Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7714010127.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Baňackého v trestnej veci proti obžalovanému S. O. pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21T/9/2014 zo dňa 26. 5. 2021,
na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 22. marca 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 21T/9/2014 zo dňa 26. 5. 2021 oslobodil obžalovaného
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce, stíhaného za zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tým, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2007 do 05.10.2012 v mieste trvalého bydliska vo S. G.,
na sídlisku P. O. C. č. XX/XX bolo zo strany obžalovaného sústavne a opakovane ubližované manželke
poškodenej V. O., nar. XX.XX.XXXX a to spôsobovaním fyzického utrpenia, najmä škrtením, údermi
po hlave, fackami, ďalej poškodenej bolo spôsobované psychické násilie, najmä zamykaním v byte
na adrese trvalého bydliska, neustálym sledovaním a agresívnym správaním, čím u poškodenej V. O.

vyvolával obavy z fyzickej a psychickej ujmy,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 26.
5. 2021. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Okresný

súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že usvedčujúcimi dôkazmi pre obžalobu mali byť výpovede jednak
poškodenej V. O. a svedkov S. O. ml. a N. O., ako aj závery znaleckého dokazovania vykonaných O..
I. G., z ktorého mal byť zistený u poškodenej syndróm týranej osoby.

Súd poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá vypovedala na hlavnom pojednávaní, kde v prvom rade

vypovedala o incidente zo dňa 19.08.2012, kedy ju mal obžalovaný napadnúť. Vo svojej výpovedi
uviedla, že ju mal aj škrtiť, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť. Tento skutok bol ale orgánmi
činnými v trestnom konaní postúpený na priestupok, lebo nebola zistená intenzita takéhoto konania -
teda škrtenie. Podrobne poukázal na výpovede obžalovaného, poškodenej V. O., svedkov Bc. S. O., N.
O., B. O., V. C., S. O., C. N., O. V., O. A.. Ďalej poukázal na znalecký posudok z odboru psychológie
a odvetvia klinickej psychológie dospelých znalkyne O.. I. G., znalecký posudok z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých A.. N. P., znalecký posudok A.. I. G., ktorej závery pri
vyšetrení obžalovaného boli v rozpore s tvrdeniami znalkyne A.. P. a preto súd pribral do konaniaÚstav pre znaleckú činnosť psychológia, psychiatria spol. s r.o. Súd následne oboznámil tento dôkaz
jeho prečítaním, pričom bolo zistené, že oba posudky (A.. G. a A.. P.) sú na porovnateľnej úrovni.
Nepodstatné rozdiely, ktoré sa vyskytli boli ovplyvnené testovou batériou a časovým odstupom medzi

obidvoma znaleckými vyšetreniami. Je zrejmé, že poškodená musela znášať hrubší stupeň necitlivosti
a bezohľadnosti, ktorý sa vyznačoval trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými fyzickými útokmi, čo bolo
preukázané počas prípravného konania, a počas súdneho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty
žalovaného zločinu musia byť súčasne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, čo bolo dostatočne
preukázané. Objektívna stránka konania páchateľa spočíva v konaní osoby, ktorá týra blízku osobu

spôsobujúc jej fyzické alebo psychické utrpenie. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou
osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou
trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie, čo bolo preukázané
aj vypracovaným znaleckým posudkom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a
dospelých. Predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené

fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedených v Trestnom zákone v § 208 ods.
1. Nevyžaduje sa, aby vznikli následky na zdraví. Z dikcie citovaného ustanovenia Trestného zákona
vyplýva, že zákon síce demonštratívne uvádza rôzne formy konania, ktorými páchateľ môže naplniť
skutkovúpodstatuzločinu,podstatoukonania,atobezohľadunato,ktorouzdemonštratívneuvedených
foriem sa ho dopustí, však musí byť týranie blízkej osoby alebo zverenej osoby, spôsobujú jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s takouto osobou, ktorým
páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a
bezohľadnosti.Niejepodmienkou,abytakejtoosobevzniklaujmunazdraví,alemusíísťokonanie,ktoré
táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, resp. psychické
alebo i fyzické útrapy. Trestný zákon v súčasnej podobe nedefinuje pojem ťažké príkorie. Fyzické násilie

sa najviacej prejavuje formou zranení. Takýto následok v podobe zranenia však nemusí vzniknúť, i
napriek tomu konanie páchateľa bude trestné za predpokladu, že ide o konanie, ktoré týraná osoba pre
jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Psychické násilie môže mať
rôzne formy. Od obmedzovania osobnej slobody, neumožnenie vykonávania osobnej hygieny, slovné
urážky a iné príkoria, ktoré psychicky utláčajú poškodenú osobu. Každý prípad takýchto vzťahov je iný,

