Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821200971
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8821200971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore Ž.: S. S., F.. XX.XX.XXXX,

T. F. XXXX/XX, XXX XX R. F. Q. W. JUDr. Igor Šafránko, AK ul. Sovietských hrdinov 163/66, 091 01
Svidník proti Ž.: PROFICREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava , IČO: 35 792
752 W. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516 Z. W. H. M. W.C. R. J. XXXX,XX L., Q.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.398,98 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia , ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 2797,97 eur titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 5Csp/100/2018 o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky som bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľky, voči terajšiemu žalovanému, úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch,

rozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľou,podsp.zn.5Csp/100/2018,zodňa18.2.2019,vspojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15Co/67/2019, zo dňa 14.11.2019 (ďalej len Základné
konanie), ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 19.12.2019. Súd rozhodol, že žalovaný (aj terajší žalovaný)
je povinný vydať mi bezdôvodné obohatenie vo výške 1597,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1597,97 eur od 6.10.2018 do zaplatenia a určil, že zmluvná podmienka
- Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00,-- eur uvedená v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500122043 zo dňa 10.7.2015 (ďalej len Zmluva), uzavretej medzi stranami sporu je neprijateľná a

určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. 8500122043
zo dňa 10.7.2015 (ďalej len Dohoda) k Zmluve, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v znení:
„Zákazník sa zaväzuje, že za uzatvorenie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške
2,54 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa
zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: - odôvodnenie 35.: „Súd

sa v prvom rade zaoberal samotnou platnosťou zmluvy. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
zmluva o revolvingovom úvere č. revolvingovom úvere č. 8500122043 zo dňa 10.7.2015 je neplatná.
Písomná forma predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná v zmysle ust. § 46 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán včasti údaju týkajúceho sa výšky RPMN, keď žalovaným predložený návrh zmluvy o revolvingovom úvere
označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár
žalovaného č. 8500122043 podpísaný žalobkyňou dňa 5.7.2015 a schválený žalovaným dňa 10.7.2015,

neobsahoval zhodné resp. nesprávne údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva jednostranné
prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu na to o aký údaj sa jedná - v tomto
konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa ust.§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu

a považuje sa za nový návrh. Žalovaný pri schvaľovaní úveru 10.7.2015 zmenil v bode 6 základný
údaj o výške RPMN, pôvodne žalobkyni uvedený pri podpise zmluvy vo výške 26,68 % a po jej
podpise žalovaným zmenený na 26,53 %. Tak isto zmenil údaj v bode 6 o výške RPMN po poskytnutí
revolvingu, pôvodne žalobkyni uvedený pri podpise zmluvy vo výške 26,68 % a po jej podpise žalobcom
zmenený na 26,53 %.Takáto zmena v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa považuje za
nový návrh, ktorý už žalobkyni nebol predložený k prijatiu, a teda nemohla ani vzniknúť platná zmluva

o úvere na základe zmien, ktoré vykonal žalovaný 10.7.2015 a v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nedošlo a nik platne uzatvorenej zmenenej zmluve. Skutočnosť, že žalovaný prijal takto
zmenený návrh zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru však z vykonaného dokazovania nevyplýva,
pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon
vyžaduje na platné uzavretie zmluvy písomné prijatie návrhu zmluvy, ako to vyplýva z § 46 ods. 2

veda prvá Občianskeho zákonníka.“ - odôvodnenie 36.: „Údaje medzi bodom 5 a 6 predmetnej zmluvy
ž. 8500122043 mali byť totožné a v otázke hodnôt vstupujúcich do výpočtu RPMN nemal byť žiadny
rozdiel. Pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože ide o údaj predpokladaný a v bode 6 ide o
údaj schválený. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú mätúce a zavádzajúce pre priemerného
spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti.“ - odôvodnenie 37.: „Naviac je potrebné poukázať

na skutočnosť, že ku dňu, kedy malo dôjsť uzavretiu spornej zmluvy vyžadovalo ustanovenie§ 9 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomnú formu. Nedostatok
písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť.“ - odôvodnenie 38.: „Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený
jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už
obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalovanému

za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalovaného s takýmto novým návrhom. Podmienky platného
uzavretia zmluvy splnené neboli.“ - odôvodnenie 41.: „Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za
preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 9 ods. 2 písm. l) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“ - odôvodnenie
42.: „V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre

bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V
zmluve č. 8500122043 sa uvádza len výška splátky 52,88 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“
- odôvodnenie 61.: „Ďalej je potrebné uviesť, že pokiaľ sa jedná o nárok žalovaného na zaplatenie
odplaty za služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb zo dňa 10.7.2015 k zmluve č. 8500122043,

súd je toho názoru, že žalovaný nemal nárok na zaplatenia takto dojednanej odplaty.“ - odôvodnenie
62.: „Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvorili strany sporu a to
žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ. Jedná sa o služby, ktoré sú viazané sa samotný
poskytnutý úver. Dojednaná odplata za tieto služby v bola v dohode uvedená iba percentuálne a to
2,54% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver. Túto odplatu mala

