Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205653
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418205653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného Remedium Legal
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: F.. M.. M. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. XX,
G., o zaplatenie 7.946,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 13. februára 2020, č.k. 18C 35/2018 - 219, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy 7.946,04 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytnutého žalobcom poškodenému z poistného
garančného fondu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 27.11.2017 spôsobil toho
času mladistvý J. N., J.. XX.XX.XXXX ako vodič vozidlom zn. J. N. D.: G., ktorého držiteľom bol
žalovaný v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. M. M. N. D.: G., ktorého
držiteľombolvtomčaseS.G.akopoškodený.Namotorovévozidložalovanéhonebolokdátumunehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalobcovi tak vznikla v zmysle § 24 ods.
2 cit. zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 22.05.2018 poskytol poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie v sume 7.796,04 eur a dňa 29.06.2018 sumu 150
eur, čo spolu predstavuje sumu 7.946,04 eur, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Žalobca
si v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2011 Z.z. listom zo dňa 24.05.2018 uplatnil právo na náhradu

poistného plnenia voči žalovanému v sume 7.946,04 eur do 24.06.2018, avšak bezvýsledne. Žalobca
zároveň poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 430 ods. 1 Obč. zákonníka ako prevádzkovateľ
spolu s osobou, ktorá použije dopravný prostriedok bez jeho vedomia, ak takéto použitie dopravného
prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bola
sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný namietal, že žalobca si mal uvedený nárok
uplatniť u škodcu J. N., ktorý dopravnú nehodu spôsobil; poukázal na to, že faktickú možnosť
disponovať vozidlom v čase vzniku nehody mal práve a jedine škodca J. N. na základe toho, že sa

vozidla neoprávnene zmocnil, čím spáchal trestný čin, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený; žalovaný
ako vlastník vozidla nemal možnosť vozidlom disponovať, a ani možnosť škodcovi v odcudzení vozidla
a spôsobení škody zabrániť, pretože sa nachádzal služobne v zahraničí. Súd preto skúmal mieru
zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, vychádzal pritom z ust. § 430 ods. 1 Obč. zákonníka adospel k záveru, že škodca J. N. použil dopravný prostriedok bez vedomia žalovaného ako prevádzateľa
motorového vozidla, pričom podľa druhej vety cit. ustanovenia by síce žalovaný zodpovedal spoločne s
ním,aleibaza podmienky,akbytakétopoužitiedopravnéhoprostriedkusvojounedbanlivosťouumožnil,

čo však v danom prípade nebolo splnené, keďže žalovaný bol v čase dopravnej nehody na dovolenke a
s kľúčmi mal oprávnenie disponovať jeho zamestnanec N. N., práve ktorý zrejme svoju nedbanlivosťou
umožnil použitie dopravného prostriedku inou osobou na to neoprávnenou. Uvedené skutočnosti mal za
preukázané zo zápisnice OR PZ Bratislava IV zo dňa 05.12.2017 a z uznesenia OR PZ Bratislava IV zo
dňa 28.11.2017 ČVS: ORP - 774/2 - VYS-B4-2017, v ktorých z výpovede žalovaného bolo preukázané,

že Sali Salihi, nar. XX.XX.XXXX je jeho zamestnanec od 14.04.2011 a je vedúcim prevádzky Vinárstva.
Oprávnenie na používanie vozidla vo firme má pán N. alebo ním poverení pracovníci. Obvinený J. Z.
N. N., žalovaný bol celý týždeň odcestovaný v Izraeli a vrátil sa v nedeľu 03.12.2017 neskoro večer.
Z výpovede svedka N. N. bolo taktiež preukázané, že je zamestnancom prevádzky I. S. O. už 13
rokov, a 4 roky má zverené vozidlo zn. J. J., D.: G., ktoré používa len on a žalovaný. Vozidlo parkuje
podľa dohody so zamestnávateľom v areáli firmy, ktorý je chránený kamerovým systémom. Vozidlo

