Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118269242
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:6118269242.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: F.

P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom
Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080 proti žalovanému: L.. X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
U. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: Bukovinský & Chlipala s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom
Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie sumy 20.000,- eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,-- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 02.07.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.8.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť sumu 20.000,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000,- eur od 2.7.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 6.5.2015 uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim

kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
rozostavanej stavbe postavenej na parc. č. XX/XX, druh stavby XX, pozemok parc. č. XX/XX o výmere
173 m2, parc. reg. C, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XX/XX o výmere
XXX m2, parc. reg. C, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XX/XX o výmere
17 m2 parc. reg. C, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, nachádzajúce sa v k. ú. U., obec U., okres P.
na LV č. XXX. Zmluvné strany sa dohodli na uhradení kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur spôsobom,
že časť kúpnej ceny, t.j. sumu 20.000,- eur uhradí kupujúci tak, že zloží k rukám predávajúceho dňa

4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur, pričom zmluvné strany sa dohodli, že uvedený depozit sa
započítavplnejvýškevočikúpnejcene.Druháčasťtýkajúcasazaplateniakúpnejcenyvovýške90.000,-
eur sa dohodli že žalovaný uhradí prostredníctvom UniCredit Bank Czech republic & Slovakia a.s.,
pobočky zahraničnej banky a to zo Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, na účet predávajúceho,
po predložení potvrdeného návrhu na vklad záložného práva a aktuálneho LV s vyznačenou plombou,
po dátume nasledujúcom od podania návrhu na vklad záložného práva. Do podania žaloby obdržal
od žalovaného len časť kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur, bezhotovostným bankovým prevodom dňa

1.7.2015 tak, ako to vyplýva z doloženého výpisu z účtu. V zmysle článku III. „Kúpna cena“ ods. 3 sa
akákoľvek platba v prospech predávajúceho považuje za uhradenú až pripísaním celej kúpnej ceny na
účet predávajúceho. V tomto smere uviedol, že podľa zákona od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon
č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Uvedené znamená, že všetky transakcie nad sumu15.000,- eur musia byť realizované iba prostredníctvom banky. Na uvedenú skutočnosť poukázal z
dôvodu, že nemohla byť suma 20.000,- eur vyplatená v hotovosti, ale len pripísaním na účet. Žalovaný si
tak nesplnil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v úhrade kúpnej ceny v plnom rozsahu. Žalovaný neuhradil

časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur. Navyše žalovaný previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
tretiuosobukúpnouzmluvou,čímdisponovalpeňažnýmiprostriedkami,zktorýchmalmožnosťuspokojiť
predmetnú pohľadávku.

3. Okresným súdom Banská Bystrica bol v upomínacom konaní č.k. 20Up/285/2018-27 vydaný platobný

rozkaz dňa 17.5.2018. Voči platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor. V podanom odpore uviedol,
že žalobca špekulatívnym a účelovým spôsobom nahradil vo svojom vyjadrení slovné spojenie uvedené
v čl. III Kúpnej zmluvy „uhradí kupujúci tak, že zložil k rukám predávajúceho“ svojím slovným spojením
„uhradí kupujúci tak, že zloží k rukám predávajúceho“, čím podstatným spôsobom zmenil význam
predmetného článku, pretože slovné spojenie uvedené v zmluve „zložil k rukám predávajúceho dňa
4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur“ jednoznačným, zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom

potvrdzuje, že žalovaný dňa 4.5.2015 skutočne zložil k rukám žalobcu 20.000,- eur, ktoré prevzatie
uvedenej sumy žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. Poukázal na rozpornosť článku III ods. 3,
že akákoľvek platba v prospech predávajúceho sa považuje za uhradenú až pripísaním celej kúpnej
ceny na účet predávajúceho. K predmetnému uviedol, že v tomto prípade zrejme žalobca opomenul, že
splnenie obsahu predmetného článku v tomto prípade bolo plne mimo dispozície žalovaného, pretože

predmetnú sumu už žalobca prevzal k rukám dňa 4.5.2015, ktorý ako jediný ju mohol, resp. v zmysle
zmluvy mal previesť na svoj účet. Čo sa týka námietky a obmedzenia transakcie platieb nad 15.000,-
eur, v zmysle § 5 zák. č. 394/2012 Z. z. „ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá
platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti“. Samotné porušenie
zákazu hotovostných transakcií v zmysle § 4 cit. zákona, nemá za následok neplatnosť právneho