žalobkyňa platiť v rámci mesačných splátok úveru a v číselnom vyjadrení to predstavuje sumu 34,29
eur mesačne, celkovo za obdobie 36 mesiacov sumu 1234,44 eur.“- odôvodnenie 63.: „Súd je toho
názoru, že tzv. dohoda o poskytovaní služieb bola len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná
zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať
ako súčasť úverovej zmluvy. Jedná sa o službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného, a to

v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Uvedenú dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými
mravmi, keďže spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené odplatu vo výške predstavujúcej cca
91,44% z poskytnutého úveru. S poukazom na §39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu
považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.“- odôvodnenie 73.: „Zámer žalovaného
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 10.7.2015 k

zmluve č. 8500122043, ktorú podpísala žalobkyňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.“ - odôvodnenie
76.: „V danom prípade uzavretím dohody sa však žalovaný iba snažil obísť ustanovenia o najvyššejprípustnej odplate za spotrebiteľský úver ako aj judikatúru súdov týkajúcu sa úroku z úveru v rozpore
s dobrými mravmi a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa uvedenie skutočného
údaja o RPMN, ktorý spotrebiteľovi zaručuje možnosť porovnať výhodnosť jednotlivých úverov. Takýto

postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo
strany súdu. Takúto dohodou súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a
celý postup žalovaného za jeho obchádzanie.“- odôvodnenie 82.: „Vyššie uvedené nedostatky údajov
o RPMN majú za následok aj absenciu ďalších náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona

o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Taktiež v oboch zmluvách absentovali všetky správne predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. 83. V zmluve absentuje aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda termín konečnej splatnosti úveru. 84. Nepochybne zákonodarca pod
konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel len stanovenie

počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l), kde sa uvádza aj
počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm.
f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo,
neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014). 85.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov.“- odôvodnenie 91.: „V priebehu konania žalovaný ničím právne významným nepreukázal,
aby mal akúkoľvek snahu čo i len formálne zisťovať celkovú finančnú situáciu žalobkyne a teda jej
schopnosť platiť poskytnutý úver. Aj uvedené je v zmysle vyššie citovaných ustanovení dôvodom, pre
ktorý je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.“- odôvodnenie 92.: „Súd mal

za preukázané, že žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila pri zmluve č. 8500122043 sumu 2947,97
eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný úver súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný žalobkyni poskytol pri úvere č. 8500122043 celkovo reálne len
sumu 1350,- eur (suma 150 eur predstavovala poplatok, ktorý si veriteľ stiahol zo sumy úveru), má súd
za to, že žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni plnenie získané bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné

obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami zo strany
žalovaného a žalobkyňou uhradenými prostriedkami činí pri zmluve č. 8500122043 sumu 1597,97,-
eur.“ Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Podľa § 4 ods. 2 písm. b/
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa
§ 3.“ Ako spotrebiteľka si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) za porušenie
mojich spotrebiteľských práv, ktoré som bola nútená brániť v Základnom konaní. PFZ má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá

predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero
synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam,
nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti
dávam do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom

poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a
finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v
peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej
strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ
reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú

sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v
symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou,
tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského
práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným
objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ

na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva
výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva,
s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. V
danom prípade treba zdôrazniť, že žalovaný nielenže v Zmluve a Dohode používal neprijateľné zmluvnépodmienky, ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v
rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa o sumu 1 597,97 eura, čiže zo strany žalovaného sa
jednalo o viacnásobné porušenie spotrebiteľského práva. Keďže som spotrebiteľkou, ktorá úspešne

uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy,
PFZ preto požadujem vo výške 2 797,97 eura, pričom nárok ako ho požadujem, zohľadňuje skutočnosť,
že sa žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatil o sumu 1 597,97 eura a používal dve neprijateľné
podmienky. Jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku používal v Zmluve a druhú neprijateľnú zmluvnú
podmienku používal v Dohode. Za každú neprijateľnú zmluvnú podmienky požadujem 600,- eur, (1

597,97 + 600 + 600 = 2 797,97). Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak
táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou, sp. zn. 5Csp/100/2018, zo dňa 18.2.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
15Co/67/2019, zo dňa 14.11.2019 a ich odôvodneniami, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na
PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného
porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani

zužovať.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to, pripojeným spisom

tunajšieho súdu sp.zn. 5Csp/100/2018, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného ako aj ich
prílohami a výsluchom žalobkyne.