špecifický so svojimi konkrétnymi osobitosťami, ale dôsledky a následky takto vyhrotených vzťahov sú v
prevažnej miere podobné, prinášajú mnohokrát neodstrániteľné traumy a najhoršie na týchto prípadoch
je, že postihujú najmä deti páchateľa a poškodenej osoby, čo bolo aj v danom konkrétnom prípade
dostatočne preukázané výpoveďami detí poškodenej, ako aj správou O.. G. G..

Prokurátor je toho názoru, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní, no najmä v konaní pred
súdom jednoznačne preukázali vinu obžalovaného teda, že sa dopustil žalovaného skutku. Obžalovaný
síce poprel spáchanie skutku, avšak plne v zhode s ďalšími výpoveďami (poškodenej, detí) pripustil,
že k zhoršeniu vzťahov došlo po tom, čo prišiel o zamestnanie, teda v období, ktoré je predmetom
obžaloby. Priznal, že poškodenej ešte v roku 1991 alebo 1992 dal facky po vzájomnej výmene názorov.

Priznal hádku v auguste 2012, ako aj fyzický útok na poškodenú. Poškodenú chytil pod krk, aby
ho prestala urážať a po odchode z bytu dal v byte odpojiť elektrinu, zamedzil poškodenej prístup
k spoločnému účtu a poškodenú minimálne v jednom prípade sledoval, keď išla s deťmi do mesta.
Ako nedôveryhodnú výpoveď obžalovaného je treba hodnotiť najmä z dôvodu rozporu aj ohľadom
udalostí zo dňa 19.08.2012, kedy obžalovaný ináč popisuje udalosti v prípravnom konaní a v konaní

pred súdom, s ohľadom na použitie fyzického násilia. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná
výpoveďou poškodenej, ktorá mu všetky skutočnosti uviedla aj pri vzájomnej konfrontácií. Uviedla, že od
roku 2007 medzi ňou a obžalovaným dochádzalo k hádkam, ktoré končili tak, že ju obžalovaný fyzicky
napádal - dával jej facky a škrtil ju. Priamymi svedkami boli jej deti N. a S.. Tvrdenia poškodenej boli
teda podporené ďalšími dôkazmi. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že výpoveď poškodenej sa nestotožňuje

s výpoveďou svedka S. O. ml., ktorý popísal škrtenie aj pred incidentom dňa 19.08.2012, nakoľko
poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že k poslednému fyzickému útoku, teda aj škrteniu, došlo dňa
19.08.2012. Výpoveď druhého syna B. nepovažuje za dôveryhodnú, nakoľko tento pracoval v zahraničí,
pričom je z jeho postoja zrejmé, že sa postavil na stranu otca a vypovedá v jeho prospech a až príliš
evidentným spôsobom zľahčuje situáciu, ktorá sa v rodine odohrala. Naviac aj v tejto výpovedi sú

rozpory ohľadom toho, kedy mal svedok byť mimo domova. Ďalší vo veci vypočutí svedkovia neboli
priamo zainteresovaní do vzťahov v rodine, pričom túto vnímali len z vonkajšieho prostredia, bez ich
priamej účasti pri spolužití obžalovaného s poškodenou v domácom prostredí. O násilnom správaní sa
obžalovaného svedčí aj posudok a výpoveď znalkyne A.. P., kde obžalovaný je zástancom tradičnéhomodelu rodinu s dominantným postavením muža ako živiteľa rodiny, kde presadzovanie predstáv o
stave a štruktúre rodiny mohlo byť sprevádzané aj agresívnejším spôsobom a teda aj násilím. Nepriamo
výpoveď poškodenej je podporená aj posudkom O.. G., ktorá uviedla, že poškodená skutočne trpí

