Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211667
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4314211667.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a
členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
4, E. - P., zast: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, o

vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
17. februára 2022, č. k. 10Er/636/2014-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, súd priznal náhradu
trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, Oprávnený návrhom zo dňa 17.03.2014
požiadal o vymoženie sumy 1.053,55 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na základe
exekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudoksp.zn.SR04774/13vydanýStálymrozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, dňa
19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Dňa
25.06.2014 súd vydal poverenie č. 5402 123197, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutémho, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor")
vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Súdny exekútor dňa 03.02.2016 postúpil súdu podanie
oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 zák. č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zo dňa 22.01.2016, ktoré dňa 22.01.2016
oprávnený podal u súdneho exekútora.

2. Po preskúmaní spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom
konaní uplatňoval nárok na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči
povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1

Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016, pretože lehota na
doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky, t. j. 24. decembra 2015. Súd prvej inštancie mal za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f
ods.1Exekučnéhoporiadku,vktorejmáoprávnenýdoplniťnávrhnavykonanieexekúciepodľa§39ods.
4 Exekučného poriadku, treba vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému
súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie,

resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi
nemožno považovať za zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods.5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Súdneho exekútora však v tomto

prípade nemožno považovať za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do
22.01.2016, nebolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu alebo dané na
prepravu (nie však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie, pričom ani následné
doručenie doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora,
nemôže mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Mal za to,

že v opačnom prípade, teda keď by lehota na doplnenie návrhu bola zachovaná doručením súdnemu
exekútorovi, dochádzalo by k absurdným situáciám, keď aj po viacerých mesiacoch, resp. rokoch by
mohli byť exekučnému súdu podsúvané doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie doručené súdnemu
exekútorovi "v zákonnej lehote" a tento by ich súdu doručil s oneskorením bez inej zákonnej lehoty,
a to napríklad aj po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov. Okrem toho takýto výklad je aj v súlade s
rozhodnutím Ústavného súdu SR, II. ÚS 615/2016 zo dňa 10. augusta 2016.Oprávnený v stanovenej

lehote návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil, preto súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 2,
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) zastavil. Zároveň priznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorý je povinný uhradiť oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné,
ktoré nespĺňa zákonné podmienky v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Nestotožnil sa s posúdením právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania ako vzťahu spotrebiteľského, pretože hlavný kauzálny vzťah nie je

vzťahom spotrebiteľským, ktorú skutočnosť uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a uvedená
skutočnosť vyplývala aj zo samotného exekučného titulu. Zvýraznil, že sama povinná v zmluve vyhlásila,
že peňažné prostriedky žiada použiť na výkon povolania. Mal za to, že si splnil svoju povinnosť, ktorá
vyplývala z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) okrem iného najskôr posudzoval, či sú splnené podmienky prípustnosti

odvolania v zmysle § 386 CSP.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

7. V danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti
Civilného sporového poriadku a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zák. č.
125/2016 Z. z. a zároveň však ide o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
Civilného sporového poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku prijaté

prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01. 07. 2016, nakoľko ale Exekučný poriadok (rovnako
ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma, i keď obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia,
je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem
vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným
konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. § 470 ods. 1 CSP), podľa ktorého

tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že
od 01. 07. 2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.9. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f)
návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g)
zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti
zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m)

nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu
na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo
veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

14. V prvom rade je potrebné poukázať prioritne na skutočnosť, že na rozdiel od procesnej úpravy
zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30. 06. 2016, založenej na zásade prípustnosti

odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, okrem výnimiek v ňom výslovne uvedených (medzi
inými i uznesenia vydané v exekučnom konaní, ak osobitný zákon neustanovoval inak), procesná
úprava Civilného sporového poriadku účinná od 01. 07. 2016 prípustnosť odvolania zakotvuje len
vo vzťahu k rozsudkom a vo vzťahu k uzneseniam je odvolanie prípustné len v prípadoch v zákone
taxatívne vypočítaných (§ 357 CSP). Znamená to, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní

bolo do 30. 06. 2016 odvolanie prípustné len pokiaľ to ustanovoval Exekučný poriadok a od 01. 07.
2016 môže odvolanie voči takémuto rozhodnutiu pripustiť i Civilný sporový poriadok, pretože z dikcie
§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.

CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti
uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné
konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho
logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP,

pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude,
či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je teda
prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon (Exekučný poriadok) pripúšťa.

15. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle ust. § 243f ods. 5

Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, t. j. najneskôr do 22. 01. 2016. V
posudzovanej veci žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania
voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku. Ak by zákonodarca mienil pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol

by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedených
priamo v Exekučnom poriadku.16. Z uvedeného dôvodu, keď žiadny zákon výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie proti výroku
o zastavení exekúcie, ak je exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, odvolací
súd odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti

výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Pokiaľ i súd prvej
inštancievnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovkonaniaomožnostipodaťodvolanie,táto
skutočnosť nemala žiadny vplyv na neprípustnosť odvolania voči napadnutému uzneseniu o zastavení
exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

17. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že Civilný
sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie
je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods.
1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie
končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia
toho účastníka, ktorý podal odvolanie - v danom prípade oprávneného, na základe čoho nárok na

náhradu trov konania patrí povinnej. Nakoľko oprávnený spôsobil, že jeho odvolanie bolo odmietnuté,
vzniklo právo na náhradu trov konania povinnej. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že v
odvolacom konaní žiadne trovy (majúce sa nahradiť) povinnej nevznikli, preto odvolací súd v súlade s
čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnej
náhradu trov konania nepriznal, keď podľa obsahu spisu povinnej v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).