Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419010225
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5419010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2020 prejednal
sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/48/2019-160 zo
17.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.

2T/48/2019-160 zo 17.1.2020 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením, č.k. 2T/48/2019-160 zo dňa 17.1.2020 podľa § 241 ods.
1 písm. b) Tr. por., z dôvodov uvedených v § 214 ods. 1 Tr. por. postúpil Okresnému úradu Dolný Kubín
vec obvineného Y. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý je v trestnom konaní na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp.zn. 2T/48/2019 trestne stíhaný pre skutok, ktorý je v obžalobe Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č.

Pv 78/19/5503-9 zo dňa 27.9.2019 právne kvalifikovaný ako „Výtržníctvo" podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., v zmysle ktorého

obvinený dňa 10.02.2019 v čase okolo 12.00 h. v Dolnom Kubíne na zimnom štadióne, počas konania
hokejového zápasu 32. kola, 2. časti, skupiny A, 34. ročníka Oravskej hokejovej súťaže organizovanej
Oravským zväzom ľadového hokeja, medzi mužstvami HC Pucov a HC Kláštor pod Znievom, v ôsmej

minúte tretej tretiny, napadol poškodeného J. Z., ktorý v zápase figuroval ako hlavný rozhodca stretnutia,
a to takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene a potom, ako mu uložil osobný trest, ho
jedenkrát udrel päsťou do oblasti ľavej časti tváre a nosa, čím poškodenému J. Z. spôsobil zranenie, a
to bližšie nešpecifikované pomliaždenie nosa a krvácanie z nosa s predpokladanou dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní do 7 dní,

pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
Dňa 22.1.2020 okresnému súdu bola doručená sťažnosť prokurátora, ktorý v nej uviedol nasledovné
sťažnostné argumenty:

„S odôvodnením prvostupňového súdu nemožno súhlasiť a to najmä z dôvodu nesprávne zisteného a
následne prezentovaného skutkového stavu.

Zo znenia skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, obžaloby, ale aj samotného uznesenia súdu
o postúpení veci vyplýva, že obvinený napadol rozhodcu po slovnej výmene názorov, a potom ako mu
bol uložený osobný trest. Uvedené skutočnosti potvrdil jednak poškodený, ale aj druhý rozhodca T.
J.. Obvinený bezprostredne reagoval na rozhodnutie poškodeného o uložení
osobného trestu, ktorý mu bol uložený ako následok jeho reakcie na predchádzajúci trest. Žiadnym
zákonným dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, že by poškodený obvineného provokoval, resp.

sa k nemu správal takým spôsobom, ako to popisuje vo svojej výpovedi obvinený. Motív obvineného
a jeho úmysel je zrejmý z jeho konania. Obvinený nezniesol, že mu bol uložený osobný trest, a pretonapadol rozhodcu a to tak, že rukou, na ktorej mal rukavicu ho jedenkrát udrel do tváre, do nosa (viď
výpoveďpoškodenéhoasvedkaT.J.č.l.32a59).Správaniesaobvinenéhojednoznačnenaplnilovšetky
znaky prečinu výtržníctva, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Knaplneniuznakovskutkovejpodstatyprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákona
uvádzam, že v tomto prípade bolo preukázané, že obvinený úmyselne verejne napadol rozhodcu po
odpískaní, pretože sa mu nepáčilo jeho rozhodnutie. Takéto konanie zo strany ktoréhokoľvek športovca
nemá odôvodnenie. Rozhodca obvineného neprovokoval, a keď tento nezvládol svoje emócie rozhodcu
fyzicky napadol. V tomto prípade nie je vôbec podstatné ako sa správajú diváci, či sa na zápasoch

vulgárne nadáva, ako sa medzi sebou rozprávajú hráči, prípadne ako si vymieňajú svoje názory.
Podstatou stále zostáva, že obvinený udrel rozhodcu, pretože sa mu nepáčil jeho verdikt. Motív konania
obvineného je jednoznačný a odvoditeľný aj z popisu situácie poškodeným a druhým rozhodcom.
Cieľom útoku obvineného bola autorita, ktorú je ako hráč povinný rešpektovať, či sa mu to páči alebo
nie. Výchovný aspekt trestného stíhania je v tomto prípade opodstatnený aj popularitou hokeja, a aj
preto nemožno na tento prípad aplikovať materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona a

