Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2720201321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 4.804,59 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 15. júla 2021, č.k.
2Csp/52/2020-77, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 944,43
Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III.
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd v zamietajúcom výroku právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 43c ods. 1, 2 , § 44 ods.

1, 2, § 52, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka ( ďalej
OZ), vecne tým, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu premlčaná. Súd dôvodil, že pôvodný
žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., sa domáhal zaplatenia 4.804,59 Eur s príslušenstvom titulom
neuhradených záväzkov z úverovej zmluvy. Po začatí konania zobral žalobca čiastočne žalobu späť
v časti o zaplatenie istiny vo výške 509,43 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z
omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, následne z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky
zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny vo výške 435 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania,

preto súd výrokom I. v označenej časti konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
zastavil. Súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný požiadal vo forme predtlačeného
formulára dňa 05.10.2015 Všeobecnú úverovú banku, a.s. o vydanie karty s úverovým rámcom.
Zo žiadosti vyplýva, že jej prijatím a schválením zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. žiadosť bola bankou prijatá a schválená dňa
08.10.2015. V zmluve je uvedená výška RPMN 24,04%, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na
Slovensku 23,53 % p.a., doba trvania zmluvy neurčitá, termín konečnej splatnosti v deň zániku zmluvy

alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Podľa výpisu z kartového účtu žalovanému za zúčtovacie
obdobie od 24.10.2015 do 31.08.2020 boli zaznamenané debetné transakcie v celkovej výške 16.227,94
Eur a kreditné transakcie v celkovej výške 11.423,35 Eur. Právny predchodca žalobcu predžalobnou
upomienkou zo dňa 04.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 360 Eura upozornil ho, že ak do 11.10.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017 bude veriteľ
oprávnenýúverzosplatniť.Zlistuzodňa02.11.2017malsúdpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcu
vyhlásil okamžitú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte vo výške 3.860,06 Eur a zároveň vyzval

žalovaného na jeho úhradu. Následne došlo dňa 30.11.2017 k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
na Intrum Slovakia s.r.o.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.10.2015 má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení

veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení z. č. 129/2010 Z.z. Mal preukázané, že z dôvodu
nedoplatku na splátkach veriteľ po predchádzajúcom upozornení využil svoje oprávnenie, zakotvené
v časti V. bod 35. a) Obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere a úver
predčasne zosplatnil. Súd prvej inštancie mal však za to, že právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky
z predmetnej Zmluvy je premlčané. Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal súd z
ustanovenia § 103 OZ, podľa ktorého v danom prípade začala premlčacia doba plynúť dňa 16.08.2017,

t.j. deň nasledujúci po splatnosti splátky splatnej v mesiaci august 2017, pre nesplnenie ktorej sa stal
zročným celý dlh a uplynula dňa 16.08.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 29.10.2020,
t.j. po uplynutí premlčacej doby, žalobou uplatnený nárok je premlčaný a ako taký v zmysle § 54a OZ
nemohol byť vymáhaný, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že strany mali vo veci pomerný úspech, pričom

úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že
súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu o premlčaní žalovanej

pohľadávky.Poukazujenaust.§103OZ,ktoréhodruhávetapriamoodkazujenaust.§565OZ,zktorého
vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok
dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho
nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza
z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po

prvý raz, v spojení s ust. § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so
splátkou zročnou dňa 15.08.2017, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný
v predžalobnej upomienke právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04.10.2017, potom veriteľ ani nemohol
pristúpiť k zosplatneniu, ani uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po
troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej

splatnosti mohol veriteľ prvý krát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.11.2017,
kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov. Je neprijateľné a
v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej
splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a

úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pre zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej
splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť ani výkladové
pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie
zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne žalobca odkazuje na právny názor
vyjadrenývuzneseníKrajskéhosúduvKošiciachpodsp.zn.11Co/153/2019zhodnesprávnymnázorom

vyjadreným v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, podľa
ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 OZ) zo spotrebiteľskej zmluvy začína
plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 OZ až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie dlhu. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 16.11.2017, žaloba bola
podaná na súd v trojročnej premlčacej dobe dňa 29.10.2020, preto žalobcom uplatnený nárok premlčaný

nie je. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v
celom rozsahu a zároveň aby žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použilzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že
odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2Csp/52/2020 bolo zaplatenie
4.804,59 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v danej veci k žalobe vôbec nevyjadril, skutkové tvrdenia

žalobcu nepoprel a treba ich považovať za nesporné. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej
inštancie konanie výrokom I. v časti o zaplatenie sumy vo výške 944,43 Eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov
konanianepriznal.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúdu
prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu, pričom zdôrazňuje, že bol
viazaný nielen rozsahom ale aj dôvodmi odvolania žalobcu. Žalobca odvolanie zdôvodnil tým, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h/ CSP) v otázke
počiatku plynutia premlčacej lehoty, avšak odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného

odvolania považoval záver súdu prvej inštancie za správny. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, odvolací súd ním nebol pri svojom rozhodovaní
nijako viazaný.

