Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010094
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010094.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

G. O., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.03.2021, v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. O., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom G. XX, okres B., živnostník, ženatý, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 01.03.2019 v čase okolo 22.30 hod. v obci Beňadovo, na miestnej komunikácii pred rodinným
domom č. XXX, fyzicky napadol L. W., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťami
do oblasti tváre a jedenkrát ho udrel nohou do oblasti pravého kolena a hneď aj sotil ku kraju cesty,
kde spadol na zem, čím mu spôsobil roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu,
čiastočné roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného
rohu vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového
puzdra pravého kolenného kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly a pomliaždenie pravého

predkolenia, s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 týždňov,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 17.03.2020 tunajšiemu súdu obžalobu na G. O.
pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. O. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že L. W. (ďalej len poškodený) mal s jeho manželkou asi trojročný milenecký
vzťah, počas ktorého si vymenili nejaké fotky, videá. Dňa 1. 3. 2019 manželka poškodenému napísala
správu, že prídu za ním ohľadom videí a fotiek. On pred areálom, kde pracuje manželka na ňu počkal,

kým skončí v práci a asi okolo 22.10 hod. išli spolu vozidlom do Beňadova, kde býva poškodený. Pred
domom poškodeného prišli skôr, poškodený po príchode domov zaparkoval vozidlo do garáže, vyšiel z
garáže a manželka ho pozdravila “ahoj“ on jej odpovedal „pochválen“. Potom mu manželka povedala,
prečo prišli a poškodený začal arogantne reagovať, manželke vulgárne vynadal, vzájomne sa hašterili,
on do incidentu medzi nimi nezasahoval. Manželka povedala poškodenému, že je klamár a on ju na
to posotil, na čo poškodeného odsotil od manželky, poškodený ho udrel niekoľkokrát do oblasti hlavy,

manželkasapostavilamedzinichavtedypočulvýstrel.Ostalvšoku,zľakolsa,manželkavtedypovedala
poškodenému, že či sa nehanbí, vyťahovať na nich zbraň. Poškodený mával zbraňou v ruke s tým, že
teraz keby chcel, tak ich môže obidvoch kľukne zabiť. Keď sa poškodený nepozeral, vystihol ten moment
a urobil výpad proti nemu, zvalil ho na zem, v tom šoku a strachu si neuvedomuje, že by ho udrel. Ako
na poškodeného skočil, tak pri páde na zem zaznel druhý výstrel, poškodený sa prevalil najskôr na

chrbát a kopol ho do brucha, keď sa snažil otočiť, hneď na neho skočil a snažil sa ho spacifikovať v takej
polohe, aby mu nemohol ublížiť zbraňou. Ako ho držal na zemi, trvalo to pár sekúnd, prišiel nevlastný syn
poškodeného svedok W. a požiadal ho, že ujo nechajte to tak, čo on aj urobil. Poškodený ako sa staval
na nohy, tak vykrikoval, že za to vás pozabíjam, opakoval to niekoľkokrát a ešte tam urážal jeho ženu.
Poškodeného udrel raz alebo dvakrát pravou rukou, bolo to v šoku, keď ho chcel na zemi spacifikovať.

S poškodeným sa udierali navzájom. Nevie či poškodeného kopol nohou, bol v šoku, nepamätá si na
to, keď urobil ten výpad a zvalil ho vlastným telom, bola to otázka sekúnd. Poškodený po výpade spadol
na asfaltku a následne sa skotúľal ku plotu, možno jedna alebo dve otočky. Prvý výstrel poškodeného
smeroval niekde pri jeho uchu a ten druhý výstrel zaznel v páde, boli to výstrely na slepo, predtým
nemieril, možno ho chcel aj trafiť. Pred incidentom poškodenému napísal nejaké SMS, aj že mu verejne

natiahne, to bolo všetko. Manželka sa fyzicky nezapájala do incidentu, len čo sa vtedy postavila medzi
nich. Po incidente mal opuch na ľavom oku, prasklinu pri koreni nosa a takmer vôbec nevidel na ľavé
oko, manželka s ním musela všade chodiť, keďže na pravé oko oslepol už predtým. Od poškodeného
je nižší asi o 13-15 cm. Zbraň zbadal prvýkrát vtedy, keď ňou poškodený vystrelil. Poškodený zbraňou
mával po prvom výstrele, akoby mieril na nich a hovoril, že teraz vás môžem obidvoch kľudne pozabíjať.

Keby poškodený chcel, mohol sa im vyhnúť. Po incidente si nevšimol, že by poškodený kríval na nohu,
prvýkrát si krívanie všimol až na polícii v Zákamennom.

