Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205140
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6716205140.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu T. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. K. XXXX/XX, XXX XX D., občana SR, zast. JUDr. Jánom Krnáčom,
advokátom, AK Zvolen, so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenskej
republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO:
00 166 481, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýnahradiť žalobcovi škodu vo výške 207,92 Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 5.097,- Eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd n e p r i z n á v ažiadnej sporovej strane náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia jednak
nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
žalovanej čiastky od 30. 03. 2016 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal aj náhrady škody vo výške
2.607,97 Eur, ktorá mu vznikla z dôvodu vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní. Aj pri

tejto sume si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30. 03. 2016 do zaplatenia; a to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 19. 10. 2017 tak, že žalobu zamietol, majúc za to, že žalobca
zmeškal objektívnu 10-ročnú lehotu, keď svoj nárok voči štátu súdu doručil až po jej uplynutí. Proti

tomutorozsudkužalobcapodalodvolanie,pričomsúddruhejinštancierozsudokOkresnéhosúduZvolen
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie majúc za to, že žalobca nie vlastnou
vinou podal predmetnú žalobu po uplynutí 10-ročnej objektívnej lehoty. V ďalšom konaní bolo úlohou
súdu prvej inštancie bližšie zistiť, za akých dôvodov boli odročované súdne pojednávania (v rámci
trestného konania), ktoré žalovaný spomínal v odvolaní, tiež mal skúmať ako dlho trvalo prerušenie
trestného stíhania žalobcu. Zdôraznil, že je potrebné zistiť, či to bol práve žalobca, ktorý spôsobil,

že nebolo možné skončiť trestné stíhanie skôr; a teda mal svoj podiel viny na uplynutí 10-ročnej
premlčacej lehoty; alebo dĺžka trestného stíhania bola zapríčinená objektívnymi dôvodmi, ktoré žalobca
- v postavení obžalovaného - nemohol vlastným konaním ovplyvniť. Toto boli skutočnosti, s ktorýmisa mal prvoinštančný súd vysporiadať z hľadiska princípov vyjadrených v rozhodnutí Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04. 05. 2010, z ktorého vyplýva, že v súvislosti s výkladom a
aplikácioupríslušnýchprávnychpredpisov,musísúdprihliadaťnaspravodlivorovnováhupriposkytovaní

ochrany uplatňovaným právom a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti
a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej
ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

4. Súd na pojednávaní dňa 20. 02. 2020, na základe návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného, vyniesol rozsudok pre zmeškanie; v súlade so zákonným ustanovením § 274 CSP, kedy súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené obe zákonné podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie, a preto v súlade so zákonom rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

5. Neskôr súd rozhodoval o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom nezistil
objektívne dôvody, aby revidoval svoje pôvodné rozhodnutie, a preto návrh dňa 10. 03. 2020 zamietol.

6. Dňa 17. 03. 2020 podal žalovaný odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie a dňa 01. 04. 2020 podal

aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zamietnutý.

7. Súd druhej inštancie uznesením sp. zn.: 12Co/43/2020-396 zo dňa 25. 06. 2020 rozsudok Okresného
súdu Zvolen zrušil. Ďalším uznesením 12Co/42/2020-413 zo dňa 13. 08. 2020 odvolacie konanie

zastavil.

8. Súd po vykonanom dokazovaní, predovšetkým na základe prednesu sporových strán, procesných
vyjadrení, replík a duplík žalobcu ako aj žalovaného, listinnými dôkazmi: uznesenia o začatí trestného
stíhania ČVS: ORP-417/OEK-ZV-2005 zo dňa 09. 06. 2005, zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej

slobody podozrivej osoby zo dňa 08. 06. 2005, zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 09. 06. 2005,
oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.: 5T/112/2009-405 zo dňa 27. 02. 2015,
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 4To/47/2015 zo dňa 19. 08. 2015, faktúry č.:
2015/016 vystavenej na sumu 2.400,- Eur s DPH, príjmovo-pokladničného dokladu vystaveného Q.. D.
M., advokátkou dňa 10. 06. 2009 na sumu 73,42 Eur, príjmovo-pokladničného dokladu vystaveného Q..