mal zverené na základe poverenia v pracovnej zmluve, jedná sa o generálny súhlas na všetky vozidlá
vo firme. Uviedol, že vozidlo odstavil v areáli firmy o 14:00 hod. dňa 27.11.2017 a kľúče nechal vo
svojej kancelárii na vešiaku na kľúče. Okolo 16:00 hod. kontaktoval zamestnanca firmy O. E., aby zobral
služobnéautoJ.aišielzaviezťtovarnavianočnétrhyvBratislave,čoajurobilanáslednevozidloodstavil
vo firme a kľúče vrátil do kancelárie. Asi o 20:52 hod. mu zavolal zamestnanec V. G., Ž. J. zobral z firmy

nejaké auto a rozbil ho. Rovnako vypovedal dňa 28.11.2017 aj J.O. N., ktorý uviedol, že bol vo firme s
pracovníkom V., zbadal v odkladacej skrinke kľúče od služobného auta, ktoré si nimi otvoril a šoféroval
auto, pričom V. sedel vedľa neho na sedačke spolujazdca; V. už mal vypité z práce. Po zrážke s Audi
A3 J. ušiel z miesta. Z predložených dôkazov, ako aj z výpovede žalovaného pred súdom vyplýva, že
firma je zabezpečená kamerovým systémom, kľúče od motorových vozidiel firmy boli taktiež dostatočne

zabezpečené,keďsanachádzalivskrinkesklincamiurčenejnaodkladaniekľúčovaN.N.(strýkoškodcu
J. N.) je dlhoročným zamestnancom firmy, pričom sám pri svojej výpovedi pred OR PZ potvrdil, že mal
vozidlo zverené na základe poverenia v pracovnej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný
nemohol použitiu motorového vozidla žiadnym spôsobom zabrániť a v konaní nebola preukázaná ani
jeho nedbalosť. Vychádzal pritom aj z nespornej skutočnosti, že trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 2T 123/2017 - 125 zo dňa 26.02.2019 bol obvinený ml. J. N., J.. XX.XX.XXXX uznaný
za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,
2 písm. c/ Trestného zákona, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Poukázal aj na to, že škodca J. N.
prostredníctvom svojho zákonného zástupcu N. N. listinou Uznanie zodpovednosti a záväzku zo dňa
30.07.2018 uznal svoju zodpovednosť za škodu, ktorú dňa 27.11.2017 spôsobil žalovanému a pánovi

S. G.Á. odcudzením motorového vozidla J. J. G. a kolíziou s automobilom M. G., pričom sa zaviazal
tieto škody nahradiť formou splátok najneskôr do 31.12.2020 na účet žalovaného, prípadne na účet p.
G. alebo poisťovne, ak mu bude účet oznámený. Podľa doloženej Dohody a splátkového kalendára zo
dňa 30.11.2018 je zrejmé, že N. N. splátkami v sume 100 eur mesačne v mene škodcu postupne splácal
škodu žalovanému. Žalobca mal preto možnosť obrátiť sa priamo na škodcu J. N.E. prostredníctvom

jehozákonnéhozástupcuadohodnúťsa priamosnímnasplatenídlžnejsumy,keďžetentosvojzáväzok
uznal nielen voči žalovanému a poškodenému, ale aj voči poisťovni. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal s odôvodnením, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žaloba, žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na § 430 ods. 1 Obč. zákonníka namietal, že nie je právne
relevantné, či bolo predmetné motorové vozidlo použité s vedomím jeho držiteľa alebo bez, ale je
nutné zaoberať sa otázkou, akou formou sa snažil prevádzateľ - žalovaný v deň vzniku dopravnej
nehodyzabrániťvznikuprotiprávnehostavu,t.j.použitiepredmetnéhomotorovéhovozidlatreťouosobou
bez jeho vedomia. Z hľadiska § 430 ods. 1 druhej vety Obč. zákonníka na naplnenie podmienky

nedbanlivosti postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k
zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá
je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý, ani o jeho
zneužití nevedel, prípadne, že nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúcia umožňujúci zneužitie prostriedku v dobe jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a k
svojmu postaveniu, či osobným pomerom vedieť mal a mohol. Namietal, že žalovaný sa v priebehu
konania, až do jeho písomného vyjadrenia zo dňa 08.01.2020, nezmienil o spôsobe zabezpečenia

