podkladov bolo
predĺžená do 31.04.2017, do neexistujúceho dátumu. Žalobca upozorňoval pritom na túto skutočnosť,
že vôbec nebolo vyhodnotené, či E.. P. D. tejto výzve vyhovela, kedy a prípadne ktoré doklady doplnila,
v akom rozsahu a aký to má význam pre ďalšie konanie.

26. K žalobnej námietke č. 6 týkajúce sa nedostatku náležitosti projektovej dokumentácie žalobca
uviedol, že v tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že nezrovnalosti medzi zakreslením v
grafickej časti katastrálneho operátu a skutočným stavom neboli odstránené a projektová dokumentácia
nezodpovedá skutočnému stavu a to vzhľadom na to, že v základnej stavbe je pristavená prístavba,
ktorá je pôdorysne a funkčne spätá so základnou stavbou, ani táto prístavba pritom v projektovej

dokumentácii zakreslená nie je. Táto je pritom tzv. čiernou stavbou, keďže vlastník stavby ani napriek
výzve stavebného úradu podklady preukazujúce súlad s verejným záujmom nepreukázal, pričom na
stavebnom úrade je v súčasnosti vedené konanie o odstránení stavby, ktoré je toho času prerušené.
Žalobca ďalej dôvodí, že tzv. čierna stavba sa nachádza medzi rodinným domom žalobcu a predmetnou
stavbou a takisto je pôdorysmi a funkčne spätá so základnou stavbou. To však aj napriek ich námietkam

ostalo správnymi orgánmi nepovšimnuté. Rovnako žalobca dôvodil, že poukazovali na nedostatky
projektovej dokumentácie, resp. náležitosti podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pričom celkovú
situáciu stavby (zastavovací plán) v mierke spravidla 1:200 až 1:500 s vyznačením hraníc pozemkov a
ich parcelných čísiel podľa katastra nehnuteľnosti vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb
na nich a písm. e) daného ustanovenia, stavebné výkresy a stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a

navrhovaný stav, predovšetkým napr. technické zariadenia ako kotolne. Rovnako považuje žalobca za
nutné konštatovať, že predmetná projektová dokumentácia nerieši ďalšie nevyhnutné náležitosti a to
predovšetkým vo vzťahu k štvrtej časti vyhlášky MŽP č. 532/2002, ktorou konkrétne s poukazom na
ustanovenie § 56 písm. d) a § 43c písm. c) Stavebného zákona. Predmetná projektová dokumentácia
neobsahuje riešenie prístupu do takejto stavby podľa § 63 ods. 1 danej právnej normy zabezpečený

podľa § 59 danej právnej normy, ako aj rampy, prípadne výťahu, vzhľadom na to, že ide o druhé
podlažie budovy, podľa § 63 ods. 2 právnej normy v kontexte s § 47 písm. c) Stavebného zákona. V
projektovej dokumentácii podľa žalobcu nie sú ďalej uvedené ani súlad návrhu s územnou plánovacou
dokumentáciou obce, ako jeho podstatná náležitosť, odstupové vzdialenosti od susedných parciel
a stavieb a skutočný rozsah už uskutočnených prác, resp. ktoré časti predmetnej stavby je ešte

nevyhnutné dostavať a ktoré už v skutočnosti sú postavené. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii ešte
upozornil žalobca na zjavnú nezrovnalosť, keďže táto je datovaná február 2017, pričom však vychádza
zo stavu, ktorý vznikol až neskôr a to po zmene údajov v katastri nehnuteľnosti vykonanej na LV č.
XXXX, /resp. LV č. XXXX, pretože v čase konania ústneho pojednávania 13.06.2017 parc. KN - C XXX/
XX o výmere XXmX, XXX/XX o výmere XXmX a parc. č. XXX/XX o výmere XXmX ako druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria ešte neexistovali. Ani z uvedenými nedostatkami v súhrnej technickej
správe sa stavebný úrad ani žalovaný nevysporiadal, pričom tieto údaje sú zmätočné a majú vplyv na
záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ako aj na napadnuté rozhodnutie, ktoré z nej vychádzajú. S
týmito nedostatkami sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal, preto projektová dokumentácia akourčujúci dokument pre dôsledné posúdenie súladu stavby s verejným záujmom tieto náležitosti spĺňať
musí,prítomnosťchýbresp.nezrovnalostivnejpodľanázoružalobcuspôsobilosťriadnehopreskúmania
súladu stavby ako takej s verejným záujmom.

27.Čosatýkanámietkyvovzťahukoknám,pritomniejepravdou,žezostranypolyfunkčnéhoobjektusa
nachádzajú len okná z pridružených miestností, keďže opakovane aj v rámci súhrnej technickej správy,
ako aj v rámci vyjadrení dotknutých orgánov sa uvádza, že podkrovie bude slúžiť na bývanie. Uvedené
pritom považuje žalobca za relevantné aj pre posúdenie dodržania odstupových vzdialenosti podľa § 6

Vyhláškyč.532/2002.Navyšenamietalitzv.dohoduooknách,kuktorejpodľažalobcuvžiadnomprípade
nedošlo. Z ich strany nedošlo ani k vyjadreniu akejkoľvek formy súhlasu s nepriehľadnými oknami.
Uvedený záver pritom nevyplýva ani zo samotnej zápisnice z konaného ústneho pojednávania. Žalobca
nesúhlasil ani s umiestnením okien smerom k ich rodinného domu, keďže uvedené bude znamenať
stratu súkromia, ak budú okná oproti ich oknám v rodinnom dome v kontexte s faktom, keďže táto
má slúžiť a slúži ako obchodná prevádzka, kde sa okrem zamestnancov budú pohybovať aj početné

množstvá zákazníkov. Akceptáciou uvedeného stavu rozostavanosti stavby bez akýchkoľvek možností
jej zmeny by sa vytvoril stav, kedy by mal stavebník, ktorý stavbu začal stavbu bez riadneho stavebného
konania a bez možnosti vlastníka susednej stavby v akejkoľvek miere ovplyvniť projekt predmetnej
stavby výhodu oproti stavebníkovi, ktorý zákon dodržal. Dané je v rozpore s princípom nikto nemôžeme
mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Zároveň poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR

8Sžo/125/2010 z 28.04.2011 a konštatoval, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj stavebný úrad
za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

28. Vo vzťahu ku geotechnickému posudku žalobca považuje za nutné uviesť, že aj keď nie je povinnou
náležitosťou statického posudku je nevyhnutné vziať na zreteľ, že v rámci statického posúdenia -

technickej správy je v závere uvedené na základe vykonaných statických výpočtov konštatuje, že nosné
konštrukcie stavby sú zo statického hľadiska prípustné za dodržania podmienok v texte. Z uvedeného
textu je teda zrejmé, že v rámci statického posudku neboli posúdené základy predmetnej stavby, pričom
administratívny spis neobsahuje ani vyššie uvedený geotechnický prieskum. Samotný statický posudok
pritom posúdenie, či základové konštrukcie vyhovujú alebo nie, podmieňuje vykonaním geotechnického

prieskumu, ktorý ale vyhotovený nebol. Žalobca sa domnieva, že uvedený prieskum je potrebné
nevyhnutne urobiť a doplniť aj statické posúdenie aj z dôvodu, že pôvodná stavba, ktorú E. D. kúpil bola
jednopodlažná, predajňa potravín nie murovaná a je predpoklad, že aj základy pod uvedenou stavbou
sú primerané pôvodnej stavbe. Uvedená stavba bola pritom dlhé obdobia len dočasnou stavbou a nie je
žalobcovi známe, kedy došlo k zmene na trvalú. Aj na to je pritom potrebné stavebné povolenie v zmysle

§ 55 ods. 1 Stavebného zákona podľa žalobcu a bez tohto skúmania by dodatočným povolením stavby
mohlo dôjsť k postaveniu stavby, ktorá má nevyhovujúcu statiku, čím je ohrozená aj v tesnej blízkosti
sa nachádzajúca susedná stavba žalobcu a osoby v nej žijúce. Aj táto skutočnosť je tým, že došlo k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, či stavba je alebo nie je v rozpore
s verejným záujmom dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

29. Vo vzťahu k nesprávnemu vedeniu spisu opakovane žalobca zdôraznil, že nie je možné objektívne
zistiť, či boli tieto podklady predložené v rámci uvedenej lehoty alebo po nej a to z dôvodu, že
administratívny spis nebol vedený tak, ako mal. Poukazuje pritom na ustanovenie § 27 ods. 4 Správneho
poriadku. Spis netvorí podľa žalobcu zväzok listín, keďže každá listina sa nachádza v spise osobitne

bez toho, aby boli jednotlivé listiny zviazané, chronologicky zoradené a navyše bez vyznačenia dátumu
prijatia a bol teda spis nežurnalizovaný. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR 6Sžf/51/2010
z 22.06.2011.
Žalobca ďalej uvádza, že spis nie je úplný, v tomto prípade upozorňuje na to, že v administratívnom
spise sa nachádza len jedna nová projektová dokumentácia, nie je preto zrejmé, aká projektová

dokumentácia bola v spise pôvodná, ak aj žalovaný v odôvodnení uvádza, že bola predložená upravená
dokumentácia, nie je tak zrejmé, aké zmeny boli v tejto upravenej dokumentácii realizované a teda
či je možné aplikovať vyjadrenia dotknutých orgánov aj na túto upravenú projektovú dokumentáciu.
Poukazuje pritom na rozhodnutie NS SR 4Sž/40/97 zo dňa 17.10.1997 a zdôraznil, že okrem pôvodnej
projektovej dokumentácie pritom v administratívnom spise absentuje aj rozhodnutie o zastavení

stavebných prác, zápisnice z prvotných úkonov stavebného úradu potom, čo sa dozvedel, že dochádza
k realizácii nelegálnej stavby, ako aj ich podnety k prešetreniu pokračovania v realizácii stavebných
prác. Z vyššie uvedenej judikatúry je zrejmé, že predmetný administratívny spis uvedené náležitosti
nespĺňa, lebo v ňom absentujú viaceré listiny a teda existujú dôvodné pochybnosti o tom, či vpredloženom administratívnom spise nechýbajú aj iné listiny. Opätovne zdôraznil, že jednotlivé listiny
neboli chronologicky usporiadané a zviazané pre účely súdneho konania, blombované pečiatkou
žalovaného. Spôsob vedenia spisu neumožňoval zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie

v administratívnom a súdnom konaní, ako aj identifikovať, či napadnuté rozhodnutia mali svoj základ
v obsahu spisu. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR 3Sžo/7/2012 a 1Sžp/1/2010 zo 14.05.2013.
Tieto dôvody sú dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia, keďže došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

30. K námietke týkajúcej sa neohlásených stavieb poukázal žalobca na fakt, že ako z kópie z katastrálnej
mapy a projektovej dokumentácie vyplýva, že ide o prístavby, ktoré pôdorysne rozširujú pôvodnú stavbu
a sú navzájom prevádzkovo spojené, s poukazom na § 55 a § 139b ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
má žalobca za to, že aj na tieto prístavby sa vyžaduje stavebné povolenie a nielen ohlásenie. Namietal
žalobca preto legálnosť týchto prístavieb, na ktorých realizáciu je bezpochyby potrebné stavebné

povolenie a nielen ohlásenie, pričom k zapísaniu týchto stavieb v katastri nehnuteľnosti došlo až počas
predmetného stavebného konania a to až po konaní ústneho pojednávania, ku ktorému nemal žalobca
žiadnu možnosť sa vyjadriť. Samotná skutočnosť, že tieto sú už toho času v katastri nehnuteľnosti
zapísané žiadnym spôsobom nesvedčí o ich legálnosti, keďže naďalej žalobca trvá na tom, že žiadne
konanie o stavebnom povolení vo vzťahu k týmto stavbám, ktoré sú funkčne spojené s hlavnou stavbou

neprebehlo, aj keď prebehnúť malo. Bolo teda podľa názoru žalobcu vykonať dokazovanie v tomto
smere. Ani na danú námietku tak žalovaný relevantne nereagoval, má za to, že ak základná stavba ako
celok nie je legálna, nemôže byť legálna ani jej nadstavba. V tomto prípade je povinnosťou stavebného
úradu zaujať stanovisko k otázke splnenia podmienok v zmysle § 88a Stavebného zákona. Žalobca
poukazuje na rozsudok NS SR 8Sžo/125/2010 z 28.04.2011.

Uvedené pritom rovnako platí aj o ďalších nelegálnych stavbách, ktoré tvoria prístavby k tejto stavbe,
pričom sa podľa názoru žalobcu nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom
ku skutočnosti, že ide o nelegálnu stavbu, táto nemôže byť riešená v projektovej dokumentácii.
Logickým následkom uvedenej úvahy by bol výsledok, že ani predmetná nadstavba nemôže byť
riešená v projektovej dokumentácii a to s poukazom na fakt, že aj táto je nelegálna. Aj žalovaný

skonštatoval nesúlad medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom a napriek tomu sa
uvedenýmnezaoberal.Záverosúladestavbysverejným záujmombolpretobezpreskúmanialegálnosti
viacerých podľa názoru žalobcu nelegálnych stavieb, ktoré s hlavnou stavbou tvoria funkčný celok
predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok skutkových podkladov. V tejto súvislosti žalobca
považuje za nutné uviesť, že zo strany vlastníka stavby nejde o jednorazovú záležitosť, ale k zmenám

stavby, resp. k vykonaniu prístavieb a nadstavieb v predmetnej stavbe dochádza opakovane. Nie je ďalej
zrejmé podľa žalobcu, na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru o tom, že vlastníkom
nie je ani E.. P. D., ani E. D., keďže v tomto smere nebolo uskutočňované žiadne dokazovanie a to
ani pred stavebným, ani úradom žalovaným a navyše nedošlo ani k pripojeniu administratívneho spisu
týkajúceho sa uvedenej stavby.

K vzťahu k oknám žalobca považuje za nutné ešte uviesť, že nie je pravdou to, že okná situované
k susednej nehnuteľnosti sú nepriehľadné, keďže zjavne nie sú. Rovnako nie je zrejmé na základe
akých podkladov resp. akého vykonaného dokazovania žalovaný ustálil, že tieto nenarúšajú pohodu
bývania, keďže s poukazom na ich priehľadnosť a nevhodné umiestnenie smerom do kúpeľne zjavne
pohodu bývania narúšajú. Zachovanie pohody bývania je pritom v stavebnom konaním skutkovo

významná okolnosť s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002. Ovplyvňovaná je
najmä vzdialenosťou stavieb, ale aj ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí umiestňovanie okien protiľahlých
stenách stavieb. Ani s uvedeným sa stavebný úrad, ani žalovaný nevysporiadali, nebral v úvahu čím
je podľa žalobcovho názoru naplnený dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj stavebného
úradu.