úkonu v podobe zloženia finančných prostriedkov v sume 20.000,- eur. Obsah predmetnej zmluvy bol
vytvorený absolútnym konsenzom zmluvných strán, za aktívnej účasti žalobcu. Podpisom, zmluvné
strany jednoznačne a nespochybniteľne deklarovali, že v zmysle článku III. Kúpna cena, kupujúci
zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že uvedený depozit sa započítava v plnej výške voči kúpnej cene. Časť kúpnej ceny 90.000,-

eur bola uhradená z hypotekárneho úveru. Poukázal, že ak skutočne nemalo dôjsť k zaplateniu časti
kúpnej ceny 20.000,- eur, je zarážajúce, prečo po údajnom neuhradení tejto sumy pristúpil žalobca k
podpisu kúpnej zmluvy s jednoznačnou konštatáciou, že táto suma bola uhradená a teda zložená k
rukám predávajúceho dňa 4.5.2015. Navyše žalobca nevyužil ani inštitút odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Poukázal na to, že je zaujímavé a asi len náhoda, že žalobca v predmetnej veci začal konať až po tom,

čo bola podaná žaloba na jeho osobu v inej právnej veci.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 13.7.2018 uviedol, že kúpnu
zmluvu uzavretú medzi zmluvnými stranami pripravoval žalovaný, ktorý má právnické vzdelanie. Táto
skutočnosť prispieva k potvrdeniu, že žalovaný predmetnú zmluvu účelovo koncipoval tak, aby sa do

budúcna mohol vyhnúť zaplateniu depozitu vo výške 20.000,- eur. Poukázal na článok III ods. 3 Kúpnej
zmluvy, že kúpna cena sa považuje za uhradenú až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho
a teda tu možno rozumieť, že pojmom „celá kúpna cena“ je nesporne nutne subsumovať tak depozit,
ako aj zvyšok kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur. Depozit do toho času nebol pripísaný na účet žalobcu.
Ďalej poukázal na rozpor čl. III ods. 2 písm. a), v ktorom sa uvádza, že žalovaný uhradil k rukám žalobcu

depozit dňa 4.5.2015 a článok III ods. 3, v ktorom je uvedené, že kúpna cena vo svojej celistvosti bude
uhradená až jej pripísaním na účet žalobcu. Takto koncipovaná zmluva je zmätočná, nejasná, ohľadom
zaplatenia depozitu, avšak nemôže to byť vykladané v neprospech žalobcu, ktorý zmluvu nepripravoval.
Poukázal na znenie § 35 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je potrebné považovať vôľu toho,
kto právny úkon robil, t.j. žalovaného, za v rozpore s prejaveným jazykovým výkladom, ktorý uvádza

dva spôsoby úhrady depozitu.

5. Dňa 7.9.2018 právny zástupca žalovaného na základe písomnej repliky poukázal na skutočnosť,
že návrh zmluvy bol súčasťou úverovej dokumentácie slúžiacej na schválenie úveru. Banka by
nefinancovala nehnuteľnosť s vedomím, že nedošlo k úhrade 20.000,- eur, teda celej kúpnej ceny v

prospechžalobcu.Hodnotanehnuteľnostivyplývajúcazoznaleckéhoposudkubola110.000,-eur.Pokiaľ
by zo sumy 110.000,- eur nedošlo k vyplateniu sumy 20.000,- eur, ktoré sú predmetom tohto sporu,
je nepochybné, že banka by tak vysoký úver nikdy neschválila a peňažné prostriedky v poskytnutom
rozsahu neumožnila čerpať.6. Dňa 14.3.2019 na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe.
Žalobcauviedol,žebankaimodmietlaposkytnúť100%úvernakúpudomuprežalovaného,aleiba80%

