Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204440
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414204440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Karloveská
realizačná spoločnosť, s.r.o., Bratislava, Matejkova 20, IČO : 35 696 583, zastúpená JUDr. Annou
Dugovou, advokátkou, Bratislava Lazaretská 4, proti žalovaným : 1. Z.. D. X., nar. XX. X. XXXX, X. T.
X., nar. XX. XX. XXXX, 3. J. X., nar. XX. XX. XXXX, žalovaní 1, 2, 3 U. U., U. X, o zaplatenie 1.265,51

€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1, 2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 2. 6. 2016 č.k. 24C/58/2014 - 72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovaným 1, 2, 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným 1, 2, 3 spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.265,51 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 776
€ od 1. 7. 2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 157,60 € od 1.

7. 2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 331,€ od 1. 7. 2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. zároveň zamietol vzájomný návrh žalovaných 1 až
3 o zľavu za vadne vykonávané správcovské služby od správcu Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o.
so sídlom v U., J. I.. XX. Napokon uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 565,64 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho
poplatku 68 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 497,80 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaní 1, 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X-
XXX, žalovaný 3 je podielovým vlastníkom tohto istého priestoru, ktorý sa nachádza v suteréne bytového
domu súp. č. XXXX vo vchode č. XX na ul. H. G. XX T. U. D., zapísaného na LV č. XXXX. Žalobca
na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 06.09.2011 v zmysle čl. III ods. 3 vypočítal vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome výšku mesačných zálohových platieb podľa skutočných nákladov

účtovaných v predchádzajúcich obdobiach a podľa predpokladaných nákladov na nasledujúce účtovné
obdobie. Podľa č. III ods. 7 Zmluvy, rozúčtovanie vykonáva správca raz ročne, najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roku a podľa č. III ods. 8 správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za
poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu je vlastník povinný vyrovnať do 30 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania. Žalovaní neplatili pravidelne svoje plnenia v predpísanej výške, ale nepravidelnými
oneskorenými platbami znižovali svoj vzniknutý dlh. Z toho dôvodu im žalobca započítal uvedené

zaplatené nepravidelné úhrady na skoršie dlžné platby, napr. dňa 31.10.2012 vykonali platbu v sume
200,-eur, kde uviedli, že je to záloha za r. 2012, z ktorého roku 2012 už uplynulo 10 mesiacov, keď dali
zálohu. To isté platí aj o platbe zo dňa 29.11.2013, čo má byť tiež záloha na r. 2013. Súd prvej inštanciemal ďalej preukázané, že reklamáciu vyúčtovania je možné podať do 30 dní od jeho doručenia podľa čl.
III bod 9 danej zmluvy, pričom žalovaní 1 až 3 túto svoju zákonnú možnosť riadne a včas nevyužili.
3/ Vzhľadom na plynutie času, ktoré od podania žaloby nastalo, žalobca upravil žalobný návrh v časti

žalovanejistiny,ktorásatýkalar.2013,kedyžalobcavžalobepožadovalpôvodnezaplateniezálohových
predpisov, keďže ku dňu podania žaloby nemohol poznať skutočné náklady za r. 2013, nakoľko tieto
sa stali známymi až po vypracovaní vyúčtovania za r. 2013 a to po 31.05.2014. Žalobca v súlade so
svojou zákonnou povinnosťou, ako aj v súlade so zmluvnou povinnosťou toto vyúčtovanie za r. 2013
vykonal, predpísané zálohové platby, ktoré mali žalovaní 1 až 3 vykonať v r. 2013, boli v celkovej výške

507,48 eura. Skutočné náklady spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru boli za r. 2013 vo
výške 661,-eur, a teda skutočné náklady boli vyššie ako predpísané zálohy. Súhrn platieb ktoré vykonali
žalovanízar.2013jevovýške300,-eur.Žalobcatedaoprotižalobnémunávrhuupravilvýpočetžalovanej
istiny v časti týkajúcej sa r. 2013 tak, že od skutočných nákladov v sume 661,-eur odpočítal platby
uskutočnené žalovanými v sume 300,- eur, takže dlžná čiastka činila 331,-eur. Súd prvej inštancie sa
oboznámil so sumárnou analýzou platieb žalovaných do 31.03.2016, ako aj s vyúčtovaním nákladov

spojených s užívaním nebytového priestoru za r. 2013. Žalobca vo svojom návrhu nežiadal zaviazať
žalovaných titulom zálohových platieb v zmysle § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z., ale titulom
nedoplatku z ročného vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a použitia úhrad za plnenia
spojené s užívaním nebytového priestoru v zmysle § 8a ods. 2 cit. zákona.
4/ Súd prvej inštancie poukazoval na súdnu prax, ktorá už v minulosti zaujala stanovisko, podľa ktorého

