Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216360
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:1118216360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: T., nar. XX.XX.XXXX., bytom X., O.,
proti žalovanej: T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., X., zast. JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou so sídlom
Radvanská 1, Bratislava, o určenie, že žalovaná nie je oprávnenou dedičkou a iné, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2021, č.k. 11C/59/2018-198, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,

že žalovaná nie je oprávnená dedička a ktorou sa domáhala vylúčenia žalovanej z dedičského konania
po jej otcovi T. vedenom na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX.
2. Žalobkyňa argumentovala tým, že v rodnom liste zo dňa XXXX je poručiteľ uvedený ako I., hoci
v čase narodenia žalovanej nebol I., nemal titul T.., promoval až v X/XXXX, matka
žalovanej už v tomto roku pôsobila ako L., nebola študentka, tento rodný list je vystavený podvodne.
Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v rodnom liste žalovanej je ako jej otec zapísaný T.,
nar. XX.XX.XXXX v Z. a v poznámke je bez pochybností zaznamenané, že menovaný uznal otcovstvo

pred Matričným úradom X. dňa XX.XX.XXXX so súhlasom matky V. rod. G., nar. XX.XX.XXXX. Rodný
list, teda úradný výpis z knihy narodení, je verejná listina, ktorú vydáva matričný úrad pri narodení
dieťaťa. Údaje v ňom uvedené sa považujú za pravdivé až do času, kým sa nepreukáže opak. Žalobkyňa
žiadnym právne relevantným argumentom tieto skutočnosti nespochybnila. Neuniesla bremeno tvrdenia
ani preukázania tvrdených skutočností. Samotné uvedenie, resp. neuvedenie akademického titulu otca
žalovanej, uvedenie neaktuálneho resp. predchádzajúceho povolania matky žalovanej nepostačuje pre
prijatie záveru, že údaj uvedený v rodnom liste žalovanej je nepravdivý, teda že otec žalobkyne nebol

otcom žalovanej. Rozhodujúci v tomto smere nie je ani prípadný chybný údaj v registri obyvateľov,
register, ktorý vychádza z údajov vedených v matrikách. K takémuto záveru by museli pristúpiť iné,
predovšetkým biologické okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaná
nie je oprávnená dedička, nakoľko otec žalobkyne nebol otcom žalovanej. Týmito sa však súd v tomto
konaní nemohol zaoberať. Na preukázanie „nepravdivosti“ údajov uvedených v rodnom liste neslúžia
ani tvrdenia o neplatnosti rodného listu; ani tvrdenia o absentujúcej právoplatnosti rozhodnutia o zapretí
otcovstva. K súhlasného vyhláseniu otca a matky žalovanej o otcovstve poručiteľa preukázateľne došlo,

a to pred orgánom oprávneným toto súhlasné vyhlásenie zaznamenať, príslušným viesť matriku v
čase jeho uskutočnenia. V opačnom prípade by tento orgán vyhlásenie neakceptoval a do verejnej
listiny nezaznamenal, nemalo by žiadne právne dôsledky. Súd prvej inštancie dodal, že na preukázanieskutočností týkajúcich sa otcovstva k dieťaťu slúži len návrh na zapretie otcovstva, prípadne návrh na
prípustnosť zapretia otcovstva podaný oprávnenou osobou v zmysle zákona o rodine.
3. Z procesného hľadiska, pokiaľ ide o požadované určenie, že žalovaná nie je oprávnená dedička, súd

prvej inštancie prijal záver, že za daného skutkového stavu nemožno žalobu o určenie, že žalovaná nie
je oprávnená dedička, považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko
by sa tým obchádzali zákonné ustanovenia o konaní o dedičstve. Ak nebol zachovaný postup upravený
ustanoveniami § 175a až 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať žalobou.
4. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. podmienkou podania žaloby je uznesenie súdu, ktorým odkázal toho z

dedičov, koho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby v stanovenej lehote.
Takéto uznesenie zo strany súdu vydané nebolo. Súd teda v rámci dedičského konania po poručiteľovi
sp. zn. XXD/XXX/XXXX neodkázal žiadneho z dedičov na podanie predmetnej žaloby.
5. Preto súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú. Vo veci mala plný úspech žalovaná, preto
jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.
6. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalobkyňa.

7. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej 27 podaní a argumentáciu tam zhrnutú. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Upozornila, že vyjadrenia žalovanej sú manipulatívne.
Neexistuje žiadny genetický dôkaz o otcovstve jej otca k žalovanej. Tvrdí, že nikdy nežiadala žalobou
zapretie otcovstva. Žiadala určiť, že nijaké otcovstvo jej otca k žalovanej neexistuje. Uviedla, že nikdy
netvrdila, že podáva žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Súd prvej inštancie jej pritom nedal žiaden návod

na použitie, resp. bezpečné pracovné postupy. Ani tak nevie, ktorú formu mala použiť. Odôvodnenie
rozsudku považuje za manipulatívnu zaujatú zločineckú lož, ktorá nereflektuje pravdu a jej podania.
Žalovaná nemá vo svojom rodnom liste uvedeného jej otca. Priezvisko jej otca je V., pričom v rodnom
liste má žalovaná uvedené V., t.j. bez dvoch čiarok nad písmenom „C.“. Súd prvej inštancie sa pritom
uspokojil s primeranosťou týchto preklepov, s čím nesúhlasí. Rodný list žalovanej je preto neplatný.