31. V žalobnej námietke č. 9 žalobca uviedol, že v súvislosti so zmluvou o dielo považuje za nutné uviesť,
že je síce pravdou, že je nevyhnutné brať do úvahy prejav vôle zmluvných strán, avšak v tomto smere
je podľa jeho názoru nevyhnutné vychádzať zo samotného textu zmluvy, ktorý je potrebné rešpektovať.
Podľa žalobcu zmluva nielenže obsahuje množstvo odkazov na zákon č. 25/2006 Z.z, ale samotnú

účinnosť zmluvy podľa čl. 8.3 predmetnej zmluvy viaže na deň nasledujúci po dni jej zverejnenia
na webovom sídle objednávateľa, čo sa v tomto prípade zjavne nestalo. Taktiež žalobca nemôže
súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že na vecnú a obsahovú správnosť rozhodnutia nemá
vplyv uskutočňovanie stavby svojpomocne. Uvedeným pritom chcel žalobca poukázať na fiktívnosťzhotoviteľa diela a svojpomocným uskutočňovaním stavby E. D.. Dané pritom preukazuje aj fakt, že
podľa projektovej dokumentácie, ktorá nie je prílohou zmluvy je datovaná až od druhého mesiaca 2017
a zmluva bola uzavretá už 30.09.2016. Žalobca argumentoval ustanovením § 536 ods. 3 Obchodného

zákonníka a poukázal na možnosti zmluvných strán, pričom v žiadnom ustanovení zmluvy neprejavili
zmluvné strany túto vôľu uzavrieť aj bez tohto súhlasu. Odplatnosť zmluvy je podľa žalobcu pojmovým
znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. S dôrazom na neplatnosť uvedeného právneho
úkonu podľa žalobcu nie je možné prijať názor, že stavebný úrad je povinný automaticky akceptovať
akýkoľvek doklad aj keď je prípadne postihnutý absolútnou neplatnosťou, prípadne že jeho obsah je

značne rozporný. Podľa žalobcu došlo v tomto prípade k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo
je dôvodom takisto na zrušenie rozhodnutia.

32. Ohľadom vysporiadania sa s námietkou č. 10 týkajúcou sa zápisníc, procesných úkonov, č. 11
týkajúcou sa vedenia spisovej dokumentácie a č. 13 týkajúcej sa vyjadrení dotknutých orgánov bola
žalobnou námietkou pod bodom 7 žaloby. Žalobca vo vzťahu k zápisniciam z procesných úkonov

namietal, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zápisnica, prípadne záznam, v ktorom
by bolo zachytené k vykonaniu akých dôkazov došlo, aké boli zistenia stavebného úradu zo štátneho
stavebného dohľadu, pričom na tieto skutočnosti poukazoval opätovne. Nie je pritom zrejmé, ako došlo
k zdokumentovaniu a vymedzeniu stupňa rozostavanosti stavby, nie sú žiadne vyhotovené fotografické
záznamy, ani iné dôkazy a touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal.

Čo sa týka zápisnice z vykonaného ústneho pojednávania absentuje nielen ako to tvrdí žalovaný,
aké boli zistenia žalovaného o miestnom zisťovaní a kto sa na ňom zúčastnil, ako prebiehalo, aké
opatrenia boli prijaté, ale nebol zistený a zadokumentovaný ani skutočný stav a administratívny spis
neobsahuje dostatočné množstvo podkladov na rozhodnutie. Uvedené pritom podľa názoru žalobcu
nemožno napraviť žiadnym miestnym zisťovaním, na ktorom sa žalobca nemohol zúčastniť a navyše

v administratívnom spise absentuje akýkoľvek záznam z toho zisťovania, pričom žalobcovi nebolo
umožnené vyjadriť sa k týmto zisteniam. Poukázal pritom žalobca na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, nakoľko ide podľa neho o kogentnú povinnosť správneho orgánu a nie na jeho ľubovôli.
Uvedené nerešpektoval stavebný úrad, ani žalovaný, keď aj napriek výkonu miestneho zisťovania sa
nemohol žalobca vyjadriť k uvedeným zisteniam.

33. V súvislosti s relevantnosťou vyjadrení dotknutých orgánov žalovaný síce uviedol, že sa dotknuté
orgány vyjadrovali k pôvodnej dokumentácii, avšak toto nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia,
pričomžalobcapoukázalnato,žejepotrebnéuviesť,žetohočasusavadministratívnomspisenachádza
len jedna a to nová projektová dokumentácia a nie je možné porovnať, či je táto nová dokumentácia v

zásade zhodná s tou pôvodnou, alebo v rámci nej došlo k ďalším zmenám a či je teda možné závery
dotknutých orgánov aplikovať aj na túto novú projektovú dokumentáciu. V prípade, že bola prepracovaná
projektovádokumentácia,tátomalabyťznovaodsúhlasenádotknutýmiorgánmi,kčomuvtomtoprípade
ale nedošlo. Vzhľadom na to, že uvedené pochybenia neodstránil ani žalovaný, žalobca sa domnieva,
že skutkový stav, ktorý vzal stavebný úrad alebo žalovaný za základ rozhodnutia nemal oporu v

administratívnom spise.
Čo sa týka námietok v časti vyjadrenia žalobca vyjadril nesúhlas s obsahom záväzných stanovísk
dotknutých orgánov. K riešeniu otázky odkanalizovania do jestvujúcej žumpy, resp. do kanalizácie sa
vyjadroval Okresný úrad Stará Ľubovňa, životné prostredie a Regionálny úrad verejného zdravotníctva
a k súhlasu Mesta Stará Ľubovňa podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane ovzdušia a dodatku

k stanovisku regionálneho úradu verejného zdravotníctva týkajúci sa insolácie. Žalobca uviedol, že sa
vyjadroval aj k absencii podkladov k odbornému stanovisku spoločnosti EIC a vyjadril nesúhlas so
stanoviskom Mesta Stará Ľubovňa o nesúlade výšky stavby s územným plánom Mesta Stará Ľubovňa,
pričom umiestnenie stavby nebude zodpovedať urbanistickému a architektonickému členeniu a je teda v
rozpore s územným plánom mesta. V rámci podaného odvolania taktiež navrhli konfrontovať vyjadrenia

dotknutých orgánov. Podľa žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 140b ods. 5 Stavebného zákona,
nakoľko neboli vyžiadané stanoviská k námietkam od dotknutého orgánu. Čo sa týka obsahu záväzných
stanovísk podľa žalobcu bolo povinnosťou odvolacieho orgánu s poukazom na ustanovenie § 140b ods.
6 Stavebného zákona prerušiť konanie. Stavebný úrad, ani žalovaný vyššie ustanoveným spôsobom
nepostupovali a uvedená vada je takou procesnou vadou, ktorá jednoznačne mohla mať nezákonnosť

rozhodnutí. Uvedené stanoviská pritom považuje žalobca za podstatné pre posúdenie základnej otázky
a to súladu predmetnej stavby s verejným záujmom.34. Ďalšou žalobnou námietkou č. 11 týkajúcou sa existujúcej žumpy žalobca konfrontoval vyjadrenia
dotknutých orgánov vo vzťahu k odkanalizovaniu do žumpy, pričom poukázal na rozpory medzi nimi,
resp. že v súhrnnej technickej správe sa vyjadrovali dotknuté orgány, pritom navyše poukázal žalobca

na to, že nie je odkanalizovanie - žumpa ohlásená, pričom je podľa § 139b ods. 6 písm. b) Stavebného
zákona drobnou stavbou. Nebola riadne posúdená žumpa, ani to, že či spĺňa všetky príslušné technické
normy preukázané v konaní. Poukázal žalobca pritom na ustanovenie § 2 ods. 3 Vyhlášky MŽP č.
532/2002, ako aj na ustanovenie § 11 ods. 2 uvedenej vyhlášky a § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalobca má za to, že v tomto prípade neexistuje

dôvod na to, aby splaškové vody boli odvádzané do žumpy, keďže je možnosť odvádzať ich do verejnej
kanalizácie uvedenej v rozpore s ustanovením § 47 písm. b) Stavebného zákona. Aj v tomto prípade
konfrontoval žalobca vyjadrenia dotknutých orgánov, pričom podľa neho ani v tomto nedošlo k postupu
podľa § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona.

35. V žalobnej námietke pod bodom 9 týkajúcej sa vysporiadania s odvolacou námietkou č. 15

týkajúcej sa pohody bývania, žalobca uviedol, že žiadnym spôsobom stavebný úrad ani žalovaný
neskúmali zachovanie pohody bývania čo je pri stavebnom konaní skutkovo významná okolnosť a
táto skutočnosť je upravená v ustanovení § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., i tieto skutočnosti sú
preto predmetom stavebného konania. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domnieva, že
ak stavebný úrad, ani žalovaný v tomto smere nevykonali v zmysle ustanovenia § 137 Stavebného

zákona žiadne dokazovanie, o takejto otázke rozhodli bez toho, aby uvedené rozhodnutie bolo náležite
odôvodnené, alebo aby postupovali v zmysle uvedeného ustanovenia Stavebného zákona. Zachovanie
pohody bývania žalobca pritom považuje za podstatnú otázku, s ktorou sa správne otázky zaoberať
jednoznačne mali, pričom opakovane zdôrazňuje žalobca, že uvedená stavba z dôvodu narušenia
súkromia, tienenia stavby, obmedzenia výhľadu na hrad Stará Ľubovňa a iných ďalších túto narúša.

36. Žalobná námietka pod bodom 10 týkajúca sa vysporiadania s námietkou č. 16, 17, 18, 19
a 20 žalobca v tejto poukázal na prekážky litispendencie. Nemožno podľa jeho názoru súhlasiť s
právnym názorom žalovaného, že ide o dve samostatné konania, v ktorých je stavebníkom iná osoba,
keďže jednak z ich argumentácie je zrejmé, že v tomto konaní nebola osoba stavebníka jednoznačne

identifikovaná a nie je možné len tak bez povšimnutia ponechať nelegálnu stavbu, ktorá je prístavbou
základnej stavby. Žalobca uviedol, že projektová dokumentácia, ktorá uvedené nerieši, nie je v súlade
so skutočným stavom a uvedené je relevantné aj z hľadiska toho, že nie je možné hodnotiť dopady
pôdorysne a funkčne spätej prístavby a základnej stavby oddelene, napríklad z hľadiska posúdenia
insolácie a podobne. Uvedená nelegálna prístavba a jej celkový vplyv nielen na susednú stavbu, ale

aj na predmetnú stavbu samotnú tak nebol žiadnym spôsobom posudzovaný, čo podľa názoru žalobcu
je dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
V ďalšom sa pritom žalovaný obmedzil na charakteristiku dodatočného povolania stavby, pričom podľa
žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom bolo uvedené posudzované, keďže ako to bolo v rámci bodu 9
tejto žaloby uvedené táto skutočnosť nemá v administratívnom spise žiadny podklad.

37. Žalobca argumentoval ďalej v žalobe rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. PL16/95, ktorý nález
sa týka zákona NR SR č. 370/1994, ohľadom odňania vlastníckeho práva. Navyše dané rozhodnutie
hovorí o nemožnosti obmedzenia vlastníckeho práva nadobudnutého v súlade s platnými zákonmi. Ďalej
dôvodil, že ak žalovaný považuje postavenie nadstavby a početných prístavieb k pôvodnej budove

bez stavebného povolania za nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade s platnými zákonmi, tak tento
názor je zjavne nesprávny. Nemožno predsa nechať bez povšimnutia to, že bol porušený zákon tým, že
opakovane nebolo riadne požiadané o vydanie stavebného povolania, hoci bolo potrebné a konalo sa
tak opakovane v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k uvedenému žalobca zdôraznil poukazom na právny
názor vyjadrený Ústavným súdom SR o tom, že dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by malo byť

chápané ako precedens a nemá byť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Stavebník nepovolenej
stavby by v žiadnom prípade nemal mať viac práv, resp. by nemal mať menej povinnosti ako stavebník,
ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolania, čo však v tomto prípade podľa
názoru žalobcu rešpektované nebolo.

38. Ďalej žalobca uviedol, že táto nadstavba podľa neho nie je v súlade s projektovou dokumentáciou,
kde poukazuje na okná smerujúce k susednej nehnuteľnosti, ktoré nie sú nepriehľadné. Navyše aj
napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení stavby opakovane dochádzalo k realizácii ďalších a
ďalších stavebných prác. Realizáciu stavby z vnútornej strany žalobca však nemal možnosť vidieťa preto ani uplatniť ďalšie námietky. Nebol oboznámený s konaním miestneho zisťovania, ani nebol
oboznámený s podkladom rozhodnutia. Nebola mu umožnená účasť na miestnom zisťovaní, odoprela
sa mu možnosť oboznámiť sa so skutočným stavom nehnuteľnosti navrhnúť ďalšie dôkazy a uplatniť

námietky, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. Pritom poukázal na nález Ústavného súdu SR
II.ÚS/662/2015 z 24.02.2016.
Ďalej argumentoval tým, že rozhodnutia stavebného úradu, ani žalovaného nespĺňali náležitosti
v zmysle Správneho poriadku, Stavebného zákona, ako aj ďalších príslušných právnych predpisov.
Uvedené sa predovšetkým vzťahuje na názov stavby „Polyfunkčný objekt - nadstavba“, ktorý nevyplýva

zo žiadneho priloženého dokumentu, pričom v žiadosti bolo uvedené nadstavba bytovej jednotky a
samotný stavebný úrad v rámci zápisnice z ústneho pojednávania v časti zistených skutočností uviedol
zmenený názov stavby „Polyfunkčný dom - nadstavba“. Uvedená stavba sa nenachádza na parc. č.
KN - B. ktorá z dvoch nájomných zmlúv je zistená. Vymedzenie nie je dostatočne určité, účel stavby
je uvedený ako rozšírenie obchodných priestorov, pričom v žiadosti je uvedený byt. Aj výroková časť
dodatočne povoľuje stavbu, keď v tomto prípade nejde o stavbu, ale o zmenu stavby, resp. nadstavbu

čo je zjavne nesprávne. Ďalej poukázal žalobca na to, že v popise stavby je pritom uvedené, že druhé
nadzemné poschodie pozostáva z obchodných priestorov, dennej miestnosti, WC zamestnancov a
schodiska do podkrovia. V projektovej dokumentácii sa však uvádza, že druhé nadzemné podlažie má
pozostávať z predajne športových potrieb, dennej miestnosti, WC zamestnancov, ekomatu, schodiska,
ako aj pavlača a vonkajšieho schodiska. Podľa stavebného povolania by teda druhé nadzemné podlažie

nemalo obsahovať pavlač a vonkajšie schodisko a to napriek tomu, že projektová dokumentácia, ktorá
je súčasťou stavebného povolania upravuje aj tieto. Štádium rozostavanosti stavby je tiež uvedené
len veľmi všeobecne, pričom nie je vôbec konkrétne aké časti stavby druhého nadzemného podlažia,
ako aj podkrovia sú už postavené tak, aby ich mohol stavebný úrad dodatočne povoliť. Formulácia
stavba je toho času rozostavaná, nedokončená je bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie, nie je uvedené v

akom rozsahu je rozostavaná, popis, rozmery a stupeň rozostavania stavby a aké stavebné práce je
potrebnédokončiťprerealizáciustavby.Opis,ktorýzvolilstavebnýúradpritomneposkytujepresnýobraz
toho čo a najmä v akom rozsahu už bolo na stavbe zrealizované. Rozostavanosť stavby navyše nie je
zdokumentovaná nielen v projektovej dokumentácii, ale ani v žiadnom podklade rozhodnutia napríklad
miestnej obhliadky, fotografickej dokumentácie a podobne. Žalobca pritom poukazuje na rozhodnutie

NS SR 5Sž/66/1998 z 30.09.1998. Z výroku rozhodnutia podľa žalobcu nie je zrejmé, aký rozsah už
vykonaných stavebných prác sa povoľuje a čo je predmetom dokončenia prác na jednotlivých objektoch.
Rozhodnutie tiež nezohľadňuje aktuálny skutkový stav, pretože počas stavebného konania sa aj naďalej
pokračovalo v realizácii stavby.

