Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620010100
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8620010100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obž. Q. B. nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zák., na
hlavnom pojednávaní dňa 2. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

Q., nar. XX.XX.XXXX vo W., trvale bytom:
R. XXX/X, W.

sa uznáva za vinného, že

ako otec maloletých synov Q. B..r. XX.XX.L., P. B..r. XX.XX.L., W. B..r. XX.XX.L. a U. B..r. XX.XX.XXXX
aj napriek tomu, že mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona NR SR č. 36/2005 Z.z.

o rodine a rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4P/40/2017-18 z 23.06.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.08.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých synov Q. B., P. B., W. B. a
U. B. ku každému z nich sumou vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, a to vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky P. B., si túto povinnosť v meste Stropkov
a inde od mesiaca máj 2019 až doposiaľ, úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie, aj napriek jeho
čiastočným úhradám výživného, vznikol dlh na výživnom vo výške 191,57 eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. j/ Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k
l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

P. 16.04.2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Svidníku na tunajší súd obžalobu na
obvineného Q. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207

ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- ako otec maloletých synov Q. B., nar. XX.XX.XXXX, P. B., nar. XX.XX.XXXX, W. B., nar. XX.XX.XXXX
a U. B., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona
NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4P/40/2017-18 z 23.06.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých synov

Q. B., P. B., W. B. a U. B. ku každému sumou z nich vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky P. B., si túto
povinnosť v meste W. a inde od mesiaca máj 2019 až doposiaľ, úmyselne neplnil, čím mu za uvedené
obdobie, aj napriek jeho čiastočným úhradám výživného, vznikol dlh na výživnom vo výške 191,57 eur.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie konané dňa 02.11.2021 aj napriek riadnemu predvolaniu
nedostavil, a tak súd za splnenia podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti. Deň pred hlavným pojednávaním (01.11.2021 o 21:21 hod) došlo súdu e-
mailové podanie zaslané v mene obžalovaného Q. B., podľa ktorého odosielateľ žiada o odročenie
hlavného pojednávania z dôvodu, že obžalovaný 18.10.2021 nastúpil do práce v Českej republike na

dohodu, nemôže čerpať dovolenku a nemá finančné prostriedky na cestu. Súd ale toto ospravedlnenie
neakceptoval jednak z dôvodu, že podanie nebolo podpísané a navyše obžalovanému bolo predvolanie
na hlavné pojednávanie doručené do vlastných rúk 27.09.2021, t.j. viac ako mesiac pred hlavným
pojednávaním, a teda mal dosť času na prípravu, resp. na zabezpečenie si prostriedkov na cestu. Pokiaľ
tvrdil, že ešte nemôže čerpať dovolenku, tak obžalovaný bol v predvolaní dôrazne upozornený (so

zvýrazneným znením), že ak je zamestnaný, má to oznámiť zamestnávateľovi, keďže ten je povinný ho
na účasť na hlavné pojednávanie uvoľniť (ide o prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu podľa
§ 137 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce, resp. podľa § 200 a § 202 Zákonníka práce ČR).

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne P. B., prečítaním výpovede

obžalovaného z prípravného konania a listinnými dôkazmi a to: potvrdeniami o zaplatení výživného,
rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4P/40/207-18 zo dňa 23.06.2017, rodnými listami detí, správou
a potvrdením ÚPSVaR Stropkov, Správou Sociálnej poisťovne, lustráciou v živnostenskom registri,
lustráciou v katastrálnom portáli, odpisom z registra trestov, odpisom z evidencie priestupkov a správou
o povesti obžalovaného.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 23.06.2017 č.k. 4P/40/2017-18 boli maloleté deti W. B.,
nar. XX.XX.XXXX, U. B., nar. XX.XX.XXXX, P. B., nar. XX.XX.XXXX a Q. B., nar. 15.04.2011 zverené do

osobnej starostlivosti matky P. B., rod. E.. Otec maloletých Q. B. (obžalovaný) bol zaviazaný prispievať
na ich výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na
každé z detí a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky počnúc 11.05.2017 do budúcna.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.08.2017.

Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priznal, že si je vedomý svojej vyživovacej
povinnostiajepravdou,žemunavýživnomvznikolnedoplatokodmája2019,pretoževýživnéneuhrádza
pravidelne a včas, čo je jeho vina. Uviedol ale, že sa dlžné výživné bude snažiť uhradiť čo najskôr, keď
časť výživného cestou WesternUnion uhradil, k čomu predložil aj potvrdenia. Taktiež uviedol, že zvyšok
uhradí dodatočne čo najskôr, aby zanikla trestnosť činu.Svedkyňa P. B.vá (ktorej má obžalovaný platiť výživné) vo svojej výpovedi uviedla, že za obdobie od
mája 2019 jej obžalovaný uhradil výživné nasledujúco: v auguste 2019 sumu 240,36 eur, v októbri 2019
sumu 120,04 eur, v novembri 2019 sumu 240,02 eur (2 x 120,01 eur), v decembri 2019 sumu 118,44

eur, v januári 2020 sumu 100,- eur, vo februári 2020 sumu 120 eur a od júna 2020 po október 2021 s
výnimkou mesiacov december 2020 a január 2021 vždy po 120,- eur mesačne.

Z potvrdení o zaplatení výživného (cestou WesterUnion) predložených obžalovaným súd zistil, že
obžalovaný zaplatil aj výživné v mesiacoch apríl 2020 v sume 120,42 eur a máj 2020 v sume 445,79 eur.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (t.j. § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime).

