Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 1, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010852
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122010852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. I., nar.

XX.XX.XXXX K. E., hlásený trvalý pobyt A. E., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní v Trnave 2. júna 2022

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. I., nar. X. O. XXXX K. Nitre,
hlásený trvalý pobyt A. E.,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

a Ústave na výkon väzby Leopoldov

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čase, najneskôr do 18:33 hod. 27. novembra 2021, na diaľnici D1 v presne

nezistenom mieste za 45 km smerom z Bratislavy na Trnavu, na motorovom vozidle značky Š. F.
s evidenčným číslom Z., v ktorom sa nachádzali okrem neho ďalšie štyri osoby, sa pristavil pri
pokazenom motorovom vozidle značky Š. F. s evidenčným číslom M. patriacom poškodenému I.. S. B.
za účelom pomoci s odťahom, pričom následne po pripravení motorových vozidiel na odťah nastúpil k
poškodenému do vozidla, kde počas presunu vozidla začal od poškodeného pýtať peniaze za odťah, na
čo poškodený reagoval tak, že mu povedal, že mu dá 50,- eur, čo sa obvinenému zdalo málo, tak zvýšil
hlas, začal rozhadzovať rukami, na čo mu dal poškodený 100,- eur, pričom obžalovaný pýtal ešte ďalšie
peniaze, začal byť agresívny, priložil poškodenému neznámy predmet k rebrám a tlačil ním, na čo mu

poškodený zo strachu dal ďalšie peniaze, pričom mu obžalovaný uviedol „daj mi normálne peniaze, lebo
uvidíš, čo s tebou spravím“, neustále tlačiac mu neznámy predmet na rebrá, po chvíli sa poškodenému
podarilo zastaviť vozidlo a následne utiecť z vozidla smerom k tam odstavenému vozidlu diaľničnej
patroly, pričom obžalovaný následne na to tiež vystúpil z vozidla poškodeného a vydal sa smerom za
poškodeným s tým, že na neho kričal, aby sa vrátil, čo poškodený neuposlúchol a skryl sa za vozidlo
diaľničnej patroly, následne na to obžalovaný odpojil ťahané motorové vozidlo poškodeného a nastúpil
do vozidla, na ktorom pôvodne prišiel, k ďalším osobám, ktoré nemali vedomosť o tom, čo sa na mieste

stalo a z miesta odišiel preč, čím I.. S. B., narodenému v roku XXXX, nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví
a škodu na majetku vo výške 170,- eur,

t e d a

proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a lzločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
3 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) a pol roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného I.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, A.n s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku nariaďuje zničenie kombinovaných kliešťov zaistených v spodnej
časti odkladacieho priestoru ľavých dverí osobného motorového vozidla značky Š. F. s evidenčným
číslom Z. ako stopa číslo 1 a parfému v krabičke s nápisom MUSK MAN zaisteného pri ručnej brzde v
interiéri osobného motorového vozidla značky Š. F. s evidenčným číslom M..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 22.04.2022 obžalobu na obvineného A. I.
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom 02.06.2022 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na všetky
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku položené súdom obžalovaný
odpovedal „áno“.

Súd zistil stanovisko prítomného prokurátora a obhajcu, ktorí súhlasili s tým, aby súd prijal vyhlásenie

obžalovaného. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykoná iba dôkazy
súvisiace s rozhodnutím o treste a o náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s odpisom registra trestov, odpoveďou na lustráciu v

Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a kópiou podacieho lístka z 03.05.2022 na č.l.
323 predloženého obžalovaným počas výsluchu pred rozhodnutím súdu o ponechaní obžalovaného vo
väzbe postupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, keď mu

trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/88/2020 z 3. marca 2021, právoplatným 29. marca
2021, bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov s podmienečným odkladom a určená skúšobná
doba v trvaní dvanásť mesiacov do 30. marca 2022 a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na
dobu tridsať mesiacov.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný má v období od 26. mája 2016 do 27. novembra 2021 evidovaných osemdesiat(!) záznamov,
z ktorých najvýznamnejšiu časť predstavujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(nezapnuté bezpečnostné pásy na sedadle spolujazdca, riadenie motorového vozidla bez vodičského

oprávnenia a napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá správnym orgánom - Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru Nitra, zavinenie dopravnej nehody, chodec na diaľnici). Obžalovaný
sa dopustil aj priestupkov proti verejnému poriadku (znečisťovanie verejného priestranstva), proti
civilnej ochrane (porušenie zákazu vychádzania, nenasadenie ochranného rúška na verejnosti), proti
majetku (ponúkal vodičovi na ceste tovar, pričom ho úmyselne uviedol do omylu), proti občianskemu