syndrómom týranej osoby a nemá sklony si vymýšľať. Súd mal všetky tieto dôkazy vyhodnotiť jednotlivo
a v ich vzájomnom súhrne, po čom mal dospieť k názoru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku
tak, ako je uvedený v obžalobe. Súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nedôveryhodnú, nakoľko ani
v rozhodnutí Okresného úradu Michalovce, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného
priestupku zo dňa 19.08.2012 sa nespomína škrtenie. Takýto postup súd považuje za prinajmenšom

alibistický, nakoľko v prvom rade súd nie je viazaný rozhodnutím priestupkového orgánu, ani jemu
predchádzajúcemu dokazovaniu, pričom súd sa ani neoboznámil so spisovým materiálom príslušného
úradu. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd zmenil vyhodnotenie týchto dôkazov odlišne od svojho
prvého rozhodnutia, nakoľko medzi jednotlivými rozhodnutiami sa vykonalo len znalecké dokazovanie
k osobe obžalovaného, zo strany predloženého znaleckého posudku obhajobou, pričom nedošlo k
vypočutiu žiadnych ďalších priamo zainteresovaných svedkov z vnútorného prostredia rodiny. Má za

to, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby, čo bolo v priebehu
prípravného konania, ale aj konanie na súde dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a aby vo
veci rozhodol sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,
na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, u ktorej je v starostlivosti alebo

vo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, pričom musí ísť o
konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. V každom prípade už zo samotného charakteru tohto trestného činu vyplýva,
že ide o zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo
aj opakovanými útokmi, ktoré ťažké príkorie, či ponižovanie spôsobujú s tým, že samotnú trvalosť

páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti od spôsobu a intenzity zlého zaobchádzania.

Z predloženého spisového materiálu a skutočne rozsiahleho dokazovania vykonaného v predmetnej
trestnej veci možno, podľa názoru krajského súdu s istotou skonštatovať, že dňa 19. 8. 2012 obžalovaný
fyzicky napadol poškodenú po tom, ako medzi nimi vznikla hádka, počas ktorej si obaja navzájom

škaredo nadávali. Zo správy Obvodného úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy zo
dňa 21. 11. 2012 je zároveň zrejmé, že pre tento skutok bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania
priestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniuzdôvodufyzickéhonapadnutiepoškodenejV.O.,začomu
bolauloženápokutavovýške10eur. Pokiaľideomožnéfyzickénapadnutie,zvykonanéhodokazovaniamožno identifikovať ešte jedno fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným v čase cca dva týždne pred
napadnutím dňa 19. 8. 2012, ktorému mal zabrániť syn obžalovaného a poškodenej - svedok S. O. ml. V
tejto súvislosti považuje za potrebné krajský súd uviesť, že aj ďalšie konania kladené obžalovanému za

vinu, predovšetkým týkajúce sa zamykania v byte na adrese trvalého bydliska, neustáleho sledovania, či
agresívneho správania obžalovaného možno časovo zaradiť podľa výpovede poškodenej a aj svedkov
N. O. a S. O. ml. na čas po 19. 8. 2012. Vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci, na ktoré
okresný súd v napadnutom rozsudku skutočne vyčerpávajúcim spôsobom poukázal, podľa názoru
krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností vylučuje právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby aj podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zák. (účinného v čase vymedzenia skutku), teda ako konania po dlhší čas.

Krajský súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním aj po zrušení a vrátení veci okresnému súdu
a po podrobnom oboznámení sa s dôvodmi odvolania zo strany prokurátora dospel k záveru, že v
predmetnej trestnej veci nemožno konštatovať ani naplnenie pojmových znakov zločinu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že usvedčujúcimi dôkazmi predkladanými
obžalobou mali byť výpovede svedkyne - poškodenej V. O., svedkov S. O. ml. a N. O. a aj závery
znaleckého dokazovania znalkyne O.. I. G. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že

súd prvého stupňa sa uvedenými usvedčujúcimi výpoveďami dôsledne zaoberal a po ich zodpovednom
vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi dospel
k správnemu a zákonnému záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr.
por.

