Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202625
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316202625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

žalobkyne: Mgr. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, D. proti žalovanému: X.. J. K., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX/XX, C., W. republika zastúpeného AK Consiliaris, s r.o. Ružová dolina
8, Bratislava IČO 47248301, o určenie neexistencie práva na vrátenie daru a odstúpenie od darovacej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania vo výške o ktorej

rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.02.2016, podanou pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z. úč. od 01.07.2016 „CSP“) podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku („OSP“),
sa žalobkyňa domáhala (podľa posúdenia súdom) buď
-určenianeplatnostiodstúpeniažalovanéhozodňa16.09.2015odDarovacejzmluvyzodňa19.09.2018,
uzatvorenej medzi žalobkyňou ako obdarovanou a žalovaným ako darcom, alebo
- určenia neplatnosti uvedeného jednostranného právneho úkonu žalovaného z 16.09.2015
smerujúceho k zániku darovacieho vzťahu medzi stranami založeného Darovacou zmluvou zo dňa

19.09.2018, tzn. určenia neplatnosti vrátenia daru podľa § 630 OZ.

2. Skutkovým základom žaloby bolo, že strany, ktoré boli od roku 2003 manželia, uzavreli dňa
19.09.2008 Darovaciu zmluvu, ktorou previedol žalovaný ako darca na žalobkyňu ako obdarovanú,
zo svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/6 k celku na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vinohrady, obec BA - m.č. R. K., okres D. X.., zapísaných v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.

XXXX ako :
- pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 360 m2, druh pozemku - záhrady,
- pozemok par. č. XXXX/XXX o výmere 203 m 2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo
„sporné nehnuteľnosti“).
Podľa Čl. Vl. uvedenej darovacej zmluvy prevzala na seba žalovaná ako obdarovaná „osobný
záväzok poskytnúť darcovi potrebnú starostlivosť do konca jeho života" a v prípade, že sa správanie

obdarovanej nebude stotožňovať s týmto osobným záväzkom, má darca možnosť domáhať sa vrátenia
daru. Rozhodnutím správy katastra zo dňa 23.09.2008 sa žalobkyňa stala podielovým spoluvlastníkom
uvedených nehnuteľností v podiele 4/6 k celku.V čase podania predmetnej žaloby bolo na Okresnom súde Bratislava III, vedené na návrh žalobkyne
konanie o rozvod manželstva sporových strán (sp. zn. XXP/XX/XXXX), pre dôvody ktoré robili spolužitie
manželov nemožným aj z pohľadu nevhodnosti výchovného prostredia maloletej dcéry, s ktorou

žalobkyňa dňa 28.01.2015 opustila spoločnú domácnosť. Uviedla, že počas oddeleného života sa stal
nezvratným nielen rozvrat manželstva, ale sa vážne narušili aj medziľudské vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovaným, predovšetkým v dôsledku správania a konania žalovaného. Žalovaný platenie výživného
na maloletú dcéru v rozvodovom konaní podmienil vyporiadaním darovaného majetku a trval na tom,
aby sa majetkové vyporiadanie darov realizovalo až v septembri (2015) a primäl žalobkyňu procesne

oddialiť konanie vo veci rozvodu. Znenie dohody o majetkovom vyporiadaní mala vypracovať žalobkyňa
s jedinou podmienkou, že žalovanému bude vrátená polovica darovaného majetku. Žalobkyňa dňa
05.09.2015 zaslala žalobcovi emailom dohodu obsahujúcu uvedenú podmienku, napriek tomu žalovaný
sa na pojednávanie vo veci rozvodu v septembri (2015) nedostavil, prestal platiť výživné na maloletú
dcéru a na návrh dohody vôbec nereagoval.
Následne právny zástupca žalovaného doručením listu „Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru“ zo

dňa 16.09.2015, oznámil žalobkyni zánik darovacieho vzťahu z dvoch dôvodov (i) hrubého porušenia
dobrých mravov zo strany žalobkyne voči žalovanému a (ii) neplnenia osobného záväzku, ktorý
žalobkyňa na seba prevzala podľa Čl. Vl. Darovacej zmluvy, ktoré však bližšie nekonkretizoval a opieral
ich výlučne o fakt opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou, prebiehajúce rozvodové konanie a
subjektívny záver, že žalobkyňa neplní a ani nemá záujem plniť osobný záväzok z darovacej zmluvy.

Žalobkyňa písomne, listom zo dňa 22.09.2015 adresovaným právnemu zástupcovi žalovaného, žiadala
o konkretizáciu domnelého porušenia zmluvnej povinnosti, resp. hrubého porušenia dobrých mravov
a odmietla uvádzané dôvody žalovaného ako účelové, na čo jej odpovedal právny zástupca žalovaného
listom zo dňa 05.10.2015, kde však nič konkrétne neuviedol.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že darovací právny vzťah zaniká zo všeobecných, alebo osobitných dôvodov,

pričom žalovaný v liste z 16.09.2015 uvádzal oba dôvody zániku darovacieho vzťahu, a to porušenie
zmluvnéhozáväzku(všeobecný)ahrubéporušeniedobrýchmravovobdarovanoužalobkyňouvovzťahu
k žalovanému ako darcovi (osobitný v zmysle § 630 OZ). Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých
mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu (R 61/1997) a len také správanie
sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Zvyčajne ide o porušenie značnej intenzity alebo o

sústavné a to buď fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod., nie
porušením len obyčajný nevďak, alebo ako v danom prípade dôvodný rozvod. Domáhania sa daru
môže darca urobiť písomnou výzvou na vrátenie daru, ktorá musí obsahovať opísanie skutočností, ktoré
považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov.
Rovnako odstúpenie od darovacej zmluvy v dôsledku porušenia zmluvného záväzku neobsahovalo