Svedok poškodený L. W. vypovedal, že predmetného večera sa vracal z práce domov a cestou domov
si všimol, že za ním ide vozidlo, ktoré poznal a vedel, že ide o vozidlo obžalovaného. Vo svojom vozidle

viezol z práce domov aj kolegov, keď kolegova cestou vystúpili, obžalovaný ho vozidlom predbehol a
keď prišiel k domu, vozidlo obžalovaného stálo pred bránou, znemožnilo mu vstup do dvora. Svojim
vozidlom preto vošiel do garáže. Keďže sa mu obžalovaný telefonicky vyhrážal zabitím a on nevedel, za
akým účelom prišiel s manželkou za ním, tak si z garáže zobral so sebou zbraň. Zbraň si dal do vrecka,
bola v puzdre, do vrecka si ju dal aj s puzdrom. Potom sa s obžalovaným stretli zoči voči, niekde za jeho

vozidlom. Manželka obžalovaného tiež vystúpila z vozidla, stála opretá o bránu a začala vykrikovať, že
ju obťažuje jeho manželka, že jej vyvoláva a vypisuje. Obžalovaný na neho zaútočil, dvakrát ho udrel
päsťou do tváre, niekde do sánky na ľavej strane. On ho tiež dvakrát udrel niekde do ľavej sánky. Potom
ako ho udrel tak od neho odstúpil, obžalovaný sa s rukou v mikine rozbehol k nemu, vytiahol ruku a
kričal, že ho zabije. Keďže nevedel, čo obžalovaný drží v ruke, bola tma, on odistil puzdro vo vrecku

a vytiahol zbraň a zbraňou vystrelil v uhle 60-90 stupňov smerom do zeme. Po výstrele obžalovaný
zostal stáť, prestal útočiť a on vložil zbraň do puzdra, ktoré mal vo vrecku a puzdro zapol. Následne sa
manželka obžalovaného postavila medzi nich, obžalovaný začal ponad ňu útočiť, chcel ho udrieť, on
sa začal brániť, obžalovaný svoju ženu odsotil s tým, že ho zabije, on odstúpil smerom dozadu, opäť
vybral zbraň z vrecka a znova vystrelil približne pod tým istým uhlom opäť do zeme. Po výstrele ostali

stáť oproti sebe, obžalovaný niečo hovoril a on vtedy počul plakať svoju dcéru, chcel to ukončiť, schoval
zbraň do puzdra, puzdro zapol a chcel odísť domov, na čo k nemu priskočil obžalovaný, kopol ho do
kolena a sotil ho na zem. Keď spadol na zem, obžalovaný ho kopal do chrbta, on sa chytil o plot, nejako
sa mu podarilo urobiť sviečku, rukami sa odrazil od plota, podarilo sa mu otočiť a kopol obžalovaného dooblasti hrude. Obžalovaného odhodilo, on sa pokúsil vstať, ale nepodarilo sa mu to, obžalovaný ho ľavou
rukou chytil okolo krku, urobil páku a pravou rukou ho udieral do hlavy. Vzhľadom k tomu, že ho škrtil,
tak mu chytil jeho ruku a bránil sa a vtedy prišiel jeho nevlastný syn a obžalovaný od ďalšieho konania

upustil. Potom zavolal policajtov a počul ako obžalovaný povedal manželke, že keď volá policajtov
on, aby zavolala policajtov aj ona. Bolestivosť v kolene pocítil pri pokuse sa postaviť, bol to asi prvý
moment, keď si začal uvedomovať bolesť. Ako ho obžalovaný kopol a sotil, tak on spadol k plotu a keď
sa snažil postaviť zistil, že má vyskočené koleno. Potom sa postavil a odkríval. Ostatné zranenia neboli
závažnejšie. Od kopancov ho bolel chrbát, ale s týmto zranením k lekárovi nechodil. Na pohotovosť išiel

ešte v tú noc do Dolného Kubína. So zranením kolena asi 16. 8. absolvoval operáciu, dovtedy chodil
na ošetrenia, z kolena mu ťahali vodu, na ošetrenia s kolenom chodil aj po operácii. Práceneschopný
bol 15 dní, do práce sa dal vypísať na vlastnú žiadosť, keď bol na operácii, zobral si dovolenku. Po
operácii bol týždeň na dovolenke, potom nastúpil do práce, keďže robí majstra, nemusel veľa chodiť.
Do práce pred operáciou chodil o barlách, mal nasadenú ortézu, ktorú mal nasadenú aj po operácii.
Obžalovaný ho kopol priamo do kolena z boku, z vonkajšej strany, pri tom kope bolesť nepocítil, iba sa

