Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 19, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202273
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7819202273.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: L. F., E. F., O. X.X.XXXX,

Z. V. XXX XX T. XX, právne zastúpeného: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, Čučmianska dlhá 7,
048 01 Rožňava, IČO: 42240301, proti žalovaným: 1) U. M., E. T., O. X.X.XXXX, Z. V. XXX XX T. XX, 2)
Y. M., E. Y., O. X.XX.XXXX, Z. V. Š. XXXX/XX XXX XX Z., 3) U.. X. D., E. D., O. XX.X.XXXX, Z. V. XXX
XX T. XX, 4) L. T., E.Ý. T., O. X.X.XXXX, Z. V. XXX XX T. XX, 5) R. T., E. T., O. X.X.XXXX, Z. V. V. XXX/
X, XXX XX E., žalovaným 1) a 5) právne zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová,
s.r.o., Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47258853, 6) B. D., E. I., O. X.X.XXXX, Z. V. XXX
XX T. XX, 7) Podielnícke družstvo Gočaltovo, 049 33 Kunova Teplica 210, IČO: 36183512, 8) W. M., E.

M., O. XX.X.XXXX, Z. V. XXX XX T. XX, 9) D. Y., E. Y., O. XX.X.XXXX, Z. V. XXX XX T.R. XXX, 10) U..
U. M., E. M., O. XX.X.XXXX, Z. V. L. XXX/XX, XXX XX L., 11) U.. U. T., E. P., O. XX.X.XXXX, Z. V. M.
XXX, XXX XX B., 12) W. Š., E. T., O. X.X.XXXX, Z. V. M. XXXX/XX, XXX XX E., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným 1. a 5. právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % .

III. N e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 2., 3, 4., 6., 7.,
8., 9., 10., 11., 12.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je výlučným
vlastníkom v podiele 1/1 parcely KNC 194/5 o výmere 99 m2, zastavané plochy a nádvoria vytvorenej
z pôvodných parciel KN-E 968/1 orná pôda o výmere 344 m2 a KN-E 969/1 orná pôda o výmere 745
m2 evidovaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. a parcely KNC 198 o výmere 508 m2
zastavané plochy a nádvoria vytvorenej z pôvodných parciel KN-E 971/1 orná pôda o výmere 515 m2,

KN-E 969/1 orná pôda o výmere 745 m2, KN-E 968/1 orná pôda o výmere 344 m2, evidovaných na
liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T., KN-E 970/1 orná pôda o výmere 363 m2, evidované na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. a KN-E 967/2 orná pôda o výmere 224 m2 evidovanej
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T., pričom parcely boli vytvorené geometrickým plánom
č. 36210161-49/2018 Evou Piljanovou, overeného 3.5.2018 pod číslom G1-146/2018 a žiadal priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že je spoluvlastníkom stavby rodinného domu nachádzajúceho sa
na parcele č. 194/5, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX so súpisným číslom XX, katastrálne územie
T.. Parcela KNC č. 194/5, na ktorej leží stavba, nie je evidovaná na liste vlastníctva. Predkovia žalobcu,
rodičiaD.F.aB.F.rodinnýdomajsospornýmipozemkamidobromyseľneanerušeneužívaliakovlastné.Pozemky nadobudli na základe kúpy a uzavreli kúpnu zmluvu 6.7.1962 ohľadom pozemku za účelom
výstavbyrodinnéhodomuspredávajúcimiL.Y.Y.,K.T.,rodenouY.Y.,U.T.,rodenáY.Y.,K.Y.Y.,L.V.O.,
D. V. O., U. O. rodená I., U. D., D. D., U. D. rodená M., L. D., L. T., U. T. rodená Č., U. R. rodená T., K. Z.

rodená T., D. I. Č., D. I. N.. Po vstupe žalobcu do vlastníckych práv svojich predkov sporné nehnuteľnosti
dobromyseľne a nerušene viac ako desať rokov užíva ako vlastné. Žalobca má sporné nehnuteľnosti
riadne oplotené a každoročne za nich platí miestnu daň. Žalobca po nájdení kúpnej zmluvy zo dňa
6.7.1962 a reálneho výkonu vlastníckych práv v záujme riešenia prístavby rodinného domu si nechal
vyhotoviť geometrický plán a zistil, že vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam ležiacim pri rodinnom

dome nie je premietnutý do katastra. Žalobca pred podaním žaloby oslovil všetkých vlastníkov sporných
nehnuteľností s cieľom riešiť otázku zápisu vlastníckeho práva na základe osvedčenia o vydržaní v
prospech žalobcu. Súhlas s vydržaním prejavili len žalovaní 4 a 12 a právni predchodcovia žalovaných
3 a 6. Žalovaní 9 a 11 s vydržaním nesúhlasili.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že užíval sporné nehnuteľnosti ako vlastné, tieto sú dlhoročne oplotené

a v ich užívaní nebol doposiaľ nikým rušený a preto bola jeho držba dobromyseľná. Žalovaní sa k
predmetným nehnuteľnostiam nehlásili a žalobca a jeho právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti
na vlastné náklady obhospodarovali, starali sa o nich, riadne si plnili daňovú povinnosť a od roku
2003 uhrádzal žalobca daň z nehnuteľností. Určením vlastníckeho práva dôjde k zmene formálne
vykazovaného vlastníckeho stavu, odstráni sa stav právnej neistoty. Naliehavý právny záujem na určení

