Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Pc/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722200327
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6722200327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky Z.

B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H. XXXX/X, XXX XX B., v konaní zastúpená advokátom
JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen,
proti odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXA, XXX XX B., o zaplatenie 4.000,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh z a m i e t a .

II/ Odporca n e m á nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.01.2022 žiadala navrhovateľka zaviazať
odporcu na zaplatenie sumy 4.000,-- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a súčasne

žiadala priznať náhradu trov konania. Nárok si uplatnila titulom zameškaného výživného za obdobie
od 15.4.2021 do 15.1.2022. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 15.3.2016, kedy rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 30.3.2016. Po rozvode manželstva uzatvorila s bývalým manželom dohodu o určení
rozsahu príspevku na výživu rozvedenej manželky zo dňa 5.1.2017 a dohodli sa, že jej bývalý manžel
bude prispievať na výživu po rozvode manželstva 400,-- Eur v pravidelných mesačných splátkach vždy
do 15-teho dňa v mesiaci za kalendárny mesiac, za ktorý sa príspevok poskytuje. Od mesiaca apríl 2021

jej manžel prestal platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. Sama je zdravotne ťažko postihnutá,
má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru, preto listom zo dňa 3.12.2021
prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala bývalého manžela, aby si povinnosť platiť príspevok na
výživu splnil v dodatočnej 10-dňovej lehote. Odporca na výzvu nereagoval a nezaplatil príspevok na
výživu tak ako bol dohodnutý. Nárok opierala o ustanovenie § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Mala za
to, že si navrhovateľ bezdôvodne prestal plniť povinnosť, na ktorej sa dohodli a to od apríla 2021. Na
pojednávaní dňa 17.3.2022 uviedla, že do apríla 2021 si túto povinnosť odporca riadne plnil. Mala za to,

že túto povinnosť si bude plniť až do konca života, tak sa dohodli.

2. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. V deň pojednávania doručil súdu
ospravedlnenie spolu so súhlasom s pojednávaním. Súčasťou bolo aj stručné vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný. Manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené
a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.3.2016. Vyživovacia povinnosť a to povinnosť platiť
príspevok na výživu rozvedenej manželky zanikla uplynutím zákonom stanovenej lehoty 5-tich rokov,

dňom 30.3.2021. Vzhľadom k tomu považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a žiadal ho v celom
rozsahu zamietnuť. Nebol si vedomý žiadneho relevantného dlhu voči nej. V prípade úspechu si trovy
konania neuplatňoval.3. Súd si pripojil spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/XXXX, z ktorého bolo
zistené, že dňa 28.1.2016 podal na tunajšom súde H. B. návrh na rozvod manželstva. Okresný súd
Zvolen vo veci rozhodol 15.3.2016 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňom 30.3.2016.

4. Navrhovateľka k návrhu pripojila dohodu o určení rozsahu príspevku na výživu
rozvedenej manželky uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 72 a nasledujúcich Zákona o rodine medzi
rozvedeným manželom - odporcom a rozvedenou manželkou - navrhovateľkou. Podľa článku II.,

bod 1 rozvedená manželka nebola schopná odo dňa rozvodu manželstva špecifikovaného v článku
I.1 dohody schopná sama sa živiť a to z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku
ktorého nie je schopná sa zamestnať. Podľa článku III. sa účastníci dohodli na príspevku na výživu
rozvedenej manželky v sume 400,-- Eur, ktoré sa zaviazal rozvedený manžel uhrádzať navrhovateľke v
pravidelných mesačných splátkach a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci za kalendárny mesiac, za ktorý sa
príspevok poskytuje. Článok IV. Upravoval zánik dohody odstúpením a článok V. spoločné a záverečné

ustanovenia. Dohoda bola podpísaná 5.1.2017 oboma manželmi, ktorých podpisy boli overené.

5. Súčasťou návrhu bola aj výzva zo dňa 3.12.2021 adresovaná bývalému manželovi - odporcovi na
úhradu zameškaného príspevku na výživu rozvedenej manželky. Pripojený bol aj podací lístok a doklad
o tom, že zásielka bola zasielaná doporučene.

6. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

7. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú,
určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré
viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

8. Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného

manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie
je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho
manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

vyžadujúci sústavnú opateru.

9. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4.000,-- Eur titulom dohodnutého
príspevku na výživu rozvedenej manželky medzi účastníkmi konania za desať mesiacov. To, že
účastníci konania boli manželmi a ich manželstvo bolo rozvedené nespochybňovali. Z pripojeného spisu

tunajšieho súdu bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 30.3.2016.
Po rozvode sa zaviazal bývalý manžel navrhovateľky - odporca prispievať na výživu rozvedenej
manželky príspevkom v sume 400,-- Eur mesačne, ktoré platil do 30.3.2021. Účastníci konania uzatvorili
dohodu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti s tým, že túto dohodu rešpektovali a bývalý manžel
navrhovateľky si plnil vyživovaciu povinnosť v zmysle uvedenej dohody v zákonom stanovenej lehote

v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Návrh na tunajšom súde na určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky, ani na schválenie dohody o určení príspevku na výživu rozvedenej
manželky podaný nebol. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Odporca prestal prispievať
na výživu rozvedenej manželky po uplynutí piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu
o rozvode manželstva, t.j. od 1.4.2021. V rámci konania poukazoval na ustanovenie § 72 ods. 3,

veta prvá s tým, že takýto príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na
dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Lehota piatich rokov uplynula a
preto prestal prispievať na výživu rozvedenej manželky. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného
manžela v zmysle ustanovenia § 72 Zákona o rodine na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov alebo
vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody

rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Je potrebné si uvedomiť, že zánikom manželstva ako
právnej skutočnosti dochádza k zániku osobných a majetkových práv medzi manželmi vo všeobecnosti,
to znamená, že dochádza k ukončeniu vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb
a ich individuálne znášanie. Práve ustanovenie § 72 Zákona o rodine predstavuje osobitný prípad,keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Zákonná úprava umožňuje presah obdobia existencie
manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku,
avšak len v prípade odkázanosti. V prípade navrhovateľky si samotný bývalý manžel uvedomoval

uvedené skutočnosti a uzatvoril s navrhovateľkou dohodu, na základe ktorej sa zaviazal prispievať
na výživu rozvedenej manželky čiastkou 400,-- Eur. Bolo zrejmé, že už v čase uzatvorenia uvedenej
dohody nebolo v možnostiach navrhovateľky zabezpečiť si príjem práve s poukazom na nepriaznivý
zdravotný stav. Návrh, ktorý podala navrhovateľka poukazoval práve na neschopnosť akoukoľvek
činnosťou zabezpečiť si príjem vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu. Aj keď z dohody uzavretej

medzi účastníkmi konania nevyplynulo, že povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky trvá
v zmysle zákona po dobu piatich rokov, zákonná úprava v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona
o rodine vymedzuje najdlhšiu dobu prispievania na výživu rozvedeného manžela, dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Následne ustanovenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine
obsahuje úpravu o možnosti výnimočne túto dobu predĺžiť ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok
priznal nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. V konaní však

nebolo preukázané, že bolo zo strany súdu priznané právo navrhovateľky na predĺženie tejto doby na
prispievanie na výživu rozvedenej manželky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhovateľka
tieto skutočnosti ani neuvádzala a potvrdila, že návrh na tunajší súd nepodala. Navyše je potrebné
zdôrazniť, že predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu
piatich rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela v tomto prípade navrhovateľky a

predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá. To znamená, že návrh na predĺženie takejto lehoty musí byť podaný
v priebehu jej plynutia. Navrhovateľka mala možnosť požiadať o predĺženie zákonom stanovenej lehoty
piatich rokov počas jej plynutia, najneskôr do 30.3.2021. Súd nespochybnil fakt, že u navrhovateľky
sú dané dôvody na predĺženie tejto lehoty na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky,
avšak takáto lehota predĺžená nebola. Dohoda ako taká bola medzi účastníkmi uzavretá, avšak nie je

sama o sebe exekučným titulom, na základe ktorej by súd mohol konštatovať po zákonom uplynutej
lehote piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, že povinnosť bývalého
manžela prispievať na výživu rozvedenej manželky aj naďalej po zákonom stanovenej lehote pretrváva.
To, či odporca ako bývalý manžel bude prispievať na výživu rozvedenej manželky - navrhovateľky je
podľa názoru súdu už len v morálnej rovine a na dobrovoľnosti plnenia tejto povinnosti s poukazom

predovšetkým na jej nepriaznivý zdravotný stav. V prípade navrhovateľky by prichádzali do úvahy
vyživovacie povinnosti voči deťom, avšak podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky na pojednávaní ani
deti nemajú priaznivý zdravotný stav, ktorý by odôvodňoval podanie takéhoto návrhu voči nim. Vzhľadom
na súčasnú zákonnú úpravu kedy navrhovateľka zmeškala lehotu na podanie návrhu na predĺženie
lehoty poskytovania príspevku na výživu rozvedenej manželky, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Bol toho názoru, že vyživovacia povinnosť, resp. povinnosť odporcu prispievať na výživu rozvedenej
manželky zanikla uplynutím zákonnej päťročnej lehoty, dňom 30.3.2021. Poskytovanie príspevku na
výživu rozvedenej manželky po uvedenej dobe už nebolo zákonnou povinnosťou, preto súd návrh na
zaplatenie zameškaného príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol.

10. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak v
konanímunevznikližiadnetrovy,resp.žiadnetrovysivkonaníanineuplatnil.Uviedoldoslova,žesitrovy
konania neuplatňuje. Vzhľadom k tomu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370

ods. 1, § 376 CMP).

Rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniťalebozrušiť,aksazmeniapomery(§157CMP).