Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201612
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8420201612.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Finerg International, s. r. o., so sídlom
Stará Lesná 157, Stará Lesná, IČO: 36 511 391, zastúpeného: Advokátska kancelária Hajduk, s.r.o.,
so sídlom Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, IČO: 53 556 283, proti žalovanému: LENMAR, s. r. o., so
sídlom Stará Lesná 610, 059 60, IČO: 36 797 880, zastúpenému Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom

so sídlom v Poprade, Murgašova 86/1, IČO: 42239290, o určenie, že právo žalovaného na dodávku
pitnej vody voči žalobcovi tu nie je, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.
8Cb/35/2020-79 z 25.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia voči

žalovanému, že právo žalovaného na dodávku pitnej vody žalobcom tu nie je. Vyslovil, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že podľa uznesenia Okresného súdu Kežmarok vydaného v konaní vedenom
pod sp. zn. 2Cb 3/2019 je žalobca povinný dodávať žalovanému pitnú vodu vodovodom a odvádzať
odpadové a zrážkové vody z povrchového odtoku kanalizáciou k apartmánovému domčeku so súpisným

číslom 610 vo vlastníctve žalovaného.

3. Na základe uvedeného uznesenia súdu žalobca obnovil dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd
žalovanému. Ten sa s ním odmieta dohodnúť na cene celkových nákladov spojených s dodávkou vody,
odvodu kanalizačných splaškov a odvodu dažďovej vody, čím získava na úkor žalobcu neprimerané
výhody, keďže žalovaný podobne ako žalobca, poskytuje ubytovacie služby.

4. Žalobca v ďalšom tvrdil, že podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách má podpísanú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 557/160/09P
z 5.8.2009 s Podtatranskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a s. ako prevádzkovateľom
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a dodávateľom pitnej vody. Podľa neho z tejto skutočnosti je
zrejmé, že nie je producentom pitnej vody, nevlastní jej zdroj určený na individuálne zásobovanie pitnou

vodou podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z.z. a pitnú vodu sám nakupuje. Žalobca
tvrdil, že nemá licenciu na dodávku pitnej vody.

5. Žalobca v ďalšom tvrdil, že Okresný súd Kežmarok uložením povinnosti v bode II. uznesenia
poskytol žalovanému plnohodnotnú súdnu ochranu, zabezpečil trvalú úpravu pomerov medzi sporovými
stranami, čo odôvodnil právom žalovaného vyplývajúceho z ustanovenia článku VII ods. 3 v spojení s

ustanovením článku III ods. 8 Mandátnej zmluvy sporových strán z 1.5.2011. Súd však podľa žalobcu
opomenul, že v tejto zmluve podľa tohto článku nie je dodávka pitnej vody.6. Žalovaný za celé obdobie od vydania neodkladného opatrenia nepožiadal akéhokoľvek
prevádzkovateľa verejného vodovodu o dodávku pitnej vody. Rovnako nezačal stavebné konanie na

vybudovanie vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky k svojej nehnuteľnosti.

7. Osobitným dôvodom žaloby je podľa žalobcu skutočnosť, že povinnosť dodávať pitnú vodu podľa
Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje,
keďže nie je vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Nie je vlastníkom vodných stavieb

podľa ustanovenia § 15 a § 16 citovaného zákona, a preto nemá povinnosť ďalej distribuovať vodu do
areálu Lesná residence.

8. Žalobca zároveň namietol, že vyššie uvedené neodkladné opatrenie súdu mu ukladá plniť povinnosť
donekonečna a bezodplatne. Preto sa žalobou v tomto konaní domáha zrušenia práva žalovaného voči
nemu. Podľa neho účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov, a preto stav nastolený

neodkladným opatrením nemôže byť trvalý. Zrejme i z tohto dôvodu navrhol neodkladné opatrenie
nariadené v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb 3/2019 zrušiť.