je nevyhnutné dôsledne rozlišovať nárok na platenie záloh od nároku na úhradu skutočne vynaložených
nákladov vyplývajúcich z ročného vyúčtovania. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2038/2008 zo dňa 26.01.2009, podľa ktorého „Aj keď obidve
platobné povinnosti majú zhodný základ, totiž poskytnutie peňažného ekvivalentu za poskytnuté služby,
odvíja sa ich vznik od zásadne odlišného okruhu skutkových okolností a majú rôznu splatnosť“. S týmto

názorom sa plne stotožnil. V prospech výkladu dôsledne odlišujúceho nárok na platenie záloh od nároku
na úhradu skutočne vynaložených nákladov svedčí tiež skutočnosť, že oba tieto nároky nemôžu obstáť
vedľa seba. „ Z podstaty vzájemného vztahu záloh za služby poskytované s užívaním bytu na straně
jedné a vyúčtovaním úplaty za služby po jejich konečném vyučtování na straně druhé vyplýva, že
nemohouobstátvedlesebe.Jeprotovyloučenodomáhatseplacenízáloh,byla-lijižstanovenakonkrétní

výše úplaty.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 17Co 398/2001). Skutočnosť, že
nárok na platenie záloh nemožno stotožniť s nárokom na úhradu skutočne vynaložených nákladov vo
svojich dôsledkoch okrem iného znamená, že uplatnenie práva na úhradu záloh na súde nespôsobuje
spočívanie plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ aj vo vzťahu k nároku na úhradu skutočne
vynaložených nákladov vyplývajúcich z ich ročného vyúčtovania. Podaním žalobného návrhu dňa

20.02.2014, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaných plnenia titulom zálohových platieb za obdobie
1/2011 až 12/2012 podľa § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z, tak v prejednávanom prípade nedošlo
k spočívaniu plynutia premlčacej doby aj pokiaľ ide o nárok na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania
týchto zálohových platieb a skutočných nákladov za roky 2011 a 2012 v zmysle § 8a ods. 2 cit. zákona.
Nárok žalobcu na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania tak bol uplatnený v trojročnej premlčacej

dobe, uzavrel súd prvej inštancie.
5/ Vzájomný návrh žalovaných, ktorý bolo súdu prvej inštancie doručený dňa 02.06.2016, popis žiadnej
vady vo vykonávaných službách neobsahuje, nie je tam uvedená suma, o ktorú by malo byť vedené toto
vzájomné konanie, neobsahuje žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že toto podanie
nespĺňa príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o tom, čo je obsahovou náležitosťou

návrhu. V poslednom odseku podania žalovaná 2 uviedla: „v spore vedenej nehnuteľnosti sústavne
pretrvávajú stavebné závady, zatekanie do garáží zo stropu, garáže nie je možné trvale užívať, preto
uplatňujeme vzájomný návrh za vadne vykonávané správcovské služby od správcu KRS Bratislava“.
K návrhu žalovaní priložili fotografie z 09.06.2011, 24.06.2011, 30.11.2010 a 31.01.2013. Súd prvej
inštancie sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu, že v tomto prípade sa žalovaní so svojím

nárokom obracajú na nesprávny subjekt, nakoľko žalobcovi je známe, že žalovaní vedú súdne konanie
ohľadne reklamačných závad tohto bytového domu so stavebníkom alebo investorom. Žalovaní 1 až
3 sa domáhajú odstránenia závad, ktoré spôsobujú zatekanie v inom konaní, medzi inými účastníkmi,
ale zároveň ako jediní zo všetkých vlastníkov bytového domu H. G. XX T. U. v tomto konaní žiadajú
zľavu pravdepodobne z titulu zatekania do garáže, ku ktorému došlo v minulosti. Súd prvej inštancie

preto vyhodnotil aj tento vzájomný návrh o zľavu za vadne vykonávané služby ako obštrukčný, s cieľom
dosiahnuť predĺženie tohto konania, a preto ho zamietol. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.6/ Keďže sa žalovaní dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ich súd prvej inštancie
spoločne a nerozdielne aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy 776,91 eura od
01.07.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 157,60 eura od

