Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 13, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204180
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8716204180.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou B.. Q. M. v právnej veci žalobkyne: T. M., G.. X.X.XXXX,

K. P. XX, XXX XX Ž., O. J.: Q. C. Š. &. O., A. A. M.. O.E. XXX/XX, XXX XX L. M., T.: XX XXX XXX O.
Ž.: X./. U. P., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX/XX, XXX XX A., X./. M. P., G.. XX.X.XXXX, K. Š. XXX/XX,
XXX XX A., U. O. J.: K. &. O. Q. C. A..P..U.., A. A. G. A.. N. XX, XXX XX O., T.Č.: XX XXX XXX Q. X./.
U. A. K. V. O., A. A.V. M. XXXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, O. J.: Q. C. I. &. O. A..P..U.., A. A. M.
XXX/XX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, o určenie nájomného, členského vzťahu, vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2016, domáhala rozhodnutia v znení
(cit.: „súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti a to v celosti bytu č. X G. X. O., vo vchode

XX obytného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc. reg. C-KN evidované
na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XXX Z. A. G. F.. B. a ďalej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
8073/245535-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve obytného domu,
všetkonehnuteľnostízapísaných vkatastrinehnuteľnostíU.Ú.O.,katastrálnyodbor, nalistevlastníctvo
č. XXXX, okres O., obec A., katastrálne územie A.“).

2. Návrhom zo dňa 1.2.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 2.2.2018, žalobkyňa žiadala, aby do

konania pristúpil ďalší účastník - v poradí tretí, na strane žalovaného - U.É. A. K. V. O., (ďalej len U. O., U.
O., družstvo - poznámka súdu) so sídlom M. XXXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX a o zmenu žalobných
petitov. Uznesením zo dňa 31.7.2018 súd pripustil, aby do konania vstúpil na strane žalovaného v 3./
rade U. O., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2019.

3. Žalobkyňa žiadala o zmenu žalobnej žiadosti určovacej žaloby v znení:
I. Súd určuje, že žalovaný 3./ je v celosti vlastníkom bytu č. X, G. X. poschodí, vo vchode XX,

obytného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcely reg. C-KN evidované na
katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/XXX Z. A. na F.. B.É. a ďalej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
7154/286800-ín (v súčasnosti po oprave veľkosti spoluvlastníckych podielov: spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 8073/245535-ín k celku) na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve
obytného domu, zapísaného v katastri nehnuteľností U. Ú. O., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX, U. O., U. A., kat. územie A..
II. Súd určuje, že žalobkyňa je členkou U. A. K. V. O., A. A. M. XXXX, XXX XX O., T.: XX XXX

XXX a jedinou nájomníčkou bytu č. X, G. X. poschodí, vo vchode XX obytného domu so súpisným
číslom XXX, postavenom na pozemku parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné
č. 406/286800-ín (v súčasnosti po oprave veľkosti spoluvlastníckych podielov: spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 8073/245535-ín k celku) na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstveobytného domu, zapísaného v katastri nehnuteľností U. Ú. O., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX, okres O., U. A., kat. územie A..
III. Súd určuje, že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 4.2.2010, uzavretá medzi

žalovanými 1./ a žalovaným 2./, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra O. pod č. Z.,
predmetom ktorej je byt č. X G. X. poschodí, vo vchode XX, obytného domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na pozemku parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. XXX/XXX vo
A. G. F.. B. a ďalej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7154/286800-ín (v súčasnosti po oprave veľkosti
spoluvlastníckych podielov: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8073/245535-ín k celku) na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve obytného domu, zapísaného v katastri nehnuteľností
U.I. Ú. O., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., U. A., kat. územie A. je neplatná.

4. Dňa 23.8.2018 súd rozhodol uznesením o pripustení zmeny žaloby zo dňa 10.5.2016 tak, ako je
uvedené v bode 3 tohto rozsudku.

5. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 6.5.2003 bola uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu medzi U. O. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. Predmetom zmluvy boli
podľa čl. I nehnuteľnosti v celosti, byt č. X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7154/286800 (v súčasnosti
poopraveveľkostispoluvlastníckychpodielov8073/245535kcelku)naspoločnýchčastiach,spoločných
zariadeniach a príslušenstve obytného domu. Žalobkyňa ako kupujúca bola v čase uzavretia zmluvy

maloletá, preto právny úkon - Zmluva podliehala schváleniu súdom. Rozsudkom Okresného súdu O.
zo dňa 16.12.2005 v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
bolo vykonateľné dňa 17.1.2006, súd schválil právny úkon, ktorý v jej mene urobil otec T.. U. C., ako
zákonný zástupca. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola uzavretá medzi štatutárnym
orgánom právneho predchodcu žalovaných ako predávajúcich a ňou ako kupujúcou v zastúpení. Keďže

právny úkon bol v jej záujme, bol súdom schválený. Po schválení právneho úkonu bol podaný opäť návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kataster odmietol vykonať zápis vlastníckeho
práva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu v jej prospech, z dôvodov podľa §
47 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V rozhodnutí poukázal na obsolétne ustanovenie
§ 47 OZ s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX. Správa katastra nebola

oprávnená odmietnuť vykonať vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy z dôvodu uplynutia troch
rokov, od vzniku zmluvy. Na základe rozhodnutia Správy katastra O. k prevodu vlastníckeho práva k bytu
v prospech nej nedošlo, čo bolo v rozpore s platným právom. K zániku Zmluvy nedošlo zákonným ani
zmluvným spôsobom a Zmluva je platná a účinná. Napriek existencii uvedenej Zmluvy, U. O. uzavrelo
ďalšiu Zmluvu o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu so žalovanými v 1./ a 2./ rade, ako

kupujúcimi, ako v prípade Zmluvy uzavretej so žalobkyňou. Ku vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti v prospech žalovaných v 1./ a 2./ rade, došlo dňa 26.2.2010 na základe Z. XXX/XXXX.
Uvedenou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva predávajúceho - U. O., ktoré v čase podpisu
zmluvy nebolo vlastníkom bytu a príslušenstva. Takto uskutočneným právnym úkonom, Zmluvou došlo
k porušeniu primárnej občiansko-právnej zásady „Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse

habet“.U.O.,keďmaloplatneaúčinneuzavretúZmluvunapredmetnýbytsožalobkyňouakokupujúcou,
nebolo v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 1./ a 2./ rade oprávnené a nemohlo dôjsť
k platnému prevodu vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je
daný tým, že rozhodnutie vydané na základe takto podanej žaloby bude spôsobilé na zmenu zápisu
vlastníckeho práva v KN, aby zodpovedalo skutočnému stavu. Poukázala na to, že žalovaní v 1./ a

2./ rade sú ku dňu podania návrhu zapísaní na LV č. XXXX v k.ú. A., ako bezpodieloví spoluvlastníci
spornýchnehnuteľností.Vyhovujúcimrozhodnutímvovecisamejbydošlokodstráneniuprávnejneistoty
a ochrane vlastníckeho práva.