spolunažívaniu (obťažoval na odpočívadle odstavených vodičov pokusom o predaj voňaviek a hodiniek)a priestupkovo bol riešený Mestskou políciou Sereď pre priestupok na úseku podnikania a Mestskou
políciou Šaľa z dôvodu opakovaného porušovania všeobecne záväzného nariadenia mesta Šaľa č.
14/2014 o predaji výrobkov a poskytovaní služieb, keď obžalovaný ponúkal na predaj parfémy bez na to

potrebného povolenia, prevádzal nedovolený predaj drogérie a náramkových hodín a ponúkal na predaj
rôzny tovar - dvakrát mu bola uložená pokuta a jedenkrát bol hliadkou mestskej polície napomenutý a
vykázaný z miesta (parkovisko pred obchodným domom).

Z kópie podacieho lístka vyplynulo, že obžalovaný prostredníctvom obhajcu zaplatil 3. mája 2022 sumu

vo výške 170,- eur (škoda spôsobená trestným činom spáchaným obžalovaným) poškodenému na
pobočke Slovenskej pošty, a.s. E. X.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa

nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd

vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom
rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh
je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na vyhlásenie viny obžalovaného navrhol ho uznať za vinného

v zhode s podanou obžalobou. Pri ukladaní trestu je nutné zohľadniť, že trestný čin bol spáchaný
v skúšobnej dobe prechádzajúceho odsúdenia, avšak obžalovaný svoje konanie oľutoval a uhradil
spôsobenú škodu, a preto navrhol ukladať trest pri dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o veci, ktoré boli použité na
spáchanietrestnéhočinuatokombinovanékliešteaobalodparfému,vzhľadomnaichnepatrnúhodnotu

navrhol rozhodnúť o ich zničení.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal, jeho spáchanie oľutoval
a škodu nahradil. Mal za to, že čo týka trestu, treba zvážiť nasledovné záležitosti: predovšetkým dve
poľahčujúce okolnosti, priznanie a oľutovanie a náhradu škody a len jednu priťažujúcu a to, že spáchal

čin v skúšobnej dobe. Pri výpočte trestnej sadzby je samozrejme potrebné znížiť hornú hranicu. Ďalším
dôležitým aspektom je skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti iba jedenkrát súdne trestaný a to za
prečin úplne iného charakteru ako je dnes súdený. Jedná sa o odsúdenie v skúšobnej dobe, v ktorej
spáchal tento trestný čin. Taktiež obžalovaný ešte nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Pred
svojím zadržaním vykonával podnikateľskú činnosť, predaj parfémov, čiže pracoval aj keď to nebolo

na základe živnostenského oprávnenia. Doma vychováva päť maloletých detí a žije s manželkou. Po
zohľadnení všetkých týchto okolností mal za to, že v jeho prípade by bol najlepším výchovným trestom
trest domáceho väzenia, pretože zákon takúto možnosť v jeho prípade pripúšťa, jednak čo sa týka
sadzby a aj čo sa týka skutočnosti, že ešte nebol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Bol toho názoru, že práve toto je tá situácia, kedy by súd mohol uložiť trest domáceho väzenia, aby to

malo výchovný vplyv na odsúdeného a zároveň by to bolo na ochranu spoločnosti. V prípade, že by súd
nebol toho názoru, mal za to, že v danom prípade je aj spodná hranica tri roky neprimerane prísna a
navrhol preto mimoriadne zníženie pod túto spodnú hranicu.Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že je mu ľúto, čo páchal, vie aký trest je to byť vo väzbe a za
ten čas sa poučil. Keď sa to dá, nech ho súd potrestá domácim väzením, má päť maloletých detí. Bude
viesť normálny život a chodiť riadne do práce. Po udelení práva posledného slova zopakoval, že keď sa

to dá, nech ho súd potrestá domácim väzením. Manželka nevládze byť sama s piatimi deťmi.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ pričinil sa o odstránenie
škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ priznal sa k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v akom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme
záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že

výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkážepoškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a

identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju
zničiť, a to aj bez prechádzajúceho vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa
nepodarilo predať podľa § 97 ods. 3, a to ani za zníženú cenu.

Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere tri
roky až osem rokov. Pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich okolností (pri obžalovanom boli zistené dve
- dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie) a priťažujúcich okolností (zistená nebola žiadna) sa horná hranica trestnej sadzby vo výmere
osem rokov znížila o jednu tretinu (20 mesiacov) na šesť rokov a štyri mesiace (76 mesiacov).

Obhajoba navrhovala súdu, aby obžalovanému uložil trest domáceho väzenia, keď manželka
obžalovaného počas trvania väzby u obžalovaného má sama na starosti výchovu ich piatich
maloletých detí a taktiež pociťuje výpadok príjmu obžalovaného, ktorý pred svojím zadržaním vykonával
podnikateľskú činnosť - predaj parfémov, čiže pracoval aj keď to nebolo na základe živnostenského

oprávnenia. Ďalšími dôvodmi pre uloženie trestu domáceho väzenia mali podľa obhajoby byť to,
že Trestný zákon takýto druh trestu pripúšťa s ohľadom na sadzbu trestu odňatia slobody a že
obžalovanému doposiaľ nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajca vyjadril názor, že
i keby sa súd nestotožnil s názorom na uloženie trestu domáceho väzenia, tak v danom prípade je dolná
hranica trestu odňatia slobody vo výmere tri roky neprimerane prísna a navrhol mimoriadne zníženie

pod túto hranicu.

Súd neuložil obžalovanému trest domáceho väzenia, keďže na to neboli splnené podmienky upravené
v § 53 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný nedal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať
v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Na tomto mieste je

vhodné poznamenať, že obžalovaný má v registri obyvateľov Slovenskej republiky od XX.XX.XXXX
ako trvalý pobyt evidovanÉ. A. E. bez bližšieho určenia. V prípravnom konaní bolo do značnej miery
problematické skontaktovať sa s obžalovaným, ktorý orgánom činným v trestnom konaní uvádzal
rôzne adresy na doručovanie, istú dobu sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky, čo malo za
následok podanie návrhu prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava na vzatie obžalovaného (v tom

čase obvineného) do väzby s poukazom na dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku. Návrhu prokurátora bolo vyhovené sudcom pre prípravné konanie, sťažnosť obžalovaného
bola sťažnostným súdom zamietnutá ako nedôvodná a aj súd po podaní obžaloby dospel k záveru,
že u obžalovaného väzobné dôvody naďalej pretrvávajú. Odhliadnuc od toho na akej adrese mal
obžalovaný v pláne sa počas eventuálneho trestu domáceho väzenia zdržiavať, žiadnym relevantným

listinným dôkazom nebolo preukázané splnenie podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Vzhľadomnapovahutrestnéhočinu,osobuapomeryobžalovanéhobysúdizasplneniaskôruvedených
podmienok nepovažoval trest domáceho väzenia za postačujúci.

Pokiaľ ide o iné alternatívne tresty, tak neboli splnené podmienky na ich uloženie, keďže horná hranica

sadzby trestu odňatia slobody presahovala päť rokov (nemožnosť uloženia trestu povinnej práce) a
obžalovaný spáchal zločin (nemožnosť uloženia peňažného trestu). Jedinou možnosťou tak ostalo
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný sa obžalovaný spáchal úmyselný
zločin lúpeže v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

K osobe obžalovaného možno na základe neobvykle dlhého výpisu z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov, z ktorého je evidentné, že obžalovaný sa opätovne dopúšťal protiprávnej činnosti
riešenej jednotlivými príslušnými správnymi orgánmi, pričom postihy za jeho protiprávne konanie sa
míňali akémukoľvek nápravnému účinku, konštatovať, že ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu
k priestupkovej činnosti, najmä proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Posledný záznam

(nezapnutý bezpečnostný pás na sedadle spolujazdca) je z 27. novembra 2021, kedy neskôr došlo zo
strany obžalovaného aj ku konaniu, ktoré viedlo k spáchaniu zločinu lúpeže a vyústilo až do podania
obžaloba na tunajší súd a následného vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku na hlavnom pojednávaní. Z
tohto pohľadu je zrejmé, že u obžalovaného nešlo o jednorazové vybočenie z medzí zákona a taktiež,že protiprávne konanie obžalovaného malo stupňujúcu sa tendenciu a viedlo k spáchaniu jedného z
najzávažnejších trestných činov aké náš právny poriadok pozná. Obžalovaného od pokračovania v
protiprávnom konaní a od samotného spáchania trestnej činnosti neodradila ani prebiehajúca skúšobná

doba podmienečného odsúdenia určená Okresným súdom Nitra v trestnom rozkaze z 3. marca 2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť 29. marca 2021, teda len osem mesiacov pred spáchaním skutku
opísaného v podanej obžalobe z 21. apríla 2022. Okresný súd Nitra pritom určil obžalovanému skúšobnú
dobu v najkratšom možnom trvaní, teda jeden rok. Obžalovaný bol viackrát priestupkovo riešený aj
pre predaj drogérie (parfémy) bez živnostenského oprávnenia, avšak vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že v tejto (nelegálnej) činnosti naďalej pokračoval.