to bez ohľadu na závažnosť následkov. Ani v hokeji, ako kontaktnom športe nie je
prípustné, aby hráči bezdôvodne napádali rozhodcov. Obvinený musel vedieť, že úderom rozhodcu
rukou v hokejovej rukavici mu môže spôsobiť zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie, a to aj z dôvodu,
že rukavica je súčasťou chráničov hráčov pred zraneniami a je tak aj konštruovaná. Aj napriek tomu
obvinený poškodeného týmto spôsobom napadol.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Okresný súd sťažnosti podľa § 190 ods. 1 Trestného poriadku
v celom rozsahu vyhovel a v prípade, že tak neurobí navrhujem, aby Krajský súd v Žiline uznesenie
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.: 2T/48/2019 zo dňa 17.01.2020 zrušil a uložil Okresnému súdu
Dolný Kubín, aby vo veci znovu konal a rozhodol."

Dňa 10.2.2020 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie obvineného Y. Y. prostredníctvom zvoleného
obhajcu k sťažnosti prokurátora, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti:

„Obhajoba sa plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu zo dňa 17.1.2020, kde sa súd správne
rozhodol aplikovať materiálny korektív a preto súd, v prípade preukázania viny obvineného, nepovažuje

tento skutok za trestný čin.
Od prijatia zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, sa v slovenskom trestnom práve uplatňuje tzv.
formálne chápanie trestného činu a pri prečinoch zákonodarca ponechal možnosť tzv. materiálne
korektívu vyjadreného v ust. §10 ods. 2 Tr. zákona. O trestný čin teda nejde, ak čin síce vykazuje
známky prečinu, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že v právnom štáte sa
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti chápe ako prostriedok ULTIMA RATIO, t.j. taký nástroj štátu,
ktorým sa postihujú len závažné protiprávne skutky adresátov práva, pri ktorých sú iné dostupné
prostriedky nedostatočné.
Súd veľmi správne konštatoval, že k útoku obvineného malo dôjsť až po tom, čo sa na ľadovej

ploche strhla potýčka všetkých hráčov na lade, a k útoku malo dôjsť v jednom mieste aj čase s touto
„hromadnou bitkou". Ani poškodený, ani žiaden iný svedok netvrdil niečo iné, teda že najprv došlo
k útoku na poškodeného a následne by sa strhla potýčka všetkých hráčov. Ak prokurátor považuje
trestné stíhanie za výchovný aspekt potom by mal podať obžalobu na všetkých zúčastnených hráčov
na ľadovej ploche, a to nie len na tých, ktorí boli na ľadovej ploche v Dolnom Kubíne, ale aj v rámci

celej hokejovej Extraligy, nakoľko pri hokejových zápasoch sú drobné potýčky úplne bežné, dokonca
mnohé iné inzultácie rozhodcov sa rieši len v rámci disciplinárneho konania hokejových zväzov. Ak
podľa názoru prokuratúry došlo útokom obvineného na poškodeného k narušeniu verejného poriadku,
v tomto kontexte zostáva nepovšimnutá hromadná šarvátka, ktorá tomuto útoku predchádza, za ktorú
mimochodom nikto stíhaný nie je.

Okresný prokurátor si z vykonaného dokazovania z prípravného konania vyvodil svoj vlastný skutkový
záver, ktorý je podľa názoru obhajoby nesprávny, navyše v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov.
Podľa sťažnosti, „žiadnym zákonným dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, že by poškodený
obvineného provokoval, resp. k nemu sa správal takým spôsobom, ako to popisuje vo svojej výpovedi
obvinený"... „rozhodca obvineného neprovokoval". Je potrebné poukázať na výpoveď druhého rozhodcu

J. z prípravného konania, ktorý sám od seba vo výpovedi uviedol, že sa mu nepáčili slovné poznámky
poškodeného na adresu kapitánov ešte pred začiatkom zápasu, taktiež na otázky obhajoby svedok J.
odpovedal že poškodený má rád poznámky na adresu hráčov, čo nepoprel ani samotný poškodený, i
keď pochopiteľne tvrdí, že sa z jeho strany jedná len o slušné poznámky. Tak z výpovedipoškodeného („tak som mu povedal niečo v tom zmysle, že som ho chcel podpichnúť, tak som ho chcel
slovne vyprovokovať") ako aj z výpovedi svedka J. („na začiatku zápasu sa mi nepáčila slovná poznámka
J. Z., ktorú adresoval obom kapitánom hokejových družstiev v znení, aby nevyplakávali.... pán lán ma

