Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911208885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7911208885.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: U., nar: XX.X.XXXX, bytom

K. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Peter Jonáš, advokát Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš,
M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, IČO: 31992293, proti žalovanému: U.. K. G., nar: X.X.XXXX, bytom
Y. E. K.- V., Y., za účasti intervenienta: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
31595545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS,
IČO: 37928422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o náhradu škody s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanému a intervenientovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal troch nárokov z rôznych právnych titulov. Prvým nárokom
je zaplatenie sumy 30 000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
toho, že pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil dňa 27.06.2008 žalovaný svojím motorovým vozidlom,
pri ktorej došlo ku kolízií s motorovým vozidlom žalobcu, tento utrpel zranenia, v dôsledku ktorých
bol práceneschopný a následne došlo aj k poškodeniu jeho zdravia s trvalými následkami, a tak
žiadal, aby vo forme nemajetkovej ujmy dostal satisfakciu za traumu, ktorú mu protiprávnym konaním
spôsobil žalovaný. Svoj nárok odvodil od ust. §11, 13 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že škoda,

ktorá mu vznikla na zdraví protiprávnym konaním žalovaného zasiahla do jeho intímnej sféry, ktorá je
chránená všeobecne. Ochrana práva na súkromie totiž zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného
myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v
úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Občianskoprávnu ochranu osobnosti, ktorá je
založená na objektívnom zodpovednostnom princípe opísal tak, že nevyžaduje subjektívny predpoklad
v podobe zavinenia toho, kto neoprávnene zásah do osobnostného práva vykonal a ochrana osobnosti
prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne

legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval, čím svoj nárok
v tomto smere považoval za odôvodnený a uplatnený včas.

2. Zdôraznil, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej na zdraví porušením právnej povinnosti zo strany zodpovedného subjektu, teda
žalovaného (§420 OZ), pretože sa dopustil protiprávneho konania, keď pri dopravnej nehode spôsobil
škodu na zdraví žalobcu. Medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti existuje príčinná

súvislosť, čo znamená, že ak by nebola daná príčinná súvislosť nevznikla by zodpovednosť za škodu.
Príčinná súvislosť podľa žalobcu existuje vtedy, ak je vzniknutá škoda podľa svojej povahy obvyklého
chodu veci skúsenosti a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 28/1980), podľa ktorého nestačíiba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o existencii. Pre úspech v konaní
o náhradu škody je preto potrebné preukázať, že škoda by nebola vznikla, ak by žalovaný nebol konal
protiprávne, t. j. škoda vznikla ako dôsledok protiprávneho úkonu a nemôže byť dôsledkom ničoho iného.

3. Druhým nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní bol nárok na stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti za obdobie od 01.09.2010 do 28.02.2014, ktorý žalobca vyčíslil sumou 19 290,-
Eur. Tento nárok odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 27.06.2008 okolo 16:40
hod., viedol svoje motorové vozidlo Suzuki Ignis, EVČ: J na úseku obci S. - S. E. A., kde došlo medzi

jeho motorovým vozidlom a osobným motorovým vozidlom žalovaného Fiat Punto, EVČ: J ku kolízií.
Pri dopravnej nehode utrpel zranenia, v dôsledku čoho bol liečený do 01.10.2008 a jeho zranenia boli
charakterizované ako ťažké. Po havárii bol síce čiastočne odškodnený, čo sa týka bolestného, vecnej
škody a straty na zárobku počas práceneschopnosti ale strata, ktorá mu vznikla na zárobku po skončení
práceneschopnosti mu nebola žiadnym spôsobom kompenzovaná, preto ohľadom tohto nároku podal
žalobu na súd. Tvrdil, že ako zamestnanec spoločnosti Ulma Construccion SK, s. r. o. so sídlom v I.

pracoval v pracovnom pomere od 01.01.2007 do 31.08.2010, pracovný pomer bol skončený výpoveďou
zo strany zamestnávateľa podľa §61 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce ale v skutočnosti k ukončeniu
pracovnéhopomerudošlopreto,leboprácunedokázalvykonávaťpresvojzlýzdravotnýstav.Odtejdoby
si prácu zháňal, ale bezúspešne. J poberateľom výsluhového dôchodku ako bývalý vojak z povolania
a poberá mesačne 634,- Eur , tento dôchodok poberal aj v čase, keď bol zamestnaný, v zamestnaní

zarobil v priemere 459,29 Eur, priemerný zárobok vyčíslil s posledného kalendárneho štvrťroka pred
ukončením pracovného pomeru, t. j. za mesiace apríl, máj, jún r. 2010, a tak jeho nárok, čo sa týka straty
na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie špecifikované v konaní v sumáre predstavuje 19
290,- Eur. V súvislosti s týmto nárokom je treba povedať, že v pôvodnej žalobe z titulu straty na zárobku
poskončeníPNsiuplatnilibasumu4592,90Eurzaobdobieod01.09.2010do30.06.2011alevpriebehu

konania podaním, ktoré doručil žalobca súdu 11.02.2014 rozšíril tento nárok aj za obdobie od 01.07.2011
do 28.02.2014 vo výške 14 697,28 Eur o čom súd rozhodol uznesením sp. zn. 13C/107/2011-79 zo dňa
25.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.11.2014.

4. Podaním doručeným súdu 21.01.2015 rozšíril žalobu o úrazovú rentu, ktorú požadoval od 01.03.2014

do budúcna po 459,29 Eur/mesačne, zvýšenú o aktuálnu valorizáciu v tom ktorom roku v zmysle platnej
právnej úpravy, vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

5. Uznesením sp. zn. 13C/107/2011-174 zo dňa 17.02.2015 súd pripustil rozšírenie žaloby o tento tretí
nárok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.03.2015. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov

konania.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Bránil sa tým, že ani jeden z uplatnených nárokov žalobcovi
nepatrí a svoje stanovisko v konaní podrobne zdôvodňoval. V súvislosti s tzv. úrazovou rentou tvrdil, že
podľa §447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

poškodenéhoalebopriinvaliditesaposúdiasumatejtonáhradysaurčírovnakoakosumaúrazovejrenty
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalobca v danom prípade nemal žiadnu stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá súvisela s dopravnou nehodou zo dňa 27.06.2008,
nebol nikdy uznaný za invalidného v súvislosti s následkami dopravnej nehody zo dňa 27.06.2008, teda
mu nikdy nevznikol nárok na úrazovú rentu, ktorej sa v konaní domáha. Argumentoval ďalej tým, že

nárok na náhradu za stratu na zárobku žalobcovi podľa §447 OZ nikdy nevznikol, a to v spojení s §88 a
násl. §16,17 ods. 2 a §83 z. č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

7. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy podľa §11 OZ žalovaný uviedol, že žalobcovi
tento nárok nepatrí, lebo už bol odškodnený z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca bol

odškodnený za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.,
preto nie je dôvod priznať mu nemajetkovú ujmu nad rámec toho, čo už mu bolo vyplatené poisťovňou.
Dôrazneodmietaltvrdeniažalobcuotom,žejehokvalitaživotapodopravnejnehodesanatoľkozhoršila,
že nemôže viesť plnohodnotný život, čím došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva na súkromie
a rodinný život, čo v ňom vyvolalo aj traumatické zážitky a zanechalo nežiaduce stopy v zdravotnej,

intímnej, súkromnej sfére. Bránil sa tým, že z vlastných poznatkov ako aj z poznatkov získaných od
ľudí z prostredia žalobcu vie, že tento žije plnohodnotný život, rovnaký ako pred nehodou v r. 2008,
nenosí bežne okuliare, neustále pracuje v záhrade, vedie motorové vozidlo, vykonáva bežné nákupy
a iné bežné práce vrátane údržby svojho rodinného domu. Následky úrazu ho teda nevyraďujú zožiadnej sféry spoločenského ani osobného, rodinného života ani zo športových aktivít, ktoré sú často
omieľané a interpretované ako rozhodujúce. Nezávažné obmedzenie ohybnosti chrbtice nemá žiaden
vplyvnapríkladnabicyklovanie,plávanie,chôdzu,turistikuainéaktivity,ktorésúprimeranévekužalobcu

a ktoré v plnej miere vykonávať môže ak chce žiť aktívnym spôsobom života.

8. Podľa žalovaného, všetky tvrdenia žalobcu v tomto ohľade sú účelové so špekulatívnym úmyslom
v čase nekorešpondujúcom s obdobím po dopravnej nehode, kedy aj vplyvy a následky tejto udalosti
museli byť objektívne u poškodeného najvypuklejšie (ďalšie dva roky normále žil a pracoval), ale v čase

korešpondujúcom s obdobím ukončenia pracovného pomeru žalobcu z dôvodov nijako nesúvisiacich s
dopravnou nehodou.

9. Intervenient, Komunálna poisťovňa, a. s., I. podaním zo dňa 19.04.2018 zaujal stanovisko k
uplatneným nárokom v tomto konaní (č. l. 541). Vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009,

podľa ktorého poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne
získalinformáciuoskutkovýchokolnostiach,nazákladektorýchsimôžeurobiťdostatočnýúsudokotom,
ktoráurčitákonkrétnafyzickáaleboprávnickáosobazaškoduzodpovedá.Vuvedenomokamihunemusí
byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca a nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti“. Poukázal na ust. §106 OZ a vo svetle týchto skutočností , vychádzajúc

z toho, že k dopravnej nehode došlo dňa 27.06.2008 a k uplatneniu primárneho nároku zo strany žalobcu
z titulu náhrady škody došlo prvýkrát až podaním žaloby, ktorá bola podaná na súd dňa 22.06.2011, čo
predstavuje obdobie cca 3 rokov po dopravnej nehode, je potrebné mať za to, že uplatnené nároky na
náhradu škody sú v celom rozsahu premlčané.

10. K námietke premlčania vznesenej intervenientom v konaní sa vyjadril aj žalobca podaním zo dňa
02.05.2018 (č. l. 547) a argumentoval tým, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na náhradu
škody, pri nároku na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nemožno odvodzovať od dátumu
dopravnej nehody, t. j. od 27.06.2008, lebo ide o náhradu škody, a to náhradu za stratu na zárobku po
skončení PN poškodeného. Táto škoda vznikla preto až ukončením práceneschopnosti a zistením buď

rozdielu medzi následným príjmom poškodeného a priemerným zárobkom pred poškodením alebo v
prípade nemožnosti zamestnať sa po ukončení PN sa vychádza vždy z výšky priemerného mesačného
zárobku pred poškodením zdravia. Tvrdil, že ku škode prvýkrát môže dôjsť až po skončení PN a nie
pri vzniku dopravnej nehody. Zároveň tvrdil, že ide o opakujúce sa plnenie, a to mesačnú rentu, teda
škoda vzniká každý mesiac a premlčacia doba sa počíta vždy za každý mesiac zvlášť. Nárok na stratu

na zárobku po skončení PN preto nemôže byť premlčaný.