01.07.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15% zo sumy 331,00 eura od
01.07.2014 do zaplatenia. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 8a
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., § 517 ods. 2 Obč.
zák., § 3 nar. vláda SR č. 87/1995 Z.z.
7/ O náhrade trov konania rozhodol v zmysle s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. Trovy žalobcu v
konaní pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 68,- eur a odmeny jeho právneho
zástupcu.
8/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2 a 3, v celom rozsahu, domáhajúc
sa zjavne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný 3 v odvolaní
namietal, že mu správca nikdy nedoručil vyúčtovanie nákladov sa poskytnuté služby a za garážový

priestor v predmetnom dome. On býval s rodičmi v byte na U. I.. X T. U., v súčasnosti býva na adrese
T. Xb T. U.. Podľa žalovaného 3 správca mu doručoval vyúčtovanie na adresu domu H. G. XX - XX v
U., kde ale nikdy nebýval. Keďže vyúčtovanie a ani zmluva o výkone správy domu na ktorú sa správca
odvoláva. Mu nikdy nebola doručená, je nutné , aby správca tento nedostatok napravil. Keďže mu
nebolo doručené vyúčtovanie, nemohol ani v lehote do 30 dní zaplatiť dlžnú sumu. Poukazoval na

odbornéradyadvokátskychkanceláriípreverejnosťuverejnenýchvnovináchnieje vyúčtovaniesprávcu
bytov reklamovateľné, lebo ide o iný vzťah než je kúpa v obchode. Vyúčtovanie k 31. 5. každoročne
doručovanésprávcamibytovjealemožnénamietať,čoajpriznalnapojednávanídňa 14.4.2016riaditeľ
správcovskej spoločnosti, že námietky proti vyúčtovaniu podal ako jediný na schôdzi vlastníkov Z.. D.
X., jeden zo spoluvlastníkov, a to tým, že poukazoval na obsah kúpnej zmluvy o výstavbe č. XX/XXXX,

podľa ktorej boli zakúpené garážové státia č. XX, XX, XX, každé po 12,24 m2, čo je spolu 36,72 m2 a
žalobca od predchádzajúceho správcu prevzal chybné údaje, ak im účtuje dvojnásobné m2. Žalovaný
3 vie, že bola daná správcovi nielen ústna reklamácia, ale podpisoval námietky aj písomne. Správca
domu sľúbil vyúčtovanie prepočítať, že ide o neveľké pochybenie, zmluvu o výstavbe si vyžiadal aj súd, v
rozsudku ale tento dôkaz nijako nevyhodnotil. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný. Jeho

otec Z.. D. X. je v pokročilom veku a ochorel, preto bol súd prvej inštancie požiadaný o právnu pomoc,
o čom súd náležite nerozhodol. On, žalovaný 3, bol v minulom roku jeden rok nezamestnaný, spláca
pôžičku, preto na advokáta nemá peniaze. K odvolaniu sa pripojili tiež žalovaní 1 a 2.
9/ Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 20. 7. 2016 (č.l. 91 spisu) doručili žalovaní 1, 2
a 3 doplnenie svojho odvolania proti rozsudku, v ktorom zopakovali, že nemôžu vlastniť v suteréne

domu viac m2 než je v kúpnej zmluve na LV XXXX v nadobúdacom titule. Súd si osvojil nesprávnu
evidenciu žalovanými vykonaných zálohových platieb, keď okrem zálohových platieb uvedených v
rozsudku žalovaní uhradili za rok 2011 200 € dňa 17. 1. 2011 na účet domu, za r. 2012 okrem platby 200
€ dňa 31. 10. 2012 aj platbu 200 € dňa 3. 2. 2012. Nie je pravdou, že do garáží zatekalo len v minulosti,
zateká do nich aj dnes, keď prší, o čom doložili žalovaní foto. Nehnuteľnosť má také vady, že sa nedá

riadne užívať, za čo zodpovedá správca domu. Správcu žalovaní 3x ústne a raz písomne žiadali, aby
vstúpil do reklamačného konania voči stavebnej firme, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp.
zn. 6C 267/2011, žalobca ale svoj vstup odďaľuje, napriek prísľubu. Správca domu si neplní riadne
svoje povinnosti, čo sťažuje užívanie nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu si žalovaní uplatňujú vzájomnou
žalobou svoje právo voči žalobcovi na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia a na zľavu

za vadný výkon správcovských služieb vo výške 60€/mesačne s 8,5 % úrokom z omeškania titulom
nevykonaných opráv garáží, do suterénu zateká voda, od vlhka korodujú autá a železobetónové steny,
za roky 2011, 2012, 2013 a to až do odstránenia stavebných závad, ktoré znehodnocujú spravovaný
majetok, spôsobujú plesne, koroduje regulačka plynu v suteréne stavby Domu na I.. H. G. XX - XX T. U..
K odvolaniu bol i pripojené fotokópie dokladov - vklad hotovosti v sume 200 € dňa 17. 1. 2011 označený