rád slovné poznámky voči hráčom počas zápasov") jednoznačne vyplýva, že poškodený je provokatér,
pričom pri emočne napätom zápase, čo je v hokeji bežné, intenzita slovných útokov ani nemusí byť
vysoká, aby došlo ku provokácii. Podľa obhajoby sú skutkové závery prokurátora o tom, že obvinený
nebol vyprovokovaný, celkom nesprávne a v úplnom rozpore s tým, čo uviedol poškodený ako
aj svedok J., keď sám poškodený uviedol, že poškodeného „podpichval". Je zrejmé, že ku provokácii

došlo, pričom nie je podstatné, či poškodený provokoval obvinené bezprostrednom predtým, ako sa mal
skutok stať, alebo k nej došlo resp. dochádzalo skôr.
Vykonaním dokazovaním - výsluchom svedkov bolo podľa obhajoby nesporne preukázané, že skutok sa
mal stať na mieste a čase kde boli prítomné viaceré osoby (hráči) na malom priestore (v priestore pred
hokejovou bránkou), a išlo o vzájomnú potýčku prakticky všetkých osôb prítomných na ľadovej ploche.
Táto skutočnosť je podľa obhajoby nesporná, čo bolo preukázané výpoveďami všetkých svedkov.

Rovnako je nesporné a výpoveďami všetkých svedkov preukázané, že predmetný hokejový zápas bol
od samého začiatku nervózny, teda hraný v silnejších emóciách a skutok sa mal stať nesporne v čase,
kedy už existoval na ľadovej ploche konflikt medzi aj inými hráčmi.
Obhajoba namieta, že za preukázaných okolností pri skutku, ktorý sa kladie obvinenému za vinu,
absentuje objektívna stránka a objekt trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.

zákona, nakoľko objektom prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona nie sú individuálne záujmy
jednotlivca.
Skutok by podľa obhajoby ani nemohol byť trestným činom s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zákona. K
tomu, aby bol spáchaný trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona tak, že sa páchateľ dopustí
výtržnosti tým, že napadne iného, musí mať napadnutie iného skutočne povahu výtržnosti, t.j. konanie,

ktoré závažným spôsobom narúšajúce verejný poriadok a preto každé napadnutie, hoci k nemu dôjde
na verejne alebo na mieste verejne prístupnom, nie je nevyhnutne hneď výtržnosť. Jedná sa teda o
trestný čin, ktorého objektom je (ako chráneným záujmom) riadne občianske spolužitie a teda objektívna
stránka takého konania musí občianske spolužitie hrubo narúšať, t.j. jedná sa útok na pokojné občianske
spolužitie. Pre naplnenie skutkovej podstaty výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 Tr. zákona, musí byť

občianske spolužitie narušené hrubo, vo zvýšenej miere, to znamená, že nestačí iba menej závažné,
bežné obvyklé prejavy rušenia tohto spolužitia. Predmetom ochrany primárne nie sú individuálne záujmy
jednotlivých občanov (napr. že sa poškodený cíti byť urazený útokom) ako majetok, česť, zdravie a
pod., ale širšie poňatý komplex vzťahov, ktorými je usporiadaná koexistencia väčšej pospolitosti ľudí na
určitom mieste okruhu a pod. Z tejto povahy chráneného záujmu vyplýva, že ak má byť nejaké konanie

považované za výtržnosť, musí sa určitým spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá
presahuje individuálne záujmy (porovnaj NS ČR Rč19/2003).
Je všeobecne známe, že hokejové zápasy, či už sa dejú na profesionálnej alebo amatérskej úrovni,
bývajú veľmi často spojené s prejavmi emócii. Taktiež je bežné a prakticky je to pravidlom, že na
zimných štadiónoch sa počas zápasov veľmi často používajú vulgarizmy, nadávky pokriky nie len medzi

hráčmi, ale aj zo strany divákov na stranu hráčov alebo aj rozhodcov. Taktiež je pravidlom, že počas
hokejových zápasov vznikajú často menšie či väčšie hokejové potýčky, rôzne strkanice ktoré neraz
skončia aj vzájomnou bitkou hráčov alebo pästným súbojom. Tieto fyzické napadnutia na ľadovej ploche
by mali byť a aj sú trestané v zmysle hokejových pravidiel. Je však nepravdepodobné, že bitka na
ľadovej ploche, dokonca o tak malej intenzite akou je malá rozrtška, strkanica alebo aj úder do oblasti