11. K vznesenej námietke premlčania intervenienta sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.07.2018 (č. l.
583). V súvislosti s nárokom na náhradu škody z titulu straty na zárobku po práceneschopnosti žalovaný
uviedol, že rozhodný je dátum 01.10.2018, kedy došlo k ukončeniu PN žalobcu. Ide o okamih, ktorý je

začiatkom plynutia dvojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k náhrade za stratu na zárobku po skončení
PN.Zatakýtozačiatokplynutiapremlčacejlehotyniejemožnévprípadežalobcupovažovaťprípad,resp.
moment nemožnosti zamestnať sa. Takýto moment „nemožnosti zamestnať sa“ v dôsledku poškodenia
zdravia súvisiaceho s dopravnou nehodou ani nie je možné objektívne zo strany žalobcu preukázať.
Zároveňopakovaneargumentoval,žeskočeniepracovnéhopomeruužalobcunesúviselospoškodením

zdraviaalepracovnýpomerbolukončenýzdôvoduorganizačnýchzmienuzamestnávateľa.Nemožnosť
zamestnať sa na strane žalobcu ale nesúvisela s jeho zlým zdravotným stavom ale s aktuálnou situáciou
na trhu práce.

12. Z hľadiska posúdenia „spočívania“ premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škodu

v trestnom konaní podľa §112 OZ poukázal na skutočnosť, že žalobca si v trestnom konaní pred
súdom uplatnil len nárok na náhradu škody vo výške 5 071,51 Eur z titulu poškodenia vozidla. Za
riadne uplatnenie nároku nie je vo vzťahu k posúdeniu plynutia premlčania možné považovať vyjadrenie
žalobcu v trestnom konaní, v tom čase v procesnom postavení svedka - poškodeného pri výsluchu pred
vyšetrovateľom PZ zo dňa 15.08.2008, lebo žalobca si v tom čase nárok na náhradu škody na zdraví

neuplatnil ale iba uviedol, že škodu si bude nárokovať. Zároveň namietal aj k vyjadreniu žalobcu, že
v prípade náhrady za stratu na zárobku po skončení PN ide o opakujúce sa plnenie, a to mesačnú
rentu, teda škoda vzniká každý mesiac a premlčacia doba sa počíta vždy pre každý mesiac zvlášť. V
zmysle ustálenej súdnej praxe náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti jejednýmnárokom,ikeďmápovahuopakujúcehosaplnenia,apretosapremlčujecelýnárok,neprichádza
do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení (uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS16/2017).
Všetky nároky žalobcu týkajúce sa náhrady straty na zárobku po skončení PN žalovaný považoval za

premlčané, lebo boli uplatnené na súde až 22.06.2011, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

13. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola vznesená námietka premlčania vo vzťahu ku každému
z uplatnených nárokov, súd sa prednostne zaoberal tým, či niektorý z uplatnených nárokov nie je
premlčaný a dospel k nasledovnému záveru:

14. Podľa §100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

15. Podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa §106 ods. 1, 2, 3 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

17. Podľa súdnej teórie a súdnej praxe, premlčanie právny inštitút, v dôsledku ktorého po uplynutí
určitého času sa nemôže s úspechom brániť vymáhaniu práva. V našom právnom poriadku sa chápe
ako oprávnenie dlžníka, aby uplatnil námietku premlčania. Uvedené poňatie je hmotnoprávnym poňatím
premlčania. Premlčanie nespôsobuje zánik práva (pohľadávky), bráni iba jeho vymáhateľnosti. Pri
premlčaní pohľadávky ide o jej premenu na naturálnu obligáciu, t. j., že ju možno uznať, že nie je nárok

na vrátenie už poskytnutého plnenia a pod..

18. Podľa §112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19.Vust.§112OZideoúpravuzastaveniapremlčacejdobyvdôsledkuuplatnenianároku.Zauplatnenie
nárokumožnopovažovaťžalobu,vzájomnúžalobu,kompenzačnúnámietku,pripojeniesapoškodeného
k trestnému konaniu, návrh u iného príslušného orgánu. Predpokladom zastavenia premlčacej doby

podľa §112 OZ je riadne pokračovanie v konaní. Ak sa v konaní riadne nepokračuje, nemá uplatnenie
nároku vplyv na plynutie premlčacej doby.

20. V súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu vo výške 30 000,- Eur súd skúmal, či takýto nárok si
žalobca ako poškodený v trestnom konaní uplatnil, a to včas, do skončenia vyšetrovania, špecifikovaním

dôvodu a výšky. Súd zistil, že nárok z titulu nemajetkovej ujmy v žalovanom rozsahu v trestnom konaní
žalobca neuplatnil vôbec, ktorá skutočnosť vyplýva z vyšetrovacieho spisu (č. l. 16), kde je konštatované,
že žalobca v postavení poškodeného si v trestnom konaní uplatnil z titulu náhrady škody sumu 400 000,-
Sk, čo je v prepočte 13 277,126 Eur, ktorú špecifikoval takto:
- vecnú škodu za zdemolované auto vo výške 300 000,- Sk,

- náklady na liečbu, ušlú mzdu a odťah vozidla spolu vo výške 100 000,- SK a tieto nároky si uplatnil
pri výsluchu dňa 15.08.2008. Z toho teda vyplýva, že nemajetková ujma vo výške 30 000,- Eur v
trestnom konaní uplatnená nebola, preto bolo potrebné skúmať, či bola uplatnená na súde včas. Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy bol uplatnený žalobou na súde doručenou dňa 22.06.2011, a keďžetento nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá podľa názoru súdu začala
plynúť deň po dopravnej nehode, teda 28.06.2008, uplynula by 28.06.2011, teda žaloba ohľadom tohto
nároku bola na súd podaná včas. Na podporu tohto tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie NS SR

sp.zn. 2Cdo 194/2011, v ktorom súd vyslovil, že „ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby v prípade náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k
neoprávnenému zásadu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.
Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo“. Súd preto

konštatoval, že nárok na nemajetkovú ujmu premlčaný nie je a týmto nárokom sa bude súd vecne
zaoberať v ďalej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

21. Vo vzťahu k druhému nároku žalobcu, straty na zárobku po skončení PN súd zisťoval
skutočnosti, ktoré zakladajú začiatok plynutia premlčacej lehoty. Súd bol toho názoru, že pri tomto
nároku platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota (§ 106 OZ), ktorá začala plynúť od skončenia

práceneschopnosti, teda od 01.10.2008 a uplynula 01.10.2010. Od 02.10.2010 je nárok v tejto časti
premlčaný, a keďže žaloba bola podaná až 22.06.2011 a tento nárok v trestnom konaní uplatnený nebol,
rozhodujúce bolo, či bol uplatnený nárok na súde včas a z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že
žalobca tento nárok uplatnil na súde až po dvojročnej premlčacej lehote, teda neskoro.

22. V súvislosti s tretím nárokom - úrazovou rentou, ktorú požadoval od 01.03.2014 vo výške 459,29
Eur mesačne súd konštatuje, že aj pri takomto nároku platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota
(§106 OZ), ktorá začína plynúť (ak by takýto nárok na strane žalobcu vôbec vznikol) od 01.09.2010, lebo
týmto dňom skončila jeho PN a vrátil sa do práce na pôvodné pracovisko, dostával rovnaký plat, nedošlo
u neho k žiadnej finančnej strate na zárobku, čo sa týka jeho príjmov a keďže o tento nárok žalobca

žalobu rozšíril až dňa 21.01.2015 súd konštatoval, že nárok si uplatnil neskoro a je premlčaný. Ak by
takýto nárok žalobcovi vôbec vznikol, mal byť uplatnený na súde najneskôr do 01.09.2012. Z dôvodov
vyššie uvedených súd považoval nároky 2 a 3 za premlčané, a preto vo vzťahu k nim ďalšie argumenty
v rozhodnutí, z dôvodu hospodárnosti neuvádza.

23. V súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu, ktorú súd nepovažoval za premlčaný bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, intervenienta, svedeckými výpoveďami, listinnými
dôkazmi, znaleckými posudkami, kontrolným znaleckým dokazovaním, pripojeným trestným spisom
Okresného súdu D. - F. sp. zn. 5T/78/2008 a bol zistený tento skutkový stav veci:

24. Z pripojeného spisu Okresného súdu D. sp. zn. 5T/78/2008 súd konštatuje, že rozsudkom sp. zn.
5T/78/2008-645 zo dňa 11.12.2013 bol obžalovaný U.. K. G. uznaný za vinného za prečin ublíženia na
zdraví podľa §157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa §157 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Zároveň mu súd uložil

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 12 mesiacov. Poškodeného U.. W.
E. a U. A. odkázal súd s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v D. sp. zn. 8To/33/2014-710 zo
dňa 16.06.2014. Citovaným rozsudkom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu tak, že obžalovanému U.. K. G. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu súd konštatuje, že pri ukladaní trestu odvolací súd
zobral do úvahy aj spoluzavinenie poškodeného U., keď dospel k záveru, že nielen obžalovaný U..
K. G. ale aj poškodený U.. W. E. porušili základné kogéntne určené povinnosti vodičov motorových
vozidiel uvedených v §14 ods. 5, §15 ods. 1 a §16 ods. 1 z. č. 315/1996 Zb. o premávke na

pozemných komunikáciách. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vodič nesmie prekročiť
najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy a pri predchádzaní nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, ktoré
predchádza, pričom vodič nesmie predchádzať ani vtedy, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred
vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce obísť a nesmie predchádzať vtedy, keď už je predchádzaný.
Odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný porušil povinnosť vodiča motorového vozidla vyplývajúcu

mu zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 315/1996 Zb. (§14 ods. 2), podľa ktorého
vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene
smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním, ale oproti okresnému súdu krajský
súd zistil aj porušenie zo strany vozidla, ktoré viedol poškodený, lebo tento viedol vozidlo tak, akoto určil z technického hľadiska Ústav súdneho inžinierstva Y. univerzity v Y., rýchlosťou 93-125 km/
h v úseku cesty, kde bola povolená rýchlosť 90 km/h, teda nedovolenou rýchlosťou a tiež poškodený
predbiehal kolónu vozidiel, keď v zmysle základných povinností vodiča tak mohol urobiť iba vtedy, ak

by sa bezpečne zaradil pred predbiehajúce motorové vozidlá. Odvolací súd konštatoval, že poškodený
tým, že predbiehal kolónu vozidiel a išiel nedovolenou rýchlosťou bez toho, aby sa mohol bezpečne
zaradiť pred predbiehané vozidlá, mal podiel na vzniku dopravnej nehody. Mieru zavinenia aj zo strany
poškodeného odvolací súd zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému.

25. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ D., ČVS, ORP-257/OJP-KS-2008 (č. l. 13-15) súd konštatuje, že
svedok - poškodený U.. W. E. po poučení §46 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého je oprávnený
navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť škodu a poučení,
že tento nárok musí urobiť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, že z
návrhu poškodeného musí byť zrejmé, z akých dôvodov, a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje poškodený U.. W. E. prehlásil, že bol poučený o nároku na náhradu škody, tomuto poučeniu v

plnej miere porozumel a uviedol, že škodu si bude nárokovať v plnej výške podľa znaleckého posudku
lekárazodboruzdravotníctva,taktiežsibudeuplatňovaťškoduzaúplnezdemolovanéautovovýške300
000,- Sk, náklady spojené so svojou liečbou, ušlú mzdu a náklady spojené s odtiahnutím jeho vozidla,
všetko vo výške 100 000,- Sk. Prehlásil, že iná škoda mu nevznikla.

26. Výsluchom žalobcu súd zistil, že dňa 27.06.2008 v dôsledku dopravnej nehody, ktorú špecifikoval
v žalobe, utrpel zranenia zavinením žalovaného, ktorý spôsobil taký stav na cestnej komunikácii, v
dôsledku ktorého mal poškodené zdravie, čo bolo skonštatované aj v rámci trestného konania, kde
mu bola uznaná spoluvina, ktorú zobral na vedomie ale so závermi súdu v tomto smere nesúhlasí. Po
nehode ho previezli do nemocnice v D., kde bol hospitalizovaný dva týždne, následne na vlastnú žiadosť

ho preložili do J.. Jeho práceneschopnosť trvala tri mesiace. Pred nehodou vykonával prácu staršieho
skladníka v spoločnosti Ulma Construccions, SK, s. r. o. v pobočke v D. a vykonával aj fyzickú prácu v
sklade ako vedúci tejto pobočky, vykonával aj kancelárske práce. Po dopravnej nehode a po návrate do
práce z dôvodu poškodenia zdravia nebol schopný vykonávať fyzické úkony, ktoré pred nehodou bežne
zvládal. Musel preorganizovať prácu a vyhýbať sa fyzickej námahe. Po zrušení pobočky zamestnávateľa

dňa 31.08.2010 prišiel o prácu a aj o ďalší zdroj príjmu, lebo kým dovtedy okrem výsluhového dôchodku
dostával aj plat, po strate zamestnania tento príjem mu chýbal. Od 31.08.2010 si už prácu nájsť nevedel
a pripisoval to zhoršenému zdravotnému stavu a trvalým následkom, ktoré boli spôsobené podľa neho
pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Z jeho výpovede súd zistil, že po nehode vyčerpal všetky
právne možnosti na to, aby získal vyplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu

bolestného mu bolo vyplatených 3 678,22 Eur, a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 7 520,-
Eur. Predložil súdu lekársky posudok o bolestnom zo dňa 29.01.2008, z ktorého vyplývalo, že bolestné
bolo ohodnotené 275 bodmi, napriek tomu však toto odškodnenie nepovažuje za postačujúce, myslí
si, že má nárok aj na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v rozhodnom období, a to
hlavne z toho dôvodu, že kvalita jeho života po dopravnej nehode sa rapídne zmenila k horšiemu. Jeho

zdravotný stav si v budúcnosti bude vyžadovať aj neurologickú operáciu, pretože pri dopravnej nehode
mal poškodené stavce chrbtice, ktoré by v tom prípade, ak by súhlasil s operáciou, boli zošraubované,
ale operáciu odmietol, no nevylúčil, že sa jej bude musieť v budúcnosti podrobiť. Opisoval ako sa zmenila
kvalita jeho života, a to v každej oblasti, či už rodinnej, pracovnej alebo spoločenskej. Tvrdil, že výrazne
utrpel aj duševne, nevie vykonávať také činnosti, ktoré si vyžadujú námahu, napr. práce okolo domu,

údržbu domu, činnosti, ktoré chlap v domácnosti bežne robí, kvôli čomu sa v domácnosti s manželkou
veľmi často háda. Tento dôsledok manželka hodnotí negatívne v jeho neprospech, pretože do dopravnej
nehody mal v rodine dominantné postavenie, bol živiteľom rodiny, ktorý finančne zabezpečil rodinu
veľmi slušne, a teraz, keď poberá iba výsluhový dôchodok, celá rodina finančne trpí, čo mu manželka
rovnako vyčíta. Zdôrazňoval, že sa skrz to medzi ním a manželkou vážne narušili vzťahy, lebo rodina

má finančné problémy. Uviedol, že zmenil svoj názor na život a postoj k životu, kým predtým bol veľmi
optimistický, teraz je pesimista, na všetko má negatívny názor, pri šoférovaní je agresívny, nadáva,
hreší, všíma si situáciu na ceste, ktorú okamžite komentuje arogantne, čo mu manželka opäť vyčíta,
a takto sa pred nehodou nikdy nesprával. Pre dlhodobé užívanie liekov a analgetík, ktoré tlmia bolesť
sa v minulosti predávkoval, dostal sa do stavu, ktorý si vyžadoval psychiatrické liečenie, ktorému sa

aj podrobil. Opisoval, že pred nehodou žil plnohodnotný a aktívny život, športoval, teraz však nie je
schopný vykonávať žiadne športové aktivity pre bolesti, ktoré trvalo má. Zdôrazňoval, že pred nehodou
aktívne hral tenis, pravidelne každý týždeň, lyžoval sa, chodil na cykloturistiku s manželkou ale všetky
tieto aktivity musel vynechať pre bolesti. Ťažko sa s týmto stavom vyrovnával, mal psychické problémyaj z toho dôvodu, že nebol schopný si nájsť prácu, hoci sa o to veľmi usiloval. Zároveň sa spoločensky
izoloval od ľudí, ktorí niečo v J. znamenali, pretože nemal peniaze na to, aby mohol s nimi do spoločnosti,
na dovolenky, stretávať sa ako pred nehodou. Pri nehode si údajne veľmi poškodil aj zrak s čím sa

takisto nedokázal vyrovnať a od nehody preto musí užívať okuliare, ktoré predtým nenosil. Zbrane boli
jeho hobby, veľmi si na tom zakladal. V armáde mal rôzne ocenenia v streleckých súťažiach, ale pre
zhoršenie zraku po dopravnej nehode aj túto vášeň musel zanechať. Športová streľba, ktorá bola jeho
vášňoujepreňhoužnedostupnouaďalšímnenaplnenýmplánomjejehosenlietaťnašportovomlietadle,
lebo by už oprávnenie na pilotný preukaz nezískal pre nepriaznivý zdravotný stav. Za najzávažnejšie

poškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou považuje poškodenie chrbtice a zraku a trvalé
následky zanechali tento nepriaznivý stav aj v jeho intímnom živote, pretože má problémy v sexuálnej
oblasti.

27. Z výpovede žalobcu súd ďalej zistil, že napriek opakovanému podaniu žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku sociálna poisťovňa jeho invaliditu posúdila iba na 35%, teda ani čiastočný

invalidný dôchodok mu nepriznala.

28. Právny zástupca žalovaného v súvislosti s uplatneným nárokom uviedol, že k nehode, v dôsledku
ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu naozaj došlo 27.06.2008 ale bez toho, aby žalovaný vôbec mal
vedomosti o tom, že niečo také nastalo, lebo pri predbiehacom manévri, ktorý robil sa presvedčil, či

môže predbiehať a za ním neboli zjavne žiadne vozidlá, preto sa mu takáto nehoda zdala byť absolútne
nereálna, ale ihneď následne sa v J. podrobil dychovej skúške. Žalovaný bol presvedčený, že nehoda
vznikla zavinením žalobcu, ktorý išiel neprimerane rýchlo a konečnou príčinou nehody bola neprimeraná
rýchlosť na strane žalobcu, preto sa aj v trestnom konaní bránil, lebo necítil morálnu zodpovednosť za
tútonehodu.VkonečnomdôsledkuznaleckýposudokvypracovanývtrestnomkonaníÚstavomsúdneho

inžinierstva Y. mu dal čiastočne aj za pravdu, kde bolo konštatované, že nesprávna technika jazdy bola
u obidvoch vodičov, teda u obidvoch účastníkov cestnej premávky s tým, že znalec konštatoval, že aj
žalobca mohol nehode zabrániť ak by išiel o 2 km nižšou rýchlosťou, než v skutočnosti išiel, a to posúdili
rýchlosť motorového vozidla žalobcu na dolnej hranici, ktorú zistili na 93 km/h ale rýchlosť mohla byť až
125 km/h. Napriek tomu, že trestné konanie nebolo ešte právoplatne skončené a nebolo jednoznačne

ustálené kto a akou mierou zavinil dopravnú nehodu, žalobca pristúpil k uplatneniu svojich nárokov
v Komunálnej poisťovni a.s., ktorá bola poisťovňou z titulu zákonného poistenia motorového vozidla
žalovaného, o čom žalovaný v tom čase ani nevedel. Až po podaní žaloby na súd žalovaný oznámil
túto skutočnosť svojej poisťovni a vtedy sa dozvedel, že Komunálna poisťovňa, a. s. plnila žalobcovi
bez existencie právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, čo bolo aj

dôvodom prerušenia všetkých ďalších plnení v prospech žalobcu, lebo si zrejme uvedomili, že porušili
vnútorné predpisy poisťovne. Až do tohto momentu však žalobcovi preplatili všetko, o čo poisťovňu
požiadal. Poukázala na rozsah plnenia Komunálnou poisťovňou, a. s. a preukázala súdu, že z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia mu doplatili 1 880,- Eur a spolu dostal zaplatených 7 520,- Eur.
Argumentovala tým, že žalovaný z počutia od svojich známych a susedov žalobcu získal vedomosti

o tom, že žalobca žije normálnym životom tak, ako pred dopravnou nehodou. Venuje sa takým istým
činnostiam, nemá žiadne obmedzenia, pracuje v záhrade, opravuje dom, vedie motorové vozidlo, nemá
traumu spojenú s vedením motorového vozidla a strata zamestnania žalobcu nie je v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou lebo o prácu prišiel z organizačných dôvodov a nie z dôvodu fyzickej neschopnosti
vykonávať prácu na strane žalobcu. Argumentovala ďalej tým, že nárok na nemajetkovú ujmu podľa §11

OZ sa na prípad žalobcu nevzťahuje, pretože žalobca nehodu prežil a jeho odškodňovanie sa rieši cez
sťaženie spoločenského uplatnenia. Na nemajetkovú ujmu by mal podľa právneho zástupcu žalovaného
žalobca nárok iba vtedy, keby bol iný skutkový a právny stav než ten, ktorý bol podkladom pre vydanie
posudku pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko žalobca od poisťovne získal spolu plnenie
vo výške 22 000,- Eur, ide o dostatočné odškodnenie všetkých jeho nárokov vzniknutých v súvislosti s

dopravnou nehodou, a preto na nič iné zákonný nárok nemá.