ako záloha za r. 2011 v prospech účtu spoločnosti KOM-BYT, s.r.o.(č.l. 92 spisu), tiež vklad v hotovosti
v sume 200 € na bežný účet - podnikateľský č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s. dňa 3. 2.
2012 s poznámkou Q. Č..X-XXX záloha na r. 2012 (č.l. 93 spisu). K odvolaniu bola tiež pripojená jedna
fotografia označená dátumom 31. 1. 2013, 8.39 hod., zjavne garážového priestoru.(č.l. 94 spisu).
10/ Na odvolanie žalovaných sa písomne vyjadril žalobca tak, že žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie

k odvolaniu, s poukazom na to, že v odvolaní žalovaní uviedli nové tvrdenia o platbách z XX/XXXX
bývalému správcovi KOM-BYT, s.r.o., Trenčín, IČO : 36 322 938, keď počnúc septembrom 2011 bol
správcom žalobca. Preverenie platby tak môže byť technicky náročnejšie. Na písomnú výzvu súdu prvejinštancie zo dňa 5. 5. 2017 (č.l. 103 spisu) žalobcovi, aby sa vyjadril k odvolaniu žalovaných, žalobca
nereagoval.
11/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v
rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §

219 ods. 3 CSP); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 a 3 nie je dôvodné.
13/ V danom prípade rozhodol súd prvej inštancie o žalobe žalobcu a zároveň aj o vzájomnej žalobe
žalovaných na pojednávaní dňa 2. 6. 2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy,
Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov); tento platil do 30. 6.
2016. Od 1. 7. 2016 vstúpil do platnosti Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.), t.j. procesná
norma, ktorá upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a

rozhodovaní sporov. Žalovaní 1, 2 a 3 podali svoje odvolanie už za účinnosti novej procesnej normy
(CSP); samotné konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (t.j. prechádzajúcej procesnej normy).
14/ Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016) súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v § 205a (teraz ust. § 366 CSP, poznámka odv.súdu).
15/ Cit. ust. § 120 ods. 4 O.s.p. znamenalo, že strany sporu boli povinné predložiť alebo označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. O tejto povinnosti
bol súd prvej inštancie povinný strany sporu poučiť. Svoju poučovaciu povinnosť si v danom prípade
súd prvej inštancie splnil, a to (opakovaným) zaslaním písomného poučenia o procesných právach a
povinnostiach strán sporu (č.l. 31 spisu), ktoré stranám sporu súd prvej inštancie doručoval spolu s ich
predvolaním na ústny termín pojednávania (doručenky pripojené na č.l. 32, tiež 38 spisu). Žalovaní 1,

2 a 3 hoci so žalobou nesúhlasili, v celom konaní nenamietali, úhrada ktorých konkrétnych zálohových
platieb im zo strany žalobcu nebola zohľadnená pre účely koncoročného vyúčtovania; ich námietky
v tomto smere boli skôr všeobecné, nekonkrétne, prípadne sa týkali podľa nich nesprávne počítanej
výmery garážových stání, ktorá podľa názoru žalovaných mala byť počítaná správne z výmery 36,72
m2 (t.j. 3 x 12,24 m2), v zmysle kúpnej zmluvy. Hoci žalovaní tvrdili, že vyúčtovanie reklamovali, žiadnu

reklamáciu v konaní neboli schopní predložiť. Žalovaný 3 sa osobitne bránil v odvolaní námietkou,
že mu údajne vyúčtovania (o ktoré žalobca opiera svoj uplatnený nárok) žalobca nedoručil, túto
námietku však prvýkrát uplatnil až v odvolaní; v konaní pred súdom prvej inštancie takúto námietku
na svoju obranu nevzniesol. Na skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaní uplatnili až v odvolacom konaní,
odvolací súd neprihliadal, keďže žalovaní neuviedli žiadne také okolnosti či prekážky, ktoré by im

bránili uvedené skutočnosti či dôkazy uplatniť ešte v štádiu konania pred súdom prvej inštancie (do
vynesenia rozhodnutia súdom prvej inštancie vo veci samej). Odvolací súd teda neprihliadal na tvrdenie
žalovaných, že žalovanému 3 údajne neboli doručené vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru za r. 2011, 2012 a 2013, rovnako tak neprihliadal ani na písomné dôkazy, ktoré
pripojili žalovaní k svojmu odvolaniu, v ktorých tvrdili, že okrem zálohových platieb, uvádzaných v

rozsudkusúduprvejinštancie,poukázaliajďalšiedvezálohovéplatby(17.1.2011a3.2.2012).Žalovaní
totiž uplatnili tieto námietky a dôkazy až po márnom uplynutí lehoty stanovenej zákonom (cit. § 120
ods. 4 O.s.p.), teda po skončení konania pred súdom prvej inštancie, pričom neuviedli žiadny dôvod, pre
ktorý by mohol odvolací súd výnimočne (v zmysle zákonnej úpravy) na ich nové tvrdenia resp. dôkazy
prihliadať.