hlavy (ktorý nespôsobil žiadne poranenie) môže spôsobiť narušenie verejného poriadku a najmä riadne
občianske spolužitie. Každý jeden hráč ľadového hokeja ako aj rozhodca, si je a musí si byť vedomý
skutočnosti, že sa jedná o kontaktný šport a toho istého sú si vedomí aj diváci. Ak by sa takáto potýčka
malaudiaťnainomverejnedostupnommieste,napríkladnaulici,malobytakétokonaniesamozrejmeiný
charakter narušenia verejného poriadku už len tým, že by minimálne vzbudzovalo pozornosť verejnosti.

Inak povedané, fyzické konflikty hráčov nevzbudzujú pozornosť a nenarúšajú vzťahy a spolužitie ako
medzi osobami na ľadovej ploche tak ani medzi divákmi. Vzťahy medzi osobami na ľadovej
ploche sú vzťahy ich osobného kontaktného súperenia a preto od nich nemožno očakávať „zdvorilostné
správanie" a preto takéto útoky - a v takej intenzite, aká bola preukázaná, nemôže vzbudiť ani len verejné
pohoršenie. K podobným kontaktom a potýčkam dochádza prakticky na každom hokejovom zápase,

taktiežajslovnýmútokom.Akbymaloorgányčinnétrestnomkonanírovnakoposudzovaťtakétokonanie
hráčov, hokej ako šport by vlastne ani nemal kto hrať.
Obhajoba je preto toho názoru, že ak by aj bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako
to uviedol poškodený, takýto útok nemohol narušiť občianske spolužitie ako celok (pričom objektomprečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 Tr. zákona nie sú individuálne záujmy jednotlivca), pretože skutok
sa mal stať v rámci jednej väčšej hromadnej potýčky. Za týchto okolností by potom malo byť vznesené
obvinenie voči každej jednej osobe, ktorá v tom čase bola zapojená do vzájomnej potýčky.

Jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva v zmysle 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je, že páchateľ
fyzicky napadol iného a tým sa dopustil hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom. Základným
predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky
formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák. To znamená,
že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru

zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). Nie každé fyzické
napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na mieste verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať
skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj z pohľadu materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
Pri skúmaní, či konanie obvineného naplnilo obligatórne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1
písm. a/ Tr. zák., je podľa názoru obhajoby nutné venovať pozornosť tomu, z akých pohnútok bol

čin spáchaný a čím bol motivovaný, či išlo o pohnútku, ktorou by páchateľ prejavoval aroganciu voči
ostatným jednotlivcom a či bol útok vyprovokovaný a či nevybočil len z rámca normálnej reakcie.
Trestný čin výtržníctva podľa §364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona je jedným z trestných činov, ktoré
hrubo narušujú občianske súžitie. Formy výtržníckeho konania preto musia narúšať občianske spolužitie
hrubo, t.j. vo zvýšenej miere, pričom nestačí menej závažné, bežné alebo obvyklé prejavy narušenia

tohto spolužitia. V tomto smere je potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, na akom mieste prístupnom
verejnosti sa páchateľ mal dopustiť výtržnosti v takej miere, aby mohla byť posúdená ako trestný čin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko z povahy chráneného záujmu vyplýva, že
výtržnosť sa musí určitým výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty. Formy
výtržníckeho konania preto musia narúšať občianske spolužitie hrubo, t.j. vo zvýšenej miere, pričom

nestačí menej závažné, bežné alebo obvyklé prejavy rušenia.
V intenciách týchto úvah dospela obhajoba k záveru, že konanie (ktoré ale popiera proti skutkovej vete
podľa uznesenia o vznesení obvinenia) obvineného by síce formálne naplnilo znaky skutkovej podstaty
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak je v tomto smere namieste aplikovať
materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.).

Obhajoba žiada sťažnosť prokurátora zo dňa 22.1.2020 zamietnuť."