29. Výsluchom žalovaného súd zistil, že nemá pocit viny za existujúci stav, v dôsledku čoho došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu a v tomto smere mu dal za pravdu aj znalec v trestnom konaní, ktorý jeho
argumenty čiastočne uznal. Zdôrazňoval, že má priame poznatky od ľudí z J. o tom, že kvalita života

žalobcu po dopravnej nehode sa vôbec nezmenila ale žije rovnakým životom ako pred nehodou. Všetky
tvrdenia opaku prednesené v konaní považoval za účelové, nepravdivé a špekulatívne.30. Z oznámenia Sociálnej poisťovne I. zo dňa 16.02.2015 (č. l. 177) súd konštatuje, že zdravotný stav
žalobcu bol prvýkrát posúdený posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne J. dňa 19.07.2011,
menovaný nebol uznaný invalidným, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 35%. Druhýkrát bol zdravotný stav menovaného
posúdený posudkovým lekárom dňa 03.07.2012, menovaný nebol uznaný invalidným a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 35%.
Žiadosťopriznanieinvalidnéhodôchodku,ktorúžalobcaspísal03.07.2012bolazamietnutározhodnutím
z 18.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

31. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2015 reagoval na tvrdenia žalovaného ohľadom nároku na
nemajetkovú ujmu vyvrátiac argumenty žalovaného, že jeho ujmy mali byť pokryté inštitútom sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa §444 OZ. Argumentoval zákonnými ust. §11 a 13 OZ, v zmysle ktorých
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody a má právo domáhať sa, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a za okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Ochrana práva na
súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorné a myšlienkové veci, či citového života človeka
a jeho život v rodine vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom

vzťahu. Ochrana intímnej sféry je chránená všeobecne, občianskoprávna ochrana osobnosti je založená
na objektívnom zodpovednostnom princípe a na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny
predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ochrana
osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva na uplatnenie práva na ochranu osobnosti
je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval.

Zdôraznil, že protiprávnym konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do práva na zdravie,
telesnú integritu, práva na súkromie a rodinný život žalobcu. Práve z týchto dôvodov podal žalobu na
súd, ktorým si uplatňuje právo na ochranu osobnosti podľa §11 a násl. OZ. Náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch si uplatňuje práve preto, že iné formy zadosťučinenia neprichádzajú do úvahy. Nesúhlasil
s tvrdením protistrany, že jeho ujmy sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a z toho

dôvodu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu osobnosti. Uviedol, že ak by súd zaujal
takéto stanovisko, bolo by porušené jeho práva na prístup k súdu a spravodlivé súdne konanie, pretože
by mu bolo znemožnené úspešne sa domáhať a uplatniť si zákonom priznané a garantované právo
na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti. Bolo by porušené jeho
právo na zdravie a telesnú integritu a taktiež právo na súkromie a rodinný život. Ide o dva samostatné

právne inštitúty, ktoré nemožno stotožniť. Pokiaľ by sa stotožnil súd s tým, spôsobilo by to, že by napriek
neoprávnenému zásahu do jeho základného ľudského práva na ochranu života, zdravia a telesnej
integrity ako aj jeho osobnostného práva na ochranu súkromia a rodinného života, nemohol by sa
domôcť zákonom stanovenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola takýmto zásahom spôsobená.
Argumentoval ďalej tým ,že nie je možné stotožniť právny inštitút ochrany osobnosti s právnym inštitútom

škody na zdraví. Stotožniť nároky vyplývajúce oprávnenej osobe z uvedených právnych inštitútov nie
je možné, ide o dva samostatné právne inštitúty, ktoré sú platnou právnou úpravou, ako aj právnou
teóriou a praxou dôsledne odlišované. Medzi nimi a aj medzi nárokmi vyplývajúce z nich je pojmová
a obsahová odlišnosť a nie je možné stotožniť ich. Nejde o vzájomne si konkurujúce nároky, pretože
uplatnením jedného z nich nezaniká možnosť uplatnenia druhého. Argumentoval tým, že skutočnosť,

že sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu nemajetkovej ujmy neznamená, že ide o totožnú
ujmu akou je ujma spôsobená neoprávneným zásahom do osobnostného práva na súkromie a rodinný
život k akej došlo v jeho prípade v dôsledku protiprávneho konania. Nemožno súhlasiť s názorom
protistrany, podľa ktorého skutočnosti - popis dôsledkov neoprávneného zásahu do práva na súkromie
a život žalobcu sú skutočnosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia

v dôsledku škody na zdraví. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa totiž poskytuje za
následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa
v ďalšom živote a spoločnosti a poskytuje sa na základe lekárskeho posudku, na vykonanie ktorého
platia rovnaké zásady ako pri bolestnom, pričom hodnotiaci lekár posudzuje závažnosť poškodenia
zdravia a predpokladaný vývoj jeho následkov. Lekár neskúma a nie je oprávnený skúmať následky

protiprávneho konania škodcu v súkromnom a rodinnom živote poškodeného. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia preto rozhodne nepokrýva aj nemajetkovú ujmu spôsobené na súkromnom
a rodinnom živote poškodeného. Nebyť protiprávneho konania žalovaného, žalobca by žil podstatne
iným životom, mohol by sa tak ako pred nehodou venovať svojim záľubám v súkromí, športu, cyklistike,lyžovaniu a podobne a v súkromnom živote by nemal problémy v manželskom živote, prežíval by ešte
mnoho rokov v harmonickom a šťastnom manželstve, nemusel by riešiť existenčné problémy. Nebyť
neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv by žil tak ako predtým, jeho život bol však zmenený

práve v dôsledku protiprávneho zásahu do jeho osobnostných práv. Ujma spôsobená v tomto smere
na osobnostných právach žalobcu rozhodne nemôže byť reparovaná prostredníctvom inštitútu náhrady
škody na zdraví, nakoľko ide o osobitný a samostatný nárok založený na inom skutkovom a právnom
základe.

32. Výsluchom svedkyne Z.. O. E., manželky žalobcu súd zistil, že po dopravnej nehode sa život
manžela absolútne zmenil, kým pred nehodou bol aktívny, vitálny, športovo založený, v dobrej fyzickej
kondícii, veľmi spoločenský, pozitívny a vždy dobre naladený, po dopravnej nehode sa zmenil nielen
povahovo ale aj vo vzťahu k nej ako k manželke. Kvôli zraneniam, ktoré utrpel pri dopravnej nehode
sa mu natoľko zhoršil zdravotný stav, že nebol schopný vykonávať bežné činnosti bez pomoci, resp.
bezbolestne. Robilo mu problém šoférovať na dlhé trate, musel nosiť okuliare, lebo mal poškodený zrak,

nemohol sa venovať športovým aktivitám, ktoré dovtedy veľmi intenzívne vykonával (športová streľba,
lyžovanie, tenis, turistika, cyklistika), práce okolo domu nezvládal bezbolestne a sám, a v neposlednom
rade spoločenský život, ktorý dovtedy bol veľmi intenzívny a veľmi mnohostranný, musel ísť bokom.
Vyhýbal sa spoločenským akciám, na ktoré dovtedy chodili veľmi často a veľmi radi, a ak sa na nich aj
zúčastňoval berúc ohľad na ňu, necítil sa tam dobre, resp. pre bolesti nebol schopný zvládnuť takéto

akcie až dokonca. Zmeny nastali aj v jeho povahe, ktoré sa stala výbušnou, netrpezlivou, nervóznou,
čo veľmi ovplyvnilo aj vzťahy medzi nimi, ktoré sa takto veľmi narušili, lebo ona vyžadovala, aby sa
správal tak, ako pred nehodou a o rodinu sa postaral. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že po dopravnej
nehode mali problémy aj v intímnej oblasti manželský lebo manžel mal vážne problémy a ona sa s
tým musela zmieriť. Rodina utrpela aj finančne, lebo kým pred nehodou mal dobre platenú prácu a

poberal zároveň aj výsluhový dôchodok, keďže bol predtým vojakom z povolania, finančne rodine veľmi
pomohol a nemali núdzu o peniaze. Po dopravnej nehode nebol schopný vykonávať tú istú prácu, lebo
mal bolesti a obmedzenia v dôsledku dopravnej nehody, a preto nebol schopný zarobiť toľko ako pred
nehodou. Tvrdila, že všetky tieto skutočnosti negatívne ovplyvnili ich manželský život no napriek tomu
nikdy nepomýšľala na rozvod a ostala žiť v manželskom spolužití s ním napriek tomu, že sa kvalita ich

života absolútne zmenila.

33. Svedok U.. O. K. potvrdil, že v minulosti dvakrát do týždňa hral so žalobcom tenis, po dopravnej
nehode pre bolesti chrbta a krížov obmedzil tieto športové aktivity a ich vzájomné stretnutia sa
minimalizovali, resp. absolútne prestali. Pri stretnutiach so žalobcom sa rozprávali aj o tom, že po

dopravnej nehode si nevie nájsť prácu napriek tomu, že sa o to snaží.