kľúčov od vozidla, keď v rámci jeho výsluchu na pojednávaní dňa 22.10.2019 na otázku žalobcu uviedol,
že kľúče sú zavesené vo vnútri v budove na skrini na klincoch, na ktoré tvrdenie reagoval žalobca
vyjadrením zo dňa 12.11.2019, v ktorom uviedol, že nemá preukázané zabezpečenie kľúčov od vozidla
predtým, aby s vozidlom mohla manipulovať tretia osoba. Žalovaný až v reakcii na toto vyjadrenie
žalobcu uviedol, že miestnosť, v ktorej sa kľúče nachádzajú, sa zamyká. Vzhľadom na to, že žalovaný

uviedol skutočnosti o zabezpečení kľúčov od vozidla až dodatočne, po oboznámení sa s vyjadrením
žalobcu zo dňa 12.11.2019, žalobca považuje naďalej tieto tvrdenia žalovaného za účelové a došlo
nimi k zmene skutkového stavu. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že sa budova firmy zabezpečuje
po odchode zamestnancov, nemá vplyv na to, že kľúče od vozidla neboli počas dňa kedy došlo ku
škode, riadne zabezpečené. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by J.O. N. musel pri
odjazde z areálu firmy prekonať prekážku zabezpečenia areálu firmy. S poukazom na výsluch J. N.

zaznamenaný v uznesení OR PZ v BA IV, ČVS: ORP-744/2-VYS-B4-2017 zo dňa 28.11.2017 namietal,
že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia celé znenie opisu priebehu
udalostí vzhľadom na umiestnenie kľúčov od motorového vozidla vyplývajúce z uvedeného uznesenia,
ale uviedol iba časť uvádzajúcu, že „zbadal v odkladacej skrinke kľúče od služobného auta“ a opomenul
celé znenie „Tie kľúče boli pri vchode v kancelárii. Boli v odkladacej skrinke, kde sa odkladajú kľúče. Bolo

to otvorené, kľúče tam boli zavesené“. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti a neúplnosť skutočností
uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Z výsluchu J.
N. vyplýva, že kľúče od vozidla neboli zabezpečené, keďže skrinka, v ktorej boli kľúče, nebola zamknutá,
a teda ku kľúčom od vozidla bol voľný prístup a súčasne z výsluchu J. N. vyplýva, že mal prístup
do kancelárie, v ktorej sa nachádzali kľúče. Už len to, že sa v areáli, a aj v budove firmy pohybujú

často aj cudzie osoby, čo uviedol sám žalovaný, malo viesť žalovaného k lepšiemu zabezpečeniu
kľúčov od vozidla, ako ich len ponechať voľne na dosah bez akéhokoľvek zabezpečenia. Žalovaným
zvolený spôsob uloženia kľúčov od vozidla sám osebe zvyšuje riziko toho, že sa bude môcť kľúčov
od vozidla v nestráženej chvíli ktokoľvek zmocniť. I keď kľúče od vozidla boli zverené zamestnancovi
žalovaného, prevádzateľom vozidla naďalej ostal žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R

70/1969 a uviedol, že bolo v záujme žalovaného upraviť interne postup a spôsob nakladania s kľúčmi
od motorového vozidla pre prípady, ak sa kľúče od motorového vozidla nenachádzajú v dispozícii
povereného zamestnanca, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nevedie evidenciu
o používaní vozidla. Žalovaný podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
zabezpečenia kľúčov od vozidla a svojou nedbanlivosťou umožnil použitie vozidla. Zodpovedá preto

za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla spolu s vodičom, a to spoločne a nerozdielne v zmysle §
430 ods. 1 druhá veta Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že kľúče od vozidla
nebolivodkladacejskrinkezabezpečenéataktiežnebolaanizabezpečenámiestnosť,vktorejsaskrinka
s kľúčmi mala nachádzať, ale naopak kľúče od vozidla boli voľne dostupné. Súd prvej inštancie sa