Dňa 10.2.2020 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie poškodeného J. Z. k sťažnosti prokurátora,
v ktorom uvádza:

„So sťažnosťou sa v plnom rozsahu stotožňujem a s rozhodnutím Okresného súdu, ktorý vec posúdil
ako priestupok nesúhlasím z nasledovných dôvodov.
Sudca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nie je preukázaný úmysel obvineného spôsobiť
poškodenému teda mne akúkoľvek ujmu na zdraví, pričom obvinený konal len v
dôsledku hnevu....Obvinený ma dávno po odpískaní a udelení trestu úmyselne dosť silnou intenzitou

udrel rukou na ktorej mal hokejovú rukavicu do tváre, pričom ma zaliala krv a okamžite som bol nútený
ísť na ošetrenie na nemocnicu do Dolného Kubína. Keď som sa vrátil z nemocnice, pred štadiónom som
sa stretol náhodne s obvineným a tento namiesto ospravedlnenia mi povedal, že ľutuje, že mi nenaložil
viacej. Ešte niekoľko dní ma bolela hlava a nosné dutiny z úderu obvinenéh , ale sudca nevidí úmysel
spôsobiť mi zranenie???? Zvláštne konštatovanie .... Je zvláštne aj konštatovanie súdu, že mi neboli

konaním páchateľa spôsobené trvalé následky a tak sa nemôže jednať o trestný čin výtržníctva....To mi
mali byť spôsobené trvalé následky, aby sa stal trestný čin výtržníctva??? Myslím, že obvinený nie je
stíhaný za ublíženie na zdraví....
Dosť často je aj v médiách prezentované, že v dôsledku násilia, ktoré sa vykonáva na štadiónoch pri
rôznych športových podujatiach nechodia na štadióny rodiny s deťmi. Ak takto budú rozhodovať súdy,

že chránia výtržníkov a nie obete, je možné predpokladať, že štadióny zostanú prázdne a športové
podujatia budú navštevovať len násilníci a výtržníci, ktorých jediným cieľom je niekomu ublíži , napadnúť
iného, uraziť....ponížiť.
Obvinený doposiaľ neprejavil žiadnu snahu sa mi ospravedlniť, resp. nahradiť mi spôsobenú škodu z
čoho je podľa mňa zrejmé, že svojho konania neľutuje a ak súd rozhodne, že sa v tomto prípade jednalo

len o priestupok, nebudem sa čudovať, že nabudúce zasa niekoho zbije, alebo spôsobí aj vážnejšie
zranenie.
Zostáva mi veriť, že rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín bude zrušené a vo veci bude vydané
spravodlivé rozhodnutie."Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť prokurátora je prípustná v súlade s § 241 ods. 4 Tr. por., § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., bola
podaná oprávnenou osobou v súlade s § 186 ods. 1 Tr. por. a v okolnostiach prípadu v neprospech
obvineného, sťažnosť bola podaná včas v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd dospel k názoru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a stotožňuje sa aj so
sťažnostnými argumentmi sťažovateľa. Na tomto mieste treba poukázať na skutočnosť, že okresný súd
svoje rozhodnutie pri akceptovaní skutkového stavu, ktorý obsahuje skutková veta obžaloby, založil na
absencii materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého

procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Hodnoteniedôkazovsúdomsamusípremietnuťajdoodôvodneniauznesenia,pričompodľa§176ods.2
Tr. por. v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré
sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci

orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a

námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany
konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.Zodôvodneniapísomnéhovyhotoveniarozhodnutiasúduprvéhostupňavyplýva,žesvojeprávnezávery
odôvodnil nasledovne:

„V danom prípade obvinený svojím konaním, po formálnej stránke, naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu „Výtržníctvo" podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže fyzicky napadol poškodeného, verejne,
a spôsobil mu pritom ľahké zranenia - pomliaždenie nosa a krvácanie z nosa, ktoré nevyžadujú dobu
liečenia viac ako 3 dni.

Keďže obvinený mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom, s
poukazomna§10ods.2Tr.zák.Sohľadomnasubjektívnuaobjektívnustránkukonaniaobvinenéhomá
súdzato,žeobvinenýsvojímkonanímporušilpravidláobčianskehospolužitiaanarušilverejnýporiadok,
avšak toto porušenie nedosahuje takú kvalitu a intenzitu, a teda úroveň závažnosti predpokladanú
ustanovením § 10 ods. 2 Tr. por., aby mohlo objektívne porušiť pravidlá občianskeho spolužitia, zásady
občianskej morálky, či verejný pokoj a poriadok s prívlastkom hrubým spôsobom, či výtržnosti.

