Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236253
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111236253.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia
Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti

žalovanému:R..E.V.,H..,I..XX.XX.XXXX,Z.K.XX/X,XXXXXM.,práv.zast.:JUDr.StanislavJakubčík,
advokát, so sídlom Trenčianska 57 (predtým Kutlíkova 17), 821 09 Bratislava, v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
2Cbi/525/2011-354 zo dňa 10.10.2016, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/525/2011-354 zo dňa
10.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel odporovacej žalobe správcu a A) určil neúčinnosť
žalobcom odporovaných právnych úkonov voči konkurzným veriteľom úpadcu; B) žalovaného zaviazal
uhradiť do konkurznej podstaty sumu 75.502,18 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; C)
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2011 sa žalobca domáhal,
aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov uspokojenia pohľadávky žalovaného voči veriteľom úpadcu,
žalovaného zaviazal zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu evidovanú v účtovníctve úpadcu
a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Návrhom zo dňa 09.03.2015, ktorého zmenu súd pripustil
na pojednávaní dňa 10.10.2016, žalobca upresnil žalobný návrh tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že

žalobcom odporované právne úkony majú povahu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „ZKR“) a zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZRK. Plnenia realizované
úpadcom v prospech žalovaného ukracujú uspokojenie veriteľov úpadcu a zvýhodňujú žalovaného
pred ostatnými veriteľmi. Boli vykonané v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu. K
vykonaniu odporovaných úkonov v prospech žalovaného došlo v čase úpadku, pričom žalovaný bol

v rozhodnom čase členom štatutárneho orgánu (predsedom predstavenstva) úpadcu s rozhodujúcim
vplyvom nad konaním úpadcu, jeho účtovníctvom, ako aj finančnými tokmi v spoločnostiach, v ktorých
úpadca investoval. Žalobe preto ako dôvodnej vyhovel a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

1.2.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalovanýzodvolacíchdôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. d) až h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“). Odvolacím návrhom podľa § 388 a § 389 CSP žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudokzmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, alebo aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ napadnutému rozhodnutiu, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov, vytýkal: a) Súd nesprávnym procesným postupom pri zisťovaní a

hodnotení dôkazov podstatných pre hodnotenie skutkových otázok a pre prijatý právny záver, zaťažil
konanie vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd neuviedol dôvody,
ktoré ho viedli k existencii úpadku v čase vykonania odporovaných úkonov (ďalej aj „v rozhodnom čase“).
Nezaoberal sa účtovnou závierkou úpadcu za rok 2009, podstatnou pre určenie úpadku, nezaoberal sa
jednotlivými položkami súvahy, výkazu ziskov a strát a neposúdil ich v kontexte § 3 ZKR. b) Nevykonal

všetky žalovaným navrhované dôkazy svedčiace v jeho prospech. Dôkazy označené ako odvolanie
R.. Y. J., svedeckej výpovede R.. V. V., písomné vyhlásenie F. X., písomné vyhlásenie R.. L. L., v
rozsudku len označil, neuviedol ako ich vykonal, čo nimi považoval za preukázané/nepreukázané, ako
ich použil pri celkovom zistení rozhodujúcich skutočností. Nevykonal výsluch svedkov R.. L. L. a R..
F. X.. Nevykonal dôkazy týkajúce sa tvrdení úpadcu o vrátení záloh a započítaní platieb na žalobou
odporované plnenia, ktoré od úpadcu obdržal žalovaný. c) Hodnotením dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o existencii úpadku v rozhodnom čase. Pri konštatovaní úpadku
a vykonania odporovaných úkonov počas úpadku, vychádzal len z predpokladu, ktorý vyjadril zástupca
audítorskej spoločnosti a zo svedeckej výpovede R.. V. V.. Iné dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru,
neuviedol. Nesprávny je aj záver súdu o zmanipulovaní účtovníctva žalovaným, nakoľko úpadca mal
sedemčlenný kolektívny štatutárny orgán (predstavenstvo) a žalovaný za účtovníctvo nezodpovedal