okrem odstránenia právnej neistoty videl žalobca aj v dobrých mravoch, ktoré by boli porušené, ak
by už raz nadobudnutý a riadne užívaný pozemok nebol vo vlastníctve potomkov nadobúdateľa, ale
naďalej zostal vo vlastníctve potomkov predávajúcich, ktorí už za predmet prevodu prijali v minulosti
plnenie. Celé generácie právnych nástupcov predávajúcich sa správali tak, že rešpektovali usporiadanie
vlastníckych vzťahov. Žalobca nedokázal predmetný stav riešiť skôr, ako sa mu podarilo získať listinu

pôvodného nadobúdacieho titulu.

4. Žalobca v rámci konania pri pokuse o dohodu medzi účastníkmi navrhol schváliť zmier, podľa ktorého
by sa stal výlučným vlastníkom parciel 194/5 o výmere 99 m2 a 194/8 o výmere 508 m2 (tieto parcely
sú predmetom konania) a naviac žiadal dohodou riešiť aj parcely 347/25 o výmere 69 m2 a 347/27 o

výmere 341 m2 s tým, že z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov by uhradil žalovanej 1 sumu
1782,50 EUR, žalovanému 5 sumu 16,86 EUR, žalovanému 9 sumu 8,44 EUR, žalovanému 10 sumu
25,30 EUR, žalovanému 11 sumu 25,30 EUR. Pre nesúhlas žalovaných 1, 5 a 12 nedošlo k dohode.

5. Žalobca zdôraznil, že parcela 194/5 vytvorená geometrickým plánom v čase vzniku kúpnej zmluvy je

zachytenáajvkatastrinehnuteľnostíaveľkosťoukorešpondujesparcelou,ktorábolapredmetomkúpnej
zmluvy. Právni predchodcovia žalobcu oprávnene užívali spornú parcelu, ktorú odkúpili a na ktorej si
postavili rodinný dom. Kúpnu cenu zaplatili, nakoľko nikto z predávajúcich neprotestoval a nevymáhal
kúpnu cenu. Žalobca bol dobromyseľným vlastníkom, nakoľko jeho rodičia v roku 1962 kúpili sporný
pozemok, žalobca sa narodil v roku 1963 a od roku 1965 tam s rodičmi býval v rodinnom dome. Aj keď

zmluva nebola zavkladovaná, bola nadobúdacím titulom a dôvodom na vydržanie vlastníckeho práva.
Žalobca považoval držbu za oprávnenú a nespornú. Rodinný dom súpisné číslo XX žalobca nadobudol
titulom dedenia, pričom jeho súrodenci sa vzdali dedičských nárokov a druhú polovicu rodinného domu
nadobudol od svojej matky na základe darovania. Po nadobudnutí nadstavby žalobca mal zato, že spolu
s rodinným domom užíva oprávnene aj parcelu č. 194/5, na ktorú nie je založený list vlastníctva a to od

roku 2008. Riadne si plnil aj daňovú povinnosť. Žalobca teda vstúpil do dobromyseľnej držby po svojich
rodičoch, jeho právnych predchodcoch. Tiež poukázal na súhlasy niektorých žalovaných s vydržaním
vlastníckeho práva. Súrodenci žalobcu pri dedení sa vzdali práva k domu a zároveň boli uzrozumení,
že aj pozemok výlučne patrí žalobcovi.

6. Žalobca k skutkovým okolnostiam uviedol, že jeho rodičia postavili plot okolo rodinného domu a bolo
to po výstavbe rodinného domu. Stále mu tvrdili, že pozemky riadne odkúpili, o čom svedčí aj kúpna
zmluva z roku 1962. Žalobca uviedol, že nikto v minulosti nekontaktoval jeho rodičov, že by nezaplatili
kúpnu cenu alebo, že by niekto namietal právo k pozemku. Po tom, čo sa žalobca oženil, tam býval so
svojou manželkou a so svojimi deťmi a sporný pozemok užíval. Žalobca nevedel odpovedať na otázku,

ku ktorému dňu nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku. Žalobca zistil po smrti svojej matky,
že ohľadom pozemkov nie je niečo v poriadku.7. Žalobca poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 144/1959 Zb., ktorá vykonávala Stavebný poriadok,
kde v § 24 ods. 2 bola predpísaná povinná dokumentácia k stavebnému povoleniu okrem iných aj
preukázanie, že stavebník má vecné právo k pozemku alebo požiadal o vyvlastnenie. Rozhodnutie o

povolení stavby cituje uvedenú vyhlášku a v čase vydania stavebného povolenia nebola sporná otázka
vlastníctva, resp. ohľadom zaplatenia kúpnej ceny. V povolení stavby je vyjadrenie zamestnávateľa
a vyjadroval sa aj odborový zväz a traja účastníci zmluvy boli kolegami otca žalobcu. Ak by v tom
čase boli nejaké pochybnosti, určite by boli vznesené námietky. Tým bola preukázaná dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalobcu pri kúpe sporného pozemku a takisto dobromyseľnosť žalobcu, ktorý