mu podlomili nohy a obžalovaný ho do toho ešte sotil. Držiteľom strelnej zbrane je možno aj 15 rokov.
Zraň má uloženú v zamknutej plechovej skrini v garáži. Keď si zobral zbraň, zobral si aj náboje. Manželka
obžalovaného mu písala, že má čakať v blízkej dobe návštevu, domáhala sa fotografii, na ktorých bola
nahá, nevie čo jej vadilo, asi sa bála, že by ich použil. Kedysi ho žiadala, aby si ich vymazal, aj ich
začal vymazávať, ale potom počul ako povedala manželovi, že keď ich vymaže, podajú na neho trestné

oznámenie za sexuálne obťažovanie, a preto ich všetky nevymazal. Obžalovaný s manželkou vedeli,
že jeho manželka toho večera nie je doma, po incidente sa dozvedel, že si spolu písali. V minulosti bol
19 rokov profesionálnym vojakom, ako vojak neabsolvoval výcvik na boj z blízka, ani kurz sebaobrany,
pôsobil ako technik roty, veliteľ mužstva. Incident pred domom trval asi 5 -10 min. Keď ho obžalovaný
kopol do kolena, stáli čelom oproti sebe asi na vzdialenosť max. 1 až 1,5 metra, on bol natočený trošku

pravým bokom k obžalovanému, zbraň už mal odloženú vo vrecku, nevie ktorou časťou dolnej končatiny
ho obžalovaný kopol do kolena. Zo zeme sa postavil sám tak, že použil plot ako oporu.

Svedkyňa W. O. vypovedala, že poškodenému poslala sms, že príde aj s manželom, aby si z mobilného
telefónu vymazal jej fotky a videá. Uvedeného večera mala poobednú, večer pre ňu prišiel manžel, boli

dohodnutí , že pôjdu za poškodeným k nemu domov. Vedela, kde poškodený býva, pretože už u neho
doma bola. Poškodený zaparkoval vozidlo do garáže, z garáže išiel smerom k nim, s manželom stáli
pri bráničke. Poškodeného pozdravila, že „ahoj“, on jej odpovedal „pochválen“. Potom mu povedala, že
za ním prišli, aby si vymazal z mobilu fotky a videá. Poškodený jej začal vulgárne nadávať, že spáva s
každým. Postavila sa pred neho, povedala mu, že klame a on ju sotil. Manžel ju začal brániť. Poškodený

ho napadol, udieral ho do oblasti oka a potom počula vystrel a poškodený povedal, že kľudne vás tu
môžem oboch zabiť. To sa už mlátili obaja, obžalovaný chcel poškodeného spacifikovať, pretože boli v
ohrození života. Poškodený obžalovaného držal pri plote za ruku, v ktorej poškodený držal celú dobu
zbraň. Obžalovaný chcel poškodeného spacifikovať pri plote na zemi a keď poškodený padal na zem,
tak vtedy vystrelil aj druhýkrát. Obžalovaný poškodeného držal pri plote, držal ho pod krkom a držal

mu ruku, aby poškodený nemohol strieľať. V tom prišiel W., ktorý upokojoval celú situáciu. Obžalovaný
poškodeného pustil, poškodený hneď vytočil číslo na políciu a aj ona volala na políciu. Kým prišli policajti
poškodený jej stále nadával, vyhrážal sa, že ich mohol obidvoch zabiť, keby chcel. Poškodený mal celú
dobu až do príchodu polície zbraň v ruke. Všetko sa to udialo preto, lebo mala s poškodeným vzťah,
dozvedela sa to jeho žena, ktorá jej telefonovala, tiež za ňou prišla do práce, kde ju pred poškodeným

posotila, on to videl, bol vtedy jej majstrom a neriešil to. Pokiaľ uvádzala, že sa vzájomne mlátili, oni
sa vzájomne napádali rukami, udierali sa päsťami do tváre, nevidela, že by sa boli kopali. Ešte pred
incidentom jej poškodený povedal, že mal problémy s nohami, že sa učil znova chodiť, že mal problémy
s kĺbmi, tiež že mal nehodu na motorke a sťažoval sa, že ho bolia kolená. Manžel po incidente nevidel
na oko, mal ho opuchnuté. Keby sa poškodený s nimi stretnúť nechcel, mal možnosť vojsť do domu tak,

aby sa s nimi nestretol. Počas toho incidentu bol poškodený na zemi a na ňom bol obžalovaný, držal ho
jednou rukou pod krkom a druhou rukou za ruku, kde mal zbraň. Jej manžel sa iba bránil, poškodený
po nich strieľal.