9. Žalobca vystavil pre Spoločenstvo vlastníkov bytov K., za dodávku vody do apartmánového domu s.
č. 613 za rok 2019 faktúru č. 220127 z 10.01.2020 na sumu 1.811,32 eur. Z tejto faktúry vyplýva, že za

dodávku vody si žalobca účtoval sumu 1,31 eur s DPH za 1 m3 a za stočné sumu 1,34 eur za m3.

10. Žalobca za dodávku vody za rok 2019 vystavil dňa 10.01.2020 pre odberateľa L. faktúru č. 220101
na celkovú sumu 47,74 eur. Cena za vodné a stočné je opätovne 1,31 resp. 1,34 eur za m3.

11. Žalobca vystavil aj pre žalovaného za dodávku vody za rok 2019 faktúru č. 220116 znejúcu na sumu
262,84 eur s DPH zo dňa 10.1.2020 s dodaním služby 31.12.2019 a dátumom splatnosti 24.1.2020. Tu
však je cena za dodané množstvo vody 5,36 eur s DPH za 1m3.

12. Na margo platieb za vodu za rok 2019 žalovaný poukázal na to, že žalobcovi uskutočnil úhradu v

sume129,85eursDPH(atovovýškeurčenejPodtatranskouvodárenskouprevádzkovouspoločnosťou,
a. s. - sumu 1,31 eur s DPH za dodávku 1m3 vody, sumu 1,34 eur s DPH za odvedenie 1m3 vody;
za dodávku vody v objeme 49 m3 tak cena za vodné predstavovala sumu 64,19 eur s DPH a cena za
stočné predstavovala čiastku 65,66 eur).

13. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť konštatovaná i v uznesení Okresného súdu Kežmarok
z 5.7.2019 č.k. 2Cb/3/2019-110, že žalobca prevádzkuje vodovodnú a kanalizačnú sústavu pre
areál T., vrátane jej apartmánovej časti a stavba súpisné č. XXX (apartmánový domček), ktorej
spoluvlastníkom je žalobca, patrí od svojej výstavby a kolaudácie výlučne do tejto sústavy (ako všetky
ostatné apartmánové domčeky), a je to zároveň jediný spôsob zabezpečenia dodávky pitnej vody

a odvádzania odpadových vôd pre predmetnú nehnuteľnosť. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať
na to, že práve žalobca realizoval samotnú výstavbu areálu a zároveň ako vlastník predal riadne
dokončenú a skolaudovanú stavbu žalovanému, vrátane pripojenia na dodávku pitnej vody. Takisto
predal aj ďalšie apartmánové domčeky z areálu iným záujemcom. Podľa vyhlásení žalobcu v kúpnej
zmluve, predmet kúpy v čase prevodu vlastníckeho práva nemal žiadne právne vady a ťarchy a žalobca

zároveň garantoval, že predmetná stavba bola postavená v súlade s právnymi normami SR, stavebnými
normami a projektom. Aj podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia apartmánové domčeky sú
riadne napojené prípojkami na vonkajší vodovod a odkanalizovanie domčekov je do verejnej kanalizácie
(rozhodnutie č. j. SÚ 505/2009 - Mj z 15.4.2009).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo/3108/2010, 21Cdo/2682/2013, 21Cdo/3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

15. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti
prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy
žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému
jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.16. Na procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej ,,vzhľadom na charakter výstavby a umiestnenia
apartmánových domčekov v danej lokalite ako aj ich vzdialenosť od verejnej rozvodovej siete PVPS, a.

s. nemožno požadovať od jednotlivých vlastníkov, aby sa na PVPS, a. s. ako na verejného dodávateľa a
odvádzateľa vôd mohli napojiť sami alebo inak ako prostredníctvom rozvodnej siete žalobcu; resp. iba za
mimoriadne vysokých nákladov a zásahov do cudzích vlastníckych práv“, žalobca nereagoval. Skutkové
tvrdenie, z ktorého by bolo možné usudzovať, že žalovaný má možnosť odoberať vodu a odvádzať
odpadovú vodu z a do verejných rozvodov Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti,

a. s. mimo vnútorného vodovodu a kanalizácie vo vlastníctve žalobcu priamo a bez vynaloženia
neprimeraných nákladov a zásahov do práv iných osôb, v žalobe i v ďalších prednesoch žalobcu
absentovali.