34. Svedok U. A. prehlásil, že v minulosti pracoval so žalobcom vo vojenskom útvare ako profesionálny
vojak a zároveň spolupracovali neskôr aj na civilnom pracovisku spoločnosti Ulma Construccion SK,
s. r. o. v D. v sklade. Potvrdil, že žalobca pracoval ako vedúci skladu, vykonával niekedy kancelárske,

účtovnícke práce. Venoval sa objednávkam ale vykonával aj fyzické, manuálne práce pri príprave tovaru,
naskladnení, vyskladnení, v čom mu svedok pomáhal, žalobca bol jeho nadriadený. Pred nehodou sa
stretávali aj mimo pracoviska, športovali spolu, mali spoločné záujmy a koníčky, no po dopravnej nehode
týmto činnostiam sa už žalobca vyhýbal lebo mal bolesti a obmedzenia, ktoré mu bránili v tom, aby sa
aktívne venoval športu. Z výpovede svedka vyplynulo, že žalobca po dopravnej nehode nebol natoľko

fyzicky zdatný, nemohol šoférovať, chodiť za klientmi a robiť objednávky tovaru, čím sa znížil aj obrat
pobočky, ktorá po istom čase bola zrušená, pretože neboli schopní splniť očakávaný plán. Z výpovede
svedka vyplynulo, že po nehode sa žalobca sťažoval nielen na bolesti chrbta ale aj na zhoršený zrak a
keďže bol držiteľom zbrojného preukazu, sťažoval sa, že nie je schopný venovať sa aktívnej športovej
streľbe, lebo zrak sa mu zhoršil.

35. Svedok A.. Z. K., ošetrujúci obvodný lekár žalobcu potvrdil, že je zmluvným lekárom žalobcu už asi
pätnásť rokov. Do dopravnej nehody vážnejšie ochorenia žalobca neprekonal. Po dopravnej nehode v
r. 2008 vyhľadával pomoc lekára častejšie. Sťažoval sa na poškodenú chrbticu, bolesti chrbta, preto
ho posielal na odborné vyšetrenia, či už k ortopédovi, psychiatrovi ako aj k očnému lekárovi, lebo sa

sťažoval aj na zhoršenie zraku. Po oboznámení sa s jeho zdravotnou dokumentáciou mu v tom čase
neodporúčal operačné riešenie poškodenia chrbtice, lebo bol presvedčený, že v jeho prípade by to
problém nevyriešilo.36. Výsluchom svedka A.. A. S. súd zistil, že žalobca ho vyhľadal v jeho ortopedickej ambulancii tri
mesiacepodopravnejnehode.Sťažovalsanabolestichrbtice,kolena,ktoréboloporanenépridopravnej
nehode, čo on dával do súvisu s dopravnou nehodou, ktorú utrpel. Predložil mu prepúšťaciu správu z

nemocnice v D., kde bol popísaný jeho zdravotný stav a vyhodnotené vyšetrenia, ktoré mu po dopravnej
nehode vykonali. Neskôr ho opäť vyhľadal v r. 2008 a následne v r. 2009 a neskôr ho navštevoval v
ambulancii viackrát. Z popisu výsledkov magnetickej rezonancie zistil, že žalobca mal poškodený stavec
L3, ktorý už bol sčasti zhojený po nehode, znížený o 1/3 tela stavca s možným koreňovým dráždením
a s vyžarovaním do dolných končatín. Nasadil mu konzervatívnu liečbu ale na ostatné podrobnosti

sa už vzhľadom na odstup času svedok nepamätal. Z jeho výpovede vyplynulo, že žalobcu poznal
aj zo súkromného života, pretože ich manželky boli kolegyne, učili na gymnáziu a stretávali sa aj na
spoločenských akciách organizovaných školou.

37. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo sporné to, či zhoršený zdravotný stav žalobcu bol v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.6.2008, žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

38. Súd ustanovil znalca A.. X. A., Z.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 23/2016 zo dňa 23.09.2016.
V závere znalec zodpovedal súdom položené otázky takto:

- konštatoval, že žalobca má po úraze nasledovné trvalé následky:

1. zníženie tela tretieho driekového stavca (L3) o 1/3 jeho výšky s obmedzením pohyblivosti driekovej
chrbtice ľahkého až stredne ťažkého stupňa,
2. jazvu na vnútornom okraji horného viečka ľavého oka.

- u žalobcu psychiatrickým vyšetrením zistili poruchy adaptácie so zmiešanými príznakmi emotivity

a správania, kde táto porucha sa rozvíjala kontinuálne po úraze v r. 2008. K rozsahu obmedzenia
plnohodnotného prežívania života žalobcom v porovnaní s jeho životom pred úrazom, ktoré
vznikli ako dôsledok úrazu sa nedá presne vyjadriť, lebo väčšina vertebrogénnych ťažkostí a s
tým súvisiacich subjektívnych ťažkostí a zdravotných obmedzení, ktoré má žalobca v súčasnosti
je spôsobená degeneratívnymi zmenami na medzistavcových platničkách driekovej oblasti, ktoré

najpravdepodobnejšie nesúvisia s úrazom. V menšej miere môžu byť obmedzenia plnohodnotnom
prežívaní jeho života spôsobené poúrazovými zmenami na tele tretieho driekového stavca.

- konštatoval, že za posledných dvanásť mesiacov žalobca nemal lekárom predpísané lieky proti bolesti
k užívaniu voľne predajných liekov proti bolesti alebo iných voľne predajných liekov sa nedá vyjadriť a

z hľadiska psychiatrického u menovaného nie je indikovaná psychofarmakoterapia.

- konštatoval, že úraz (dopravná nehoda 27.06.2008) zanechal žalobcovi jazvu na hornom viečku
pri vnútornom kútiku ľavého oka dĺžky 2 cm a širokú 2 mm. Prognóza zdravotného stavu žalobcu
podľa znalca závisí v najväčšej miere na priebehu a klinických prejavoch degeneratívneho poškodenia

medzistavcových platničiek driekovej chrbtice, a to hlavne medzistavcovej platničky v oblasti L5/S1. Na
prognóze žalobcu sa v menšej miere môže spolupodieľať poúrazová zmena stavu tela stavca L3, ktorá
môže prispieť ku prehĺbeniu degenerácie medzistavcových platničiek ( MP) L2/3 a L3/L4. Z hľadiska
psychiatrického, vzhľadom na pomerene dlhý časový odstup od predného úrazu a chronofikáciu porúch
adaptácie je prognóza vývinu jeho psychického zdravotného stavu skôr nepriaznivá. Pri absolvovaní

psychoterapie (nácvik relaxácie, kognitívna reštrukturalizácia a pod.) je možné predpokladať mierne
zlepšenie jeho psychického stavu. Po úraze, pri ktorom dôjde ku zlomenine driekového stavca sa
poškodeným vo všeobecnosti neodporúča robiť také činnosti, ktoré vedú k nadmernému mechanickému
zaťažovaniu chrbtice, ako je napr. ručná manipulácia s ťažkými bremenami alebo sa pri činnosti využíva
otáčavý pohyb trupu. Rovnaké obmedzenia v činnostiach platia aj pre poškodených, ktorí trpia na

degeneratívne poškodenie MP. Znalec konštatoval, že súčasný stav žalobcu (opakujúce sa bolesti v
drieku) vyžaduje starostlivosť z odboru neurológia a ortopédia formou ambulantného sledovania v čase
vzplanutia akútnych bolestí. Z hľadiska psychiatrického odporučil menovanému psychoterapeutické
sedenie formou individuálnej psychoterapie certifikovaným psychoterapeutom. Znalec konštatoval, že
u žalobcu došlo ku obmedzeniu pohyblivosti driekovej chrbtice ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Na

obmedzení pohyblivosti driekovej chrbtice poškodeného sa spolupodieľa aj degeneratívne poškodenie
medzistavcových platničiek driekovej chrbtice. Obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice ľahkého až
stredne ťažkého stupňa má iba minimálny vplyv na vykonávanie činnosti ako sú behanie, prechádzky,
kľačanie, tancovanie, práca v domácnosti, vykonávanie fyzicky namáhavejších prác, nosenie ťažkýchbremien, športovanie, zamestnanie. Vykonávanie vyššie popísaných činností podľa znalca je u žalobcu
obmedzené bolesťami driekovej chrbtice s vyžarovaním do končatín, ktoré súvisia s degenereatívnym
poškodením driekových MP. Bolesti v driekovej oblasti môžu byť čiastočne spôsobené aj poúrazovými

tvarovými zmenami na tele stavce L3. Podľa znalca následkom predmetného úrazu a následných
nepriaznivých životných okolností sa u žalobcu rozvinuli adaptačné poruchy so zmiešanými poruchami
emotivity a správania. Na ich základe u menovaného došlo aj z hľadiska psychiatrického k sťaženiu
spoločenského uplatnenia. Ide o vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem
poranenia hlavy - položka 254 z. č. 437/2004 Z. z., príloha II..

-konštatuje,žežalobcapreddopravnounehodounebolpsychiatrickyliečenýanivyšetrovaný.Menovaný
počas psychiatrického vyšetrenia verbalizuje harmonický osobný život pred nehodou, aktívny pracovný
ako aj spoločenský a športový život až do nehody, nepopisuje žiadne psychické problémy. Od dopravnej
nehody žalobca bol práceneschopný tri mesiace, po ktorých nastúpil do práce ale tá bola pre neho
fyzicky náročná, nezvládal ju, čo negatívne ovplyvňovalo aj jeho psychický stav. Následne došlo

k jeho prepusteniu, keďže prevádzka bola z dôvodu neplnenia plánu zrušená. Aktuálne vzhľadom
na svoj vek a somatický psychický stav si nedokáže nájsť zamestnanie. V spoločenskom živote
vzhľadom na zdravotné postihnutie došlo k výraznému obmedzeniu záujmovej sféry. Osobný život je
negatívne ovplyvňovaný poruchami sexuálnych funkcií, výpadkom príjmu aj adaptačnými poruchami.
Podľa posúdenia zdravotného stavu žalobcu odborným lekárom mohol žalobca tri mesiace od úrazu

nastúpiť do práce s odporúčaním obmedzenia vykonávania ťažkej fyzickej práce ešte počas troch
nasledujúcich mesiacoch. Vo všeobecnosti poškodení, ktorí utrpeli zlomeninu driekového stavca, môžu
po zhojení zlomeniny a ústupe bolesti vykonávať prácu, kde nehrozí nadmerne namáhanie (zaťažovanie
chrbtice), ťažko manuálne pracujúcim poškodeným sa odporúča dočasné alebo trvalé obmedzenie
vykonávania ťažkej práce, pri ktorej by mohlo dochádzať k nadmernej námahe chrbtice.