D. M., advokátkou dňa 28. 10. 2005 na sumu 4.052,- Sk (134,50 Eur), čestného prehlásenia Y. P. zo
dňa 29. 01. 2016, čestného prehlásenia M. V. zo dňa 27. 01. 2016, čestné prehlásenie F. P. zo dňa 29.
01. 2016, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 08. 02. 2016, odpovede
Generálnej prokuratúry SR zo dňa 29. 03. 2016, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil
tento skutkový stav:

9. Uznesením policajného orgánu OR PZ, ÚJKP PZ vo Zvolene zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn.: ČVS:
ORP-417/OEK-ZV-2005 bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 31. 12. 2005 začaté trestné
stíhanie vo veci za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
do 31. 12. 2005. Dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Zvolen vydal príkaz na domovú prehliadku sp. zn.:

4Tp/110/05 s odôvodnením, že v priestoroch domu, kde obvinený T. P. bol prihlásený na trvalý pobyt vo
D., F. K. XXXX/XX, ktorej majiteľom bol H. P. P. Y. P., sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie.
Dňa XX. XX. XXXX prokurátorom Okresnej prokuratúry vo Zvolene bol daný súhlas na vykonanie
prehliadky iných priestorov pod ČVS: ORP-417/OEK-ZV-2005, týkajúci sa prehliadky garáže súpisné
číslo XXXX, parc. č. XXXX/X B.. P. P. B. B.. T.. Y.., F. K. XXXX/XX D. a Y. W.Í., súpisné č. XXXX, ktorého

vlastníkom bola B.. P. P. B. B.. T.. Y.., F. K. XXXX/XX D. s odôvodnením, že v uvedených priestoroch
sa budú nachádzať veci dôležité pre trestné konanie.

10. Dňa XX. XX. XXXX o 21.05 hod. bol žalobca zadržaný a bola mu obmedzená osobná sloboda.
Rovnako bola vykonaná u neho osobná prehliadka v spojení so zápisnicou o zadržaní a obmedzení

osobnej slobody, podozrivej osoby ČVS: ORP-417/OEK-ZV-2005. Následne bolo vydané uznesenie
vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa XX. XX. XXXX pod ČVS: ORP-417/EOK-ZV-2005, ktorým
bolo postupom podľa § 163 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 31. 12. 2005 vznesené obvinenie voči
žalobcoviT.P.,N..XX.XX.XXXXM.D.,A.F.K.XXXX/XXD.akoobvinenémuztrestnéhočinuvydieraniapodľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005. Voči uzneseniu o vzneseniu
obvinenia zo dňa XX. XX. XXXX podal T. P. na začiatku svojho výsluchu konaného dňa XX. XX. XXXX
o 17.10 hod. sťažnosť, o ktorej však prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen procesne predpísaným

spôsobom nerozhodol. Dňa 16. 01. 2006 uznesením vyšetrovateľa ÚJKP PZ vo Zvolene bolo podľa §
228 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku účinného do 31. 12. 2005 trestné stíhanie proti obvinenému prerušené,
pretože nebolo možné pre neprítomnosť svedka, poškodeného Q. Ď. vec náležite objasniť. Uznesením
vyšetrovateľa ÚJKP PZ vo Zvolene zo dňa 05. 05. 2009 sa v trestnom stíhaní proti obvinenému
pokračovalo, nakoľko pominuli dôvody prerušenia trestného stíhania.

11. Dňa 15. 06. 2009 bola pod sp. zn. 3Pv 445/05-84 podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku prokurátorom
Okresnej prokuratúry vo Zvolene podaná na Okresný súd Zvolen obžaloba na obvineného T. P. za
trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005. Dňa
27. 02. 2015 vydal Okresný súd Zvolen rozsudok sp. zn. 5T/112/2009-405, na základe ktorého bol
obžalovaný T. P. spod obžaloby pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona

účinného do 31. 12. 2005 v celom rozsahu oslobodený. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal
dňa 24. 04. 2015 prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici
ako súd odvolací však uznesením zo dňa 19. 08. 2015 odvolanie prokurátora zamietol. Rozsudok súdu
prvého stupňa sa vo vzťahu k osobe žalobcu stal právoplatným a vykonateľným dňa 19. 08. 2015.