39. Rovnako žalobca má za to, že v danom prípade nebol dodržaný § 66 ods. 1 Stavebného zákona a §
10 ods. 1 písm. i) Vyhlášky MŽP č. 453/2000, pričom rozhodnutie stavebného úradu a jeho formulácia,
ktoroustavebnýúradčiastočnevyhovelpodľažalobcunemôžeobstáťatakniejezrejmé,ktorejnámietke
sa vyhovelo a ktorá bola správnym orgánom ako nedôvodná zamietnutá. Uvedené nie je v žiadnom
prípade presné a určité vymedzenie, ktorým námietkam prednesenými zo strany žalobcu bolo vyhovené

a ktorým nie. Rozhodnutie o námietkach malo byť vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené tak, aby
priamo vo výroku rozhodnutia bolo zrejmé, ktorej námietke sa vyhovelo a ktorá námietka bola správnym
orgánom ako nedôvodná zamietnutá. Poukázal pritom žalobca na rozhodnutie NS SR 2Sžp/15/2012 z
23.10.2012, ako aj rozsudok 8Sžp/1/2011 z 18.08.2011.
Vuvedenombodežalobnejnámietkypoukázalnabod8podmienokpredokončeniestavbynapadnutého

rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu trpí vadou neurčitosti a nejasnosti, aké konkrétne podmienky sa majú
dodržať tak, aby boli následne kontrolovateľné a len samotný odkaz na ne podľa názoru žalobcu
nepostačuje. Bod 1 podmienok pre dokončenie stavby napadnutého rozhodnutia pritom odkazuje
na overenú projektovú dokumentáciu, avšak nie je zrejmé, či ide o pôvodnú alebo neskôr priloženú,
ktorá ako sa aj v odôvodnení rozhodnutia uvádza, bola doložená dodatočne. Nie je taktiež uvedený

dátum spracovania a meno oprávnenej osoby, ktorá dokumentáciu spracovala. Nepreskúmateľnosť a
nezákonnosť rozhodnutia spôsobil aj neurčitý výrok, pritom sám o sebe zakladá nepreskúmateľnosť
uvedeného rozhodnutia, pričom žalobca poukázal opätovne na rozhodnutia NS SR 2Sžo/219/2010 z
18.04.2012 a 6Sži/6/2012 zo dňa 29.05.2013. Podľa žalobcu v danom prípade absentujú náležitosti
podľa § 66 ods. 3 písm. d)Stavebného zákona, lehota na dokončenie stavby, ako aj použitie vhodných

stavebných výrobkov, zpodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, pričom uvedené
absentuje a to aj napriek tomu, že to bolo uvedené v záverečnej časti statického posudku.
Naviac podľa žalobcu absentujú aj náležitosti podľa Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 a to konkrétne podľa
ktorej je potrebné uviesť meno, priezvisko, adresu ostatných účastníkov konania, druh povoľovanejstavby, upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. V súvislosti
s druhom stavby je potrebné uviesť, že táto nielen že nebola žiadnym spôsobom zadefinovaná, ale
stavebný úrad sa touto otázkou ani nezaoberal. Vyhodnotenie druhu stavby v zmysle Stavebného

zákona, t. j. záver, čomu zodpovedá dodatočne povoľovaná stavba je správnou úvahou, ktorá musí
byť stavebným úradom vyjadrená dostatočne určite a zrozumiteľne z hľadiska obsahových náležitosti
stavby, inak je rozhodnutie stavebného úradu nepreskúmateľné. Poukázal pritom žalobca na rozsudok
NS SR 3Sžo/89/2015 zo dňa 22.02.2017. Uvedené považoval za relevantné v tom zmysle, že ak je
názov stavby polyfunkčný objekt podľa dostupnej projektovej dokumentácie nie je ani jedna miestnosť

v danej budove určená na bývanie, čo má zase vplyv na rozlíšenie medzi bytovou a nebytovou
budovou, resp. § 43b a § 43c Stavebného zákona a posudzovanie podmienok podľa Vyhlášky MŽP č.
532/2002. Číslovanie podmienok pre dokončenie stavby podľa § 66 Stavebného zákona nasvedčuje
skutočnosť, že došlo k opomenutiu bodu 7 podmienok pre dokončení stavby, pričom v rozhodnutí
nie je uvedené ani to, že podľa § 67 ods. 2 Stavebného zákona povolenie stráca platnosť, ak sa
so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad

v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Podmienka č. 9 pre dokončenie
stavby v znení z južnej strany od rodinného domu postaveného na parcele č. XXX/X zabezpečiť
nepriehľadnosť okenných otvorov je absolútne nekonkrétna a to nielen pre nedostatočné vymedzenie
parcely v zmysle údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale aj slovné spojenie z južnej strany
vyvoláva opodstatnené nejasnosti. Nie je navyše ani uvedené, či sa to má týkať všetkých okenných

otvorov a na všetkých poschodiach, teda aj v podkroví, alebo len na niektorých z nich. Táto podmienka je
teda nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľnosť podmienky ako súčasť výrokovej časti
rozhodnutia je pritom dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal pritom žalobca
na rozhodnutie NS SR 5Sžp/10/2013 z 31.03.2014 bez bližšej špecifikácie.

40. Rovnako žalobca uviedol, že má za to, že v rámci výroku rozhodnutia stavebného úradu absentuje
uvedenie aj ďalších príslušných právnych predpisov, na základe ktorých malo byť rozhodnuté a to
predovšetkým § 47 Správneho poriadku a § 10 Vyhlášky MŽP č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Stavebného zákona, ako vykonávacieho ustanovenia k náležitostiam stavebného
povolenia podľa § 66 a taktiež je potrebné poukázať na fakt, že výrok rozhodnutia obsahuje len § 88a

bez špecifikácie, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu.
Ďalej žalobca považuje za nutné uviesť, že z § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 60a
Správneho poriadku, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať
a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať
s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.

Dotknutí rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je jasné,
zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky práve a skutkovo relevantné otázky. Nemá sa považovať
rozhodnutie za prejav arbitrárnosti. Žalobca sa domnieva, že odôvodnenie rozhodnutia stavebného
úradu, ako aj rozhodnutia žalovaného nespĺňajú zákonné náležitosti na nich kladené, keďže tieto
obsahujú len strohú chronológiu prípadu a vyjadrenie k niektorým námietkam. Rozhodnutie stavebného

úradu neobsahuje pritom vôbec a rozhodnutie žalovaného len v obmedzenej miere uvedené
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie uvedených úvah, ktorými boli vedený pri hodnotení
dôkazov podstatných výsledkov vykonaných dôkazov a to vo vzájomnej súvislosti ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a nedostatočne, prípadne vôbec
sa nezaoberali námietkami zo strany žalobcu. Rozhodnutie by mali presvedčiť účastníkov o správnosti

postupu správneho orgánu, ako aj o zákonnosti jeho rozhodnutia. Žalobca opätovne poukázal na
uznesenie NS SR 6Sžo/227/2010 z 26.10.2011. Poukázal aj na čl. 36 Listiny základných práv a slobôd,
z ktorého vyplýva požiadavka riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej
moci ako jedna zo základných požiadaviek ústavne súladného rozhodnutia, pritom poukázal na nález
ÚS ČR III. ÚS 103/99.

41. Za ďalší závažný nedostatok zo strany stavebného úradu, ako aj žalovaného považuje nedostatočné
a v niektorých prípadoch aj úplne absentujúce „vysporiadanie sa s námietkami, ktoré boli zo strany
žalobcu vznesené. Ak sa stavebné úrady nevysporiadali s námietkami účastníkov konania postupovali
v rozpore s § 33 Správneho poriadku“ podľa citácie NS SR 3Sžo/220/2010 z 02.08.2011, pričom

žalobca poukázal na to, že bolo potrebné, aby sa stavebný úrad ako aj žalovaný dôsledne zaoberali
so skutočnosťou a v odôvodnení tieto argumenty uviedli, aký charakter majú námietky prezentované
z ich strany, resp. či ide o stavebno-technický charakter námietky proti porušeniu základných
požiadaviek na stavby, alebo proti porušeniu všeobecných technických požiadaviek na navrhovaniestavieb. S aplikáciou týchto ustanovení sa v odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad, ani žalovaný
vôbec nezaoberali. Rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené a podľa žalobcu v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa so všetkými relevantnými námietkami nevysporiadali, čo je nedostatok dôvodov

rozhodnutia a uvedené spôsobuje následnú nepreskúmateľnosť. Nakoľko stavebný úrad, ani žalovaný
sa nevysporiadali s námietkami účastníkov konania, obsahom ktorých sú tvrdenia o porušení
hmotnoprávneho ako aj procesného práva, domnieva sa žalobca, že je tu dôvod na zrušenie rozhodnutia
v zmysle ustanovenia § 191ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku.

42. Žalobca ďalej argumentoval tým, že Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy, pričom
jej uplatnenie v správnom konaní v prvom rade znamená dôsledné zistenie podkladov a na základe
spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu vydané rozhodnutie. Žalobca má za to, že stavebný
úrad, ani žalovaný v tomto konaní náležite v inteciách citovaných právnych noriem nepostupovali,
keďže vo veci dostatočne nezistili skutkový stav a preto ich závery boli nesprávne. Nezistili skutkový
stav veci a napriek tomu vydali rozhodnutie, pričom stavebný úrad najprv tak, že ho považoval za

opodstatnený reagoval tak, že vzhľadom na to, že si Mgr. P. D. prevzala rozhodnutie dňa 13.11.2017
je rozhodnutie týmto dňom právoplatné. V tej súvislosti pritom žalobca zdôraznil, že vzhľadom na to,
že administratívny spis neobsahuje doklady preukazujúce doručenie rozhodnutia žalovaného ostatným
účastníkom konania nie je zrejmé, ako bol stanovený dátum právoplatnosti rozhodnutia. Do dnešného
dňa nedošlo k začatiu priestupkového konania podľa § 105 Stavebného zákona, čo žalobca nemôže

hodnotiť ako súladné so zásadou rovnosti účastníkov konania a podľa neho došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi.

43. V závere žaloby v bode 11 sa žalobca opätovne zaoberal odvolacou námietkou č. 21 týkajúcou sa
nedostatočného určenia okruhu účastníkov konania a doručovania napadnutého rozhodnutia, ako aj

námietky č. 22 týkajúceho sa neumožneniu sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke
nesprávneho doručenia podľa žalobcu zákon je v tomto smere jednoznačný. Ak má účastník konania
takého zástupcu doručuje sa iba tomuto zástupcovi. Ak by správny orgán doručoval len účastníkom
konania, nie jeho zástupcovi išlo by o porušenie zákona, dôsledkom ktorého by bola právna neúčinnosť
doručenia (uznesenie Krajského súdu v Nitre 11S/30/2013 z 31.03.2014 a rovnako uznesenie NS

SR 2Sžo/19/2013 zo 16.04.2014). Podľa žalobcu ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa
zákonných predpisov s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať
plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť,
pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným podkladom pre právoplatné skončenie
veci. Zároveň poukázal na ustanovenie § 25 ods. 5 Správneho poriadku a argumentoval tým, že v danom

prípade napadnuté rozhodnutie nebolo doručené v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 5 Správneho
poriadku O.. I. P., splnomocnenej zástupkyni E.. P. D. na celé konanie na základe, stavebnému úradu
predloženému splnomocnenia, čo spôsobuje nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Uvedené je podľa
názoru žalobcu závažnou procesnou vadou, ktorú nenapravil ani žalovaný.

44. Žalovaný sa k námietke o neumožnení sa vyjadriť k doplneným podkladom dôvodil, že účastníci mali
možnosť vyjadriť sa k doplneným podkladom, ktoré boli základom rozhodnutia. Uvedené však žiadnym
spôsobom aj napriek argumentácii žalobcu neodôvodnil. Žalobca má za to, že takýmto procesným
postupom, aký zvolil stavebný úrad, resp. že po ústnom pojednávaní a doplnení žiadosti o aktuálnu
kópiu katastrálnej mapy zo 06.07.2017, ako aj ostatných dokumentov, ktoré tvoria podklad rozhodnutia

žalobcovi nedal možnosť sa k nim vyjadriť, došlo k porušeniu ustanovenia § 33ods. 2 Správneho
poriadku, z čoho vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka, ale správny orgán musí byť v tejto
veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k všetkým podkladom rozhodnutia. K
otázke aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR 3Szd/7/2009
z 23.03.2010. Aj podľa názoru žalobcu vyplýva, že tým, že nebol žalobca oboznámený s doplneným

dokazovaním a nemal sa možnosť vyjadriť k nemu už uvedené bez ďalšieho je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia a vrátenie na ďalšie konanie. Pritom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp/17/2011
zo dňa 19.01.2012. Žalobca v závere poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na ustanovenie §
33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré boli porušené zo strany správnych orgánov a možnosť vyjadriť sa
k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie vyjadruje zákonný

nárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na vedomie. V
zásade podľa žalobcu za porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku možno považovať
každúsituáciou,keďsaosobadozvedánapríkladovykonanýchdôkazochažzodôvodneniadoručenéhorozhodnutia. Poukázal pritom na rozsudok NS SR 1Sžp/13/2013 zo dňa 13.05.2014 bez bližšieho
odôvodnenia.

45. K bode 12 žalobnej námietky sa žalobca venoval vysporiadaniu sa s odvolacou námietkou č. 23
týkajúceho sa návrhu na rozhodnutie. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou uviedol, že stavebník
nepovolenej stavby by nemal mať viac práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník,
ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, avšak konanie o dodatočnom
povolení stavby postupoval v súlade so Stavebným zákonom, projektovou dokumentáciou a územným

plánom mesta, pričom t. č. stavebné práce vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby nenadobudlo právoplatnosť nerealizuje. K tomuto žalobca uviedol, že v tomto prípade
nedošlo zo strany žalovaného k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, pričom podával žalobca
opakované upozornenia na pokračovanie v stavebných prácach a tento podnet je opodstatnený, pričom
ouvedenommuselbyť takžalovanýinformovanýaajnapriektomuopakovaneuviedol,ženedochádzalo
k pokračovaniu v stavebných prácach.