39. Žalobca so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Vyčítal znalcovi to, že bagatelizuje dôsledky
spôsobené autonehodou podsúvaním degeneratívneho ochorenia a zmien spôsobených vekom v jeho
neprospech.

40. Žalovaný so závermi znaleckého dokazovania zásadne súhlasil, hoci mal výhrady voči zisteniam v
súvislosti so psychickými problémami a zisteniami psychiatra, ktoré žalovaný rozporoval. Subjektívne
názory konzultujúcej znalkyne psychiatričky neuznával.

41. Pripomienky strán sporu a ich námietky k vypracovanému znaleckému posudku doručil súd znalcovi

A.. a konzultantke A.. U. A. D., ktorí sa k ním písomne vyjadrili podaním zo dňa 06.12.2016, kde
na záveroch svojho znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrvávajú a ohradzujú sa voči tvrdeniam
žalovaného vo vzťahu k zisteniam po stránke psychiatrickej.

42. Žalobca predložil v konaní vlastný súkromný znalecký posudok, na posúdenie jeho zdravotného

stavu keďže znaleckým posudkom A.. A. jeho tvrdenie o tom, že zhoršenie zdravotného stavu
je dôsledkom dopravnej nehody, ktorú zapríčinil žalovaný, nepovažoval súd za preukázané a túto
skutočnosť v konaní namietal nielen žalovaný ale aj intervenient, ktorý vychádzajúc zo záverov tohto
znaleckého posudku žiadal žalobu zamietnuť.

43. Zo znaleckého posudku č. 71/2017, vypracovaného A.. O. J. dňa 31.07.2017 súd zistil nasledovné
skutočnosti:

- účelom znaleckého posudku bolo zodpovedať žalobcom položené otázky. Na otázky znalec odpovedal
v závere posudku takto:

1. Uviesť a zhodnotiť súčasný stav postihnutých stavcov a platničiek

- vyšetrenie driekovej chrbtice žalobcu magnetickou rezonanciou dňa 19.06.2017 odhalilo poúrazovú
deformitu tela stavca L3 so znížením výšky tela stavca o viac ako 1 (z 28,78 mm na 13,87 mm) a v

dôsledku toho aj stratu fyziologického zakrivenia driekovej chrbtice (driekovej lordózy) s napriamením
príslušnej časti driekovej chrbtice,
- v oblasti medzistavcových platničiek driekovej chrbtice vyšetrenie odhalilo ľahké dorzálne vyklenutie
medzistavcových platničiek L2 až S1 do 2,2 mm bez útlaku nervových koreňov,- fotodokumentácia poúrazovej deformity tela stavca L3 a anatomické pomery medzistavcových
platničiek sú pre potreby všetkých strán súdneho sporu aj prílohou znaleckého posudku.

2. Uviesť a zhodnotiť príčiny vzniku poškodenia, a či je poranenie a vzniknutý stav v príčinnej súvislosti
s haváriou
- obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa žalobcu je podľa znaleckého
vyšetrenia jednoznačne v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, toto tvrdenie má oporu v
ťažkej poúrazovej deformite tela stavca L3 so znížením jeho výšky o viac ako polovicu pomernej výšky,

pričom podľa odbornej posudkovej literatúry, dané zníženie vytvára vždy predpoklady pre vznik trvalých
následkov a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle obmedzenia hybnosti driekovej chrbtice,
- v porovnaní s chudobných poškodením, ľahkým vyklenutím medzistavcových platničiek stavcov L2-
S1 (L2-L3, L3-L4, L4-L5, L5-S1) bez koreňovej kompresie, a to bez ohľadu na to, či k poškodeniu
medzistavcových platničiek došlo k dlhodobým predúrazovým chorobným procesom, ktorý nemá
žiadnu objektívnu oporu v zdravotnej dokumentácií žalobcu alebo predmetným úrazom, pričom k

poškodeniu medzistavcových platničiek L2-L3 a L3-L4 priľahlých k stavcu L3 došlo jednoznačne
úrazovým mechanizom.

3.PorovnaťdotknutúčasťchrbticespredchádzajúcimivyšetreniamiMRauviesťmožnúprognózuvývoja
do budúcnosti.

- S postupujúcim vekom žalobcu a prirodzeným rednutím kostí, osteoporózou možnou v oblasti
tela deformovaného stavca L3 očakáva ďalšie zníženie jeho výšky, čo bude mať vplyv na ďalšie
zhoršenie fyziologického zakrivenia driekovej chrbtice, ktoré sa v klinickom obraze prejaví ďalším
zhoršením hybnosti driekovej chrbtice a zvýšeným a nesúmerným napätím paravertebrálneho svalstva

s početnejšími a výraznejšími exacerbáciami bolesti driekovej chrbtice.

4. Uviesť akým spôsobom zranenie ovplyvňuje a limituje možnosti súkromného, spoločenského a
pracovného života.

- znalec konštatuje, že obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa s exacerbáciami
bolesti driekovej chrbtice obmedzuje žalobcu vo všetkých činnostiach súkromného, spoločenského a
pracovného života vyžadujúcich akúkoľvek športovú, zvýšenú pohybovú alebo ťažkú fyzickú aktivitu,
náhlu zmenu teploty okolitého prostredia alebo pobyt v oblasti zvýšenej cirkulácie vzduchu.

5. Uviesť iné skutočnosti, ktoré v praxi majú primárny vplyv na zranenie žalobcu.

- šetky skutočnosti, ku ktorým počas znaleckého šetrenia znalec dospel uviedol v posudkovej časti
znaleckého úkonu.

6. Zaujať stanovisko k znaleckému posudku A.. A..

- so znaleckým posudkom A.. A. sa znalec A.. O. J. stotožnil čo sa týka teoretickej časti, kde popisuje
vplyv chorobného poškodenia medzistavcových platničiek na hybnosť driekovej chrbtice postihnutých
osôbaobmedzenieobvykléhospôsobuživotapostihnutýchosôb,pretožedanéovplyvneniejetotožnéaj

sovplyvnenímpriúrazovompoškodeníMPaleboprizlomenináchtielstavcov.Znalecsavšaknestotožnil
s predchádzajúcim znalcom v tom, že neuviedol ako dospel k záveru, že k poškodeniu MP driekovej
chrbtice žalobcu došlo pred predmetným úrazom a ich poškodenie nie je v príčinnej súvislosti s úrazom,
lebo na to nemá žiadnu objektívnu oporu v zdravotnej dokumentácii žalobcu s predúrazového obdobia.
Neuviedol, prečo nezdokumentoval ťažkú poúrazovú deformitu tela stavca L3 a neakceptoval po ťažkej

poúrazovej deformity tela stavca L3 na hybnosť driekovej chrbtice, keďže v odbornej posudkovej
literatúre je vplyv úrazom deformovaných tiel stavcov na hybnosť chrbtice jednoznačne akceptovaný a
dobre zdokumentovaný a nakoniec prečo nezdokumentoval, že aj pri úrazovom poškodení tiel stavcov
s výsledkom kompresívnych alebo komunitívnych zlomením dochádza podľa odbornej posudkovej
literatúre vždy k poškodeniu minimálne priľahlých MP.

44. Žalovaný so závermi tohto znaleckého posudku nesúhlasil. Svoje výhrady podrobne popísal vo
vyjadrení, ktoré doručil súdu 26.09.2017 (č. l. 473) a žiadal, aby súd nariadil kontrolné znaleckédokazovanie znaleckým ústavom, pretože existujúce znalecké posudky sú diametrálne odlišné a nie je
možné na základe nich spravodlivo rozhodnúť.

45. Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s. r. o., D.,
ktorá podala znalecký posudok č. 11/2019 zo dňa 25.03.2019. V závere posudku odpovedá na súdom
položené otázky takto:

1. Aké trvalé následky (z hľadiska traumatológia a iné) zanechal úraz na žalobcovi?

- u žalobcu zanechal úraz zo dňa 27.06.2008 trvalé následky, a to poúrazové obmedzenie pohyblivosti
chrbtice stredne ťažkého stupňa bez koreňového dráždenia nervových koreňov dolných končatín.
- jazvu na vnútornom okraji horného viečka ľavého oka dlhú 2 cm, širokú 2 mm.

2. V ako rozsahu (v dôsledku úrazu u žalobcu vzhľadom na jeho vek a osobnosť) došlo u neho

k vylúčeniu, resp. obmedzeniu plnohodnotného prežívania jeho života v porovnaní s jeho životom
pred úrazom s ohľadom na jeho osobný, rodinný, spoločenský, kultúrny a športový život a pracovné
uplatnenie?

- vzhľadom k tomu, že žalobca už tri mesiace po ťažkom poranení (od 02.10.2008) nastúpil do svojho

pôvodného zamestnania, ktoré bez obmedzení daných zdravotných stavom (ktoré by bolo možné
doloženými lekárskymi nálezmi dokázať) vykonával až do 31.08.2010, teda 2 roky po úraze možno
konštatovať, že k obmedzeniu plnohodnotného prežívania života žalobcu v porovnaní s jeho životom
pred úrazom došlo iba v miernom rozsahu zodpovedajúcom obmedzeniu pohyblivosti chrbtice stredne
ťažkého stupňa, teda k obmedzeniu dvíhania ťažkých bremien, ich točenie, podopieranie, ukladanie,

tlačenie a ťahanie. Trvalé následky po úraze u žalobcu mali iba minimálny vplyv na obmedzenie
osobného, rodinného, spoločenského, kultúrneho, športového života, lebo obmedzenie pohyblivosti
chrbtice stredne ťažkého stupňa umožňuje žalobcovi s minimálnym obmedzením fyzickej námahy viesť
plnohodnotný osobný, rodinný, spoločenský, kultúrny a športový život. Vo všetkých týchto činnostiach
sa žalobca môže vzhľadom na vek a osobnosť plne uplatniť s prihliadnutím, s prispôsobením aktivít

svojmu fyzickému zdraviu. Čo sa týka pracovného uplatnenia je podľa záznamov v spise dokázané, že
žalobca napriek trvalým následkom pracoval v pôvodnom zamestnaní bez zdravotných obmedzení ešte
2 roky od úrazu, teda nie je možné tvrdiť, že jeho trvalé následky po úraze mali vplyv na jeho pracovné
uplatnenie.

