Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/302/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1212223501.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Paulíny
Pacherovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka
Bratislava, so sídlom Záhradnícka č. 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ALFECO
spol. s r.o., so sídlom Priemyselná č. 5, 821 09 Bratislava, IČO: 31 324 231, pre vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 639,32 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a

trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu
Prievozská č. 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 782 868, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/2108/2012-23 zo dňa 07.02.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/2108/2012-23 zo dňa 07.02.2018 z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd 1.) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR
č.233/1995Z.z.,osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplnení
ďalších zákonov (ďalej tiež: „EP“) po tom, čo mal zo správy súdneho exekútora za preukázané, že
povinný nemá žiaden postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. 2.) Žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal opierajúc sa o ustanovenie § 256 zákona NR SR č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“). 3.) Podľa § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od doručenia tohto
uznesenia, ktorých výšku určil podľa §§ 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné, keďže podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný

je ku dňu podania odvolania registrovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý v priebehu roku 2016, teda
počas prebiehajúceho exekučného konania dosiahol kladný výsledok hospodárenia. Odvolateľ mal za
to, že vykonávaním aktívnej podnikateľskej činnosti povinným je daný dostatočný predpoklad získania
finančných prostriedkov na zaplatenie oprávneným exekučne vymáhanej pohľadávky. Tieto okolnosti
podľa oprávneného vylučuje nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému
Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). Podaním odvolania preto boli splnené
podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, oboznámiac sa s procesným postupom súdu prvej inštancie

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod
odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým zistením majúcimza následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému
možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený domáha vymoženia

uloženej povinnosti povinnému vyplývajúcej z rozhodnutia oprávneného č. 704-0218090112-GC04/12
zo dňa 03.08.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 04.09.2012. V zmysle tohto rozhodnutia bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 639,32 Eur do 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia.
7. Dňa 23.01.2018 poverený súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že lustráciou majetku

povinného zistil, že tento je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy
exekúcie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie.
7.1. Z predloženého podnetu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla,
nemá účet v žiadnej banke, nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Povinný má dlh v
Sociálnej poisťovni vo výške 39.112,05 Eur, dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 14.793,62
Eur, dlh v zdravotnej poisťovni UNION vo výške 3.592,48 Eur a dlh na daniach vo výške 25.323,85 Eur.

Voči povinnému je od roku 2010 vedených celkom 76 exekučných konaní. Exekučnému súdu nebol
predložený spis súdneho exekútora.
7.2. Teda z podkladov súdneho exekútora je zrejmý nedostatočný rozsah šetrenia majetkových pomerov
povinného, ktorý by odôvodňoval záver o jeho nemajetnosti a z tohto pohľadu zastavenie exekúcie
pre nedostatok majetku na strane povinného je nepreukázané a predčasné, vedúce k zabráneniu

oprávnenému v realizácii priznaného mu práva pred súdom.
8. Dôvodu odvolania oprávneného sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia
procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi
patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv
sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v

žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

9. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka,
že uznesenie exekučného súdu je zmätočné.

10. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10.1. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom.
10.2. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10.3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
10.4. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
11. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická

alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002
II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).12. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré
účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
13.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.

Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
14.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods.

2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie
exekučného súdu nespĺňa.
15. V predmetnej veci prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe
akých zistení dospel k posudzovaniu majetkovej úrovne povinného ako nedostatočnej, neuviedol
aké zistenia pre zaujatie takéhoto hodnotenia vykonal a s akým výsledkom. Exekučný súd nemal k

dispozícii spis súdneho exekútora a pri hodnotení nemajetnosti povinného tak vychádzal výlučne z
exekútorom prezentovaného majetkového stavu. Z vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdnym
exekútorom žiadne osobitné zisťovanie v tomto smere nevyplýva, skôr svedčí v jeho neexistenciu. Z
takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k uvedenému záverua akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takéto odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že povinný v roku 2017 dosiahol výnosy z hospodárskej činnosti

v sume 31.940,- Eur a v roku 2016 dosiahol pri výnosoch z hospodárskej činnosti 45.779,- Eur, kladný
výsledok hospodárenia v sume 13.061,- Eur. Z čoho nemožno vyvodzovať nemajetnosť povinného
vedúcu k zastaveniu exekúcie. Úlohou exekučného súdu bude v ďalšom konaní podnet exekútora
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, za predpokladu jeho aktualizácie, riadne
preskúmať.

16. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
exekučného súdu je nepreskúmateľné, majúce za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé
súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom, preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec mu, podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, vrátil na ďalšie konanie.
17. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne

o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).