6. K I. výroku o určenie, že U. O. je vlastníkom bytu, uviedla, že U. O. jej malo ukončiť členstvo v bytovom

družstve Rozhodnutím o vylúčení zo dňa 7.10.2009. Listom zo dňa 23.4.2009 jej U. O. vypovedalo nájom
bytu. Právny záujem na určení má z dôvodu, že zmluvu s U. O. nikto nezrušil a určením výroku by sa
mohla domáhať povolenia vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech nej na základe Zmluvy zo dňa
6.5.2003. K II. výroku o určenie, že žalobkyňa je členkou U. O. a jedinou nájomníčkou bytu č. X, uviedla,
že sa domáha tohto určenia, keďže U. O. nebolo oprávnené vylúčiť ju z členstva v bytovom družstve a

na základe Rozhodnutia o vylúčení vypovedať nájom Listom zo dňa 23.4.2009. Riadne si plnila práva a
povinnosti člena družstva platením nájmu. Pri výpovedi z nájmu bytu navyše konali za družstvo osoby,
ktoré na to neboli oprávnené. K III. výroku uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 4.2.2010 (ďalej len Zmluva z roku 2010), pretože považuje zmluvuza neplatný právny úkon. Keďže bolo takto na žalovaných v 1./, 2./ rade neplatne prevedené vlastnícke
právo k bytu, je naďalej vlastníkom bytu U. O..

7. Právny zástupca žalovaných v 1./, 2./ uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože sa považujú za
vlastníkov predmetného bytu, ktorý nadobudli na základe členstva v bytovom družstve a následnou
kúpnou zmluvou. K predmetnému bytu sa viedli medzi sporovými stranami už dve konania sp. zn.
XXC/XXX/XXXX a XC/XXX/XXXX, v ktorých sa súd zaoberal totožnou argumentáciou žalobkyne a
poukázal na ich obsah a odôvodnenia súdov, s ktorými sa stotožňujú. Uviedol, že existuje prekážka

res iudicata voči niektorým častiam žalobných petitov, ktoré boli riešené ako predbežné otázky v iných
konaniach sp. zn. XC/XXX/XXXX, kedy bola v neprospech vtedajších žalobcov rozhodnutá otázka
nájmu k družstevnému bytu. V ďalšom konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX bola v neprospech žalobkyne
rozhodnutá otázka ohľadom platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2010, pričom v tom istom konaní bola
v neprospech žalobkyne ako predbežná otázka riešená aj platnosť výpovede z nájmu družstevného
bytu. Poukázal, že ide o totožné konanie s ohľadom na námietku veci rozsúdenej, kde sa posudzovala

totožnosť účastníkov a totožný predmet konania. Totožnosť účastníkov je zachovaná aj vtedy, ak v
neskoršom konaní vystupujú na mieste pôvodných účastníkov ich právni nástupcovia. Nakoľko dôvody
neplatnosti výpovede z nájmu majú podľa žalobkyne spočívať takmer výlučne v tvrdenej neoprávnenosti
konania štatutárnych orgánov U. O., musel by súd dospieť k názoru, že predmetní štatutári v rozhodnom
čase naozaj neboli oprávnení konať a súd by sa musel v tomto smere vysporiadať aj s rozhodnutiami

Registrového súdu v Prešove, ktoré konštatujú presne opačný stav. Až po právnom posúdení pozitívnom
pre žalobkyňu by mohla vo veci uspieť, avšak nie je splnená ani jedna z hmotnoprávnych podmienok.

8. Právny zástupca žalovaného v 3./ rade uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na určení, že U. O. je vlastníkom bytu. K III. výroku o neplatnosti Zmluvy zo dňa 4.2.2010 vzniesol

námietku res iudicata v súvislosti s právoplatne skončeným konaním vedeným na tunajšom súde pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 21.10.2011. K II. výroku určenia, že žalobkyňa je členkou družstva a
jedinou nájomníčkou bytu, vzniesol námietku premlčania. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
K I. výroku žaloby uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných v 1./
a 2./ rade. K otázke členstva žalobkyne v U. O. uviedol, že po tom, čo bolo doručené rozhodnutie

Zhromaždenia delegátov zo dňa 27.5.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva U. O.
o vylúčení z členstva, žalobkyňa sa mohla v štvorročnej premlčacej lehote domáhať určenia, že je
členkou družstva. Žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila a ani rozhodnutie súdu, že uznesenia prijaté
na zhromaždení delegátov 27.5.2010 sú neplatné. K neoprávnenosti štatutárov U. O. uviedol, že
registrový súd v zhodovom konaní XExre/XXX/XXXX, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím KS Prešov

sp. zn. XCob/XX/XXXX, sa Q. V. (v inom konaní spoločne so svojím manželom) s O. domáhali, aby
do obchodného registra boli zapísaní ako členovia štatutárneho orgánu, pred 27.4.2005. Uvedeným
rozsudkom sa konštatuje, že uznesenie zo zhromaždenia delegátov prijaté na členskej schôdzi dňa
27.4.2005, konajúceho sa v priestoroch W. &. U., nebolo napadnuté a preto je platné. Preto osoby, ktoré
konajúnazákladetakéhotouznesenia,súoprávnenékonaťvmeneU.O..Kotázkerozhodnutiavkonaní

vedenom pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX je zrejmé, že predbežné opatrenie, ktoré vydal tunajší súd, bolo
Krajským súdom v Prešove zrušené dňa 18.2.2006, uviedol k namietanému tvrdeniu právneho zástupcu
žalobkyne ohľadom zákazu vykonávania úkonov v mene U. O. pod vedením C.. C..