Svedok P. W. vypovedal, že predmetného večera bol doma so svojou priateľkou a sestrou. Zvonka

počuli nejaký krik, najskôr si myslel, že sa hádajú susedia. Keď sa s priateľkou pozrel z okna, zbadal
poškodeného a obžalovaného, ktorí sa hádali a tiež tam bola manželka obžalovaného. Keď vyšiel z
domu, videl ako sa obžalovaný a poškodený bijú. Obžalovaný bol nad poškodeným, poškodený bol na
zemi a obžalovaný bol nad ním a bili sa. On požiadal obžalovaného, aby to nechal tak, obžalovanýposlúchol a poškodený sa pozbieral so zeme, všimol si, že poškodený kríva na nohu. Poškodený
následne zavolal políciu a keďže v dome plakala sestra, tak on odišiel za sestrou.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne O. W., ktorá v prípravnom konaní
vypovedala že v čase incidentu bola doma u svojho priateľa P. W., doma bola priateľova sestra B.. S
priateľom boli v izba a zvonka počuli nejaké hlasy, potom začal kričať B., že ocko, ocko, že jej zabili
ocka, nevie či to bolo pred výstrelom, alebo po výstrele, B. hystericky kričala, ona ju upokojovala, nevie
čo sa dialo von. Počula určite jeden výstrel, potom tam bol ešte nejaký rachot, ale či išlo o výstrel nevie.

Znalec MUDr. Marián Nosáľ, znalec z oboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia
zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 40/2019, z ktorého vyplynulo, že poškodený pri fyzickom
napadnutí dňa 1.3.2019 utrpel zranenia: roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu,
čiastočne vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu menisku
pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného kĺbu,

nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly, pomliaždenie pravého predkolenia. Jedná sa o združené
poranenie pravého kolenného kĺbu. Vzhľadom na charakter zranenia a okolnosti fyzického napadnutia
s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k poraneniu pravého kolenného kĺbu poškodeného pri fyzickom
napadnutí. Fyzické násilie pôsobilo na vonkajšej strane hornej časti pravého predkolenia, kde neskôr
vznikla krvná podliatina. Poškodený pravdepodobne v čase útoku stál na pravej dolnej končatine. Pri

náraze (kopnutí) do pravého predkolenia vzniklo nadmerné bočné ohnutie pravého kolenného kĺbu. Na
vonkajšej strane kolenného kĺbu došlo k priblíženiu stehnovej kosti a píšťaly s ich stlačením (kompresia),
na odvrátenej, vnútornej strane kolena došlo k násilnému oddialeniu stehnovej kosti a píšťaly čo
spôsobilo roztrhnutie väzov a kĺbového puzdra. Vzhľadom na typické poranenie kolenného kĺbu, ktoré
vzniká vyššie uvedeným mechanizmom je takmer nemožné, aby vzniklo iba pri páde poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní doplnil závery znaleckého posudku ohľadom mechanizmu vzniku zranenia
poškodeného, že podľa výpovedí obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní, priklonil by
sa skôr k záveru, že v prípade zranenia poškodeného sa zrejme nejednalo o priame kopnutie do kolena,
ako to zobrazil na strane 15 znaleckého posudku, kde je znázornené kopnutie chodidlom priamo do
kolena, ale mohlo sa skôr jednať o kopnutie oblasťou kolena útočníka proti kolenu poškodeného v behu,

keď sa proti nemu obžalovaný rozbehol, a vtedy ho mohol kopnúť vlastným kolenom. Je logickejším,
že ako sa útočník snažil poškodeného zhodiť na zem, zasiahol ho vlastným kolenom pri náraze do
neho, pretože keby ho chcel kopnúť chodidlom, musel by urobiť zo záklonu svojho tela, pretože v
predklone sa nedá kopnúť narovnanou dolnou končatinou. Mechanizmus je ten istý, násilie pôsobilo na
vonkajšiu stranu kolenného kĺbu poškodeného, pričom najpravdepodobnejšie v čase úderu poškodený

stál na pravej dolnej končatine, a preto nemohlo dôjsť k posunu chodila proti podložke, pretože noha
bola zaťažená, a preto došlo k poškodeniu väzov na vnútornej strane kolena, takisto kĺbového puzdra
na vnútornej strane, predného skríženého väzu a k poškodenú vnútorného menisku. V magnetických
rezonanciáchjepopisovanáajtrhlinaalebonalomenieholennejkosti(píšťaly)vjejvonkajšejčastikĺbovej
plochy. Výpoveď poškodeného zodpovedá mechanizmu vzniku tohto zranenia, poškodený uvádzal, že