Vzhľadom na úpravy (zmeny) výšky minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine vždy k júlu príslušného kalendárneho roka, sa kvantifikovaná výška vyživovacej povinnosti
menila nasledovne:
od mája 2019 do júna 2019 predstavovalo sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa sumu 28,08 eur, čo pri 4 deťoch predstavovalo sumu 112,32 eur mesačne;

od júla 2019 do júna 2020 predstavovalo sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa sumu 28,79 eur, čo pri 4 deťoch predstavovalo sumu 115,16 eur mesačne;
od júla 2020 do júna 2021 predstavovalo sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa sumu 29,42 eur, čo pri 4 deťoch predstavovalo sumu 117,68 eur mesačne a
od júla 2021 predstavuje sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sumu

29,87 eur, čo pri 4 deťoch predstavuje sumu 119,48 eur mesačne;

Obžalovaný teda mal platiť a platil výživné nasledovne:

mesiac mal dať dal

05 19 112,32
06 19 112,32
07 19 115,16
08 19 115,16 240,36
09 19 115,16

10 19 115,16 120,04
11 19 115,16 240,02
12 19 115,16 118,44
01 20 115,16 100
02 20 115,16 120

03 20 115,16
04 20 115,16 120,42
05 20 115,16 445,79
06 20 115,16 120
07 20 117,68 120

08 20 117,68 120
09 20 117,68 120
10 20 117,68 120
11 20 117,68 120
12 20 117,68

01 21 117,68
02 21 117,68 120
03 21 117,68 120
04 21 117,68 120
05 21 117,68 120

06 21 117,68 120
07 21 119,48 120
08 21 119,48 120
09 21 119,48 12010 21 119,48 120
3496,64 3305,07 191,57

Za uvedené obdobie (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku - 02.11.2021) mal obžalovaný na výživnom
zaplatiť sumu 3.496,64 eur a zaplatil 3.305,07 eur, a teda nezaplatil sumu 191,57 eur.

Z uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči
svojim 4 deťom Q.ovi B.vi, P.ovi B.vi, W.ovi B.vi a U.ovi B.vi, keďže je ich otec a na základe ustanovenia

§ 62 Zákona o rodine mu vznikla vyživovacia povinnosť, ktorá mu bola aj deklarovaná rozsudkom
Okresného súdu Svidník č.k. 4P/40/2017-18 zo dňa 23.06.2017. Vyživovacia povinnosť mu bola určená
v najnižšej možnej miere, keďže v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Z výpovede samotného obžalovanej súd zistil, že

obžalovaný si je tejto povinnosti vedomý a že je to jeho vina.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má
za preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, keď v období od mája 2019 až doposiaľ (rozsudok je

vyhlasovaný 02.11.2021 pričom posledné výživné bolo splatné 20.10.2021 a nasledujúce bude splatné
20.11.2021) si riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom 4 deťom. Podľa §
62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Obžalovaný teda ako otec Q., P., W. a U. porušil túto zákonom stanovenú povinnosť, keď si neplnil svoju

vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktoré neboli schopné sa samé živiť.

Podľa§207ods.1Tr.zákonaktonajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovneplní,čoajznedbanlivosti,
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.

Podľa§127ods.12Tr.zákonaviacerýmiosobamisanaúčelytohtozákonarozumejúnajmenejtriosoby.

Vzhľadom na to, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na 4 deti, spáchal trestný čin na
viacerých osobách, a teda závažnejším spôsobom konania, čím naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej

podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Keďže po zohľadnení čiastočných úhrad výživného ostala nezaplatená suma 191,57 eur, súd upravil
žalovaný skutok v časti výšky dlhu na túto sumu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými
v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania
trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou
páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že sa k spáchaniu trestného činu priznal
a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Obžalovaný bol v minulosti 2x odsúdený (pre prečin
krádeže rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/85/2011 a prečin úverového podvodu trestným
rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/147/2014) a hoci sú obe odsúdenia zahladené, nie
je možné konštatovať, že by pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadnu priťažujúcu

okolnosť súd nezistil.

Trestná sadzba za spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona je 1 rok
až 5 rokov odňatia slobody, Vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťamipriťažujúcimi (1:0) súd pri ukladaní trestu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona vychádzal z trestnej sadzby
1 rok až 3 roky a 8 mesiacov (horná hranica 5 rokov, t.j. 60 mesiacov sa znížila o 16 mesiacov ako 1/3
zo 4 rokov, t.j. rozdielu medzi hornou hranicou 5 rokov a dolnou hranicou 1 rok).

Trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov súd považoval za primeraný tak s ohľadom na osobu
obžalovaného a jeho pomery ako aj závažnosť trestného činu. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že
obžalovanému nie je možné uprieť snahu dlžné výživné uhradiť dodatočne, keď za uvedené obdobie
máj 2019 doposiaľ, čo je cca 2 a pol roka ostal dlh na výživnom len v rozsahu 191,57 eur . S ohľadom na

vyššie uvedené a najmä na aspoň čiastočnú snahu obžalovaného dlh na výživnom uhradiť, súd rozhodol
o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní
2 roky, v rámci ktorej mu uložil aj povinnosť zaplatiť podľa svojich schopností zameškané výživné. 2 roky
je dostatočne dlhá doba na to, aby obžalovaný zameškané výživné zaplatil a aby tak súd po uplynutí
skúšobnej doby mohol rozhodnúť, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Zároveň je potrebné uviesť, že
obžalovanému nebolo možné uložiť iný alternatívny druh trestu k trestu odňatia slobody vzhľadom na

to, že žije v zahraničí a prípadným peňažným trestom by mohlo byť zmarené uspokojenie nároku na
výživné.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,

ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu.