Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 21, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6P/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201361
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2521201361.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E.

D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z.- D.,
právne zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Volárová, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany a otca: O.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zmenu
úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému E. sa z n i ž u j e zo sumy 140 eur na sumu 100
eur mesačne a voči maloletému J. sa z n i ž u j e zo sumy 130 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré

výživné je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Piešťany č. 13P/187/2017-115 z 13. júla 2018 v časti o
výške bežného výživného na maloleté deti E. W. J..

III. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým E. a maloletým J. každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod.
do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste ich bydliska a po skončení styku ich na
tomto mieste matke odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 9P/202/2019 z 14. mája 2020 v časti úpravy
styku otca s maloletým E. W. A.A. J..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.07.2021 domáhal zníženia jeho
vyživovacej povinnosti ku každému dieťaťu na sumu 70 eur mesačne s odôvodnením, že je dočasne
nezamestnaný, riadne vedený na úrade práce a okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému S. E.. XX.XX.XXXX.

2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca so znížením výživného nesúhlasila s odôvodnením, že

náklady na výživu detí každým roku stúpajú, ceny potravín a základných životných potrieb sa zvyšujú
a ona okrem invalidného dôchodku a príspevku na kompenzáciu na stravu žiaden iný príjem nemá a
pri navrhovanej výške výživného nebude schopná pokryť všetky odôvodnené potreby detí, navyše jej
pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému P., ktorý má 2 roky a o ktorého sa stará sama. Namietalaukončenie pracovného pomeru otca detí, keď podľa jej názoru by malo byť jeho prioritou zabezpečiť
výživu všetkých svojich detí. Otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal pravidelného príjmu, na čo by mal
súd prihliadať. Zároveň matka žiadala zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec by bol

oprávnený sa s deťmi stretávať každú párnu sobotu poobede v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. v
jej prítomnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec nemá záujem sa s deťmi stretávať a v súčasnosti
stanovený styk nevyužíva. Súčasná manželka otca jeho vlastné deti neakceptuje, tvrdí, že ich otec nie
je ich biologickým otcom, pričom otec dovolil deti podrobiť skúške otcovstva, čo bolo pre ne ponižujúce.

3. V priebehu konania sa otec návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2021 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil výživné na maloletého J. vo výške 130 eur
do súdneho pojednávania o nové DNA, ktoré požiadal dňa 21.09.2021. Návrh odôvodnil tým, že žiada
neodkladné opatrenie na základe nových skutočností, nakoľko zistil, že maloletý J. nie je jeho syn. Na
svoje náklady si urobil DNA test a vyšlo mu, že nie je jeho biologickým otcom. K návrhu pripojil výsledok
testu DNA. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením vydaným 28. septembra 2021 tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, opatrovníka, oboznámením s obsahom
listinných dôkazov, a to návrhom, rodným listom mal. S., rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn.
9P/202/2019 z 14. mája 2020, rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 13P/187/2017 z 13. júla

2018, dohodou o skončení pracovného pomeru z 15.06.2021, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí
arodinyPiešťanyozaradeníotcadoevidencieuchádzačovozamestnanie,písomnýmvyjadrenímmatky
k návrhu, potvrdením o poberaní dôchodkovej dávky, potvrdením o poberaní peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, potvrdením o poberaní rodičovského
príspevku, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, potvrdením Y. G. Q. XX, Z. o platbách za školský

rok 2021/2022, potvrdením o navštevovaní A., K. XX, Z. a výške poplatkov, potvrdením zamestnávateľa
o príjme otca, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, pracovnou zmluvou z 8.9.2021,
ako aj obsahom ostatných listinných dokladov a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Otec na pojednávaní uviedol, že zníženia výživného sa domáha z toho dôvodu, že sa u neho znížil

príjem. U svojho posledného zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou na základe svojho
vlastného rozhodnutia, keďže bol pod neustálym psychickým tlakom zo strany vedenia. Keď som mal 8
hod. pracovnú dobu zarobil okolo 800-900 eur mesačne, potom ako mal nepretržitú pracovnú dobu (dva
dni dennú, dva dni voľno, dva dni nočnú a nejaké nadčasy) zarobil aj vyše 1.000 eur. Počas evidencie
na úrade práce poberal podporu do 08.9.2021 a od 09.09.2021 sa zamestnal ako skladník v spoločnosti