nevysporiadal správne s otázkou zabezpečenia kľúčov zo strany žalovaného, neskúmal dostatočne,
akým spôsobom sa snažil žalovaný odvrátiť blížiaci sa protiprávny stav, t.j. použitie vozidla bez
vedomia žalovaného treťou osobou. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie nesprávne
posúdil zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu a žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že právoplatné odsúdenie J. N. zo spáchania trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla ničím neovplyvňuje skutočnosť, že žalovaný
preukázateľnevlastnounedbanlivosťouumožniltakéto(hociajprotiprávne)použitiemotorovéhovozidla,
na základe čoho zodpovedá za škodu v zmysle § 430 ods. 1 Obč. zákonníka spolu s J.O. N..
Výsledok konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 2T/123/2017 je preto bez právneho
významu, keďže potrebné je rozlišovať spáchanie trestného činu a zodpovednosť za škodu, ktorá bola

spáchaná trestným činom a zodpovednosť za škodu, ktorú má prevádzateľ takto neoprávnene použitého
motorového vozidla voči tretím osobám. Taktiež Uznanie zodpovednosti a záväzku zo dňa 30.07.2018
nemá vplyv na zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Žalobca má právo uplatniť svoj nárok
proti prevádzateľovi vozidla, ako aj voči vodičovi vozidla. Také isté právo by mal aj samotný poškodený,
ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdiť, keďže skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú vecne správne, súd prvej
inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a konanie nemalo inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalobca neuvádza v odvolaní nové skutočnosti,lensasnažízjehodoterajšíchargumentovvyfabulovaťneexistujúcusituáciuaargumentuje„nevedomou
nedbanlivosťou“, ktorou začal argumentovať až vo svojom vyjadrení zo dňa 13.01.2020. Uviedol, že v
jeho vinárstve vždy pristupovali k zabezpečeniu a ochrane majetku dôsledne; v areáli sa nachádzajú

predmety a tovar oveľa väčšej hodnoty než ojazdený J.. Celý areál je oplotený vysokým kovaným plotom
s hrotmi, vstup do areálu z S. W.. XX je oceľovou bránou s diaľkovým ovládaním a bránkou, ktorá je
vždy zamknutá. Súčasťou areálu je aj viecha (vináreň), určená pre hostí najmä počas víkendov. Vtedy
je ako vstup otvorená veľká brána a vo vieche sa nachádzajú pracovníci, ktorí obsluhujú hostí. Vinárstvo
sa nachádza až v zadnej časti areálu, kam bežný návštevníci nechodia. Kancelária sa nachádza v

domčeku ešte ďalej, vchod je z uličky medzi objektom vinárstva a susednou budovou. Kancelária, v
ktorej sa nachádzajú kľúče od áut, býva bežne zamknutá, odomknutá je len vtedy, ak sú na pracovisku
zamestnanci, ktorí by do nej potrebovali mať prístup (napr. zobrať registračnú pokladnicu alebo kľúče
od auta, vyplniť pracovný výkaz). Celý areál je monitorovaný kamerami s niekoľkodňovým záznamom,
ktoré monitorovanie sa už viackrát zišlo, keď došlo ku krádeži kosačky alebo hulvátstvu návštevníkov
voči personálu. Samotný objekt vinárstva vrátane domčeka a kancelárie je vybavený zabezpečovacím

zariadením napojeným na Securiton, ktoré je každodenne zapínané. Všetky priestory vinárstva sú
teda zabezpečené na najvyššej možnej úrovni a niekoľkokrát aj boli zásahy Securiton-u, našťastie len
falošné poplachy. Na ozrejmenie dispozície areálu predložil fotografickú prílohu. K námietkam žalobcu,
že tvrdenie žalovaného o zamykaní miestnosti, v ktorej sa nachádzajú kľúče, je účelové, uviedol, že vždy
na otázky súdu aj žalobcu odpovedal pravdivo. Ďalej vo svojom vyjadrení zrekapituloval celú udalosť

