Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201537
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416201537.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej

veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886
013, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49,
821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: A. C., nar. 5. 3. XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX
N., občan SR, v konaní o zaplatenie 630,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
630,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 533,14 € od 28. 3. 2014 do
zaplatenia.

II. V časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 533,14 eur od 28. 3. 2014
do zaplatenia súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 2. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 630,56 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 533,14 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

533,14 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia z titulu pohľadávky žalobcu vzniknutej zo zmluvy o prečerpaní k
bežnému účtu zo dňa 25. 5. 2007, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou,
a.s., na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania
bežného účtu vo výške úverového limitu. Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla povolené prečerpanie do
výšky 1.194,98 eur oznámením zo dňa 31. 12. 2007 a následne ho navýšila oznámením zo dňa 9.
1. 2008 na sumu 1.327,76 eur. Dňa 11. 11. 2009 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným
zmluvu o osobnom účte a následne dňa 16. 5. 2011 zmluvu o povolenom prečerpaní, predmetom

ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 470 €. K žalobe doložil žalobca zmluvu o
bežnom účte zo dňa 3. 1. 2007, dodatok k zmluve, predmetom ktorého je poskytnutie povoleného
prečerpania k bežnému účtu zo dňa 25. 5. 2007, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa
19. 11. 2008, dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 28. 1. 2009, zmluvu o
osobnom účte zo dňa 11. 11. 2009, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 25. 5. 2007,
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 9. 1. 2008, zmluvu o povolenom prečerpaní
zo dňa 16. 5. 2011, všeobecného obchodné podmienky a úverové podmienky. Žalovaný sa k žalobe

nevyjadril, vzhľadom na skutočnosť, že sa mu žalobu nepodarilo doručiť, súd oznámil podanie žaloby
prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 3. 11. 2016.2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 25. 7. 2007 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla povolené
prečerpanie do výšky 1.194,98 eur oznámením zo dňa 31. 12. 2007 a následne ho navýšila oznámením
zo dňa 9. 1. 2008 na sumu 1.327,76 eur. Dňa 11. 11. 2009 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s.
so žalovaným zmluvu o osobnom účte, ktorým modifikovala pôvodný balík EXCLUSIVE na Osobný
účet a následne dňa 16. 5. 2011 zmluvu o povolenom prečerpaní, predmetom ktorej bolo poskytnutie

povoleného prečerpania vo výške 470 €. Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 25. 2. 2013 zosplatnila
poskytnutý úver, čím jej vznikla pohľadávka celkom vo výške 630,56 eur, pozostávajúca z istiny úveru
po splatnosti vo výške 533,14 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,20 eur, debetného úroku
z nepovoleného prečerpania vo výške 57,92 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 39,30 eur
vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného do dňa postúpenia pohľadávky, teda do 27. 3. 2014.

Slovenská sporiteľňa zmluvou č.. 0346/2014/CE z 27. 3. 2014 postúpila pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
postúpenie pohľadávky žalovanému dňa 1. 4. 2014. Z výzvy k úhrade zo dňa 3. 7. 2014 súd zistil, že
žalobca ako postupník z pohľadávky vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 630,56 €.

4. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, sa zákon nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne

informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných
prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný
o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného
zákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy,zadojednaniezáväzkuveriteľaposkytnúťnapožiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku
dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.7. Ako bolo uvedené vyššie, súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku
skutkovému zisteniu, že navrhovateľ a odporca uzavreli ešte dňa 25. 5. 2007 Zmluvu o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu (ďalej len „Zmluva“). Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami

sporu podľa právnych predpisov uvedených vyššie účinný v čase uzavretia zmluvy, ktorou bol
žalovanému poskytnutý úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania. Súd
považoval v konaní za nesporné a tento záver vyplynul aj so žalobcom predložených listinných dôkazov,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, v dôsledku čoho pristúpil k

zosplatneniu celého úveru a k odstúpeniu od zmluvy oznámením zo dňa 25. 2. 2013.

8. Súd považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný vo výške uplatnenej sumy vo výške 630,56 eur.
Súd však nepovažoval za dôvodný uplatnený nárok v časti predstavujúcej žalobcom uplatnené zmluvné
úroky z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy od 28. 3. 2014 do zaplatenia s odvolaním na ustálenú
súdnu prax, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo143/98), podľa ktorého

dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R
59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co

527/2015 zo dňa 2.12.2015, ktorý ohľadne nepriznania úroku z úveru za čas po splatnosti úveru tiež
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS
476/2012-14, z ktorých taktiež vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ako

aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy.

9.Pokiaľideožalobcomuplatnenéúrokyzomeškania,časťznichsiuplatnilžalobcaužvžalovanejistine
(vo výške 39,30 € od prvého dňa omeškania žalovaného do postúpenia pohľadávky), od postúpenia
pohľadávky si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28. 3. 2014 do zaplatenia

zo sumy 533,14 eur. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, (pri aplikácii ustanovenia § 10c tohto nariadenia, podľa ktorého
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013), súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda v sadzbe 8,25 %
ročne od dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.

10. Súd tiež poznamenáva, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukazovala a ani
nepreukázala, že by svoj dlh, čo i len čiastočne plnila. Žalovaná bola v predmetnom konaní nečinná.

Nielen nepreukázala, ale ani netvrdila, že dlh v lehote splatnosti zanikol, respektíve, že zanikol po lehote
splatnosti pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Preto súd po zvážení aj tejto okolnosti dospel k záveru,
že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom (s výnimkou zmluvného úroku z úveru
vo výške 17,90 % ročne zo sumy od 28. 3. 2014 do zaplatenia) je dôvodný.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní neúspešný v časti uplatnených zmluvných
úrokov, bol však úspešný v celej žalovanej istine, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v

celomrozsahu.Podľa§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,uznesením,ktorévydásúdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.