12. Následne sa žalobca rozhodol v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkonu verejnej moci uplatňovať zodpovednosť štátu za škodu ktorú mu štát spôsobil.
Dňa 08. 02. 2016 žalobca zastúpený svojim právnym zástupcom v súlade so zákonom upraveným
procesným postupom vyhotovil žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorú
adresoval Generálnej prokuratúre SR, ktorá svojim listom zo dňa 29. 03. 2016 žalobcovi oznámila, že

jeho žiadosť na náhradu škody je nedôvodná, pretože nie je daný základ uplatňovaného nároku, ktorým
by malo byť podľa jeho názoru nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia a následne nezákonné
uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalovaný tvrdil,
že trestné stíhanie proti žalobcovi bolo v mene štátu vedené legitímne, pričom štátu nemožno uprieť
legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, aj keď je tu dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu.

13. S poukazom na neúspešnosť mimosúdnej dohody pri uplatnenej náhrady škody žalobcu voči
žalovanému, tomuto nezostávalo nič iné, len sa domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd s
odkazom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu priamej škody, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, spočívajúcou vo vynaložených nákladoch na právne zastúpenie/
obhajobu v trestnom konaní a to vo výške 2.607,92 Eur. Uviedol, že trovy obhajoby predstavujú trovy
vyfakturované a zaplatené Q.. Q. K. vo výške 2.400,- Eur s DPH a trovy zaplatené Q.. D. M., advokátke v
dvochsumáchvcelkovomúhrne207,92Eur.Pokiaľišloovýškunemajetkovejujmy15.000,-Eur,žalobca

veľmi stručne poukázal na celkové okolnosti, za akých prebiehalo trestné stíhanie jeho osoby, uviedol
že došlo k výraznému naštrbeniu a narušeniu jeho dôvery v orgánu štátu a v justičný systém, pričom
negatívny dopad trestného stíhania jeho osoby malo potvrdiť prehlásenie dvoch rodinných príslušníkov
a to F. P. - manželky žalobcu, Y. P. - matky žalobcu a osoby M. V.. Žalobca mal za to, že mu vznikla
závažná ujma, pri ktorej len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne zadosťučinením,

a preto mu vznikol v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch. Prečo si uplatnil výšku nemajetkovej ujmy práve v sume 15.000,- Eur, bližšie
nešpecifikoval.

14. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10. 12. 2020 veľmi podrobne a extenzívne

predniesol, tak právne, ako aj logické dôvody nesúhlasu s podanou žalobou. Okrem iného zástupkyňa
žalovaného zdôraznila aj tú skutočnosť, že v inkriminovanej dobe boli proti žalobcovi vedené aj ďalšie
trestné stíhania. Bol obvinený rozhodnutím zo dňa 13. 03. 1999 zo spáchania trestného činu vraždy
podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa mal stať od XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX a
pre ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 3T 2/2003 zo dňa 11. 05. 2004 oslobodený

Oslobodzujúci rozsudok apelačný súd potvrdil svojim uznesením 6To/22/2004 zo dňa 29. 11. 2007.
Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné trestné stíhanie bolo po určité obdobie súbežne vedené s
trestným stíhaním, v rámci ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody od rokov XXXX P. XXXX. Rovnako
bolo počas predmetného trestného stíhania proti žalobcovi vedené aj trestné stíhanie na území T. T.pre trestný čin krádeže vlámaním. Nebolo preto možné presne oddeliť, ktoré trestné stíhanie, a v akej
miere zasiahlo do súkromného a pracovného života žalobcu, t. j. nie je možné relevantne posúdiť, či
je ním uplatňovaná suma dôvodná. Žalobca podstatným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, pričom