3. Či je žalobca nútení v súčasnosti užívať lieky, ak áno za akým účelom?

- znalec konštatuje, že áno, podľa zdravotnej dokumentácie má žalobca predpísaný Novalgin, Tralgit
kvapky podľa potreby a v prípade nutnosti Paralen. Tieto lieky berie za účelom tlmenia bolesti a patria
medzi bežne predpisované analgetiká, lieky na tlmenie bolesti.

4. Či úraz zanechal na žalobcovi viditeľné telesné poškodenia, jazvy, ak áno v akom rozsahu?

- áno úraz zanechal na žalobcovi slabo viditeľnú a dobre zhojenú jazvu na hornom viečku oka pri
vnútornom kútiku ľavého oka v dĺžke 2 cm a šírke 2 mm.

5. Určiť prognózu vývoja zdravotného stavu žalobcu do budúcna so zameraním hlavne na to, či bude
závislý na ďalšej liečbe?

- poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa môže akcelerovať, zrýchliť vekom

sa prirodzene vyskytujúce degeneratívne ochorenie chrbtice a MP, preto je možné a pravdepodobné,
že v budúcnosti môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v zmysle bolesti chrbtice a je
pravdepodobné, že bude závislý na ďalšej liečbe. Je však nutné poznamenať, že podľa vyšetrenia
magnetickou rezonanciou zo dňa 19.06.2017 zatiaľ takýmto zhoršením ochorenia chrbtice pod vplyvom
úrazu netrpí, ani osteoporózou (rednutím kostného tkaniva pod vplyvom veku) v danom čase ešte

netrpel.

6. Špecifikovať úkony, pri ktorých je žalobca v dôsledku úrazu obmedzený, resp. vylúčený z vykonávania
určitých činností.- vzhľadom k trvalým následkom u žalobcu je obmedzený vo zdvíhaní ťažkých bremien, ich točenia,
podopierania, ukladania, tlačenia a ťahania. Rovnako nepriaznivo na jeho zdravotný stav pôsobí

dlhodobý pobyt v studenom prostredí a dlhodobé státie pri vykonávaní pracovných činností. Tiež je
vylúčený z činností, pri ktorých je potrebné dlhodobé sedenie a státie na jednom mieste.

7. Či si súčasný stav žalobcu vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ak áno z akého odboru, a v akej forme?

- nie, súčasný stav žalobcu je stabilizovaný. Podľa vlastného uvedenia a podľa zdravotnej
dokumentácie žiadneho odborného lekára, špecialistu nenavštívil posledné tri roky. Navštevuje iba
svojho všeobecného lekára pre dospelých za účelom predpísania bežne dostupných liekov od bolesti.

8. V akom štádiu, v akých oblastiach došlo v dôsledku úrazu žalobcu k obmedzeniu pohyblivosti?

- v dôsledku úrazu u žalobcu došlo k obmedzeniu hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa čo sa
prejavujeobmedzenímpredklonov,úklonovazáklonovdriekovejčastichrbticestredneťažkéhorozsahu.
K iným obmedzeniam pohyblivosti u žalobcu nedošlo.

9. Či došlo u žalobcu v dôsledku dopravnej nehody k zníženiu kvality jeho života v dôsledku obmedzenej

pohyblivosti oproti stavu pred úrazom (behanie, prechádzky, kľačanie, tancovanie, práce v domácnosti,
vykonávanie fyzicky namáhavejších prác, nosenie ťažkých bremien, športovania, zamestnania)?

- v dôsledku dopravnej nehody došlo k zníženiu kvality jeho života v dôsledku obmedzenej pohyblivosti
oproti stavu pred úrazom, hlavne pri vykonávaní fyzicky namáhavých prác, nosení ťažkých bremien,

ktorýchniejeschopný.Nedošlovšakkzásadnémuzníženiukvalityjehoživotapribehaní,prechádzkach,
kľačaní, tancovaní, prácach v domácnosti, športovaní, kde jeho trvalé následky spôsobujú čiastočne nie
zásadné obmedzenia. V zamestnaní došlo k obmedzeniu v tom, že sa musí vyhýbať zamestnaniam,
ktoré sú spojené s dvíhaním ťažkých bremien, fyzicky namáhavejších prác a pohybu v chladnom
prostredí ako aj dlhodobému sedeniu a státiu.

10. Aké následky zanechal úraz na zdravotnom stave žalobcu z hľadiska psychiatrického a
psychologického?

- Žiadne. Reaktívna depresívna porucha poúrazovo dočasná. Od 19.11.2012 psychiatra ani psychológa

nenavštevuje, psychické problémy nemá, psychiatrické lieky neužíva.

11. Ako sa prejavujú následky úrazu po psychickej stránke prežívania života?

- v súčasnosti žalobca popiera akékoľvek následky úrazu po psychickej stránke prežívania života,

keďže takmer 7 rokov nevyhľadal psychiatrické ani psychologické vyšetrenie (napriek vyzvaniu žiadne
nedoložil, a pri vyšetrení znalcom ani žiadne také vyšetrenie neudal), nemožno dokázať žiadne
objektívne následky úrazu po psychickej stránke.

12. Či žalobca mohol a vedel po úraze naďalej vykonávať prácu s takým zdravotným stavom, aký mal

u svojho posledného zamestnávateľa Ulma Construccion SK, s. r.o., D., prípadne aké práce sú vhodné
pre žalobcu s jeho zdravotným stavom, ktorý nastal po havárií?

- áno mohol a vedel, pretože podľa podkladov v spise ju vykonával ešte dva roky po úraze. Vzhľadom
ku jeho zdravotnému stavu sú vhodné práce, kde sa musí vyhýbať zamestnaniam, ktoré sú spojené s

dvíhaním ťažkých bremien, fyzicky namáhavejších prác a pobytu v hornom prostredí, ako aj dlhodobému
sedeniu a státiu.

46. Ku kontrolnému znaleckému posudku sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 06.05.2019 (č. l. 664).
So závermi, ku ktorým dospel kontrolný znalec nesúhlasil a mal výhrady voči všetkým zisteniam a

záverom konštatovaným v znaleckom posudku. Trval na tom, aby sa kontrolný znalec vyjadril k tým
skutočnostiam, na základe ktorých spochybnil závery znalca A.. O. J..47. Ku kontrolnému znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.05.2019 (č. l. 666).
Závery posudku považoval za objektívné, odrážajúce reálny zdravotný stav žalobcu od dopravnej
nehody, pričom závery znaleckého posudku sú významné z hľadiska konečného právneho posúdenia

nárokov žalobcu. Znalci v tomto znaleckom posudku potvrdili len také poškodenie zdravia, na
následky ktorého bol žalobca riadnym a zákonným spôsobom odškodnený, a závery ku ktorým dospeli
neodôvodňujú priznať nemajetkovú ujmu spôsobom prezentovaným v žalobnom návrhu.

48. Z vyjadrenia intervenienta ku kontrolnému znaleckému posudku zo dňa 15.05.2019 (č. l. 668)

súd konštatuje, že so závermi kontrolnému znaleckého dokazovania súhlasí v plnom rozsahu.
Intervenient mal za preukázané, že kontrolným znaleckým posudkom bol preukázaný opak tvrdených a
prezentovaných skutočností zo strany žalobcu, vzhľadom k čomu zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena v tomto konaní, a preto žiadal žalobu ohľadom nemajetkovej ujmy zamietnuť.

49. Podľa §11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

50. Podľa §13 ods. 1, 2, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

51. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §11 OZ a násl. sa považuje za
jeden zo samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorý vzniká

vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v
jej celistvosti. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza §11 OZ patrí aj právo na
ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§13 a násl. OZ) prichádzajú do úvahy
vtedy, ak hrozí alebo bola spôsobená ujma osobnosti, teda v nemajetkovej sfére života a zdravia.

Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe z čoho
vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívne zavinenie toho, kto neoprávnený zásah
do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda,
uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti ako zodpovednosti za škodu podľa §420 a
násl. OZ je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Zásah do práv na ochranu osobnosti sa

zásadne odškodňuje v nepeňažnej forme. Zákon však umožňuje priznať aj peňažnú náhradu za zásah
do práva na ochranu osobnosti v prípade, že morálne zadosťučinenie nepostačuje. Pri zodpovednosti
za škodu sa výška škody prezumuje a je limitovaná, ale pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch zákon neustanovuje medze, čo umožňuje súdu aplikovať voľnú úvahu podľa
osobitosti každého prejednávaného prípadu.

52. Osobitosť osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je priamo osobnosť človeka. Ako
základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby OZ uvádza život, zdravie, občiansku česť a ľudskú
dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Súd poukazuje na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 5Cdo 265/2011 zo 17.2.2011, v ktorom sa uvádza, že „ pojmovými znakmi subjektívnych

osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter, všeobecnosť a výlučnosť, zásadná
neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť. Pôsobia voči neobmedzenému, resp.
neurčitému okruhu ostatných subjektov práva. Ich predmetom sú výlučne nemajetkové hodnoty
( osobnosť). Patria každej fyzickej osobe „ a priori“, ( sú prejavom ľudskej osobnosti vo vzťahu k ostatným
subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým právnym postavením. Nemožno ich

scudzovať,deliťodichnositeľa.Upínajúsanafyzickúosobupodobujejfyzickejexistencievspoločnosti.
Sú časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby. Sú nezdediteľné ( netvoria predmet dedičstva).
Sú nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou.“53. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je objektívnou
zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Zákon nedefinuje neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti. Osobnostné práva môžu byť dotknuté aktívnym konaním, pasívnym správaním, ktoré je v

zákone uvedené znakmi. Sú to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením
( ohrozením) niektorého osobnostného práva musí byť príčinná súvislosť. Prostriedky na ochranu
osobnosti sú v zákone vymedzené, možno ich použiť samostatne alebo kumulatívne. OZ pripúšťa
priznanie aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie

postačujúce. Právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia
( ospravedlnenie) ako rýdzo osobné právo, nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov
protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do
psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne
nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba preto dôsledne odlišovať od
majetkovej ujmy, vrátane škody na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej

ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby. Zmyslom náhrady NMU v peniazoch
je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy
vzniknutej ako priamy dôsledok do fyzickej integrity fyzickej osoby je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn.
7 Cdo 65/2013, podľa ktorého „ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak

nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu NMU
spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach“. Z toho teda vyplýva, že uplatnenie jedného
nároku nevylučuje uplatniť si druhý nárok. Ide o 2 samostatné nároky upravené osobitne v rôznych
právnych predpisoch.

