Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 31, 2022

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Vyd/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721201653
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:2721201653.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V.
a účastníkov konania: 1. V. W., rod. G., dátum narodenia neznámy, bydlisko neznáme, 2. L. W.,
dátum narodenia neznámy, bydlisko neznáme, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Skalica dňa 22.12.2021 návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle zápisnice o prejednaní pozostalosti Čd. XXXX/XXX,
D XXX/XX sa jedná o nehnuteľnosti:

pozemok evidovaný Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres
Skalica, obec Holíč, katastrálne územie: Holíč na parcele registra „E“, parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku orná pôda, výmera 5744 m2
a pozemok evidovaný Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres
Skalica, obec Holíč, katastrálne územie: Holíč na parcele registra „E“, parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku orná pôda, výmera 5734 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Ďalej navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosti dostal do držby v roku 1988 od roľníckeho družstva
Skalica, aby ich obhospodaroval a z toho dôvodu od 1998 nadobudol vlastnícke právo na základe
obhospodarovania a to vydržaním.

2. Navrhovateľ k návrhu pripojil kúpnu zmluvu, výťah o prejednaní pozostalosti Čd. XXXX/XXXX D XXX/
XX, Čestné vyhlásenie a listy vlastníctva.

3. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1930 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že Akciová spoločnosť pre
priemysel cukrovarnícky v Hodoníne ako predávajúci a manželia L. W. a V.Í. W. G.. G. ako kupujúci
uzatvorili predmetnú zmluvu za účelom predaja novovytvorenej parcely s novým parcelným číslom
XXXX/X s plochou 57 árov a 44 metrov. Predávajúci sa zaviazal previesť na kupujúcich vlastnícke právo
k pozemku bez ťarchy za 20 761,50 Kč.

4. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 21.12.2021 (č. l. 4) vyplýva, že navrhovateľ čestne vyhlásil, že v roku
1988 mu Roľnícke družstvo Skalica dalo do držby a obhospodarovania predmetné nehnuteľnosti.

5. Z Výťahu zo zápisnice o prejednaní pozostalosti § 29 z. č. VII XXXX D XXX/XX č. XXX/XXXX (č. l. 5
- 19) vyplýva, že dedička V.B. W. rod. G. bola zákonnou dedičkou neb. T. G. zomr. 5.11.1946 v Skalici a

nadobudla vlastnícke právo k roli V. I.Ú. XXXX v V. vo vložke č. XXXX pod č. rad. A 1 parc. č. XXXX/8
( č.l. 7).6. Vo Vyjadrení zo dňa 13.03.2022 dcéry navrhovateľa P. Č., rod. K. (č. l. 31) táto uvádza, že 01.02.1987
sa stala členkou vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva Skalica. Ako členke družstva jej v roku

1988 bola pridelená záhumienka vo výmere 1.000 m v k. ú. Holíč, hon Hrubá lúka, časť medzi železnicou
a cestou, kde už časť bola v užívaní súkromných osôb. V rokoch 1993 - 1994 boli v ostatnej časti
pridelené náhradné pozemky v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. Keď v roku 1999 z ROD Skalica
odchádzala, družstvo o vrátenie záhumienky nemalo záujem, keďže hon bol rozparcelovaný na menšie
celky. Aby parcela nezostala zaburinená naďalej ju obrábal a dodnes obrába navrhovateľ vlastnou

poľnohospodárskou technikou.

7. Z lustrácií vykonaných súdom v Katastri nehnuteľností a z neho z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 14.07.2022 (č. l. 33) má súd za preukázané, že orná pôda s parcelným číslom XXXX/X (parcely
registra E), o výmere 5734 m2, zapísaná v katastrálnom území pre okres U., obec Holíč, katastrálne
územie Holíč, je vo vlastníctve V. W., rod. G., v spoluvlastníckom podiele 1/1, a správcom je Slovenský

pozemkový fond.

8. Z lustrácií vykonaných súdom v Katastri nehnuteľností a z neho z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 14.07.2022 (č. l. 34 - 35) má súd za preukázané, že orná pôda s parcelným číslom XXXX/X
(parcely registra E), o výmere 5744 m2, zapísaná v katastrálnom území pre okres Skalica, obec Holíč,

katastrálne územie Holíč, je v podielovom spoluvlastníctve V. W., rod. G. v spoluvlastníckom podiele 1,
a L. W. v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako správca je uvedený Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa § 359a z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konaním o
potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie

o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
je nehnuteľnosť.