I. G., W..S.. a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2021 do januára 2022
bol 736,20 eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. S., ktorý má 9 mesiacov, manželka poberá
rodičovský príspevok vo výške 270 eur, čiastočný invalidný dôchodok vo výške 150 eur. Manželka má
ešte 3 vyživovacie povinnosti, deti bývajú s nimi v spoločnej domácnosti v prenajatom rodinnom dome
v Z., nájom je vo výške 480 eur, v čom sú zahrnuté aj všetky energie. Manželka dostáva od štátu

na výživu jej troch maloletých detí náhradné výživné vo výške cca 350 eur. Otec si k týmto deťom
vyživovaciu povinnosť neplní. Ďalej uviedol, že momentálne iný príjem nemá, majetok nevlastní žiaden.
Svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom si plní formou exekučných zrážok, momentálne nad rámec si
vyživovaciu povinnosť neplní, avšak v minulosti tomu tak nebolo. Aktuálne sa s deťmi nestretáva, asi 4
mesiace ich nevidel, jednak z toho dôvodu, že to majú vraj zakázané, keďže v minulosti vznikli nejaké

konflikty medzi matkou detí a jeho manželkou a okrem toho nemá na deti čas, pretože stále chodí do
práce. Plánuje však zmeniť pracovnú dobu, požiadal zamestnávateľa o 12-tky a v takom prípade by sa
s deťmi mohol stretávať v zmysle posledného rozhodnutia súdu, avšak určite nie za prítomnosti matky,
preto s jej návrhom na zmenu styku nesúhlasí. Do práce chodí vlakom, jedna cesta Z. - G. stojí 1,40 eur.
Aktívne si hľadá prácu aj na profesii. Uviedol, že by bol rád, keby sa s matkou detí dokázali dohodnúť

a dočasne znížiť výživné na deti aspoň na sumu 100 eur, kým sa u neho zmení finančná situácia. V
minulostibolvždyochotnýdaťdeťomajnavyše,pričomtomunebudeinakanivtomtoprípade,potomako
sa mu zlepší finančná situácia. Je ochotný dohodnúť sa s matkou aj na zmene styku tak, ako navrhujte,
teda každú párnu sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. v jej neprítomnosti.

6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní so znížením výživného nesúhlasila, avšak bola ochotná
pristúpiť k nejakému kompromisu a súhlasila s tým, aby sa dočasne znížilo výživné otca na obe deti
na 100 eur mesačne. Neskôr svoj názor zmenila a so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že
výdavky na deti sa od poslednej úpravy výživného zvýšili, E.s chodí do X. X. Y., J. chodí do A., jepredškolák. Nikolas má zvýšené nároky na stravu, preto mu musí každý deň kupovať desiatu. Obaja
synovia sú zdraví, nemajú zvýšené nároky na výživu. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. P. A.Č.,
nar. XX.XX.XXXX. S deťmi býva u rodičov v ich dome, na domácnosť prispieva sumou 100 eur, je na

rodičovskej dovolenke - poberá rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur, invalidný dôchodok vo výške
237,30 eur, kompenzáciu na stravu vo výške 40,48 eur, plus prídavky na deti. Otec platí mal. P. výživné
vo výške 50 eur s tým, že keď niečo potrebuje, tak mu to kúpi. V súvislosti so zmenou styku netrvala
na tom, aby bola prítomná, avšak trvala na tom, aby bol rozsah styku otca s deťmi skrátený na každú
párnu sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. z dôvodu, že otec s deťmi nebol už od septembra minulého

roka a nemá význam, aby bol rozsah styku ponechaný podľa doterajšej úpravy.

7. Opatrovník na pojednávaní vo vzťahu k návrhu na zníženie výživného uviedol, že zníženie výživného
nie je v záujme dieťaťa, avšak vzhľadom na zmenu pomerov u otca ponecháva výšku výživného na
úvahu súdu. Rodičovskú dohodu o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi doporučil schváliť.

8. Právna zástupkyňa matky v záverečnom vyjadrení navrhla, aby súd schválil dohodu rodičov, pričom v
časti návrhu na zníženie výživného má za to, že otec sa vzdal príjmu bez preukázania vážnych dôvodov,
pričom jediná zmenu u otca z jej pohľadu nastala tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu
dieťaťu. Vzhľadom na príjem matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a poberá len štátne dávky, ako
aj vzhľadom na odôvodnené potreby obidvoch mal. detí, s prihliadnutím na to, že mal. J. nastúpi od

septembra 2022 do X. J. Y., sa domnieva, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a
žiadala, aby súd návrh otca v tejto časti zamietol.

9. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/187/2017 súd zistil, že rozsudkom vydaným 13. júla
2018 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. E. sumou 140 eur mesačne a na mal. J. sumou 130 eur
mesačne s účinnosťou od 16.10.2017 a dlh na výživnom sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po
15 eur až do úplného vyrovnania dlhu. Súčasťou dohody bola aj úprava styku otca s deťmi. Matka v tom
časepoberalarodičovskýpríspevokvovýške214,50eurmesačneaprídavkynadvedetivovýške47eur
mesačne, invalidný dôchodok vo výške 214,50 eur mesačne a kompenzáciu na stravu vo výške 37,03

eur mesačne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti U. X. S. S. S..X..F.. a jeho čistý priemerný mesačný
príjem predstavoval čiastku 925,76 eur. Rodičia maloletých detí vtedy inú vyživovaciu povinnosť nemali.
Maloletý E. mal X X., navštevoval A. Š. a maloletý J. mal 2,5 roka a matka s ním bola na rodičovskej
dovolenke.

10. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Piešťany 9P/202/2019 vyplýva, že 14. mája 2020 súd
vydal rozsudok, ktorým konanie v časti návrhu otca na zníženie výživného zastavil a upravil styk otca
s maloletými deťmi každú párnu soboru v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod a každú párnu nedeľu od
10.00 hod. do 17.00 hod. a zmenil tým rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/187/2017-115 z
13.07.2018 v časti úpravy styku otca s deťmi.

11. Súd zo svojej činnosti zistil, že v konaní o zapretie otcovstva, ktoré je vedené pod sp.zn. 6Pc/27/2021
bol 10. marca 2022 vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh otca na zapretie otcovstva k maloletému J.
zamietol.

12. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti a návrh matky na
zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi.

13. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých

a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byťodôvodnenábuďsubjektívneokolnosťaminastranepovinného,resp.oprávneného,aleboobjektívne
napríkladvývojomživotnýchnákladov.Vzmyslevalorizačnejklauzulyobsiahnutejv§78ods.3Zákonao

rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

19. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale

aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, hračky a pod.)
a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, ako aj pre udržiavanie jeho zdravotného
stavu, resp. liečenie jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú
závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti.

20. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom alebo dohodou rodičov
musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou
pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o
zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov, a hlavne musí ísť o zmenu vyvolanú objektívnou príčinou.

21. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
od poslednej úpravy komplexne. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje tiež, ktorý z rodičov sa o dieťa stará
osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a
osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča.

22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne
dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu prišlo u neho k zmene pomerov súvisiacich
najmä s tým, že od XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. S.. Na ukončenie
predchádzajúceho pracovného pomeru otca súd neprihliadol ako na dôvodnú okolnosť vo vzťahu k

zníženiu výživného, keďže vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť a otec je povinný venovať
všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich maloletých detí a je jeho povinnosťou vynaložiť
všetko úsilie na dosahovanie príjmu, z ktorého zabezpečí výživu svojim deťom. Dôvody, pre ktoré
sa otec rozhodol ukončiť predchádzajúci pracovný pomer súd nepovažuje za dôležité a tak závažné,
aby na ne prihliadol, preto nebral do úvahy skutočnosť, že jeho príjem sa znížil. Príjem matky sa v

porovnaní s jej príjmom v čase ostatného určenia výživného mierne zvýšil, avšak aj jej pribudla dňa
21.06.2019 vyživovacia povinnosť k mal. P.. Nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky,
je nepochybné, že potreby mal. E. aj mal. J. vzrástli, nakoľko mal. E. začal navštevovať základnú
školu, momentálne 2.triedu a mal. J. je predškolskom zariadení. Napriek týmto skutočnostiam jepotrebné pristúpiť k zníženiu výživného, avšak nie v rozsahu ako navrhol otec (70 eur na každé dieťa).
Po zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávaného prípadu, po vyhodnotení preukázanej
aktuálnej sociálnej, finančnej i majetkovej situácie tak na strane otca ako aj na strane matky a zhodnotiac

potreby maloletých detí Nikolasa a J., súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku, teda
výživné otca na každé z maloletých detí znížil na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku,čojepodľanázorusúdu,spoukazomnavšetkyokolnostiprípadu,výživnéprimerané,vsúlade
s § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

23. Súd zároveň vo výroku II. zmenil Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 13P/187/2017 - 115
z 13. júla 2018.

24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že rodičovská dohoda o zmene úpravy styku otca s maloletými uzatvorená na pojednávaní je v záujme

maloletých detí, nakoľko rešpektuje právo detí na udržovanie ich pravidelného osobného kontaktu s
otcom. Vzhľadom na to, že rodičmi navrhnutá dohoda o úprave styku otca s maloletými deťmi je v ich
záujme, súd dohodu rodičov schválil tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

30. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového

poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým
bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému.