Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by Mgr. Ľudmila Ostrolucká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202803
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6713202803.24
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne
V. Č.J., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. XX, XXX XX R., právne zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom
Zvarom, IČO: 518 330 00, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným I/ V. F., N..
XX.XX.XXXX, C. A. Y.Á. R. XX, XXX XX Y. R., právne zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Krnáčom,
IČO: 378 946 92, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen a II/ V.. F. M., W.., N.. XX.XX.XXXX, C.
A. B. XXXX/XX, XXX XX A. A., za účasti intervenienta na strane žalovaných Komunálna poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne
zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Robotnícka 6,
974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným I/, II/ a intervenientovi na strane žalovaných, každému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky
náhrady trov konania.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť znalcovi V.. Q. F. T., W.., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XXX, XXX XX
A., znalcovi z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a neurochirurgia, s miestom výkonu
činnosti Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, 036 01 Martin znalečné v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky znalečného.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť znalcovi V.. Q. M., N.. XX.XX.XXXX, znalcovi z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria a sexuológia, s miestom výkonu činnosti Kynceľova 91,
974 01 Banská Bystrica znalečné v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení
výšky znalečného.
V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.02.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 27.02.2013, domáhala voči
žalovaným I/ a II/ zaplatenia sumy 23.664,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
26.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, keď povinnosť na plnenie žiadala uložiť žalovanému
I/ alebo žalovanej II/. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 3T/73/2008
zo dňa 08.04.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 5To/208/2009 zo
dňa 26.01.2010 žalovaný I/ bol uznaný za vinného z dôvodu, že dňa 28.05.2005 o 06.50 hod. v okrese
Zvolen na ceste II/0692 za výjazdom na Mesto Sliač ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidleznačky Ford Cougar EČV: A. XXX A., ktoré v smere od Mesta Sliač do Mesta Zvolen viedla V. V., N..
XX.XX.XXXX,tejtovdomnení,ženezvládnebezpečnéobchádzaniecyklistuvľavotočivejzákrute,siahol
do riadenia vozidla, v dôsledku čoho V. V. stratila kontrolu nad vozidlom, toto sa dostalo do šmyku a
po opakovaných balansoch do strán narazilo do osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia
EČV: M. XXX P., ktoré v protismere viedol Q. Č., N.. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho spolujazdkyne
v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia V. A., N.. XX.XX.XXXX utrpela zranenia, a to
zlomeninu čelovej kosti vľavo, zakrvácanie pod mozgové obaly, otras mozgu, tržnú ranu na očnom
viečku, zmliaždenie na viacerých miestach vlasatej časti hlavy, zmliaždenie ľavej polovice hrudníka a
ľavého ramenného kĺbu, roztrhnutie sleziny s masívnym krvácaním do dutiny brucha a pohemoragický
šok ťažkého stupňa s dobou práce neschopnosti v trvaní 2 mesiacov, V. Č., N.. XX.XX.XXXX utrpela
zranenia, a to zlomeninu zygomatikomaxillárneho komplexu vľavo, zakrvácanie pod mozgové obaly,
otras mozgu, zlomeninu nosových kostí bez posunu, podvrtnutie krčnej chrbtice, škrabance na čele
vľavo, zmliaždenie ľavej polovice hrudníka, roztrhnutie sleziny s masívnym krvácaním do dutiny brucha
a pohemoragický šok ťažkého stupňa s dobou práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov a Q. Č., N..
XX.XX.XXXX utrpel zranenia, a to úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečište pri roztrhnutí
ľavej komory srdca a osrdcovníka so zakrvácaním dutiny pohrudničnej, mnohopočetné trhliny pečene
a sleziny so zakrvácaním dutiny brušnej, zlomeninu bázy lebečnej v ľavej prednej a strednej jame
lebečnej, zlomeninu panvových kostí a otvorenú zlomeninu ľavej stehnovej kosti, ktorým zraneniam
dňa 28.05.2005 podľahol, čím porušil ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, v znení zmien a doplnkov. V rámci prípravného trestného konania, ako aj už
samotného trestného konania, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 3T/73/2008
si uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorú utrpela pri tejto dopravnej nehode, ktorý jej však nebol
v plnej miere nahradený. V trestnom konaní jej bol priznaný nárok na náhradu škody v sume 236,74
Eur (7.132,03 Sk), keď so zvyškom nároku na náhradu škody ju súd odkázal podľa § 288 ods. 2
Trestného poriadku na občianske súdne konanie, keď jej odvolanie ako poškodenej strany odvolací súd
zamietol v časti týkajúcej sa zvyšku nároku na náhradu škody. V rámci prípravného trestného konania na
vyžiadanie Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, ktoré bolo vedené
pod Sp.zn.: ČVS:ORP-382/OEK-ZV-2005 bol podaný znalecký posudok č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007
znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom, znalcom z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia,
traumatológia, ktorým znaleckým posudkom bolo ustálené poškodenie jej zdravia okrem bolestného, i
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia: položka 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu... 1.000
bodov,položka325d-Obmedzeniepohyblivostivkrčnejchrbticiľahkéhostupňaskoreňovýmdráždením
vľavo... 325 bodov, položka 432a - Plošné jazvy po operácií a poraneniach... 30 bodov, spolu 1.355
bodov. Na žiadosť Okresného súdu Zvolen v trestnom konaní Sp.zn. 3T/73/2008 tento znalec podal
Doplňujúce vyjadrenie č. 1/2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 25.08.2008, ktorým ustálil
poškodenie jej zdravia ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia: položka 255 - Vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
- poranenie mozgu... 2.000 bodov, keď túto položku z pôvodných 1.000 bodov navýšil na 1.300 bodov a
tento výsledok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 zvýšil o 700 bodov, položka č. 325d - Obmedzenie
pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo... 325 bodov, keď táto
položka ostala bez zmeny, položka 432a - Plošné jazvy po operácií a poraneniach... 30 bodov, keď i táto
položka ostala bez zmeny, položka č. 312 - Strata sleziny... 150 bodov, keď sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „SSU“) spolu bodovo ohodnotil na 2.505 bodov. Pre potreby výpočtu náhrady
škody hodnota jedného bodu v čase vzniku nároku predstavovala 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca Národného hospodárstva SR, čo bolo 316,50 Sk, t.j. 10,51 Eur s poukazom na § 5
ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.06.2016 Sp.zn. 606
105 7211 jej bol podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný invalidný dôchodok v dôsledku
zranení a ochorení, ktoré jej boli spôsobené pri dopravnej nehode. Rozhodujúce zdravotné postihnutie
pre posúdenie nároku na poberanie invalidného dôchodku bolo ustálenie, že je to u nej depresívna
porucha ťažkého stupňa s percentuálnou mierou poklesu vykonávať ňou zárobkovú činnosť v % 75 %.
Invalidita u nej vznikla v dôsledku úrazu pri uvedenej dopravnej nehode, pričom dátum vzniku invalidity
je určený na deň 27.05.2006. Doposiaľ za subjekt, ktorý zavinil dopravnú nehodu jej z titulu zákonného
poistenia zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla EČV: A. XXX A. poistený V.. M. F., poistná
zmluva č. 5001172421 Komunálna poisťovňa, a.s. Bratislava poskytla poistné plnenie dňa 30.05.2008
v sume 8.299,81 Eur (250.040,- Sk) titulom bolestného, dňa 29.07.2008 1.576,05 Eur (47.480,- Sk),
čo pravdepodobne zodpovedá SSU za stratu sleziny, dňa 21.05.2008 992,30 Eur (29.894,- Sk), čo
zodpovedá strate na zárobku za obdobie od 28.05.2005 do „35.05.2006“ (poznámka súdu: správne do26.05.2006) a dňa 30.05.2009 „13.235,54 Eur“ (poznámka súdu: správne 14.235,54 Eur) t.j. 428.860,-
Sk čo zodpovedá SSU za 1.355 bodov x 316,50 Sk. Okresný súd Zvolen v trestnom konaní jej priznal
náhradu škody v sume 236,74 Eur, čo bola vecná škoda. Odmieta však tvrdenia uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku, že jej na bolestnom a SSU bola vyplatená suma 960.000,- Sk. Doposiaľ na SSU jej bola
vyplatená suma 476.340,- Sk (15.811,59 Eur včítane vybratia sleziny 14.235,54 Eur + 1.576,05 Eur).
Žalobou si preto uplatnila nárok na doplatok za škodu spôsobenú sťažením spoločenského uplatnenia
v zmysle záverečného bodového ohodnotenia, ktorým bolo doplňujúce vyjadrenie č. 1/2008 zo dňa
25.08.2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007 znalca MUDr. Pavla Cikatricisa, ktorý
ustálil bodové ohodnotenie za SSU na 2.505 bodov. Odškodnená bola na SSU za 1.505 bodov. Žalobou
sa domáhala náhrady škody za sťaženie SSU v bodovom vyjadrení rozdielu 1.000 bodov (2.505 bodov
- 1.505 bodov, keď za 1.505 bodov jej náhrada poskytnutá bola). Žalobou si ďalej uplatnila zvýšenie
bodového ohodnotenia SSU, ktoré jej prináleží z dôvodu uznania invalidity s poukazom na § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z.. Zvýšiť SSU z dôvodu priznania invalidity žiadala o 50 %, t.j. o 1.252,5 boda
(2.505 ÷ 2 = 1252,50 boda). Vychádzajúc z ustálenej hodnoty 1 boda 316,50 Sk, potom takto za SSU by
jej prináležal nárok v sume 39.475,82 Eur (1.189.248,70 Sk), keďže jej bolo poskytnuté plnenie v sume
15.811,59 Eur na SSU, rozdiel predstavuje sumu 712.908,70 Sk t.j. 23.664,24 Eur. Súčasne žalobou
vykonala i návrh na uskutočnenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z..
2. Žalovaný I/ vo vyjadrení zo dňa 24.05.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.05.2013 k žalobe
uviedol, že vec súvisí s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2005, ktorá bola i predmetom trestného
konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 3T/73/2008. U osobného motorového
vozidla značky Ford Cougar EČV: A. XXX A. prevádzkou ktorého bola spôsobená dopravná nehoda,
v súvislosti s ktorou bol uznaný vinným z nedbanlivostného trestného činu ublíženia na zdraví a pri
ktorej utrpeli poškodené V. Č. P. V. B., T.. A. zranenia, bolo dohodnuté povinné zmluvné poistenie
pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu v Komunálnej poisťovni, a.s. poistnou zmluvou č. 143 808
(resp. č. 5001172421). Poistné krytie je dané v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, ktorým sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Poistníkapoistenýpísomnenahlásilvzákonomstanovenej
lehote poisťovateľovi vznik škodovej udalosti dňa 31.05.2005 a poveril poisťovňu vyporiadaním nárokov
spojených s predmetnou škodou a poistnou udalosťou. Nehoda je evidovaná ako poistná a škodová
udalosť pod č. 8000149805. Podľa jeho vedomostí poškodená žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu
škody priamo u poisťovateľa, ktorý v súdenom spore vystupuje ako intervenient na strane žalovaných,
čím uskutočnila aj právo výberu subjektu zodpovedného za vyporiadanie jej náhrady škody. Podľa §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Je na mieste tiež uviesť, že výsledky samotného trestného konania ukázali, že žalobkyňa
v čase dopravnej nehody zrejme nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čím porušila § 5 ods. 3 v
čase nehody platného zákona č. 315/1996 Z.z., na ktoré porušenie je nutné ako spoluzaviňujúci faktor
prihliadať aj pri každom posudzovaní a rozhodovaní o jej nárokoch na náhradu škody s poukazom na
§ 441 Občianskeho zákonníka. Opätovne však vyjadruje ľútosť nad nehodou a prípadnými zraneniami
utrpenými poškodenou pri zmienenej dopravnej nehode, avšak zastáva názor, že v posudzovanom
prípade si žalobkyňa svoje nároky na náhradu škody mala uplatňovať priamo voči Komunálnej poisťovni,
a.s., ako poisťovateľovi, čo podľa tvrdení v žalobe aj urobila, pričom alternatívna zodpovednosť
žalovaných neprichádza do úvahy ani z hmotnoprávneho hľadiska (nakoľko žalobkyňa bez bližšieho
zdôvodnenia spojila do alternatívnej skupiny rôzne subjekty bez ohľadu na ne/existenciu a druh ich
prípadnejprávnejzodpovednosti,viďnapr.judikatúruR11/1982).Ďalejvzniesolviacerohmotnoprávnych
a procesnoprávnych výhrad voči žalobe ako je spájanie nároku titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia a nároku titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia do jedného celku, uplatňovanie
úroku z omeškania z tzv. zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nekorektné a nezdôvodnené
ustálenie jednotlivých položiek sťaženia spoločenského uplatnenia a ich výšky, uplatnenie nárokov po
uplynutí doby stanovenej Občianskym zákonníkom pre tento druh nárokov škody na zdraví. Okrem
týchto výhrad žalovaný I/ vzniesol voči všetkým nárokom žalobkyne námietku premlčania.
3. Intervenient žalovaných I/ a II/ na strane žalovaných vo vyjadrení zo dňa 30.05.2013, ktoré bolo
doručené súdu dňa 31.05.2013 k žalobe žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si dňa 08.04.2008 uplatnila u
neho nárok na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpela dňa 28.05.2005. Na základe znaleckého posudku
č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007, ktorý bol vypracovaný znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom jej bolo
vyplatené dňa 04.06.2008 plnenie za bolestné vo výške 8.299,81 Eur a SSU vo výške 14.235,54 Eur.Na základe lekárskeho posudku jej dňa 21.07.2008 bola vyplatená za SSU suma vo výške 1.576,05 Eur,
teda spolu za SSU suma 15.811,59 Eur. Znalecký posudok č. 13/2007 bol vyhotovený dňa 10.06.2007
a doplňujúce vyjadrenie k nemu č. 1/2008 dňa 25.08.2008, žalobu žalobkyňa podala na súde dňa
27.02.2013, preto nárok žalobkyne považoval v celom rozsahu za premlčaný. Ohľadne premlčania
nároku poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. V priebehu súdneho konania žalobkyňa podaním zo dňa 17.12.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa
20.12.2013 zmenila žalobu. Zmenenou žalobou požadovala uložiť povinnosť žalovaným I/ alebo II/
zaplatiť jej sumu 36.192,74 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.858,05 Eur počnúc dňom
17.12.2013 a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.334,69 Eur počnúc dňom nasledujúcim po
vykonateľnosti rozsudku, všetko do zaplatenia a všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
priebehu konania si dala vyhotoviť znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 MUDr. Richardom
Resutíkom, znalcom z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia, v ktorom
znalec prihliadol na jej stále zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý mal potvrdený lekárskym nálezom
psychiatra MUDr. Ivety Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a lekárskym nálezom neurológa MUDr. Michala
Belašiča zo dňa 28.11.2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že tento postupoval podľa § 10 ods.
7 zákona č. 437/2004 Z.z.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že jej prináleží doplatok za SSU za
1.795 bodov 316,50 Sk = 568.117,50 Sk t.j. 18.858,05 Eur. Pôvodnou žalobou sa domáhala zaplatenia
10.505,87 Eur, takže zmenenou žalobou rozšírila svoj nárok o sumu 8.352,18 Eur. Ďalej požadovala v
zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % z 3.300
bodov, keď potom zvýšenie SSU v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia predstavuje 1.650 bodov,
1.650 bodov x 316,50 Sk = 522.225,- Sk t.j. 17.334,69 Eur.
5. Uznesením Sp.zn. 14C/28/2013-226 zo dňa 09.06.2014 súd zmenu žaloby žalobkyne pripustil ešte
podľa § 95 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
6. Po pripustení zmeny žaloby žalovaný I/ zotrvával na vznesenej námietke premlčania. Nepovažoval za
korektné vypracovanie znaleckého posudku č. 28/2013 MUDr. Richarda Resutíka zo strany žalobkyne,
keď tento bol vypracovaný v snahe docieliť zmenu skutkového stavu vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania. Mal výhrady k tomuto znaleckému posudku, rovnako i k znaleckému posudku MUDr. Pavla
Cikatricisa pokiaľ ide o položku č. 255.
7. Žalovaná II/ na obranu uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.05.2013,
ktoré bolo doručené súdu dňa 30.05.2013. V čase dopravnej nehody nebola účastníkom dopravnej
nehody, a ani majiteľom motorového vozidla značky Ford Cougar EČV: A. XXX A.. Predmetné motorové
vozidlo predala žalovanému I/, ktorý podľa kúpnopredajnej zmluvy bol v tomto čase už majiteľom tohto
motorového vozidla. K prevedeniu evidencie motorového vozidla pre krátkosť času od uzavretia kúpnej
zmluvy do dňa dopravnej nehody ku dňu dopravnej nehody nedošlo. Podľa zákona držiteľ motorového
vozidla je povinný do 15 dní odo dňa vykonania prevodu držby motorové vozidlo prihlásiť, táto lehota
od podpisu kúpnopredajnej zmluvy neuplynula. V priebehu konania sa pripojila k vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovaného I/ i intervenienta na strane žalovaných I/ a II/.
8. Intervenient na strane žalovaných I/ a II/ po zmene žaloby zotrvával na vznesenej námietke
premlčania, znalecký posudok MUDr. Richarda Resutíka považoval za neobjektívny a účelový. Uviedol
viaceré námietky voči tomuto znaleckému posudku.
9. Intervenient na strane žalovaných I/ a II/ pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania práva
žalobkyne na náhradu škody uplatnenej v súdnom konaní mal za to, že žalobkyňa sa o osobe škodcu
zodpovedného za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou,
dozvedela najneskôr už v priebehu prípravného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Zvolen,
Úradom justičnej a kriminálnej polície pod Sp.zn.: ČVS:ORP-382/OEK-ZV-2005, v ktorom si uplatnila
i nárok na náhradu škody voči žalovanému I/. V prípravnom konaní v trestnej veci Okresného súdu
Zvolen Sp.zn. 3T/73/2008 bol do konania pribratý znalec MUDr. Pavel Cikatricis, ktorý znaleckým
posudkom č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007 bodovo ohodnotil poškodenie zdravia žalobkyne v časti SSU
1.355 bodov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.06.2006 bol žalobkyni priznaný invalidný
dôchodok v dôsledku poškodenia zdravia utrpeného pri predmetnej dopravnej nehode. Žalobkyňa sa
o zodpovednom subjekte, o škodcovi dozvedela pri najmenšom už v prípravnom konaní trestného
konania a to z uznesenia o začatí trestného stíhania žalovaného I/, najneskôr sa však žalobkyňa mohladozvedieť o osobe škodu počas trestného konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn.
3T/73/2008, kde žalobkyňa sa aktívne zúčastnila minimálne jedného pojednávania v uvedenej trestnej
veci. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa o škodcovi zodpovednom za škodu nadobudla vedomosť
už v prípravnom konaní v trestnej veci a nie až rozhodnutím súdu vo veci samej v predmetnom
trestnom konaní. Poukázal na mnohopočetnú judikatúru a ustálenú súdnu prax, a to vo vyjadrení zo
dňa 25.05.2018. Pokiaľ ide o určenie dátumu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, resp. o výške
škody, bol názoru, že o výške škody sa žalobkyňa dozvedela už zo znaleckého posudku MUDr. Pavla
Cikatricisa zo dňa 10.06.2007 a z jeho doplnenia zo dňa 25.08.2008. Rovnako žalobkyňa nadobudla
vedomosť o výške škody na jej zdraví i z lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaných posudzujúcim lekárom MUDr. Branislavom Svitáčom zo dňa 24.04.2008 a
zo dňa 03.06.2008. V tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že poúrazový zdravotný stav žalobkyne
musel byť už v čase vypracovania tak znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa, ako aj samotných
lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ustálený, čo znamená, že
bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne
s poukazom na § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.. V prípade keby tomu tak nebolo, nebolo by
možné pristúpiť k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe uvedeného je zrejmé,
že žalobkyňa sa o výške škody na svojom zdraví dozvedela najneskôr už dňa 25.08.2008. V tomto
smere poukázal na judikatúru uvedenú v tomto vyjadrení. Potom mal za nesporné, že premlčacia doba
uplatnenia nároku žalobkyne začala plynúť najneskôr dňa 25.08.2008, teda dňom, kedy žalobkyňa mala
vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach potrebných na uplatnenie jej nároku (kto je za škodu
zodpovedný,výškaškodyarozhodnutieSociálnejpoisťovneopriznaníinvalidity,ktoréjedatovanédňom
28.06.2006), pričom táto premlčacia doba uplynula dňa 25.08.2010. Žalobu žalobkyňa podala na súde
dňa 27.02.2013, teda jednoznačne dva a pol roka po uplynutí premlčacej doby uvedenej v § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žiadal aby súd sa vznesenou námietkou premlčania zaoberal prednostne
pred ostatnými námietkami. Ďalej v tomto vyjadrení namietal i to, že žalobkyňa nedodržala zákonný
postup pri uplatňovaní SSU a nenaplnenia podmienok pre úspešné nárokovanie si SSU na všeobecnom
súde s poukazom na § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., keď poškodený je oprávnený uplatniť si nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody
podľa odseku 1 a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili
sa nároky poškodeného. Žaloba žalobkyne je preto predčasne podaná, keď okrem vznesenej námietky
premlčania žiadal žalobu zamietnuť i z tohto dôvodu. V ďalšom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa
24.02.2020 intervenient na strane žalovaných trval na námietke premlčania, odôvodnil ju rovnako ako
v predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že uzavrel, že subjektívna premlčacia doba žalobkyni uplynula
najneskôr dňa 02.09.2010 s tým, že premlčacia doba na včasné uplatnenie nároku žalobkyne na súde
začala plynúť najneskôr dňa 25.08.2008 vypracovaním doplňujúceho znaleckého posudku MUDr. Pavla
Cikatricisa č. 1/2008 k jeho znaleckému posudku č. 13/2007, kedy žalobkyňa preukázateľne nadobudla
vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach potrebných na uplatnenie jej nároku (kto je za škodu
zodpovedný,výškaškodyarozhodnutieSociálnejpoisťovneopriznaníinvalidity,ktoréjedatovanédňom
28.06.2006).
10. V súdenej veci konanie začalo na základe žaloby žalobkyne zo dňa 22.02.2013, ktorá bola doručená
súdu dňa 27.02.2013.
11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v
prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V ustanovení § 470 ods. 2 v prvej vete
CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej
veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
12. V súdenej veci žalobkyňa podala na súde žalobu o náhradu škody na zdraví na tom nespornom
skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 3T/73/2008 zo dňa 08.04.2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 5To/208/2009 zo dňa 26.01.2010 bol
žalovaný I/ uznaný vinným, že dňa 28.05.2005 o 06.50 hod. v okrese Zvolen, na ceste II/0692 na
výjazdom na Mesto Sliač ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle značky Ford Cougar EČV: A.
XXX A., ktoré v smere od Mesta Sliač do Mesta Zvolen viedla V. V., N.. XX.XX.XXXX, tejto v domnení, že
nezvládne bezpečné obchádzanie cyklistu v ľavotočivej zákrute, siahol do riadenia motorového vozidlav dôsledku čoho V. V. stratila kontrolu nad vozidlom, toto sa dostalo do šmyku a po opakovaných
balansoch do strán, narazilo do osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia, EČV: M. XXX P.,
ktoré v protismere viedol Q. Č., N.. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho spolujazdkyne v osobnom motorovom
vozidle značky Škoda Felícia, EČV: M. XXX P. V. A., N.. XX.XX.XXXX a žalobkyňa utrpeli zranenia,
žalobkyňa zlomeninu zygomatikomaxillárneho komplexu vľavo, zakrvácanie pod mozgové obaly, otras
mozgu, zlomeninu kosti bez posunu, podvrtnutie krčnej chrbtice, škrabanec na čele vľavo, zmliaždenie
ľavej polovice hrudníka, roztrhnutie sleziny s masívnym krvácaním do dutiny brucha a pohemoragický
šok ťažkého stupňa s dobou práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov, s následkom trvalej invalidity v
príčinnej súvislosti s poškodením zdravia a Q. Č. utrpel zranenia, ktorým dňa 28.05.2005 podľahol, čím
porušil ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v
znení zmien a doplnkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený právoplatne trest. Žalovanému I/ v trestnom konaní bola
uloženápovinnosťpodľa§287ods.1Trestnéhoporiadkunahradiťpoškodenejžalobkyniškoduvovýške
236,73 Eur s tým, že vo zvyšku nároku žalobkyňa bola odkázaná na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Škoda v trestnom konaní žalobkyni bola priznaná z titulu náhrady vecnej škody, žalobkyni v
trestnom konaní nebol priznaný žiaden nárok na náhradu škody na zdraví.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením
právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
19. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
20. Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (v súdenom prípade motorového vozidla)
zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
tiež iní prevádzatelia dopravného prostriedku - motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla
(§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za iného prevádzateľa judikatúra považuje osobu, ktorá má
právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho organizovane,
t.j. jeho užívanie je inštitucionálne podporené (najmä vlastník ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu
cenu a nie je evidovaný na dopravnom inšpektoráte ako držiteľ vozidla). Podľa § 2 písm. j/ zákona č.
381/2001 Z.z., prevádzkovateľom motorového vozidla sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Prevádzateľom dopravného
prostriedku teda aj motorového vozidla je najmä vlastník motorového vozidla, oprávnený držiteľ (§
130 Občianskeho zákonníka) a nájomca. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“
motorového vozidla, ktorý má iba evidenčný charakter. Držiteľa vymedzuje príslušný administratívny
predpis ako „fyzická osoba, oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná
v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla
alebo jeho užívateľom“. Za tzv. iného prevádzateľa v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
potrebné považovať toho, kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s týmto prostriedkom;
spravidla ide zároveň o jeho vlastníka. Prevádzateľ sa potom nezbaví zodpovednosti ani v prípade, že
zverí, alebo zapožičia dopravný prostriedok inému (R70/1969, rozsudok NS ČR z 28.02.2007 Sp.zn.
25Cdo2053/2005). Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou a je založené na princípe objektívnej zodpovednosti
(zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie) s možnosťou liberácie prevádzateľa.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2005 zodpovedá žalovaný I/ ako prevádzateľ
motorového vozidla značky Ford Cougar, EČV: A. XXX A. v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu
na zavinenie. V čase dopravnej nehody žalovaný I/ bol vlastníkom motorového vozidla značky Ford
Cougar, EČV: A. XXX A., ktorým bola spôsobená škoda, keď táto skutočnosť vyplýva z Dohody o
kúpe ojazdeného automobilu zo dňa 27.05.2005, ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu Zvolen
Sp.zn. 12C/110/2010. Na základe tejto dohody žalovaný I/ ako kupujúci odkúpil predmetné motorové
vozidlo od V.. F. M., ako predávajúcej, teda žalovanej II/. V konaní Okresného súdu Zvolen Sp.zn.
12C/110/2010 sa V. B., W. A., druhá spolujazdkyňa v motorovom vozidle značky Škoda Felícia, EČV:
M. XXX P. domáhala žalobou zo dňa 28.06.2010 doručenou súdu dňa 06.07.2010 náhrady škody
na zdraví tiež v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou voči V. F., V.. F. M., V. V. a
Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava. Nárok uplatnila v podobe nároku na
náhradu škody na zdraví v sume 7.904,- Eur s príslušenstvom. Žalobu vzala späť, preto konanie bolo
uznesením Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 12C/210/2010-152 zo dňa 03.05.2012 zastavené. V čase
dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla a teda z titulu vlastníctva tohto motorového vozidla
aj prevádzateľom bol žalovaný I/, ktorá skutočnosť napokon v konaní nebola sporná, žalovaní I/ a
II/ zhodne túto skutkovú okolnosť v konaní uvádzali, žalobkyňa ju nerozporovala. Nič na objektívnej
zodpovednosti žalovaného I/ za túto škodu nemení skutočnosť, že ku dňu dopravnej nehody evidenčne
ako držiteľka tohto motorového vozidla, tak ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva policajného
zboru, Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica zo dňa 20.11.2014, bola žalovaná II/. Žalovaný
I/ ako vlastník motorového vozidla mal v čase dopravnej nehody právnu a súčasne faktickú možnosť
disponovať s týmto motorovým vozidlom a užívať ho, pričom za túto škodu zodpovedá ako prevádzateľ
motorového vozidla objektívne, teda bez ohľadu na to, že v čase dopravnej nehody vodičkou tohto
motorového vozidla bola V. V., ktorá viedla motorové vozidlo s jeho súhlasom a s tým, že žalovaný
I/ bol spolujazdcom v tomto motorovom vozidle a zavinene spôsobil dopravnú nehodu. Z uvedených
záverov potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný I/ je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide, a teda je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Takouto však nie je žalovaná II/, ktorá
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní od počiatku i namietala a to z dôvodu, že v čase
dopravnej nehody nebola účastníčkou tejto dopravnej nehody, nebola vlastníčkou motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda. Predmetné motorové vozidlo predala žalovanému I/ pred dopravnou
nehodou, motorové vozidlo nemala vo svojom užívaní, ani vo svojej držbe, nemala faktickú možnosť ho
užívať. Nebola tak prevádzateľkou tohto motorového vozidla napriek tomu, že evidenčne stále ku dňu
dopravnej nehody bola vedená ako držiteľ motorového vozidla. Bolo to z dôvodu, že k dopravnej nehode
došlo deň nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy, kedy evidenčne nebola ešte zaznamenaná zmena
ohľadne držiteľa motorového vozidla zo žalovanej II/ na žalovaného I/. Žalovaná II/ tak nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide, voči žalovanej II/ tak bolo dôvodné žalobu zamietnuť z
dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie strany v konaní.
22. V konaní ďalej nebolo sporné a vyplynulo to i z vykonaného dokazovania, že k motorovému
vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda bola uzatvorená poistná zmluva dňa 08.04.2005 podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“).
