Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 2, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200071
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200071.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej
veci žalobkyne: MUDr. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX A., zastúpená: Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238
232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7339-4/2021 zo dňa 03. februára 2021, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7339-4/2021 zo
dňa 03.02.2021, ktorým žalovaná podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zastavila

konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 157/19/2207-5 zo dňa 08.08.2019
podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0411716517-GC04/17 zo dňa
07.07.2017, vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 6.431,40
Eur, a to vzhľadom k tomu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom
rozhodnuté.

2. Žalobkyňa namietala, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru
žalobkyne rozhodnutie obsahuje i nesprávne poučenie o jeho nepreskúmateľnosti súdom, nakoľko, hoci
ide o rozhodnutie procesnej povahy, má za následok ujmu na jej subjektívnych právach, čím nebola
naplnená jedna z podmienok vylučujúcich preskúmateľnosť súdom podľa § 7 písm. e) SSP (zákon č.

162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok).

3. Podľa žalobkyne prokuratúra vzala podaný protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej
prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021, hoci podľa § 6 ods. 9 zákona o
prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal
protest prokurátora, z čoho je zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn ani na späťvzatie

protestu, nakoľko inak by ustanovenie § 6 ods. 9 stratilo opodstatnenie vznikom možnosti jeho
obchádzania. Pokyn generálnej prokuratúry zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie
podriadených prokurátorov je pritom v rozpore aj s ústavnou zásadou legality zakotvenou v článku 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa žalobkyne je zrejmé, že tento postup možno považovať za
konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jej základných práv (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016).4. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v príčinnej súvislosti
so späťvzatím protestu prokurátora, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu
Generálnej prokuratúry SR, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne
zmarenámožnosťžalobkynedomáhaťsaochranysvojichprávprostredníctvomsprávnejžalobypodanej
zo strany prokurátora na príslušnom súde.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.

6. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 700-0411716517-
GC04/17 zo dňa 07. júla 2017, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, penále
v sume 6.431,40 Eur, a to za obdobie január 2009 až jún 2010. Proti predmetnému rozhodnutiu
žalobkyňa nepodala odvolanie, preto po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 02. augusta 2017. Dňa 12. augusta 2019 bol Sociálnej poisťovni, pobočka
Trnava, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo: Pd 157/19/2207-5 podaný proti
rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava, nemienila protestu prokurátora vyhovieť, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre ho predložila na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu - Sociálnej

poisťovni, ústredie. Ešte predtým, ako bolo o proteste prokurátora rozhodnuté, prokurátor podaním zo
dňa 18. januára 2021, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie, vzal protest smerujúci proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0411716517-GC04/17 späť. Sociálna poisťovňa,
ústredie, preto v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre rozhodnutím číslo: 7339-4/2021-BA zo dňa
03. februára 2021, konanie o proteste prokurátora zastavila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,

nadobudlo právoplatnosť dňa 17. februára 2021.

7. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23
ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale
spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť

konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Z podania
prokurátora vyplýva, že Okresná prokuratúra Trnava berie protest prokurátora č. Pd 157/19/2207-5 zo
dňa 12.08.2019 späť, z dôvodu, že na základe rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, došlo k odchýleniu od záverov Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrených v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.

apríla 2019, a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe
licencie L1A. Sociálna poisťovňa, ústredie s poukazom na § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre nemohla
po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie (Sociálna
poisťovňa,ústredie,nevydalarozhodnutieozastaveníkonaniaoprotesteprokurátoranazákladepokynu

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale toto rozhodnutie, po doručení späťvzatia protestu
prokurátora, vydala na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ktorý bola povinná v danej veci
aplikovať).

8. Žalovaná taktiež uviedla, že ani Sociálna poisťovňa a ani žalobkyňa nemá vedomosť, čo bolo

obsahom usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: Vl/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5.
januára 2021, jedná sa len o ničím nepodložené domnienky žalobkyne o tom, že zo strany Generálnej
prokuratúry SR išlo o direktívny pokyn podriadenej prokuratúre.

9. Pokiaľ žalobkyňa na svoju obranu poukazovala na nález I.ÚS 320/2016, podľa žalovanej nejde

o prípad aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sa týkal zákonnosti pokynu prokurátora
vyšetrovateľovi na vznesenie obvinenia, nie použitia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre.

10. Žalovaná trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, nie je podľa §
7 písm. e) Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej

povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rovnaký právny názor
vyslovil aj Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. 23Sa/25/2021-19 zo dňa 26. apríla 2021,
podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, odmietol obdobnú
správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastaveníkonania o proteste prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora).
Krajský súd v Nitre v predmetnom uznesení konštatoval, že: „pokiaľ účastník konania podá podnet na
podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo

nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie
jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu
prokurátora. Takéto rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj
protest spať', preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k

meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobkyne.“. Totožný záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. 23Sa/27/2021,
sp. zn. 23Sa/17/2021, obe zo dňa 26. apríla 2021.

11. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa, okrem iného, poukazovala na dva odlišné právne názory Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe.

12. K argumentácii, že žalobkyňa nemá vedomosť, čo je obsahom pokynu Generálnej prokuratúry
SR č. VI3 Gd/21/000-3 zo dňa 05.01.2021, žalobkyňa uviedla, že to sa nezakladá na pravde. Z
pokynu Generálnej prokuratúry SR je podľa žalobkyne zrejmé a nepochybné, že protest prokurátora

bol vzatý späť nie z vlastnej vôle prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, ale na základe direktívneho
(príkazného) pokynu GP SR. Generálna prokuratúra SR tento pokyn síce formálne označila ako
usmernenie, no z materiálneho (obsahového) hľadiska ide o direktívny pokyn, v ktorom GP SR nariaďuje
podriadeným prokurátorom späťvzatie všetkých podaných protestov, týkajúcich sa vzniku, zmeny
alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, predpísaného

poistného a príspevkov a vyrubenia penále lekárom ako samostatne zárobkovo činným osobám na
základe licencie L1A. Dokonca Krajská prokuratúra Bratislava v späťvzatiach protestov uvádza, že svoj
názor na vec nezmenila.

13. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie je so späťvzatím protestu prokurátora skutkovo a

právne previazané a nie je možné ich od seba izolovať, preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu
možno považovať za imanentnú súčasť prieskumu napadnutého rozhodnutia.

14. Podľa žalobkyne je správny orgán povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať
všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to ako z formálnej, tak aj z materiálnej stránky.

Ak správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti
späťvzatia protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc len na naplnenie jeho formálnych predpokladov, je potom,
akcentujúc na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úlohou súdu, aby napadnuté rozhodnutie
podrobil náležitému súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, spočívajúcom okrem iného aj v náležitom

posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade
možnohovoriťomateriálnomnaplneníprincípulegalityzakotvenéhovustanoveníčlánku2ods.2Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú ochranu, zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Že je napadnuté rozhodnutie síce procesným, ale aj zasahujúcim do subjektívnych
práv žalobkyne podľa žalobkyne potvrdzuje skutočnosť, že sú obdobné správne žaloby na viacerých

krajských súdoch prejednávané a napadnuté rozhodnutia podrobované súdnemu prieskumu.

15. V následnom podaní žalovaná poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS 204/2021 zo dňa 11.05.2021. Rovnako poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021, kde ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd

v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej moci, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní
pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo
skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je
prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha
interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnejmoci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde
k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia
predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môže byť teda predmetom

kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušeniu základného práva
alebo slobody (IV. ÚS 238/07).

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest
proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený

zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

21. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

22. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým,

ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

23. Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru, že vecné prejednanie žaloby nie je dôvodné, nakoľko
podľa jeho zistenia je žaloba v danom prípade neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), vzhľadom na

skutočnosť, že smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy procesnej povahy (procesný charakter
rozhodnutia žalobca nespochybňoval), ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania - žalobcu (§ 7 písm. e) SSP).

24. V súlade s právnym názorom žalovanej bolo potrebné konštatovať, že predmetom súdneho

prieskumu v tomto konaní nebola a nemohla byť zákonnosť postupu či úkonu prokurátora, či už
prokurátora, ktorý vzal späť protest prokurátora, alebo nadriadeného prokurátora, ktorý k späťvzatiu
protestov nižšie zložky prokuratúry inštruoval.

25. Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, správne akty ktorého by spadali do prieskumnej

kompetenciesprávnehosúdnictva,alesamostatnýmštátnymorgánomplniacimúlohy,obdobneakosúd,
v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.

26. Významným pre rozhodnutie súdu nie je dôvod späťvzatia protestu, ktorý inak podľa obsahu
tohto procesného úkonu spočíval v zmene judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie v

rešpektovaní pokynu nadriadeného prokurátora alebo nadriadenej prokuratúry.

27. Podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je právom účastníka
administratívneho konania, ale právom prokurátora, ktorému ustanovenie § 23 ods. 3 zákona
o prokuratúre poskytuje oprávnenie vziať podaný protest späť, pričom rovnaký zákonný predpis v

ustanovení § 24 ods. 15 upravuje žalovanou aplikovaný postup orgánu verejnej správy v prípade, ak bol
protest vzatý späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté.28. Nie je preto dôvodné ani usudzovať o možnosti prekročenia právomoci prokurátora pri späťvzatí
ním podaného protestu, rovnako ako o nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý konanie o
proteste zastavil pri splnení oboch zákonom vyžadovaných podmienok - späťvzatí protestu prokurátora

a vykonaní tohto procesného úkonu skôr, ako bolo o proteste rozhodnuté.

29. Konanie o proteste prokurátora je v celom rozsahu v dispozičnej sfére prokurátora a je právne
nepredstaviteľným, aby takéto konanie prebiehalo proti jeho vôli prejavenej späťvzatím protestu. Je
konaním o uplatnenom práve prokurátora, rovnako ako zastavenie konania je rozhodnutím o práve

prokurátora vziať protest späť. Nemá preto za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
(zastavenie konania), ktorý ochranu svojich práv a právom chránených záujmov mohol uplatňovať
zákonnými prostriedkami v administratívnom konaní správneho orgánu, ktorého výsledkom bolo
protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a za splnenia podmienok stanovených Správnym
súdnym poriadkom aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní penále.

30. Vo vzťahu k zasiahnutiu do práv žalobkyne tvrdeným nezákonným pokynom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky je argumentácia žalobkyne právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republiky vysloveným v Náleze sp. zn. I.ÚS 320/2016 zjavne nedôvodná. Odhliadnuc už od skutočnosti,
že týmto nálezom bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne, v jeho odôvodnení prezentovaný právny názor ústavného súdu sa týkal úkonu

prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní, podobnosť ktorého s úkonom či postupom
prokurátora v konaní o proteste prokurátora objektívne nebolo možné vzhliadnuť.

31. Nakoľko rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má procesný charakter a ktoré nemohlo mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, je ustanovením § 7 písm. e) SSP vylúčené zo

súdneho prieskumu, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.

32. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťkasačnúsťažnosťvlehote 1mesiacaododňadoručenia
oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté
rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.