vstúpil do držby sporného pozemku. Žalobca zdôraznil, že jeho otec mu stále vravel, že v roku 1961
pozemok odkúpil. Pamätal si na kolegov svojho otca. Chodili ku pánovi T. šrotovať obilie a pani T.
sa kamarátila s jeho matkou a nikto nespomínal, že by pozemky neboli vyporiadané. Určite by tam
nemohli stavať, ak by to nemali vyporiadané. Žalobca tvrdil, že jeho rodičia určite zaplatili kúpnu cenu a
keďže žalobca sa nechcel súdiť, preto celú vec chcel vyriešiť mimosúdne a dohodnúť sa so zapísanými
vlastníkmi. Bol ochotný aj druhýkrát za pozemok zaplatiť, ale nakoniec sa nedohodol so žalovanou 1,

ktorá stále zvyšovala cenu za pozemok. Žalobca uviedol, že po smrti otca v rámci dedičského konania
sa dohodol so súrodencami, že ich vyplatí a sestrám vyplatil po 10000 SKK a bratovi 20000 SKK.
Žalobca tvrdil, že v čase darovania rodinného domu od matky si neuvedomoval, že dom nadobúda
bez pozemku. Prvýkrát to zistil až vtedy, keď si jeho deti chceli postaviť garáž. Žalobca uviedol, že
sporný pozemok nadobudol v dedičstve po otcovi a potom darovaním po mame. V rodine to užívali

60 rokov. Najprv otec, po ňom žalobca a v súčasnej dobe žalobcov syn. Žalobca to nadobudol v roku
2008. Vlastnícke právo teda nadobudol na základe vydržania k parcele KNC 194/5 o výmere 607
m2, nakoľko ju užíval ako oprávnený držiteľ počas vydržacej doby viac ako desať rokov. Vychádzal z
predpokladu a vlastného presvedčenia a pokračoval v predošlej dobromyseľnej držbe svojich rodičov,
ktorí ju odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.1962. Žalobca do dobromyseľnej držby vstúpil v

roku 2008 ako výlučný vlastník a v čase vstupu do držby z dôvodu nedostatku právnych vedomostí
si neuvedomoval, že by mohol byť nejaký problém s pozemkom. Na problém s pozemkom upozornil
jeho rodinných príslušníkov až obecný úrad v roku 2018, keď si žalobcov syn ohlásil drobnú stavbu
a vtedy zistil, že žalobca nie je vedený ako vlastník sporného pozemku. Počas celej doby užívania
rodičmi žalobcu alebo žalobcom nedošlo k žiadnemu narušeniu pokojnej držby zo strany spoluobčanov,

účastníkovkúpnejzmluvyaleboichprávnychnástupcov.Niktoichnevyzývalkvydaniuvecianikvráteniu
nehnuteľnosti. Žalobca za nadobúdací titul považuje dedenie, vyplatenie súrodencov a darovanie v roku
2008. Už v tom čase však žalobca so započítaním oprávnenej držby svojich právnych predchodcov
mal splnené predpoklady vydržania. Žalobca sa cítil aktívne legitimovaný v spore, nakoľko, keď v roku
2008 nadobudol nehnuteľnosti, vyplatil svojich súrodencov a preto nemôže byť žiadna ďalšia osoba

aktívne legitimovaná. Žalobca bol vnútorne presvedčený a jeho presvedčenie je podložené objektívnymi
okolnosťami,žejevlastníkomspornéhopozemku.Žalobcapritrováchkonanianavrholrozhodnúťtak,že
súd zaviaže tých žalovaných na náhradu trov, ktorí nesúhlasili s podanou žalobou a od tých žalovaných,
ktorí súhlasili s podanou žalobou, trovy nežiadal.

8. Žalovaní 1 a 5 nesúhlasili s podanou žalobou, navrhli ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Popierali skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že jeho predkovia D. F. a B. F. užívali sporné nehnuteľnosti
ako oprávnení držitelia. Z predložených listinných dôkazov, najmä z kúpnej zmluvy, táto skutočnosť
nevyplýva a nevyplýva ani to, že by aj žalobca mal mať dobromyseľnú držbu. Právni predchodcovia
žalobcu vstúpili do držby nedobromyseľne a preto nemohli oni, ani žalobca, nadobudnúť vlastnícke

právo. Tiež popierali tvrdenia žalobcu, že by jeho právni predchodcovia riadne zaplatili za sporné
nehnuteľnosti, nakoľko predchodcom žalovanej 1 nebola žiadna kúpna cena vyplatená. Skutočnosť,
že žalobca platil daň z nehnuteľnosti za priľahlý pozemok pri dome, ktorý si svojvoľne zabral a oplotil,
nie je dôkazom dobromyseľnej držby. Poukázali na § 5 ods. 3 zákona 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach, kde ak nie je možné určiť daňovníka, daňovníkom je osoba, ktorá pozemok užíva. Žalovaní

1 a 5 majú svoje pozemky prenajaté žalovanému 7, o čom predložili súpis prenajatých pozemkov. K
navrhnutému súdnemu zmieru žalovaní 1 a 5 uviedli, že pri určení vlastníctva nie je možné rozhodnúť
zmierom a naviac navrhnutý zmier rozšíril predmet pôvodného konania. Keďže neuznali vlastnícke
právo žalobcu na základe vydržania, žalovaná 1 bola ochotná odpredať žalobcovi svoj podiel z
nehnuteľností, ale len vcelku, nakoľko žalobca si zabral a ohradil viac, ako bolo pôvodne uplatnené.