Súd tu posudzoval kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák., a to spôsob spáchania činu a okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný. Z výpovedí jasne vyplynulo, že incidentu predchádzalo rozhodnutie
poškodeného o 2-minútovom vylúčení obvineného ako hráča zo zápasu, ktoré obvinený
považoval za nespravodlivé, na ľadovej ploche sa strhla šarvátka, do ktorej sa zapojilo niekoľko hráčov,
nielen obvinený, a prítomní tu boli aj obidvaja rozhodcovia. Navyše nie je preukázaný ani úmysel

obvineného spôsobiť poškodenému akúkoľvek ujmu na zdraví. Obvinený konal len v dôsledku hnevu
a vyeskalovaných emócií plynúcich z priebehu zápasu. Z odborného lekárskeho vyjadrenia vyplýva, že
zranenia mohli byť spôsobené tak, ako ich opísal poškodený.
Súd tiež prihliadol k následkom, ktoré boli činom spôsobené. Obidve zranenia poškodeného mali
vyslovene charakter ľahkých zranení, bez zanechania akýchkoľvek trvalých následkov. Treba tiež vziať

do úvahy, že tieto poškodeného nijako neobmedzili v jeho bežnom živote, poškodený
nebol práceneschopný ani jeden deň.
Po zhodnotení všetkých uvedených okolností prípadu dospel súd k záveru, že v danom prípade
nejde o také závažné konanie, aby ho bolo možné posúdiť ako trestný čin výtržníctva. Závažnosť
konania obvineného, popísaného v obžalobe prokurátora, je nepatrná, a z tohto dôvodu nenapĺňa znaky

skutkovej podstaty prečinu „Výtržníctvo" podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to najmä s prihliadnutím
na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia obvineného, a následky, ktoré obvinený
svojím konaním spôsobil."

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák.,
to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny

korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred
prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo

všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd prijal právny záver o absencii materiálneho korektívu
prečinu bez skutkových zistení súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom
kontradiktórnym procesom. Z tohto uhla pohľadu sa rozhodnutie okresného súdu javí ako prinajmenšom

predčasné.Zo zabezpečených dôkazov v spise možno (bez kontradiktórneho dokazovania na hlavnom
pojednávaní) aktuálne usudzovať, že pohnútkou konania obvineného bola pomsta rozhodcovi zápasu
za uložený trest v hre a osobný trest pre porušenie pravidiel.

Podľa názoru krajského súdu z dôkazov, ktoré obsahuje vyšetrovací spis, možno prijať záver, že
konanie obvineného Y. Y., popísané v skutkovej vete obžaloby, napĺňa aj materiálny korektív žalovaného
trestného činu.

S takto vysloveným názorom ale krajský súd neprejudikuje hodnotenie dôkazov, ktoré okresný súd
vykoná na hlavnom pojednávaní pri rešpektovaní princípov kontradiktórneho procesu.

Krajský súd nespochybňuje tvrdenie obvineného vo vyjadrení ku sťažnosti prokurátora prostredníctvom
zvoleného obhajcu, že hokej je kontaktný šport, súčasťou ktorého sú aj šarvátky, dokonca i bitky medzi
hráčmi.Bitkavľadovomhokejijeudalosťvpriebehuzápasuľadovéhohokeja,keďvrozporesoficiálnymi

pravidlami sa pustia dvaja alebo viac hráčov do pästného súboja. V najslávnejšej a najkvalitnejšej
hokejovej súťaži NHL sú bitky neodmysliteľnou súčasťou ľadového hokeja. V Severnej Amerike sa jedná
o neoficiálnu tradíciu s dlhou históriou od profesionálov z NHL až po amatérske ligy, kedy sa niektoré
stali súčasťou hokejových dejín. Hokej je totiž jediným športom, kde sú bitky medzi hráčmi do
istej miery tolerované a nemajú pre účastníkov, na rozdiel od iných športov, zvlášť závažné dôsledky.

V prejednávanej trestnej veci sa ale neposudzuje bitka medzi hráčmi, ale fyzické napadnutie rozhodcu
hráčom počas prerušenej hry, a to je zásadný rozdiel od šarvátky medzi hráčmi, prípadne dokonca od
bitky medzi hráčmi súperiacich mužstiev.

Z uvedených dôvodov potom krajskému súdu nezostalo nič iné, len sťažnosťou prokurátora napadnuté
uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín procesným postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť s tým, že krajský súd uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri

novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný
vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Právnym názorom je potrebné rozumieť názor sťažnostného súdu vyslovený v otázkach procesného a
hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.