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali preukazovať porušenie zmluvného záväzku. Odstúpeniu
od darovacej zmluvy nepredchádzala výzva žalovaného, na plnenie tohto záväzku, tzn. že absentovala
dodatočná lehota na jeho plnenie, preto to nemožno sankcionovať odstúpením od zmluvy, pokiaľ
samotný žalovaný nemal záujem na plnení zmluvnej povinnosti.
Žalovaný videl porušenie dobrých mravov a porušenie osobného záväzku žalobcu len v podaní žiadosti

o rozvod a odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti a inú konkrétnu skutočnosť, kedy a ako
mala žalobkyňa hrubo porušiť dobré mravy alebo nesplniť žiadosť žalovaného o poskytnutie potrebnej
pomoci neuviedol. Žalobkyňa v danej súvislosti namietala, že samotná skutočnosť, že iniciovala
rozvodové konanie, s čím súviselo aj logické opustenie spoločnej domácnosti, nemožno považovať za
hrubé porušenie dobrých mravov a nemá žiadny vplyv na osobný záväzok v darovacej zmluve, ktorý

nebol viazaný na existenciu a trvanie manželstva. Dôvody zániku darovacieho vzťahu z titulu porušenia
povinnosti a tvrdenia o nezáujme žalobkyne plniť si zmluvný záväzok označila žalobkyňa za irelevantné,
zavádzajúce, nepodložené a založené výlučne na subjektívnych domnienkach žalovaného, ktorý sa
navyše nikdy ani písomne ani ústne plnenia osobného záväzku nedomáhal resp. neupozornil žalobkyňu
na potrebu tohto plnenia. Žalovaný nie je odkázaný na pomoc žalobkyne, je materiálne i fyzicky schopný

zabezpečiť si všetku potrebnú starostlivosť. Napriek tomu mu žalobkyňa od počiatku ponúkala korektný
vzťah založený na pomoci, pokiaľ ju žalovaný bude potrebovať, avšak žalovaný tieto snahy odmietal s
tvrdením, že chce lásku, nie pomoc. To logicky žalobkyňa odmietla a žalovaný žiadal o uspokojovanie
sexuálnych potrieb, čo žalobkyňa ako nemorálny návrh odmietla samozrejme tiež. Žalobkyňa poukázala
na to, že od okamihu doručenia listu zo dňa 16.09.2015 nemá prístup k nehnuteľnostiam a žalovaný jej

bráni vykonávať akékoľvek z práv spojených s vlastníctvom nehnuteľností.
Podľa názoru žalobkyne, právne kroky žalovaného a snaha o zánik darovacieho vzťahu nemajú iný
základ a ide iba o pomstu za podanú žiadosť o rozvod. K okolnostiam darovania žalobkyňa uviedla,
že mu predchádzal dlhoročný vzťah kedy bol žalovaný na Slovensku trestne stíhaný, žil v Rakúskua prežíval najťažšie obdobie svojho dovtedy úspešného a bezproblémového života a sám sa viac krát
verejnevyjadril,žeprávežalobkyňamubolanajväčšouoporou,dokoncamuzachránilaživotaobetovala
sa pre neho a pre jeho syna, ktorý stratil matku. Aj po skončení trestného stíhania žalobca nevidel žiadnu

podnikateľskú budúcnosť, uvedomujúc si aký fatálny dosah malo trestné stíhanie na jeho budúcnosť a
budúcnosť rodiny a to, že žalobkyňa a maloletá dcéra by nemali vnímať život s človekom poznačeným
negatívnou minulosťou ako hendikep. Po návrate na Slovensko sa mu nepodarilo začleniť sa do kruhov,
z ktorých bol trestným stíhaním vytrhnutý a pociťoval k žalobkyni, ktorá pri ňom v tomto období stála
vďačnosť, čo bolo aj hlavnou motiváciou daru časti nehnuteľnosti, v ktorej spoločne žili. Súčasne si

žalovaný uvedomoval znevýhodnené postavenie žalobkyne ako jeho manželky oproti ženám, ktoré žijú
v manželstve s mladším a zárobkovo produktívnym manželom. Často sa žalovaný verejne vyjadroval,
že nikto pre neho v živote neurobil toľko ako žalobkyňa a preto ju aj obdaroval ako prejav vďačnosti.
Vypracovaním darovacej zmluvy poveril žalovaný žalobkyňu a ustanovenie o osobnom záväzku do
darovacej zmluvy vložila iniciatívne sama žalobkyňa, žalovaný to ani nežiadal. Krátko po darovaní sa
však vzťah žalovaného k žalobkyni zmenil a darovanie žalovaný nasledujúce roky zneužíval na citové

vydieranie, presadenie si zo strany žalobkyne neakceptovateľných vecí a vyžadovania neustáleho
prejavovania vďačnosti, v dôsledku čoho sa charakter manželského spolužitia zmenil na skôr vazalský.
Žalovaný si na túto formu spolužitia navykol a akékoľvek prosby o zmenu prístupu odmietal a žiadosť o
rozvod vnímal ako zradu a nevďak. Žalobkyňa pritom apelovala na uchovanie priateľských väzieb na čo
žalovaný reagoval vždy arogantne a nenávistne. Žalovaný nemal záujem na plnení osobného záväzku,

ale na zachovaní manželstva v tej podobe, akú nátlakom vybudoval a to aj v čase, keď udržiaval
ľúbostné vzťahy s inými ženami, dokonca sa žalobkyni vyhrážal, že ak nevezme návrh na rozvod späť,
mama žalobkyne zomrie, resp. bude mať smrteľný úraz. Po podaní návrhu na rozvod, ju začal žalovaný
zastrašovať, spustil mašinériu súdnych procesov, trestných oznámení s cieľom pripraviť žalobkyňu a ich
maloletú, 10 ročnú dcéru, o ktorú sa stará výlučne žalobkyňa, o všetky materiálne istoty.