17. Žalobca tak bol povinný už na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovať uvedením skutočností,
z ktorých by bolo možné usudzovať možnosť priameho napojenia žalovaného na verejný vodovod

a verejnú kanalizáciu. Už samotné žalobné tvrdenia v žalobe boli z pohľadu abstraktného bremena
tvrdenia vo vzťahu k individuálnym okolnostiam sporu nedostačujúce.

18. V dôsledku skutkového tvrdenia žalovaného zaťažovalo žalobcu bremeno substancovania
(konkrétne bremeno tvrdenia), z ktorého vyplýva jeho povinnosť uviesť konkrétne a určité skutočnosti,

ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho dokazovania. Žalobca však nenavrhol žiaden ďalší prostriedok
procesného útoku, z ktorého by bolo možné prijať záver o možnosti priameho napojenia žalovaného
na verejné rozvody PVaPS, a s. a účinného popretia jeho práva na užívanie vnútorného vodovodu a
kanalizácie žalobcu.

19. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že ho žalovaný užívaním jeho vnútorného
vodovodu a vnútornej kanalizácie obťažuje nad mieru primeranú pomerom, prípadne, že týmto užívaním
vážne ohrozuje výkon jeho vlastníckych oprávnení k vnútorným rozvodom alebo že tieto rozvody užíva
bez právneho dôvodu.

20. Žalobca účinne nepoprel ani skutočnosť, že právo žalovaného užívať vonkajšie rozvody (vodovodné,
dažďové a splaškové) podľa ustanovenia článku III ods. 8 zaniklo splnením rozväzovacej podmienky
uvedenej v ustanovení článku VII ods. 3 ich Mandátnej zmluvy z 1.5.2011. Z uvedeného vyplýva logický
záver, že právo žalovaného užívať vonkajšie rozvody žalobcu naďalej trvá.

21. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena tak neostávalo súdu iné, než postupovať
tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobca) bol
dokazovaním vyvrátený.

22. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

23. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

24. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Poukázal na to, že súd sa dopustil svojvoľného konania pokiaľ umožnil plnú ochranu práv, vrátane
vlastníckeho práva žalovanému, avšak žalobcovi neposkytol žiadnu ochranu. Žalovaný dopustil stav, že

došlo k zániku zmluvy o dodávke vody, ako aj zániku užívania rozvodov, pričom žalovaný bol na tieto
otázky upozornený a mal ich riešiť. Skutočnosť, že žalobca realizoval výstavbu predmetného areálu a
predal dokončenú a skolaudovanú stavu neznamená, že vlastník domčeka je vlastníkom vodnej stavby
a môže ju užívať bez právneho titulu. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že na procesnú obranu
žalovaného ohľadom nemožnosti napojiť sa mimorozvodnej siete žalobcu nie je možné a že žalobca na

tonereagoval.Súdopomenulfakt,žepredmetomsporuniejeužívanierozvodovpitnejvody,aledodávka
pitnej vody. Súd vyzdvihuje právo vlastníka nebytovej stavby a jeho odkázanosť na vnútorný vodovod a
kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu, avšak zabúda, že rovnakú ochranu má požívať aj vlastníctvo žalobcu
k vodnej stavbe. Absencia existencie odôvodnenia dodávky pitnej vody javí v predmetnom rozhodnutísúdu prvej inštancie známky arbitrárnosti a jej výsledkom je priamy zásah do práv žalobcu. Takto je
porušený ústavný princíp všeobecnej spravodlivosti. Je absurdný záver súdu prvej inštancie, že aj keď
nie je žalobca vlastníkom verejného vodovodu, musí dodávať žalovanému vodu, ktorej dodávku má

žalobca dohodnutú.