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nemôže vychádzať len z abstraktných tvrdení a subjektívnych
pocitov žalobcu. Pokiaľ žalobca predložil čestné prehlásenie vyhotovené jemu blízkymi osobami,
manželkou, matkou a zamestnávateľom, k tomuto žalovaný uviedol, že žalobca od roku 2005 pracoval
u rodičov a potom od roku 2007 začal podnikať v oblasti reštauračných služieb, keď mal prevádzku
označenú ako „A. L. T.“, kde podniká aj v súčasnosti. V rámci podnikania do roku 2007 prosperoval

a vykazoval zisk. S terajšou manželkou je vo vzťahu od roku XXXX, takže táto vedela o vedenom
trestnom stíhaní voči žalobcovi. V roku XXXX uzavreli manželstvo a v roku XXXX sa im narodilo prvé
dieťa. Z uvedeného teda vyplýva, že počas vedenia trestného stíhania žalobca úspešne podnikal,
oženil sa, založil si rodinu a býva stále na tej istej adrese, pretože nemal potrebu zmeniť adresu
bydliska. Týmto žalovaný preukazoval, že vedené trestné stíhanie nemalo zásadný vplyv na život
žalobcu. Žalobca prakticky podnikal v reštauračných službách od roku XXXX, pričom obvinenie v tejto

veci mu bolo vznesené XX. XX. XXXX, pričom aj napriek vedenému trestnému stíhaniu sa žalobcovi
darilo a dosahoval zisk, hoci všetci o trestnom stíhaní vedeli, ako to on tvrdil. Ziskové podnikanie v T.
B. nezodpovedalo žalobcom tvrdenému kompromitovaniu jeho osoby vedeným trestným stíhaním a
sťažením jeho spoločenského, ako aj iného uplatnenia. Žalobca taktiež nepreukázal zmenu života pred
začatím trestného stíhania v trestnej veci predchádzajúcej tomuto konaniu a po vznesení obvinenia. F.

P. - manželka žalobcu sa s ním zoznámila v čase, keď už proti nemu bolo vedené trestné stíhanie, čo u
nej nevytvorilo prekážku nadviazať s ním vzťah, zoznámiť ho so svojou dcérou, vydať sa za neho a mať
s ním dieťa. Podľa slov žalovaného Y. P. - matka žalobcu nevedela jednoznačne potvrdiť, že dôvodom
výpovede žalobcu zo zamestnania bolo práve vedené trestné stíhanie.

XX. M. V. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 19. 10. 2017 potvrdil, že došlo k rozviazaniu
pracovného pomeru dohodou so žalobcom, z dôvodu tlaku pre vedené trestné stíhanie, avšak nevedel
uviesť rok, kedy k tomu došlo. Nevedel ani špecifikovať o aké trestné stíhanie a pre aký trestný čin
sa malo jednať, a teda nie je vylúčené, že k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou mohlo dôjsť aj
pre trestné stíhanie vedené proti žalobcovi pre trestný čin vraždy, t. j. nie pre trestné stíhanie na

podklade ktorého sa domáha žalobca náhrady škody v prejednávanej veci. Pokiaľ sa jednalo o médiá,
argumentácia žalobcu, podľa názoru žalovaného, negatívnou medializáciou vedenou v regionálnej a
celoštátnej tlači ako jedným s dôvodom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je irelevantné.
Za uvedené nemôže žalovaný niesť zodpovednosť a nemôže byť táto skutočnosť dôvodom priznania
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu absencie príčinnej súvislosti. Žalovaný nemal dosah

na tlač v tom smere, aby mohol určovať, čo, kedy a v akom rozsahu bude zverejnené. Podľa názoru
žalovaného, si žalobca mal škodu vymáhať práve od dotknutých médií, ktoré zverejnili články týkajúce
sa jeho osoby.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení platných zmien, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym
úradným postupom.

17. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

20. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.21. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

22. Súd vykonaným dokazovaním, predovšetkým na základe predložených listinných dôkazov, ale
aj zo samotných prednesov strán sporu mal za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX bolo žalobcovi
doručené/vznesené obvinenie, ktorý dátum súd považoval za začiatok plynutia objektívnej premlčacej

doby viažucej sa na určené uplatnenie si svojho práva zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci žalobcu voči žalovanému. Dňa 16. 01. 2007 bolo vydané uznesenie políciou, ktorým
sa trestné stíhanie prerušilo pre neprítomnosť poškodeného svedka Q. Ď. (čl. 14 trestného spisu).
Dňa 05. 05. 2009 bolo vydané uznesenie políciou, ktorým sa pokračuje v trestnom stíhaní (čl. 141
trestného spisu). Dňa 15. 06. 2009 bola podaná obžaloba, pričom dňa 27. 02. 2015 bol vydaný rozsudok
Okresného súdu Zvolen, ktorým bol žalobca (obžalovaný) spod obžaloby oslobodený. Dňa 09. 06.