Žalobkyňa je toho názoru, že rozvod nemožno kvalifikovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ale
je právom každého človeka odísť z nefunkčného zväzku, ktorý bol budovaný a udržiavaný na úkor
druhého partnera. Žalovaný sám svojím správaním voči žalobkyni znemožnil nielen manželské
spolužitie ale aj plnenie osobného záväzku. Preto žalobkyňa poukazovala, že pri posudzovaní
správania obdarovaného treba vziať do úvahy aj správanie sa samotnému darcu a to, či práve jeho

správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti), tzn.
či sám darca sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému alebo členom jeho rodiny v rozpore s
dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010). Rozvod
za situácie, keď vzťahy medzi manželmi boli dlhodobo narušené, nevykazuje znaky správania hrubo
porušujúceho dobré mravy a nie je relevantným dôvodom podľa § 630 OZ. Aj z tohto dôvodu je právny

úkon žalovaného z 16.09.2015 neplatný.
Na základe tohto žalobkyňa uviedla, že v danom prípade nedošlo k splneniu podstatných náležitostí
pre zánik darovacieho vzťahu, tzn. ad (i) absentuje nesplnenie zmluvnej povinnosti (osobného záväzku
obdarovanej žalobkyne a výzva na žalovaného darcu na plnenie zmluvnej povinnosti, vzhľadom k čomu
je odstúpenie žalovaného zo dňa 16.09.2015 od darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, neplatné; ad

(ii) absentuje hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovanej žalobkyne, z ktorého dôvodu
je jednostranný právny úkon žalovaného zo dňa 16.09.2015, smerujúci k zániku darovacieho vzťahu
založeného darovacou zmluvou zo dňa 19.09.2008, neplatný.
Napokon žalobkyňa namietala aj postup katastrálneho úradu, nakoľko po doručení výzvy darcu
obdarovanému o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, mal obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o

vrátení daru a táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. Avšak v danom prípade
sa tak nestalo a naopak, katastrálny úrad vyzval žalobkyňu na podanie žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od darovacej zmluvy, inak použije výzvu žalovaného ako záznamovú listu a ako vlastníka
nehnuteľností zapíše žalovaného namiesto žalobcu. Podľa „Výzvy na doplnenie podania“ zo dňa
30.11.2015, katastrálneho odboru OÚ v Bratislave, doručenej žalobkyni dňa 14.12.2015, ak by

žalobkyňa v lehote 60 dní nepredložila príslušnému katastrálnemu úradu potvrdenie o podaní žaloby o
neplatnosť predmetného jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany darcu, katastrálny úrad by
to vyhodnotil ako pasivitu žalobkyne a ako akceptáciu platnosti tohto jednostranného úkonu darcu, na
základe čoho následne vykoná zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného,
tzn. na ujmu žalobkyne.

3. V nadväznosti na uvedený stav, žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny záujem na požadovanom
určení podľa § 80 písm. c ) OSP tým, že momentálny stav právnej neistoty žalobkyne, spočíva v
ohrození jej právneho postavenia ako vlastníka nehnuteľností a tento stav nemôže žalobkyňa aktívneodstrániť iným právnym prostriedkom ako uvedenou žalobou. Bez tohto určenia bude ako vlastník
nehnuteľností zapísaný v katastri žalovaný, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal
dňa 23.09.2015 katastrálny úrad o zápis svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

záznamom. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného -
odstúpenia od darovacej zmluvy, resp. neplatnosti vrátenia daru, čo je v danom prípade prípustným
nástrojom ochrany práva žalobkyne, pretože môže jednoznačným spôsobom vyriešiť vzájomné práva a
povinnosti vyplývajúce zo sporného zmluvného vzťahu, resp. odstrániť spornosť v tomto vzťahu.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu nasledovné dôkazy: Darovacia zmluva,
list vlastníctva č. XXXX, list právneho zástupcu žalovaného - Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru
z XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalobkyne z XX.XX.XXXX, žiadosť o vydanie veci - odpoveď právneho
zástupcu žalovaného z XX.XX.XXXX, návrh na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z XX.XX.XXXX,
Výzva na doplnenie podania katastrálny od OÚ Bratislava, katastrálny odbor z XX.XX.XXXX.

5. K žalobe sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný, ktorý v podaní z
06.04.2016 potvrdil, že žalovaný previedol na žalobkyňu Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
špecifikované nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec BA-m.č. R. K., okres
D. X., na základe ktorej bol dňa XX.XX.XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v podiele X/X k celku v prospech žalobkyne. Poukázal Článok Vl. Darovacej zmluvy, v zmysle

ktorého žalobkyňa ako obdarovaná prevzala na seba osobný záväzok spočívajúci v poskytnutí
potrebnej starostlivosti žalovanému ako darcov do konca jeho života a súčasne vzala na vedomie,
že odporca má právo na vrátenie daru v prípade, ak sa jej správanie nebude stotožňovať s týmto
osobným záväzkom. Z konania žalobkyne, ktorá dňa 28.01.2015 opustila spoločnú domácnosť a
návrhom na rozvod manželstva zo dňa 15.01.2015 (vedené na OS Bratislava III, sp. zn. XXP/XX/

XXXX) požiadala o rozvod manželstvo, jednoznačne vyplýva, že osobný záväzok podľa Čl. VI.
Darovacej zmluvy v súčasnosti neplní a nemá záujem ho ani ďalej plniť. Takéto konanie žalobkyne
žalovaný považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, čo mu poskytuje možnosť ako darcovi
jednostranným právnym úkonom vyvolať účinky zániku darovacieho vzťahu založeného darovacou
zmluvou. Toto svoje právo na vrátenie daru využil žalovaný doručením listu zo dňa 16.09.2015

adresovaným žalobkyni, čím došlo k zániku darovacieho vzťahu a obnovilo sa vlastnícke právo
žalovaného k darovaným nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného tým boli splnené obe požadované
podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých došlo k zákonnému zániku
predmetného darovacieho vzťahu a k obnoveniu vlastníckeho práva žalovaného k špecifikovaným
nehnuteľnostiam a to jednostranný úkon darcu voči obdarovanej a hrubé porušenie dobrých mravov