Naviac poukázali na ustanovenia zákona č. 65/1951 Zb., pričom súhlas okresného národného výboru
neboldanýakúpnacenanebolanikdyzaplatenázdôvoduchýbajúcehoprivoleniaokresnéhonárodného
výboru. Právni predchodcovia žalobcu nehnuteľnosť neužívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí,
nakoľko priamo v kúpnej zmluve, ktorú podpísali, sa nachádzal text, že k prevodu vlastníctva dôjdeaž privolením okresného národného výboru. Naviac v stavebnom povolení bolo výslovne uvedené, že
povolením stavby nedochádza k majetkovoprávnemu vyporiadaniu pozemku. Žalobcovia 1 a 5 namietali
skutočnosť, že subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie

je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Predložené
listinyvsúdnomkonaníatorozhodnutieopovolenístavbyakúpnazmluvapreukazujú,žepredchodcovia
žalobcu a absolútne nie žalobca, nemohli byť oprávnenými držiteľmi, hoci sporný pozemok užívali viac
ako desať rokov. Vyplýva to z dvoch základných skutočností a to, že v kúpnej zmluve rodičia žalobcu
potvrdili svojim podpisom, že kúpna cena bude vyplatená až po privolení súhlasu okresného národného

výboru, odboru pôdohospodárstva na základe zákona 65/1951 Zb. a účinnosť zmluvy je podmienená
udelením privolenia k prevodu. Druhým dôvodom bola skutočnosť, keď požiadali o udelenie súhlasu na
stavbu rodinného domu, pričom v udelení súhlasu je výslovne uvedené, že stavebné povolenie nerieši
otázky majetkovoprávne. Stavebný poriadok neriešil, nezaoberal sa a neupravoval právo stavebníka k
pozemku, na ktorom má stavba stáť. Jedná sa o objektívne okolnosti, na základe ktorých nemohli právni
predchodcovia žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo na základe vydržania, hoci dlhodobo nehnuteľnosť

užívali. Ak neboli dobromyseľní držitelia na začiatku, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani po
uplynutí vydržacej doby. Ani ich právny nástupca nemohol vstúpiť do držby a následne nadobudnúť
vlastníckeprávovydržaním.Žalobcavkonaníaninevedeluviesť,kedymalnadobudnúťvlastníckeprávo
k žiadanej nehnuteľnosti a keďže žijú ešte ďalší jeho súrodenci, nebol aktívne legitimovaný na podanie
takejto žaloby. Aby mohol byť žalobca úspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva, mal povinnosť

predložiť relevantné skutkové tvrdenia. Žalobca len tvrdí, že vlastnícke právo nadobudol na základe
vydržania, ale netvrdí skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné konštatovať, ku ktorému dňu
mal vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo. Samotný žalobca nevie, kedy mal nadobudnúť vlastnícke
právoakedysastalvýlučnýmvlastníkom.Priurčenívlastníckehoprávavydržanímmábremenotvrdenia
žalobca, z akých konkrétnych skutočností vyvodzuje svoje vlastnícke právo. Žalobca len tvrdil, že je

vlastníkom rodinného domu, nevedel kedy nadobudol vlastnícke právo k pozemku a pozemok mal
získať v dedičskom konaní po svojom otcovi a darovacou zmluvou od svojej matky. Predložené listinné
dôkazy však dokazujú len jedinú skutočnosť, že rodinný dom vo vlastníctve žalobcu je postavený
na parcele KNC 194/5. Ani list vlastníctva, dedičské rozhodnutie, ani darovacia zmluva nemôže byť
dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k pozemku. Tak právni predchodcovia žalobcu

ako aj žalobca sa iba zmocnili cudzej veci, zabrali cudzí pozemok, obsadili ho, oplotili, dokonca v
dvakrát väčšom rozsahu, než mali kúpnou zmluvou z roku 1962 odkúpiť. Samotná kúpna zmluva
právnych predchodcov žalobcu je jednoznačným dôkazom o tom, že neboli dobromyseľní, nakoľko
vlastnoručným podpisom potvrdili, že vyplatenie kúpnej ceny je viazané na privolenie štátneho orgánu
k prevodu poľnohospodárskej pôdy. Tiež potvrdili, že účinnosť kúpnej zmluvy je podmienená udelením

súhlasu štátneho orgánu k prevodu nehnuteľností. Rodičia žalobcu teda od začiatku pri vstupe do
držby nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi, že im pozemok patrí a ani po uplynutí vydržacej doby
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo a po nich žalobca. Žalobca v konaní neuviedol skutkové tvrdenia
rozhodujúce pre vyhovenie žalobe a predložil dôkazy, ktoré vylučujú vlastnícke právo žalobcu k spornej
nehnuteľnosti. Preto žiadali žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

9. Žalovaná 2 súhlasila so žalobou pri predbežnom prejednaní sporu a navrhla nepriznať žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania.

10. Žalovaný 3 najprv súhlasil s podanou žalobou a počas konania navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu,

že nebol predložený dôkaz o zaplatení kúpnej ceny.