sám. Súd nevzal do úvahy fakt, že na účtovníctvo úpadcu dohliadala aj kontrolná komisia a účtovnú
závierku za rok 2009 schválila dňa 10.03.2010 členská schôdza, čo jednoznačne preukazuje, že k
31.12.2009 spoločnosť PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej aj „PDSI“), a.s., v
úpadku nebola. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka R.. Y. J. ohľadne vplyvu konania obchodníka
s cennými papiermi (spravoval investície) na majetok úpadcu. d) Právny záver súdu prvej inštancie o

dôvodnosti žaloby, v zmysle § 57 ods. 4, § 59 a § 60 ZKR, je nesprávny. Žalobcom odporované právne
úkony, vykonané v čase od 05.03.2009 do 29.03.2010, mali povahu štandardných úkonov vyplácania
podielu na zisku úpadcu jeho členom, ku ktorým patril aj žalovaný. Predmetnými úkonmi nedošlo ani k
naplneniu znakov zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, pretože plnenie úpadca plnil vždy
vo vzťahu ku všetkým veriteľom rovnako a v súlade s ich zmluvami a vkladmi. V prípade ukracujúcich

právnych úkonov podľa § 60 ZKR, absentuje preukázanie úmyslu žalovaného a úpadcu tento ukracujúci
právny úkon urobiť s cieľom ukrátiť ostatných veriteľov.

1.3.Odvolateľmalzato,ževprejednávanejvecidošlosúčasneknaplneniuust.§366CSPoprípustnosti
novôt v odvolacom konaní, preto navrhuje vykonať dôkazy, ktoré doposiaľ neboli výslovne navrhnuté,

ale jednoznačne vyplývajú z podaní žalovaného a týkajú sa:
- preukázania tvorby účtovnej závierky za rok 2009 (kto ju zostavoval, na základe akých podkladov, ako
bol zaúčtovaný majetok úpadcu),
- ako bola hodnota majetku úpadcu auditovaná a dokladovaná za prechádzajúce účtovné roky,
- aké správy zasielal obchodník s cennými papiermi úpadcovi, s dôrazom na rok 2009, čo spôsobilo

úpadok úpadcu, kedy úpadok úpadcu nastal,
- výsluch obchodníka s cennými papiermi - spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p, a.s. - najskôr predsedu
predstavenstva Ing. Libora Červenku,
- výsluch ostatných členov predstavenstva úpadcu a obchodníka s cennými papiermi, komplexné
zhodnotenie zmluvného vzťahu medzi obchodníkom s cennými papiermi a úpadcom - zmluva o riadení

portfólia zo dňa 02.06.2008.

2. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril, a to ani v dodatočnej
lehote, o poskytnutie ktorej žiadal súd prvej inštancie.

3. Uznesením konkurzného súdu č. k. 3K/95/2010 zo dňa 09.08.2018 došlo k zmene správcu úpadcu
tak, že pôvodný správca JUDr. Marek Letkovský bol z funkcie odvolaný a do funkcie správcu úpadcu:
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bola ustanovená JUDr. RNDr. Silvia Prachová.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2018 zo dňa 22.08.2018. Odvolací súd tak na
strane žalobcu ďalej konal s novým správcom JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, bez potreby rozhodnúť o

zmene žalobcu uznesením (§ 80 CSP). Stranou sporu na strane žalobcu je v prejednávanej veci správca
a nie osoba, ktorá túto funkciu personifikuje (vykonáva). V prípade zmeny v osobe správcu tak nie je
potrebné rozhodnúť o zmene strany sporu, nakoľko nejde o prípad zmeny predpokladaný § 80 CSP.4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Odvolateľ, ako jeden z uplatnených odvolacích dôvodov, namietal existenciu vady konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

6. Odvolací súd sa v rámci preskúmavania rozhodnutia, v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov,
primárne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád majúcich za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie takou vadou trpí.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že jednou zo základných podmienok pre úspech odporovacej žaloby
je podmienka jej včasného podania (včasného uplatnenia nároku). V prejednávanej veci to znamená

uplatnenie odporovacieho práva v prekluzívnej lehote definovanej § 57 ods. 2 ZKR, v znení účinnom
do 31.12.2011, ktorým sa konanie spravuje. Preklúziu je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti.
Súd prvej inštancie sa s otázkou včasného uplatnenia práva žalobcu v prekluzívnej lehote dostatočne
nevysporiadal a nedal na ňu spoľahlivú odpoveď.