úver. Uviedol, že kúpna zmluva mu došla od žalovaného poštou dňa 6.5.2015, ktorú vypracoval žalovaný
a táto zmluva už disponovala podpisom dňa 5.5.2015. Následne kúpnu zmluvu podpísal dňa 6.5.2015
v V.. Dňa 6.5.2015 išiel overiť podpis na matriku do V. a túto zmluvu okamžite zaniesol do UniCredit
Bank a.s. v V. a úver bol schválený. Banka poslala peniaze žiadateľovi, teda žalovanému vo výške
90.000,- eur a tieto peniaze boli prevedené na jeho súkromný účet. Tieto peniaze požičal firme Bricon

Snakov s.r.o. a za tieto požičané peniaze kúpili pozemky v Bratislave od realitnej kancelárie a vložili
na firmu V. F. s.r.o.. Pri podpise zmluvy nikdy neboli spolu, nakoľko aj zo zmluvy vyplýva, že žalovaný
podpísal zmluvu dňa 5.5.2015 v U. a žalobca dňa 6.5.2015. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný mu
peniaze nemohol dať dňa 4.5.2015 pri podpise zmluvy. Kúpnej zmluve nevenoval pozornosť, nakoľko
bola pre neho iba formalitou na dosiahnutie úveru do spoločného biznisu so žalovaným. Žalovanému
veril, nikdy by si nepomyslel, že bude musieť spochybňovať zmluvu na súde. Je evidentné, že zmluva

je koncipovaná nesprávne, nesúvisí s realitou kúpy a poukázal na bod č. 3, ktorý je v rozpore. Vôľa
strán bola taká, že žalovaný dostal úver 90.000,- eur, ktorý sa mal v konečnom dôsledku použiť na kúpu
pozemkov v Bratislave. Záložnú zmluvu podpísal žalovaný. Úver si nevzal na dom v U. z dôvodu, lebo
mu nevychádzal príjem ako podnikateľovi, ktorý potrebovala banka na schválenie požadovaného úveru.

7. Na pojednávaní dňa 23.5.2019 žalovaný uviedol, že keď k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo pred štyrmi
rokmi, z jeho strany nie je možné uviesť detaily týkajúce sa prípravy zmluvy, ako aj jej samotného
podpisu. Uviedol, že suma 20.000,- eur bola zložená k rukám predávajúceho, teda žalobcu a žalobu
považuje za vysoko účelovú, tendenčnú, v záujme odvrátiť pozornosť od konania žalobcu ako konateľa
spoločnosti V. F. s.r.o., vo vzťahu ku ktorému sú na Okresnom súde v Bardejove vedené dve súdne

konania. Úver z banky mal byť poskytnutý v 80 % a 20 % malo byť uhradených z vlastných prostriedkov.
Žalobca inicioval nápad, že riaditeľku pobočky banky v V. dôverne pozná a že tento úver vybaví. Preto
privolil, aby úver bol vybavovaný na pobočke v V., hoci bol vtedy trvale bytom okres Poprad, s miestom
výkonu práce Trenčín. Preto skutočnosť, že žalovaný mal iniciovať voľbu banky, neobstojí. Poprel
skutočnosť, že by na základe akejsi ústnej dohody mala nehnuteľnosť - rodinný dom v U. slúžiť na kúpu

nehnuteľnosti v Bratislave. Nehnuteľnosť slúžila ako jediná zábezpeka na čerpanie úveru. Žalovaný
uviedol, že 21 mesiacov splácal úver po 320,- eur a túto sumu mal splácať ďalších 28 rokov a následne
túto nehnuteľnosť vrátiť jeho synovi, čo je proti logike. Uviedol, že zmluvu podpisoval za prítomnosti
pracovníčky banky v obchodnom centre Max v P. a podpísal vyhotovené úverové zmluvy a odovzdal
pracovníčke banky. Ďalej neskúmal, ako sa dostala do dispozície žalobcu. Uviedol, že ani netvrdí, že

by mali podpisovať zmluvu spolu a teda súčasne, čomu nasvedčujú aj dátumy na kúpnej zmluve. Na
veci nič nemení ani skutočnosť, že k úhrade prvej časti kúpnej zmluvy vo výške 20.000,- eur došlo
ešte pred uzavretím tejto zmluvy. Uviedol, že kúpna zmluva ako prvotný návrh bola vypracovaná po
dohode so žalobcom a ďalšie vstupy a úpravy vykonávala buď banka samotná alebo žalobca a oni ako
účastníci zmluvy. Čo sa týka rozporu článku III ods. 2 a článku III ods. 3 kúpnej zmluvy, ten považuje za