Poistná zmluva bola uzatvorená s poisťovateľom, ktorým bola Komunálna poisťovňa, a.s., ViennaInsurance Group, Bratislava. Poistenie bolo dojednané s účinnosťou od 08.04.2005. K poistnej zmluve
bolo pridelené číslo A143808. Intervenient na strane žalovaných I/ a II/ sám uviedol túto skutočnosť a
predložil o nej dôkazy, ktorými sú poistná zmluva č. A143808 zo dňa 08.04.2005 a Všeobecné poistné
podmienky, ktoré bližšie upravovali práva a povinnosti účastníkov poistnej zmluvy. Intervenient na strane
žalovaných I/ a II/ v konaní potvrdil, že ku dňu dopravnej nehody a ku dňu vzniku škody motorové
vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo povinne zmluvne poistené pokiaľ ide o zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance
Group, Bratislava. Z ustanovenia § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že na základe tejto
poistnej zmluvy je týmto poistením krytá zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, teda
žalovaného I/. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Ďalej z ustanovenia § 15 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poisťovateľ nahradí škodu poškodenému v rozsahu
poistného krytia, keď z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že poistné krytie sa
vzťahuje i na škodu na zdraví s odkazom na písm. a/.
23. Pokiaľ žalovaný I/ v konaní namietal, že žalobkyňa si mala právo na náhradu škody uplatniť priamo
u poisťovateľa, teda u Komunálnej poisťovni, a.s. VIG tak ako to vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z., čím spochybňoval nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní,
táto námietka žalovaného I/ nie je dôvodná, pretože poškodený si môže právo na náhradu škody
uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým
môže byť i prevádzateľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, alebo
priamo u poisťovateľa škodcu, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., alebo u
škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Žalobkyňa tak v konaní mala právo voľby, keď nárok uplatnila voči
žalovanému I/ ako osobe, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nič na
tom nemení skutočnosť, že rovnaké právo na náhradu škody mohla uplatniť i priamo voči poisťovateľovi.
Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu podľa §
427 Občianskeho zákonníka a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je
poistná zmluva, nemôže škodca a jeho poisťovateľ byť zaviazaný na náhradu škody solidárne (spoločne
a nerozdielne), keď ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe
rôznych právnych titulov. Žalobkyňa zvolila titul náhrady škody právne dôvodom podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čo je zodpovednosť za škodu prevádzateľa motorového vozidla, ktorým v čase
dopravnej nehody tak ako bolo ustálené súdom, bol žalovaný I/.
24. K zodpovednému subjektu za náhradu škody žalobkyne súd dodáva, že žalovaný I/ za túto škodu
zodpovedá i podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu a
ktoréhotátozodpovednosťvkonanínebolarozporovanáavychádzaznedbanlivostnéhoskutku,zaktorý
bol žalovaný I/ právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Žalovaný I/ síce nebol vodičom motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, ale svojim nedbanlivostným skutkom, za ktorý bol právoplatne
odsúdený zavinil vznik škody, keď v domnení, že vodička motorového vozidla V. V. nezvládne bezpečné
obchádzanie cyklistu v ľavotočivej zákrute, siahol do riadenia vozidla tejto v dôsledku čoho menovaná
stratila kontrolu nad vozidlom a toto sa dostalo do šmyku a po opakovaných balansoch do strán
narazilo do osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezla ako spolujazdkyňa žalobkyňa, keď v
príčinnej súvislosti s týmto nedbanlivostným skutkom vznikla žalobkyni škoda na zdraví. V zmysle § 444
Občianskeho zákonníka sa pri tejto škode na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa podala žalobu o odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Samotná právna úprava sťaženia spoločenského uplatnenia je
však predmetom právnej úpravy v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“).
25. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Aj v tomto prípade však zákon počíta s možnosťou priznania ďalšej náhrady za sťaženie spoločenskéhouplatnenia. Je to v prípade, ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov
nepredpokladal. Aj v tomto prípade z prílohy č. 1 v II. a IV. časti zákona nepriamo vyplýva, čo sa
považuje za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Všeobecne platí, že pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovenie § 4 ods. 1 tohto
zákona výslovne vyžaduje, aby náhrada bola primeraná povahe následkov, predpokladanému vývoju
následkov, obmedzeniam poškodeného uplatniť sa v živote a obmedzeniam poškodeného uplatniť sa
v spoločnosti. Uvedeným výpočtom však nie sú vyčerpané skutočnosti, ktoré je potrebné pri ustálení
sťaženia spoločenského uplatnenia vziať do úvahy. Samotný zákon tak robí v ustanoveniach § 9 a § 10
zákona, v ktorých pre posudzujúci orgán definuje zásady, ktoré má pri ustálení sťaženia spoločenského
uplatnenia posúdiť. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v závislosti na bodovom
ohodnotení uskutočnenom posudzujúcim lekárom je upravená v zákone v ustanoveniach § 5. Z § 5
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 2 tohto
zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor. Z ods. 4 tohto ustanovenia zákona vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o
jeho vydaní najneskôr do 31.05. príslušného kalendárneho roka. Z ods. 5 tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Podľa § 6 ods. 3 tohto zákona, poškodený je
oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh
na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa
odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
26. V prípade zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona, bodové
hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na
dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v
spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Z ustanovenia § 10 ods. 7
tohto zákona vyplýva, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v
lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po
zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
27. Zmenenou žalobou zo dňa 17.12.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 20.12.2013 žalobkyňa
požadovala odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 255 - Vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
- poranenie mozgu, keď tu žiadala odškodniť túto položku vo výške základného bodového ohodnotenia
300 bodov, čo je rozdiel v bodovom ohodnotení medzi znaleckým posudkom č. 13/2007 zo dňa
10.06.2007 znalca MUDr. Pavla Cikatricisa a jeho doplňujúcim vyjadrením č. 1/2008 k tomuto
znaleckému posudku zo dňa 25.08.2008, za túto položku doposiaľ bola odškodnená vo výške 1.000
bodov, ďalej u tejto položky žiadala túto položku odškodniť vo výške ďalších 700 bodov, keď podľa
doplňujúceho vyjadrenia č. 1/2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 25.08.2008 znalca Pavla
Cikatricisa tento podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., navýšil túto položku v tomto doplňujúcom
vyjadrení o 700 bodov, ďalej u tejto položky žiadala o odškodnenie o ďalších 600 bodov a to v
zmysle znaleckého posudku č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 vypracovaného znalcom MUDr. Richardom
Resutíkom, ktorý týmto znaleckým posudkom prehodnotil túto položku podľa § 10 ods. 7 zákona č.
437/2004 Z.z., vypracoval lekársky posudok, keď mal za to, že je u žalobkyni potrebné nanovo ohodnotiť
túto položku sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo pri hodnotení následkov sa vývoj týchto pri
pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, keď tento túto položku č. 255
ohodnotil bodovým ohodnotením spolu 2.600 bodov, t.j. došlo k zvýšeniu oproti doplňujúcemu vyjadreniu
č.1/2008kznaleckémuposudkuč.13/2007znalcaMUDr.PavlaCikatricisao600bodov,ďalejžalobkyňažiadala odškodniť aj položku, ktorá tak v znaleckom posudku č. 13/2007, ako i v doplňujúcom vyjadrení k
nemu č. 1/2008 znalca Pavla Cikatricisa bola označená ako č. 325d - Obmedzenie pohyblivosti v krčnej
chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo, ktorá bola bodovo ohodnotená 325 bodmi, u
tejto položky bol tiež vydaný nový lekársky posudok znaleckým posudkom č. 28/2013 znalca MUDr.
Richarda Resutíka zo dňa 16.12.2013, ktorý u tejto položky podal lekársky posudok podľa § 10 ods.
7 zákona č. 437/2004 Z.z. a konštatoval, že i u tejto položky bolo nutné u žalobkyni vykonať nanovo
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom
hodnotení nepredpokladal, keď u tejto položky navýšil pri prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne
túto o 195 bodov oproti pôvodnému ohodnoteniu 325 bodmi. Doposiaľ bola odškodnená za položku
č. 255 za 1.000 bodov, za položku č. 325d 325 bodov, za položku 432a - Plošné jazvy po operácii
a poraneniach 30 bodov a za položku č. 312 - Strata sleziny 150 bodov, spolu 1.505 bodov. Spolu s
bodmi 1.795 by tak mala byť odškodnená za 3.300 bodov. Z výšky 3.300 bodov žiadala priznať ďalších
50 % navyše v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., keďže v príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % 75 %.
V peňažnom nároku vyčíslila nárok za 1.795 bodov v sume 18.858,05 Eur a nárok za 1.650 bodov v
sume 17.334,69 Eur.
28. V konaní medzi stranami nebolo sporné, keď tieto skutočnosti vyplývajú aj z predložených dôkazov,
či už žalobkyňou, ako i intervenientom na strane žalovaných, že intervenient na strane žalovaných
poskytol výplatu poistného krytia škodcu žalobkyni podľa zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 15.811,59 Eur. Žalobkyňa bola odškodnená za SSU v bodovom
ohodnotení za 1.505 bodov, konkrétne za položku č. 255 vo výške 1.000 bodov, za položku č. 325d vo
výške 325 bodov, za položku 432a - Plošné jazvy po operácii 30 bodov a to podľa znaleckého posudku
č. 13/2007 znalca MUDr. Pavla Cikatricisa zo dňa 10.06.2007 a za položku č. 312 - Strata sleziny za
150 bodov podľa doplňujúceho vyjadrenia znalca MUDr. Pavla Cikatricisa č. 1/2008 zo dňa 25.08.2008
k znaleckému posudku č. 13/2007. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, súd ich vyhodnotil za
nesporné, napokon preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou o výplate poistného krytia
škodcu, ako i dôkazmi predloženými poisťovateľom, intervenientom na strane žalovaných.
29. Ako zásadnú spornú otázku v konaní okrem otázky pasívnej vecnej legitimácie bolo nevyhnutné
súdom posúdiť, či právo žalobkyne za ňou žiadané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
je premlčané, nakoľko žalovaní, ako i intervenient na strane žalovaných vzniesli námietku premlčania
tohto práva žalobkyne.
30.Súdnaprax,ajprávnateóriapodpremlčanímrozumiemárneuplynutiedobyustanovenejvzákonena
vykonanie práva. Znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce
jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu
námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom
súdu nevymáhateľným (rozsudok NS ČR z 13.11.2008 Sp.zn. 21Cdo 2958/2007). Účelom právnej
úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod
hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas.
Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané
právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť
uplatneného práva. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (zákony
sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú alebo inak povedané, že právo patrí
bdelým). Zmyslom úpravy inštitútu premlčania je nútiť oprávnený subjekt pod určitou sankciou k tomu,
aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna,
a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala
na súde, prípadne na inom príslušnom orgáne, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že
súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.32. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
33. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
34. V prípade škody na zdraví zákon objektívnu premlčaciu dobu neurčuje. Tu platí len subjektívna
premlčacia doba, ktorá je vzhľadom na znenie ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá. Pojem „dozvedel sa o škode“ je treba v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak, že
poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá a o druhu spôsobenej a rozsahu spôsobenej škody
a to do takej miery, že to poškodenému umožňovalo uplatniť právo na súde. Vyžaduje sa teda
preukázaná vedomosť. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby preto nestačí iba domnienka
tejto vedomosti.
35. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody je
rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (teda nielen o protiprávnom úkone, či
o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o
škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o
škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde
(rozsudok NS ČR z 31.03.2009 Sp.zn. 23Cdo 628/2007). Vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené
kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti
rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí
skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) a jej rozsah tak, aby
bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch (rozsudok NS ČR z 26.07.2007
Sp.zn. 21Cdo 2423/2006).
36. Ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, ako je napríklad
pri škode na zdraví, pokiaľ ide o odškodňovanie bolesti, odškodňovanie sťaženia spoločenského
uplatnenia, odškodňovanie straty na zárobku, odškodňovanie účelných nákladov spojených s liečením
a zároveň pri vecnej škode, premlčacia doba pri každej z uvedených zložiek nároku na náhradu škody
začína plynúť samostatne, aj keď ide o nároky vzniknuté z tej istej jednorazovej škodnej udalosti (napr.
rozhodnutie R28/1970, ktorého závery možno aplikovať aj na rozhodovanie o uvedených nárokoch na
náhradu škody). To platí aj o neskôr vzniknutých následkoch tej istej škodnej udalosti, ktoré znamenajú
ďalšiu škodu, ktorej náhradu nebolo možné uplatniť skôr, pretože škoda ešte neexistovala (napríklad
rozhodnutie R71/1970).
37. Z uvedeného hľadiska bolo nevyhnutné vzhľadom na uplatnené právo žalobkyne posudzovať
vznesenú námietku premlčania. Poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade
neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Takýto nárok je potrebné posudzovať z hľadiska premlčania samostatne
ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Nemožno
tu paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na vykonanie práva na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia začína plynúť prvého dňa napríklad po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného (NS ČR 1Cz23/1983, R9/1986).
38. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nevyhnutné súdom ustáliť, kedy žalobkyňa sa dozvedela o
vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Tieto predpoklady začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby musia byť u žalobkyne splnené kumulatívne.
39. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/73/2008 súd zistil, že žalobkyňa v trestnom
konaní bola jednou z poškodených s tým, že v konaní bola zastúpená právnym zástupcom. V trestnej
veci, ešte v prípravnom konaní na žiadosť Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a
kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS:ORP-382/OEK-ZV-2005 bol podaný znalecký posudok
č. 13/2007 znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom zo dňa 10.06.2007, ktorý bol už v rámci vlastnéhotrestného konania na žiadosť Okresného súdu Zvolen doplnený doplňujúcim vyjadrením č. 1/2008 k
tomuto znaleckému posudku zo dňa 25.08.2008, ktoré tiež bolo vyhotovené MUDr. Pavlom Cikatricisom,
znalcom, z ktorého vyplýva vyčíslenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyne v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou 2.505 bodov, položka č. 255 - Vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
- poranenie mozgu 1.300 bodov, keď škála bodového hodnotenia u tejto položky je od 260 po 1.300
bodov, ďalej navýšenie u tejto položky podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 700 bodov, u položky
č. 325d - Obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo 325
bodov, u položky 432a - Plošné jazvy po operácii 30 bodov a u položky č. 312 - Strata sleziny 150 bodov,
spolu 2.505 bodov. Predmetné doplňujúce vyjadrenie k znaleckému posudku bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne v trestnom konaní dňa 03.09.2008. Žalobkyňa na hlavnom pojednávaní v trestnej
veci dňa 03.09.2008 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila nárok za sťaženie spoločenského
uplatnenia za 2.505 bodov pri hodnote 1 bodu a 316,50 Sk. Teda už dňa 03.09.2008 žalobkyňa
preukázateľne sa dozvedela o vzniknutej škode, keď preukázateľne dňa 03.09.2008 sa dozvedela o
svojej majetkovej ujme titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 2.505 bodov, ktorý nárok
peňažne vyčíslila dňa 03.09.2008 na hlavnom pojednávaní, čiže už tohto dňa objektívne bola schopná
vyčísliť v peniazoch tento nárok v bodovom ohodnotení 2.505 bodov do takej miery, že právo na náhradu
tohto nároku resp. tejto škody mohla dôvodne uplatniť na súde, čo aj urobila v tzv. adhéznom konaní.
Trestné konanie bolo vedené proti obžalovanému V. F. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona. Predtým uplatnila tento nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia len všeobecne pri výsluchu dňa 19.01.2006 pred vyšetrovacím orgánom, keď sa pripojila
v rámci prípravného konania resp. v rámci prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody za
sťaženiespoločenskéhouplatneniatohtodňaalelenvovšeobecnejrovine,keďnároknevedelaktomuto
dňu objektívne vyčísliť. Prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu síce v prípravnom konaní
podaním, ktoré bolo doručené vyšetrovaciemu orgánu dňa 13.02.2006 uplatnila nárok na náhradu
škody, a to podľa § 46 Trestného poriadku, uplatnenie tohto nároku sa však netýkalo odškodnenia
sťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Totouplatneniejedatovanédňom09.02.2006.Poriadnomvyčíslení
nároku na odškodnenie SSU dňa 03.09.2008 v trestnom konaní a po jeho riadnom uplatnení, žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu tak vykonala aj písomne podaním zo dňa 09.12.2008, ktoré bolo
v trestnej veci doručené súdu dňa 19.01.2009. Týmto podaním opätovne žalobkyňa uplatnila nárok na
odškodnenieSSUza2.505bodov,keďsúčasneuplatnilainárokna50%zvýšenieodškodneniasťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., z bodového ohodnotenia SSU
2.505 bodov z dôvodu invalidity. Tento nárok vyčíslila na sumu 1.581.600,- Sk. Podaním, ktoré bolo
doručené v trestnej veci dňa 12.02.2009 tento nárok upravila tak, že žiadala náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia za 2.505 bodov v sume 26.317,22 Eur pri hodnote bodu 316,50 Sk, po
zvýšení o 50 % nárok vyčíslila spolu na sumu 39.475,83 Eur t.j. 1.189.249,- Sk. Z uvedeného, teda z
týchto dôkazov bolo možné súdom uzavrieť, že žalobkyňa mala preukázateľne vedomosť o škode z
titulu SSU a o jej rozsahu za odškodnenie SSU v rozsahu 2.505 bodov a jeho zvýšenia z bodového
ohodnotenia 2.505 bodov o 50 % už dňa 03.09.2008, keď si v trestnej veci na hlavnom pojednávaní
nárok za odškodnenie SSU vyčíslila za 2.505 bodov pri hodnote 1 bodu a 316,50 Sk, kedy nárok
už bola schopná objektívne si vyčísliť v peniazoch, najneskôr dňa 09.12.2008, kedy ho uplatnila v
adhéznom konaní v rovnakej výške, navyše požadovala zvýšiť SSU o 50 % z dôvodu invalidity, čo v
peniazoch vyčíslila na sumu 1.581.600,- Sk, ktorý nárok si tiež v adhéznom konaní v rámci trestného
konania riadne podaním zo dňa 09.12.2008 doručeným súdu v trestnej veci dňa 19.01.2009 uplatnila.
Ďalším podaním v adhéznom konaní zo dňa 10.02.2009 už len tento nárok upresnila pri nezmenenom
ohodnotení SSU 2.505 bodov, pri nezmenenej hodnote bodu 316,50 Sk a pri nezmenenom nároku
na odškodnenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % z bodového ohodnotenia 2.505
bodov. Teda už dňa 09.12.2008 sa preukázateľne žalobkyňa dozvedela o majetkovej ujme z titulu SSU
a o jej rozsahu z titulu odškodnenia základného bodového ohodnotenia SSU, ako i jeho mimoriadneho
zvýšenia. Túto škodu vedela už tohto dňa objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že si právo
na náhradu tejto škody uplatnila na súde v adhéznom konaní podaním doručeným trestnému súdu dňa
19.01.2009 datovaným dňa 09.12.2008. Tým bol naplnený jeden z dvoch predpokladov pre určenie
začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na včasné uplatnenie nároku žalobkyne
na túto škodu v súdnom konaní. Ďalším predpokladom pre určenie začiatku plynutia tejto dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, ktorý musí byť splnený kumulatívne je vedomosť poškodeného o tom, kto
za škodu zodpovedá. O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvie vtedy, ako súd už dôvodí,
keď tento zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Už z uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen ČVS:OPR-382/OEK-ZV-2005Bn zo dňa 04.04.2006, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 06.02.2008 a ktorým podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Trestného zákona voči žalovanému I/, žalobkyňa získala skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzeniezodpovednéhosubjektuzavzniknutúškodu,keďtýmtouznesenímbolovznesenéobvinenie
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou voči žalovanému I/, keď ďalej túto vedomosť kto za škodu
zodpovedá získala i z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Zvolen pod č. 1Pv 444/05-123 zo dňa
18.04.2008, ktorá jej bola doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.05.2008 a napokon
i z celého priebehu trestného konania, ktorého sa aktívne zúčastňovala konkrétne i dňa 03.09.2008,
kedy bola vypočutá ako svedok. Rozsudok prvostupňovým súdom bol vyhlásený dňa 08.04.2009
Sp.zn. 3T/73/2008-675, ktorý bol riadne doručený žalobkyni dňa 02.06.2009, a jej právnemu zástupcovi
dňa 01.06.2009, rozsudok odvolacieho súdu Sp.zn. 5To/208/2009 zo dňa 26.01.2010 bol žalobkyni
doručený dňa 13.07.2010, jej právnemu zástupcovi dňa 26.07.2010. Rozhodnutie prvostupňového
súdu nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím druhostupňového súdu dňa 26.01.2010. Z
ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané
a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Na základe
týchto dôkazov vyplývajúcich z trestného spisu súd mal za to, že žalobkyňa sa dozvedela o subjekte
zodpovednom za škodu preukázateľnými skutkovými okolnosťami, o ktorých mala vedomosť najneskôr
doručením obžaloby, ktorá jej bola doručená dňa 21.05.2008. Obidva predpoklady rozhodujúce pre
určenie začiatku plynutia premlčacej dvojročnej doby na včasné uplatnenie práva na náhradu škody
za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne tak boli naplnené súčasne, teda kumulatívne dňa
09.12.2008. Počas priebehu trestného konania však dvojročná zákonná premlčacia doba u žalobkyni
neplynula, táto pokračovala až po právoplatnom skončení trestného konania, ktoré bolo ukončené dňa
26.01.2010. Žalobkyňa podala žalobu o odškodnenie SSU za položku č. 255 v rozsahu 1.000 bodov
(300 bodov + 700 bodov) a za odškodnenie zvýšenia SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. vo výške 50 % v súvislosti s priznaním invalidity z hodnoty bodov 2.505 na súde dňa 27.02.2013,
riadne po právoplatnom skončení trestného konania, ktoré bolo skončené právoplatne dňa 26.01.2010
nepokračovala v uplatnení tohto nároku na súde v občianskom súdnom konaní v lehote do 26.01.2012,
keď podala žalobu o tento nárok na súde až dňa 27.02.2013. Preto jej právo na náhradu tejto škody
je premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní a intervenient na strane žalovaných vzniesli preto úspešne námietku premlčania tohto práva
žalobkyne, a preto jej toto právo nebolo možné súdom priznať.