obdarovanou, spočívajúce v uvedenom správaní voči darcovi. V písomnom podaní zo dňa 03.05.2018
žalovaný doplnil svoje vyjadrenie o ďalšie skutočnosti naplňujúce znaky skutkovej podstaty hrubého
porušenia dobrých mravov obdarovanou žalobkyňou voči žalovanému. Žalovaný uviedol, že bol v
roku 2015 viackrát ošetrovaný v akútnom stave na ambulancii Kliniky s diagnostickým záverom
„Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou," na ktorú diagnózu sa lieči

od roku 2013, pričom žalobkyňu ako svoju vtedajšiu manželku opakovane žiadal z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu v období od 01.01.2015-18.09.2015 telefonicky o pomoc, avšak tieto pokusy o
telefonické spojenie boli neúspešné z dôvodu, že žalobkyňa odmietla prijať hovor žalovaného, resp. z
dôvoduzablokovaniatelefónnehočíslažalovanéhožalobkyňou.Navyšežalovanýmpoužívanételefónne
číslo bolo v uvedenom čase registrované na advokátsku kanceláriu žalobkyne Advokátska kancelária

Advocatus Martinková s. r. o., IČO: 36 862 851. Nakoľko žalovaný nevie preukázať tieto pokusy
o telefonické spojenie so žalobkyňou, ako aj odmietnutie prichádzajúcich hovorov od žalovaného
žalobkyňou (telekomunikačné tajomstvo podľa § 8 zákona č. 195/2000 Z. z.), navrhol vykonanie
dôkazu a tieto informácie vyžiadať cestou súdu od telekomunikačného operátora Slovak Telekom, a. s.,
IČO: 35763469 so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28. Nakoľko žalobkyňa vyššie uvedeným spôsobom

odmietla poskytnúť žalovanému pomoc, bol žalovaný nútený obrátiť sa so žiadosťami o pomoc na jemu
spriaznené,avšakcudzieosoby,ktoréhoviackrát vroku 2015vstave akútneho zhoršenia zdravotného
stavu odviezli na Kliniku a absolvovali s ním i následné vyšetrenia a kontroly.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu ako dôkaz: Potvrdenie o doručení listu -

Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru z 16.09.2015 (doručenka), lekárska správa - nález Kliniky
stereotaktickej rádiochirurgie zo dňa 31.10.2017, Čestné vyhlásenie Patrik X., Čestné vyhlásenie K.. J.
W., Čestné vyhlásenie K.. K. Z..7. Súd v súvislosti so zmenami v právnej úprave civilného sporového súdneho konania ku ktorým došlo
v priebehu konania, predovšetkým v súvislosti s prípustnosťou podanej určovacej žaloby v zmysle §
137 v nadväznosti na § 470 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval žalobkyňu, aby sa

vyjadrila, či trvá na pôvodnom znení žalobného petitu žaloby a poskytol jej primeranú lehotu. Žalobkyňa
na základe toho podaním zo dňa 30.08.2018 navrhla zmenu žaloby a zmenila pôvodný žalobný petit o
určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od darovacej zmluvy (§ 48 Občianskeho zákonníka)
alebo vrátenia daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) tak, že formulovala petit žaloby na rovnakom
skutkovom a právnom základe, o určenie neexistencie práva podľa § 137 písm. c) Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ako určenie neexistencie práva (negatórna žaloba) a to tak, že :
ad I. „Žalovaný ako darca nemá, na základe skutočností uvedených v liste právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 16.09.2015 nazvanom Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru, voči žalobkyni
ako obdarovanej právo na vrátenie daru - špecifikovaných nehnuteľností špecifikovaných v odseku 2.
rozsudku.“ a
ad II. „Žalovaný ako darca nemá, na základe skutočností uvedených v liste právneho zástupcu

žalovaného zo dňa 16.9.2015 nazvanom Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru, voči žalobkyni
ako obdarovanej právo odstúpiť od darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalobcom dňa
18.09.2008 alebo akýmkoľvek iným zákonným spôsobom zrušiť právny vzťah založený darovacou
zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalobcom dňa 18.09.2008, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností špecifikovaných v odseku 2. rozsudku.“

8. Žalobkyňa zároveň v súvislosti s navrhnutou zmenou žaloby odôvodnila naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neexistencie práva žalovaného v zmysle § 137 písm. c) CSP len všeobecne s tým,
že navrhovaným určením sa vytvorí pevný právny základ aj pre budúce právne vzťahy strán sporu a
vyriešia sa ním aj ďalšie súvisiace súdne konania vedené na tunajšom súde (sp. zn. 16C/142/2017, sp.

zn.12C/158/2017, sp. zn.12C/1/2018), nakoľko žalovaný dlhodobo ignoruje vlastnícke práva žalobkyne
k predmetným nehnuteľnostiam. Žiadala tiež, aby súd vzhľadom na špecifikum žalobného petitu
postupoval v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej súd nie je doslovne, do
najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. jej petitom, keď je zo žaloby známe čoho sa žalobca domáha
a nepostupoval v tomto smere formalisticky, ale vykladal právne normy, v tejto súvislosti najmä § 132

ods. 1 CSP, v súlade s požiadavkou rozumného a spravodlivého vyriešenia problému, tzn. požiadavkou
zdravého rozumu a v spoločnosti panujúcich predstáv o spravodlivosti.

9. Súd podľa § 139 a nasl. CSP uznesením zo dňa 07.09.2018, č. k. 16C/32/2016-137, právoplatným
dňa 25.09.2018 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení a ďalej konal na o zmenenej žalobe,

za nezmeneného skutkového a právneho základu žaloby, pričom vykonal dokazovanie predloženými
listinami (odsek 4. a 6.) v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a za preukázané mal nasledovné
skutočnosti.