11. Žalovaný 4 súhlasil s podanou žalobou, nakoľko pre neho je to zanedbateľná čiastka. Trovy konania
si neuplatnil.

12. Žalovaná 6 súhlasila so žalobou a trovy konania si neuplatnila.

13. Žalovaný 7 najprv súhlasil s podanou žalobou a následne v konaní zmenil postoj z dôvodu, že nebolo
preukázané zaplatenie kúpnej ceny a preto nesúhlasil so žalobou. Žalovaný 7 uviedol, že podiel na
spornej nehnuteľnosti nadobudol v roku 2015 a nemal vedomosť o tom, že by jeho podiel sa nachádzal

aj v oplotenej časti. Žalovaný 7 ako nájomca platil dane za prenajaté pozemky a predložil aj potvrdenie
od Obce T., za ktoré parcely platil daň. Trovy konania si neuplatnil.

14. Žalovaná 8 súhlasila so žalobou a trovy konania si neuplatnila.15. Žalovaný 9 nesúhlasil so žalobou z dôvodu, že predmetný podiel nebol predmetom kúpnej zmluvy
zo dňa 6.7.1962, o čom svedčí aj list vlastníctva XXX. Navrhol odpredať svoj spoluvlastnícky podiel za

2,50 EUR / 1 m2. Trovy konania si neuplatnil.

16. Žalovaný 10 nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Bol ochotný odpredať svoj podiel
na nehnuteľnosti. Priame vedomosti o sporných nehnuteľnostiach nemal, len čo zistil od svojej starej
matky. Účastníkom zmluvy mal byť otec jej manžela, avšak v kúpnej zmluve podpis nenašiel. V rodine

nemali vedomosť, že by to bolo predávané. Trovy konania si neuplatnil.

17. Žalovaná 11 so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že jej predkovia, ani ona nikdy spoluvlastnícky podiel
na pozemku nepredali. Navrhla odpredaj spoluvlastníckeho podielu. Trovy konania si neuplatnila.

18.Žalovaná12súhlasilasožalobouzdôvodunepatrnejvýmeryatrovykonaniasineuplatnila.Ohľadom

oplotenia uviedla, že najprv bola postavená stavba a rodičia žalobcu užívali vedľajší pozemok ako
políčko.Plotjetam15možno20rokov.Nemalavedomosťanivrámcirodinyohľadompredajapozemkov.
Predtým sa jednalo o pozemky, ktoré boli riadne obhospodarované družstvom a potom sa tam začali
stavať dva domy a následne boli za nimi postavené aj družstevné bytovky. Občania boli vyporiadaní s
tým, že sa tam stavajú domy a nikto už neriešil pozemky.

19. Z výpovede svedkyne U. F., manželky žalobcu vyplýva, že po uzavretí manželstva v roku 1989
bývala v rodinnom dome aj s rodičmi žalobcu až doteraz. Rodičia žalobcu stále tvrdili, že pozemok riadne
odkúpili a že v budúcnosti to bude ich. Preto s manželom si celý čas mysleli, že všetko je v poriadku. Po
úmrtí otca žalobcu si mysleli, že tak dom, ako aj pozemok je vyriešený. Matka žalobcu mu darovacou

zmluvou previedla časť domu. Oplotenie okolo domu bolo postavené už v čase, keď tam prišla bývať.
Odvtedy bol plot len opravovaný. Pri dedičskom konaní žalobca vyplatil pred notárkou bratovi D. 20000
SKK a sestrám po 10000 SKK. Keďže mu jedna sestra zomrela, tak čiastku 10000 SKK dal deťom sestry,
K. a U.. O problémoch s pozemkom sa dozvedeli až po smrti matky žalobcu a to v súvislosti, že jej syn
chcel postaviť garáž a na obecnom úrade sa to zistilo. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej svokrovci stále

tvrdili, že pozemok riadne kúpili, obaja pracovali na družstve. Na pozemku si postavili dom, aby mali kde
bývať. Po zistení problémov s pozemkom to chceli vyriešiť dohodou, pričom oslovili žalovanú 1, kde jej
ponúkli 500 EUR za podiel. Následne od nich pýtala 2,00 EUR / 1 m2, potom 2,50 EUR a keď už pýtala
3,50 EUR, to bolo pre nich veľa a preto sa nedohodli.

20. Svedok L. F., syn žalobcu, uviedol, že v dome starých rodičov býval od narodenia. Stará mama
stále hovorila, že to riadne odkúpila, aby to bolo pre rodinu. O problémoch s pozemkom sa dozvedeli
až po jej smrti, keď chcel postaviť prístrešok na auto a začal riešiť povolenie na stavbu. Vtedy zistili,
že jeho otec nie je vlastníkom pozemku. Svedok uviedol, že dovtedy nebol žiadny problém. Jeho starí
rodičia boli slušní pracovití ľudia, mali dobré vzťahy v dedine a nikto nič nenamietal. Žalobca nadobudol

nehnuteľnosti po starom otcovi ako dedičstvo a stará matka mu to darovala. Bol prítomný pri podpise
darovacej zmluvy. Žalobca sa vyporiadal aj so svojimi súrodencami, ktorých vyplatil. Svedkova stará
matka sa kamarátila s matkou žalovanej 1, s ktorou spolu vysedávali na lavičke. Ďalej uviedol, že pred
podaním žaloby komunikoval so žalovanou 1 a chcel sa dohodnúť, pričom žiadala kúpnu cenu 2,00
EUR, následne 2,50 EUR, s čím žalobca súhlasil, ale keď zvýšila cenu na 3,50 EUR / 1 m2, tak už s

tým nesúhlasili a preto sa nedohodli.

21. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

22. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. vyplýva, že je tam evidovaná parcela registra E č.

970/1 orná pôda o výmere 363 m2 a vlastnícke právo svedčí žalovaným 2 až 12.

23.Zlistuvlastníctvač.XXXkatastrálneúzemieT.vyplýva,žesútamevidovanéparcelyregistraC,968/1
orná pôda o výmere 344 m2 a 969/1 orná pôda o výmere 745 m2 a vlastnícke právo svedčí žalovanej 1.

24. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. vyplýva, že je tam evidovaná parcela registra E,
967/2 orná pôda o výmere 224 m2 a vlastnícke právo svedčí žalovanej 1 a 2.25. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. vyplýva, že je tam evidovaná stavba rodinný dom
súpisné číslo XX, ktorý sa nachádza na parcele 194/5 a vlastnícke právo svedčí žalobcovi v podiele 1/2.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súpisné číslo XX, nie je evidovaný na liste vlastníctva.

26. Z Rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.9.1961 vyplýva, že otcovi žalobcu bola povolená v
obci T. stavba rodinného domu na parcele 194/2 o výmere 54,30 m2 s nákladom 70000 Kčs a s dobou
ukončenia stavby 30.9.1963, ktoré bolo predĺžené do roku 1965. V osobitných podmienkach sa uvádza,
že toto stavebné povolenie nerieši otázky majetkovoprávne.

27. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 25.4.1962, ktorej podpisy boli overované 26.6.1962 a 6.7.1962 vyplýva, že
predávajúci uvedení v druhom odseku tohto odôvodnenia odpredali rodičom žalobcu D. F. a B. rodenej
M. na účely výstavby rodinného domu časť nehnuteľnosti z parcely 967/2, 968/1, 969/1, 971/1 a 970/1
vytvorenej geometrickým plánom zo dňa 19.8.1961 č. 55-25-207-320/61 zlúčených do novej parcely
969/4 o výmere 607 m2. V zmluve boli uvedené výmery a určené kúpne ceny jednotlivým predávajúcim

s tým, že kúpne ceny budú vyplatené po udelení privolenia k tomuto prevodu podľa zákona č. 65/1951
Zb. Podľa bodu 2 zmluvy účinnosť tohto právneho úkonu je podmienená udelením privolenia k prevodu
ONV v Rožňave.

28. Z Geometrického plánu zo dňa 16.4.2018, overeného 3.5.2018 vyplýva, že okrem iných bola

vytvorená parcela 194/5, zastavaná plocha o výmere 99 m2 z pôvodných parciel 968/1 diel 9 a 969/1
diel 13 a parcela 194/8 zastavaná plocha o výmere 508 m2 z pôvodných parciel 967/2 diel 6, 968/1 diel
10, 969/1 diel 14, 970/1 diel 16 a 971/1 diel 17.

29. Z Potvrdenia Obce T. zo dňa 25.10.2018 vyplýva, že žalobca má vyplatenú daň za rodinný dom

súpisné číslo XX a za pozemok o výmere 99 m2 a 507 m2 od roku 2003. Z ďalšieho potvrdenia od
Obce T. zo dňa 8.6.2022 vyplýva, že žalobca je platiteľom dane za nehnuteľnosť o výmere 607 m2.
Z potvrdenia zo dňa 16.6.2022 vyplýva, že žalovaný 7 je platiteľom dane z nehnuteľnosti za parcely
registra E 967/2, 968/1, 969/1, 970/1, 971/1 od roku 1993.

30. Z Výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 55-25-207-920/61 vyplýva, že okrem iných parciel bola
vytvorená parcela 194/5 o výmere 607 m2 držiteľa D. F. a U. rodenej M..

31. Z Osvedčenia o dedičstve 4D/434/08 zo dňa 14.10.2008 o prejednaní dedičstva po otcovi žalobcu D.
F., ktorý zomrel 26.9.2000, vyplýva, že pôvodné dedičské konanie sa viedlo pod D/791/00 a neboli v ňom

prejednané nehnuteľnosti. Keďže sa jednalo o novoobjavený majetok, boli prejednané nehnuteľnosti
katastrálne územie T., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý sa
nachádza na parcele 194/5. Predmetom dedičstva bola polovica rodinného domu, ktorú nadobudol
žalobca.

32. Z Darovacej zmluvy zo dňa 14.10.2008 uzavretej medzi matkou žalobcu a žalobcom vyplýva, že
predmetom darovania bol rodinný dom súpisné číslo XX v podiele jedna polovica, ktorý sa nachádza
na parcele 194/5.

33. Z úmrtného listu matky žalobcu B. F. vyplýva, že zomrela 11.2.2017. Z uznesenia o prejednaní

dedičstva po matke žalobcu 2D/24/2017 zo dňa 18.5.2017 vyplýva, že bol vydaný majetok nepatrnej
hodnoty a konanie o dedičstve sa zastavilo.