40.Zmenenoužalobouzodňa17.12.2013,ktoráboladoručenásúdudňa20.12.2013žalobkyňarozšírila
svoj nárok na odškodnenie SSU. K rozšíreniu nároku predložila znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa
16.12.2013, ktorý zadala vyhotoviť znalcovi MUDr. Richardovi Resutíkovi, ktorý je znalcom z odboru:
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia, traumatológia. Tento znalecký posudok predstavoval
nový lekársky posudok v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého ustanovenia
vyplýva, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku
sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov,
odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Týmto novým lekárskym
posudkom došlo k prehodnoteniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia nepredpokladal u položky č. 255 a u položky, ktorá v znaleckom posudku
č. 13/2007 a v doplňujúcom vyjadrení č. 1/2008 k tomuto znaleckému posudku znalca MUDr. Pavla
Cikatricisa bola označená č. 325d - Obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s
koreňovýmdráždenímvľavo.Upoložkyč.255-Vážneduševnéporuchyvzniknutépôsobenímotrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologický činiteľov - poranenie mozgu novým lekárskym
posudkom bolo navýšené bodové ohodnotenie o 600 bodov, keď znalecký posudok v tomto ohľade sa
opiera o psychiatrické kontrolné vyšetrenie žalobkyne zo dňa 10.12.2013 u ošetrujúcej psychiatričky
MUDr. Ivety Mikulášovej, Lučenec. Pokiaľ ide o položku č. 325d - Obmedzenie pohyblivosti v krčnej
chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo, v novom lekárskom posudku MUDr. Richarda
Resutíka je konštatované, že znalec MUDr. Pavol Cikatricis túto položku v znaleckom posudku a v
doplňujúcom vyjadrení označil nesprávne, keď táto položka resp. toto poškodenie zdravia, ktorým je
obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo malo byť
označené ako položka č. 304b v zmysle prílohy č. 1 Sadzby bodového hodnotenia k zákonu č.
437/2004 Z.z.. Po nanovo posúdenom zdravotnom stave žalobkyne u tejto položky znalec Resutík malza to, že došlo od podania pôvodného znaleckého posudku a doplňujúceho vyjadrenia MUDr. Pavlom
Cikatricisom k zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, preto túto položku navýšil znalec Resutík o 195 bodov, keď ju aktuálne
hodnotil ako položku č. 304d. Ide o tú istú položku ako pod č. 304b, len pod iným číslom, ktorý vyjadruje
len rôzny stupeň toho istého následku. Vychádzal pri tom z lekárskeho nálezu neurológa MUDr. Belašiča
zo dňa 28.11.2013. Žalobkyňa v zmysle znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka rozšírila svoj
nárok o priznanie SSU za položku č. 255 o ďalších 600 bodov a o položku č. 304b (nesprávne v
znaleckom posudku MUDr. Cikatricisa označenú ako č. 325d) o 195 bodov s prenosom na položku č.
304d. Rozšírila tak nárok o SSU o ďalších 795 bodov, keď z uvedeného žiadala priznať zvýšenie podľa
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 % z dôvodu priznania invalidity t.j. o 397,5 boda, t.j. spolu o
1.192,50 boda.
41. Aj ohľadne tohto nároku resp. práva vyplývajúceho z tohto nároku žalobkyne žalovaní a intervenient
na strane žalovaných vzniesli námietku premlčania. Rozporovali znalecký posudok MUDr. Richarda
Resutíka najmä pokiaľ ide o položku č. 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu v tom, že znalec MUDr.
Richard Resutík nie je znalcom z príslušného odboru, na bodové ohodnotenie tejto položky, keď takýmto
je len znalec z odboru psychiatria. Rozporovali znalecký posudok MUDr. Richarda Resutíka i v tom, že
z tohto nevyplýva kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov
poškodenia jej zdravia, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
nepredpokladal.
42. Znalca MUDr. Richarda Resutíka súd v konaní vypočul ako svedka na túto otázku, ktorý uviedol, že
z medicínskeho hľadiska je veľmi ťažko zodpovedať túto otázku. Mal za to, že v tomto ohľade možno
ustáliť zdravotný stav žalobkyne k momentu vyjadrenia ošetrujúceho lekára o zhoršení jej zdravotného
stavu,keďsaodvolávalnalekárskenálezyošetrujúcehoneurológaaošetrujúcejpsychiatričkyžalobkyne
pripojené k tomuto znaleckému posudku a datované pokiaľ ide o neurologický nález dňom 28.11.2013
MUDr. Michala Belašiča, neurológa a psychiatrický nález zo dňa 10.12.2013 MUDr. Ivety Mikulášovej,
psychiatričky. Intervenient na strane žalovaných navrhol na zodpovedanie tejto otázky nariadiť znalecké
dokazovanie, ku ktorému procesnému návrhu sa pripojili i žalovaní.
43. Na základe nariadenia súdom vo veci bol podaný znalecký posudok číslo: 201601501452 zo dňa
16.11.2016 vypracovaný znalcom MUDr. Júliusom De Riggo, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia - neurochirurgia, primárom neurologickej kliniky UNM, Kollárova 2,
03601 Martin. Tento vo svojom znaleckom posudku prijal závery len k položke č. 324b - Obmedzenie
pohyblivostikrčnejchrbticeľahkéhostupňaskoreňovýmdráždenímvľavo,ktoránesprávnevposudkoch
MUDr. Pavla Cikatricisa bola označená ako položka č. 325d. K položke č. 255 - Vážne duševné poruchy
vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie
mozgu znalec neprijal žiaden záver s tým, že nie je znalcom z príslušného odboru a odvetvia k tejto
položke. Posúdiť túto položku patrí znalcovi, ktorý je psychiatrom. U neurologickej položky, ktorá v
znaleckom posudku a v doplňujúcom vyjadrení k znaleckému posudku MUDr. Pavla Cikatricisa bola
označená nesprávne ako položka č. 325d, znalec prijal záver, že u tejto položky došlo ku vývoju
preukázaných degeneratívnych zmien na krčnej chrbtici, ktoré v súčasnosti už predstavujú anatomicky
zmenený korelát pre prítomný recidivujúci krčne ramenový bolestivý stav s ľahkou poruchou hybnosti
krčnej chrbtice a ľavého ramenného zhybu. V čase vypracovania prvotného hodnotenia SSU MUDr.
Cikatricisom bolo započítanie tejto položky odborne neoprávnené a formálne chybne tento znalec
použil položku č. 325d. V tomto čase mala byť použitá položka č. 304a - Poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice ľahké v hodnote tejto položky v rozmedzí od 100 do 190 bodov. Z pohľadu znalca
z odboru neurochirurgia s poukazom na § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z., možno u tejto položky
SSU v súčasnosti vzhľadom na objektívny nález recidivujúceho iritačného radikulárneho CB sy vľavo
s obmedzenou pohyblivosťou krčnej chrbtice ľahkého stupňa použiť položku 304b s prihliadnutím na
frekvenciu ťažkostí a predpoklad zhoršovania sa stavu pri celkovej svalovej slabosti, keď znalec určil
hodnotu tejto položky v 3-tinách pásma 244 bodmi. Neprijal záver, že u tejto položky došlo k takému
zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, kde by bolo možné vychádzať z bodového hodnotenia u tejto
položky pod č. 304d, ako to ustálil znalec MUDr. Resutík vo svojom znaleckom posudku. U položky
č. 304b je bodové rozmedzie ohodnotenia od 130 do 325 bodov, pričom ide o poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice ľahké s príznakmi koreňového dráždenia. Na položke č. 304b má spoluúčasť aj
ťažká porucha výživy žalobkyne so svalovou slabosťou, ktorá však vznikla ako dôsledok úrazu zodňa 25.08.2005. V dôsledku toho, že na tejto položke môžu participovať aj degeneratívne zmeny
použil hodnotenie s jej krátením. Z pohľadu znalca neurochirurga liečebný režim žalobkyne je správny,
žalobkyňa ho v medziach svojich schopností dodržiava. Liečba je z pohľadu neurochirurga limitovaná
zlou telesnou konštitúciou žalobkyne na podklade narušenia výživy a narušením psychickým stavom.
Zo záverov znaleckého posudku tohto znalca ďalej vyplýva, že z hľadiska zhoršenia zdravotného
stavu žalobkyne u tejto položky možno časový moment ustálenia jej zdravotného stavu považovať deň
22.09.2016, kedy znalec vykonal objektívne vyšetrenie žalobkyne, čím bol vykonaný dôkaz následkov
predmetného úrazu žalobkyne zo dňa 25.08.2005, ktorých vývoj na krčnej chrbtici nebol objektívne
preukázaný v čase vypracovania pôvodného SSU. Znalec písomný znalecký posudok doplnil i svojim
výsluchom s tým, že trval na svojich záveroch v písomnom znaleckom posudku.