Čo sa týka vyjadrenia o konaní v súlade so zákonom, skutočnosti uvedené v tejto žalobe podľa
názoru žalobcu preukazujú opak, že stavebný úrad, žalovaný, ani stavebník nepostupovali v súlade so
zákonom, pričom tieto nedostatky neodstránil ani žalovaný. Sám sa dopustil pochybení, na ktoré žalobca
v žalobe poukázal. Podľa žalobcu stavebný úrad ani žalovaný sa neriadili skutočnosťami uvádzanými
v zákone a na toto vôbec neprihliadali, pričom svojim nedbalým prístupom v rámci celého konania

dopustili stav, kedy mal stavebník nelegálnej stavby viac práv, ako keby realizoval stavbu v súlade so
Stavebnýmzákonom,čojebezakýchkoľvekpochybnostívrozporesdobrýmimravmi.Navyšeajnapriek
opakovaným podnetom žalobcu k prešetreniu realizácie stavby bez stavebného povolenia ostávali
správne orgány v podstate nečinné a dopustili to, že stavba dosiahla značný stupeň rozostavanosti. V
závere žalobca zdôraznil názor uvedený Ústavným súdom SR, že dodatočné povolenie neoprávnenej

stavby by malo byť chápané ako precedens a nemá byť návodom pre ostatných, ako obísť zákon.
Vzhľadom na nezákonný postup oboch správnych orgánov sa tieto uvedeným názorom zjavne neriadili
a početné stavby tak, ako to na záver uvádza žalovaný v podstate akceptovali.

III.

Vyjadrenia žalovaného a účastníkov konania k žalobe

46. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 28.02.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na
skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

47. Zároveň dňa 28.02.2018 sa vyjadril k žalobe aj právny zástupca E.. P. D., ktorý v písomnom
vyjadrení poukázal na to, že pokiaľ odvolateľ namietal porušenie zásady nestrannosti, pričom však
počas celého konania námietku predpojatosti voči ktorémukoľvek zamestnancovi správneho orgánu
nevzniesol, ani samotná okolnosť dĺžky lehoty a jej predĺženia už bola podrobená úvahe správneho
orgánu pri žiadosti stavebníčky o predĺženie lehoty zo dňa 09.03.2017, správny orgán podľa účastníkov

konania postupoval v konaní objektívne, nepredpojato a zásada nestrannosti porušená nebola. Pokiaľ
žalobca v žalobe vychádza z toho, že vlastníkom posudzovanej stavby je bez akýchkoľvek pochybností
E. D., keďže nadstavba hlavnej stavby je v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou
veci hlavnej a to aj pôvodnej stavby, tak k tomu už v prvostupňovom rozhodnutí v časti architektonicky-
urbanistického riešenia stavby správny orgán konštatoval, že objekt je riešený ako samostatne stojací

polyfunkčný objekt pozostávajúci zo samostatného prístupu druhého nadzemného podlažia a podkrovia.
Z charakteru samotnej nadstavby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o samotnú stavbu, ktorá neplní
doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.
Zároveň uviedol právny zástupca stavebníčky k bodu 2 žaloby, kde namietal žalobca nepreukázanie
stavby v súlade s verejným záujmom argumentáciou ustanovenia § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona,

že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný avšak vychádzajúc z
judikatúry Ústavného súdu SR a NS SR sa verejným záujmom v tejto súvislosti rozumejú záujmy
chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami
slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako
príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Tento musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby resp.

jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným
využitímsurčenýmizáväznýmilimitmiaregulatívami,ktorévykonávaobec. Verejnézáujmysúchránené
predovšetkým ustanoveniami Stavebného zákona a jeho vykonávajúcich predpisov a v osobitných
predpisoch podrobnejšie uvedených v § 125 Stavebného zákona.Podľa právneho zástupcu stavebníčka doložila súhlasné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a najmä záväzné stanovisko Mesta Stará Ľubovňa k umiestneniu stavby č. XXXX/XXXX-
Ha. zo dňa 25.04.2017, z ktorého je zrejmé, že navrhovaná stavba je akceptovateľná a je v súlade

so záväznou a smernou častou UPN - SU. Ďalším bodom žaloby v časti III. uvedených ako 3, 4, 5,
6, účastník konania uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného,
pričom žalobca namietal nedostatok konania spočívajúci v predĺžení lehoty. Aj táto námietka podľa
právneho zástupcu stavebníčky bola neopodstatnená bez vplyvu na vecnú správnosť rozhodnutia
žalovaného. Ďalej pokiaľ žalobca namieta nedostatky projektovej dokumentácii, argumentácia žalobcu

je bezpredmetná, pretože z rozhodnutia vyplýva, že nedostatky boli v priebehu konania odstránené a
rovnako aj okná, ktoré nie sú z obytných miestností budú zrealizované ako nepriehľadné. Ďalej poukázal
právny zástupca účastníčky konania na to, že argumentácia žalobcu o neplatnosti zmluvy o dielo bez
uvedeniacenyzavykonaniedielaneobstojí,pretožepreplatnéuzavretiezmluvysanevyžadujepísomná
forma, postačí aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy, to platí za
predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je po zmluvnej strane rozhodujúca, ako

tomu bolo aj v tomto prípade. Vo vzťahu k bodom 7 až 12 žaloby má účastníčka konania za to, že tieto
námietky sú neopodstatnené a vady, na ktoré žalobca poukazuje nie sú v žiadnom prípade vadami, ktoré
mohli mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia ako aj zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo. Čo
sa týka časti V. žaloby, v uvedenej podal návrh žalobca na odklad vykonateľnosti, ktorý podľa právneho
zástupcu účastníčky konania je neodôvodnený.

Vzhľadom na uvedené navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

48. Zároveň správny súd poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.06.2018, ktorý
reagoval na vyjadrenia tak žalovaného, ako aj účastníkov konania v rámci súdneho konania. Zotrval
na žalobných námietkach a navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu

zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, resp. vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie a
rozhodnutie a priznať nárok na náhradu trov konania.

IV.
Závery správneho súdu

49. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.), ktorým sa správny súd v tomto konaní riadil.

50. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

53. Podľa § 190 S.s.p., súd rozsudkom žalobu zamietne, ak dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

54. Na základe vyššie uvedených žalobných dôvodov a obsahu administratívneho spisu správny súd
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a jednohlasne dospel k záveru, že tieto boli vydané v súlade

so zákonom a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol na pojednávaní dňa 7. februára 2019
rozsudkom sp. zn. 2S/3/2018-110.
Žalobca podal voči predmetnému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorej NS SR vyhovel a rozsudkom zo
dňa 27. októbra 2020 sp. zn. 1Sžk/34/2019 rozsudok Krajského súdu v Prešove 2S/3/2018 zo dňa 7.
februára 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako dôvodné námietky sťažovateľa týkajúce sa
nesprávneho procesného postupu krajského súdu vedúcemu k porušeniu práva sťažovateľa na
spravodlivý proces, a to tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu nespĺňa, napriek značnému
rozsahu, požiadavku náležitého odôvodnenia vo vzťahu iba k podstatným žalobným námietkamsťažovateľa, za ktoré kasačný súd považuje predovšetkým námietky týkajúce sa okien nadstavby,
neúčasti na miestnom zisťovaní a neprimeraného zásahu do práv sťažovateľa na súkromie a pohodu
bývania.

55. Súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, patrí aj povinnosť
súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139
ods. 2 S.s.p. Možnosť konať pred súdom je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje
účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane, čo v prípade
napadnutého rozsudku nie je splnené. Na uvedené vady napadnutého rozsudku poukázal správne aj
sťažovateľ, keď vo vzťahu k viacerým žalobným námietkam namietal nedostatočné alebo absentujúce
odôvodnenie, ktoré mu zároveň nedalo dostatočný podklad na to, aby mohol namietal nesprávne právne
posúdenie veci krajským súdom.

56. Uvedené je zreteľné podľa názoru kasačného súdu najmä vo vzťahu k námietkam a argumentácii
týkajúcej sa okien nadstavby, kde krajský súd len konštatoval, že už boli riešené ako okná nepriehľadné
v bode 9 pripomienok prvostupňového rozhodnutia a táto podmienka je pre stavebníčku záväzná
(bod 100 napadnutého rozsudku, resp. bod č. 20 tohto rozsudku). Krajský súd sa vôbec nezaoberal

argumentáciou sťažovateľa o neexistencii dohody o oknách, odstupových vzdialenostiach, zásahu do
súkromia sťažovateľa ani nekonkrétnosti stanovenej podmienky. Krajský súd nevyhodnocoval tieto
námietky a len stroho konštatoval, že okná boli vyriešené ako nepriehľadné.

57. Taktiež sa krajský súd vôbec nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že mu nebolo umožnené sa

zúčastniť na miestnom zisťovaní konanom dňa 30.10.2017 a nebolo mu ani umožnené vyjadriť sa k
zisteniam, z ktorých vychádzal aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, teda k podkladu rozhodnutia.
Krajský súd sa zaoberal len účasťou žalobcu na ústnom pojednávaní konanom pred stavebným úradom
dňa 13.06.2017 vo veci nadstavby a následne prešetrovaní štátneho stavebného dozoru konanom dňa
18.09.2016, resp. 19.09.2016, ktoré sa však týkali podaného podnetu zo strany sťažovateľa a jeho

manželky vo veci prístavby, nie nadstavby (bod 107 napadnutého rozsudku, bod 25 tohto rozsudku).

58. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 30.10.2017 bolo zamestnancami žalovaného
vykonané „miestne šetrenie predmetnej stavby“, o ktorom bol spísaný „Interný záznam“ a v ktorom je
konštatované,ženapozemkujerozostavanánadstavbapolyfunkčnejbudovy,nadstavbajemomentálne

rozostavaná, realizovaná je hrubá stavba, strecha a sú čiastočne osadené okná. Z ohliadky bola
vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou záznamu. Krajský súd však nezaujal žiadne stanovisko
k uvedenému záznamu a fotodokumentácii, nevyhodnocoval na základe obsahu listiny a účelu
vykonaného úkonu žalovaného, či išlo o miestne zisťovanie alebo miestne šetrenie, teda či mal žalovaný
povinnosť upovedomiť účastníkov o takomto úkone, či žalovaný umožnil účastníkom konania pred

vydaním preskúmavaného rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia alebo žalovanému zo
Stavebného zákona a subsidiárne Správneho poriadku uvedené povinnosti vo vzťahu k tomuto úkonu
žalovaného v správnom konaní nevyplývajú a zároveň, či uvedené mohlo mať vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia.

59. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd náležíte nezaoberal ani námietkou týkajúcou sa zásahu
do práva na súkromie a pohody bývania sťažovateľa, ktorá by mohla byť dotknutá dodatočným
povolením nadstavby. Sťažovateľ v žalobe poukazoval na to, že pohoda bývania je v stavebnom konaní
podstatnou otázkou, ktorú je potrebné vyhodnocovať, pričom sťažovateľ poukazoval aj v zmysle § 6 ods.
1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. na narušenie súkromia, tienenie stavby, obmedzenie výhľadu a iné. Krajský

súd odkázal len na preukázanie verejného záujmu a vyriešenie uvedeného posudkom presvetlenia,
pričom účastníci konania sa mali možnosť k písomným dôkazom založeným v spise vyjadriť (bod
109 napadnutého rozsudku a bod 27 tohto rozsudku). Kasačný súd považuje vyhodnotenie námietky
krajským súdom za absolútne nedostatočné z hľadiska možného zásahu do subjektívnych práv žalobcu.

60. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že krajský súd odôvodnenie napadnutého
rozsudku založil síce na rozsiahlom opise skutkového stavu, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení
a na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a konštatovaní správnosti záverov stavebného úradu a
žalovaného, s ktorými sa stotožnil, avšak v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa spodstatnýmižalobnýminámietkamiaargumentácioužaloby,akoajvlastnéprávneodôvodneniezáverov,
čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti.

61. Podľa kasačného súdu bol krajský súd povinný svoj rozsudok riadne a zrozumiteľným spôsobom
odôvodniť, pričom ak tak krajský súd nepostupoval, porušil právo účastníka správneho súdneho konania
na spravodlivý proces garantovaný článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné princípy spravodlivého

súdneho konania (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavsko, či
nálezyÚstavnéhosúduzodňa28.02.2017sp.zn.III.ÚS825/2016aII.ÚS119/03,sp.zn.IV.ÚS115/03).

62. Kasačný súd si uvedomuje, že krajský súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, je však povinný objasniť rozhodujúci skutkový a právny základ rozhodnutia, a
tým poskytnúť účastníkovi dostatočné odpovede relevantné otázky, čo krajský súd neurobil. Kasačný

súd zdôrazňuje, že argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a konkrétne, nestačí bez ďalšieho
vyhodnotenieargumentáciežalovanýmakosprávnej,akznejnemožnousúdiťvlastnéprávneposúdenie
krajského súdu.

63. Kasačný súd tiež dodáva, že niektoré body odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú dostatočne

jasné a zrozumiteľné. Napríklad z bodov 112 a 113 napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či ide o právny
záver krajského súdu alebo o argumentáciu Najvyššieho súdu, na ktorú krajský súd odkazuje, a vôbec
nie je jednoznačné, ku ktorým námietkam uvedená argumentácia smeruje. Krajský súd v odôvodnení
poukazuje iba na dôkazné bremeno vlastníka stavby, aj keď konanie o dodatočnom povolení stavby
(nadstavby) začalo na žiadosť stavebníčky (vlastník nadstavby v konaní nevystupuje), krajský súd

používa v odôvodnení vo vzťahu k vymedzeniu správneho konania rozdielne konanie o dodatočnom
povolení stavby, dodatočné povolenie stavebných úprav, či dodatočné stavebné konanie.

64. Podľa kasačného súdu sa krajský súd nezaoberal ani judikatúrou, na ktorú poukazoval sťažovateľ
v žalobe. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom v tom, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako

reagoval na ním poukazovanú rozhodovaciu činnosť a jej možnú aplikáciu v konaní. Krajský súd síce
sám poukazoval na mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu, avšak častokrát bez relevancie na konkrétny
prípad. Nie je podľa kasačného súdu nevyhnutné, aby krajský súd v odôvodnení rozsiahlo opisoval
nemožnosť použitia toho ktorého rozhodnutia na konkrétny prípad, je však potrebné k uplatnenej
rozhodovacej činnosti zaujať také stanovisko, aby z neho bolo zrejmé, že sa ňou krajský súd zaoberal

a jej závery vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že sa tak nestalo.

65. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonnú
požiadavku presvedčivého odôvodnenia v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p.