a jej priebeh a uviedol, že cíti veľkú nespravodlivosť už tým, že ho žalobca žaluje pred súdom a žiada
úhradu od neho, a nie od škodcu, ktorý bol známy. Uviedol ďalej, že vozidlo bolo vždy riadne poistené,
rovnako ako ďalšie vozidlá; poistenie prepadlo niekoľko dní pred udalosťou kvôli neplateniu, pretože
predpis na úhradu sa niekde stratil v pošte a kontrolou v dokumentácii to nezistili, pretože auto bolo dlho
odstavené a používalo sa len sporadicky. Ihneď po zistení bola poistka obnovená. V danom čase bol

odcestovaný na služobnej ceste a nijako nemohol ovplyvniť udalosti, či už priamo alebo nedbanlivosťou.
To, že maloletý chlapec si sadne do auta a pôjde s ním na verejné komunikácie, ho ani jeho strýka
nemohlo ani pri najlepšej fantázii napadnúť a dodnes si nevie vysvetliť, aký myšlienkový skrat u neho
nastal J. N. spáchal trestný čin, zmocnil sa neoprávnene vozidla a stal sa tak jeho prevádzkovateľom
v zmysle § 2 ods. j zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je prevádzkovateľom motorového vozidla

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom. Faktickú možnosť disponovať vozidlom v čase vzniku nehody mal práve a jedine škodca J.
N. na základe toho, že sa vozidla neoprávnene zmocnil. Žalovaný ako majiteľ vozidla naopak vôbec
nemal možnosť vozidlom disponovať, a ani možnosť škodcovi v odcudzení vozidla a spôsobení škody
zabrániť, pretože sa nachádzal služobne v zahraničí. Nehoda bola riadne vyšetrená a zdokumentovaná

políciou, vinník a škodca bol známy a neskôr aj odsúdený. Okrem toho svoju zodpovednosť a záväzok
písomne uznal. Ďalej poukázal na to, že sa od začiatku snažil byť maximálne nápomocný poškodeným
aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov pri doriešení celého prípadu a napriek tomu, že žalobca nemal
záujem s ním vec riešiť osobne, zabezpečil okrem uznania záväzku škodcu voči jemu aj uznanie voči
poškodenému p. G., resp. voči SKP. Žalobca sa napriek jeho informovanosti ani raz nepokúsil vymáhať

škodu od škodcu napriek tomu, že má na to možnosti, ale chcel si „zjednodušiť cestu“ s tým, že to vysúdi
od neho, pričom on sám bol poškodený. Žalobca ani neprejavil záujem o získanie uznania záväzku alebo
inúsúčinnosťzjehostrany,anisanapriekjehopôvodnýmstanoviskámnepokúsilsožalovanýmdojednať
spoluúčasť alebo iné riešenie. Žalobca uhradil prvotné náklady súvisiace so škodu z garančného fondu,
ktorý je práve na takéto účely zriadený zákonom č.381/2001 Z.z. a na ktorý prispievajú poisťovne, o.i.

z jeho úhrad poistného, ktoré dlhé roky poctivo platí na viacero áut.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní a svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na svoje vyjadrenie ohľadne zániku poistenia motorového
vozidla J. J. D.I.: G., ktoré sú v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Poukázal na
to, že sám žalovaný potvrdil, že vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené v čase dopravnej nehody.

Taktiež v otázke zodpovednosti za škodu žalovaného poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a
uviedol, že podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný svojou nedbanlivosťou
umožnil použitie vozidla J. N.. K ďalšej časti vyjadrenia žalovaného uviedol, že v opisoch žalovaného
o uložení kľúčov v rámci prvoinštančného konania sa vyskytujú rozpory a taktiež sa vyskytujú rozpory
medzi opismi o uložení kľúčov poskytnutými žalovaným počas prvoinštančného konania s opisom o

uložení kľúčov uvedeným žalovaným vo vyjadrení zo dňa 10.04.2020. Namietal, že doplňujúci opis
uloženia kľúčov vo vyjadrení zo dňa 10.04.2020 spolu s fotografiami mal žalovaný uplatniť v rámci
prvoinštančného konania do okamihu, kým bolo uznesením dokazovanie vyhlásené za skončené.
Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, pričom povinnosťoznačiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného
a poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej

inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady poistného plnenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poskytnutého poškodenému z poistného garančného fondu; jeho

skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo;
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 C.s.p. Vec posúdil správne
po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom,

ktoré aj správne vyložil a dospel k správnym záverom, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť
žalovaného, keďže motorové vozidlo bolo použité škodcom bez jeho vedomia a nebola preukázaná ani
nedbanlivosť umožnenia použitia tohto vozidla inej osobe. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe
nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s

predmetom konania.