chybu v písaní, ktorý bol mienený vo vzťahu k úhrade druhej časti kúpnej ceny, ktorá mala ísť na účet
predávajúceho. Čo sa týka skutočnosti, že suma 20.000,- eur nebola poukázaná na účet žalobcu, išlo o
vzájomnú dohodu strán. Uviedol, že peniaze 20.000,- eur odovzdal v rodinnom dome v U. č. XXX, ktorý
žalobca často navštevoval a peniaze mu boli odovzdané do ruky. V rodinnom dome sa nachádzali ešte
ďalší dvaja rodičia - otec s matkou, nepamätal sa, či za ich prítomnosti. Zmluva bola podpisovaná za

účasti banky a keď sa pracovníčka banky dostavila dňa 5.5.2015 za ním s tým, že sa idú podpisovať
zmluvy, ktoré sa dostanú k predávajúcemu, tak ju podpisoval dňa 5.5.2015. Peniaze sa odovzdávali v
dome jeho rodičov. Finančné prostriedky si požičal od otca, ktorý, rovnako ako i on, odovzdal žalobcovi.
Od svojho otca obdržal hotovosť. Nevedel uviesť, odkiaľ mal finančné prostriedky jeho otec. Žalobca
prišiel za ním s požiadavkou, či by od neho nekúpil rodinný dom v U., nakoľko má záujem investovať do

kúpy pozemkov v Bratislave, na ktorých mal záujem postaviť bytový dom.

8. Na pojednávaní dňa 21.10.2019 z výpovede svedka, otca žalovaného, L.. X. P. vyplynulo, že synovi
požičiaval finančné prostriedky a bolo to asi cez víkend. Nevedel určiť, o ktorý víkend išlo. Pred
požičaním peňazí ho požiadal syn, že potrebuje 20.000,- eur na kúpu rodinného domu, lebo mal

problémy so zamestnaním a chcel to riešiť návratom do Popradu. Ku skutočnosti odovzdávania peňazí
žalobcovi - jeho bratovi, uviedol, že si nepamätal, či jeho brat so synom už boli v hale v rodinnom dome v
U.,alebočitambolonaoniprišli.Jehosynmupovedal,čimumôžepožičaťtiepeniazeaonšielnaurčité
miesto, z ktorého zobral 20.000,- eur, ktoré mal pripravené. Položil peniaze na stôl a tak sa mu zdalo,že brat ich dal do saka alebo do kufríka. Pri konkrétnom akte odovzdania peňazí manželka v hale určite
nebola. Nevedel uviesť, či bol doma prítomný ďalší syn. V tom čase vzťahy medzi ním a bratom boli
vynikajúce, nadštandardné. Nezamýšľal sa nad tým, či zmluva existuje, alebo neexistuje a ani nevedel

uviesť, kedy ju prvýkrát videl, ale zrejme po pojednávaní. K pôvodu požičaných peňazí jeho synovi v
sume 20.000,- eur uviedol, že k 31.12.2009 ukončil po dlhej dobe služobný pomer a 1.1.2010 nastúpil
pracovať na G. do Popradu. Odvtedy až do augusta, septembra 2014 poberal zo sociálneho odboru
Ministerstva vnútra SR sumu 1.570,- eur, ktoré mu boli zasielané poštovou poukážkou. Potreboval
investovať aj ďalšie financie do dokončenia rodinného domu, finančné prostriedky si nechával doma,

keďže výbery z účtu boli spoplatnené. Dokonca z uložených financií požičiaval aj bratovi asi po 1.000,-
eur, keď šiel do kúpeľov s priateľkou a na naftu mu tiež požičiaval peniaze. Od Ministerstva vnútra SR
dostal cca 80.000,- eur za 4,5 roka. Na svoj rodinný dom v U. si zobral úver. Taktiež predal byt, z ktorého
mal peniaze a dostal odchodné, ktoré investoval do rodinného domu, okolo 140.000,- eur. Uviedol, že
vzťahy medzi ním a bratom boli vynikajúce a bola tam vysoká dôvera.

9. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č.k. 21C/5/2018 - 146 zo dňa 19.11.2019
žalobu zamietol a náhradu trov konania procesným stranám nepriznal. V dôsledku podaného odvolania
žalobcom Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 11Co/6/2020 - 201 zo dňa 10.9.2020
zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v tom, že rozhodnutie súdu I.
inštancie považuje za vnútorne rozporné a nevyplýva jednoznačný záver, na základe čoho žalobu
zamietol. Poukázal, že u žalobcu bolo porušené právo na spravodlivý proces nevykonaním navrhnutého
dôkazu. Preto úlohou súdu I. inštancie vzhľadom na závery vyslovené odvolacím súdom v zrušujúcom
uzneseníbolovykonaťnavrhnutédôkazy,opätovneposúdiťprávnynárokžalobcu,prípadnesazaoberať

platnosťou zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami a vo veci opätovne rozhodnúť.

11.Súdprvéhostupňadoplnildokazovanievintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúduavyzvalprávneho
zástupcu žalovaného (čl. 221 - súdneho spisu), aby predložil potvrdenie od zamestnávateľa, či v deň
4.5.2015 a 5.5.2015 bol v práci, alebo čerpal dovolenku, prípadne bol práceneschopný a v prípade

nemožnosti predloženia tohto dôkazu uviedol súdu názov zamestnávateľa s jeho sídlom. Ďalej ho súd
vyzval na predloženie dôkazu týkajúceho sa preukázania možnosti disponovania sumou 20.000,- eur
jeho otcom, ktorý žalovanému mal požičať. Ďalej súd vyzval žalovaného, aby predložil dôkazy týkajúce
sa uzavretia úverovej zmluvy týkajúcej sa miesta a času uzavretia zmlúv.

12. V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd prvého stupňa konštatuje, že dôkazná povinnosť zo strany
žalovaného nebola ani v jednom bode splnená, preto uplatnil sudcovskú koncentráciu v zmysle § 153
CSP.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom poukázal na

listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu a to čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 24.4.2015 (čl.142
súdneho spisu), cestovný výkaz žalobcu zo dňa 04.05.2015 (čl. 143 súdneho spisu) s výpisom z účtu
žalobcu (čl. 260 súdneho spisu), čo má preukazovať, že žalobca dňa 05.05.2015 vyberal v hotovosti
finančné prostriedky v meste V. a preto nemohol byť v Poprade. Uviedol, že návrhy na doplnenie
dokazovania, ktoré navrhli, smerovali k udalostiam v dňoch 04.05.2015 a 05.05.2015, či teda žalovaný

mohol byť v stovky kilometrov vzdialenej Bratislave a či mohol byť žalovaný v daný deň doma a odovzdať
peniaze ako časť kúpnej ceny, tak ako to tvrdil žalovaný, že išlo o pracovný deň. Kúpna zmluva bola
uzatvorená s plnou vážnosťou, avšak nikto nepredpokladal, že by bolo potrebné 20.000,- eur vyplácať
tak, ako sa to snaží žalovaný poukázať v tomto konaní. Kúpna zmluva mala slúžiť pre účely získania
finančných prostriedkov a následného vloženia do firmy a následne malo dôjsť k spätnému prevodu (zo

žalovaného na predávajúceho naspäť) rodinného domu. Dôvodom nevyplatenia sumy 20.000,- eur zo
strany žalovaného bola tá skutočnosť, že v tom čase postačovali pre spoločné podnikanie, dosiahnutie
úveru 90.000,- eur, ktoré mali byť následne investované a tak sa stalo. Žaloba bola podaná z dôvodu, že
rodinnýdomvobciU.bolprevedenýžalovanýmnatretiuosobu.Dôveryhodnosťsvedkaotcažalovaného
bola naštrbená aj tým, že tento vo svojej výpovedi uviedol, že síce dostal k dôchodku sumu viac ako