26. Mandátna zmluva medzi účastníkmi tohto konania bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka
(zákon č. 513/1991 Zb.) a z § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že po účinnosti výpovede z
mandátnej zmluvy je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Z toho

vyplýva, že záväzok žalovaného na užívanie rozvodov vody zanikol a zanikla aj zmluva o dodávke pitnej
vody takýmto spôsobom.

27. Pokiaľ súd v rozsudku konštatuje, že žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovaného o nemožnosti
pripojiť sa k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii, treba poukázať na podanie žalobcu z
2.11.2020, pretože táto námietka žalovaného nie je pre spor relevantná, nakoľko predmetom sporu nie

je užívanie rozvodov, ale určenie práva na dodávku vody.

28. Nemožno súhlasiť so závermi súdu v tom, že žalobca účinne nepoprel ani skutočnosť ohľadom
zániku mandátnej zmluvy. Totiž skončením zmluvnej povinnosti o dodávke pitnej vody medzi žalobcom a
žalovaným sa skončí povinnosť dodávať pitnú vodu žalovanému. Môže sa stať, že zmluvný vzťah skončí

nezaplatením dodávky vody a verejný dodávateľ, teda nie žalobca prestane dodávať vodu. V takom
prípade ani neodkladným opatrením by nebolo možné riešiť túto situáciu a ukladať žalobcovi povinnosti v
tomto smere. Právo žalobcu smeruje iba k dodávke pitnej vody. Súd však núti žalobcu k takej povinnosti,
ktorú nielen zo zmluvy, ale ani zo zákona nemá. Je nepochopiteľné preto právne posúdenie uvedené v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

29. Zamietnutie žaloby fixuje nezákonný stav, pretože žalobca nemá licenciu na dodávku pitnej vody a
musí ju dodávať bez zmluvného vzťahu a akejkoľvek náhrady za užívanie jeho vlastníctva. Mandátna
zmluva nikdy neriešila a nerieši dodávku vody, ale používanie rozvodov a dodávku iných služieb.
Žalovaný nemá právny titul na dodávku pitnej vody. V tomto spore je rozhodujúcim faktom nie len

možnosť, ale zákonná povinnosť verejných dodávateľov (teda nie žalobcu) pitnej vody uzatvárať so
záujemcami zmluvy o dodávke pitnej vody. Tieto okolnosti vyplývajú zo Zákona o verejných vodovodoch,
čo však nie je predmetom dokazovania. Súd v napadnutom rozsudku nezodpovedal ani to, na základe
akej právnej normy by mal žalobca tieto dodávky plniť.

30. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. V následnom vyjadrení (§ 324 ods. 2, 3 CSP) zotrval žalobca na svojom doterajšom stanovisku.

32. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu
napadnutého rozhodnutia, pretože bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a naviac je aj nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho
procesného postupu odnímajúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

33. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním (§123 Občianskeho zákonníka).

34. Vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (§ 124
Občianskeho zákonníka).

35. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (§
126 Občianskeho zákonníka).

36. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka).37. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že mandátnou zmluvou z 1.5.2011
sa žalobca zaviazal umožniť mandantovi - žalovanému používať vonkajšie rozvody (vodovodné,
dažďové a splaškové), rozvody zabezpečujúce elektronické protipožiarne zabezpečenie a elektronické

zabezpečenie proti prieniku, rozvody internetu, telefónu, televízie, prístupovú cestu, chodníky a miesta
pre skladovanie a odvoz odpadu. Z článku III bod 8 a článku VII bod 3 tejto zmluvy vyplýva, že v prípade
vypovedania zmluvy zo strany mandatára je tento povinný zabezpečovať vykonávanie činnosti podľa
článku III tejto zmluvy až do doby, kým výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou osobou, a
to v rozsahu, aby mandantovi nevznikla nevykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda. Zároveň

sa žalobca ako mandatár zaviazal poskytnúť tretej osobe zabezpečujúcej výkon činností všestrannú
súčinnosť tak, aby umožnil tejto osobe riadny a nerušený výkon činností.