44.Žalovaní,akoiintervenientnastranežalovanýchrozporovaliznaleckýposudokznalcaMUDr.Júliusa
de Riggo, PhD. ohľadne jeho záveru, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne z hľadiska zhoršenia
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia u tejto položky
nepredpokladal.
45. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k
dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa
zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (uznesenie NS ČR z 23.09.2008 Sp.zn.
25Cdo 1256/2006).
46. Napriek tomu, že moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov,
ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia u tejto položky
nepredpokladal, zostal medzi stranami v konaní sporný, súd nepovažoval za dôvodné sa ďalej touto
spornosťou vysporiadavať, keďže zo záverov znaleckého posudku MUDr. Júliusa de Riggo, PhD., ktoré
závery si súd osvojil vyplýva, že síce k zhoršeniu zdravotného stavu u tejto neurologickej položky u
žalobkyne došlo, avšak keďže táto položka bola nesprávne hodnotená v znaleckom posudku MUDr.
Cikatricisa a doplňujúcom vyjadrení k nemu ako položka č. 325d, pričom podľa záverov tohto znalca
a napokon i znalca MUDr. Richarda Resutíka táto mala byť v tomto období uvedená ako položka č.
304a, čo je poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké, pričom ohodnotenie mohlo byť v rozmedzí
od 100 do 190 bodov, avšak v rozpore s prílohou k zákonu č. 437/2004 Z.z., bolo priznané odškodnenie
za túto položku v hodnote 325 bodov, a keď zo znaleckého posudku MUDr. Júliusa de Riggo, PhD.
vyplýva, že u tejto položky síce došlo k zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
nepredpokladal, avšak tak, že túto položku ku dňu 22.09.2016 možno ohodnotiť len ako položku 304b
- Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké s príznakmi koreňového dráždenia, kde je bodové
rozmedzie ohodnotenia od 130 do 325 bodov, pričom k tejto položke č. 304b znalec uviedol, že aktuálne
k septembru 2016 ju možno hodnotiť bodmi 244, čo je v rozmedzí 3-tine pásma bodového hodnotenia,
a keďže za túto položku bolo na SSU vyplatené odškodnenie žalobkyni intervenientom na strane
žalovaných v hodnote 325 bodov, teda viac, ako je táto položka ohodnotená z hľadiska zhoršenia
zdravotného stavu žalobkyne, nebolo dôvodné za túto položku priznať navýšenie SSU o 195 bodov a
ani priznať za túto položku ďalšie zvýšenie s odkazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu
priznania invalidity žalobkyne. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne v časti tohto nároku zamietol s
tým,žezapodstatnýdôkazarozhodujúcidôkazprezhodnotenieskutkovéhostavuohľadnetejtopoložky
považoval znalecký posudok znalca MUDr. Júliusa de Rigga, PhD., ktorý je znalcom z príslušného
odvetvia neurochirurgia, znalecký posudok bol vyžiadaný súdom, znalec osobne vyšetril žalobkyňu, čo
potvrdil v konaní, mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, pokiaľ ide o znalecký
posudok MUDr. Richarda Resutíka, tento pri výsluchu potvrdil, že žalobkyňu osobne nevyšetril, a ani
nevykonal žiadne doplňujúce vyšetrenia žalobkyne ohľadne posúdenia zhoršenia zdravotného stavu
žalobkyne u tejto položky, keď z týchto dôvodov súd znalecký posudok MUDr. Júliusa de Rigga,
PhD. považoval za viac preukazný ohľadne poškodenia zdravia žalobkyne týkajúce sa poúrazového
obmedzenia hybnosti chrbtice.
47. Žalobkyňa z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu a nového prehodnotenia žiadala v zmysle §
10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z., odškodniť i položku č. 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu,
ktoré pôvodným znaleckým posudkom a doplňujúcim vyjadrením znalca MUDr. Pavla Cikatricisa
bolo ohodnotené spolu 2.000 bodmi, základ 1.300 bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č.437/2004 Z.z. o 700 bodov, spolu 2.000 bodov s tým, že za túto položku bola žalobkyňa odškodnená
intervenientom na strane žalovaných v bodovom ohodnotení 1.000 bodov. Pri hodnotení následkov,
ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení SSU nepredpokladal, žiadala vychádzať ako súd už dôvodí zo
znaleckého posudku č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 znalca MUDr. Richarda Resutíka, ktorý prehodnotil
poškodenie tohto zdravia žalobkyne a vykonal nový lekársky posudok odvolávajúc sa, keďže nie
je znalcom z príslušného odboru a odvetvia na kontrolné psychiatrické vyšetrenie žalobkyne zo
dňa 10.12.2013 vykonané jej ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ivetou Mikulášovou, z ktorého vyplýva pri
prehodnotení následkov zdravotného stavu žalobkyne navýšenie u tejto položky o 600 bodov s tým, že
žalobkyňa žiadala priznať aj 50 % zvýšenie u tejto položky s odkazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z., teda pri prehodnotení zdravotného stavu žiadala vychádzať z bodového ohodnotenia spolu so
zvýšením 900 bodov (600 bodov + 300 bodov). Ako súd už dôvodí vyššie nárok na odškodnenie za 1.000
bodov a navýšenie o 50 % u tejto položky podľa pôvodných lekárskych posudkov MUDr. Cikatricisa súd
nepriznal z dôvodu premlčania tohto nároku.
48. Žalovaní, rovnako intervenient na strane žalovaných namietali pokiaľ ide o položku č. 255 opätovne,
že zo znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka nevyplýva moment ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení tohto sťaženia
spoločenského uplatnenia nepredpokladal. Znalecký posudok MUDr. Richarda Resutíka č. 28/2013
nedával zodpovedajúcu odpoveď na túto otázku, pri výsluchu znalec ako svedok uviedol, že za tento
moment možno považovať dátum kontrolného psychiatrického vyšetrenia žalobkyne jej psychiatričkou
dňa 10.12.2013, na lekársku správu, ktorú sa odvoláva jeho znalecký posudok.
49. Vzhľadom na námietku žalovaných a intervenienta na strane žalovaných, ktorí trvali na námietke
premlčania na túto otázku bolo na návrh žalobkyne nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. Jánom Vongrejom, Kynceľova
91, Banská Bystrica. Znalec podal znalecký posudok číslo 85/2019 zo dňa 09.08.2019, ktorý doplnil
výsluchom. Zo záverov znaleckého posudku, ktorých sa znalec pridržiaval pri výsluchu vyplýva,
že po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne žalobkyňu podrobil psychiatrickému
aj psychologickému vyšetreniu, psychologické vyšetrenie sa realizovalo na klinike v psychologickej
ambulancii, ktorá mu poskytla podklady. Na základe týchto vyšetrení diagnostický stav žalobkyne
uzatvoril ako recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého stupňa, ktorá vznikla následkom dopravnej
nehody zo dňa 28.05.2005, kde došlo okrem závažných somatických ochorení aj k rozvoju psychických
porúch, najmä k rozvoju recidivujúcej depresívnej poruchy ťažkého stupňa, ktorej počiatky možno
datovať od 28.05.2005, od kedy došlo k prvému nasadeniu psychofarmakologickej terapie, k následnej
liečbe, ktorá trvá až do súčasnej doby. Depresívna porucha má u žalobkyne recidivujúci charakter,
chronifikovala, viedla k jej invalidizácii. Ide o stav liečbou ťažko ovplyvniteľný, úplné vyliečenie je veľmi
málo pravdepodobné. Od vypracovania znaleckého posudku č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007 v spojení
s dodatkom č. 1/2008 zo dňa 25.08.2008 MUDr. Pavla Cikatricisa došlo k opakovanému zhoršeniu
psychického stavu žalobkyne, ktoré viedlo k psychiatrickým hospitalizáciám PN Kremnica rok 2010,
Psychiatrické oddelenie nemocnice Rimavská Sobota rok 2010, 2018, čo viedlo k zmene aj vo vzťahu k
bodovému ohodnoteniu položky č. 255. Znalec vykonal ohodnotenie preto novým lekárskym posudkom,
ktorým je predmetný znalecký posudok v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z.. Pri uvedenom
uviedol, že bodové ohodnotenie zhoršenia následkov u tejto položky sa nezmenilo od znaleckého
posudku č. 28/2013 MUDr. Richarda Resutíka zo dňa 16.12.2013. Z psychiatrického hľadiska odporúčal
vychádzať u tejto položky z 2.600 bodov, teda navýšenia o 600 bodov oproti znaleckému posudku
MUDr. Cikatricisa. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia jej zhoršeného
zdravotného stavu u tejto položky mal za to, že je to obdobie po ostatnej hospitalizácii žalobkyne
na Psychiatrickom oddelení nemocnice Rimavská Sobota v marci 2018. Úraz zo dňa 28.05.2005
sa jednoznačne podieľal na poškodení zdravia v oblasti duševného zdravia žalobkyne. Do tohto
obdobia žalobkyňa nemala žiadne zistiteľné psychické problémy, tieto sa začali objavovať až po úraze.