80.000,- eur, avšak na druhej strane uviedol, že výstavba rodinného domu ho stála minimálne 140.000,-
eur a je preto žalobca toho názoru, že táto výpoveď je účelová s cieľom podporiť žalovaného ako svojho
syna.14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nerozumie rozhodnutiu odvolacieho súdu.
K namietanej výpovedi svedka otca žalovaného uviedol, že tento tvrdil, že k požičaniu a odovzdaniu
sumy 20.000,- eur „by to malo byť cez víkend“. Či išlo o pracovný deň alebo víkend sa z ich pohľadu

zdá pre tento prípad irelevantné, pretože účastníci úkonu si to nemôžu pamätať. Ďalšia absurdnosť
dokazovania je, že žalobca potvrdil, že prijal depozit 20.000,- eur v zmluve. Žiadal, aby sa vykonalo
opätovné dokazovanie výsluchom otca žalovaného z dôvodu, aby sa objasnilo to, čo vytýka Krajský
súd v odôvodnení rozsudku. Žalovaného ospravedlnil z neprítomnosti a žiadal súd, aby bol opätovne
vypočutý na odstránenie rozporov vytýkaných uznesením odvolacieho súdu.

15. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi procesného útoku a procesnej obrany,
výpoveďami procesných strán sporu a svedka, cestovný výkaz žalobcu, výbery žalobcu z banky, súd
zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

16. Dňa 24.4.2015 žalovaný vydal písomné čestné vyhlásenie pre účely poskytnutia úveru bankou v

znení,žedňa24.4.2015boližalobcovifaktickyodovzdanépeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške20.000,-
eur v hotovosti.

17. Dňa 4.5.2015 žalobca bol na pracovnej ceste Snakov - Bardejov - Trebišov -Bardejov - Snakov.

18. Dňa 5.5.2015 vykonal žalobca výbery z bankomatu v meste V..

19. Medzi žalovaným a žalobcom bola uzavretá písomná Kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná
žalovaným s uvedeným dňom podpisu 5.5.2015 v U. a žalobcom s uvedeným dňom 6.5.2015 v obci U.
a žalobcom dňa 6.5.2015. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. D. U., rozostavanej stavby, postavenej na parc. č. XX/XX, druh stavby
XX, pozemok parc. č. XX/XX o výmere 173 m2, parc. reg. C, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parc. č. XX/XX o výmere 287 m2, parc. reg. C, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parc. č. XX/XX o výmere 17 m2 parc. reg. C, druh pozemku trvalé trávnaté porasty,
nachádzajúce sa v k. ú. U., obec U., okres P. na LV č. XXX. Žalobca ako predávajúci bol výlučným

vlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré predával žalovanému ako kupujúcemu, v celosti. V článku III.
Kúpnej zmluvy, si zmluvné strany dohodli výšku kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia: „1.) Zmluvné strany
sa dohodli, že kúpna cena za predmet prevodu podľa čl. II. bodu 2 tejto zmluvy je 110.000,- eur. 2.)
Predávajúci a kupujúci dohodli nasledovné podmienky splatenia kúpnej ceny uvedenej v ods. 1 tohto
článku zmluvy: a) časť kúpnej ceny, t.j. sumu vo výške 20.000,- eur uhradí kupujúci nasledovne: kupujúci

zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli,
že uvedený depozit sa započíta v plnej výške voči kúpnej cene, b) časť kúpnej ceny vo výške 90.000,-
eur uhradí UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky zo Zmluvy o
poskytnutí hypotekárneho úveru registrové číslo ... na účet predávajúceho vedený v UniCredit Bank
Czech republic and Slovakia a.s., č. účtu: ..., IBAN … po predložení potvrdeného návrhu na vklad

záložného práva a aktuálneho LV s vyznačenou plombou po dátume nasledujúcom od podania návrhu
na vklad záložného práva. 3.) Akákoľvek platba v prospech predávajúceho sa považuje za uhradenú až
pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho.“ V čl. IV. Cena a práva a povinnosti zmluvných
strán - v bode 5 si zmluvné strany dohodli, že „...v prípade, ak sa niektoré z týchto prehlásení ukáže
nepravdivým, je kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.“ V čl. V. Trvanie zmluvy - si zmluvné strany

dohodli, že „Táto zmluva zaniká výlučne niektorým z nasledovných spôsobov: v bode b) odstúpením
od zmluvy predávajúcim, pokiaľ kúpna cena podľa čl. III. nebude uhradená riadne a včas, alebo ak si
kupujúci nesplní niektorú z povinností uvedených v tejto zmluve riadne a včas.“ V článku VII. Záverečné
ustanovenia - si zmluvné strany dohodli v bode 1, že „Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
jej podpisu oboma zmluvnými stranami.“ V bode 6 zmluvné strany vyhlásili, že „si zmluvu prečítali, jej

obsahu porozumeli, že ju uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.“