66. Kasačný súd vidí pochybenie krajského súdu ďalej v tom, že krajský súd v odôvodnení vo
väčšom rozsahu prebral argumentáciu žalovaného vyslovenú v preskúmavanom rozhodnutí a opomenul
zamerať svoju argumentáciu v medziach pôsobnosti správneho súdnictva na zásah do subjektívnych
práv žalobcu v súlade s § 2, § 177 a § 178 S.s.p. Napadnutý rozsudok krajského súdu tak trpí
nielen vadou nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k podstatným žalobným námietkam, ako to

vyššie konštatoval kasačný súd, ale súčasne aj vadou zmätočnosti. Krajský súd vo svojom odôvodnení
vôbec nerozlišoval prípustnosť resp. neprípustnosť námietok, ktoré sťažovateľ v žalobe uplatnil a ktoré
sa netýkajú zásahu preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia do jeho subjektívnych práv a
dôvodnosť resp. nedôvodnosť uplatnených námietok.

67. Kasačný súd vzhľadom na hore uvedenú pôsobnosť správneho súdnictva zdôrazňuje, že správne
súdnictvo je založené na ochrane subjektívnych práv, do ktorých bolo zasiahnuté rozhodnutím
alebo opatrením orgánu verejnej správy. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana verejných
subjektívnych práv, a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich
prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať

činnosť správnych orgánov ale len preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou (opravným prostriedkom) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžo 85/2010).68.Správnysúdnyporiadokpoukazujenaochranusubjektívnychprávjednakvustanovení§2S.s.p.ako
aj následne pri vymedzení všeobecnej právnej žaloby, predmetu prieskumu a účelu ochrany v zmysle
§ 177 S.s.p. a pri vymedzení žalobnej legitimácie § 178 S.s.p. Všeobecnou správnou žalobou sa môže

fyzická osoba alebo právnická osoba ako žalobca domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Iných ako subjektívnych práv v konaní (napr. ochrana verejného
záujmu) sa môže domáhať len prokurátor alebo iný subjekt na to výslovne oprávnený zákonom.
Určujúcim kritériom rozhodnutia orgánu verejnej správy je priamy dopad na práva, právom chránené
záujmy a povinnosti ich adresáta. Pritom ide o práva, právom chránené záujmy a povinnosti určitého

subjektu administratívneho konania, a preto hovoríme o subjektívnych právach. Práve prepojenie
dopadu rozhodnutia orgánu verejnej správy na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje
účel ochrany, ktorý je spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby. Z týchto ustanovení je následne
nutné vymedziť aj limity správneho súdu pri posudzovaní žalobných námietok na tie, ktoré smerujú práve
k ochrane subjektívnych práv žalobcu (suseda) a ktoré mohli byť rozhodnutím orgánu verejnej správy
o dodatočnom povolení stavby dotknuté.

69.Kasačnýsúdsanezaoberalďalšíminámietkamiuvedenýmivkasačnejsťažnosti,týkajúcimisanajmä
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciaodklonuodjudikatúry,aleajporušeniezásadykontradiktórnosti
a rovnosti, nakoľko má za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na jeho zrušenie,
a preto postupoval podľa § 462 ods. 1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

70. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje aj na charakter kasačného konania, resp. kasačnej
sťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie
je možné konaním pred kasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred

krajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a
relevantným spôsobom namietaná, musí byt predmetom posúdenia krajským súdom, aby mali účastníci
konania rovnakú možnosť sa k jeho záverom vyjadriť resp. namietať ich. Kasačný súd nie je oprávnený
nahrádzať postupy krajského súdu v konaní. Iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore
so zásadou denegatio iustitie - odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

71. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu, aby v zmysle vyššie uvedených právnych
názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) v odôvodnení nového rozhodnutia v súlade s § 139 S.s.p.
náležíte objasnil svoje právne posúdenie veci. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje účel správneho

súdnictva, ktorým je ochrana subjektívnych práv žalobcu a možnosť ich ochrany podaním všeobecnej
správnej žaloby v súlade s § 177 a 178 S.s.p.

72. Na základe zrušujúceho rozsudku NS SR správny súd akceptoval žiadosť žalobcu o nariadenie
pojednávania aj napriek dlhotrvajúcej pandemickej situácie nariadil na deň 09.06.2022 pojednávanie,

na ktorom jednohlasne senát dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 S.s.p.
zamietol.
Pri svojom závere vychádzal správny súd z administratívneho spisu, ako aj z obsahu rozhodnutí
správnych orgánov, odvolania žalobcu voči I. stupňovému rozhodnutiu, ako aj dôvodov žaloby a nižšie
uvedených ustanovení právnych noriem.

73. S poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo s tým, že vo veci rozhodol bez prítomnosti
účastníkov konania E. D. a E.. P. D., E.. I. T. a spoločnosti ACTIVE-SPORT, spol. s.r.o. na základe
vypočutia tak právneho zástupcu žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného, potom ako sa

opätovneoboznámilsobsahomadministratívnehospisupredloženýmžalovanýmvovecinanariadenom
pojednávaní dňa 09.06.2022 opätovne rozhodol.

74. Predmetom preskúmania ako vyplýva z obsahu tak žaloby, ako aj rozhodnutí správnych orgánov
je rozhodnutie žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku rozhodnutím zo dňa 06.11.2017 pod Číslom:

OU-PO-Z ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a rozhodnutie Mesta Stará Ľubovňa č. XXX/XXXX-SU/Bo zo dňa 27.07.2017 potvrdil.75. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebného zákona), ak nie je výslovne ustanovené inak
vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

76. Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

77. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

78. Podľa § 88a ods. 1 citovaného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b

a podkladov predložených v stavebnom konaní.

79. Podľa § 88a ods. 2 citovaného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

80. Podľa § 88a ods. 3 citovaného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

81. Podľa § 88a ods. 4 citovaného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi

úpravy už realizovanej stavby.

82. Podľa § 88a ods. 5 citovaného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

83. Podľa § 88a ods. 6 citovaného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak
stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

84. Podľa § 88a ods. 7 citovaného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Podľa § 88a ods. 9 citovaného zákona, s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená,
môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

85. Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté.
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisuj 1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.86. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích

prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

87. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona, v staebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky

uskutočnenia a užívania stavby a rozhodnú o námietkach účastníkov konania.

88. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona, projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za
správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu
stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby
bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov,

návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak
nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.
Podľa § 46 ods. 2 citovaného, projektant je povinný v rámci technických, funkčných a ekonomických
podmienok stavby navrhovať nové budovy a významne obnovované existujúce budovy s využitím
vhodných stavebných konštrukcií, alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných

zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémovej.

89. Podľa § 135 ods. 1, 2 citovaného zákona, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie
nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný
úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby

trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad
opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo
stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorý možno zabrániť; po ukončení je povinný
uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky
účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpis o náhrade škody.

90. Podľa § 139b ods. 5 citovaného zákona, zmeny dokončených stavieb sú
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s
doterajšou stavbou.

91. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a

užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

92. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky MŽP, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

93. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť
medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov
nesmie byť menšia ako 2 m.

94. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

95. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní,
najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní
správny orgán spíše zápisnicu.96. Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy
boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok

hlasovania.

97. Podľa § 22 ods. 3 citovaného zákona, zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa
na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o
hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a

námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

98.Podľa§32ods.1a2citovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstav
veci a za tým členom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôrazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

99. Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

100.Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

101.Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

102.Podľa § 47 ods. 2 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

103.Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

104.Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

105.Podľa § 25 ods. 5 citovaného zákona, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1

až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Nedošlo v konaní k porušeniu práv účastníka
konania, ak mu správny orgán z opatrnosti doručoval písomnosti aj napriek tomu, že mal v konaní
zástupcu.

106.Preskúmaním rozhodnutí správnych orgánov v tomto konaní, správny súd dospel bezpochyby
k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo napadnuté žalobou žalobcu bolo vydané v súlade
so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v zmysle ktorého bolo prijaté
správnymi orgánmi správne právne posúdenie a rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené na to, aby
bol skutkový stav preskúmateľný správnym súdom, pričom obsah rozhodnutia je totožný s obsahom

listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, ktorý predložil súdu žalovaný. Podľa
názoru správneho súdu žalovaný v konaní o dodatočnom povolení stavby konal v súlade so stavebným
zákonom, ako aj vykonávacími vyhláškami. Podľa § 88a Stavebného zákona, v zmysle § 88 ods. 1
písm. b) Stavebného zákona, ako aj podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku rozhodnutím MestoStará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad pod č. XXX/XXXX-SU/Bo dňa 27.07.2017 dodatočne povolil
stavbu s jej základnými charakteristickými údajmi, pričom názov stavby bol presne vymedzený ako
„Polyfunkčný objekt - nadstavba“. Miesto stavby Prešovská ulica, Stará Ľubovňa, k.ú. Ľubovňa, parc.

číslo pozemku KN-C XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X o výmere XXXmX, XXmX, XXmX,
XXmX, XXmX a XXXXmX, druh pozemkov - zastavané plochy a nádvoria, charakter stavby - zmena
nedokončenej stavby polyfunkčnej budovy, súpisné číslo XXX-nadstavba, pričom účelom stavby je
rozšírenie obchodných priestorov.
Z popisu stavby bezpochyby vyplýva, že ide o základnú koncepciu návrhu architektonicko - stavebného

riešenia, pozostávajúcu zo stavebných úprav a nadstavby pôvodného jednopodlažného objektu,
prestrešeného pultovou strechou. Nadstavba pozostáva z 2.NP a podkrovia. Objekt je navrhnutý a
osadený ako samostatne stojací, prízemie ostáva pôvodné, pozostáva z obchodných priestorov a
zázemia pre zamestnancov a dvojizbového bytu s kuchyňou. V rámci predajnej plochy je navrhnuté
schodisko do 2.NP. Dispozičné riešenie 2.NP pozostáva z predajných priestorov, dennej miestnosti,
WC zamestnancov, ekonomatu a schodiska do podkrovia. V podkroví sa nachádza pôjdny priestor.

Stavba je navrhnutá tradičnou technológiou, zastrešená sedlovou strechou so sklonom strešných rovín
29 stupňov.
Ďalej sú uvedené v rozhodnutí podmienky pre architektonické stvárnenie a umiestnenie stavby, ako
aj pre dokončenie stavby primerane podľa ustanovenia § 66 Stavebného zákona sú určené konkrétne
podmienky pod bodom 1až 9. Čo sa týka rozhodnutia o námietkach účastníka konania uviedol vo

výroku stavebný úrad, že vznesenými písomnými námietkami sa zaoberal a týmto stavebný úrad
čiastočne vyhovel. Pritom v odôvodnení samotného rozhodnutia sa vyporiadal stavebný úrad so
všetkými námietkami konkrétne, potom ako sa ku každej námietke vyjadril, či jej bolo alebo nebolo
vyhovené.
Čo sa týka vlastníckeho práva vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je presne

uvedené, že vlastnícke právo je preukázané listom vlastníctva č. XXXX a XXXX, ako aj iné
práva nájomnou zmluvou a súhlasom s realizáciou stavby. Účel stavby je definovaný ako rozšírenie
obchodných priestorov.

107.Správny súd dáva do pozornosti hlavne skutočnosti, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal prvostupňový správny orgán a napokon aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Správny
súd pritom konštatoval, že žalovaný sa dôsledne a podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími
námietkami žalobcu. Správny súd zdôraznil, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj samotné rozhodnutie
Mesta Stará Ľubovňa o dodatočnom povolení stavby, na ktoré poukázal správny súd vyššie bolo vydané
v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Stavebného zákona, ako aj vykonávacími vyhláškami MŽP

č. 453/2000 Z.z. a č. 532/2002 Z.z., ako aj Správneho poriadku, ktorými sa riadili správne orgány počas
celého správneho konania, pričom obidve rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené.

108. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd preukázané, že stavebníčka E.. P. D.
dňa 27.12.2016 ku žiadosti o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona spojené

s kolaudačným konaním doložila prílohy a to: splnomocnenie pre O.. I. P. na všetky úkony potrebné
k vybaveniu povolení platné do vydania stavebného povolenia zo dňa 09.10.2016. Zmluvu o dielo zo
dňa 30.09.2016, súhlas s realizáciou stavby od vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2016 a Zmluvu o
prenájme nehnuteľnosti od vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2016.
S poukazom na to, že správny orgán nepovažoval prílohy k žiadosti za dostatočné, vyzval stavebníčku

výzvou zo dňa 09.02.2017 na doplnenie žiadosti a zároveň rozhodnutím z toho istého dňa konanie
o dodatočnom povolení stavby prerušil s upozornením stavebníčky na možnosť odstránenia stavby v
súlade s ustanovením § 88a ods. 2 Stavebného zákona v prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti v
určenej lehote. Vzhľadom na závažnosť a rozsah príloh, ktoré mala stavebníčka predložiť táto požiadala
listom zo dňa 09.03.2017 stavebný úrad o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov

minimálne o 20 dní. Tejto žiadosti bolo vyhovené stavebným úradom, ktorým predĺžil stavebníčke lehotu
do 30.04.2017, kedy došlo chybou v písomnej odpovedi a bol uvedený nesprávny dátum 31.04.2017,
ktorý de facto neexistoval. Táto skutočnosť však nemala vplyv na lehotu, ktorá bola stavebníčke určená.
Týmto správny súd argumentuje k obsahu prvej žalobnej námietke, že stavebné konanie sa nezačalo na
základe podanej žiadosti stavebníčky, čo bolo vyvrátené vyššie citovaným postupom stavebníčky, ako

aj stavebného úradu, správny súd preto uvedenú žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.

109.Zároveňakomalsprávnysúdpreukázanévrámcisprávnehokonaniasavyjadrilikuvedenejžiadosti
o dodatočné stavebné povolenie v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona jednotlivédotknuté orgány a to Okresný úrad Stará Ľubovňa, Odbor starostlivosti o životné prostredie, ako aj
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, spoločnosť EIC s.r.o. čo sa týka bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, Regionálny úrad verejného zdravotníctva a Okresný úrad Stará Ľubovňa,

Odbor starostlivosti o životné prostredie a Mesto Stará Ľubovňa. Uvedené vyjadrenia sú súčasťou
administratívneho spisu, ako aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia tak prvostupňového správneho
orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného a tieto preukazujú, že od všetkých dotknutých orgánov boli dané
kladné stanoviská k predmetnej žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Nešlo o záväzné stanoviská.
Ktoré by mali byť podstatou rozhodnutí ale stanoviská dotknutých orgánov ku stavbe pred jej ukončením,

postavenej bez stavebného povolenia.