54. V tomto konaní neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu mala predstavovať autonehoda, ktorá bola
spôsobená žalovaným, čo bolo nesporne preukázané v trestnom konaní vedenom proti žalovanému,
kde bol právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví žalobcu ako poškodeného pri dopravnej
nehode. Nemajetkovou ujmou má byť kompenzovaný stav spočívajúci v zhoršení zdravotného stavu
žalobcu, zmene jeho spoločenského postavenia a zhoršeniu kvality jeho života vo všetkých oblastiach

života. Súd pri tomto nároku tak ako aj pri náhrade škody musí skúmať či sú splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti, a to
- zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať NMU ( v tomto prípade to bola dopravná nehoda)
- vznik nemajetkovej ujmy
- príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom NMU

- zavinenie ( preukázané protiprávne konanie žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený
rozsudkom OS D. okolie sp.zn. 5T/78/2008-645 zo dňa 11.12.2013).

55. Na preukázanie toho či medzi vznikom NMU a neoprávneným zásahom je príčinná súvislosť, teda
či zhoršenie kvality život a zdravotného stavu žalobcu bolo zapríčinené výlučne dopravnou nehodou

dňa 27.6.2008, za ktorú bol právoplatne odsúdený žalovaný súd vykonal rozsiahle dokazovanie vrátane
znaleckého dokazovania keďže išlo o posúdenie odborných otázok, ktoré nemohol súd zodpovedať bez
pribratia znalca. Súd mal v konaní k dispozícií tri znalecké posudky.
Prvý posudok bol vypracovaný znalcom, ktorého určil súd a znalec A.. X. A. dospel k záveru, že súčasný
zdravotný stav žalobcu nesúvisí s úrazom ale súčasný psychický a psychologický stav žalobcu je

následkom úrazu, ktorý utrpel.
Žalobca predložil v konaní súkromný znalecký posudok vypracovaný A.. O. J., ktorým chcel preukázať
opak zistenia znalca A.. A.. Z ním predloženého súkromného znaleckého posudku vyplýva, že podľa
znalca súčasný nepriaznivý zdravotný stav žalobcu je následkom úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej
nehode, za ktorú zodpovedal žalovaný, lebo bol právoplatne v trestnom konaní odsúdený za toto

protiprávnekonanie.Nakoľkozáverytýchtodvochznaleckýchposudkovsadiametrálnerozchádzali,súd
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou inštitúciou a svoje rozhodnutie postavil na záveroch,
ku ktorým dospel kontrolný znalec LEGE ARTIS, znalecká organizácia, s. r. o. v posudku č. 11/2019,
ktorý skonštatoval, že u žalobcu síce existujú trvalé následky, ktoré boli vymenované v posudku, že ide
o obmedzenie plnohodnotného prežívania života v porovnaní so stavom pred úrazom , ktoré je iba

mierne, trvalé následky majú mierny vplyv na obmedzenie života, pretože žalobca je schopný viesť
plnohodnotný život s minimálnym obmedzením, lieky na tlmenie bolesti neužíva. Jeho problémy a
obmedzenia hybnosti sú primerané jeho veku, nepotrebuje zdravotnú starostlivosť, stav je stabilizovaný.
Obmedzenie spočíva v tom, že by nemal dvíhať ťažké bremená, dlho stáť a sedieť, ale inak všetkyčinnosti podľa znaleckej organizácie vykonávať môže. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku
vyplýva, že u žalobcu neexistujú žiadne psychické ani psychologické následky po úraze, ktoré by boli
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, že žalobca sám nevyhľadal pomoc psychológa, po úraze

mohol vykonávať práce ako pred úrazom, ihneď nastúpil do práce a dva roky na pôvodnom pracovnom
zaradení aj pracoval, a ako vyplynulo následne aj z vykonaného dokazovania jeho pracovný pomer bol
jeho zamestnávateľom skončený z organizačných dôvodov, teda nie v dôsledku neschopnosti žalobcu
pre nepriaznivý zdravotný stav vykonávať ten druh činnosti a tú istú prácu.
Súd teda vychádzal zo zistení kontrolného znalca, lebo iba zodpovedanie otázok v kontrolnom

znaleckom posudku mohlo na strane súdu prispieť k ustáleniu dôvodnosti nároku žalobcu na
nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 232/2010
zo dňa 29.6.2011, v ktorom sa konštatuje, že „ podmienkou priznania náhrady NMU v peniazoch ( t.j.
materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia
závažnej ujmy.Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie

alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase / v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení s pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“

56. Na vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobcovi nárok na nemajetkovú

ujmu v peniazoch neprislúcha, lebo v konaní nebolo jednoznačne preukázané to, že mu vznikla
závažná ujma, a to výlučne protiprávnym konaním žalovaného v súvislosti dopravnou nehodou zo
dňa 27.6.2008. Kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie ( II. v poradí) to jednoznačne
ustálil, keď konštatoval, že k obmedzeniu plnohodnotného prežívania života žalobcu v porovnaní s
jeho životom pred úrazom došlo iba v miernom rozsahu zodpovedajúcom obmedzeniu pohyblivosti

chrbtice stredne ťažkého stupňa, trvalé následky po úraze u žalobcu mali iba minimálny vplyv na
obmedzenie osobného, rodinného, spoločenského, kultúrneho, športového života žalobcu, že súčasný
stav žalobcu je stabilizovaný, úraz na zdravotnom stave žalobcu nezanechal žiadne následky z
hľadiska psychiatrického , psychologického, reaktívna depresívna porucha poúrazová bola iba dočasná,
od 19.11.2012 psychiatra ani psychológa nenavštevuje, viac ako 7 rokov nevyhľadal psychiatra ani

psychológa, lieky od ich neužíva žiadne, poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého
stupňa môže v budúcnosti akcelerovať a vekom sa zrýchliť prirodzene vyskytujúce sa degeneratívne
ochorenie chrbtice a medzistavcových platničiek ale vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa
19.6.2017 ( teda 9 rokov po úraze) nepreukázalo zhoršenie ochorenia chrbtice pod vplyvom úrazu, ani
osteoporózou v danom čase netrpel. Súd preto nevidel dôvod na priznanie NMU v žiadnom rozsahu.

Na tomto zistení nič nezmenili ani výpovede svedkov, ktorí sa snažili preukázať tvrdenie žalobcu o tom,
že po dopravnej nehode sa jeho kvalita života natoľko zhoršila, že si to vyžaduje mimoriadnu pozornosť
a satisfakciu vo forme NMU. Svedeckú výpoveď manželky žalobcu súd nepovažoval za dostatočne
preukazujúcu tvrdenie žalobcu v tomto smere aj vzhľadom k tomu, že ide o osobu blízku, ktorá má
tendenciu vypovedať zaujato a cielene, emotívne lebo je závislá od výsledku tohto konania hlavne po

stránke finančnej lebo úspech žalobcu v tomto konaní by jednoznačne vylepšil rodinný rozpočet. Ostatní
vypočutísvedkovianepotvrdilito,žebyužalobcupoúradedošlokznačnejujmespočívajúcejvrapídnom
zhoršení jeho zdravotného stavu čo by bolo výlučne dôsledkom dopravnej nehody, uviedli len to, že po
nehode sa športové aktivity žalobcu obmedzili. V tomto ohľade nie je možné ponechať bez povšimnutia
ani tú skutočnosť, že už odvolací trestný súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa pri uložení trestu

zmenil berúc do úvahy tú skutočnosť, že aj žalobca ako poškodený v trestnom konaní porušil povinnosti
vodiča, pretože podľa odvolacieho súdu viedol vozidlo tak, ako to určil z technického hľadiska Ústav
súdneho inžinierstva Y.. Išiel teda rýchlosťou od 93-125 km/h v úseku cesty, kde bola povolená rýchlosť
iba 90 km/h, teda nedovolenou rýchlosťou, a tiež poškodený predbiehal kolónu vozidiel, keď v zmysle
základných povinností vodiča tak urobiť mohol iba vtedy, ak by sa bezpečne zaradil pred predchádzajúce

predbiehajúce motorové vozidlo. Odvolací súd teda skonštatoval, že aj poškodený, teda žalobca tým, že
predbiehal kolónu vozidiel a išiel nedovolenou rýchlosťou bez toho, aby sa mohol bezpečne zaradiť pred
predbiehané vozidlá mal podiel na vzniku dopravnej nehody. Miera zavinenia aj zo strany poškodeného
tak odvolacím súdom bola zohľadnená pri ukladaní trestu obžalovanému, žalovanému v tomto konaní.
Táto skutočnosť by mala aj v civilnom konaní právny význam za predpokladu, že sú splnené zákonné

predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy a riešil by súd výšku nároku, ktorú by žalobcovi v tejto
súvislosti uznal. V tomto civilnom sporovom konaní však súd k takémuto zisteniu nedospel, preto žalobu
aj ohľadom nároku na nemajetkovú ujmu ako nedôvodnú zamietol.57. Pre úplnosť súd konštatuje, že poisťovňa žalobcovi dobrovoľne plnila všetky ním uplatnené nároky.
Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia mu vyplatila 7 520,- Eur, z titulu bolestného 3 678,20 Eur,
stratu na zárobku počas jeho práceneschopnosti 640,18 Eur za obdobie od 30.06.2008 do 30.09.2008,

čo spolu predstavuje 11 838,40 Eur. Tieto plnenia podľa názoru súdu pokryli skutočnú škodu, ktorá na
zdraví žalobcovi vznikla, a na vyplatenie ktorých predložil intervenientovi hodnoverné podklady, ktoré
nespochybniteľne výšku uplatneného nároku preukazovali, preto k plneniu zo strany intervenienta v
plnom rozsahu došlo.

58.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSP.Úspešnejstranesporuakoajintervenientovi,
ktorý vystupoval na strane úspešnej strany sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.