Matričný zápis i žalovanej rodné priezvisko dokazujú, že sa narodila v manželstve Dudlákových. Preto
žalobkyňa žiadala svojej žalobe vyhovieť.
8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. S odvolaním sa nestotožnila, pričom odkázala na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Neexistujú totiž žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech tvrdení
žalobkyne. Napadnutý rozsudok preto žiadala potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
10. Argumentácia, ktorú žalobkyňa prezentuje vo svojom odvolaní, predniesla už pred súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa s ňou náležite vyrovnal a odvolací súd s ňou súhlasí.

11. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak žalobkyňa žiadala určiť, že
žalovaná nie je oprávnenou dedičkou po jej otcovi, T. (a pritom podľa odvolacieho súdu totožný záver
je potrebné vztiahnuť i na žalobu v časti o vylúčenie žalovanej z prebiehajúceho dedičského konania
po poručiteľovi T., tak bolo potrebné zachovať postup upravený §§ 175 a až 175zd O.s.p., a najmä
§ 175k ods. 2 O.s.p., na ktorý súd prvej inštancie náležite poukázal. V opačnom prípade, ak by bol

tento postup odídený žalobou žalobkyne, tak by sa poprel zmysel zákonných ustanovení upravujúcich
dedičské konanie. Tieto závery žalobkyňa svojim odvolaním nespochybnila.
12. Žalobkyňa v tejto súvislosti namietala iba to, že súd prvej inštancie jej nedal žiaden návod na použitie,
resp. bezpečné pracovné postupy.
13. Súd prvej inštancie nemal oprávnenie poučiť žalobkyňu o tom, aký postup má zvoliť na jej žiadaný

cieľ, nakoľko na tento postup ho neoprávňuje žiadne ustanovenie zákona (pričom súd poskytuje stranám
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach len v rozsahu stanovenom CSP - pozri § 160
ods. 1 CSP). Pritom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR platí, že štátne orgány (medzi ktoré patrí i súd -
pozn. odvolacieho súdu) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Súd prvej inštancie môže odstraňovať iba vady žaloby v intenciách zákonného

zmocnenia § 129 CSP, teda len vtedy, ak zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ňou sleduje, alebo
ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú. To však v tomto prípade splnené nebolo, teda podmienky
na odstraňovanie vád žaloby neboli naplnené.
14. Treba tiež uviesť, že žalobkyňou žiadaným postupom by súd stratil pozíciu nezávislého a
nestranného arbitra, ktorý by mal rozhodnúť spor, lebo by poučoval žalobkyňu o konkrétnych krokoch

vedúcich k úspešnému uplatneniu jej práv (navyše by súd poučoval v rozpore so zákonom). To však nie
je akceptovateľné. Súd takúto pozíciu nemá (viď čl. 1 a 6 Základných princípov CSP).
15. Napokon ani námietka žalobkyne, že žiadala určiť, že nijaké otcovstvo jej otca k žalovanej neexistuje,
nie je dôvodná. Žalobkyňa súčasne konštatovala, že nikdy nežiadala žalobou zapretie otcovstva.Odvolací súd však konštatuje, že v prípade, ak žalobkyni ide o to, že žalovaná nie je dcérou jej otca
(s tým, že samotná žalobkyňa sa vyjadrila takto i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie), tak
za situácie, že je jej otec zapísaný v rodnom liste ako otec žalovanej, je zrejmé, že tento dôsledok

možno dosiahnuť iba zapretím otcovstva. Zapretie otcovstva je samostatným konaním podľa Civilného
mimosporového poriadku (CMP) s presne stanoveným postupom. Je možné len na návrh (§ 107 CMP),
a to v konaní o zapretie otcovstva alebo v konaní o prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva (§ 105
CMP).Účastníkomkonaniaozapretieotcovstvajedieťa,matkaamuž,ktoréhootcovstvomábyťzapreté
(§ 108 ods. 3 CMP) a účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťa

je len dieťa (§ 108 ods. 4 CMP). Iné osoby návrh podať nemôžu a zároveň iný postup právny poriadok
na zapretie otcovstva nepripúšťa, teda ani žalobu žalobkyne.
16. Nad rámec vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že súhlasí so súdom
prvej inštancie, že žalobkyňa žiadnymi dôkazmi nevyvrátila, že jej otec pred Matričným úradom X.
dňa X.X.XXXX so súhlasom matky V. rod. G., nar. X.X.XXXX, uznal otcovstvo k žalovanej. Správne
pritom súd prvej inštancie zdôraznil, že neuvedenie akademického titulu P., resp. uvedenie neaktuálneho

povolania matky žalovanej nespôsobujú, že údaje v rodnom liste žalovanej sú nepravdivé. Totožný záver
je nutné prijať k interpunkcii v priezvisku P., na ktoré žalobkyňa v odvolaní upozornila. K súhlasnému
vyhláseniu otcovstva otca a matky k žalovanej preukázateľne došlo.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).