Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200749
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8820200749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Ľ. X., T..

XX.X.XXXX, B. XX/X, D. T. U., teraz vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Prešov, zast.
Ľuboslav Zoľák, advokát AK, Michalovská 89, Sobrance proti žalovanej: I. Ď., T.. XX.XX.XXXX, G. N.
XXXX/XX, D. T. U., o zaplatenie 9.348,37 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 980,- eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
9348,37 eur od 01.11.2013 do 09.10.2019 a 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 980,- eur od
10.10.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8368,37 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 10.10.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,02%. O výške tohto nároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy
9,348,37 eur s prísl. a náhradu trov tohto konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná

bola Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 13.6.2016, sp. zn. 13T/58/2018 právoplatne uznaná
vinnou zo spáchania zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods.
1 a 2, písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2,
písm. a) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2019. Žalobca bol v tomto
trestnom konaní odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Dňa 10.10.2019 adresoval
žalobcažalovanejvýzvunanáhraduškody,následnedňa28.2.2020ajpredžalobnúupomienku,naktoré
však žalovaná nereagovala. Žalovaná aj napriek telefonickým, ústnym aj písomným výzvam spôsobenú

škodu vo výške 9.348,37 eur žalobcovi neuhradila.

2. Žalovaná na pojednávaní dňa 28.4.2022 uviedla, že žalobcov nárok v celom rozsahu neuznáva,
nakoľko dražba prebehla podľa pravidiel. Dražili sa dva byty, oba vo vlastníctve žalobcu. Z výťažku
dražby boli uspokojené nároky veriteľov, bola tam totiž aj podlžnosť voči Spoločenstvu vlastníkov bytov,
notárske poplatky časť peňazí žalovaná vrátila späť na účet žalobcu. O akú sumu presne išlo, nevedela
povedať. Potom tam boli ešte zahrnuté náklady dražobnej spoločnosti. K odovzdaniu vydražených bytov

novému nájomcovi však došlo až zhruba po pol roku, keďže žalobca nebol súčinný a neodovzdal od
vydražených bytov kľúče. Podmienkou vyplatenia peňazí žalobcovi bola podľa žalovanej skutočnosť, že
k tomu mohlo dôjsť až po odovzdaní kľúčov a keď sa z celej sumy odrátajú všetky náklady a poplatky
dražby. Žalovaná však nevedela uviesť či po splnení všetkých náležitostí, boli žalobcovi vyplatenépeniaze, je však presvedčená že áno, nakoľko je to stará vec. Ona pôsobila v tom čase ako zástupkyňa
konateľa dražobnej spoločnosti S.. Peniaze za vydražené byty zinkasovala spoločnosť S., v mene ktorej
ona vystupovala na základe plnej moci, ktorá jej však neskôr bola odobraná. Žalovaná uviedla že ona

odovzdávala peniaze všetkým veriteľom, v 1/, 2/ a 3/ rade a zvyšok poukázala žalobcovi na účet. O
presne aké čiastky sa jednalo, nevedela uviesť, nakoľko sa to stalo v roku 2014. Na otázku súdu aby
sa vyjadrila k právoplatnému odsúdeniu, súvisiacemu s touto vecou, žalovaná uviedla, že v tom čase
už pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, poštu za ňu preberala mama. Nemala vedomosť že jej bolo
vznesené obvinenie, a keďže zmeškala lehotu, už sa ten proces nedal zastaviť. Žalovaná uviedla, že už

predtým bola právoplatne odsúdená rozsudkom tunajšieho súdu, kde sa jednalo taktiež o dražbu, kde
pochybila, dlh si uznala a spláca ho poškodenej.

3. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu dňa 7.6.2022 uviedol že na podanom
nároku na náhradu škody trvá v celom rozsahu, pretože ho žalovaná ako licitátorka spôsobila žalobcovi.
Že došlo k protiprávnemu konaniu je zrejmé aj z toho že za skutok bola žalovaná právoplatne odsúdená.

Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi je nesporne preukázané, že žalovaná ako licitátorka,
ktorávykonalaverejnédražbybytov,ktorébolivovlastníctvežalobcu,postupovalavrozporesozákonom
a porušením svojich povinností, tak spôsobila škodu, ktorá bola nesporne preukázaná už v trestnom
konaní. Čo je zrejmé aj z teraz vykazovaného dokazovania, že už pri vydaní trestného dôkazu boli
splnené podmienky na uloženie povinností žalovanej uhradiť spôsobenú škodu. Keďže žalobca bol

odkázanýnacivilnýprocesanepodarilosadosiahnuťnáhraduškodymimosúdne,ajkeďvyzvalpísomne
žalovanú, preto bolo uplatnené toto podanie súdnou cestou. A preto navrhuje, aby súd po zhodnotení
dôkazov uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.348,37 eur a s poukazom na
skutočnosť, že bola spôsobená aj škoda pre spoločnosť v sume 980 eur. Ide o škodu spôsobenú
spoločnosti S., t.j. dražobnej spoločnosti i tú skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovanej, teda náklady,

ktorépožadovala.Pretožalobca upravujepôvodnýpetittak,žežiada,abysúdzaviazalžalovanúzaplatiť
nespornú výšku v sume 8.368,37 eur s ročným zákonným úrokom, a to od 10.10.2019 až do zaplatenia
s tým, že vo zvyšnej časti berie žalobu späť a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Čiže v tomto
zmysle sa mení aj žaloba a žalobca požaduje priznať úrok z omeškania až od 10.10.2019. A teda aj v
tej časti úrokov, ktoré požadoval pôvodne podanou žalobou klient, t. j. z pôvodnej sumy zákonný úrok z

omeškania 9.348,37 eur od 1.11.2013 do tohto dátumu 10.10.2019. Aj v tejto časti berie žalobca žalobu
späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť a priznať trovy konania.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. V zmysle § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh

čiastočne späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 980,- eur spolu s 5,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 9.348,37 eur od 01.11.2013 do 09.10.2019 a 5,5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 980,- eur od 10.10.2019 zastavil.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a sporovými
stranami doloženými listinnými dôkazmi: trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou

13T/54/2018-370 zo dňa 13.6.2019, list žalobcu adresovaný žalovanej zo dňa 28.2.2020 vo veci:
Náhrada škody-predžalobná upomienka s doručenkou pošty, list žalobcu adresovaný žalovanej zo dňa
10.10.2019 vo veci: Náhrada škody-výzva, výpis z obchodného vestníka I. Ď., výpis zo súdnych databáz
živých spisov, lustrácia v Registri obyvateľov I. Ď., lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže Ľ. X.,
lustrácia Registra trestov Generálnej prokuratúry SR I. Ď..

9.SúdakolistinnédôkazyoboznámilajdôkazyvykonanévtrestnomkonaníOkresnéhosúduVranovnad
Topľou sp. zn. 13T/54/2018 a z pripojeného trestného spisu oboznámil: obžaloba - čl.315-320, zápisnica
o výsluchu svedka poškodeného Ľ. X. na čl.74-87, zápisnica o výsluchu svedkyne D. M. - čl.99-102 -
predsedkyňa Spoločenstva vlastníkov bytov Sídlisko Juh č. XXXX, zápisnica o výsluchu svedka Š. Y. -

čl.107-111 - predseda Spoločenstva vlastníkov bytov Sídlisko Juh č. XXXX, zápisnica o výsluchu svedka
I.. G.M. Y. - čl.112-116 - vydražiteľa bytu č. XX v dome č. XXXX, zápisnica o výsluchu svedka N. S. -
čl.117-121 - vydražiteľa bytu č. XX v bloku č. XXXX - čl.117-121, zápisnica o výsluchu svedka V.. N. I.
- čl.122-126 - znalca pre odceňovanie nehnuteľností, odhad hodnoty nehnuteľností, lustrácia Sociálnejpoisťovni I. Ď. - čl.328-329, trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou 13T/54/2018-370 zo
dňa 13.6.2019 - čl.370-371 s vyznačenou právoplatnosťou 9.7.2019, doručenka o prevzatí trestného
rozkazu žalobcom dňa 28.6.2019 s nečitateľným podpisom a poznámkou splnomocnenec - príloha

čl.372, odpor Ľ. X. voči tomuto trestnému rozkazu zo dňa 19.7.2019 ako poškodeného, uznesenie
13T/54/2018 zo dňa 5.8.2019 o uložení povinností I. Ď. nahradiť trovy konania 60,- eur s doručenkou
prevzatia tohto uznesenia dňa 30.8.2019 splnomocnencom - čl.379, prípis súdu adresovaný žalobcovi
k ním podanému odporu ako poškodeného voči trestnému rozkazu, zápisnica o výsluchu svedka I. Ď.
zo dňa 19.6.2017 - 71-73, zápisnica o výsluchu obvinenej I. Ď.Y. zo dňa 7.1.2017 - čl.63-70, list I. Ď.Í.

adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície vo veci vyjadrenie k
uzneseniu, ČVS: B. - XXX/X-D.-D.-XXXX zo dňa 30.11.2017 (pozn. samosudcu: ako vyplýva z obsahu
tejto listiny a uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 402/17/7713, ide o odôvodnenie
sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia I. Ď. - čl.60-62), uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov
nadTopľouPv402/17/7713-18zodňa19.1.2018,ktorýmbolazamietnutásťažnosťobvinenejI.Ď.O.voči
uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodná - čl.65-66, upozornenie na možnosť preštudovať spis z

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície adresované I. Ď. zo dňa 26.1.2018
na termín 12.2.2018 - čl.300, ospravedlňujúci email Ď. zo dňa 31.1.2018 adresovaný vyšetrovateľovi,
že z dôvodu operácie nemôže prísť preštudovať spis - čl.302, úradný záznam vyšetrovateľa PZ -
čl.305, upozornenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície adresované I.
Ď. na možnosť preštudovať spis zo dňa 12.2.2018 na dátum 23.2.2018 s doručenkou I. Ď. podpísaným

prevzatím dňa 12.2.2018.

10. Súd ako listinné dôkazy oboznámil aj dôkazy vykonané v trestnom konaní Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/19/2017, a to obžaloba - čl.285-286, trestný rozkaz Okresný súd
Vranov nad Topľou 13T/25/2016-127 zo dňa 30.3.2016 - čl.300-301 (pozn. samosudcu: ide o trestný

rozkaz vo vzťahu k poškodeným manželom S., trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou
12T/19/2017-303 zo dňa 27.2.2017 ( pozn. samosudcu: ide o trestný rozkaz v zmysle obžaloby, teda
vo vzťahu k poškodeným manželom Y.). Doručenka I. Ď. o prevzatí trestného rozkazu osobne dňa
21.4.2017, odpor proti trestnému rozkazu zo strany prokuratúry - čl.305, rozsudok 12T/19/2017-404 zo
dňa 12.12.2018 s vyznačenou právoplatnosťou k 12.12.2018.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

12. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 13.6.2019, bola obvinená žalovaná uznaná vinnou zo
zločinumachináciepriverejnomobstarávaníaverejnejdražbepodľa§266ods.1a2,písm.c)Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona
a súd žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288
ods. 1 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2019

13. Výzvou zo dňa 10.10.2019 žalobca vyzval žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000 eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2020 žalobca opätovne vyzval žalovanú na náhradu škody v
sume 15.000 eur, v prípade nedostatku finančných prostriedkov jej navrhol primerané splátky v sume
300 eur mesačne.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Podľa § 458 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
17.Podľa§288ods. Trestnéhoporiadku, aksúdrozhodujevovecisamejaaktentozákonneustanovuje

inak, vždy rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak
rozhoduje mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného
opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.18. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 13T/54/2018-370 zo dňa 13.6.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 10.7.2019, súd uznal žalovanú za vinnú zo zločinu machinácie pri verejnom
obstarávaníaverejnejdražbepodľa§266ods.1a2,písm.c)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehus

prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2, písm. a) Trestného zákona a súd žalobcu ako poškodeného
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona.

19. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v
akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania
zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči
obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,
vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane

spotrebiteľa.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok je v celom rozsahu dôvodný. Po
zvážení nedôvodnosti uplatneného nároku v časti 980,- eur, ktorý žalobca uplatnil zrejme omylom v tom,
že ide aj o škodu spôsobenú jemu, ale z trestného rozkazu, ktorým žalovaná bola odsúdená pod sp. zn.

