Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/155/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206076
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7112206076.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Q. C., N.. XX.X.XXXX, A. A.
XXX, XXX XX Š. A., zastúpený: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach,
Južná trieda 28, proti žalovanému: M. W., N.. X.X.XXXX, A. M. K., K. XX, zastúpený: PIHORŇA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o zaplatenie 265.551,35 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. januára 2019
č.k. 17C/187/2012 - 297 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 265.551,35 Eur

titulom náhrady škody. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 135a ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka a na základe
vznesenej námietky premlčania nároku žalovaným, po právnom posúdení podľa § 387 ods. 1, § 388

ods. 1, § 393, § 397, § 402 Obchodného zákonníka, konštatoval, že porušenie povinnosti žalovaného
ako konateľa spoločnosti bližšie neskúmal, keďže dospel k záveru, že ak by aj žalobca splnil všetky
zákonné predpoklady pre náhradu škody, súd by mu takýto nárok nemohol priznať, lebo nárok žalobcu
nebol uplatnený na súde v čas, a pre premlčanie nároku žalobu žalobcu zamietol.

3. Nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu pripojením trestného spisu Okresného súdu Prešov

sp.zn. 41T/6/2009 na preukázanie, že žalobca si škodu uplatnil v trestnom konaní, súd prvej inštancie
odôvodnil aplikáciou článku 8, 9, 10, 15 a 17, § 185 ods. 1 § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a 2, § 153
ods. 2 a 3 CSP a úsudkom o nadbytočnosti a nehospodárnosti jeho vykonania, lebo ani preukázanie
tejto žalobcom tvrdenej skutočnosti by privodiť pre žalobcu priaznivejší výsledok nemohlo.

4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Za zásadné pochybenie žalobca označil nedodržanie zákonom stanoveného

procesného postupu upraveného v § 181 ods. 2 CSP tvrdiac, že súd prvej inštancie neurčil, ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, neurčil ktoré dôkazy vykoná a ktorénevykoná a najmä neuviedol predbežné právne posúdenie veci, ktorým postupom súd prvej inštancie
podľa žalobcu odňal žalobcovi právo konať pred súdom, a zároveň zapríčinil, že jeho rozhodnutie bolo
nepredvídateľné a prekvapivé, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods.

1 Ústavy SR. Zopakoval, že súd žalobu zamietol, lebo dospel k záveru, že žalobcov nárok je premlčaný,
majúc za to, že na posúdenie premlčacej doby sa vzťahuje všeobecná štvorročná premlčacia lehota
ustanovená v § 397 Obchodného zákonníka, pričom dal do pozornosti, že „Okresný súd Prešov ako aj
Krajský súd v Prešove svojimi rozsudkami odkázali žalobcu ako poškodeného ZAMOSS, s.r.o., Šarišské
Bohdanovce č. 602, IČO: 36 197 564 so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, a preto

nemohlo dôjsť u žalobcu k spočívaniu premlčacej doby“, ako i že „z výrokovej časti rozsudku Krajského
súdu Prešov zo dňa 22.03.2011 sp. zn. 5To/5/16 nevyplýva, že by odkázal žalobcu ako poškodeného
s nárokom na náhradu škodu, a preto nemohlo dôjsť u žalobu k spočívaniu premlčacej lehoty“, a preto
súd prvej inštancie pochybil, ak zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu pripojením trestného
spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/6/2009, navrhnutý dôkaz nevykonal, hoci bol potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností v smere zisťovania opodstatnenosti uplatnenia námietky premlčania.

Zdôraznil pritom, že z rozsudkov v trestnom konaní explicitne vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba
si uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody, a preto premlčacia lehota žalobcovi v súlade s
§ 402 v spojení s § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka spočívala, pričom ak rozhodujúci pre začatie
plynutia premlčacej doby bol dátum 19.4.2004, kedy sa žalobca oboznámil so súvahou a výsledovkou
spoločnosti, žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní v roku 18.6.2004, teda v rámci

4ročnejpremlčacejlehoty.Podľažalobcupremlčacialehotaspočívalapočasobdobiatrestnéhokonania,
t.j. od 19.4.2004 do 22.3.2017, kedy trestné konanie skončilo právoplatne rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove. Odvolanie proti výroku, v ktorom súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, žalobca odôvodnil odkazom na znenie § 256 ods. 2 CSP tvrdením, že ak by aj právny názor
súdu, čo sa týka premlčania bol správny, tak pri rozhodovaní o trovách konania mal podľa žalobcu súd

prihliadnuť na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania až vo vyjadrení zo dňa 6.12.2017, i keď tak
mohol urobiť už v podanom odpore k platobnému rozkazu dňa 15.6.2012, čím spôsobil trovy konania,
ktoré v následnom konaní vznikli, a preto súd by mal zaviazať práve žalovaného na náhradu všetkých
trov konania, ktoré vznikli po 15.6.2012. Žalobca súdu vytkol i to, že opomenul aplikovať § 257 CSP a s
ohľadom na to, že ide o škodu, ktorú spôsobil žalovaný úmyselne trestným činom, za čo bol právoplatne

odsúdený, je to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemala byť priznaná žalovanému náhradu
trov konania.

