Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6Cbi/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1114213129.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie Hollého
10, 949 01 Nitra, značka správcu S 1604, správca konkurznej podstaty úpadcu TABAKOLAND, a.s., v
konkurze, so sídlom Ventúrska 9, 811 01 Bratislava, IČO: 35 741 155, o určenie popretej pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo 17. apríla 2014 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči úpadcovi vo
výške 1.588,08 eur, ktorá vznikla podľa § 24 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., je oprávnená čo
do právneho dôvodu a výšky ako pohľadávka proti podstate.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že úpadca bol držiteľom motorového vozidla značky W., S.: BA XXXIP,

ktorého prevádzkou bola dňa 5. októbra 2010 spôsobená škoda na diaľničnom zariadení v Maďarsku. V
čase vzniku dopravnej nehody nebolo predmetné motorové vozidlo povinne zmluvné poistené, a preto
vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
z garančného fondu. Dňa 4. októbra 2012 poskytol žalobca poškodenému plnenie z garančného fondu
v celkovej výške 516.657,-- K. (1.826,29 eur).
2.1. Úpadca si nesplnil povinnosť stanovenú mu v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a
preto vznikol žalobcovi voči úpadcovi nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca si listom

zo 16. októbra 2012 uplatnil u úpadcu právo na náhradu poistného plnenia vo výške 1.588,08 eur s tým,
že určil lehotu na plnenie do 16. novembra 2012.
2.2. Žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením správcu, v zmysle ktorého nemalo ísť o pohľadávku
proti podstate, ale o podmienenú pohľadávku, keďže momentom vzniku škody má byť dátum dopravnej
nehody, t. j. 5. október 2010. Žalobca uviedol, že jeho pohľadávka voči úpadcovi vznikla momentom,
kedy plnil namiesto toho, kto zodpovedá za škodu. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade ku dňu
vyhlásenia konkurzu nemal žalobca vedomosť o skutočnosti, že mal plniť za úpadcu, ktorý k vozidlu

nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie.
2.3. Záverom žalobca uviedol, že jeho pohľadávku je nutné považovať za pohľadávku proti podstate,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a ktorá súvisí s činnosťou úpadcu.2.4. K žalobe žalobca pripojil prihlášku pohľadávky proti podstate z 24. februára 2014, oznámenie
správcu o popretí pohľadávky z 10. marca 2014, doklad o vyplatení sumy 516.657,-- HUF, výpis z
účtu žalobcu, výpis z evidencie motorového vozidla W. Z., S.: BA XXXIP, list maďarskej kancelárie

poisťovateľov zo 6. augusta XXXX, správu o nehode a výzvu na náhradu plnenia zo 16. októbra 2012
adresovanú úpadcovi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 10. augusta 2015 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
3.1. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky,

ktoré označí za pohľadávky proti podstate zákon a ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so
správou a speňažením majetku podliehajúceho konkurzu. Žalobcom uplatnená pohľadávka nemôže
byť pohľadávkou proti podstate. Pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré
sa uplatňujú prihláškou, i keď vzniknú po vyhlásení konkurzu. Preto žalovaný zotrval na dôvodoch
uvedených v oznámení o popretí pohľadávky z 10. marca 2014.

4. Rozsudkom z 15. januára 2018, č. k. 6Cbi/15/2014-66 žalobe vyhovel a rozhodol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.
4.1. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2021, č. k.
3CoKR/46/2019-144 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 14. júna 2022 o 9:30 hod., na
ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavili žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný. Preto súd spor
prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v súlade
s ustanovením § 180 C.s.p.

6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
6.1. Dňa 5. októbra 2010 došlo k dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového vozidla W. Z., S.:
BA XXXIP W. N., pri ktorej došlo k poškodeniu diaľničného zariadenia poškodeného A. autópálya kezel?
E.. Držiteľom predmetného motorového vozidla k 5. októbra 2010 bola obchodná spoločnosť G., a.s.
(úpadca) a jeho vlastníkom bola obchodná spoločnosť VB Y. SK, spol. s r.o. W. vozidlo W. Z., S.: BA

XXXIP nebolo k 5. októbru 2010 povinne zmluvne poistené u žiadneho poisťovateľa.
6.2. Listom zo 6. augusta 2012 vyzvala maďarská kancelária poisťovateľov žalobcu na náhradu škody
v prospech poškodeného v sume 516.657,-- HUF. Dňa 4. októbra 2012 žalobca poskytol poškodenému
plnenie vo výške 1.826,29 eur.
6.3. Listom zo 16. októbra 2012 vyzval žalobca úpadcu na náhradu poskytnutého plnenia z garančného

fondu vo výške 1.588,08 eur v lehote do 16. novembra 2012.
6.4. Listom z 24. februára 2014 si žalobca uplatnil u správcu pohľadávku v sume 1.588,08 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 16. novembra 2012 do zaplatenia ako
pohľadávku proti podstate, keďže jeho pohľadávka voči úpadcovi vznikla až po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu. Správca listom z 10. marca 2014 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku poprel, keďže

sa nejedná o pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon
o konkurze“).

7. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu,
výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon;
pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
7.1. Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane,
poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy

zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o
prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho
časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. (ods. 2).
7.2. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu

a/ na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá nezistená osoba,
b/ spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,c/ spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto
škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu
uhradiť,

d/ spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej
zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1,
e/ spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri
prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné
poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného

členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,
f/ vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou
nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto
motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví26a) alebo usmrtenie,
g/ spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného
členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo,6aa) osobitné
evidenčné číslo6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo,6ac)
3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
7.3. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na

náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za
poisteného podľa odseku 2 písm. c/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. Kancelária je povinná požadovať
od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/
(ods. 7).

8. Základnou otázkou, s ktorou sa musel súd pri posúdení incidenčnej žaloby žalobcu vysporiadať, je
otázka, či žalobcom označená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87
ZKR alebo nie.

9. Úvodom súd konštatuje, že pohľadávka žalobcu nevznikla pred vyhlásením konkurzu a nejedná sa ani

o podmienenú pohľadávku, ako to nesprávne uviedol správca. Naopak predmetná pohľadávka žalobcu
voči úpadcovi vznikla až dňa 4. októbra 2012, kedy žalobca poskytol z garančného fondu poškodenému
plnenie predstavujúce náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz, S.
XXXIP,zaktorúzodpovedáúpadca.Ažvtentookamih,t.j.vdeňposkytnutiaplneniazgarančnéhofondu
poškodenému v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla pohľadávka

žalobcu voči úpadcovi, ako to vyplýva zo znenia ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
9.1. Totožný právny záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„najvyššísúd“vpríslušnomgramatickomtvare).Súdvtejtosúvislostiodkazujenauznesenienajvyššieho
súdu z 28. októbra 2011, sp. zn. 4Cdo/284/2010, v ktorom dovolací súd vyslovil právny záver, že „právo
žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto

jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté
plnenie z garančného fondu.“

10. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla po vyhlásení konkurzu, nepostačuje pre
záver, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Zákon o konkurze v tejto súvislosti zmenil náhľad na

to, aké pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31.
decembra 2005 [t. j. právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
(ďalej len „ZKV“)].
10.1. Už v uznesení z 22. októbra 2019, sp. zn. 3Obdo/63/2019 (v bode 18. odôvodnenia) najvyšší súd
poukázal na to, že „definícia pohľadávok proti podstate obsiahnutá v ustanovení § 31 ods. 3 ZKV je

odlišná od právnej úpravy pohľadávok proti podstate obsiahnutej v ustanovení § 87 ZKR.“
10.2. Na to, aby bolo možné určitú pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate, musia byť
splnené kumulatívne dve kritériá, a to časové kritérium (pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu) a
vecné kritérium (pohľadávku označuje za pohľadávku proti podstate zákon).

11. Pokiaľ ide o vecné kritérium, tu je rozhodujúce znenie ustanovenie § 87 ods. 1 a ods. 2 ZKR v
znení účinnom do 31. decembra 2011, keď iba tam uvedené pohľadávky - za predpokladu, že vznikli
po vyhlásení konkurzu - je možné považovať za pohľadávky proti podstate, čo znamená, že len takéto
pohľadávky je správca oprávnený uspokojovať zo všeobecnej podstaty ako pohľadávky proti podstate.11.1. Pohľadávka žalobcu nie je zákonom zaradená v ustanovení § 87 ods. 1 a ods. 2 ZKR v znení
účinnom do 31. decembra 2011 medzi pohľadávky proti podstate, čo znamená, že nie je splnené
vyššie uvedené vecné kritérium. Popretú pohľadávku žalobcu voči úpadcovi preto nemôže súd svojim

rozhodnutím určiť za pohľadávku proti podstate bez ohľadu na to, že vznikla po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu.