20. Dňa 1.7.2015 bola poukázaná platba vo výške 90.000,- eur z bankového účtu žalovaného na účet
žalobcu. Rodinný dom žalovaný predal tretej osobe.

21. Na zistený skutkový stav súd prijal uvedenú právnu úpravu:22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práva a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu
c) určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúceho sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

25. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27. Podľa § 185 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

29. Zásadnými zmenami v novej právnej úprave CSP prešiel proces dokazovania. Súd vykonáva po
novom v zásade iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, sám má obmedzenú dôkaznú iniciatívu.
Nová právna úprava dokazovania kladie zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho

dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné
strany.

30. V režime prejednacieho princípu súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, nie skutočného
stavu veci.

31. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol rozostavaný rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami v obci U.. Nesporným bolo, že
žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny v sume 90.000,- eur žalobcovi, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu,
na základe čerpania hypotekárneho úveru žalovaným v rozsahu 80 % z hodnoty domu, na ktorý bolo

zriadené záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic & Slovakia a.s., pobočky zahraničnej
banky.

32. V konaní bolo spornou skutočnosťou, či došlo k reálnemu odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny vo
výške 20.000,- eur žalovaným žalobcovi v hotovosti do depozitu, ako si to upravili a podpísali v zmluve,

prípadne aj inak, ako v zmluve mali upravené. Kúpnu zmluvu potvrdili vlastnoručnými podpismi žalobca
a žalovaný s rozdielnymi dátumami. Zmluvné strany si v kúpnej zmluve koncipovali zaplatenie kúpnej
ceny v dvoch častiach a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur uhradí kupujúci nasledovne
- kupujúci zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Ďalej si dohodli, žetento depozit sa započíta v plnej výške voči kúpnej cene. Následne v bode 3 si zmluvné strany dohodli,
že akákoľvek platba v prospech predávajúceho sa považuje za uhradenú až pripísaním celej kúpnej
ceny na účet predávajúceho. Z uvedeného teda vyplýva, že kúpna zmluva si v jednotlivých bodoch

týkajúceho sa spôsobu zaplatenia kúpnej ceny odporuje a teda je nejasná z dôvodu viacerých spôsobov
úhrad ceny. Tieto dve ustanovenia uvádzajú dva odlišné spôsoby uhradenia depozitu vo výške 20.000,-
eur, pričom žalobca argumentoval v konaní tým, že časť kúpnej ceny 20.000,- eur mala byť považovaná
za zaplatenú až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho, čo sa nestalo. Naopak, žalovaný
v konaní tvrdil, že sumu 20.000,- eur odovzdal žalobcovi do depozitu, teda do vlastných rúk žalobcu za

prítomnosti svojho otca, teda brata žalobcu v rodinnom dome v U.. Ďalej žalobca namietal, že kúpnu
zmluvu koncipoval žalovaný ako vyštudovaný právnik a teda, že mu to nemôže byť pripisované na
ťarchu. Žalovaný tvrdil, že keďže išlo o veľmi blízke rodinné vzťahy, žalobca ako jeho krstný otec,
obidvaja sa dohadovali na koncipovaní zmluvy a zasahovali obaja do koncipovania jej obsahu.

33. V konaní mal súd preukázané, že na základe kúpnej zmluvy žalovaný kúpil od žalobcu nehnuteľnosti

a zaviazal sa zaplatiť kúpnu cenu vo výške 110.000,- eur. V kúpnej zmluve je síce uvedené, že kupujúci
vyplatil časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur v hotovosti do depozitu žalobcovi, avšak žalovaný v
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uvedenú časť kúpnej ceny aj reálne uhradil.