Z vykonaného dokazovania a to vrátane výpovedí poškodenej je zrejmé, že k napätiu a hádkam v
rodine začalo dochádzať od roku 2007, keď obžalovaný prišiel o prácu a rozhodli sa vo veľkom pestovať
zeleninu s tým, že do prác sa zapájala celá rodina, všetci boli neustále vyťažení, neodpočinutí a v
dôsledku toho medzi nimi dochádzalo k napätým vzťahom. Z vykonaného znaleckého dokazovania je
zrejmé, že agresivita nie je typickým znakom konania obžalovaného, nie je to násilník, v domácom

prostredí je konzervatívny, jeho pohľad na rodinu je vo výsostnom a dominantnom postavení muža,
svoju rodinu má však úprimne rád, aj keď jeho pohľad na rodinu patrí skôr do minulého storočia. Pokiaľ
ide o osobu poškodenej zo znaleckého dokazovania je zrejmé, že je submisívnej povahy, je závislá na
dominancii a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa nedá vylúčiť, že poškodená podala trestné
oznámenie po riešení priestupku zo dňa 19. 8. 2012 pod vplyvom syna S. O. ml. Vo vzťahu k jednotlivým

pojmovým znakom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., považuje
krajský súd za potrebné uviesť, že z výpovede samotnej poškodenej je zrejmé, že nikdy netrpela
nedostatkom, aj keď jej obžalovaný vzal peniaze, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neustálom
sledovaní poškodenej obžalovaným a ani o zamykaní v byte, s čím sa v konečnom dôsledku podrobne
vysporiadal okresný súd. Z výpovede svedkyne O.. B. S. - lekárky poškodenej vyplýva, že poškodená

sa jej nikdy nezdôverovala so svojimi osobnými problémami, v rámci lekárskych vyšetrení poškodená
vykazovala znaky fyzického násilia len na vyšetrení dňa 22. 8. 2012, kedy ako dôvod ošetrenia uviedla,
že bola napadnutá manželom dňa 19. 8. 2012. Inak nikdy nebadala na poškodenej známky fyzického
a psychického násilia, ktoré na nej mohlo byť páchané.

Pozornosti okresného súdu neunikol ani zjavne negatívny vzťah svedka S. O. ml.- syna obžalovaného
a poškodenej k obžalovanému, ktorého dôvody vyplývajú z vykonaného dokazovania, predovšetkým z
výpovede B. O. - druhého syna, ktorý vnímal situáciu doma inak. Aj keď uznal, že medzi rodičmi vznikali
hádky, nikdy nebol svedkom toho, aby obžalovaný spôsoboval psychické alebo fyzické utrpenie matke
a spochybnil, aby jeho brat S. mohol detailne poznať rodinnú situáciu v rokoch 2007 až 2011, pretože

v tom čase bol na vysokej škole v Košiciach a stávalo sa, že doma nebol aj celý mesiac. Svoj vzťah
s otcom hodnotil tento svedok ako lepší, než aký mal jeho brat S., ktorý otca nepočúval, robil si stále
po svojom a vyhýbal sa práci v rámci rodiny. Práve komplikovaný vzťah S. O. ml. s otcom označil tento
svedok ako dôvod na podanie trestného oznámenia matky na obžalovaného, resp. podľa jeho názoru
na podanie trestného oznámenia naviedol práve brat S..

Je tak aj podľa názoru krajského súdu nepochybné, že v rodine boli napäté a komplikované vzťahy
spôsobené predovšetkým ťažkou až úmornou prácou celej rodiny, čo v konečnom dôsledku viedlo k jej
rozpadu aj vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho vnímanie fungovania rodiny ako takej. Na druhejstrane je však potrebné uviesť, že úmyslom obžalovaného aj vzhľadom na hodnotenie jeho osoby
nebolo psychicky, či fyzicky týrať poškodenú, ale materiálne zabezpečiť rodinu spôsobom, ktorý síce
zodpovedal jeho predstavám, ale nemusel zodpovedať predstavám ďalším členom domácnosti.

Záverom považuje krajský súd za potrebné uviesť, že oproti názoru obhajoby nepovažoval závery
znaleckého dokazovania znalkyne O.. I. G. za nepoužiteľné, resp. nemal pochybnosti o odbornosti
podaného znaleckého posudku, aj keď sa v konečnom dôsledku ani krajský súd nestotožnil s jej
záverom, že u poškodenej bol zistený syndróm týranej osoby, s čím sa v konečnom dôsledku taktiež

dôsledne vysporiadal súd prvého stupňa.

Rozhodnutie o vine možno založiť len na jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazoch, ktoré
zároveň vylučujú akýkoľvek iný záver, či priebeh skutkového deja. Takéto dôkazy v predmetnej trestnej
veci ani podľa názoru krajského súdu produkované neboli.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. pričom toto
uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.