12. Súd je toho názoru, že v posudzovanom incidenčnom spore nie je možné priznať úspech
argumentácii žalobcu, že ním uplatnená pohľadávka spĺňa kritérium pohľadávky proti podstate podľa

ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, keďže vznikla po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou majetku
podliehajúceho konkurzu.
12.1. K predmetnému konštatovaniu uvádza súd v podrobnostiach nasledovné:

13. Predmetná pohľadávka žalobcu nevznikla v súvislosti so správou majetku úpadcu podliehajúceho
konkurzu, ako to mylne prezentuje žalobca, keďže táto podmienka by mohla byť splnená jedine v

prípade, ak by došlo k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla W. Z., S.: BA 500IP, za
ktorú zodpovedá úpadca (t. j. k dopravnej nehode) až po vyhlásení konkurzu. Daná podmienka nie je
splnená, keďže k dopravnej nehode došlo 5. októbra 2010 a k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu
došlo až uznesením Okresného súdu Bratislava I z 13. júna 2011, sp. zn. 3K/23/2011 k 22. júnu 2011.
13.1. Zároveň súd poukazuje na to, že motorové vozidlo W. Z., S.: BA XXXIP nepredstavuje majetok

úpadcu podliehajúci konkurzu. Žalobca účelovo opomína tú skutočnosť, že vlastníkom predmetného
motorového vozidla v čase dopravnej nehody (5. októbra 2010) nebol úpadca, ale ako to vyplýva z
výpisu z evidencie predloženej samotným žalobcom. Vlastníkom motorového vozidla bola v období od
12. augusta 2010 do 1. februára 2011 obchodná spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o. Úpadca bol
len držiteľom motorového vozidla, a teda nejedná sa o majetok podliehajúci konkurzu.

14. Súd je pri posudzovanej pohľadávke žalobcu toho názoru, že neprichádza do úvahy extenzívny
výklad pojmu „pohľadávka proti podstate“. Súdu je známe uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája
2010, sp. zn. 5Obdo/2/2010 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 7/2010 pod č. 9), avšak v označenom rozhodnutí posudzoval dovolací súd otázku,

či pohľadávka Sociálnej poisťovne - dávka garančného poistenia upravená zákonom č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou
proti podstate v zmysle § 87 ZKR.
14.1. Závery predmetného R-kového rozhodnutia však nie je možné rozširovať na všetky pohľadávky,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Naopak je nutné zohľadňovať špecifiká najvyšším súdom

posudzovanej veci, keďže v prípade plnenia Sociálnej poisťovne z garančného poistenia zamestnancom
úpadcu sa jedná o verejnoprávnu pohľadávku Sociálnej poisťovne.
14.2. Závery z uznesenia najvyššieho súdu z 27. mája 2010, sp. zn. 5Obdo/2/2010 však nie je možné
aplikovať na iné - súkromnoprávne - pohľadávky, o akú ide aj v aktuálne rozhodovanom spore. Inými
slovami povedané, nie je možné považovať pohľadávku vzniknutú plnením z akéhokoľvek garančného

fondu za pohľadávku proti podstate s odkazom na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2010, sp. zn.
5Obdo/2/2010, ale výlučne verejnoprávnu pohľadávku Sociálnej poisťovne poskytnutej z garančného
poisteniazamestnancomúpadcu.Pohľadávkužalobcuvyplatenúzgarančnéhofondupodľa§24zákona
č. 381/2001 Z. z. tak nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate.

15. Ak žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 15. januára 2018 argumentoval, že predmetný nárok
si uplatňuje s odkazom na znenie ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, súd v krátkosti uvádza, že ani predmetná
žalobcova argumentácia nie je správna.
15.1. V prvom rade odkazuje súd na vyššie vyslovený právny záver (k tomu viď bod 13.1. odôvodnenia
rozsudku vyššie), v zmysle ktorého motorové vozidlo W. Z., S.: BA XXXIP nebolo vo vlastníctve úpadcu,

a teda sa nejedná o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu.
15.2. Zároveň súd dáva do pozornosti, že žalobca ako veriteľ úpadcu si môže v súdnom konaní
iniciovanom voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu uplatňovať len tie nároky, ktoré zákon o
konkurze pripúšťa. Keďže pohľadávka žalobcu nie je v zmysle vyššie vyslovených právnych záverov
pohľadávkou proti podstate, nemôže sa žalobca s úspechom domáhať priznania voči správcovi takej

pohľadávky, ktorú je možné prihlásiť do konkurzu len prihláškou podľa ustanovenia § 28 ZKR.

16. Len ako poznámku súd záverom poukazuje na to, že ani v dôsledku neskorších legislatívnych zmien,
ktoré novelizovali (konkretizovali) pôvodné znenie ustanovenia § 87 ods. 1 a ods. 2 ZKR a nanovo(širším spôsobom) vymedzili, aké pohľadávky považuje zákon za pohľadávky proti podstate. Pričom ani
v súčasnosti zákon pohľadávku žalobcu neoznačuje za pohľadávku proti podstate (k tomu viď znenie
ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze v aktuálnom znení).

17. Keďže pohľadávka žalobcu, ktorej určenia sa podanou incidenčnou žalobou domáha, nie je
pohľadávkou proti podstate, vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
17.1. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 a ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.
18.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).