10. V posudzovanomprípade neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzatvorenia Darovacej zmluvy

zo dňa 19.09.2008, ktorou previedol žalovaný ako darca na žalobkyňu ako obdarovanú, spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti X/X k celku na nehnuteľnostiach špecifikovaných v odseku 2. rozsudku, na základe
čoho sa rozhodnutím správy katastra zo dňa 23.09.2008 žalobkyňa stala podielovým spoluvlastníkom
uvedených nehnuteľností. Nesporným bolo tiež, že žalobkyňa dňa 28.01.2015 opustila spoločnú
domácnosť a návrhom na rozvod manželstva zo dňa 15.01.2015 podaným na tunajšom súde (sp. zn.

XXP/XX/XXXX) požiadala o rozvod manželstva. Práve toto konanie žalobkyne žalovaný považoval
za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré len potvrdzuje, že žalobkyňa v súčasnosti neplní a nemá
záujem naďalej plniť osobný záväzok, na ktorý sa zaviazala podľa Čl. VI. Darovacej zmluvy, čo poskytuje
žalovanému ako darcovi možnosť domáhať sa vrátenia daru jednostranným právnym úkonom v zmysle
§ 630 a tým vyvolať účinky zániku darovacieho vzťahu. Preto žalovaný toto svoje právo na odvolanie

darovania a vrátenie daru využil doručením listu zo dňa 16.09.2015 žalobkyni. Žalobkyňa uvádzané
dôvody žalovaného odmietla ako účelové listom zo dňa 22.09.2015 adresovaným právnemu zástupcovi
žalovaného a žiadala o konkretizáciu domnelého porušenia zmluvnej povinnosti, resp. hrubého
porušenia dobrých mravov. Dňa 23.09.2015 podal žalovaný návrh na zápis vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam záznamom na základe odvolania daru z 16.09.2015 podľa § 630 OZ. Právny zástupca

žalovaného odpovedal žalobkyni listom zo dňa 05.10.2015, kde zopakoval dôvody odvolania daru a to,
že došlo k obnoveniu vlastníctva žalovaného k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Následne katastrálny
úrad posúdil jednostranný úkon žalovaného z 16.09.2015 ako odstúpenie od darovacej zmluvy a
žalobkyňu listom z 30.11.2015 vyzval na predloženie kópie súdnej žaloby o určenie neplatnosti tohtoodstúpenia, nakoľko v opačnom prípade to bude považovať za akceptáciu jeho platnosti žalobkyňou.
uvedené skutkové okolnosti neboli sporné.

11. Spornými medzi stranami boli dôvody odvolania daru uplatnené žalovaným, ktoré podľa žalobkyne
nie sú relevantným dôvodom podľa § 630 OZ a nemajú iný základ ako pomstu za opustenie spoločnej
domácnosti dňa 28.01.2015 a podanú žiadosť o rozvod (sp. zn. 38P/13/2015), čo však nemožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale ako právo každého odísť z nefunkčného zväzku,
budovaného a udržiavaného na úkor druhého partnera. Navyše, žalovaný darca sám svojím správaním

voči obdarovanej žalobkyni znemožnil nielen manželské spolužitie, ale aj plnenie jej osobného záväzku
podľa darovacej zmluvy, ktoré je rovnako potrebné vziať do úvahy, ako možnú príčinu jej správania
voči darcovi (princíp vzájomnosti). Žalovaný totiž v rozvodovom konaní podmienil platenie výživného
na maloletú dcéru vyporiadaním darovaného majetku tak, že žalovanému bude vrátená polovica
darovaného majetku a majetkové vyporiadanie sa bude realizovať až v septembri 2015. Avšak žalovaný
nanávrhdohodyobsahujúcejuvedenúpodmienku(emailz05.09.2015)vôbecnereagoval,narozvodové

pojednávanie v septembri 2015 sa nedostavil, prestal platiť výživné na maloletú dcéru a následne doručil
žalobkyni odvolanie daru listom zo dňa 16.09.2015.

12. Ako nesprávny a sporný namietala žalobkyňa aj postup katastrálneho úradu, ktorý mal po doručení
výzvy darcu obdarovanému o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, požiadať o predloženie dohody strán

o vrátení daru, ktorá by bola podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností obnovení
vlastníckeho práva žalovaného. Avšak v danom prípade sa tak nestalo a naopak, katastrálny úrad vyzval
dňa 30.11.2015 žalobkyňu na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy
z 16.09.2015s poukazom na § 80 písm. c / Občianskeho súdneho poriadku, inak pasivitu žalobkyne
vyhodnotíakoakceptáciuplatnostitohtojednostrannéhoúkonužalovanéhoapoužijehoakozáznamovú

listinu na obnovenie zápisu vlastníctva k nehnuteľností v prospech žalovaného, namiesto žalobkyne.

13. Podľa § 80 písm. c / Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016),
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či právny vzťah, alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného
konaniapredsúdom,okreminýchdoúčinnostivstúpilajzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení C.s.p. (§ 470 C.s.p. ) sa nová
právna úprava civilného konania použila aj na konanie začaté pred účinnosťou tohto právneho predpisu,

teda aj na toto súdne konanie s tým, že právne účinky úkonov súdu a aj strán sporu, ktoré nastali predo
dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované.

15. Podľa § 1 Civilného sporového poriadku (CSP) civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán
sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Podľa § 137 písm. c / CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.19. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

20. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení úč. k 30.06.2016, práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných

listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)
Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní. 7)

22. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na

návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
Podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona, návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí
obsahovať
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.

23. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti

podľa tohto zákona.
Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

24. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste

vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu
tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve
dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

25. Vrátenia daru sa darca môže domáhať, ak prejaví vôľu smerujúcu k zmareniu účinkov darovania.
Tento termín býva v literatúre označovaný rôzne. Správne ide o odvolanie daru. Ak sa chce darca
domôcť vrátenia daru, musí najprv dar odvolať. Odvolanie darovania je jednostranný právny úkon
darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, za splnenia predpokladov podľa
§ 630 OZ, tzn. existencia správania obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom

hrubo porušujúcim dobré mravy (§ 3 OZ). Toto právo domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 OZ,
nie je odstúpením od zmluvy podľa § 48 OZ na základe dohody alebo zo zákona. Podstatnou pre
uvedený záver je otázka rozdielnych obligačnoprávnych a vecnoprávnych účinkov oboch inštitútov. K
zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému (R 88/1998), tzn. obligačné účinky odvolania darovania nastávajú doručením

prejavu vôle darcu obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním zaniká; darovací vzťah sa ruší
doručením prejavu vôle (ex nunc). Odvolanie darovania aj preto nemožno stotožňovať s odstúpením
od zmluvy podľa § 48 OZ, kedy sa zmluva sa zrušuje od samého začiatku (ex tunc). Odstúpenie od
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností, nie jesamo o sebe dôvodom na obnovenie zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a má za následok
len zánik záväzkovoprávneho vzťahu, ale nie zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností rozhodnutím správneho orgánu o jeho povolení. Potom konštitutívne (právotvorné) účinky

vkladu môžu byť odstránené buď na základe dohody (§ 28 katastrálneho zákona) alebo záznamom
na základe rozsudku súdu o žalobe o určenie vlastníctva (§ 36a katastrálneho zákona). Pokiaľ ide
o odvolanie darovania nehnuteľnosti podľa § 630 OZ, má tento jednostranný úkon aj vecnoprávne
účinky a darca opätovne nadobúda vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti ex nunc a vlastnícke
právo sa zapíše do katastra záznamom na základe odvolania daru a akceptácie odvolania darovania

obdarovaným (príp. dohodou) alebo na základe rozhodnutia súdu o určenie vlastníctva (§ 36a
katastrálneho zákona) alebo o vydanie resp. vypratanie veci, za splnenia zákonných podmienok pre
odvolanie darovania podľa § 630 OZ ( R 38/1992).

26. S účinnosťou od 01. 07. 2016, po tom ako Občiansky súdny poriadok nahradili tri nové civilné kódexy,
v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku, nie je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

preferovaná (dokonca až neprípustná) ako nástroj ochrany sporných práv alebo sporných právnych
vzťahov. Preto súd po úprave žalobného petitu najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení neexistencie práva žalovaného v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorého
preukázanie je prvým predpokladom úspešnosti takejto žaloby.

27. Naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie sa stalo neistým. Tento druh žaloby
má preventívny charakter a prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemohlo
dôjsť iným spôsobom. Súd preto skúma, či takáto určovacia žaloba, eliminuje stav ohrozenia práva

alebo neistoty v právnom vzťahu a účinne ňou možno dosiahnuť určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností a pre záver, že požadované určenie dáva takýto právny rámec, musí žalobca
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
vyplýva. Tzn. tvrdiť a preukázať, že požadovaným určovacím výrokom súdu, budú sporné právne vzťahy

vyriešené úplne, resp. do tej miery, že nastolia právnu istotu ich budúceho usporiadania.
V súhrne preto možno uzavrieť, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi
a to, že :
- žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho vzťahu žalobcu a právo resp.
právny vzťah účastníkov je sporný;

- jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu a
- požadovaným určovacím výrokom súdu, budú sporné právne vzťahy vyriešené úplne, resp. do tej
miery, že nastolia právnu istotu ich budúceho usporiadania a dosiahne sa určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011: Právny záujem, ktorý je

podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP /§ 137 CSP/, musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný

v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).28. Preto vychádzajúc z uvedeného a zo zisteného skutkového stavu na základe dokazovania
vykonaného len v rozsahu preukázania tých tvrdených okolností, ktoré vymedzujú v čom spočíva
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, a v zmysle citovaných ustanovení zákona

a s ohľadom na príslušnú judikatúru dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

29. V danom prípade sa žalobkyňa pôvodnou žalobou (pred zmenou petitu) domáhala na súde
ochrany svojho spoluvlastníckeho práva vo veľkosti X/X k celku, ako v katastri nehnuteľností

zapísaná spoluvlastníčka (§ 123), pôvodne o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý mal byť buď (i) odstúpením od darovacej zmluvy alebo (ii) úkonom smerujúcim
k zániku darovania na základe darovacej zmluvy z XX.XX.XXXX, medzi žalobcom ako darcom a
žalobkyňou ako obdarovanou, ktorou žalovaný previedol na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
X/X na sporných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa žalobu podala v súvislosti s týmto jednostranným úkonom
žalovaného a predovšetkým na podnet katastrálneho úradu, ktorý žalobkyňu vyzval na podanie takejto

žaloby, podľa v tom čase platného a účinného § 80 O.s.p., nakoľko na základe neho sa žalovaný
domáhalobnovenia svojhovlastníckehopráva(Z-18269/15z23.9.2015)kdarovanýmnehnuteľnostiam.
Katastrálny úrad vo svojej výzve z 30.11.2015 adresovanej žalobkyni skonštatoval, že jej vyjadrenie
z 25.09.2015, že „žalobkyňa odstúpenie darcu od darovacej zmluvy neakceptuje“ spochybňuje
platnosť odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva (právny úkon žalovaného z 16.09.2015). Takáto

interpretácia právneho úkonu žalovaného z 16.09.2015 katastrálnym úradom nebola správna, i keď pri
nej správny orgán vychádzal zo známych odborných záverov ohľadom problematiky účinkov odstúpenia
od zmluvy o prevode vlastníctva (predovšetkým kúpnej) a zápisu vlastníctva do katastra nehnuteľností,
nakoľko v tomto prípade nejde o odstúpenie od zmluvy, (darovacej) v zmysle § 48 OZ, ale o odvolanie
darovania podľa § 630 OZ. Vyplýva to nielen z jeho označenia, keď sám žalovaný tento jednostranný

úkon z 16.09.2015 nazval „Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru“, ale z jeho obsahu a ide o inštitút
odvolania darovania (podielu na nehnuteľnostiach) podľa § 630 OZ, ktorým sa žalovaný ako darca
domáhal voči obdarovanej žalobkyni vrátenia daru, z tam uvedených dôvodov.