stál mierne natočený pravou stranou k útočiacemu a útok smeroval z vonkajšej pravej strany. Vzhľadom
na výpovede je veľmi nepravdepodobné, že by toto zranenie poškodeného vzniklo pri páde. Ak by sa
uvažovalo, že zranenie by vzniklo pri páde, skôr by došlo k poškodeniu ľavej končatiny, pri útoku z pravej
strany. Pokiaľ ide o dobu liečenia, predstavuje 3 až 4 mesiace, už vrátane aj rehabilitácii. V prípade
bežnej pracujúcej osoby už po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti pri takomto zranení na takú mieru, že

to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú končatinu a používať ju. Poškodený má v súvislosti s
týmto zranením trvalé následky, a to nestabilitu vnútorného postranného väzu a nestabilitu predného
skríženého väzu, ktorú je možné zmierniť operáciou, a to plastickou náhradou predného skríženého
väzu. Pokiaľ sa poškodený vyjadroval, že má ešte ísť na vyberanie vody z kolena, hodnotil by to
ako následok, nie ako liečbu zranenia. V prípade poškodeného, pri lepšom manažovaní liečby mohol

poškodený operáciu absolvovať aj skôr ako v auguste, mohol ju už absolvovať v marci, po magnetickej
rezonancii, teda doba liečenia by u neho prebiehala kontinuálne a znížila by sa tak doba liečenia. Takže
doba liečenia je primeraná 3 až 4 mesiace, nie tak ako to bolo v prípade poškodeného. Poškodený
mal dve liečby, jedna bola akútna hneď po úraze, kde PN trvala 14 dní, ale aj po tomto čase nosil
na kolene ortézu a mal odporúčané odľahčovanie končatiny pomocou bariel. V liečbe nastala väčšia

pauza, kedy bol poškodený na magnetickej rezonancii 16.3. a na kontrole bol 23.4., vtedy mu bola
odporúčaná operácia, dovtedy trvala prvá fáza, t.j. do 23.4. Keby bola operácia vykonaná následne,
liečba by pokračovala ďalej po operácii a trvala by asi 2-3 týždne. Tým, že operácia sa u poškodeného
posunula až na august, doba liečenia sa tiež predĺžila. Pokiaľ by poškodený v čase útoku nestál nanohe, noha by nebola zaťažená, nevzniklo by takéto poranenie, pretože končatina by sa mala možnosť
uhnúť. Pri vzniku tohto zranenia nezáleží až tak na intenzite, ako na rýchlosti nárazu a tiež ma na vznik
zranenia vplyv, ako je končatina otočená a podobne.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané listinné dôkazy, a to najmä lekárske správy k
zraneniam poškodeného, ktoré boli zároveň podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku z oboru
zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia č. 40/2019, S oboznámených lekárskych
správ súd zistil, že poškodený vyhľadal ošetrenie hneď po incidente, pri prvotnom lekárskom ošetrení

uviedol, že bol obžalovaným kopnutý do kolena, obžalovaný ho mal kopať aj na zemi. Následne sú
obsahom lekárske správy o priebehu liečenia, správy z absolvovaných kontrolných vyšetrení, vrátane
správy o jeho hospitalizácii od 15. 8. 2019 do 17. 8. 2019 a operačný protokol. Tiež boli oboznámené
lekárske správy z ktorých vyplynulo, že obžalovaný G. O. vyhľadal dňa 3. 3. 2019 lekárske ošetrenie,
uviedol, že bod dňa 1. 3. 2019 o 22. 45 hod. napadnutý druhou osobou, udretý do oka, sťažoval sa,
že na oko slabo vidí a tiež bola zistená pod okom krvná podliatina. následne bol ošetrený v očnej

ambulancii. Zranenie oblasti oka obžalovaného bolo fotograficky zdokumentované na č. 225. Súd sa
ďalej oboznámil s odborným vyjadrením k zraneniam obžalovaného, ktoré bolo vypracované v inej
trestnej veci, v ktorej bolo vykonávané trestné konanie na podklade trestného oznámenia na L. W., ktoré
podalG.O.vsúvislostisozranením,ktorémumalobyťspôsobenépriprejednávanomincidente.Vtomto
odbornom vyjadrení, ktoré súd prečítal ako listinný dôkaz, za účelom preverenia obrany obžalovaného

bolo konštatované, že G. O. absolvoval očné vyšetrenie dňa 3. 3. 2019, na základe ktorého bolo zistené,
že dňa 1. 3. 2019 utrpel pomliaždenie ľavej očnej gule, konkrétne hematóm mihalníc, pravdepodobne
toto zranenie vzniklo v dôsledku úderu alebo úderov do oblasti ľavej očnice. Zároveň súd oboznámil
fotodokumentáciu k zbrani, ktorú má poškodený v legálnej držbe.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví a spôsobí mu ťažkú ujmu na zdraví. Podľa tohto ustanovenia sa kvalifikuje konanie
páchateľa v prípade, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej
ujmy na zdraví. Tento ťažší následok musí byť spôsobený iba z nedbanlivosti ( § 16 Tr. zákona), inak by
išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 tr. zákona.

Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Ublížením na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený

obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí, kto fyzicky, na mieste verejnosti
prístupnom sa dopustí výtržnosti tým, že napadne iného.
Objektom tohto trestného činu je občianske spolužitie.

Pod výtržnosťou treba rozumieť konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok,

jeho charakteristickou črtou je neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia, spravidla ide fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam, alebo prejavy
vzbudzujúce obavy o bezpečnosť ľudí alebo majetku

Podľa § 122 ods. 2 Tr. zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma

súčasne prítomnými osobami. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má
prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, hoci v čase
činu tam nemusia byť prítomní.Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že vina obžalovaného bola preukázaná tak jeho čiastočným
priznaním, ako aj výpoveďami poškodeného L. W. a očitých svedkov W. O. a P. W.. Súd výpovede
svedkov hodnotil aj v kontexte s obsahom a závermi lekárskych správ, znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a výpovede znalca. Z lekárskych správ a záverov znaleckého dokazovania bolo bez
akýchkoľvek pochybností zistené a preukázané, že v dobe a na mieste verejne prístupnom, pred

rodinným domom poškodeného došlo k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorom
došlo k vzájomnému fyzickému napádaniu. Že došlo k fyzickému napádaniu bolo preukázané okrem
výpovedi obžalovaného a svedkov tiež závermi znaleckého posudku a lekárskych správ, z ktorých
vyplynulo, že poškodený bezprostredne po incidente vyhľadal lekárke ošetrenie, pri prvotnom ošetrení
uviedol,žebolfyzickynapadnutýobžalovaným,upoškodenéhoboliobjektívnezistenézraneniapravého

kolena, odporúčané mu bolo nosenie ortézy, tiež analgetiká, ľadovanie, kľudový režim, kompresia,
chôdza o nemeckých barlách. Fyzické napádanie nepopieral ani obžalovaný, ani svedkovia. Obžalovaný
vypovedal, že poškodeného iba odsotil od manželky, vtedy ho poškodený ako prvý udrel niekoľkokrát
do oblasti hlavy, on počul výstrel, bol v šoku, poškodený mával zbraňou v ruke a keď sa nepozeral,
urobil výpad a zvalil ho na zem, neuvedomuje si, že by ho bol udrel, udrel ho až keď zaznel druhý

výstrel, vtedy skočil na neho a snažil sa ho spacifikovať v takej polohe, aby mu nemohol ublížiť
zbraňou. Poškodeného udrel raz alebo dvakrát pravou rukou, bolo to v šoku, keď ho chcel na zemi
spacifikovať, udierali sa vzájomne. Nevie či poškodeného kopol nohou, bol v šoku, bola to otázka
sekúnd. Poškodený po výpade spadol na asfaltku a následne sa skotúľal ku plotu, možno jedna alebo
dve otočky. Obžalovaný sa k fyzickému útoku vo svojej podstate priznal, bránil sa však, že konal v

sebaobrane, nakoľko poškodený jeho ako aj jeho manželku ohrozoval zbraňou, z ktorej aj dvakrát
vystrelil. Obžalovaného však okrem výpovede poškodeného usvedčovala aj svedkyňa W. O. (manželka
obžalovaného),ktorásícepotvrdilavýpoveďobžalovaného,žepoškodenýjejmanželanapadolakoprvý,
ale zároveň na rozdiel od obžalovaného potvrdila výpoveď poškodeného, že už po prvom výstrele sa
obaja„mlátili“,čovysvetlila,žesavzájomneudieralisapäsťamidotváre,obžalovanýchcelpoškodeného

spacifikovať a ako poškodený padal na zem, tak vtedy vystrelil aj druhýkrát. Z popisu udalostí svedkyňou
vyplynulo, že obžalovaný sa s poškodeným mali udierať päsťami ešte predtým ako zaznel druhý výstrel,
čo korešpondovalo s tvrdením poškodeného, že bol fyzicky napadnutý hneď po prvom výstrele, potom
sa proti nemu obžalovaný rozbehol, on vtedy vystrelil druhý krát a obžalovaný na neho opätovne fyzicky
zaútočil, to už spadol na zem, kde už na neho útočil obžalovaný, načo prišiel jeho nevlastný syn a

vtedy obžalovaný na neho prestal útočiť, čo aj zodpovedalo tvrdeniu svedka P. Krupčíka, že videl ako
obžalovaný bol nad poškodeným, poškodený bol na zemi a obžalovaný bol nad ním a bili sa. Vtedy
požiadal obžalovaného, aby to nechal tak a obžalovaný od konania upustil. Z výpovede poškodeného,
akoajzvýpovedesvedkyneO.vyplynulo,žeobžalovanýpoprvomvýstrele,malmožnosťajsmanželkou
odísť, obžalovaný sa však rozhodol inak, a to i napriek tomu, že poškodený mal pri sebe zbraň a on tvrdil,