110.Správny súd s poukazom na obsah rozhodnutia Mesta J. Q. zo dňa 27.07.2017 pod č. XXX/XXXX-
SU/Bo, ktorým Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad v súlade s ustanovením § 88 ods.
1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu s jej základnými charakteristickými
údajmi pre stavebníka E.. P. D., pričom názov stavby je presne identifikovaný ako „polyfunkčný objekt -

nadstavba“, miesto stavby U. k.ú. Stará Ľubovňa, parc. č. pozemku je presne definované ako KN - C
XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XXaXXX/XovýmereXXXmX,XXmX,XXmX,XXmX,XXmXaXXXXmX,
druh pozemku je uvedený ako zastavané plochy a nádvoria. Vlastnícke právo uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia je zrejmé z LV č. XXXXa XXXX a nájomná zmluva, ako aj súhlas s realizáciou stavby
v tomto prípade nahrádzajú vlastnícke právo stavebníka. Charakter stavby je presne definovaný ako

zmena nedokončenej stavby polyfunkčnej budovy súp. č. XXX-nadstavba, pričom ide o účel stavby
rozšírenie obchodných priestorov.
Vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia je presne uvedený popis stavby, kde ide o základnú
koncepciu návrhu architektonicko - stavebného riešenia, ktoré pozostáva zo stavebných úprav a
nadstavby pôvodného jednopodlažného objektu prestrešeného pultovou strechou. Ďalej v podmienkach

pre architektonické stvárnenie a umiestnenie stavby je presne špecifikované osadenie stavby, výškové
osadenie stavby, napojenie na inžinierske siete, ako aj štádium rozostavanosti, pričom stavba je
toho času rozostavaná, nedokončená, zrealizovaná je hrubá stavba druhého nadzemného podlažia a
podkrovia. Stavba je prestrešená sedlovou strechou so sedlovými výkriermi. Krytina strechy je plechová.
Pre dokončenie stavby boli primerane stanovené podmienky podľa ustanovenia § 66 Stavebného

zákona v bode 1 až 9 uvedené vo výroku rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Čo sa týka
rozhodnutia o námietkach účastníkov konania, o týchto bolo rozhodnuté tak, že vznesené písomné
námietky, ktorými sa stavebný úrad v dodatočnom stavebnom konaní zaoberal vyhodnotil ako čiastočne
možné na vyhovenie. V odôvodnení rozhodnutia sa pritom stavebný úrad presne zaoberal každou
jednou námietkou účastníkov konania a k týmto sa jednotlivo vyjadril, z čoho vyplýva, že nie je pravdivá

námietka žalobcu, že stavebný úrad sa k jeho námietkam nevyjadril. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného,
tento ako odvolací orgán v rámci svojich kompetencií poukázal v prvom rade na rozhodnutie Mesta
Stará Ľubovňa, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom k jednotlivým námietkam odvolateľa sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia presne vyjadril a zaujal svoje stanovisko.
Na základe uvedených rozhodnutí mal správny súd za to, že predmetné rozhodnutia tak stavebného

úradu Mesta Stará Ľubovňa, ako aj odvolacieho orgánu Okresného úradu Prešov, Odbor výstavby a
bytovej politiky zo dňa 06.11.2017 boli vydané v súlade so Stavebným zákonom, ako aj v súlade s
Vyhláškou č. 532/2000 Z.z., ako aj Správneho poriadku. Správne orgány sa počas celého konania
o dodatočnom povolení stavby na základe žiadosti stavebníčky zo dňa 27.12.2016 riadili uvedenými
zákonmi, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu.

Týmto popisom správny súd reaguje na žalobnú námietku žalobcu, že rozhodnutie stavebného úradu
bolo vydané v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, ako aj v rozpore so stavebným zákonom.
Zároveň správny súd poukazuje na to, že stavebný úrad reagoval na všetky námietky žalobcu, čo je
obsahom odôvodnenia rozhodnutia.

111.Zlistuzodňa04.11.2016stavebnéhoúraduakoodpovedenažiadosťoprešetrenierealizáciestavby
vyplývajú skutočnosti, ktorými úrad reaguje na žiadosť E.. I. T. a M. T.. Na základe tejto žiadosti bol
vykonaný na predmetnej stavby štátny stavebný dohľad, o čom bola spísaná zápisnica. Následne bolo
opätovne vykonané miestne šetrenie 13.10.2016 za účasti tak vlastníka, ako aj jeho manželky E. D..
O tomto úkone bola spísaná zápisnica a bol upozornený vlastník na tú skutočnosť, aby s okamžitou

platnosťou zastavil všetky stavebné práce na stavbe. Zároveň bol vyzvaný dňa 02.11.2016 písomne
na okamžité zastavenie stavebných prác a na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Celý
spisový materiál bol postúpený Stavebnému úradu Stará Ľubovňa. Z uvedených skutočností vyplýva,
že podnet z 18.09.2016 bol zo strany Štátneho stavebného dozoru Mesta Stará Ľubovňa riešený a natento podnet bola daná aj odpoveď zo dňa 04.11.2016. Na základe týchto skutočností, ktoré vyplývajú
aj z obsahu listu bola podaná žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavebníčkou E.. P. D., ako
vlastníčkounehnuteľnosti,naktorejjerealizovanástavba.Pretotútožalobnúnámietkupovažujesprávny

súd zo strany žalobcu uvádzanú v žalobe za nedôvodnú.

112.Čosatýkapovinnostipreukázaniaverejnéhozáujmuvdanomkonaníododatočnompovolenístavby
stavebný úrad, ako aj žalovaný ako odvolací orgán sa touto skutočnosťou, ktorú namietali žalobca spolu
s manželkou v konaní o dodatočnom povolení stavby (písomné námietky z 13.06.2017) zaoberali. Touto

námietkou argumentoval žalobca v žalobe bod č. 1 s tým, že verejný záujem nebol správnymi orgánmi
preukázaný. Žalobca považoval za nutné skonštatovať, že namietal tak subjekt, ktorý je toto povinný
skúmať, pričom nikdy nerozporovali skutočnosť, že v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a
Stavebného zákona je nutné preukázať súlad s verejným záujmom. Žalobca poukázal na tú skutočnosť,
že v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona bolo povinnosťou stavebného úradu vyzvať
vlastníka a nie stavebníka, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby

nie je v rozpore s verejnými záujmami.
K tejto námietke správny súd vyslovil názor, že z postupu, ktorý na základe podanej žiadosti stavebníka
Mgr. P. D. vyplýval z § 88a ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona postupoval Stavebný
úrad Mesto Stará Ľubovňa v súlade s týmito ustanoveniami a vyzval stavebníčku na predloženie
chýbajúcich dokladov, ktoré by preukázali, že uvedené dodatočné povolenie stavby bude v súlade s

verejným záujmom. Stavebníčka dôvodila poukazom na to, že vlastník nehnuteľnosti mal s ňou v čase
podania žiadosti spísanú zmluvu o nájme s tým, že zo strany vlastníka nehnuteľnosti jej bol daný súhlas
na ďalšie realizovanie dodatočného povolenia stavby polyfunkčného domu - nadstavba. K uvedenej
skutočnosti sa presne vyjadril tak stavebný úrad, ako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, kedy
poukázal na to, že stavba a jej zmena, resp. jej časť, ktorá už bola postavená sa začala stavať bez

stavebného povolenia a bez splnenia si ohlasovacej povinnosti bolo konanie vlastníka stavby resp.
stavebníka v rozpore so zákonom, preto bolo povinnosťou či už vlastníka samotného, alebo stavebníka
podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby. To v konečnom dôsledku bolo realizované podaním
žiadosti stavebníka E.. P. D. dňa 27.12.2016. Preto sa stavebný úrad a ani žalovaný preukázaniu súladu
dodatočne povoľovanej stavby s verejným záujmom nezaoberali, nakoľko tak ako správne orgány aj

správny súd má za to, že rozpor dodatočne povolenej stavby, resp. dostavby s verejným záujmom v
tomto konaní preukázaný nebol.
Preto správny súd žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

113.Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66

Stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia, pričom zákonodarca
v ustanovení § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinností a jednak
postupstavebnéhoúraduokonaníonepovolenýchstavbách.Dôkaznébremenopreukazujúce,žeďalšia
existencia nepovolenej stavby, alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so Stavebným zákonom, nie je
v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.

Pokiaľ vlastník stavby dal súhlas na pokračovanie, alebo na realizáciu dodatočného povolenia stavby a
dodatočného zrealizovania stavby svojej manželke na základe nájomnej zmluvy správny súd považuje
uvedené dôkazného bremena na osobu stavebníka, ktorou v tomto prípade je manželka vlastníka
nehnuteľnosti a to E.. P. D. za zákonné.
Žalobnú námietku ohľadom samotného posúdenia rozporu s verejnými záujmami konkrétne s

dokončením realizácie stavby polyfunkčného domu považuje správny súd za nedôvodnú, pretože
bolo bezpochyby preukázané a to hlavne predloženými súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov,
predovšetkým stanoviska Mesta Stará Ľubovňa k umiestneniu stavby, ktoré bolo vydané Mestom Stará
Ľubovňa dňa 25.04.2017, v ktorom stanovisku je uvedené, že navrhovaná stavba je v súlade so
záväznou a smernou časťou ÚPN - SU, pričom z územného plánu Mesta Stará Ľubovňa, konkrétne

z jeho záväznej časti vyplýva, že predmetný polyfunkčný objekt sa nachádza v oblasti občianskej
vybavenosti. Uvedená časť územia slúži pre základnú a vyššiu občiansku vybavenosť, pričom prípustné
sú funkcie ako zariadenie pre maloobchod a drobné služby, zariadenie technickej infraštruktúry,
rekreačné zariadenia, medzi ktoré patrí penzión, plochy ihrísk a verejnej zelene, ako aj zariadenia
administratívy. Z uvedeného Regulatívu územného plánu Mesta Stará Ľubovňa teda bez akýchkoľvek

pochybností vyplýva, že ide o regulatívy v oblasti výroby, obchodu a služieb, prípustné sú zariadenia
menšej obchodnej činnosti a služieb, z čoho vyplýva, že môžu byť situované aj v obytnej zástavbe ako
súčasť rodinných či bytových domov za podmienok dodržania hygienických noriem platných pre obytné
prostredie.Z uvedeného vyplýva s poukazom na stanovené podmienky, ako aj na rozhodnutie Mesta Stará Ľubovňa
o dodatočnom povolení stavby „Polyfunkčného domu - nadstavba“ zo dňa 27.07.2017, že stavebný úrad
v tejto časti postupoval v súlade s Územným plánom Mesta Stará Ľubovňa a územný plán v danej lokalite

umožňuje výstavbu trojpodlažnej polyfunkčnej zástavby a teda aj predmetná stavba je v súlade so
záväznou a smernou časťou územnoplánovacej dokumentácie a nie je v rozpore s verejným záujmom.
Zároveň aj správny súd zdôraznil, že táto materiálna podmienka bola v konaní o dodatočnom povolení
stavby dodržaná a realizovaná stavba je v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou, od ktorej
sa stavebník neodchýlil. Ako vyplýva z postupu stavebného úradu, tento na základe predloženej žiadosti

stavebníčky zo dňa 27.12.2016 túto vyzval, aby doplnila žiadosť o LV, ako aj o kópiu katastrálnej mapy,
ktorá by bola v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou vypracovanou vo februári 2017 O.. I.
P.. Na základe týchto skutočností má správny súd za to, že rozpor s verejnými záujmami preukázaný
v tomto konaní nebol a správny súd sa stotožnil s konštatovaním správnych orgánov, že účel stavby
je daný na základe územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je záväzná a smerodajná časť územného
plánu Mesta Stará Ľubovňa.

Žalobná námietka žalobcu ohľadom opätovného vyjadrenia sa dotknutých orgánov vzhľadom na
predloženie novej projektovej dokumentácii sa javí ako nadbytočná. Nová projektová dokumentácia
predložená stavebníčkou deklarovala súlad realizovanej stavby s kópiou katastrálnej mapy zo dňa
06.07.2017. Po predložení predmetnej kópie katastrálnej mapy, aktuálnych listov vlastníctva a upravenej
projektovej dokumentácie stavebný úrad konštatoval, že táto korešponduje so skutočným a právnym

stavom. Žalobca, resp. jeho právny zástupca mal možnosť kedykoľvek v čase pred vydaním rozhodnutia
stavebného úradu do uvedených písomných podkladov nahliadnuť, čo aj urobil. Uvedené vyplýva z
písomných vyjadrení žalobcu a napokon aj z odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu.
Preto správny súd námietku žalobcu o opätovnom vyjadrení sa dotknutých orgánov nepovažuje za
dôvodnú.

Takisto s poukazom na platný územný plán mesta Stará Ľubovňa námietky žalobcu ohľadom nesúladu
dodatočne povolenej stavby stavebníčky považuje za nedôvodné, pretože v danej lokalite umožňuje ÚP
mesta Stará Ľubovňa výstavbu trojpodlažnej polyfunkčnej zástavby, ktoré kritérium stavba spĺňa.

114.Na základe týchto skutočností správny súd preto nepovažuje za dôvodnú ani námietku pod bodom

3, ktorá sa týka neakceptácie nájomných zmlúv žalobcom, ktoré boli uzatvorené medzi vlastníkom
nehnuteľnosti a stavebníčkou E.. P. D., ako manželkou vlastníka nehnuteľnosti. S poukazom na
pôvodne uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 12.07.2017, ktorá neobsahovala samotnú výšku nájomného
došlo v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby k jej zmene a to vypracovaním nájomnej
zmluvy zo dňa 01.08.2017, kde bola určená aj výška nájomného sumou 1 Euro mesačne. Žalobca

považoval uvedenú sumu za hrubé porušenie a hrubý nepomer obvyklého nájomného za porovnateľné
nehnuteľnosti. V tomto prípade sa správny súd stotožnil s názorom správnych orgánov, že nie je v ich
kompetencii posudzovať obsah nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi vlastníkom nehnuteľnosti
a stavebníčkou, ktorá je manželka vlastníka nehnuteľnosti. Preto považuje aj predmetnú žalobnú
námietku za nedôvodnú.

Podľa správneho súdu žalobca hodnotí nájomnú zmluvu, ale i zmluvu o dielo ako keby bol v postavení
správneho orgánu.
Preberá na seba oprávnenia, ktoré mu v tomto konaní podľa názoru správneho súdu vôbec neprináležia
ako vlastníkovi susednej parcely v postavení vedľajšieho účastníka konania. Nie je v kompetencii
žalobcu hodnotiť nielen obsah nájomnej zmluvy, či zmluvy o dielo, ale ani ich obsahovú, či vecnú stránku.

Uvedené je len v kompetencii všeobecného súdu.
Správny súd ďalej poukazuje aj na ďalšie žalobné námietky (totožné s odvolacími námietkami), v ktorých
hodnotí a posudzuje prístavbu, resp. nadstavbu stavby ako keby bol stavebný dozor, resp. projektant,
ktorým v tomto konaní nie je.
Ďalej správny súd musí reagovať na kasačným súdom vytýkané pochybenie, že sa krajský súd

nevysporiadal s námietkou sťažovateľa (žalobcu), že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na miestnom
zisťovaní dňa 30.10.2017 a nebolo mu umožnené ani sa vyjadriť k zisteniam, z ktorých vychádzal aj
žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí.
Krajský súd sa k miestnemu zisťovaniu nevyjadroval, pretože nebolo k čomu. Išlo o miestne zisťovanie
zamestnankýň stavebného úradu po tom ako bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu stavebného

úradu. Miestne zisťovanie bolo vykonané bez prítomnosti stavebníka, či iných účastníkov konania. Išlo o
preverenie stavu predmetnej stavby v zmysle odvolacích námietok, čo vyplýva aj z obsahu samotného ,,
interného záznamu´´ z tohto miestneho šetrenia. Žalovaný nemal povinnosť o uvedenom internomzázname upovedomovať žalobcu, nevyplývalo mu to zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona,
prípadne správneho zákona.