30. V nadväznosti na to podľa právneho názoru súdu (§ 194 C.s.p.), je potom uvedený postup správneho

orgánu v rozpore s katastrálnym zákonom (č. 162/1995 Z.z. v znení úč. k 30.06.2016) a nezákonný.
V zmysle citovaného ustanovenia § 36a katastrálneho zákona platí, že ak je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti listinu tomu, v koho prospech
právo k nehnuteľnosti podľa nej svedčí, alebo tomu, kto ju predložil (v danom prípade žalovaný) a vyzve

dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Preto
katastrálny úrad mal najskôr vyzvať žalovaného ako osobu, ktorá predložila príslušnú listinu o odvolaní
daru z 16.09.2015, na doloženie písomného súhlasu žalobkyne s takýmto odvolaním daru, alebo
vyžiadať súhlas od žalobkyne a v prípade, že k súhlasu (dohode) nedošlo ako v danom prípade, vyzvať
žalovaného, ktorý sa domáha zápisu svojho vlastníctva na základe odvolania daru, na podanie žaloby

na určenie svojho práva k dotknutej nehnuteľnosti. V opačnom prípade totiž správny orgán prenáša na
žalobkyňu povinnosť iniciovať súdne konanie napriek skutočnosti, že žalobkyňa žiadnu zmenu zápisu
v katastri nehnuteľností oproti súčasnému stavu nepožaduje a na zmene zápisu nemá právny záujem.
Vychádzajúc z citovaného znenia § 36a katastrálneho zákona, je takto uložená povinnosť podľa výzvy
katastrálny úrad zo dňa z 30.11.2015, aj v príkrom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neumožňuje orgánu katastra ukladať
tomu, kto je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti, povinnosť domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu, na základe ktorého sa niekto iný domáha zápisu
vlastníctva k tej istej nehnuteľnosti a ktorý nie je bez jeho súhlasu spôsobilou listinou pre zápis

vlastníckeho práva a ktorý takto zapísaný vlastník neakceptuje. Takýmto postupom katastrálny úrad
prekračuje svoju právomoc a preto súd považuje uvedenú výzvu (Z-18269/15 z 30.11.2015) správneho
orgánu za celkom nezákonnú. Navyše, katastrálny úrad uložil žalobkyni podať žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu napriek tomu, že priamo zo znenia § 36a katastrálneho zákona vyplýva
požiadavka domáhať sa ochrany svojho práva žalobou o určenie práva k nehnuteľnosti. Akýkoľvek

výsledok konania o žalobe o neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade nerieši jednoznačne sporné
vzťahyatosohľadomnarôznyvýkladobligačnoprávnychavecnýchúčinkovpri„odstúpeníodzmluvy“(v
nadväznosti na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona) a pri „odvolaní darovania“, ako aj otázny postup
katastrálneho úradu pri výroku súdu v otázke určenia neplatnosti právneho úkonu (príp. zamietnutiatakejto žaloby), ktorý s konečnou platnosťou nerieši spornú otázku vlastníctva a teda neslúži praktickým
potrebám života, v dôsledku čoho je pre v katastri zapísanú vlastníčku aj problematické preukázať v
takomto konaní svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.

31. Preto pokiaľ žalovaný podal orgánu katastra návrh na zápis vlastníckeho práva a predložil ako
záznamovú listinu jednostranné odvolanie daru (§ 630 OZ), toto jeho právo je legitímne a ide o zákonný
postup. Ak však obdarovaná žalobkyňa tento úkon namietala (neakceptovala), nemožno ho považovať
za spôsobilú záznamovú listinu v zmysle § 36a katastrálneho zákona a na základe nej vykonať na

liste vlastníctva záznam o vlastníckom právo k nehnuteľnosti, pokiaľ medzi dotknutými osobami k
dohode. V opačnom prípade dotknuté osoby vyzve, v tomto prípade žalovaného, v ktorého prospech
má byť vlastníctvo zapísané, aby sa domáhal uplatnenia tohto svojho práva (vlastníckeho) žalobou
o určenie vlastníctva na súde (§36a katastrálneho zákon), kde súd v rámci konania prejudiciálne
preskúma aj zákonnosť sporného odvolania daru podľa § 630 OZ. Preto aj keď žalobkyňa, ktorá
má evidentne záujem na zachovaní súčasného stavu zápisu v katastri nehnuteľností ohľadom jej

spoluvlastníckeho práva k špecifikovanej nehnuteľnosti a nemá záujem zotrvávať v stave právnej
neistoty, s ohľadom možného, príp. aj nezákonného postupu katastrálneho úradu, zjavne bola práve
postupom katastrálneho úradu nútená brániť svoje vlastnícke právo súdnou cestou, avšak mala tak
urobiť rovnako žalobou podľa § 36a katastrálneho zákona o určenie práva k nehnuteľnosti formulovanou
ako negátornu žalobu o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností v rozsahu

odvolania daru (X/X).

32. Vychádzajúc z uvedeného platia rovnaké závery, vrátane absencie naliehavého právneho záujmu na
určení neexistencie práva žalovaného (§ 137 písm. c) CSP), aj v prípade formulácie žalobného petitu,
ktorého zmenu súd pripustil ako určenie, že žalovaný nemá právo na postup podľa § 48 alebo § 630 OZ

z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v liste z XX.XX.XXXX, tzn. o určenie neexistencie práva robiť úkony,
na základe ktorých dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu (odsek 7. a 8. rozsudku).