34. V spore o zaplatenie kúpnej ceny, čo sa týka dôkazného bremena, má predávajúci ako žalobca

bremenotvrdenia,žeskupujúcimakožalovanýmuzavrelkúpnuzmluvuažežalovanýkúpnucenuriadne
a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, len pokiaľ ide
o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá, keďže nemožno od žalobcu požadovať, aby preukázal
negatívnu skutočnosť, ktorá sa nemala stať. Ak táto skutočnosť uzavretia zmluvy bude preukázaná,
žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia tak i dôkazné bremeno. Naopak, žalovaný, ak sa chce úspešne

brániť v konaní, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť súdu dôkazy. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Túto dôkaznú povinnosť o odovzdaní peňazí
v hotovosti žalobcovi si žalovaný nesplnil. Nesplnil si ju ani podporným dôkazom vo vzťahu k pôvodu
peňazí, ktorými mohol reálne disponovať jeho otec, ktorý mu mal požičať a následne vyplatiť prvú časť

kúpnej ceny v sume 20.000,- eur. Otec žalovaného ako svedok síce tvrdil, že disponoval takou sumou
napriek výstavbe svojho rodinného domu v obci U., keď od Ministerstva vnútra SR dostal cca 80.000,-
eur za 4,5 roka a na svoj rodinný dom v U. si zobral úver. Taktiež, že predal byt, z ktorého mal peniaze a
dostal odchodné, ktoré investoval do rodinného domu, okolo 140.000,- eur. Tieto tvrdenia svedka však
zostali iba v rovine tvrdenia a ani na pojednávaní neboli predložené dôkazy (tzv. čerpanie úveru na dom,

listinný dôkaz o predaji bytu, poukážka o mesačných príjmoch za 4,5 roka od MV SR prípadne iné).
Žalovanému výzvou súdu bola poskytnutá sudcovská lehota, ktorú nevyužil vo svoj prospech. Preto
tvrdenia žalovaného, keďže ostali len v rovine tvrdenia jeho otca a neboli ničím dodatočne preukázané,
vyznievajú ako nedôveryhodné. Z čoho súd vyvodil záver o nemožnosti disponovania sumou 20.000,-
eur. V zmysle uvedeného súd poukazuje na aplikáciu § 158 CSP. Účelovosť podania žaloby právny

zástupca žalobcu vyvrátil tým, že žalobu nepodal po tom, čo začali spory medzi rodinou na Okresnom
súde Bardejov, ale po predaní domu v U. žalovaným tretej osobe.

35. Súd je toho názoru, že pre výsledok tohto konania nie je podstatný dátum, v ktorý deň mala
byť zložená časť kúpnej ceny 20.000,- eur žalobcovi, pretože predložené listiny Čestné prehlásenie

žalovaného zo dňa 24.4.2015 (pre účely získania úveru) si rozporuje s listinným dôkazom Kúpnou
zmluvou v tom, kedy bolo žalobcovi zložených 20.000,- eur. Z uvedeného možno konštatovať, že
zaznamenaná časová realita v listinách bola diametrálne odlišná od skutočnej. V Čestnom prehlásení zo
dňa 24.4.2015 uviedol žalovaný, že zložil sumu 20.000,- eur žalobcovi dňa 24.4.2015 a v kúpnej zmluve
je uvedený dátum zloženia 4.5.2015.

36. Súd mal za to, že z hľadiska hospodárnosti konania a koncentrácie konania žalovaný nevyužil
svoje právo byť prítomný na pojednávaní a vedel, že za to musí niesť aj procesný následok vo forme
rozhodnutia súdu. Svojou neprítomnosťou sa vzdal práva vyjadrovať sa k predloženým listinám a navyše
bol zastúpený právnym zástupcom.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prijal záver o nezaplatení časti kúpnej ceny 20.000,- eur a zaviazal
žalovaného na jej zaplatenie.38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Keďže sa žalovaný dostal nezaplatením sumy do omeškania, žalobca si uplatnil zo zákona úrok z
omeškania, od nasledujúceho dňa 2.7.2015, po pripísaní sumy 90.000 eur druhej časti kúpnej ceny na
účet žalobcu.

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, preto zaviazal zaplatiť neúspešného žalovaného

v plnom rozsahu.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.