115.Ďalej k rozsiahlej žalobe poukazuje správny súd na ďalšiu žalobnú námietku pod bodom 4 týkajúcej
sa žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, kedy žalobca namieta účel stavby, ktorý nie
je daný raz a navždy, možno ho meniť, pričom zároveň poukázal na § 85 Stavebného zákona. Na daný
prípad aplikovať podľa žalobcu dané skutočnosti nemožno, keďže dané sa vzťahuje na časové obdobie
po kolaudácii stavby, pričom na takúto zmenu spôsobu užívania stavby je nevyhnutné rozhodnutie

stavebného úradu o zmene stavby.
Za tým účelom, aby došlo k zrealizovaniu dodatočného povolenia stavby a rozhodnutia o zmene
samotného účelu, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe bolo podanie žiadosti o dodatočné povolenie
stavby stavebníkom E.. P. D.. Uvedená žiadosť bola vlastne postupom samotného zlegalizovania
stavby, ktorá bola započatá bez stavebného povolenia a to v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 a
nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona. Túto skutočnosť ako žalobnú námietku, ktorá poukazuje

na absenciu náležitosti podľa § 58 ods. 1 a nasledujúcich Stavebného zákona, ako aj Vyhlášky MŽP
SR č. 453/2000 Z. z. považuje správny súd za nesprávny právny názor žalobcu a poukazuje práve
na postup vyplývajúci z ustanovenia § 88a ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona, v
zmysle ktorých dochádza k zrealizovaniu neprávneho stavu, ktorý vznikol tým, že vlastník stavby začal
nadstavbu polyfunkčného domu bez stavebného povolenia. O tom, či samotná žiadosť bola vyplnená

na nesprávnom resp. správnom tlačive je na rozhodnutí stavebného úradu a nie na posúdení žalobcu,
či bolo správne alebo nesprávne vyplnené tlačivo. S uvedenými námietkami žalobcu sa v rozhodnutí
žalovaný v rámci odvolacích námietok vysporiadal a to k námietke odvolateľa č. 4 týkajúcej sa žiadosti
o vydanie dodatočného stavebného povolenia na strane 10 rozhodnutia žalovaného. Správny súd
nepovažuje uvedenú námietku za takú, ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného.

116.Správny súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou týkajúcou sa predĺženia lehoty v rámci
stavebného konania, ktorá bola stavebným úradom stavebníčka predĺžená do 31.04.2017, čo už tak
odvolací správny orgán v rozhodnutí, ako aj správny súd konštatoval, že išlo iba o pisársku chybu.
Táto skutočnosť nemala vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia, ani na plynutie lehoty, v ktorej

mala žiadosť stavebníčka doplniť. Práve vo výzve zo dňa 09.03.2017 stavebný úrad presne definoval,
čo má stavebníčka predložiť a v akej lehote. S dôrazom na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané z
obsahu administratívneho spisu, ktorý je podľa správneho súdu obsahovo totožný s rozhodnutím tak
stavebného úradu, ako aj žalovaného a v tomto sa nachádza písomné podanie stavebného úradu
ohľadom doplnenia žiadosti o dodatočné povolenie stavby v zmysle Stavebného zákona, ako aj

Správneho poriadku. Aj túto žalobnú námietku považuje správny súd za neopodstatnenú. Správny súd
musí opätovne poukázať na to, že žalobca posudzuje predloženie dokladov stavebnému úradu ohľadom
dodatočného povolenia stavby a následne dodržanie lehôt v rámci konania ako keby bol v pozícii
nadriadeného správneho orgánu. Hodnotenie plnenia lehôt správnym orgánom, ako aj hodnotenie
obsahu predložených písomných dôkazov nie je v jeho kompetencii, čo správny súd zdôraznil vo svojom

rozhodnutí viackrát.

117.K vysporiadaniu sa s námietkou č. 6 týkajúcou sa nedostatku náležitosti projektovej dokumentácie,
k tejto námietke správny súd uvádza, že projektová dokumentácia bola vypracovaná projektantkou O..
I. P. vo februári 2017 a overená bola a predložená stavebnému úradu 27.07.2017. Čo sa týka uvedenej

stavebnej dokumentácie v projektovej dokumentácii je posúdená celá nadstavba polyfunkčného domu
súp. č. XXX, k.ú. Stará Ľubovňa s jednotlivými aspektami tak na samotnú nadstavbu, na popis doterajšej
stavby ako takej s poukazom na stavebné materiály, ako aj na postup, ktorý sa má vykonať v rámci
nadstavby polyfunkčného domu, ktorá sa má na základe tejto projektovej dokumentácie vykonať. V
celom rozsahu sa projektová dokumentácia riadila súladne s územnoplánovacou dokumentáciou obce

a jej podstatné náležitosti sú uvedené v tejto projektovej dokumentácii, ktorá ako už súd uviedol bola
vypracovaná vo februári 2017. Následne bol na základe žiadosti stavebného úradu zo dňa 09.03.2017
doplnený stav v zmysle príslušných výpisov z LV, ako aj kópie katastrálnej mapy, o čom svedčí aj tá
časť dokumentácie, kde je uvedené, že ide o dodatočné povolenie stavby nový stav premietnutý na
predložený nový LV, ako aj kópiu katastrálnej mapy, kde bola pôvodná parcela KN-C XXX/X už rozdelená

na ďalšie parcely. Uvedené skutočnosti boli teda potvrdené aj stavebným úradom, ktorý dokumentáciu
overil v stavebnom konaní, že táto je podkladom na uskutočnenie stavby podľa stavebného povolenia
dňom 27.07.2017, kedy stavebníčka E.. P. D. doplnenú časť projektovej dokumentácie pre dodatočné
stavebné povolenie Polyfunkčný dom - nadstavba, ul. H. súp. č. XXX, k.ú. Stará Ľubovňa predkladala.Preto správny súd považuje aj túto námietku žalobcu uvedenú v žalobe za nedôvodnú, pretože sa touto v
celom rozsahu odvolací orgán zaoberal a riadne sa ňou vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Správny súd
zdôraznil, že v žiadnom prípade nejde o novú projektovú dokumentáciu, ale o projektovú dokumentáciu

vypracovanú vo 2/2017 a doplnenú o aktuálne LV a kópiu katastrálnej mapy v júli 2017. S predmetnou
projektovoudokumentácioubolžalobcaoboznámený,čovyplývaajzobsahuodvolaniavočirozhodnutiu
stavebného úradu, kde uvedené potvrdzuje a cituje príslušné časti PD.

118.Zároveň z uvedenej projektovej dokumentácie, ktorá slúži ako základný písomný dokument pre

dodatočné povolenie stavby pred stavebným úradom je aj posúdenie stavebného úradu súladu stavby
s verejným záujmom, ktoré bezpochyby vyplýva aj z jednotlivých vyjadrení a stanovísk dotknutých
orgánov. Predovšetkým ide o vyjadrenie Mesta Stará Ľubovňa, z ktorého bezpochyby vyplýva, že ide o
súlad územného plánu Mesta Stará Ľubovňa s projektovou dokumentáciou, ktorá bola predložená, ako
vyplýva na základe vypracovania z februára 2017, pričom dotknuté orgány sa vyjadrovali v apríli 2017 a
stavebníčka uvedenú projektovú dokumentáciu doplnenú o nový stav po predložení kópii z katastrálnej

mapy a listov vlastníctva predložila stavebnému úradu. Z uvedených písomnosti bezpochyby vyplýva,
že nejde o rozpor s verejným záujmom čo sa týka nadstavby polyfunkčného domu na Prešovskej ulici,
súp. č. XXX, Stará Ľubovňa, tento je v súlade s ÚPN-SU Mesta Stará Ľubovňa.

119.V tejto súvislosti sa správny súd musí vyjadriť aj k ďalšej žalobnej námietke ohľadom okien, ktoré

boli už riešené ako okná, ktoré majú byť nepriehľadné pod bodom 9 pôvodného dodatočného povolenia
stavby v rozhodnutí zo dňa 27.07.2017. Podmienka č. 9 je záväzná pre stavebníka a z uvedenej
vyplýva, že touto skutočnosťou sa stavebný úrad, ako aj neskôr na základe odvolacej námietky, ktorá
je totožná so žalobnou námietkou vysporiadal aj žalovaný ako odvolací orgán. Táto skutočnosť je
presne zadefinovaná vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu z 27.07.2017 a je záväzná aj

pre stavebníka do budúcna. Čo sa týka tejto námietky preto správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správny súd pri tejto námietke zdôraznil, že pokiaľ by stavebník podmienky pod bodom 1 až 9
dodatočného stavebného povolenia nedodržal nemusela byť stavba zavŕšená vydaním kolaudačného
rozhodnutia, nakoľko jeho vydanie je podmienené splnením podmienok v rozhodnutí o dodatočnom
povolení stavby.

120.Ohľadom geotechnického posudku, ktorý považuje žalobca za nedostatočný, pretože neboli
posúdené základy predmetnej stavby správny súd sa stotožnil so závermi stavebného úradu, ako aj
žalovaného, že v danom prípade nejde o povolenie novej stavby ako takej, ale ide o dodatočné povolenie
stavby, ktorá už vlastne existuje a ktorá bola už v minulosti zrealizovaná a stavebným úradom ako

stavba povolená. Preto uvedenú námietku považuje správny súd za bezdôvodnú aj s poukazom na tie
skutočnosti, na ktoré žalobca v žalobe opätovne poukázal a ktoré neboli posúdené ako pravdivé.

121.Čo sa týka nesprávneho vedenia spisu žalobca opakovane uvedené namietal už v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobných námietkach. Vedenie administratívneho spisu správny

súd pokiaľ sa z uvedeného spisu dá bezpochyby preukázať, akými dôkazmi a akými listinnými dôkazmi
a akým postupom sa riadil v stavebnom konaní, resp. o dodatočnom stavebnom povolení stavebný úrad
a následne žalovaný. Námietku nesprávneho vedenia spisu nemôže správny súd akceptovať, nakoľko z
uvedeného spisu predloženého žalovaným správny súd bez akýchkoľvek pochybností mal preukázané,
že stavebný úrad, ako aj žalovaný postupovali v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona,

ako aj Správneho poriadku. Uvedenú námietku preto správny súd považoval za nedôvodnú, pretože
hodnotenie obsahu spisu v žiadnom prípade ako súd konštatoval nie je v kompetencii žalobcu, preto
opätovne postupoval pri vyhodnotení tejto žalobnej námietky rovnako ako v pôvodnom konaní.

122.Z uvedeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané aj tie skutočnosti, ktoré žalobca

namieta v žalobe, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a to, že existuje rozhodnutie
o zastavení stavebných prác ohľadom stavebníka - vlastníka nehnuteľností E. D., ktoré je súčasťou
tohto konania. Uvedené rozhodnutie, ktoré bolo vydané v decembri 2016 sa netýka tohto konania preto
sa k tomuto rozhodnutiu vyjadrovať správny súd nebude a považuje uvedenú žalobnú námietku za
nedôvodnú v danom konaní.

To isté platí aj na podnety k prešetreniu realizácie stavby, ktoré boli podávané viacnásobne zo strany
žalobcu a jeho manželky. Tieto boli riešené jednotlivými odpoveďami, resp. vyjadrením štátneho
stavebného dozoru Mesta Stará Ľubovňa a netýkajú sa konania o dodatočnom povolení stavby na
základe žiadosti stavebníčky zo dňa 27.12.2016. Uvedené podnety sa týkali realizácie stavby pôvodnýmvlastníkom stavby E. D., ktorého konanie na základe štátneho stavebného dozoru Mesta Stará Ľubovňa
je riešené v inom priestupkovom konaní, ktoré zastrešuje štátny stavebný dozor a preto správny súd sa
k uvedenej žalobnej námietke ohľadom podnetov prešetrenia realizácie stavby nevyjadruje a považuje

túto žalobnú námietku v danom konaní za bezpredmetnú.

123.Ďalej poukazuje správny súd na ďalšiu žalobnú námietku týkajúcu sa neohlásených stavieb,
pričom žalobca poukazoval na to, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že ide o prístavby, ktoré
v pôdoryse rozširujú pôvodnú stavbu a sú navzájom prevádzkovo spojené s poukazom na legálnosť

týchto prístavieb. Správny súd zdôrazňuje iba tú skutočnosť, že na základe predloženej projektovej
dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu sa správny súd zaoberal iba nadstavbou
polyfunkčného domu, súp. č. XXX, k.ú. Stará Ľubovňa a nie prístavbami, ktoré nie sú predmetom
tohto konania. Preto sa k uvedenej žalobnej námietke správny súd nevyjadruje, nakoľko ju považuje
za bezpredmetnú.

124.Čo sa týka namietaných skutočností ohľadom uzavretej zmluvy o dielo zo strany žalobcu tak v
pôvodnom konaní, ako aj v žalobe správny súd je toho názoru, že samotná uzatvorená zmluva o
dielo je zmluvou medzi stavebníkom a spoločnosťou, ktorá má danú zmluvu o dielo realizovať. Nie je
v kompetencii správneho súdu posudzovať opodstatnenosť uzavretej zmluvy o dielo, pričom nevidí jej
dosah na samotné dodatočné stavebné povolenie v danom konkrétnom prípade. Pokiaľ žalobca má takú

tendenciu namietať zmluvu o dielo ako takú, o jeho námietkach alebo žalobe je príslušný rozhodovať iba
príslušný okresný súd v mieste bydliska. K uvedenej námietke preto správny súd zastáva stanovisko,
že sa netýka konkrétnych skutočností, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutí tak stavebného úradu,
ako aj žalovaného.

125.K ďalšej žalobnej námietke týkajúce sa zápisníc, procesných úkonov, vedenia spisovej
dokumentácie týkajúcej sa vyjadrení dotknutých orgánov správny súd argumentuje len stručne s
poukazomnastavebnékonanie,ktoréprebiehalonazákladežiadostistavebníčkyododatočnéstavebné
povolenie odo dňa 27.12.2016 mal žalobca a jeho manželka právo uvedené skutočnosti namietať, resp.
sa procesnými úkonmi vedenia spisovej dokumentácie, ako aj vyjadrení jednotlivých dotknutých orgánov

zaoberať v rámci tohto konania. Pokiaľ uvedené skutočnosti žalobca nenamietal už v pôvodnom konaní,
resp. týmito námietkami sa stavebný úrad vysporiadal, správny súd sa s týmto odôvodnením stotožnil a
poukazuje na tie skutočnosti, ktoré uvádzal jednak stavebný úrad, ako aj žalovaný, že stavebný úrad a
následne odvolací orgán postupovali v procesných podmienkach v zmysle Stavebného zákona, ako aj
Správneho poriadku a jednotlivé úkony, ktoré realizovali v rámci podanej žiadosti o dodatočné stavebné

povolenie boli zo strany správnych orgánov vykonané v zmysle uvedených zákonných noriem. Preto
uvedenú námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú a argumentuje poukazom na bod 102
tohto rozsudku.