33. Súd uzatvára, že v konkrétnej veci išlo o stav, kedy žalovaný prejavil vôľu vrátiť dar a to nehnuteľnosti
darované žalobkyni v rozsahu X/X k celku, na základe Darovacej zmluvy z 19.09.2008, ktorej platnosť

nebola sporná a to z dôvodov, že nesplnila v Darovacej zmluve uloženú povinnosť (záväzok v článku
VI), ktoré popísal vo svojom prejave vôle z 16.09.2015 a ktoré sa dostalo do dispozície žalobkyne dňa
18.09.2015. Tento prejav vôle žalovaného (darcu) je právom darcu podľa § 630 OZ na vrátenie daru
(odvolanie darovania) a nie odstúpenie od Darovacej zmluvy v zmysle § 48 OZ a jeho právne účinky
nastali doručením tohto prejavu vôle obdarovanej žalobkyni (ex nunc). Vzhľadom na to, že dôvodnosť

(zákonnosť) odvolania darovania žalobkyňa namietala, vznik účinkov je sporný a postup, v takom
prípade upravuje katastrálny zákon v ustanovení § 36a. Preto k zápisu vlastníctva na základe listiny,
ktorú predložil žalovaný, konkrétne Žiadosti o vrátenie alebo zrušenie/ vrátenie daru nemohlo dôjsť inak,
ako na základe dohody strán, na uzavretie ktorej mal zmluvné strany katastrálny úrad vyzvať a pokiaľ
by k takejto dohode nedošlo, mal uložiť tej zmluvnej strane, ktorej podľa zápisu nesvedčí vlastnícke

právo (tzn. žalovaný darca, ktorý žiadal vrátenie daru a chce byť opäť zapísaný ako vlastník darovanej
nehnuteľnosti),abysahodomáhalžalobouourčenievlastníckehoprávanasúde.Vdanomprípadevšak
s ohľadom na postup orgánu katastra, ktorého nezákonnosť súd v zmysle § 194 CSP odôvodnil v inej
časti rozsudku (odsek 30.), bola žalobkyňa zapísaná ako spoluvlastníčka v katastri nútená sa domáhať
ochranyspoluvlastníckehopráva,ktorásícezastavu,ženamietalajednostrannéodvolaniedaru,nemala

žiadny naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak jej právne postavenie bez podania
žaloby by bolo neisté. Preto bola žalobkyňa povinná v záujme splnenia pokynu vyjadreného v rozhodnutí
katastrálneho úradu uplatniť si svoje práva súdnou cestou, pričom už pôvodná žaloba (za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku) mala byť koncipovaná ako žaloba o určenie práva k nehnuteľnosti a
nie o určenie neplatnosti právneho úkonu. Tzn. žalobou, ktorou by žiada, aby súd určil, že žalovaný

nie je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností v darovanom rozsahu (X/X) na základe sporného
jednostranného prejavu odvolania darovania (Žiadosti o vrátenie alebo zrušenie/ vrátenie daru ) tzv.
negatórna žaloba a kedy by súd prejudiciálne skúmal aj platnosť jednostranného odvolania daru. Pri
takejto žalobe by bol naliehavý právny záujem aj v danom čase (§ 80 O.s.p.) a rovnako tak, by bol daný
naliehavý právny záujem aj v čase po zmene procesného predpisu (§ 137 C.s.p.). Žalobkyňa po výzve

súdu síce navrhla zmenu petitu žaloby podaním zo dňa 30.08.2018 a zmenila pôvodný žalobný petit o
určenieneplatnostiodstúpeniaoddarovacejzmluvytak, že formulovalažalobunarovnakomskutkovom
a právnom základe o určenie neexistencie práva podľa § 137 písm. c) CSP, ktorú súd podľa § 139 až 143
C.s.p.pripustil,avšakzmenenoužalobousadomáhalaurčenianeexistencieprávažalovanéhoakodarcuvoči žalobkyni ako obdarovanej ad I. na vrátenie daru a ad II. na odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa
18.09.2008, predmetom ktorej bolo darovanie špecifikovaných nehnuteľností na základe skutočností
uvedených v liste zo dňa 16.09.2015. Je pravdou, že súdy vo svojej praxi viac krát akceptovali takúto

žalobu, najmä na základe postupu katastrálnych orgánov, ale zmenou právnej úpravy v ustanovení
§ 137 C.s.p., došlo v podstate k nahradeniu žalôb o neplatnosť právnych úkonov práve žalobami o
určenia práva (jeho existencie alebo neexistencie) za súčasného predpokladu naliehavého právneho
záujmu pokiaľ tento nevyplýva z právneho predpisu alebo právnej skutočnosti. Preto v kontexte právnej
úpravyzápisuvlastníckehoprávadokatastra,resp.obnoveniazápisupredchádzajúcehovlastníkapodľa

§ 34 a § 36a katastrálneho zákona, žaloba o určenie, že žalovaný nemá právo odvolať darovanie (resp.
odstúpiť od darovacej zmluvy), nerieši právne postavenie žalobkyne a vhodnou žalobou ako už bolo
uvedené, je žaloba o určenie práva k nehnuteľnosti (ne/existencie) v zmysle § 630 OZ v nadväznosti
na § 36a katastrálneho zákona, tak v znení do 30.06.2016 ako aj s účinnosťou od 01.07.2016. Preto s
poukazom na citované ustanovenia katastrálneho zákona a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nemôže
mať žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva žalovaného dar odvolať alebo

odstúpiť od darovacej zmluvy, v oboch prípadoch z konkrétne špecifikovaných dôvodov uvedených v
spornom jednostrannom úkone žalovaného z 16.09.2015, pretože vedenie takéhoto konania je neúčelné
a nerieši sporné vzťahy strán ohľadom sporného vlastníctva k darovanej časti nehnuteľností a preto
nie je daný ani kvalifikovaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko podľa názoru
súdu podaná žaloba nie je vhodným procesným prostriedkom vyriešenia sporného vzťahu strán alebo

vytvorenia základu pre jeho usporiadanie, keďže zákon priamo upravuje iný spôsob ochrany sporného
práva a to, ako bolo uvedené, žalobou o určenie práva k nehnuteľnosti, súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p.

samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.