6.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcu,plnesastotožňujúcsozáveromprvoinštančného
súdu týkajúceho sa premlčania žalovaného nároku, ako i s odôvodnením rozsudku súdu ohľadom

spočívania premlčacej doby žalobcu a nepripojenia trestného spisu, navrhol potvrdiť rozsudok a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní a
argumentácii, akcentujúc, že v trestnom konaní, ako to explicitne vyplýva z rozsudkov Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 41T/6/2009 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/5/16, bolo preukázané, že žalobca
akofyzickáosobasiuplatnilnároknanáhraduškodyvtrestnomkonaní,pretopremlčacialehotanemohla
plynúť až do skončenia trestného konania.

8. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu zrekapitulujúc svoje tvrdenia, navrhol rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30. júla 2020 sp. zn. 1Co/140/2019 rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Dovolací súd na základe podaného dovolania žalobcu uznesením zo dňa
25. apríla 2022 sp. zn. 2Cdo/28/2021 tento rozsudok zrušil, vyhodnotiac ako opodstatnenú námietku

žalobcuzaloženúnatvrdení,ženevyhovenímjehonávrhunavykonaniedôkazu-pripojenieoznačeného
trestného spisu, došlo k procesnej vade konania, ak žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie
vykonanie tohto dôkazu navrhoval s odôvodnením, že týmto dôkazom chce preukázať, že v priebehu
trestného konania vykonal úkon, ktorý mal vplyv na plynutie premlčacej doby, t.j. že došlo k spočívaniu
premlčacej doby.

10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcom uplatnenýchodvolacích dôvodov a dospel k záveru, že žalobca vo svojom odvolaní opodstatnene namietol, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pokiaľ
nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dôkazu, resp. návrhu na pripojenie označeného trestného spisu, a

to za stavu, ak žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu navrhoval
s odôvodnením, že týmto dôkazom chce preukázať, že v priebehu trestného konania vykonal úkon,
ktorý by mal vplyv na plynutie premlčacej doby, t.j. že došlo k spočívaniu premlčacej doby, čím došlo k
naplneniu žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

11. Plne v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. apríla
2022 sp. zn. 2Cdo/28/2021 odvolací súd konštatuje, že súd mal pripojením trestného spisu preskúmať
to, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní zo strany žalobcu uplatnený, či bol uplatnený riadne
a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval, a nevychádzať iba z výrokovej časti rozhodnutia v
trestnom konaní, a zároveň zistiť, či došlo k spočívaniu premlčacej doby (bod 34 uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25. apríla 2022 sp. zn. 2Cdo/28/2021), vychádzajúc pritom (o.i) z premisy, že:

11.1. Inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas
doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom
orgáne), t.j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia
doby vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv.

adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania.

11.2. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške

sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

11.3. Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak
bybolotrebanarozhodnutieopovinnostinanáhraduškodyvykonaťďalšiedokazovanie,ktorépresahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

11.4. V zmysle § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

11.5. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974),
(rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985).

11.6. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, uplatnenie nároku na náhradu
škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody
v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom

konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu
k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(napr. I. ÚS 18/06, IV. 44/06).

11.7. V prípade námietky premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne

konanie, nutné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený
riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní zahŕňa okrem otázky náležitosti príslušného návrhu aj určenie doby, kedymôže poškodený návrh na náhradu škody podať, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o
náhrade škody v trestnom konaní.

11.8. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho
uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v
trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na
náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku (§ 193 CSP).

11.9. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/43/2010 „Ak nedošlo v trestnom konaní k
uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť
si nárok na náhradu škody v civilnom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po
skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania.
Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe
pokračuje v civilnom súdnom konaní. Určenie primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností

jednotlivého konkrétneho prípadu“.

12. Poukazom na uvedené, pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou (žalobcom)
na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti (že svoj nárok uplatnil na súde včas), hoci následne súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nárok uplatnil na súde po uplynutí premlčacej

doby, konanie zaťažil vážnou procesnou vadou, v dôsledku čoho odvolaciemu súdu neostalo iné, ako
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keďže súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie znova posúdiť žalobcom uplatnený nárok, a to v
intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25. apríla 2022 sp. zn. 2Cdo/28/2021 v prvom rade z hľadiska jeho včasnosti vzhľadom
na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Za tým účelom súd pristúpi k vykonaniu žalobcom
navrhovaného dôkazu pripojením ním označeného trestného spisu a opätovne posúdi opodstatnenosť

vznesenia námietky premlčania.

13.1. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že súdna prax a rovnako aj právna teória pod
premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to
výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže

byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok
oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

13.2. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej

dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť

vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte
premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda
pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania
predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si
veriteľuplatnísvojeprávo;nadruhejstranemožnosťtejtonámietkydonucuje(vedie)veriteľakvčasnému

vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov,
ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

13.3. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené
tieto skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacia doba), b) nevykonáva

sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci súdneho
konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
31.7.2009 sp. zn. 1MCdo/8/2008).13.4. Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v dôvodoch rozsudku z 1.5.2005 sp. zn. 1Cdo/148/2004
(ZSP 30/2005): „Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby

povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie

námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej
osobe právo (nárok) priznať (§ 10 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného
obohatenia, škody a pod. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke

nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“

14. Následne v spore opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP
a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne
posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo

zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu a žalovaného v priebehu tohto odvolacieho
konania.

15. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie
je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvosaneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).