9. Písomným podaním zo dňa 8.11.2018 právny zástupca žalobkyne žiadal o výsluch svedka - otca

žalobkyneapredloženiezápisníczčlenskýchschôdzíU.O.zozhromaždeniadelegátovU.O.,pripojenie
iných spisov, týkajúcich sa preukázania oprávnenosti predstavenstva U. (ide o navrhované dôkazy na
čl. 97, 98 súdneho spisu - poznámka súdu) a listiny, ktoré sa týkajú nadobudnutia členských práv v U.
O. žalovanými v 1./ a 2./ rade.

10. Na pojednávaní dňa 19.11.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v zmysle § 47 OZ nedošlo k
povoleniu vkladu vlastníckeho práva žalobkyne, keďže prešli 3 roky od uzavretia kúpnej zmluvy. Právny
záujem na určení, že U. O. je vlastníkom predmetného bytu, by bol daný, ak by súd ustálil, že kúpna
zmluva zo dňa 4.2.2010, ktorou sa previedol byt z U. O. na žalovaných v 1./, 2./, je neplatná, čím by došlo
k zmene vlastníctva bytu na U. O.. U. O. by tak bolo viazané prejavom vôle z pôvodnej kúpnej zmluvy

zo dňa 6.5.2003. Pri takomto stave žalobkyňa môže požiadať kataster o rozhodnutie o povolení vkladu
jej vlastníckeho práva k bytu. S týmto súvisí aj otázka členstva žalobkyne v U. O. a jej právo nájmu,
keďže len žalobkyňa má právo odkúpiť byt za zostatkovú cenu, čo sa aj stalo kúpnou zmluvou zo dňa
6.5.2003. Dňa 23.4.2009 U. O. dalo výpoveď žalobkyni z nájmu bytu a následne Rozhodnutím zo dňa24.9.2009, ktoré bolo spísané dňa 7.10.2009, vylúčilo žalobkyňu z členstva v U. O.. Tieto právne úkony
považujú za neplatné, pretože v mene U. O. konali osoby, ktoré na to neboli oprávnené a ani nebol vecný
dôvod na vypovedaní nájmu, resp. vylúčení z členstva. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/

XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že absolútne neplatný právny úkon z výpovede z nájmu bytu nemožno
konvalidovaťuplynutímprekluzívnejlehotynapodanínávrhuourčenievýpovedeznájmubytuneplatnou
a z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdom.
Poukázal na predbežné opatrenie Okresného súdu O. sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, kde bolo štatutárnym
orgánom, ktoré podpisovali právne úkony, ako výpovede z nájmu družstevných bytov a rozhodnutia o

vylúčení z členstiev, zakázané konať v mene U. O..

11. Právny zástupca žalobkyne súvislosti s neoprávnenosťou štatutárnych orgánov poukázal na
ustanovenie § 27 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), že platí princíp materiálny, pokiaľ sa
nepreukáže opak. K námietke premlčania vo vzťahu k členstvu žalobkyne poukázal, že určenie, že
žalobkyňa je členkou družstva, je majetkovým právom chráneným Ústavou SR, ktoré sa nepremlčuje.

12. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - 194 zo dňa
21.3.2019 žalobu zamietol v celom rozsahu vo výrokoch I.,II.,III., a stranám sporu nepriznal náhradu trov
konania. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňou Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. XXCo/
XXX/XXXX - 272 zo dňa 13.2.2020 výrokom potvrdil rozsudok v časti o zamietnutie žaloby o určenie

neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 4.2.2010 medzi U. O. a žalovanými
v 1.a 2. rade. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd prijal záver a uložil nanovo rozhodnúť o nárokoch žalobkyne s výnimkou neplatnosti

Zmluvy z roku 2010. Uviedol, že žalobkyňa na určovacích žiadostiach I., II. má naliehavý právny
záujem, keďže preukázala spornosť právneho vzťahu, ako aj jeho ohrozenia medzi stranami, pričom
bez takéhoto určenia by jej postavenie bolo v otázke existencie jej vlastníckeho práva k spornému bytu
neisté. Odvolací súd uviedol, že ak by došlo k určeniu a teda kladnému rozhodnutiu, že žalobkyňa
je naďalej členkou U. O. a nájomníčkou bytu a súčasne, že žalovaný 3./ je naďalej vlastníkom bytu,

môže dôjsť na základe medzi nimi uzatvorenej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 6.5.2003 k
úspešnému zápisu vlastníctva v prospech žalobkyne.

14. Po zrušujúcom rozsudku právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že keďže dôkaz o
opaku predložený nebol, majú za to, že zmluva, ktorú uzavreli žalovaní 1./, 2./, je absolútne neplatným

právnym úkonom a nemôže prichádzať do úvahy dobromyseľnosť žalovaných v 1 a 2. rade. Ak by
sa obchádzala právna úprava ustanovená zákonom tak, ako to urobil žalovaný v 3./ rade, ide o
obchádzanie účelu predmetného zákona a účelu ustanovení, ktoré umožňovali pôvodným nájomcom,
ktorí za socializmu užívali byt, odkúpili byty za regulovanú cenu. Žalovaní 1./, 2./ nemohli nadobudnúť
byt do vlastníctva takým spôsobom, ako ho nadobudli a ak žalovaní tvrdia, že boli splnené podmienky,

tak toto tvrdenie nebolo preukázané. K neoprávnenosti orgánov, ktoré podali výpoveď aj napriek tomu,
že nejaké uznesenia, ktoré boli prijaté po dátume 19.5.2004, boli právoplatné, nič nemení na situácii, že
ak už raz bolo rozhodnuté, že neboli riadne zvolené orgány v r. 2004, všetky ďalšie uznesenia a úkony,
ktoré boli prijaté a na to nadväzujú, sú neplatné.