že z neho mal strach. O pohnútke a úmysle obžalovaného svedčí neskorá nočná hodina a aj dôvod,
pre ktorý sa dostavil obžalovaný s manželkou pred rodinný dom poškodeného, pričom ani obžalovaný
ani svedkovia nepopierali, že dôvodom tejto neskorej nočnej „návštevy“ bolo presvedčiť poškodeného,
aby odstránil kompromitujúce fotografie a videá, ktoré pochádzali z obdobia mileneckého vzťahu medzi
poškodeným a manželkou obžalovaného, čo poškodený predtým odmietal urobiť. Predovšetkým je

nutné poukázať na to, že podľa výsledkov dokazovania (dôvod, pre ktorý sa rozhodol poškodeného
vyhľadať doma, v neskorej nočnej hodine, a to napriek predchádzajúcim vyhrážajúcim sa správam)
mal obžalovaný s dostatočným predstihom informáciu, že môže dôjsť ku konfliktu s poškodeným.
Preukázateľne neurobil nič preto, aby sa tomuto konfliktu vyhol, a to dokonca ani vtedy nie, keď videl, žepoškodený má zbraň. Obžalovaný sa s manželkou vždy mohli otočiť a odísť domov a nie je tak možné
akceptovať obranu obžalovaného, že by konal v rámci nutnej obrany. Bolo preukázané, že obžalovaný
konal v úmysle a s vedomím, že ubližuje poškodenému, keď ho fyzicky napadol opakovanými údermi

päsťou do tváre (k čomu sa aj priznal) a bol si vedomý, že sa takéhoto konania dopúšťa na mieste, na
ktoré má prístup široká verejnosť. Vina obžalovaného je tak založená na výpovediach poškodeného a
ďalších vyššie menovaných svedkov, ktoré nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, vo významnej
miere sa dopĺňajú, a to v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní, najmä
správazprvotnéhoošetreniapoškodeného,čivovecipodanéhoznaleckéhoposudkuavýsluchuznalca.

Vzhľadom na miesto, kde došlo k fyzickému incidentu, keďže bez akýchkoľvek pochybností išlo o miesto
verejnosti prístupné, obžalovaný tým, že fyzicky napadol poškodeného, svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, konania sa dopustil
v priamom úmysle, čím došlo aj k naplneniu subjektívnej stránky tohto prečinu.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov,
ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Hranicou medzi
priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva,

ktoré má zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až
posledným možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu
byť použité). Súd v tomto prípade skúmal či boli naplnené formálne znaky prečinu výtržníctva za
použitia § 10 ods. 2 Tr. zákona. Aby skutok bol trestným činom, v danom prípade prečinom, je potrebné,
aby boli naplnené tak formálne ako i materiálne podmienky trestného činu. O prečine možno hovoriť

iba ak sú konaním páchateľa naplnené tak formálne podmienky prečinu, ako aj materiálna podmienka
prečinu, t.j. jeho závažnosť, pričom musí byť v prípade páchateľa vyššia ako nepatrná. Závažnosť je
zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu § 10 ods.
2 Tr. zákona. Týmito okolnosťami sú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútka. Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že

obžalovaný svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane zásad občianskeho spolunažívania
a verejného poriadku, tiež spôsobom spáchania prečinu - fyzické násilie a následkom, ktorý nastal, aj
keď išlo o nedbanlivostný následok.

Konanie obžalovaného oproti obžalobe však nekvalifikoval súd ako prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, pretože vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že následok
na zdraví poškodeného - združené poranenie pravého kolenného kĺbu, nemal povahu ťažkej ujmy na
zdraví. Obžaloba zranenie poškodeného posudzovala ako ťažkú ujma na zdraví podľa § 123 ods. 3
písm. i) Tr. zákona t.j. vážnu porucha zdravia trvajúcu dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou
zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala

liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas
ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Obžaloba uvádzala, že zranenie
poškodeného - roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, čiastočné roztrhnutie
vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku
pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného

kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly má povahu ťažkej ujmy, pretože doba liečenia
trvala 3 až 4 mesiace. Z výsluchu znalca však vyplynulo, že pokiaľ ide o dobu liečenia združeného
poranenia pravého kolenného kĺbu poškodeného, táto predstavuje 3 až 4 mesiace, ale už vrátane aj
rehabilitácii, pričom v prípade bežnej pracujúcej osoby už po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti pri takomto
zranení na takú mieru, že to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú končatinu a používať ju.

