Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201440
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2520201440.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1/ Ing. G. M., XX. D.
XXXX, trvalý pobyt U. V. XXXX/XX P. a 2/ B. M., rod. M., nar. X. R. XXXX, trvalý pobyt U. V. XXXX/
XX, P., proti žalovaným: 1/ D. Z. Z., dátum narodenia neuvedený, pobyt neuvedený, 2/ R. Q., dátum
narodenia neuvedený, pobyt neuvedený, 3/ R. U., dátum narodenia neuvedený, pobyt neuvedený, 4/ L.

G., dátum narodenia neuvedený, pobyt N., V. republika, 5/ R. O. G., dátum narodenia neuvedený, pobyt
N., V. republika, o 1.716,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany zo dňa 20. novembra 2020 č. k. 23C/31/2020-42, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 26.6.2020, ktorým sa
žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/ vrátiť sumu 1.650 eur a úrok
vo výške 10 % ročne, ako aj uloženia povinnosti žalovaným 3/, 4/ alebo 5/ vrátiť sumu 66,50 eur a úrok
vo výške 20 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že

žalobca bol vyzvaný na doplnenie svojho podania o presnú identifikáciu strán sporu, v prípade fyzickej
osoby uvedením mena, priezviska, adresy trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia alebo iného
identifikačného údaja, pričom z návrhu výroku súdneho rozhodnutia musí byť zrejmé aká konkrétna
povinnosť má byť uložená žalovaným, s rozlíšením, ktorého zo žalovaných žiada žalobca zaviazať
na zaplatenie konkrétnej sumy, vrátane spôsobu plnenia, v prípade požadovania úrokov alebo úroku
z omeškania, bolo potrebné doplniť sumu a dátum od kedy sa úrok požaduje. Žalobca podaním zo

dňa 12.10.2020 navrhol uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ alebo žalovanému 3/ vrátiť sumu 1.650
eur a ročný úrok 20 % (20.12.2019 - 20.12.2020) za poškodenie zdravia žalobcu vo veku 80 rokov,
ZŤP a súčasne uložiť žalovaným 3/, 4/ a 5/ povinnosť vrátiť sumu 66,50 eur a 20 % za poškodenie
zdravia žalobcu, spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie žalobcu,
ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, je naďalej neúplné, čo bráni jeho vyhoveniu. Bolo
nevyhnutné, aby žalobca riadne označil žalovaných doplnením ich dátumu narodenia, prípadne iného

identifikačného údaja, uvedením adresy pobytu, čo žalobca neurobil. V civilnom sporovom konaní je
povinný jednoznačne označiť strany konania žalobca. Keďže uvedený nedostatok bránil súdu prvej
inštancie pokračovať v konaní (vady návrhu na začatie konania sa nepodarilo odstrániť ani postupom
podľa § 129 ods. 1, 2 CSP), podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť svojím obsahom žalobou, bolo
odmietnuté.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie právny predchodca žalobcov (Ing. C. M.), v ktorom
uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.650 eur a 66,50 eur proti občanomTurecka (1,2), USA (3) a Republiky Benin (4,5). Dátumy narodenia a trvalé bydliská žalobca zistiť
nevedel, nahradzujúc ich uvedením IBAN v peňažnom ústave a adresou pracoviska.

3. V doplnení odvolania právny predchodca žalobcov opätovne uviedol, že dátumy narodenia a trvalé
bydliská zistiť nevie, nahradzuje ich IBAN banky a adresa pracoviska. V dňoch 13. októbra 2019 -
5. marca 2020 prebiehala e-mailová komunikácia s advokátom žalovaným 3/, ktorý ho presviedčal, že
mu chce previesť 40 % dedičstva z 18,7 mil. USD, ktoré zanechal jeho klient (U. M.), ktorý zahynul
pri dopravnej nehode s manželkou a deťmi. Právny predchodca žalobcov postupne zistil, že uvedená

osoba používa tri e-mailové adresy, ktoré striedavo posielal z Turecka. Striedaním adries žalovaný 3/
riadil podvod, dával pokyny ako by dedičstvo bolo v jeho banke, ktoré sa prenieslo do banky v Istanbule,
ktorá dala právnemu predchodcovi žalobcov platobné pokyny 1.650 eur a dedičstvo malo byť poslané
na účet právneho predchodcu žalobcov. Žalovaný 3/ písal žalobcovi, že podniká v africkom štáte Benin,
Cotonou a chce ho odškodniť za nevydarený prevod časti dedičstva, prepravnou firmou, jej riaditeľom
žalovaným 4/, pričom žalovaný 5/ bol uvedený v platobných pokynoch od žalovaného 4/.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.
2 a § 357 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie právneho predchodcu žalobcov nie je dôvodné.

5. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúcej sa označenia podľa § 133 až 135 CSP a napriek
výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie má byť odmietnuté (§ 129 ods. 3 CSP.

6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie o odmietnutí podania právneho
predchodcu žalobcov, ktoré by mohlo byť podaním vo veci samej, na závere, že v konaní nebolo možné
pokračovať a vec prejednať pre nedostatočné označenie žalovaných ako strany konania (nedoplnením
ich dátumu narodenia, prípadne iného identifikačného údaja, tiež neuvedením ich pobytu), napriek výzve

súduapoučeniuonásledkochneodstráneniavádpodania.Zdôraznil,žesúdvcivilnomsporovomkonaní
nezisťuje totožnosť potencionálnych páchateľov skutkov, ktoré môžu byť kvalifikované ako trestné činy.

7. Otázkou nedostatočného označenia žalovaných sa zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení z 28.2.2019 sp. zn. 8Cdo/68/2017 (najvyššia súdna autorita v rámci sústavy všeobecných

súdov). Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

8. Súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného.
Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady

kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má
vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným
zvýhodňovaním jednej strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúce sa označenia
žalobcu podľa § 133 až 135 CSP a napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie
má byť odmietnuté (§ 129 ods. 3 CSP), porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2019, sp. zn.

Cdo/68/2017.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje

občianskoprávny súd (porov. PL. ÚS 43/95). Meritum ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v
tom, že všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti za rovnakých
procesných podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná alebo zvýhodňovaná
(porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.4.2002 sp. zn. II. ÚS 35/02). Z judikatúryEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (porov. Komanický v. Slovenská republika,

rozhodnutie zo 4.6.2002, § 45).

11. Posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označovaná formálne ako žalobca
a žalovaný (pričom nie je dôležité či strana je aj nositeľom hmotnoprávneho vzťahu), čím vyjadruje
existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na výsledku konania. Pre

posúdenie otázky právnej subjektivity je však potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich
jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.

12. Podľa § 133 ods. 1 a 2 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba
sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom

organizácie, ak je pridelené.

13. Označenie žalovaných, ktorí sú občania cudzieho štátu len možným menom a priezviskom, s
uvedením čísla účtu v peňažnom ústave a neidentifikovateľného „pracoviska“, nie je spôsobilé poskytnúť
identifikáciu konkrétnej existujúcej osoby v súlade s § 133 CSP, preto právnym predchodcom žalobcov

uvedené identifikačné znaky nemohli byť ani tzv. iným identifikačným údajom podľa § 133 CSP.

14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď právneho predchodcu žalobcov
vyzval na odstránenie takejto procesnej vady (pre ktorý nedostatok nemožno v konaní pokračovať) a z
dôvodu jej neodstránenia postupom podľa § 129 ods. 3 CSP, podanie odmietol.

15. V posudzovanej veci právny predchodca žalobcov ani nepopieral neúplnosť označenia žalovanej
strany,ktorúnedoplnilnapriekvýzvesúdu,spoukazomnainformačnýdeficitprioznačovaníkonkrétnych
údajov, pri identifikácii strany konania.

16. Súd však nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov
žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a
zásadu kontradiktórnosti konania.

17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Ďalšími námietkami uvádzanými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, keďže neboli spôsobilé
ovplyvniť jeho rozhodnutie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a čl. 4 základných princípov CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovaná
strana nebola identifikovaná.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.