34. Z potvrdenia Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 2.11.1979 vyplýva, že pôžička poskytnutá rodičom
žalobcu 28.1.1965 vo výške 10000 Kčs, ktorá bola zabezpečená obmedzením prevodu domu, parcela

969/4 EN 194/5, bola úplne zaplatená.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná a
preto ju zamietol.

36. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám KNC 194/5 a 194/8 katastrálne územie
T. na základe vydržania vlastníckeho práva k uvedeným parcelám, nakoľko ich dobromyseľne užíval
po tom, ako ich nadobudol dedením a darovaním a naviac vstúpil do dobromyseľnej dlhodobej držby
pozemkov po svojich rodičoch.37. Podľa § 134 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka: (1) Oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu

desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

38. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka: (1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

39. Podľa § 130 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
právaakovlastník,najmämátiežprávonaplodyaúžitkyzvecipodobuoprávnenejdržby.(3)Oprávnený
držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej
držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace
s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

40. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa
oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je vlastníkom veci, so stavom
právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie zároveň

odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa mohol domnievať,
že nadobúdací titul existuje. Vydržanie predstavuje výnimku z nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.
Nevykonávaním vlastnícke právo nezaniká, avšak pri dlhodobom výkone oprávnenej držby zo strany
inej osoby môže dôjsť vydržaním k zániku vlastníctva u pôvodného vlastníka a vzniku vlastníckeho práva

u vydržateľa.

41. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia žalobcu získali rozhodnutie o prípustnosti stavby
na výstavu rodinného domu na parcele č. 194/2 a to 22.9.1961. Žalobca v konaní zároveň predložil
kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 25.4.1962, ktorou jeho rodičia odkupovali pozemok o výmere 607 m2,

ktorý bol vytvorený geometrickým plánom zo dňa 19.8.1961 a označeným ako parcela 969/4 zastavaná
plocha o výmere 607 m2. Z ďalšieho listinného dôkazu od Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 2.11.1979
vyplýva, že rodičia žalobcu splatili pôžičku, ktorá bola zabezpečená obmedzením prevodu domu, ktorý
sa nachádzal na parcele č. 969/4 - EN 194/5. V konaní nebol predložený dôkaz ohľadom vyplatenia
dohodnutých kúpnych cien pre jednotlivých predávajúcich a nebolo predložené rozhodnutie bývalého

ONV v Rožňave o privolení k prevodu podľa zákona č. 65/1951 Zb.

42. Z vyššie uvedeného je možné konštatovať, že rodičia žalobcu požiadali o vydanie stavebného
povolenia, ktoré aj v ich prospech bolo vydané. Pred vydaním stavebného povolenia bol vyhotovený
geometrický plán zo dňa 19.8.1961. Následne po vydaní stavebného povolenia uzavreli kúpnu zmluvu,

ktorou odkupovali stavebný pozemok o výmere 607 m2 tak, ako bol vytvorený geometrickým plánom. Je
zrejmé, že kúpna zmluva, ktorá bola vyhotovená v písomnej forme a dokonca podpisy predávajúcich boli
overené na bývalých MNV v Gočaltove, Markuške a Roštári, nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe.
Vzhľadomnaobdobieuzavretiakúpnejzmluvyatorok1962súdkonštatuje,narozdielodinýchprípadov,
keď sa prevádzali nehnuteľnosti neperfektnými zmluvami, v tomto prípade rodičia žalobcu vykonali

viaceré právne úkony, na základe ktorých sa mohli dôvodne domnievať, že vstúpili do oprávnenej držby
stavebného pozemku o výmere 607 m2, na ktorom si následne postavili rodinný dom.

43. Rodičia žalobcu teda vstúpili do držby stavebného pozemku oprávnene najskôr uzavretím kúpnej
zmluvy v roku 1962. Pre posúdenie začiatku plynutia vydržacej doby bolo nutné použiť ustanovenia §

115 a 116 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. U držiteľov sa vyžadovala dobromyseľnosť počas
celej vydržacej doby so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Je zjavné, že kúpna zmluva nebola zapísaná
v pozemkovej knihe a len z dlhodobého a nerušeného užívania nehnuteľnosti by bolo možné vyvodiť,
že rodičia žalobcu vstúpili a následne začali vykonávať držbu stavebného pozemku dobromyseľne. Od1.4.1964 nastala však zásadná zmena vo vzťahu k vydržaniu, nakoľko nový Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.1964, neupravoval spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Ak teda vydržacia doba neuplynula najneskôr do 31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníctva

vydržaním následne nedošlo.

44. Vydržanie vlastníckeho práva bolo obnovené až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.
účinnou od 1.4.1983. Vydržanie však bolo zúžené len na fyzické osoby a len na veci, ktoré mohli byť
v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom

vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania (§ 135a ods. 1 a
3 Občianskeho zákonníka v platnom znení do 31.12.1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre
pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním
uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134
Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 1.1.1992, prostredníctvom

prechodného ustanovenia v § 872 ods. 6 umožňuje do vydržacej doby započítať aj dobu držby
uskutočňovanú pred 1.1.1992.

45. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie bol toho názoru, že žaloba mala byť uplatňovaná na
určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch žalobcu. Žalobca totiž v konaní si

žiadal určiť vlastnícke právo k sporným pozemkom priamo na seba, pričom ale v konaní neuvádzal
také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že sa ujal dobromyseľne
držby sporných pozemkov a po celú vydržaciu dobu ich dobromyseľne užíval a stal sa ich vlastníkom
na základe vydržania. Žalobca v konaní nevedel uviesť, ku ktorému dňu mal nadobudnúť vlastnícke
právo na základe vydržania, čo je dôležité pre posúdenie, aká platná právna úprava platila. Žalobca

tvrdil, že sa ujal držby sporných pozemkov po smrti svojho otca a po darovaní zo strany svojej matky. Z
listinných dôkazov vyplýva, že otec žalobcu zomrel 26.9.2000 a v pôvodnom dedičskom konaní neboli
po ňom prejednané nehnuteľnosti. Stalo sa tak až 14.10.2008, keď bolo vydané osvedčenie o dedičstve
v konaní 4D/434/2008, kde žalobca nadobudol vlastnícke právo v podiele jedna polovica k rodinnému
domu súpisné číslo XX, ktorý sa nachádza na parcele 194/5 a ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva

č. XXX. V ten istý deň na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.10.2008 nadobudol vlastnícke právo
k druhej polovici rodinného domu od svojej matky. Tak z dedičského rozhodnutia, ako aj z darovacej
zmluvy, ale najmä z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastnícke právo svedčilo rodičom žalobcu len k
rodinnému domu a v poznámke je jasne uvedené, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je
evidovaný na liste vlastníctva. Samotný žalobca teda nemohol dobromyseľne vstúpiť do držby sporných

pozemkov, nakoľko najneskôr pri dedičskom konaní, resp. pri uzatváraní darovacej zmluvy, sa musel
dozvedieť, že pozemky nie sú vyporiadané. Žalobca totiž uviedol, že do držby vstúpil po dedení a po
darovaní od svojich rodičov a keďže neuviedol dátum vstupu do držby, tak súd môže len vyvodiť, že
do držby vstúpil 14.10.2008. Žalobca totiž netvrdil v konaní, že by od svojich rodičov ako vlastníkov na
základe vydržania, ešte za ich života nadobudol sporné pozemky na základe nejakého právneho úkonu.

46. Na základe vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že žalobcovi chýba titul na vstup
do oprávnenej držby sporných pozemkov, nakoľko v konaní netvrdil spôsob nadobudnutia sporných
pozemkov. Uvádzal len, že do držby vstúpil na základe dedenia alebo darovania po rodičoch, pričom
z oboznamovaných listín jednoznačne vyplýva, že predmetom dedenia, ani predmetom darovania,

pozemky neboli. Úplne iná situácia bola u rodičov žalobcu, keď obdržali stavebné povolenie a následne
kúpnopredajnou zmluvou odkupovali od pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, stavebný
pozemok a aj keď zmluva nebola registrovaná, mohli sa dôvodne domnievať, že vstupujú do držby
oprávnene a na základe kúpy. Právne vedomie ľudí v šesťdesiatych rokoch bolo určite na nižšej úrovni,
ako je v súčasnej dobe, keď dnes každému je jasné, že vlastnícke vzťahy sú evidované v katastri.

Preto tvrdenie žalobcu, že po dedení a po darovaní vstúpil do oprávnenej držby aj k pozemku, ktorý
nebol predmetom dedenia a darovania, nemôže založiť dobromyseľný vstup do držby a následne
dobromyseľné užívanie sporných pozemkov. Súd je toho názoru, že žalobca sa nestal vlastníkom
sporných pozemkov na základe vydržania a preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť.

47. Aj keď rodičia žalobcu mohli mať subjektívny pocit, že im sporné pozemky patria, takýto subjektívny
pocit nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. U rodičov žalobcu tento subjektívny pocit mohol byť
utvrdený skutočnosťou, že mali stavebné povolenie, že uzavreli kúpnu zmluvu a následne dlhodobo anikým nerušení sporné pozemky užívali. Iná je však situácia u žalobcu, ktorý mal subjektívny pocit z
ubezpečenia rodičov, že sporné pozemky kúpili, avšak v konaní ani netvrdil, na základe akého právneho
titulu sám vstúpil do oprávnenej držby. Ďalej nepreukazoval ďalšie okolnosti, ktoré by nasvedčovali

oprávnenosti jeho držby. Samotné tvrdenia, že pozemky zdedil, resp. mu boli darované, neboli
preukázané objektívnymi dôkazmi, nakoľko ani v dedičskom konaní, ani v darovacej zmluve pozemky
nie sú zahrnuté. Dlhodobá držba pozemkov rodičmi žalobcu bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť,
ktorá mohla v ňom vyvolať presvedčenie, že boli vlastníkmi nehnuteľnosti, preto nepostačovala pre
ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním samotným žalobcom.

48. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania.

Úspešní žalovaní 1 a 5 si uplatnili právo na náhradu trov konania a keďže boli úspešní v celom rozsahu,
súd im priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

50. Ostatní úspešní žalovaní si trovy konania neuplatnili a preto súd trovy konania vo vzťahu medzi
žalobcom a ostatnými žalovanými nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sanepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.