15. Právny zástupca žalovaných v 1./ a 2./ rade uviedol vo vyjadrení zo dňa 7.12.2020, že v namietanej
otázke dobromyseľnosti žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva je potrebné prihliadať, že
žalovaní 1./ a 2./ konali v dobrej viere v správnosť zapísaných údajov v katastri nehnuteľností ako
aj v obchodnom registri, teda vo verejných, štátom vedených evidenciách. Žalovaní 1./ a 2./ boli v
otázke nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľní, najmä s ohľadom na to, že nemohli vedieť

o právnej imperfektnosti právneho úkonu, ktorým nehnuteľnosť nadobudol ich právny predchodca.
Otázke dobromyseľného nadobúdateľa sa venovali tak súdy Slovenskej republiky, Českej republiky,
ako aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorí sa ustálili v tom, že dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva musí byť v právnom štáte poskytnutá ochrana aj pred pôvodným (skutočným)
vlastníkom. Európsky súd pre ľudské práva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho

práva aj pred pôvodným vlastníkom zaujal stanovisko, napr. vo veci W. Y. zo dňa 6. decembra 2011, č.
XXXX/XX, v ktorom konštatoval porušenie práva sťažovateľky pokojne užívať svoj majetok garantovaný
čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým,
žejejbolaodňatánehnuteľnosť,ktorúnadobudlavdobrejviereodnevlastníkaaprikázalRuskejfederáciiobnoviť jej vlastnícke právo, v rozhodnutí vo veci Ž. Č. P. zo dňa 3.10.2013 č. 2000/09, v rozhodnutí K.
zo dňa 28.5.2002 č. XXXXX/XX. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky
(napr. T.. Ú. XX/XXXX, T.. Ú. XXX/XX U..) a v ostatnom náleze sp. zn. T.. Ú. XXX/XX z 28. januára 2016

zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom a originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý
by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné

dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Mimoriadny význam má najmä
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.Ú.XXX/XXXXzo16.marca2016,vktoromÚstavný
súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu
Českej republiky zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“.
Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň

vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť

na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala

sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Uvedené právne
závery Ústavný súd potvrdil aj vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach v obdobných právnych veciach,
porovnaj I. Ú. XXX/XXXX, T.. Ú. XXX/XXXX, T.. Ú. XX/XXXX.

XX. Právny zástupca žalovaného v 3./ rade na pojednávaní uviedol, že právna zástupkyňa žalobkyne

v podaní doložila uznesenie o zastavení konania, o vyslovenie neplatnosti uznesení zo zhromaždenia
delegátov z 27.4.2005, ktoré mal podať T.. M. E. a týkalo sa toho zhromaždenia delegátov, ktoré sa
konalo v zasadačke MsÚ Poprad. Predmetné zhromaždenie z 27.4.2005 konané v zasadačke MsÚ
Poprad bolo vyslovené za neplatné, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, ppl. 4.7.2006. Bol predložený celý výpis
súdnych konaní na U. O., ktoré sa týkajú neplatnosti uznesení zo zhromaždenia delegátov žalovaného v

3./ rade, ale ušiel r. 2006. Dňa 30.11.2006 sa konalo zhromaždenie delegátov (ďalej len ZD) a predmetné
uznesenia z tohto ZD neboli napadnuté a keďže v zmysle § 242 Obch. zák. vyslovenie neplatnosti
uznesenia zo ZD je návrhovým konaním, pretože sa koná len na návrh družstva, tak takto prijaté
uznesenia sú platné. V konaní bolo rozhodnuté zastavením konania zo ZD konaného 28.5.2009, teda
aj tieto uznesenia zo ZD z 28.5.2009 nie sú postihnuté vadou neplatnosti, pretože sú bez návrhu a ani

predbežnú neplatnosť nemožno vysloviť. Zo zápisnice zo ZD z 28.5.2009 vyplýva, že bolo schválené
uznesenie č. 13, kde schválili členov predstavenstva, T.. Š. O., T.. M., T.. O., C. C., B. Š., E. (čl. 423
súdnehospisu-zápisvORkudňu28.4.2005).Teda,akprávnazástupkyňažalobkynetrvá,žeminimálne
od r. 2003 neboli prevolené orgány družstva, nie je zrejmé, od čoho odvodzuje túto skutočnosť, že v
r. 2009, 2010 nemohli tieto osoby, ktoré boli riadne zvolané, vykonávať žiadne úkony vo vzťahu ku

žalobkyni. Uvedenými dôkazmi túto skutočnosť vyvracajú. K vymenovaniu T.. M. ako riaditeľa namietal
jehooprávnenosťuzatváraťzmluvysO.,pretožep.V.,ktorýakosplnomocnenýzástupcamalvymenovať
T.. M. za riaditeľa správy U. dňa 15.12.2005, nikdy nebola udelená riadne plná moc, pretože p. A.
Q. O.. T. nikdy neboli ako predsedom tak podpredsedom. Mali byť síce zvolení na náhradnom ZD vo
veľkej zasadačke MsÚ O., avšak toto náhradné ZD bolo vyslovené za neplatné (vyššie uvedené). Preto

žalobkyňa nemohla poukazovať na to, že si platby za služby spojené s nájmom vyriešila cez firmu svojho
otca, ktorý mal vykonávať služby pre žalovaného v 3./ rade. Navyše, je potrebné dôsledne odlišovať
výpoveď z nájmu družstevného bytu a vylúčenie z členstva. Tu znova poukázal na ppl. ZD 28.5.2009,
kde boli zvolení členovia predstavenstva a presne títo členovia predstavenstva rozhodli o vylúčení z
členstva žalobkyne. Následne žalobkyňa podala odvolanie a ZD potvrdilo rozhodnutie predstavenstva

z r. 2010. Vo vzťahu k ďalším nájomníkom žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že ak požiada nájomca o
prevod bytu, tak družstvo je povinné previesť. Nehovorí sa o prvom nájomcovi, o regulovanom nájme,
§ 16 upravuje, ako má dôjsť k prevodu.17. Súd uzatvára a konštatuje, že zistil aj z doplneného vykonaného dokazovania z listinných dôkazov
žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu OSPP čl, 345, menovací dekrét T. M. čl. 349, Okamžité
skončenie pracovného pomeru T.. E. čl. 350, dekrét o odvolaní T.. E. čl. 351, žaloba o vypratanie bytu

žalobkyňou OSPP čl.354, Zmluva o nájme nebytových priestorov O. A. A..P..U.. čl. 356, Rozhodnutie
Správy katastra o zamietnutí návrhu na zápis čl. 368, Žaloba o vyslovení neplatnosti náhradnej Členskej
schôdze čl. 385, uznesenie OSPP o určenie neplatnosti ZD konaného dňa 27.4.2005 o 20,00 hod v
GAZ and Oil čl. 394, rozsudok OS PP o určenie neplatnosti uznesenia z náhradného zhromaždenia
delegátov zo dňa 27.4.2005 konaného vo veľkej zasadačke MÚ v PP čl. 396, výpisy z OR čl. 419, 423,

zápisnica zo ZD zo dňa 27.5.2010 čl. 298 plnomocentvo pre T.. E. čl.297, nasledovný skutkový stav:

18. Dňa 9.10.1997 T.. U. C. ako predávajúci uzavrel Dohodu o prevode členských práv a povinností
s nadobúdateľkou žalobkyňou (čl.375 súdneho spisu). Dňa 6.5.2003 uzavreli Zmluvu o prevode
vlastníctva družstevného bytu ako predávajúci U. O. so žalobkyňou, v tom čase maloletou, ako
kupujúcou, v zastúpení jej zákonného zástupcu - otca. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti -

byt č. X G. X. poschodí bytového domu, súp. č. XXX na F.. B. Z. A., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
7154/286800 na spoločných častiach, zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX pre mesto A.,
C..Ú.. A. na Katastrálnom úrade v O., Správa katastra O.. Následne bol dňa 3.6.2003 žalobkyňou v
zastúpení otca podaný Návrh na vklad vlastníckeho práva (čl.374 súdneho spisu). Správa katastra dňa
17.6.2003 prerušila správne konanie z dôvodu, že nebolo doručené správnemu orgánu právoplatné

uznesenie súdu o schválení právneho úkonu maloletej (čl. 174 súdneho spisu). Na odstránenie tohto
nedostatku bola poskytnutá 60 dňová lehota. Tento nedostatok nebol odstránený a Správa katastra
zastavila konanie dňa 22.11.2005 a vlastnícke právo žalobkyne nezavkladovala (čl. 49 súdneho spisu).
Dňa 16.12.2005 Okresný súd v O. pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX schválil právny úkon, ktorý v mene mal. T.
C. urobil otec (čl. 6 súdneho spisu). Schválený právny úkon predstavoval Zmluvu o prevode vlastníctva

družstevného bytu z roku 2003. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2006. Dňa 12.6.2009
bol opätovne doručený na Správu katastra Poprad návrh na vklad vlastníckeho práva k spornému
bytu v prospech žalobkyne, už so súdom schválenou Zmluvou (čl.167 súdneho spisu). Dňa 28.8.2009
žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu predstavenstva. Dňa 9.7.2009 Správa katastra Poprad
rozhodla, že zamieta návrh na vklad vlastníckeho práva z dôvodu, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa

29.5.2003 a k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti došlo až dňa 12.6.2009 (t.j. po šiestich
rokoch), teda po dobe dlhšej ako 3 roky od jej uzavretia. Uvedené zamietnutie návrhu na vklad odôvodnil
správny orgán, právne ust. § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 2 OZ a § 28 ods. 2, 3 Katastrálneho zákona.

19. Dňa 27.4.2005 o 20.00 hod. sa konalo zhromaždenie delegátov U. O., v priestoroch W. &. U. (čl.

320 súdneho spisu). Na základe návrhu zo dňa 10.6.2005 opierajúceho sa o uznesenia zhromaždenia
delegátov zo dňa 27.4.2005 Okresný súd Prešov zapísal dňa 28.4.2005 do obchodného registra
predstavenstvo pod vedením C. C., čím došlo k zmene zápisu predstavenstva (čl. 423 súdneho spisu).
C. C. bol zapísaný v OR ako štatutárny orgán so vznikom funkcie aj dňa 19.5.2004 (čl. 419 súdneho
spisu).

20. Dňa 20.12.2005 bola uzavretá Zmluva o vykonaní zástupcu medzi zmluvnými stranami U. O. v
zastúpení T.. M. a obchodnou spoločnosťou O. A. A..P..U.., ktorej konateľom je otec žalobkyne (čl. 179
súdneho spisu). Dňa 1.8.2006 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (č.l. 169
súdnehospisu),medziU.O.vzastúpeníT..M.M.akoriaditeľasprávyU.O.Q.O.A.A..P..U...Tohoistého

dňa 1.8.2006 bola uzavretá Zmluvu o prevzatí dlhu medzi O. A. A..P..U.. (čl. 171 súdneho spisu) ako
preberateľom a žalobkyňou ako odovzdávajúcou. V zmysle tejto zmluvy sa zmluvné strany sa dohodli,
že preberajúci preberá na seba záväzky medzi žalobkyňou a U. O., ktoré vzniknú za úhradu nájmu a
nákladov spojených s užívaním bytu za byt č. 8, v mesačnej výške 4.370,- Sk.

21. Dňa 23.4.2009 U. O. vypovedalo žalobkyni nájom z predmetného bytu, s výpovednou dobou 3
mesiace. Dôvodom výpovede nájmu bolo neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu vyplývajúce z ust. § 685 a § 696 OZ a čl. 4 až čl. 7 nájomnej zmluvy. Žalovaný v 3./
rade výpoveď odôvodnil neplatením nájomného, že podľa záznamov v evidencii nájomného, povinnosť
platiť nájomné a úhrady si žalobkyňa neplnila. Ku dňu 30.4.2009 na platbách nájomného a úhradách

dlhuje sumu 3.258,47 eur a poplatky z omeškania od 1.4.2006 do 31.3.2009 vo výške 3.472,69 eur.
Dlh mal vzniknúť neplatením predpísaných úhrad, za mesiace 3 - 12/2007 a 1 - 12/2008. Dôvodom
pre skončenie nájmu výpoveďou bolo hrubé porušenie povinnosť v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ.Výpoveď bola podpísaná T.. M. E., ako riaditeľom U. O. na základe plnej moci predstavenstva U. O.. (č.l.
32 súdneho spisu). Riaditeľ bol menovaný predstavenstvom U., predsedom ktorého v tom čase bol C. C..