Znalec u žalobkyne nezistil z jej zdravotnej dokumentácie žiadne genetické, degeneratívne ochorenia,
porušovanie liečebného režimu, jeho nedodržanie, poruchy životosprávy. Zmeny vyvolané vekom,
starnutím len patoplasticky, nepodstatne ovplyvňujú príčiny a priebeh jej psychickej poruchy. Súd pred
výsluchom znalca, keďže znalec nemal k dispozícii prepúšťaciu správu o hospitalizácii žalobkyne z NsP
Zvolen za obdobie od 28.05.2005 do 01.06.2005 v originále, keďže v predloženej fotokópii bolo zistené,
že bol vykonaný výmaz časti tejto lekárskej správy v texte „psych. vyš. 1.6.05 MUDr. Kminiaková: Z:
akútna reakcia na stres, od 2003 v starostlivosti psych. pre úzkostno-depres. sympt.“, a po oboznámení
správy od MUDr. Jozefa Škreka, ošetrujúceho všeobecného lekára žalobkyne zo dňa 27.05.2020 vktorej tento uviedol, že žalobkyňa dňa 09.09.2004 bola na ambulancii všeobecného lekára vyšetrená
a na základe vyšetrenia jej boli ordinované všeobecným lekárom lieky Seroxat 20mg so záverom
všeobecného lekára neurastenický syndróm, k týmto uviedol, že napriek uvedenému to nič nemení na
jeho diagnostických záveroch v znaleckom posudku. Súčasne pri výsluchu uviedol, že napriek tomu,
že posledná hospitalizácia žalobkyne bola v marci 2018, vývoj jej ochorenia nevylučuje, že môže dôjsť
aj v budúcnosti k jej psychiatrickej hospitalizácii. Po oboznámení s predloženými správami mal za
to, že pred dopravnou nehodou u žalobkyni nejaké poruchy boli, ale tieto poruchy patria do bežnej
syptomatiky množstva ľudí, ktorí navštívia lekára. Tieto poruchy nemali súvis s následným úrazovým
dejom, ale patoplasticky okrajovo sa to podieľalo na tom, že porucha po dopravnej nehode išla ďalej,
ale podieľala na rozvinutí nepodstatne. Na otázku, ako bolo možné zhodnotiť zhoršenie zdravotného
stavu u tejto položky už v roku 2013 na základe kontrolného psychiatrického vyšetrenia MUDr. Ivety
Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a ohodnotiť celkovo toto zhoršenie navýšením o 600 bodov oproti
znaleckému posudku MUDr. Cikatricisa, keď podľa záverov jeho znaleckého posudku došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
SSU nepredpokladal uviedol, že je to otázka na MUDr. Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne,
trval na záveroch, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov tejto
položky došlo po poslednej hospitalizácii žalobkyne v marci 2018, pričom nevidel dôvod na ďalšie
zvýšenie bodového ohodnotenia oproti roku 2013.
50. Súd na túto otázku vypočul i MUDr. Ivetu Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne, ktorá
vykonávala psychiatrické vyšetrenie žalobkyne s ohodnotením poškodenia zdravia žalobkyne ohľadne
tejto položky k lekárskemu posudku MUDr. Richarda Resutíka. Z jej svedeckej výpovede mal súd za
to (ošetrujúcou psychiatričkou žalobkyne je od 31.01.2006, kedy pri prvotnom vyšetrení žalobkyne
prijala diagnostický záver posttraumatická stresová porucha), že moment ustálenia zdravotného stavu
z hľadiska zhoršenia následkov u tejto položky možno ustáliť po hospitalizácii žalobkyne v roku 2010.
Preto psychiatrička žalobkyne pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení dňa 10.12.2013 pri prehodnotení
bodového ohodnotenia navýšila túto položku o 600 bodov. Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne
vyplýva aj z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne v roku 2010. V tomto nesúhlasila so závermi
znalca MUDr. Jána Vongreja, ktorého uznáva za významného odborníka v psychiatrickej oblasti a
ktorému podávala na jeho žiadosť informácie k podaniu znaleckého posudku. V roku 2010 žalobkyňa
bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení NsP Rimavská Sobota od 04.01.2010 do 22.01.2010,
následne od 19.07.2010 do 13.08.2010 a následne bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike
Kremnica od 08.11.2010 do 30.11.2010. Následne bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení
nemocnice Rimavská Sobota už len o 8 rokov neskôr, teda od 13.03.2018 do 29.03.2018. Od novembra
2010 do marca 2018 nebola v konaní preukázaná žiadna iná hospitalizácia žalobkyne na psychiatrickej
klinike. Vzhľadom na dôkazy vykonané v konaní a ich zhodnotenie súd dospel k záveru, že moment
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pokiaľ ide o túto položku a zhoršenie zdravotných následkov
možnodatovaťk30.11.2010,kedyžalobkyňaukončilahospitalizáciunaPsychiatrickejklinikevKremnici.
Túto medicínsku otázku zodpovedala ošetrujúca psychiatrička žalobkyne, ktorá takto ustálila tento
časový moment. Súd z tohto ustálenia vychádzal, keď ošetrujúca dlhoročná psychiatrička žalobkyne
MUDr. Mikulášová pozná zdravotný stav žalobkyne od januára roku 2006, žalobkyňa stále nepretržite
navštevuje túto odbornú ambulanciu, pričom odpoveď ošetrujúcej psychiatričky žalobkyne na túto
otázku je v súlade už aj s tým, že v roku 2013 v decembri pri kontrolnom vyšetrení táto psychiatrička
navýšila u tejto položky vzhľadom na zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení
nepredpokladal túto položku o 600 bodov. Znalec MUDr. Ján Vongrej vychádzal pri podaní znaleckého
posudku z tohto ohodnotenia, keď pre ďalšie navýšenie po poslednej hospitalizácii žalobkyne v marci
2018 v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. nezistil dôvody. Ak potom ošetrujúca psychiatrička
žalobkyne už v roku 2013 v decembri navýšila pri prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne túto
položku o 600 bodov oproti pôvodnému ohodnoteniu 2.000 bodmi pôvodným lekárskym posudkom
MUDr. Cikatricisa, ktorý pokiaľ ide o doplňujúce vyjadrenie č. 1/2008 zo dňa 25.08.2008 sa pri tejto
položke opieral tiež o lekárske psychiatrické vyšetrenie žalobkyne jej ošetrujúcou psychiatričkou MUDr.
Mikulášovou, potom vyznieva logicky záver pre súd v konaní, že moment ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov u tejto položky možno datovať po poslednej hospitalizácii
žalobkyne v roku 2010 v psychiatrickej nemocnici Kremnica, ktorá trvala od 08.11.2010 do 30.11.2010,
tak ako túto medicínsku otázku zodpovedala ošetrujúca psychiatrička žalobkyne. Žalobkyňa v konaní
iný dôkaz na preukázanie zodpovedania tejto odbornej otázky nenavrhla. Pre súd vyznelo presvedčivo
zodpovedanie tejto odbornej otázky dlhoročnou psychiatričkou žalobkyne.51.Potom,akžalobkyňaotentonárokpožiadalažalobou,ktorúdoručilasúdudňa20.12.2013,totoprávo
neuplatnilanasúdevdvojročnejsubjektívnejpremlčacejdobe,ktorážalobkynimárneuplynulavzhľadom
na ustálenie momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o subjekte zodpovednom za túto škodu a o tejto
škode,keďsaonejdozvedelanajneskôrdňa30.11.2010,kedybolaukončenájejposlednáhospitalizácia
v tomto roku a kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov. Nepodala
žalobu na súde včas, pretože premlčacia doba jej márne uplynula dňa 30.11.2012, keď subjektívna
premlčacia doba je dvojročná, žalobu podala na súde o tento nárok dňa 20.12.2013, po jej uplynutí.
Žalovaní, intervenient na strane žalovaných tak úspešne vzniesli námietku premlčania i tohto práva
žalobkyne na odškodnenie poškodenia zdravia. Nakoľko námietka bola vznesená úspešne, súd toto
právo žalobkyni nemohol priznať.
52. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol.
53. Ostatné námietky strán sporu súd v konaní nevyhodnocoval, pretože vzhľadom na prijaté závery
ich vyhodnotenie by bolo nadbytočné, a pokiaľ ide o dôkazy, zhodnotil len tie, ktoré mali význam pre
právne posúdenie veci.
54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 od. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní,
pretosúdžalovanýmpriznalvočižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,t.j.vrozsahu
100 %, keď úspechom žalovaných v konaní sa spravoval i nárok intervenienta na strane žalovaných na
náhradu trov konania, keďže v konaní boli plne úspešní žalovaní, i intervenient na strane žalovaných
má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 1 CSP.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
57. Vo veci vznikli i trovy konania znalcom podávajúcim vo veci znalecké posudky, ku ktorým boli znalci i
vyslúchnutí podľa § 208 ods. 3 CSP, a to z titulu znalečného, konkrétne MUDr. Júliusovi de Riggo, PhD.
a MUDr. Jánovi Vongrejovi, ktoré trovy znalečného nie sú v plnej miere kryté preddavkami zloženými
stranami sporu. Znalcovi MUDr. Júliusovi de Riggo, PhD. bol priznaný nárok na znalečné uznesením
Sp.zn. 14C/28/2013-432 zo dňa 15.12.2016 v spojení s opravným uznesením Sp.zn. 14C/28/2013-524
zo dňa 12.10.2017 v sume 1.573,94 Eur, ktorý doposiaľ bol hradený z preddavku zaplateného
intervenientom na strane žalovaných v sume 150,- Eur, zvyšok nároku je doposiaľ neuspokojený, ďalšie
znalečné tomuto znalcovi bolo priznané uznesením Sp.zn. 14C/28/2013-615 zo dňa 03.07.2018 v sume
161,30 Eur, ktorý nárok doposiaľ nie je uspokojený. Trovy na znalečnom vznikli i znalcovi MUDr. Jánovi
Vongrejovi, tento nárok bol priznaný uznesením Sp.zn. 14C/28/2013-730 zo dňa 28.01.2020 vo výške
597,60 Eur, doposiaľ je uhradený v sume 500,- Eur z preddavku zaplateného žalobkyňou, zvyšok nároku
nie je doposiaľ uspokojený, keď tento má ďalší nárok na neuhradené znalečné priznané uznesením
Sp.zn. 14C/28/2013-881 zo dňa 29.06.2020 v sume 73,03 Eur, ktorý nárok nie je uhradený doposiaľ
vôbec. Podľa výsledku konania preto obidvaja znalci majú nárok voči žalobkyni na náhradu znalečného
v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % doposiaľ neuspokojených nárokov na znalečné s odkazom na §
258 ods. 2 CSP a čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP.
58. V konaní do nadobudnutia účinnosti CSP vznikli i trovy konania štátu, ktoré neboli kryté preddavkom
a to z titulu svedočného v sume 32,24 Eur, ktoré bolo vyplatené z prostriedkov štátu svedkovi MUDr.
Richardovi Resutíkovi uznesením Sp.zn. 14C/28/2013-268 zo dňa 24.02.2015. Podľa úspechu v konaní,
keďže žalobkyňa bola neúspešná je povinná tieto trovy konania štátu nahradiť žalobkyňa v rozsahu
100 %. Súd pri tomto rozhodovaní opätovne vychádzal z čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, keď
usporiadanie týchto nárokov zodpovedá princípu všeobecnej spravodlivosti, každý ktorému vznikli trovy
v rámci súdneho konania (má sa na mysli mimo strán sporu) má nárok, aby mu účelné trovy konania
boli nahradené.59. O výške týchto trov súd vydá samostatné uznesenie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré bude vydané vyšším súdnym úradníkom analogicky podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.