9. V predmetnej veci išlo o nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 08.10.2015 medzi

právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, na základe ktorej sa
žalobcazaviazalposkytnúťžalovanémukreditnúkartu,kuktorejviedolúčetč.0050032748.Žalovanému
bol schválený úverový rámec vo výške 3.600 Eur a poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
22,80%, s tým, že žalovaný bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 120 Eur.
Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo

strany veriteľa, preto z dôvodu nedoplatku na splátkach veriteľ po predchádzajúcom upozornení využil
svojeoprávnenie,zakotvenévčastiV.bod35.a)Obchodnýchpodmienokavyhlásilpredčasnúsplatnosť
úveru. Nebolo sporné, že k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa došlo pre nezaplatenie
splátky splatnej v mesiaci 08/2017, čo vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 04.10.2017, ktorou
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 360 Eur a

upozornil ho, že ak v určenej lehote nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017 bude veriteľ
oprávnený úver zosplatniť, k čomu napokon veriteľ aj pristúpil, nakoľko k úhrade dlhu nedošlo. Súd
prvej inštancie postupom podľa § 54a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol z dôvodu premlčania
pohľadávky aplikujúc § 100 ods. 1, §101 a 103 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ s odôvodnením,
že vzhľadom k zosplatneniu úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 15.08.2017,

trojročná premlčacia doba začala veriteľovi plynúť dňa 16.08.2017 a uplynula dňa 16.08.2020, preto
žalobu, podanú na súde až dňa 29.10.2020, z dôvodu premlčania pohľadávky zamietol.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že vychádzajúc z ustanovenia § 101 OZ v
spojení s § 103 OZ, ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.08.2017,

potom všeobecná premlčacia doba troch rokov začala plynúť veriteľovi najskôr dňom nasledujúcim po
15.11.2017, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru.

11. Medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy, preto najneskôr

od účinnosti zákona č. 106/2014 Z.z. (1. apríla 2015) sa táto zmluva prednostne spravuje ustanoveniami
občianskeho práva (§ 52 ods. 2 druhá veta OZ). Žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru
z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 15.08.2017. Podľa § 565 OZ môže veriteľ pre omeškanie s
niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. V predmetnej veci existenciu
takejto dohody obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaný nerozporoval a súd

prvej inštancie preto dohodu považoval za platne dohodnutú. Rovnako žalovaný nerozporoval platnosť
predčasného zosplatnenia úveru. V prípade takéhoto predčasného zosplatenia plynie podľa § 103
OZ trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnostinesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ totiž predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená,
že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník
vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale

od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.

12. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1.
júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou.
V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto

právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami
musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej
dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktoré jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za
tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa §

565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom
boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom
veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že
by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol
navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ.

13. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti,
v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to
robí samotný § 565 OZ. Podľa § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti
ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale

zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej
ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 OZ na
trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu §
565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve
vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo

trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová
(ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ
s ratio legis § 565 druhej vety OZ.

14. Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9

OZ sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí,
že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie
od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Preto od
zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v
zmysle tohto ustanovenia. Keďže v danom prípade k zosplatneniu došlo pre omeškanie splátky splatnej

dňa 15.08.2017, od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Opačný
názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na
zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje citovaným ustanoveniam § 103 OZ. Ako už bolo
zdôraznené, toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101
OZ,ktoréviažezačiatokplynutiapremlčacejdobyv podstatenaokamihsplatnosti.Naopak,ustanovenie

§ 103 OZ viaže (podobne ako napr. § 106 alebo § 107 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih,
kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať
sa splatnosti celého dlhu).

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej súd mal v predmetnej veci

plynutie trojročnej premlčacej lehoty počítať až od 16.11.2017 ( a teda žaloba bola podaná na súde
pred jej uplynutím), bola odvolacím súdom posúdená ako nedôvodná. Preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho zamietajúcom výroku II a výroku III o
trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému, ktorému by inak patril nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal a to s použitím čl. 4 ods. 2Základných princípov CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) vzhľadom na to, že mu žiadne trovy v
súvislosti s konaním nevznikli.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).