126.V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že námietky žalobcu ohľadom obsahu zápisnice z

vykonaného ústneho pojednávania, ako aj to, že mu nebola umožnená účasť na miestnom zisťovaní,
akoajnaspísanízápisnicezmiestnehozisťovania,kuvedenémusprávnysúdargumentuje,žežalobcovi
bolo umožnené ako účastníkovi konania, ako aj jeho manželke zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa
13.06.2017, ktoré sa týkalo žiadosti o dodatočné povolenie stavby Polyfunkčného domu - nadstavba,
súp. č. XXX, k.ú. Stará Ľubovňa. Tu boli prítomní na uvedenom ústnom jednaní, o čom bola spísaná

zápisnica. Z prezenčnej listiny vyplýva, že boli podpísaní a prítomní tak M. T., ako aj E.. I. T.. Predvolanie
na uvedené ústne pojednávanie im bolo doručené 12.05.2017. Písomné námietky podali podaním zo
dňa 13.06.2017.
Čo sa týka neúčasti na miestnom zisťovaní Štátneho stavebného dozoru, ktoré bolo vykonané na
základe podnetu žalobcu a jeho manželky na prešetrenie zo dňa 18.09.2016, resp. 19.09.2016 netýka

sa tohto konania. Vo vyjadrení zo dňa 04.06.2018 okrem tohto namieta žalobca, že nebol oboznámený
s miestnym zisťovaním, s námietkami k stanovisku dotknutých orgánov a absencie postupu podľa §
140b ods. 5, pričom sa nemohol vyjadriť pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia,
čo je v rozpore s uvedenou skutočnosťou, kedy bol oboznámený žalobca ako účastník konania s
namietanými skutočnosťami dňa 13.06.2017, kedy bol prítomný na ústnom konaní. Tu boli zo

strany stavebného úradu upozornení účastníci konania, že tak projektová dokumentácia, ako aj celý
spis je možný k nahliadnutiu na Stavebnom úrade Mesto Stará Ľubovňa počas konania kedykoľvek.
Uvedené skutočnosti žalobcom preto tak v žalobe, ako aj vo vyjadrení považuje správny súd za
nedôvodné a žalobnú námietku považuje za irelevantnú, nakoľko žalobca bol na predmetnom ústnompojednávaní dňa 13.06.2017 oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými stavebným úradom
vo veci dodatočného povolenia stavby. Výkon ŠSD nebol predmetom tohto konania, preto správny súd
považuje uvedenú námietku za nedôvodnú.

127.Čo sa týka žalobnej námietky ohľadom existujúcej žumpy, k tejto správny súd zastáva totožné
stanovisko ako v pôvodnom súdnom konaní, ohľadom pôvodnej budovy polyfunkčného domu, ktorá bola
postavená na súp. č. XXX, Stará Ľubovňa pred realizáciou čiernej stavby - nadstavby Polyfunkčného
domu. Táto skutočnosť nie je predmetom tohto konania o dodatočnom stavebnom povolení na dostavbu

polyfunkčného domu, táto bola riešená v pôvodnom stavebnom konaní a preto sa k nej správny súd v
danom konaní nevyjadruje a uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

128.K vysporiadaniu sa s odvolacou námietkou č. 15 týkajúcej sa pohody bývania označenú ako žalobnú
námietku pod bodom 9 žaloby, správny súd k tejto námietke poukazuje na preukázanie verejného
záujmu, ako aj na vysporiadanie sa s námietkou pohody bývania, ktorá bola riešená jednak posudkom

presvetlenia, ktorý bol predložený stavebníčkou v rámci konania a žalobca s manželkou ako účastníci
konania mali možnosť sa dostať k uvedeným písomným dôkazom Do spisu ako účastníci konania v
rámci konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré prebiehalo na základe žiadosti stavebníčky zo dňa
27.12.2016, až do rozhodnutia, keď bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.07.2017,
mali možnosť nazerať. S predmetnou otázkou sa stavebný úrad vyporiadal v rozhodnutí z 27.07.2017

stanovením podmienok, ktoré boli stanovené tak v zmysle stavebného zákona, ako aj vyhlášky č.
532/2002 Z.z. Správny súd sa už vyjadril čo by nasledovalo ak stavebník nesplní dané podmienky
uvedené v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

129.Ohľadom žalobnej námietky začatia stavebného konania týkajúcej sa výrokovej časti napadnutého

rozhodnutia, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj týkajúce sa vysporiadania s námietkami
konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, k týmto sa už správny súd vyjadroval vyššie s
poukazom na to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade so Stavebným zákonom, ako aj v súlade
so Správnym poriadkom, pričom vo výroku, ako aj v odôvodnení boli uvedené všetky náležitosti v zmysle
ustanovenia § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, k týmto sa už správny súd vyjadroval, považuje ich

za nedôvodné.
Správny súd zdôrazňuje iba tú skutočnosť, že rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení zo dňa
27.07.2017 obsahuje všetky skutočnosti, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, že neboli vykonané a
tieto sú dostatočne a zreteľne špecifikované. Pritom je potrebné rozlišovať stavebné povolenie a konanie
o dodatočnom stavebnom povolení v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 a nasledujúcich Stavebného

zákona. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na to, že tak rozhodnutie stavebného úradu zo dňa
27.07.2017, ako aj následne rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2017 boli dôsledne odôvodnené s
poukazom na všetky námietky žalobcu, s ktorými sa vysporiadaval tak stavebný úrad, ako aj žalovaný
ako odvolací orgán. Predmetné rozhodnutie bolo v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku dostatočne odôvodnené, pričom sa tak stavebný úrad, ako aj žalovaný snažili uviesť všetky

základné a dôležité okolnosti a skutočnosti, ktoré viedli správne orgány k tomu, že dodatočné stavebné
povolenie na Polyfunkčný dom - nadstavbu súp. č. XXX, k.ú. Stará Ľubovňa bolo vydané.

130.Žalobca v žalobe argumentuje množstvom rozsudkov NS SR, ako aj poukazom na nálezy ÚS SR,
ako aj ÚS ČR, ktoré však vo viacerých prípadoch žiadnym spôsobom nekonkretizuje za akým účelom na

tieto poukazuje. Z viacerých rozhodnutí dáva do pozornosti vytrhnutú časť textu, na ktorú poukazuje bez
vzťahu k predmetnej veci. Z tohto dôvodu sa správny súd nevenoval týmto námietkam, pretože viaceré
rozhodnutia nemajú spoločné znaky tohto prípadu a nedajú sa naň aplikovať. Okrem iného žalobca
síce poukázal na judikatúru NS SR, konkrétne vymenoval rozsudky NSSR sp. zn. 4Sžo/141/2015 zo
dňa 13.09.2016, 3Sžo/3/2014 zo dňa 28.01.2015, 5Sžp/16/2011 zo dňa 30.04.2012, 8Sžo/222/2008

zo dňa 12.02.2009. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady
musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a obce (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžo/248/2008 zo
dňa 23.06.2009), avšak bez akejkoľvek argumentácie a poukazu akým spôsobom možno na danú vec
konkrétne rozhodnutia aplikovať, uvedené v žalobných námietkach absentuje, preto sa správny súd ,, k

poukazu´´ na tieto rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia, nevyjadroval a nezaujal žiadne stanovisko,
pretože nemal k čomu.131.Naopak správny súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 7Sžo/2/2014 zo dňa 29.10.2015,
8Sžo/15/2015 zo dňa 21.05.2015, 8Sžo/30/2016 zo dňa 25.08.2016, 6Sžp/23/2013 zo dňa 30.04.2014,
3Sžo/60/2014 zo dňa 19.05.2015, 3Sžo/28/2014 zo dňa 01.04.2015 a 10Sžo/98/2019 zo dňa

29.11.2017, v ktorých sa konkrétne NS SR zaoberá dodatočným povolením stavby. Vychádzajúc z
predmetu súdneho prieskumu v našom konkrétnom prípade, ako aj vo veciach, na ktoré správny súd
poukazuje, dáva pritom do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn.
III. ÚS 72/2010, podľa ktorého v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí
súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným

záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž
podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie
materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadne a z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.
Vzhľadom aj k uvedenému odvolací súd v danom prípade považoval za správny postup správnych
orgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie

stavebnej úpravy domu stavebníčkou bez ohlásenia stavebnému úradu, upriamili svoju pozornosť
k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany
uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania a to tak v prípade
stavebníčky ako aj žalobcu. Pokiaľ teda správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie,
ktorú im zveruje stavebný zákon, pri výkone verejnej moci dohliadali na dodržiavanie nielen relevantných

právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych
predpisov a v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania
(stavebníčky i žalobcu) s rovnakým obsahom, takýto postup treba považovať za správny a súladný
so zákonom. Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací súd za správne a súladné so zákonom
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností uvedených vyššie

stavebníčke Mgr. P. D. vydali dodatočné povolenie stavby „Polyfunkčný dom - nadstavba“ na pozemku
č. KN - C XXX/X, v k. ú. Stará Ľubovňa, keďže z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by stavebnú
úpravu realizovala v rozpore s verejným záujmom.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že vydaním dodatočného stavebného
povolenia žalovaný správny orgán nemohol reálne ukrátiť žalobcu na jeho právach, tak ako to tvrdil.

Stavebný úrad správne a v súlade so zákonom postupoval, keď o predmetnej námietke žalobcu, ktorú
v rozhodnutí označil ako občianskoprávnu námietku, si urobil vlastný úsudok a následne vo veci samej
na základe tohto úsudku vydal rozhodnutie postupujúc v zmysle zásady zákonnosti a hospodárnosti
správneho konania. Predmetnou námietkou, ktorú žalobca vzniesol i v odvolaní proti rozhodnutiu
stavebného úradu sa náležite vysporiadal aj žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Z

uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú námietku žalobcu vznesenú v jeho žalobe za
nedôvodnú (citácia z rozhodnutia ÚS SR).

132.Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite
v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov

relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili
správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s
námietkami účastníkov správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd
prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 250j ods. 2,

písm. c), d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Predpokladom začatia stavebného konania podľa §§ 88a nasl. Stavebného zákona je zistenie
stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez
stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti,
alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka

stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými
predpismi.Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia §§ 58 až 66 stavebného
zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania.
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby

a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov
1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na
vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného
úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská

a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom
zákonepresnedefinovaný,avšakvychádzajúczjudikatúryústavnéhosúduanajvyššiehosúduverejným
záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými
vyhláškami,nariadeniami,záväznýmičasťamislovenskýchtechnickýchnoriemapod.Posúdeniesúladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä
súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z

hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec.
Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza
predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného
prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti
ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy

budú tým dotknuté (pokračovanie citácie z rozhodnutia ÚS SR).

133.Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vplýva, že stavebný úrad ako príslušný správny orgán
prvého stupňa na žiadosť stavebníčky dodatočne povolil stavebné úpravy Polyfunkčný dom - nadstavba
na pozemkoch č. KN-C XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X o výmere XXX m2, XX m2, XX m2,

XX m2 a XXXX m2 k.ú. Stará Ľubovňa.
Vzhľadom k uvedenému správny súd zistil, že v danom štádiu preskúmavacieho konania medzi
účastníkmi ostala predovšetkým sporná otázka, či zrealizovaním nadstavby polyfunkčného domu došlo
kneprimeranémuzásahustavebníčkydosúkromiažalobcuačipredmetnástavbajevsúladesverejným
záujmom.

Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona sledoval zámer, aby
stavebné úrady vykonávajúce stavebné konanie sa vždy pokúsili o dosiahnutie dohody účastníkov pri
tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú
rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy a pokiaľ medzi
účastníkmi konania nedošlo k dohode o týchto námietkach, ktoré, keby sa zistilo ich oprávnenie by

znemožnili uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnili uskutočniť len v podstatne inej miere
alebo forme, zákonodarca stavebnému úradu ukladá povinnosť navrhovateľa alebo iného účastníka
podľa povahy námietky odkázať na súd alebo na iný príslušný orgán, k čomu mu určí lehotu a konanie
preruší. Súčasne zákonodarca v § 140 stavebného zákona ustanovuje, že ak nie je v stavebnom zákone
výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je

správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisoch).
V predmetnom konaní nebolo preukázané podľa názoru správneho súdu, aby dodatočným
zrealizovaním nadstavby Polyfunkčného domu súp. č. XXX k.ú. Stará Ľubovňa došlo k neprimeranému
zásahu do práv žalobcu a zároveň nebolo preukázané, že uvedená prestavba nie je v súlade s verejným
záujmom.

134.Podľa názoru správneho súdu v danom konaní nebolo preukázané, že zo strany stavebného úradu,
ako aj žalovaného došlo k nedostatočnému a neúplnému zisteniu skutkového stavu, z ktorého by
správne orgány neboli mohli vydať rozhodnutia, na ktoré správny súd poukázal. Podľa názoru správneho
súdu správne orgány v danej veci postupovali v súlade so zásadou zákonnosti a skutočnosti, ktoré

svedčili tak v prospech, ako aj v neprospech stavebníka v danom konaní o dodatočnom stavebnom
povolení Polyfunkčného domu - nadstavby boli zo strany stavebných orgánov dostatočne preskúmané a
na základe predložených dokladov v tomto konaní aj rozhodnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami
Stavebného zákona, ako aj Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., Správneho poriadku.

135.Na základe týchto skutočností preto správny súd opätovne po preskúmaní rozhodnutí správnych
orgánov na základe podanej žaloby podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko
považovalrozhodnutiazavydanévsúladesozákonom.Správnysúddospelkzáveru,žesprávneorgány
oboch stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutiasi zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a aplikáciou
príslušných zákonných ustanovení z uvedených skutkových okolností vyvodili správny právny záver.

136.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., podľa ktorého správny súd priznáva
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba v prípade, ak mal žalobca vo veci celkom alebo v časti úspech. Žalobca v konaní úspech nemal
a preto súd náhradu trov konania mu nepriznal. Takisto ani žalovanému a ostatným účastníkom
konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože nevzhliadol v zmysle ustanovenia § 168 a

nasledujúcich ustanovení S.s.p. také podmienky, ktoré by v danom konaní boli splnené.
Rozhodol o trovách kasačného konania vzhľadom k tomu, že žalobca mal v kasačnom konaní úspech.
O týchto trovách súd bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
súdnym úradníkom.

137.Predmetné rozhodnutie prijal senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie §
443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.