22. Dňa 31.7.2009 došlo k písomnému uznaniu záväzku medzi dlžníkom U. O. v zastúpení T.. M.
a veriteľom O. A. A..P..U... Dňa 7.10.2009 Predstavenstvo U. O. rozhodnutím vylúčilo žalobkyňu z
členstva v U. O.. Dôvodom bol zánik nájmu k sporného bytu k 31.7.2009, podľa čl. 22 písm. b)
platných stanov družstva predstavenstva U. O.. Dôvodom bolo hrubé porušenie povinností člena
družstva, neplatením riadnych úhrad za užívanie bytu za mesiace 2 - 8/2008. K zániku členstvo

došlo právoplatnosťou rozhodnutia. Rozhodnutie bolo podpísané predsedom predstavenstva C. C.,
podpredsedom predstavenstva T.. M. A.. Žalobkyňa dňa 28.8.2009 podala odvolanie proti rozhodnutiu
predstavenstva o vylúčení z členstva. Dňa 27.5.2010 sa konalo Zhromaždenie delegátov U. O. a
podľa čl. 43 ods. 3 písm. j) platných stanov U. O. sa prejednalo odvolanie členky proti rozhodnutiu
predstavenstva U. O. o jej vylúčení z členstva (čl. 298 súdneho spisu). ZD prijalo uznesenie č. 9/2010
ktorým potvrdilo rozhodnutie U. O. zo dňa 24.9.2009, číslo uznesenia 90/9/2009 o vylúčení z členstva

žalobkyne. Rozhodnutie bolo vydané dňa 30.6.2010, podpísané predsedom predstavenstva C. C. (čl.
31 súdneho spisu). Vylúčenie z členstva bolo žalobkyni doručené dňa 27.7.2010 (č.l. 85 súdneho spisu).

23. Dňa 9.10.2009 bolo vydané U. O. Oznámenie o postúpení pohľadávky, podpísané C. C. Q. T.. M.
A. (čl. 363 súdneho spisu). Z oznámenia vyplýva, že U. O., ako postupca a prenajímateľ bytu č. X, že

pohľadávku žalobkyne k 31.8.2009 postúpili v celkovej výške 7.593,55 eur (228.763,29 Sk) postupníkovi
MaP. Q. U. P.. Dňa 4.2.2010 bola uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi U. O.
za štatutárneho orgánu C. C., predsedu predstavenstva Q. T.. M. A., podpredsedu predstavenstva a U.
P. Q. M. P., ako kupujúcimi. Predmetom zmluvy bol byt č. 8 na 3. poschodí bytového domu, súp. č. XXX
G. F.. B. Z. A., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7154/286800 na spoločných častiach, zariadeniach

domu, teda nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec A., k. ú. A. na Katastrálnom úrade v O.,
Správa katastra O..

24. Súd právne uzavrel:

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 685 ods. 1, 2 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený;
ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o
nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

27. Podľa § 710 ods. 1, 3 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a

nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

28. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak d) nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo
jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

29. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

30. Podľa § 227 ods. 1, 2 Obch. zák., členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa
stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba,
ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. Po splnení podmienok
vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo a) pri založení družstva dňom vzniku družstva, b) zatrvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo
d) iným spôsobom ustanoveným zákonom.

31. Podľa § 231 ods. 1, 3, 4 Obch. zák., členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením,
vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku člena alebo zánikom družstva. Člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe
porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba
môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti

družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ
stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na
členskúschôdzu.Súdnanávrhčlena,ktoréhosarozhodnutietýka,vyhlásirozhodnutiečlenskejschôdze
o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.

32. Podľa § 27 ods. 3, 4, 6 Obch. zák., zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich

zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa,
keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže,
že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami,
nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na
zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo
obsah listín uložených v zbierke listín.
Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná

osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo
stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa
preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

33. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú

do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne
aj záväznými údajmi katastra.

34. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

35. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

37. Súd v zmysle intenciách zrušujúceho rozsudku nadriadeného súdu považuje otázku naliehavého
právneho záujmu za splnenú a má za to, že žalobkyňa na požadovanom právnom určení má
naliehavý právny záujem. Preukázala spornosť právneho vzťahu, jeho ohrozenia medzi stranami ako aj
skutočnosť, že bez požadovaného určenia by jej postavenie v otázke existencie jej vlastníckeho práva
k spornému bytu ostalo neistým.

38. Ďalej súd po zistení existencie naliehavému právnemu záujmu pristúpil k posúdeniu existencie
hmotnoprávnych dôvodov na vyslovenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, výpovede z nájmubytu žalobkyne a vylúčenia z členských práv žalobkyne, v postavení nájomcu. Na tieto atribúty je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

39. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, právne úkony výpoveď z nájmu a vylúčenie z členstva sú neplatné
z dôvodu, že v mene U. O. ako účastníka právneho úkonu konali osoby, ktoré na to neboli oprávnené a
nebol daný vecný dôvod na vypovedanie nájmu a vylúčenia z členstva.

40. Podľa názoru súdu tieto právne úkony nemožno považovať za absolútne neplatné z nasledovných

dôvodov. Pri skúmaní dôvodnosti tvrdenia žalobkyne o neplatnosti právneho úkonu, že právne úkony
mali byť učinené neoprávnenými subjektami, teda, že za U. O. mali v čase realizácie daných právnych
úkonov konať neoprávnené osoby, má súd zato, že daný dôvod neobstojí. Vychádzajúc zo skutkových
zistení, predovšetkým zo zápisu v OR v danom čase realizácie napadnutých právnych úkonov, bolo
U. zapísané v OR Okresného súdu Prešov. Z údajov príslušného Obchodného registra vyplýva, že
štatutárnym orgánom - predsedom bol C. C. so vznikom funkcie od 28.4.2005 (čl. 423 súdneho spisu).

Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 23.4.2009 na základe plnej moci predstavenstva zo dňa 9.5.2006 učinil
T.. M. E. ako riaditeľ U. O.. (č.l. 32 súdneho spisu). Za prenajímateľa konal oprávnený subjekt a nebol
preukázaný opak. Z konania subjektov za prenajímateľa v prípade výpovede a z vylúčenia členstva
nevyplývažiadnekonanie,ktorébybolomožnéposúdiťakokonanie,ktorébybolovrozporesozákonom
alebo svojimi účinkami alebo cieľom zákon obchádzalo.

41. Z plnomocenstva U. O. (čl. 297 súdneho spisu) zo dňa 9.5.2006 vyplýva, že U. O. v zastúpení C. C.,
ako predsedu predstavenstva splnomocňuje riaditeľa U. O. T.. M. E. podpisovať všetky právne úkony
súvisiace s vypovedaním nájmu družstevných bytov, ak na to vzniknú dôvody stanovené zákonom. Teda
výpoveď z nájmu bola podaná oprávnenou osobou poverenou členom predstavenstva v rozhodnom

čase zapísaného v OR až doposiaľ a o opaku do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.