13T/54/2018 zo dňa 13.6.2019 jasne vyplýva, že v časti 980 eur mala byť z jej strany spôsobená škoda
spoločnosti S., S. Z. M., G..M..B.. a žalobcovi len v časti 8.368,37 eur. Preto v tejto časti žalobca zobral
žalobuspäťanavrholzastaveniekonaniavtejtočastistým,žeinovovalajpožadovanýúrokzomeškania
a neuplatnil si ho od 1.11.2013, ale od neskoršieho dátumu, t. j. od 10.10.2019, teda až od predžalobnej
výzvy, ktorú zasielal žalovanej. Súd preto v tejto časti konanie zastavil. Podľa § 146 CSP by súd konanie

nezastavil, ak by žalovaná so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasila. Niet však existencia
akéhokoľvek vážneho dôvodu na strane žalovanej, pre ktorý by nemala súhlasiť so späťvzatím žaloby a
zastavením konania v tejto časti, v ktorej súd konanie zastavil. Preto z dôvodu procesnej hospodárnosti
jej súd toto späťvzatie žaloby a návrh na čiastočné zastavenie ani nezasielal. Na druhej strane je však
potrebné procesne pripísať neúspech žalobcu v tejto časti, nakoľko k zastaveniu došlo v zásade bez

dôvodu počas prebiehajúceho súdneho konania, a teda procesné zavinenie zastavenia tejto časti ide
podľa § 256 ods. 1 CSP na ťarchu žalobcu.
21. Žalovaná v konaní tvrdila na pojednávaní, že žiadnu škodu nespôsobila a celý nárok uhradila.
Toto jej tvrdenie však súd považuje za rýdzo účelové. Žalovaná ho nepodložila žiadnymi dôkazmi a ani
nereagovala na povinností, ktoré jej súd uložil na pojednávaní dňa 28.4.2022, ohľadom preukázania

a predloženia dôkazov o tom, žeby tieto svoje dlhy vo vzťahu k žalobcovi mala uhradiť. Naopak z
pripojených trestných spisov, predovšetkým zo spisu sp. zn. 13T/54/2018 vyplýva len rýdza účelovosť
jej konania, kedy je zrejmé, že ako svedkyňa v konaní vypovedala ( tu súd podotýka, že nejde
o trestné konanie, čiže súd v civilnom sporovom konaní je oprávnený prihliadať aj na skutočností
uvedené neskoršou obvinenou ešte v procesnom postavení svedkyne ), kde ale pri výsluchu svedka

len obhajovala zákonnosť dražby. Vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom trestnom konaní sa
vyjadrovalalenrýdzokzákonnostidražieb,alenevyjadrovalasakosudupeňažnýchsúm,ktorépritýchto
dražbách ona reálne inkasovala. Žalobcom uplatnený nárok nestojí na zákonnosti alebo nezákonnosti
dražby,aleuplatnenýnárokjepeňažnýnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazostranyžalovanej,
ktorý spôsobila tým, že prevzala zálohy, poplatky, ako aj kúpne ceny vydražených bytov, ale nič z toho

neuhradila žalobcovi, a to ani po odčítaní nákladov dražby. Žalobcovi nevrátila ani ním v procese
dražby uhradené sumy, ktoré žalobca hradil v záujme odvrátenia dražieb. Teda v tomto konaní žalobca
sporovo nenapadá platnosť alebo neplatnosť vykonaných dražieb, ale napadá to, že z týchto dražieb a
vydražených súm mu žalovaná neuhradila nič. .
22.To,ževydraženésumyreálneonainkasovalavhotovostiodvydražiteľovvyplývazlistinnýchdôkazov

vykonaných z pripojeného trestného spisu, a to zápisníc o výpovediach svedkova a poškodených. I..
G. Y. ako vydražiteľ bytu č. XX vo vchode bytového domu pod č. XXXX vypovedal, že uhradil riadnu
dražobnú sumu 4.950 eur priamo osobne žalovanej Ď., a to pred vykonaním dražby zálohu 2.500 eur
a po dražbe doplatil 2.450 eur. Rovnako vypovedal aj vydražiteľ druhého bytu N. S., a to bytu č. XX v
obytnom dome č. XXXX, že byt vydražil za sumu 4.850 eur, kedy zálohu pred dražbou zaplatil 2.500

eur a po dražbe doplatil sumu 2.350 eur ako vydražiteľnú sumu. Je teda preukázané, že žalovaná
tieto peniaze zinkasovala, koniec koncov to potvrdila aj vo svojej svedeckej výpovedi v tomto súdnom
civilnom sporovom konaní, že ich inkasovala, ale nepredložila ani nenavrhla žiaden dôkaz o tom, žeby
mala nejakú časť z inkasovaných súm ďalej vyplatiť ďalším oprávneným osobám, či už samotnémupôvodnému majiteľovi bytov, ktorému boli byty dražené a to Ľ. X. -žalobcovi v tomto konaní, ale aj
samotnej dražobnej spoločnosti, kde z obsahu trestného rozkazu a obžaloby vyplýva, že si privlastnila
aj odmenu, ktorá mala patriť im, kedy tieto byty dražila ako licitátorka a konateľka tejto spoločnosti S., S.