Obhajoba poukazovala aj na pomery obžalovaného, ktorý má so svojom manželkou päť maloletých
detí. Súd len v krátkosti uvádza, že ani rodina obžalovaného nebola dostatočnou motiváciou pre
obžalovaného, aby zanechal páchanie protiprávneho konania a začal viesť riadny život, teda legálne sa
zamestnal a chodil riadne do práce. Keďže minimálne päť rokov sa obžalovaný aktívne venoval predaju

parfémov a náramkových hodiniek bez toho, aby požiadal o udelenie živnostenského povolenia a nemal
najmenší problém viesť motorové vozidlo aj keď nie je držiteľom vodičského oprávnenia a v prípade, že
ho odviezol niektorý z jeho známych, nepripútal sa bezpečnostným pásom na sedadle spolujazdca, tak
neboli žiadne objektívne overiteľné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že by svoje návyky
obžalovaný náhle zmenil.

K povahe samotného skutku je potrebné uviesť, že obžalovaný po prisadnutí si do pokazeného a
odťahovaného auta poškodeného začal od neho pýtať peniaze za odťah, pričom peniaze poskytnuté
poškodenýmsamumáliliadožadovalsavyššejsumy,čobolozjehostranysprevádzanérozhadzovaním
rúk, zvýšením hlasu a agresivitou, ktorá sa prejavila tak verbálne („daj mi normálne peniaze, lebo uvidíš,

čo s tebou spravím“) ako aj neverbálne, keď obžalovaný tlačil neznámy predmet poškodenému na
rebrá. Poškodený nemohol vedieť, aký predmet mu obžalovaný tlačí na rebrá. Konanie obžalovaného
vyvolalo u poškodeného takú intenzitu strachu, že ten po chvíli zastavil vozidlo, vybehol, utiekol a skryl
sa za odstavené vozidlo diaľničnej patroly. Tvrdenie obhajoby o prísnosti dolnej hranice sadzby trestu
odňatia slobody vo výmere tri roky ako i návrh na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu sa z

tohto pohľadu javilo súdu ako absolútne nekorešpondujúce so závažnosťou konania obžalovaného. Súd
prihliadol na postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní uznal
svojuvinuavpriebehukonaniapredsúdomdobrovoľnenahradilpoškodenémuspôsobenúškodu,avšak
ani tieto skutočnosti neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu ani uloženie trestu odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd mal za to, že v tomto prípade je primeraným trestom pre obžalovaného trest odňatia slobody pri
polovici upravenej trestnej sadzby vo výmere od troch rokov do šiestich rokov a štyroch mesiacov, čo
predstavuje štyri roky a osem mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere štyri
roky a šesť mesiacov. Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd zaradil

obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o riadne a včas uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, tak Trestný poriadok
upravuje len tri možnosti spôsobu rozhodnutia. Prvou možnosťou je, že súd v odsudzujúcom rozsudku
uloží obžalovanému, aby poškodenému nahradil škodu. Druhou možnosťou je, že súd odkáže

poškodeného na civilný proces ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na takéto rozhodnutie vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo ho. Treťou možnosťou je kombinácia prvých dvoch
možností, teda súd odkáže poškodeného na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu priznal len

sčasti. V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nahradil poškodenému
škodu spôsobenú trestným činom vo výške 170,- eur v priebehu konania pred súdom, preto odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže nebol podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody.

Vzhľadom na skutočnosť, že veci použité pri páchaní trestnej činnosti zaistené príslušníkmi Policajného
zboru pri obhliadke osobného motorového vozidla poškodeného a osobného motorového vozidla, v
ktorom sa pred a po spáchaní trestného činu viezol obžalovaný, a to kombinované kliešte a parfém vkrabičke s nápisom MUSK MAN sú nepatrnej hodnoty, súd bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu na
návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava nariadil ich zničenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je až
doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.