42. Vo vzťahu k právnemu úkonu Rozhodnutiu o vylúčení z členstva žalobkyne, ktoré bolo učinené
7.10.2009, rovnako v čase, keď nedošlo k žiadnym zmenám vo vzťahu k oprávnenosti subjektov konať
za U. O., preto je dôvodné aj pri tomto právnom úkone prijať záver, že aj tento právny úkon bol učinený

oprávnenými subjektami, ktoré mali oprávnenie konať za U. O.. Rovnako tak možno konštatovať, že pri
prijatí rozhodnutia neboli zistené konania subjektov, ktoré konali za U., ktoré by nasvedčovali tomu, že
úkon by bol v priamom rozpore so zákonom, alebo zákon obchádzal.

43. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že pre jej vylúčene nebol daný vecný dôvod, takéto tvrdenie nie je

dôvodné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vychádzajúc z rozhodnutia o vylúčení z členstva,
dôvodom pre vylúčenie žalobkyne bol zánik nájmu k bytu k 31.7.2009 na základe písomnej výpovede
prenajímateľa. Keďže súd má za to, že výpoveď je platným právnym úkonom, tak došlo k zániku nájmu
bytu uplynutím výpovednej doby.

44. V prejednávanej veci je potrebné prihliadať aj na princíp. tzv. materiálnej publicity. Tento princíp je
založený na tom, že zápis v Obchodnom registri (ďalej len OR) je účinný voči každému odo dňa, ku
ktorému sa zápis vykonal. Od tohto dňa sa považujú zapísané skutočnosti za všeobecne známe a nie
je možné sa odvolávať na ich neznalosť. Výpoveď a rozhodnutie o vylúčení z členstva podali osoby,
ktoré boli zapísané v tom čase v OR. Nakoľko svedčí materiálna publicita aj vo vzťahu ku žalobkyni,

napadnuté úkony súd považoval za platné. Avšak materiálna publicita má aj svoju negatívnu formu a
to v tom zmysle, že ak tretia osoba konala v dôvere v zápis v OR, že určitá osoba je oprávnená konať,
sú tieto úkony platné a záväzné (ako v prípade žalovaných 1./, 2./. rade). Práve v takej situácii, aká je
v tomto spore, teda, že údajne vystupovali dva subjekty ako štatutári U. O., je potrebné na tento princíp
prihliadať, nakoľko je nielen zákonný, ale aj dôvodný. Práve z toho hľadiska zákonný, že od žalovaných

1./, 2./ nie je možné očakávať, že by vedeli posúdiť, či určité orgány sú legitímne alebo nie a riadili sa
zápisom v OR a nie tým, čo sa dopočujú z iných zdrojov, alebo že by si mali o tomto vytvárať vlastné
názory.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že nie sú zistené dôvody v zmysle ust. § 39 OZ, pre

neplatnosť daných právnych úkonov pre ich rozpor so zákonom a to tak, aby svojím obsahom alebo
účelom odporovali zákonu, alebo zákon obchádzali.46. Súd ex offo z hľadiska atribútov absolútnej neplatnosti posúdil, či výpoveď z nájmu a rozhodnutie
o vylúčení z členských práv sa neprieči dobrým mravom v zmysle ust. § 39 OZ 3Cdo/137/2003. Za
právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z

hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov. Súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne s ohľadom na konkrétnu situáciu na oboch
stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej) s
prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo a povinnosť
vykonáva, (porovnaj rozsudok NSSR z 1.9.2004 sp.zn. XCdo/XXX/XXXX). Aj pri posúdení situácie, ktorá

v rozhodnom období nastala v U. O., vo vzťahu práve k oprávnenosti a legitimite konania subjektov,
ktoré mohli konať za U. O. a situácie, v ktorej sa ocitla žalobkyňa, však nie je možné vyhodnotiť konanie
U. voči žalobkyni a následne prijaté právne úkony za úkony, ktoré by sa priečili dobrým mravom. Aj
napriek situácii, ktorá panovala v U., je treba posúdiť aj konkrétnu situáciu na strane žalobkyne. Súd má
za to, že žalobkyňa po doručení výpovede z nájmu bytu mala legitímnu možnosť, prostriedok obrany
vo forme podania žaloby na príslušný súd o vyslovenie neplatnosti výpovede, v súlade s ust. § 711

ods. 6 OZ. V konaní o neplatnosť výpovede by bol súd povinný preskúmavať existenciu a dôvodnosť
dôvodu výpovede a teda otázku existencie jej dlhu na nájomnom alebo neexistenciu dôsledku ňou
tvrdeného zániku jej dlhu vo vzťahu k prenajímateľovi, v dôsledku k zápočtu pohľadávok. Súd by posúdil,
či žalobkyňa by hrubo porušila svoje zmluvné povinnosti.

47. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by U., ktoré vykonávalo sporné právne úkony,
ich vykonalo nezákonne, s cieľom poškodiť konkrétne osobu žalobkyne. Ak žalobkyňa mala skutočný
záujem o preukázanie neexistencie dôvodov pre zánik nájmu a dosiahnutie právnej istoty, mohla konať
a využiť legitímny prostriedok právnej ochrany. Rovnaká je situácia aj v prípade aj rozhodnutia o
jej vylúčení z členstva, keďže ako vylúčený člen mala zákonné oprávnenie domáhať sa príslušným

súdom vyslovenia neplatnosti v súlade s ust. § 231 Obch. zák.. Žalobkyňa bola oprávnená podať aj
opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra Poprad zo dňa 9.7.2009, ktorým bolo rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na vklad pri použití ust. § 47 ods. 1, 2 OZ.

48. Súd dodáva, že v predmetnom prípade je potrebné poukázať aj na zásadu vigilantibus iura scripta

sunt - práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a
ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Je predovšetkým na nositeľoch týchto práv, aby svoje práva bránili, nakoľko ich podceňovaním či
zanedbaním môžu tieto svoje práva stratiť (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf 65/2011). Je preto
na ujmu žalobkyne, že si právnu ochranu nezabezpečila v čase, keď sa ešte následkom dalo predísť

alebo ich odstrániť.