11.Podľa§359cods.1a2CMP,návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniajeoprávnenýpodaťten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (1).
Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania
zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej

sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond (2).

12. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh (1). Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť (2).

13. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1 , súd preskúma,
či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení
navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z

ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

14. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

15. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

16. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

17. Podľa § 130 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), ak

je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

19. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve
štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 ).

20. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

21. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby navrhovateľ

nadobudol vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené štyri zákonné predpoklady
stanovené v § 134 ods. 1 O.Z. a § 130 ods. 1 O.Z.).
- Prvým predpokladom je, že navrhovateľ musí návrhom a dôkazmi osvedčiť, že sa jedná o spôsobilý
predmetdržby,pričomnehnuteľnosti,kuktorýmnavrhovateľvydržalvlastníckeprávo,musiabyťvnávrhu
jasne označené všetkými identifikačnými znakmi podľa údajov z katastra nehnuteľností a musí označiť

deň, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

- Druhým predpokladom je že sa jedná oprávnenú držbu teda navrhovateľ musí súdu osvedčiť, že
so zreteľom na všetky okolnosti je oprávneným držiteľom nehnuteľností (je dobromyseľným držiteľom
nehnuteľností, to jest že sa dôvodne domnieva že mu nehnuteľnosti patria). Dobromyseľnosť sa hodnotí

objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu rozumne od neho požadovať, teda či mal resp. mohol mať, alebo nemal resp.
nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že mu vec patrí a že je jej vlastníkom. Dobrá viera oprávneného
držiteľa - nevlastníka spočíva v existencii právneho stavu, ktorý v skutočnosti neexistuje. V dobrej viere
bude napr. ten, kto nadobudne vec síce na základe neplatného právneho úkonu, hoci sa zreteľom na

všetky okolnosti sa domnieval, že daný právny úkon je platný.
Nejedná sa o dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie navrhovateľa, ale len skutočnosti vonkajšieho
sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že

dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah
vykonáva.

- Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím

titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť.

- Posledným predpokladom je nepretržitosť držby, t. j. že počas celej doby držby musí existovať
presvedčenie držiteľa (prípadne jeho predchodcov) - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti. Z
hmotnoprávneho hľadiska je potrebné skúmať, či navrhovateľ počas vydržacej doby neprestal byť

dobromyseľným držiteľom teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť.
Navrhovateľ je povinný súdu označiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú splnenie všetkých zákonných
podmienok uvedených vyššie.22. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov a aj z lustrácie v katastri nehnuteľností súd zistil
skutočnosti z ktorých vyplýva, že navrhovateľ v danom prípade nesplnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

23. V rámci osvedčenia splnenia zákonných predpokladov vydržania musí navrhovateľ preukázať súdu,
že je oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností, t. j. že so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosti patria a že ich má vo vlastníctve a to počas doby najmenej 10
rokov. Navrhovateľ už v samotnom návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti dostal do držby v roku

1988 od roľníckeho družstva Skalica, ktoré nehnuteľnosti následne obhospodaruje.
Jeho dcéra P.G. Č. však uviedla (č. l. 31), že 01.02.1987 sa stala členkou vtedajšieho Jednotného
roľníckeho družstva Skalica. Ako členke družstva jej v roku 1988 bola pridelená záhumienka vo výmere
1.000 m v k. ú. V., hon V. I., časť medzi železnicou a cestou, kde už časť bola v užívaní súkromných
osôb. Keď v roku 1999 z ROD Skalica odchádzala, družstvo o vrátenie záhumienky nemalo záujem,
keďže hon bol rozparcelovaný na menšie celky. Aby parcela nezostala zaburinená naďalej ju obrábal a

dodnes obrába navrhovateľ vlastnou poľnohospodárskou technikou.
Z týchto skutočností vyplýva, že P. Č. nenadobudla od Jednotného roľníckeho družstva Skalica
vlastníctvo k predmetným pozemkom, neuzatvorila s družstvom kúpnu zmluvu na predmetné pozemky
a ani sa za vlastníčku nepovažovala. Z jej vyjadrenia vyplýva, že bola uzrozumená s tým, že keď bude
z družstva odchádzať, pozemky bude musieť družstvu vrátiť, čo sa aj stalo v roku 1999, avšak podľa

jej slov družstvo o pozemky nemalo záujem. Preto od vtedy pozemky obrábal navrhovateľ vlastnou
poľnohospodárskou technikou.
Z toho vyplýva že navrhovateľ neuzatvoril s družstvom, ani s P.G. Č. a ani s osobami, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva ako vlastníci (parcely registra E) V.Í. W. a L. W. kúpnu zmluvu, na základe ktorej by
na neho bolo prevedené vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, neuzatvoril ani darovaciu zmluvu

a nebol účastníkom ani dedičského konania na základe ktorého by sa stal vlastníkom nehnuteľností.