Z. M., G..M..B... Ďalej z pripojeného spisu 13T/54/2018 vyplýva, že žalovaná už v procesnom postavení
obvinenej v konaní po vznesení obvinenia využila svoje zákonné právo odmietnuť vypovedať.
23. Ďalej je zrejmé z pripojeného trestného spisu sp. zn. 13T/54/2018, že voči uzneseniu o vznesení
obvinenia žalovaná podala sťažnosť, v ktorej uviedla, že doplní v prípade potreby jednotlivé listiny
preukazujúce, že inkasované peniaze z vydraženia bytov mala vyplatiť oprávneným osobám vrátane

žalobcu, ale nikdy ďalej v tomto trestnom konaní, ako prípravnom, tak aj v konaní pred súdom už
žiadne takéto dôkazy orgánom činným v trestnom konaní nepredložila. V prípravnom konaní bola riadne
vyzvaná na preštudovanie spisu, na čo jej po jej ospravedlnení boli poskytnuté dokonca dva termíny
na preštudovanie spisu, na ktoré sa nedostavila. Po preštudovaní spisu v závere trestného konania
má obvinená v zmysle Trestného poriadku ešte navrhovať a predkladať OČTK dôkazy, ktoré právo
nevyužila.

24. Napokon v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti. Trestným rozkazom sp. zn. 13T/54/2018 bola prejudikovaná vina v skutku, ktorý zakladá
skutkový nárok podanej žaloby a súd je v zmysle cit. ustanovenia CSP vo veci uznania viny a tým kto

ho spáchal, čiže žalovaná, viazaný. Nárok žalobcu a povinnosť žalovanej platiť nepriamo preukazujú
aj ďalšie skutočnosti, a to že aj v predošlých trestných konaniach OS Vranov nad Topľou, a to pod sp.
zn. 12T/19/2017, v ktorom konaní boli poškodení manželia Y. a v konaní pod sp. zn. 13T/25/2016, v
ktorom boli poškodení manželia S.i, spáchala žalovaná obdobné trestné činy fakticky rovnakým modus
operandi ako v tomto trestnom konaní, z ktorého žalobca odvíja svoj nárok. Rovnako v týchto konaniach

bola obžalovaná odsúdená.
25. Bolo by procesne nehospodárne v tomto civilnom sporovom konaní vykonať všetky vyššie cit.
dôkazy vykonané v konaní OS Vranov nad Topľou 13T/54/2018. Súd preto uvedené dôkazy vykonané
v cit. trestných konaniach vykonal ako listinné dôkazy v civilnom procese. Napokon, žiadna strana ani
vykonanie niektorého z uvedených dôkazov nenavrhla.

26. Preto súd žalobe vo zvyšku nároku uplatneného po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
27. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

28. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku v splátkach dostala do omeškania, preto ju
súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak,
ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase vzniku omeškania bol úrok z omeškania vo
výške 5,5 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

31. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 9.348,37 eur s príslušenstvom, súd

priznal žalobcovi sumu 8.368,37 eur s príslušenstvom. Trovy konania boli priznané podľa úspechu
žalobcu v spore. Preto súd nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ale priznal mu trovy konania
po porovnaní úspechu a neúspechu v spore, pričom zastavenie konania v tejto časti 980 eur na istine
uplatneného nároku súd považuje za neúspech žalobcu. Žalobca má v konaní nárok na náhradu trovkonania v pomere 79,02 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle cit.
ust. § 262 ods.1 Civilného sporového konania po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal znížiť, príp. nepriznať úspešnejšiemu žalobcovi nárok na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Nakoľko sa žalobca po vyhlásení rozsudku vzdal práva na odvolanie voči nemu, toto právo mu zaniklo.