2015 pri obvyklom počítaní lehôt uplynula objektívna 10-ročná premlčacia doba. Dňa 19. 08. 2015
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zamietol odvolanie prokurátora, čím možno konštatovať
právoplatné skončenie trestnej veci, v ktorej bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Dňa 09. 02. 2016
bola doručená Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
nanáhraduškody,pričomdňa29.03.2016GenerálnaprokuratúraSlovenskejrepublikyzamietlažiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27. 04. 2016 začalo občianskoprávne konanie
o náhradu škody.

23. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty, súd mal za to, že dĺžka trestného
stíhania žalobcu bola objektívna, nebola zapríčinená subjektívnymi prieťahmi žalovaného; čo možno

skonštatovať už len prerušením trestného stíhania uznesením polície pre neprítomnosť poškodeného
svedka Q. Ď. dňa 16. 01. 2007, keď v trestnom stíhaní opäť vydaným uznesením polície sa pokračovalo
dňa 05. 05.2009 - po viac ako 2 rokoch. Z tohto dôvodu mal súd za to, že táto skutočnosť nemôže ísť
na ťarchu žalobcu. Tento postup súdu prvej inštancie je aj právne konformný s vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu v uvedení jeho odôvodnenia v zrušujúcom rozhodnutí.

24. Následne sa súd zaoberal zodpovednosťou žalovaného za vzniknutú škodu a jej náhradu. Vecná
pasívna legitimácia žalovanému svedčí v zmysle § 6 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tomuto nasvedčuje aj uznesenie
NajvyššiehosúduSRz18.10.2010sp.zn.4MCdo15/2009,uverejnenévzbierkestanovískNajvyššieho

súdu a rozhodnutie súdov SR ako Judikát R 37/2014, kde sa o.i. konštatuje, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby (prejednávaný prípad), treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto
posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobený nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom

zákonnostizačatia trestnéhostíhaniajeneskoršívýsledoktrestnéhokonania.Predmetnýmstanoviskom
Najvyššieho súdu sa riadil sám Najvyšší súd aj vo svojom uznesení 1Cdo/133/2018, kde zdôraznil, že od
publikovania uvádzaného judikátu sa rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ustálila v zhora uvádzanom
obsahovom kontexte.

25. Pokiaľ išlo o náhradu škody, žalobca si uplatnil túto vo výške 2.607,92 Eur, pričom išlo o súčet
platieb u dvoch rôznych advokátov. V prvom prípade to boli trovy obhajoby vo výške 2.400,- Eur s
DPH vyúčtované obhajcom Q.. Q. K. advokátom P. D., N. B. Č.. XX/XX a druhá položka vo výške
207,92 Eur predstavovali trovy vyčíslené advokátkou Q.. D. M., t. č. N.. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ
je obžalovaný zastúpený v trestnom konaní obhajcom, ktorého si sám zvolil nejedná sa o obhajobu

„ex offo“, zvyčajne sú tieto služby advokáta odplatné. Pokiaľ išlo o sumu 207,92 Eur, súd mal bez
akýchkoľvek pochýb za to, že túto čiastku žalobca advokátke Q.. D. M. uhradil, čo mal preukázané
listinnými dôkazmi a to príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10. 06. 2009 na sumu 73,42 Eur a
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28. 10. 2005 na sumu 4.052,- Sk (v prepočte 134,50 Eur).
Súčet týchto dvoch platieb potom predstavuje čiastku 207,92 Eur (73,42 Eur + 134,50 Eur). Pokiaľ ide