24. Z toho vyplýva, že samotný navrhovateľ nenadobudol (ani nemohol nadobudnúť) dojem, že by
na neho roľnícke družstvo, resp. iná osoba - vlastník previedol vlastnícke právo k predmetných
nehnuteľnostiam, keďže sám uvádza, že mal vedomosť o tom, že roľnícke družstvo mu dalo

nehnuteľnosti do držby, čo je v danom prípade užívanie.
Taktiež z pripojených dôkazov (kúpna zmluva, zápisnica o dedičskom konaní) nevyplýva, že by
navrhovateľ mal nadobudnúť ten dojem, že by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Práve
naopak, listiny preukazujú to, že nehnuteľnosti mala vo vlastníctve V. W. rod. G. spolu s manželom a teda
navrhovateľ mal, resp. z listu vlastníctva mohol mať vedomosť o skutočných vlastníkoch nehnuteľností.

Navrhovateľ v tomto prípade preto nemohol nadobudnúť ani len vnútorné presvedčenie o tom, že by na
neho prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko nehnuteľnosti boli jeho dcére zverené len do
držby - užívania. Súd dodáva, že predmetom skúmania o tom, že držiteľovi nehnuteľnosti patria, nie je
jeho vnútorné presvedčenie, ale musí ísť o skutočnosti z vonkajšieho sveta o tom, že mu nehnuteľnosti
patria (kúpna zmluva, darovacia zmluva atď.), avšak ani takéto dokumenty navrhovateľ súdu nepredložil.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mohol mať od roku 1988 vedomosť len o tom,
že nehnuteľnosti mu boli zverené do držby prostredníctvom dcéry a nemohol za žiadnych okolností
nadobudnúť dojem, že by mu nehnuteľnosti patrili z nejakého dôvodu. Preto sa navrhovateľ nestal
dobromyseľným oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré by následne uplynutím 10 rokov mohol

nadobudnúťvydržaním.Takátosituáciatrvalaodroku1988anavrhovateľnepreukázal,žebyinásituácia
ohľadne dobromyseľnosti navrhovateľa trvala viac ako 10 rokov.

26. Súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 04.03.2022, aby predložil súdu dôkazy, ako napr. zmluvu,
dohodu, prípadne iný dokument, ktorý by preukazoval, že nehnuteľnosti dostal do držby v roku 1988

od roľníckeho družstva Skalica. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dokumenty, na základe ktorých by
mu boli nehnuteľnosti zverené a na základe ktorých obhospodaruje predmetné pozemky. Navrhovateľ
nepredložil súdu žiadny nadobúdací titul, od ktorého by bolo možné odvodiť možné práva navrhovateľa.
Navrhovateľ neosvedčil súdu žiadny právny dôvod, na základe ktorého by súd mal aspoň za osvedčené,
že navrhovateľovi boli vôbec dané do oprávnenej držby predmetné nehnuteľnosti.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že v osobitnom konaní o potvrdení vzniku vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam podľa § 359j ods. 2 písm. c) CMP v potvrdzujúcom uznesení o vzniku vlastníckeho
práva vydržaním je súd povinný vo výroku uznesenia taktiež uviesť deň, kedy navrhovateľ nadobudolvlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, preto je navrhovateľ povinný uviesť dátum, kedy
nadobudol vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam (§ 359d ods. 2 CMP) a uviesť všetky
rozhodujúce skutočnosti a dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia z ktorých bude nepochybný dátum

vydržania. Navrhovateľ ani túto skutočnosť v návrhu neuviedol, a ani ju dôkazmi nepreukázal.

28. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd musí konštatovať, že navrhovateľ predloženými
listinnými dôkazmi a svojimi tvrdeniami nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, nepreukázal súdu, že by bol oprávneným držiteľom

nehnuteľností, ktorý by z objektívnych, prípadne aspoň zo subjektívnych dôvodov nadobudol vedomosť
o tom, že by mu nehnuteľnosti patrili a preto súd návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním
podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP v nadväznosti na § 359f ods. 1 CMP zamietol.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. V zmysle § 52 CMP súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.