16/ Pokiaľ ide o vzájomný návrh, ktorí uplatnili žalovaní 1, 2 a 3 ešte v konaní pred súdom
prvej inštancie, nutno poznamenať, že hoci v ňom tvrdili, že si ním voči žalobcovi uplatňujú nárok
(bližšie nešpecifikovaný) z dôvodu vadne vykonávaných správcovských služieb, tieto žalovaní rovnako
nekonkretizovali, t.j. neuviedli, ktoré zo správcom vykonávaných služieb správca vykonáva vadne.
Podľa písomného podania žalovaných zo dňa 31. 5. 2016 (č.l. 59 spisu) možno usudzovať, že týmito

vadne vykonávanými správcovskými službami malo byť pretrvávanie stavebných závad (opäť bližšie
neoznačených), zatekanie do garáží zo stropu. Vykonané dokazovanie na súde prvej inštancie však
preukázalo, že žalovaní 1, 2 a 3 už vedú iný súdny spor, ktorého predmetom je odstránenie stavebných
závad so stavebníkom alebo investorom. Žalobca ako správca objektu nezodpovedá za prípadnéstavebné vady; ako už bolo uvedené vyššie, žalovaní nešpecifikovali, v čom má spočívať vadný výkon
správcovských služieb žalobcu. Navyše ich uplatnený vzájomný návrh neobsahoval ani uvedenie, aký
konkrétny nárok si z dôvodu (údajne) vadne vykonávaných správcovských služieb zo strany žalobcu,

uplatňujú, nedoložili, resp. ani neoznačili dôkazy, o ktoré svoj nárok voči žalobcovi uplatnený vzájomným
návrhom opierajú.
17/ Žalovaná 2 v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 2. 6. 2016 (č.l. 59 spisu)
vzniesla požiadavku, aby jej súd ustanovil advokáta na zastupovanie v konaní, s odôvodnením,
že aj žalobca je zastúpený advokátom a ona je starobná dôchodkyňa. Žalovaní 1, 2 a 3 v už

spomínanom písomnom poučení o ich procesných právach a povinnostiach boli zo strany súdu poučení
o podmienkach priznania im oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. poskytnutia právnej pomoci (v tom
čase účinné ust. § 30 O.s.p.,). Žalovaní 1, 2 a 3 teda boli súdom prvej inštancie v spomínanom poučení
odkázaní na Centrum právnej pomoci, ktorú možnosť zjavne nevyužili. Podľa názoru odvolacieho súdu
tak súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom aj v otázke ustanovenia advokáta žalovaným
prostredníctvom Centra právnej pomoci. Pokým v odvolaní (č.l. 88 spisu) žalovaní tvrdia, že požiadali

o ustanovenie advokáta žalovanému 1 z dôvodu jeho pokročilého veku a choroby, o čom nebolo
rozhodnuté, odvolací súd poznamenáva, že v spisovom materiáli sa nachádza takáto žiadosť výlučne v
prospech žalovanej 2 (T. X., č.l. 59 spisu), avšak nie v prospech žalovaného 1, Z.. D. X..
18/ Naostatok žalovaní 1, 2 a 3 spochybňovali správnosť ročných vyúčtovaní nákladov spojených s
užívaním nebytových priestorov (garáží) s poukazom na to, že podľa Zmluvy o výstavbe, na základe

ktorej predmetné garážové státia nadobudli, je výmera jednotlivého garážového státia 12,24 m2, na
ktorú výmeru podľa ich názoru mali byť počítané náklady. Uvedená námietka podľa odvolacieho súdu
ale neobstojí, nakoľko v zmysle zákona (§ 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.) je pre rozpočítanie týchto
nákladov rozhodujúca výška spoluvlastníckeho podielu, zapísaná na príslušnom liste vlastníctva, z čoho
vychádzal pri určovaní výšky zálohových platieb a následne ročnom vyúčtovaní aj žalobca.

19/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvej
inštancie rovnako nepochybil.
20/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu

vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).