49. S poukazom na vyššie uvedené dôvody prijal záver, že pri zachovaní platnosti právneho úkonu o -
výpovede z nájmu bytu došlo k zániku nájomného vzťahu žalobkyne a žalobe o určenie, že je žalobkyňa
nájomkyňou bytu, súd nevyhovel a žalobu v tejto časti zamietol. Rovnaký postup zaujal pri ďalšom

nároku žalobkyne, ktorým žiadala určiť, že je členkou U. a jej žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu,
že rozhodnutie o vylúčení z členstva žalobkyne súd nepovažuje za absolútne neplatný právny úkon
pretože neexistujú dôvody, ktoré by preukazovali, že je členkou družstva. Po vyslovení záveru o platnosti
právnych úkonov súd pristúpil k posúdeniu oprávnenosti žaloby v časti, ktorou sa domáha určenia, že
U. je vlastníkom sporného bytu.

50. Súd pristúpil k vyhodnoteniu oprávnenosti žaloby v časti dotýkajúcej sa určenia, že vlastníkom
sporného bytu je U.. Vzhľadom na platnosť právnych úkonov dotýkajúcich sa existencie a trvania
nájomného vzťahu, resp. určenia, že žalobkyňa je naďalej nájomníčkou bytu a členkou družstva, nie je
možné prijať záver o dôvodnosti požadovaného určenia vlastníctva k bytu v prospech U.. Z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, žeby existovali dôvody preukazujúce vlastníctvo sporného bytu pre U.. Na
záver súd dodáva, že samotný žalovaný v 3./ rade sa nepovažuje za vlastníka bytu.

51.SúdnevypočulnavrhovanéhosvedkaO.V.zdôvodu,žejehovýpoveďbynemalavplyvnaposúdenie
stavu zápisu v OR v rozhodnom čase. Pre súd nie sú smerodajné prebiehajúce obchodné a zápisové

súdne konania a aj vo vzťahu k tomuto svedkovi platí princíp materiálnej publicity. Vzhľadom na zistený
skutkový stav veci nepovažuje súd navrhovaný dôkazný prostriedok za taký dôkazný prostriedok, ktorý
bolo nevyhnutné vykonať. Tento dôkaz navrhovaný stranou konania, nepovažoval súd za dôležité pre
meritórne posúdenie žalobného nároku.52. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

53. Súd na záver dodáva, že za situácie existencie žaloby na plnenie na tunajšom súde sp. zn. XXC/
XXX/XXXX, ktorej predmetom je vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorú podali žalovaní v 1./ a 2./
rade proti žalobkyni a o ktorom konaní bolo zmienené na pojednávaní dňa 21.3.2016, nie je prípustná
žaloba o určenie vlastníckeho práva v tomto konaní (čl.354 súdneho spisu). Všetky otázky súvisiace s
vlastníckym právom žalobkyne by mali byť zodpovedané v žalobe na plnenie ako prejudicialne otázky vo

vzťahukvyprataniubytu,ktorámáprednosťpredžalobounaurčenie,čovyplývazhypotézyustanovenia
§ 137 CSP a jeho demonštratívneho výpočtu druhu žalôb. Preto sa súd stotožňuje s právnym názorom
odvolacieho súdu, že s procesnou podmienkou sa musí zaoberať aj odvolací súd (bod 28 uznesenia KS
PO). Právnu úvahu vo vzťahu k vypratacej žalobe súd nezaznamenal. Súd je toho názoru, že je daný
procesný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Právny záujem žalobkyne je daný v konaní o
vypratanie nehnuteľnosti a uvedený spor je nadbytočný. Žalobný nárok na plnenie by mal konzumovať

aj určovací žalobný nárok a všetky právne otázky s ním súvisiace. Žaloba o plnenie má prednosť pred
žalobou o určenie s poukazom na určovaciu žalobnú žiadosť I. a II. v predmetnom spore. V žalobe na
plnenie by sa mal súd prejudiciálne zaoberať platnosťou právnych úkonov vykonaných v U. O. vo vzťahu
k výpovedi z nájmu, a vylúčeniu z členstva, k postúpeniu pohľadávky na žalovaných 1./, 2./, pridelenie
predmetného bytu do nájmu a následného prevodu členských práv žalovaných 1./, 2./, ako aj odpredaja

predmetného bytu žalovaným 1./, 2./ a to z pohľadu absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Súd vo
vypratacej žalobe by mal povinnosť predovšetkým prejudiciálne skúmať výpoveď z nájmu z pohľadu, či
takýto úkon vykonala osoba, ktorá bola oprávnená konať v mene organizácie a za organizáciu.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

58. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to v podobe ust. § 257 CSP. Zo slovného znenia
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

59. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré
budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu
trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej

problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky
príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Š., Y., K., M., K., E. Q. C.L.., R.. I..
K. XXXX, str. 942).60.Rozhodujúcimprepotrebyrozhodovaniaonáhradetrovkonaniaje zistenie,čimožnoodžalovaných,
ktorýmvznikolnároknanáhradutrovkonania(§256ods.1),spravodlivožiadať,abysinákladyvzniknuté
v súvislosti s predmetným konaním hradili sami.

61. V danej veci existujú dôvody a za tieto súd považuje predovšetkým pomery, ktoré existovali na
strane žalovaného v 3./ rade, predovšetkým komplikovaná situácia posúdenia správnosti oprávnenosti
subjektov, ktoré konali za U., konflikty, ktoré vznikali medzi jednotlivými skupinami, ktoré preukazovali
svojuoprávnenosťkonaťzadružstvo.Súdujezjehočinnostiznáme,že prebiehaloaprebiehamnožstvo

súdnych sporov, ktoré sa dotýkajú legitímnosti jednotlivých subjektov U.. Na strane U. spočíva príčina
vzniknutého stavu. Súd má za to, že priznaním trov konania úspešným stranám by došlo k neprimeranej
tvrdosti na strane žalobkyne. Vzhľadom na povahu a okolnosti tohto sporu a osobné pomery žalobkyne
považoval súd za dôvodné aplikovať § 257 CSP. Súd má za to, že nepriznaním trov konania nezasiahol
nepriaznivo do majetkovej sféry žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V zmysle § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zákona 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 v justícii, lehoty ustanovené
zákonomalebourčenésúdomnavykonanieprocesnéhoúkonuvkonanípredsúdomúčastníkmikonania

a stranami v konaní, v čase odo dňa účinnosti zákona č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID - 19, odo dňa 19. januára 2021
do 28. februára 2021 n e p l y n ú .

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.