8. Podľa § 57 ods. 2 ZKR v cit. znení, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

9. Z citovaného ustanovenia ZKR vyplýva, že odporovacie právo musí byť uplatnené zákonom

stanoveným spôsobom a v zákonných lehotách.

10. Následkom neúčinnosti právneho úkonu je povinnosť dotknutej osoby zaplatiť do podstaty peňažnú
náhradu a jej uloženia sa tak rovnako možno domáhať len pri úspešnom uplatnení odporovacieho práva.

11. Konkurz na majetok úpadcu PDSI, a.s., bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.
k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 a zverejnený v Obchodnom vestníku č. 75/2011 zo dňa 18.04.2011.
Žalovaný, ako osoba povinná, nárok správcu neuznal. Správca bol preto povinný podať žalobu v lehote
6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žaloba doručená mu dňa 19.10.2011, obsahovala
žalobný petit, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že „právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky
odporcu, je voči veriteľom úpadcu, prihláseným do konkurzu, neúčinný. Odporca je povinný zaplatiť do
konkurznej podstaty úpadcu, k rukám žalobcu sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu“.

13. Žaloba v prejednávanej veci má povahu žaloby určovacej. Petit určovacej (odporovacej) žaloby,
ako údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, musí obsahovať konkrétne, jasné a zrozumiteľné označenie
odporovaného právneho úkonu, teda jeho jednoznačnú špecifikáciu (určenie) tak, aby bolo bez
pochybností zrejmé, aký právny úkon je žalobcom odporovaný a má byť postihnutý následkom
neúčinnosti voči veriteľom úpadcu. Odporované právne úkony preto vyžadujú striktné a presné určenie

v petite žaloby. Súd ich špecifikáciu, ani obsah, sám nemôže vytvárať z domnienok, ani z výkladov
strán sporu. Uvedené platí aj pre druhý uplatnený nárok, ktorým je vrátenie peňažného plnenia do
konkurznej podstaty. Povinnosťou žalobcu v tomto prípade bolo uviesť konkrétnu výšku požadovaného
nároku (peňažného plnenia) v prospech podstaty. Absencia označených podstatných náležitostí je
odstrániteľnou vadou žaloby.

14. Odvolací súd má preukázané, že vada žaloby, spočívajúca v neurčitosti a nejasnosti pôvodne
uplatneného žalobného petitu (nedostatok špecifikácie odporovaných úkonov a požadovaného
peňažného plnenia), bola na návrh žalobcu zo dňa 09.03.2015 odstránená a predmetom konania sa
riadne špecifikované právne úkony stali až zmenou petitu, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 10.10.2016, na ktorom súčasne aj rozhodol napadnutým rozsudkom.
Odporované právne úkony, o ktorých súd po pripustení zmeny petitu konal a rozhodol, boli vykonané
v rokoch 2009 až 2010.15. Nie je možné opomenúť, že zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom
rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom) konaní (III. ÚS 539/2013). Po pripustení zmeny petitu, bol
preto súd prvej inštancie povinný vysporiadať sa z úradnej povinnosti s otázkou včasnosti uplatneného

(zmeneného) nároku, v prekluzívnej lehote stanovej § 57 ods. 2 ZKR. V tomto prípade za žiadnych
okolností nemožno hovoriť len o upresnení žaloby, ako v bode 2. dôvodov uviedol súd prvej inštancie.

16. Riešenie otázky včasnosti podania žaloby, t. j. včasnosti uplatnenia odporovacieho práva k právnym
úkonom pripusteným zmenou petitu, je zásadne vecou súdu prvej inštancie pri hodnotení skutkových a

právnych otázok. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmavať správnosť skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie a nie tieto závery za neho nachádzať. Je preto povinnosťou súdu prvej inštancie,
aby vykonal riadne posúdenie včasnosti uplatnenia žalobou odporovaných právnych úkonov. Povinnosť
odvolacieho súdu zodpovedať tieto otázky za súd prvej inštancie, je viazaná až na splnenie procesných
podmienok § 390 CSP, ktoré v danej odvolacej veci naplnené neboli.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. e) až h) CSP (vytýkajúcim
súdu prvej inštancie nesprávnosť právneho záveru o úpadku spoločnosti PDSI, a.s., v roku 2009,
nevykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov, nedostatočné vyhodnotenie vykonaných dôkazov a
nesprávne skutkové a právne závery vedúce k záveru súdu o dôvodnosti žaloby), odvolací súd pre
úplnosť ich zodpovedania v odvolacom konaní uvádza nasledovné:

18. Nesporným tvrdením, ktorého právna relevancia vyplýva aj z výpisu z obchodného registra úpadcu
bolo, že žalovaný od roku 2008 vykonával funkciu predsedu predstavenstva úpadcu. Záver súdu prvej
inštancie v otázke postavenia žalovaného ako spriaznenej osoby, odvolací súd hodnotí ako správny.

19. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že úpadca žalovanému v čase od 05.03.2009 do 31.12.2009
vyplatil sumu 62.224,61 Eur a dňa 29.03.2010 mu vyplatil sumu 13.277,57 Eur (spolu 75.502,18 Eur).

20. Sporné bolo, či k označenému plneniu v prospech žalovaného došlo v čase úpadku a či toto plnenie,
vzhľadom na jeho charakter (účel), pomer k majetku úpadcu a k celkovému objemu vykonaných plnení

v roku 2009, naplnilo hmotnoprávne podmienky úspešnej odporovateľnosti podľa § 59 a § 60 ZKR.

21.Odvolateľsúduprvejinštancievytýkalnesprávnyskutkovýaprávnyzávervotázkeexistencieúpadku
v roku 2009. Namietal, že súd dôvodnosť žaloby nesprávne založil na naplnení skutkových podmienok
zvýhodňujúceho a ukracujúceho právneho úkonu.

22. Odvolací súd uvádza, že existencia úpadku alebo následok úpadku je podstatnou skutkovou
podmienkou len u zvýhodňujúceho právneho úkonu (§ 59 ZKR). Súd prvej inštancie pri aplikácii § 59
ZKR môže v otázke vzniku úpadku, bez potreby vedenia ďalšieho dokazovania, dôvodne vychádzať z
obsahu konkurzného spisu, pokiaľ dôvodom na podanie návrhu na konkurz bolo predĺženie a existencia

predĺženia v čase vykonania odporovaných úkonov je zrejmá už z obsahu konkurzného spisu. Pokiaľ
doba vykonania odporovaných úkonov nekorešponduje s obdobím rozhodným pre podanie návrhu na
konkurz (alebo na ňu z konkurzného spisu nie je možné dať dostatočnú odpoveď), musí si otázku
existencie úpadku vyriešiť konajúci súd zisťovaním skutkového stavu a zodpovedaním skutkových
otázok.

23. Pre ukracujúci právny úkon (§ 60 ZKR) zákon nevyžaduje, aby bol vykonaný počas úpadku.
Skutkovou podmienkou ukracujúceho úkonu je úmysel ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o
tomto úmysle (resp. právna domnienka tejto vedomosti). Predpokladom odporovateľnosti je tak úmysel
a objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov, čo predpokladá, že právnym úkonom

dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, a teda v dôsledku konkrétneho právneho úkonu
dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Túto
skutočnosť je potrebné vždy skúmať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pri právnom

závere o naplnení ust. § 59 ods. 1 ZKR a § 60 ods. 2 ZKR nedal dostatočnú odpoveď na otázku,
prečo nevykonal žalovaným navrhované dôkazy výsluchom svedkov (označené vo vyjadrení k žalobe
a na pojednávaní konanom 13.10.2015), ani ako sa vysporiadal s otázkou záverov kontrolnej komisie
PDSI podpísanej R.. Y. J. o kladnom hospodárení úpadcu za rok 2009 (zal. na č. l. 62), s písomnýmivyjadreniami žalovaným navrhovaných svedkov R.. F. X. a R.. L. L., označenými ako výpoveď svedka (z
č. l. 253/260), prehlásením L. O., označeným ako Prehlásenie - obeh dokladov CP, ako tieto vyjadrenia
pri hodnotení skutkových otázok posúdil, resp. prečo ich nevzal do úvahy. Súd prvej inštancie sa

nevysporiadal ani s otázkou relevancie účtovnej závierky za rok 2009, ktorú vyhotovil správca v roku
2016 (t. j. 7 rokov po uzavretí účtovného roku 2009) a predložil ju súdu bez povinných súčastí výkazu
ziskov a strát a poznámok (č. l. 346). Tento dôkaz súd žiadnym spôsobom nehodnotil (neuviedol, či ho
pre posúdenie veci považoval za podstatný alebo nie). V ods. 28. odôvodnenia naň len poukázal ako
na jeden z dôkazov predložených žalobcom. V skutkovom hodnotení súd prvej inštancie nezodpovedal

otázku ako pre rozhodnutie v prejednávanej veci posúdil význam žalobcom predloženého odvolania R..
Y. J., podaného v inom súdnom konaní sp. zn. 23Cb/197/2010, ani prečo tohto svedka nevypočul, hoci
žalovaný jeho výsluch navrhoval.

25. Vo vzťahu ku koncentračnej zásade vyplývajúcej z § 118a Občianskeho súdneho poriadku - ďalej
aj „OSP“ (účinného v čase konania súdu prvej inštancie), odvolací súd uvádza, že podmienky na jej

uplatnenie boli splnené až po ustálení predmetu konania, k čomu došlo pripustením zmeny petitu
na pojednávaní dňa 10.10.2016, na ktorom súd súčasne rozhodol napadnutým rozsudkom. Dôkazné
návrhy žalovaného, vrátane dôkazov navrhnutých na uvedenom pojednávaní, boli uplatnené riadne
a v súlade s platným procesným právom, účinným v danom čase. Vzhľadom na zmenu procesného
prostredia po nadobudnutí účinnosti CSP, sa však už v ďalšom postupe vo veci uplatňuje zásada

sudcovskej a zákonnej koncentrácie práva podľa § 153 a § 154 CSP.

26.Podľa§389ods.1písm.b)CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezruší,lenaksúdprvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je
správne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou včasnosti uplatnenia nároku žalobcu z hľadiska
preklúzie práva po zmene petitu, nevykonal žalovaným navrhované dôkazy a v odôvodnení rozsudku

neuviedol, prečo ich pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za podstatné. V hodnotení skutkových záverov
vykonaných dôkazov nedal dostatočnú odpoveď pre prijatý právny záver o dôvodnosti žaloby v zmysle
§ 59 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 2 ZKR. V dôsledku uvedeného dospel k nesprávnemu a predčasnému
právnemu záveru o opodstatnenosti žaloby, pričom z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania by
nebolo procesne správne, aby tieto skutočnosti odstránil odvolací súd. Odvolací súd preto napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Odvolací súd sa, vzhľadom na právny záver vyplývajúci z ods. 27. odôvodnenia, nezaoberal
odvolacou argumentáciou žalovaného o splnení podmienok § 366 CSP a dôvodnosti vykonania nových
dôkazov odvolacím súdom.

29. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vyhodnotiť včasnosť žaloby v uplatnení
odporovacieho práva žalobcu k právnym úkonom špecifikovaným a pripusteným zmenou žalobného
petitu na pojednávaní dňa 10.10.2016, kedy došlo k ustáleniu predmetu konania a k odstráneniu
nedostatkov prvého aj druhého žalobného petitu. V nadväznosti na vyriešenie uvedenej otázky, súd

prvej inštancie posúdi potrebu vykonania žalovaným navrhovaných dôkazov a vysporiadania sa s nimi
v skutkovom a právnom zhodnotení veci.

30. V zmysle § 396 ods. 3 CSP, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).