o advokátom/obhajcom vyfakturovanú odmenu za poskytovanie právnych služieb - faktúra č.:2015/016
na sumu 2.400,- Eur s DPH, táto listina svedčí len o tom, že Q.. Q. K.Č., P. B. B. N. B. XX/XX, XXX XX
D. zapísaný v zozname SAK pod č. XXXX si vyfakturoval voči žalobcovi - T. P., F. K. XX, XXX XX D. za
poskytnutie právnych služieb - obhajobu v konaní vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.5T/112/2008 sumu vo výške 2.000,- Eur + 20 % DPH - 400,- Eur = 2.400,- Eur. V rámci konania však
žalobca súdu nepredložil žiaden právny relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že skutočne túto čiastku
svojmu advokátovi/obhajcovi aj uhradil. Pokiaľ ide o definíciu pojmu škoda, v občianskej teórii je táto

chápaná ako skutočná škoda (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Za skutočnú škodu sa
považuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. V
podstate možno povedať, že ide vlastne o úbytok na majetku poškodeného. Z uvedeného je zrejmé, že
súd môže priznať poškodenému (žalobcovi) náhradu škody len v rozsahu, v akom tento súdu preukáže,

že mu škoda vznikla. Pretože v predmetnom spore žalobca súdu preukázal vznik škody spojených s
trovami obhajoby len vo výške 207,92 Eur, súd mu titulom škody priznal len túto čiastku.

26. Pri uplatnenom nároku titulom nemajetkovej ujmy, požadoval žalobca sumu 15.000,- Eur, pričom
právne relevantným spôsobom nezdôvodnil požadovanú výšku uplatnenú titulom tejto ujmy. Právny
zástupca žalobcu vo svojom procesnom podaní doručenom súdu 15. 04. 2020 označenom ako

vyjadrenie k podaniu žalovaného okrem iného uviedol, že žalobcovi sa po začatí trestného stíhania život
výrazne zmenil. Zo strany okolia, priateľov, známych, či tretích osôb musel čeliť negatívnym vyjadreniam
aprejavom,pričomsajehookolieknemuzačalosprávaťsozvýšenouopatrnosťou,chladne,sodstupom
a opovrhovaním. Uvedené skutočnosti však aj po vykonanom dokazovaní zostali len v rovine tvrdenia,
pretože žalobca nepreukázal výraznú zmenu jeho života po začatí trestného stíhania, naopak tak,

ako tvrdil zástupca žalovaného, aj počas vedenia trestného stíhania, žalobca prevádzkoval reštauráciu,
dosahoval zisky, našiel si životnú partnerku s ktorou sa oženil a neskôr mal s ňou dieťa. Taktiež žalobca
nepreukázal tvrdenie, že musel čeliť negatívnym vyjadreniam a prejavom známych či tretích osôb,
resp. priateľov alebo iných ľudí z jeho okolia. Nepredložil súdu ani svedeckú, ani ústnu, ani nenavrhol
vykonaťvýsluchsvedkaktorýbyjednoznačneabezakýchkoľvekpochýbpotvrdiljehoútrapyanegatívny

prístup jeho priateľov, rodinných príslušníkov, či širšieho okolia voči nemu v čase, kedy bol trestne
stíhaný. Taktiež nepreukázal, žeby sa jeho predošlé postavenie v spoločnosti výrazným spôsobom
zmenilo. Tvrdil, že z človeka požívajúceho medzi spoluobčanmi všeobecnú úctu sa stal človek, ktorého
značná časť ľudí odsudzovala a považovala za kriminálnika. Uvedené však opäť nepreukázal a to
dokonca ani čestným prehlásením J.. Q. W., ktorý v tomto prehlásení tvrdil, že so žalobcom boli kamaráti

už od detstva, pričom často spolu trávili čas. Obvinenie žalobcu bolo nepríjemnou udalosťou pre ich
kamarátstvo, pričom rodičia J.. W. túto skutočnosť vnímali dosť pohoršene a negatívne, pričom ho
nabádali k tomu, aby prehodnotil kamarátstvo a zakazovali mu so žalobcom sa stretávať. Súd má
za to, že J.. Q. W. ako človek svojprávny a dospelý, by sa mal vždy rozhodovať nezaujate a podľa
vnútorného presvedčenia o tom, s kým sa bude kamarátiť a s kým sa kamarátiť nebude, či bude

