Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76S/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200453
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200453.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: KELSON s.r.o., so sídlom
Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 364 672, právne zast.: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.,
Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
101440497/2022 zo dňa 18.mája 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 13.07.2022 na poštovú prepravu správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1101440497/2022 zo dňa 18. 05. 2022, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100091558/2022 zo dňa 17.01.2022,

ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v
sume 402 451,29 EUR.

2. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa §
185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej
žalobe odkladný účinok, nakoľko výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi

závažná ujma spočívajúca v daňovej exekúcií daňového nedoplatku vo výške 402.451,29 EUR. Existuje
tu dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení
daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný
titul, ktorý je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Podľa zásad daňového exekučného
konanie je navrátenie do pôvodného stavu nemožné, a preto by sa žalobca musel domáhať späť svojho
nároku voči daňovému úradu žalobou. Ďalej poukázal na to, že ako daňový subjekt funguje už vyše 12

rokov v segmente medzinárodného obchodu so zbraňami. V kontrolovanom období mal žalobca čistý
obrat 11.629.077,- EUR a pri výkone podnikateľskej činnosti reprezentuje nie len renomé obchodnej
značky svojej spoločnosti ale je aj garanciou dôveryhodnosti Slovenskej republiky v tomto segmente
v čase bezprecedentnej vojny na Ukrajine. Neodloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by
mohlo naštrbiť medzinárodno obchodné vzťahy a ohroziť kredibilitu Slovenska, ako stabilného partnera
a členského štátu medzinárodných organizácií.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že
žalobca nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej podanej žalobe neuviedol konkrétne,
ako napadnuté rozhodnutie vážnym spôsobom zasiahne do jeho majetkovej sféry a akú závažnú ujmu
mu spôsobí. Samotná obava žalobcu, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom
vymožení daňovej pohľadávky by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol

exekučný titul (právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie) a žalobca by musel žalovať daňový úrado náhradu škody a ušlý zisk, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom
na túto skutočnosť žalovaný nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca
neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovanéhohrozilaznačnáhospodárskaškodaalebofinančnáškoda,prípadneinývážnynenapraviteľný

následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie

správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil úvahami o možných
dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na hrozbu
daňovej exekúcie, v ktorej by po odpadnutí exekučného titulu v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní

nebolomožnénavráteniedopredošléhostavu,čobyzapríčinilo,žebysažalobcamuseldomáhaťsvojho
nároku na náhradu škody a ušlý zisk súdnou cestou. Poukázal na to, že vykonáva podnikateľskú činnosť
v oblasti medzinárodného obchodu so zbraňami a prípadné neodloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia a daňová exekúcia by mohli naštrbiť medzinárodné obchodné vzťahy a ohroziť kredibilitu
Slovenska, ako stabilného partnera a členského štátu medzinárodných organizácií.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy, žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca poukazoval aj na to, že neodložením vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k naštrbeniu jeho medzinárodných obchodných vzťahov. Túto
skutočnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil a ani nekonkretizoval aký vplyv by mala na prípadný

vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, alebo na vznik iného vážneho
nenapraviteľného následku. Žalobca neuviedol a neosvedčil také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo
objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane by pre žalobcu mohlo byť
ujmou zadefinované v § 185 ods. 1 písm. a) SSP. Koncepcia odkladného účinku, predpokladá existenciu
hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace

následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej
žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinkyprávoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba
hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného
účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca

vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej
hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom
nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť

jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o
tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm.
a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je

tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli
nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej
exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy,
v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad
daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v
rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou

ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné

ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).