7. Žalobca vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakoval svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného

dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

8. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý; z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov;
spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v
odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom
vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

9. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty
prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalobcu.

10. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré žalobca v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001
Z.z. poskytol z poistného garančného fondu poškodenému pri dopravnej nehode dňa 27.11.2017,
spôsobenej t.č. mladistvým J. N. ako vodičom motorového vozidla, ktorého držiteľom bol žalovaný a na

ktoré vozidlo v čase dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. V konaní
nebolo medzi stranami sporné, že žalobca poskytol poškodenému v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/
cit. zákona poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
osoba bez poistenia zodpovednosti. Právo na náhradu poskytnutého poistného plnenia poškodenému

si žalobca uplatnil proti žalovanému v zmysle § 24 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého kancelária má
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo
za neho plnila. Ust. § 427 Obč. zákonníka upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov, ako osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, založenej naprincípe zodpovednosti objektívnej, tzn., že na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie; za
škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky v zásade zodpovedá prevádzateľ uvedený v ust. §
427 Obč. zákonníka. Subjektom tejto zodpovednosti však môže byť aj iná osoba ako uvedená v §

427, a to v prípade ak sú splnené podmienky uvedené v § 430 Obč. zákonníka, podľa ktorého ten,
kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa, spravidla zodpovedá
sám za škodu, ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného prostriedku; ak však prevádzkovateľ takéto
použitie svojou nedbanlivosťou umožnil, zodpovedá s ním spoločne. K použitiu dopravného prostriedku
bez vedomia prevádzkovateľa, nie však proti jeho vôli, prichádza v praxi napr. pri zmocnení sa vozidla

rodinným príslušníkom bez vedomia rodiča, ktorý je prevádzateľom motorového vozidla. O použitie proti
vôli prevádzkovateľa ide vtedy, ak sa vozidla zmocní cudzia osoba protiprávne a v praxi ide najčastejšie
o neoprávnené používanie cudzieho riadne nezabezpečeného motorového vozidla. Za nedbanlivosť
prevádzateľa v zmysle ust. § 430 ods. 1 vety druhej Obč. zákonníka súdna prax najčastejšie považuje
porušenie takej povinnosti, ktorá je uložená právnym predpisom.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že
škodca J. N. použil dopravný prostriedok bez vedomia žalovaného ako prevádzkovateľa motorového
vozidla, v dôsledku čoho za vzniknutú škodu zodpovedá tento škodca v zmysle § 430 ods. 1 Obč.
zákonníka a skúmal aj splnenie zákonom stanovenej podmienky vzniku spoločnej zodpovednosti
žalovaného so škodcom, ktorou je nedbanlivosť žalovaného, ktorou by takéto použitie predmetného

motorového vozidla škodcom umožnil. Vychádzal pritom zo skutočností zistených z výpovede
žalovaného a z listinných dôkazov, najmä zo zápisnice OR PZ Bratislava IV zo dňa 05.12.2017 a z
uznesenia OR PZ Bratislava IV zo dňa 28.11.2017 ČVS: ORP-774/2-VYS-B4-2017, obsahujúcich obsah
výpovedí žalovaného, svedka N. N. M. Š. J. N., na základe ktorých dospel k správnym skutkovým
zisteniam, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody na dovolenke; s kľúčmi mal oprávnenie disponovať

jeho zamestnanec N. N., ktorý bol dlhoročným zamestnancom žalovaného a 4 roky mal zverené
predmetné motorové vozidlo, ktoré na základe dohody so zamestnávateľom parkoval v areáli firmy,
chránenom kamerovým systémom a že kľúče od motorových vozidiel sa nachádzali v jeho kancelárii
na vešiaku na kľúče, a to v odkladacej skrinke určenej na odkladanie kľúčov. Z týchto skutkových zistení
vyvodilajsprávneprávnezávery,žekľúčeodmotorovýchvozidielbolidostatočnezabezpečenéanebola

preukázaná nedbalosť žalovaného.

12. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v súlade
s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. jasne a výstižne uviedol okrem iného aj, ktoré skutočnosti mal za
preukázané a na základe ktorých vykonaných dôkazov a ako tieto vyhodnotil. Uvedené ustanovenie

nevyžaduje uviesť v odôvodnení formálne doslovný opis obsahu listinných dôkazov, ale vyplýva z
tohto ustanovenia požiadavka skoncentrovania iba podstatného obsahu skutočností z týchto dôkazov
zistených. Nemožno preto žalobcom tvrdené nezrovnalosti a neúplnosť skutočností uvedených súdom
v odôvodnení rozhodnutia vyvodiť len z toho, že súd v opise udalostí, týkajúcich sa umiestnenia kľúčov
od motorového vozidla, neuviedol celé znenie aj tej časti uznesenia OR PZ Bratislava IV, na ktorú časť

poukázal žalobca vo svojom odvolaní a z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že skrinka nebola zamknutá
a škodca mal prístup do kancelárie, v ktorej sa nachádzali kľúče, keď súd prvej inštancie ani vo svojom
opise skutočností týkajúcich sa umiestnenia kľúčov, ktoré zistil z vykonaných dôkazov, neuviedol, že by
skrinka bola zamknutá, alebo že by škodca nemal prístup do kancelárie, ale k záveru o dostatočnom
zabezpečení predmetných kľúčov dospel na základe posúdenia všetkých zistených vyššie uvedených

skutočností a okolností danej veci.

13. Pri posudzovaní nedbanlivosti prevádzkovateľa motorového vozidla je podľa súdnej praxe potrebné
skúmať, či z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti uloženej mu právnym predpisom alebo či v rámci
bežných vzťahov, v rámci ktorých došlo k použitiu motorového vozidla bez vedomia alebo proti vôli

prevádzkovateľa existovali okolnosti nasvedčujúce riziku takéhoto jeho použitia a je potrebné vyjsť
z požiadavky rozumného prístupu k zabezpečeniu kľúčov. Uvedené závery vyplývajú z rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR, ktoré je možné aplikovať aj v danom prípade, keď vychádzajú z rovnakej právnej
úpravy a podľa ktorých: „Ak v danej veci nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci bežných rodinných
vzťahov existovalo riziko použitia motocykla otcom žalovaného, potom žalovaný nemal dôvod, aby po

dobu svojej dovolenky, ktorú trávil mimo bydliska, zabezpečoval vadný, prevádzky neschopný motocykel
nejakým dôslednejším spôsobom, než bolo jeho uzamknutie v garáži“ (NS ČR 25 Cdo 4309/2009).14. „Za nedbalosť prevádzkovateľa sa v súdnej praxi najčastejšie považuje porušenie povinnosti
uloženej prevádzkovateľovi právnym predpisom, napr. vzdialení sa od vozidla bez možnosti okamžite
zasiahnuť v prípade potreby a bez náležitého zabezpečenia vozidla, napr. uzamknutím (pozri rozsudok

Najvyššieho súdu z 23.10.2003, sp.zn. 25Cdo 214/2002). Ak nie je ustanovené, ako majú byť kľúče
od vozidla zabezpečené, je potrebné vyjsť z požiadavky rozumného prístupu k zabezpečeniu kľúčov.
Spravidla v bežných rodinných vzťahoch, kde nie sú dané okolnosti svedčiace o tom, že by k zneužitiu
vozidla rodinným príslušníkom mohlo dôjsť, nie je potreba kľúče od vozidla nijako zabezpečiť. Podľa
zistení súdov v predmetnej veci nič v správaní nenasvedčovalo tomu, že by takéto riziko existovalo.

27- ročný syn družky nikdy pri svojom voľnom prístupe do bytu žalovaného auto nepoužil, a ani
všeobecne v jeho konaní nebolo nič, čo by svedčilo o opaku. Žalovaný preto nemal dôvod predpokladať,
že za pomoci voľne uložených kľúčov vozidlo k jazde zneužije“ (NS ČR 25Cdo 4729/2008).

15. V prejednávanej veci nebolo preukázané porušenie povinnosti uloženej žalovanému ako
prevádzkovateľovi právnym predpisom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kľúče od motorových

vozidiel žalovaného, zaparkovaných v areáli firmy, počas prítomnosti zamestnancov v tomto areáli boli
bežne umiestnené v kancelárii svedka N. N. v odkladacej skrinke osobitne na to určenej, ktorá sa počas
prítomnosti zamestnancov na pracovisku nezamykala z dôvodu, že bežný výkon pracovnej činnosti
zamestnancov vyžadoval niekedy potrebu preparkovania vozidiel v areáli, a preto ku kľúčom museli
mať bežne voľný prístup zamestnanci žalovaného aj v čase neprítomnosti svedka N. N.F.. Taktiež z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že do areálu firmy žalovaného chodia aj cudzie osoby, najmä
zákazníci, na ktorú skutočnosť poukázal aj žalobca vo svojom odvolaní;
títo sa však v areáli nachádzajú za prítomnosti zamestnancov žalovaného, najmä obsluhujúceho
personálu, keďže súčasťou areálu je aj vináreň, a teda pohyb zákazníkov v tomto areáli a ich správanie
je kontrolované zamestnancami žalovaného, po odchode ktorých sa zamyká nielen kancelária, v

ktorej sa nachádza skrinka na odkladanie kľúčov od motorových vozidiel, ale aj areál, a tento je
zároveň zabezpečený a chránený kamerovým systémom. Z uvedených okolností, za ktorých sa v areáli
žalovaného bežne pohybujú návštevníci vinárne za prítomnosti obsluhujúceho personálu, nevyplýva
existenciarizikapoužitianiektoréhozmotorovýchvozidielzaparkovanýchvtomtoareáliinouosobouako
zamestnancomžalovaného,bezsúhlasualeboprotivôlijehoprevádzkovateľa,keďnebolizistenéžiadne

osobitnéokolnosti,ktorébytakémutorizikunasvedčovaliavzhľadomnaktorébyvsúladespožiadavkou
rozumného prístupu k zabezpečeniu kľúčov, bolo potrebné kľúče od motorových vozidiel zabezpečovať
inak ako ich uložením v odkladacej skrinke nachádzajúcej sa v kancelárii zamestnanca, ktorý mal na
starosti starostlivosť o motorové vozidlá, a to napr. uzamknutím tejto odkladacej skrinky alebo kancelárie
ajpočasvýkonubežnýchpracovnýchčinnostízamestnancami,výkonktorýchvyžadovalobvyklepotrebu

prístupnosti ku kľúčom od motorových vozidiel pre viacerých zamestnancov. V danom prípade k použitiu
motorového vozidla bez vedomia žalovaného nedošlo ani cudzou osobou z okruhu zákazníkov a
návštevníkov, ale osobu zdržiavajúcou sa v areáli s vedomím a súhlasom najmä zamestnanca svedka
N. N.Q., a to v čase, kedy žalovaný bol v zahraničí, z ktorého dôvodu nemal ani možnosť v čase
dopravnejnehodyzistiťprípadnéokolnostinasvedčujúcerizikupoužitianiektoréhozmotorovýchvozidiel

zaparkovaných v areáli firmy touto osobou - synovcom jeho zamestnanca. Nemal preto dôvod počas
svoje zahraničnej cesty zabezpečovať motorové vozidlá, príp. kľúče od nich iným spôsobom ako ich
obvyklým umiestnením v predmetnej odkladacej skrinke, o ktorom nebolo dovtedy zistené, že by bol
nedostatočný. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná nedbanlivosť
žalovaného, ktorá by zakladala jeho spoločnú zodpovednosť so škodcom za vzniknutú škodu.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).