Ďalej znalec uviedol, že v prípade poškodeného, pri lepšom manažovaní liečby, liečenie u poškodeného
neprebiehalo kontinuálne, mohol poškodený operáciu absolvovať už v marci, po magnetickej rezonancii,
ktorú poškodený absolvoval dňa 16. 3. 2019 a keby bola operácia vykonaná následne, liečba by
pokračovala ďalej po operácii a trvala by asi 2-3 týždne. To znamená, že liečenie poškodeného by
trvalo minimálne 4 a maximálne 6 týždňov. Záverom znalca, že v prípade bežnej pracujúcej osoby už

po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti na takú mieru, že to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú
končatinu a používať ju, zodpovedá aj výpoveď poškodeného, ktorý vypovedal, že práceneschopný s
týmto zranením bol iba 15 dní, po 15. dňoch nastúpil do zamestnania a tiež do zamestnania nastúpil
rovnako aj týždeň po operácii. Vzhľadom aj na výpoveď poškodeného možno tak konštatovať, že vsúvislostisutrpenýmzranenímbolzávažneobmedzenývobvyklomspôsobeživotacelkomccatritýždne
a následne riadne pokračoval v bežnom spôsobe života. Síce uviedol, že do práce chodil o barlách, mal
nasadenú ortézu, ale keďže si riadne plnil pracovné povinnosti, bez akejkoľvek úľavy v práci, možno

uzavrieť, že zranenia síce poškodeného obmedzovali aj po nastúpení do práce, chodil za pomoci bariel
s ortézou, ale zároveň tieto zranenie neovplyvňovali jeho obvyklý spôsob života závažným spôsobom a
už vôbec nie, po dobu dlhšiu ako štyridsaťdva kalendárnych dní. Dĺžka pracovnej neschopnosti, resp.
doba liečenia je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní pojmu ublíženia na zdraví, nie je však kritériom
jediným, ani rozhodujúcim. Závery o tom, či zranenia, ktoré utrpel poškodený majú charakter ťažkej ujmy

podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona sú otázkou právnou, pričom riešenie právnych otázok
nespadá do kompetencii znalca, ale je vecou dokazovania, na základe ktorého právne otázky potom
rieši súd. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu skutkovej okolnosti, že zranenia,
ktoré utrpel poškodený majú povahu ťažkej ujmy, pretože pre posúdenie, či zranenia majú charakter
ťažkej ujmy v zmysle vyvodenia trestnej zodpovednosti, nemožno vychádzať len z dĺžky doby liečenia,
prípadne práceneschopnosti.

Zároveň, keďže v tomto prípade zranenie - združené poranenie pravého kolenného kĺbu vzniklo
nedbanlivostným zavinením obžalovaného, súd konanie obžalovaného nekvalifikoval ani ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 od 1 Tr. zákona, pretože pri takomto právnom posúdení sa
vyžaduje vo vzťahu k následku zavinenie úmyselnou formou, nestačí zavinenie z nedbanlivosti.

Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku tohto zranenia bolo kopnutie kolenom útočníka proti
kolenu poškodeného v behu, k zraneniu najpravdepodobnejšie došlo v okamihu, ako sa obžalovaný
rozbehol proti poškodenému, a vtedy ho mohol obžalovaný kopnúť vlastným kolenom, pretože keby
chcel obžalovaný poškodeného kopnúť chodidlom, podľa výpovede znalca by tak musel urobiť zo
záklonu svojho tela (v predklone sa nedá kopnúť narovnanou dolnou končatinou) a takýto mechanizmus

vzniku zranenia nepopísal ani poškodený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že v registri trestov nemá
záznam. V registri priestupkov má iba jeden záznam, a to za priestupok na úseku cestnej premávky.
Zo správy o povesti vyplynulo, že v obci požíva dobrú povesť.

Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností a
znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr.
zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej

sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie
hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v
prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov
alebo doživotie. Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí až na dva roky. Pri ukladaní trestu prihliadol okrem

osoby obžalovaného aj na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu, na okolnosti prípadu
osobu obžalovaného. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody
na 6 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný aspravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej
prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.