veriť určitým obvineniam pokiaľ je kamarátstvo dlhotrvajúce a pevné, alebo týmto obvineniam bezhlavo
nepodľahne. Nejakú vôľu, žiadosť, alebo prikazovanie rodinných príslušníkov súd považoval za právne
irelevantné, vzhľadom k tomu, že J.. Q. W. sa mohol rozhodnúť sám a slobodne o tom, či priateľský
vzťah ukončí, alebo nie. Medzičasom sa mal dozvedieť o tom, že sa žalobca rozišiel s vtedajšou
priateľkou, neuviedol však z akého dôvodu došlo k rozchodu, či z dôvodu vzájomných nesympatií, či z

dôvodu určitých charakterových vlastností ktoré sa v rámci vzťahu prejavili u jedného alebo u druhého,
či tam bol iný dôvod prečo došlo k rozchodu medzi žalobcom a jeho priateľkou. Taktiež tvrdenie, že
sa dozvedel o tom, že žalobca prišiel o prácu v zamestnaní tiež nezakladá stupeň právnej relevancie
odcudzovania žalobcu, pretože J.. Q. W. neuviedol, či mal vedomosť o tom, prečo žalobca prišiel o
prácu v zamestnaní, či to bolo z jeho zavinenia, alebo zavinenia zamestnávateľa, či to bola dohoda o

ukončení pracovného pomeru, alebo výpoveď, prípadne okamžité zrušenie pracovného pomeru a pod.
Ak uvádzal vo svojom čestnom prehlásení, že po odsťahovaní sa zo D., keď sa v meste z času na čas
objavil, tak to bol už úplne iný vzťah, než mal so žalobcom pred obvinením, je len logický dôsledok toho,
že pokiaľ sa dvaja priatelia, známi, alebo kamaráti dlhšiu dobu nevidia a stretávajú sa len sporadicky, je
len pochopiteľné, že tento vzťah časom ochladne, zmení sa, prípadne zanikne. Len samotné tvrdenie a

odkaz na prax súdov, že v takýchto prípadoch priznávajú titulom nemajetkovej ujmy rádovo vyššie sumy
(30.000,- Eur - 50.000,- Eur), je bez právnej relevancie odôvodnenosti nároku žalobcu požadovať práve
čiastku 15.000,- Eur. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach,
je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch
ako prameňoch práva.

27. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to,
že vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok mu okrem náhrady škody v tomto prípade svedčí aj nárok na
zaplatenie nemajetkovej ujmy. Súd výšku nemajetkovej ujmy ustálil na sume 500,- Eur/rok, vzhľadom ktomu, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú značnú mieru zásahu do jeho súkromného a pracovného
života tak, ako to uvádzal vo svojich písomných podaniach, nepreukázal ani zásadné ovplyvnenie či
zmenu svojich zvyklostí a životného štandardu do takej miery, aby bol súd bez akýchkoľvek pochýb

schopný konštatovať, že po vznesení obvinenia bola závažným spôsobom narušená povesť a dobré
meno žalobcu na verejnosti, aby súd mohol skonštatovať, že život žalobcu sa výrazným spôsobom
zmenil oproti obdobiu, keď nebolo v predmetnej veci začaté voči nemu trestné stíhanie, aby súd mohol
skonštatovať, že žalobca čelil negatívnym vyjadreniam a negatívnym priamo zo strany okolia priateľov,
známych či iných osôb vo svojom okruhu a aby súd mohol konštatovať skutočnosť, že okolie žalobcu

sa k nemu správalo so zvýšenou opatrnosťou, chladom, odstupom a opovrhovaním. Obvinenie bolo
žalobcovi vznesené dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutím odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým žalobca spod obžaloby oslobodený, bolo vydané dňa 19. 08. 2015. Pri vzorci, ktorý
aplikoval súd za 10 rokov po 500,- Eur predstavovala suma 5.000,- Eur, za 2 mesiace a 10 dní
predstavovala suma 96,77 Eur. Výška nemajetkovej ujmy sa potom ustálila po zaokrúhlení na sume
5.097,- Eur, ktorú súd žalobcovi priznal.

28. V prevyšujúcej časti súd potom žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

30. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, súd potom rozhodol o trovách tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).