38. Z uvedeného vyplýva, že predmetná mandátna zmluva neupravuje bezprostredne povinnosť
žalobcu dodávať žalovanému pitnú vodu v zmysle petitu žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. V
tejto súvislosti treba konštatovať, že predmetná mandátna zmluva oprávňuje žalovaného na užívanie

predmetnej infraštruktúry špecifikovanej v článku III bod 8, a to aj po zániku účinnosti tejto mandátnej
zmluvy v zmysle článku VII bod 3, avšak v samotnej zmluve nie je stanovená povinnosť žalobcu dodávať
žalovanému pitnú vodu.

39. Za týchto okolností nemožno v prejednávanej veci vychádzať iba z údajnej nutnosti žalobcu poprieť

skutkové tvrdenia žalovaného o nemožnosti priameho napojenia na verejný vodovod a kanalizáciu
PVaPS, a.s.

40. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobca bol povinný na vyjadrenie žalovaného reagovať uvedením skutočností,
z ktorých by bolo možné usudzovať možnosť priameho napojenia žalovaného na verejný vodovod a

verejnú kanalizáciu, treba konštatovať, že tieto závery nesúvisia priamo s predmetom tohto konania.
V prejednávanej veci totiž nie je právne významné z pohľadu petitu žaloby, či žalobca má alebo nemá
možnosť sa napojiť na verejný vodovod prostredníctvom PVaPS, a.s. a za akých nákladov, pretože
predmetom tohto konania je identifikácia povinností žalobcu dodávať žalovanému pitnú vodu. V tejto
súvislosti žalobca od počiatku konania poukazoval na to, že takúto právnu povinnosť nemá a nevyplýva

mu ani z článku III bod 8 a z článku VII bod 3 predmetnej mandátnej zmluvy z 1.5.2011.

41. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal, zameral sa na hodnotenie procesných
útokov a procesnej obrany sporových strán v tomto konaní a na poukázanie na ustanovenia predmetnej
mandátnej zmluvy (čl. III, VII) bez toho, aby náležite uzavrel, aký význam majú tieto zistenia najmä v

polohe úpravy práv a povinností sporových strán zakotvenej v mandátnej zmluve v zmysle povinnosti
žalobcu dodávať pitnú vodu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž nebolo preukázané, aký právny
dôvod má žalovaný, ktorý by ho oprávňoval na legitímne požadovanie dodávky pitnej vody od žalobcu.
Týmto dôvodom sa bližšie nezaoberal ani súd prvej inštancie. Správne preto naznačuje vo svojom
odvolaní žalobca, že predmetom tohto konania nie je oprávnenie užívania infraštruktúry (vrátane

rozvodov pitnej vody a odpadových vôd) žalovaným na základe článkov III a VII predmetnej mandátnej
zmluvy, ale to, či žalobca má povinnosť žalovanému pitnú vodu dodávať.

42. V tomto smere v skutočnosti svedčí dôkazné bremeno žalovanému na preukázanie takejto zákonnej
alebo zmluvnej povinnosti žalobcu, čím (v zmysle vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie nezaoberal)

a obmedzil sa len na úvahy, ktoré bezprostredný súvis s predmetom tohto konania nemajú.

43. Preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a ako také muselo byť zrušené postupom v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom so zreteľom na
absenciu náležitého dokazovania a predovšetkým na absenciu identifikácie, aké sú ťažiskové problémy
tohto konania z pohľadu jeho predmetu.

44. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie, a to vo vzťahu k žalovanému,
ktorý by mal preukázať, aký je zákonný alebo zmluvný dôvod, na základe ktorého by mala trvať naďalej
povinnosť žalobcu dodávať mu pitnú vodu. K tejto okolnosti by mal predostrieť svoje stanovisko a dôkazyaj samotný žalobca. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci
zákonne rozhodnúť.

45. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).