4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Csp/100/2018 vyplýva, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.597,97 eur a zároveň sa žalobou domáhala
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Rozsudkom vo veci zo dňa 18.2.2019 súd rozhodol a
to tak, že žalovaný bol povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.597,97 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.597,97 eur od 6.10.2018 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd určil, že zmluvná podmienka
- poplatok za poskytnutie úveru 150,00 eur uvedená v bode 6/ Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500122043 z 10.7.2015, uzavretá medzi stranami sporu je neprijateľná. Zároveň súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená v čl. I, bod 7.1 Dohody o poskytovaní služieb č. 8500122043 z 10.7.2015 k Zmluve
o revolvingovom úvere č. 8500122043 z 10.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za uzatvorenie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške
2,54 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa
zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi;“ je neprijateľná.
Zároveň priznal žalobkyni trovy konania. Rozsudok v spojení s rozsudkom krajského súdu, po podaní

odvolania, nadobudol právoplatnosť 19.12.2019.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že dňa 03.08. 2021 bola žalovanému doručená výzva
na predloženie vyjadrenia k žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
2797,97 Eur. V súdom určenej lehote 15 dní predkladá žalovaný k podanej žalobe nasledovné

vyjadrenie : Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2797,97 Eur, o ktorej tvrdí, že ide o
primerané finančné zadosťučinenie. Nárok odôvodňuje tým, že v konaní 5Csp/100/2018 bol v postavení
spotrebiteľa úspešný a preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2797,97 Eur,
čo má predstavovať sumu 1597,97 Eur, o ktorú sa žalovaný mal chcieť (podľa žalobcu) obohatiť
a zvýšenú o čiastku 2x 600 Eur za určenie dvoch neprijateľných podmienok. Žalovaný tvrdí, že

podaná žaloba nie je dôvodná a neobsahuje žiadne tvrdenia a preukázanie skutočností o vzniku
nároku na finančné zadosťučinenie vo výške v sume 2797,97 Eur. Nedôvodnosť tvrdení žalobcu
vyplýva primárne z toho, že absentuje akákoľvek skutočnosť, ktorá preukazuje výšku finančného
zadosťučinenia ako satisfakčného či nemateriálneho charakteru. Keďže finančné zadosťučinenie je
nárokomnemajetkovejpovahy,priurčovaníjehovýškyjemožnéprihliadaťlennaskutočnosti,ktorémajú

takýto charakter. Žalobca takéto skutočnosti neuviedol. Z podanej žaloby nevyplýva žiadny skutkový
dôvod, pre ktorý žalobca požaduje zadosťučinenie vo výške bezdôvodného obohatenia uplatňovaného
v konaní 5Csp/100/2018. Rovnako zo žaloby nevyplýva ani to, na základe čoho žalobca požaduje sumu
600,- Eur za určenie každej neprijateľnej podmienky. Tvrdíme, s poukazom na § 291 ods. 3 Civilnéhosporového poriadku, že nedostatok žaloby spočívajúci v neunesení povinnosti tvrdenia rozhodujúcich
skutočností sa nemôže nahradzovať ani zásahom súdu. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového
poriadku : „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a

úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Absencia skutkových tvrdení v prípade spotrebiteľského sporu,
v ktorom je spotrebiteľ právne zastúpený advokátom, nemôže byť ani nahradená úvahou súdu, a
ani postupom podľa § 296 Civilného sporového poriadku. Podľa § 291 ods. 3 Civilného sporového

poriadku: „Ak je spotrebiteľ zastúpený, advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.“ Žalovaný namieta
neuvedenie žiadnych skutočností, ktorými by žalobca preukázal vecnú a skutkovú spojitosť medzi
primeraným zadosťučinením, a požadovanou výškou. Určenie výšky finančného zadosťučinenie nie je
možné na základe voľnej úvahy, pretože takýto postup neumožňuje ani Civilný sporový poriadok a ani
iný právny predpis. Podľa rozhodnutia R 52/2020 (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06.
2020) : „Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci

samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a 2 CSP sa
týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.“ V zmysle publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk je potom potrebné vykladať aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.. Opis rozhodujúcich skutočností je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Zo žaloby nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodnili, že výška primeraného finančného zadosťučinenia má byť v hodnote

2797,97 EUR. Tvrdenie žalobcu, že pri primeranom finančnom zadosťučinení podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. sa neskúmajú iné okolnosti ako len to, či je tu právoplatné rozhodnutie o porušení práva
spotrebiteľa, je v porovnaní s inými typmi nemajetkovej satisfakcie zavádzajúce. Žalovaný považuje
za vylúčené, aby v zmysle úvahy žalobcu mal poškodený s ujmou na zdraví dokazovať rozsah svojho
spoločenského sťaženia či okolnosti potrebné pre uplatnenie náhrady za bolestné, ale spotrebiteľ pri

uplatňovaní finančného zadosťučinenia ako z podstaty veci nemajetkového charakteru už nie. Rovnako
je vylúčené, aby v rámci ochrany osobnosti sa osoba domáhajúca ochrany preukazovala konkrétne
aspekty zásahov do jej osobnostných práv ako predpoklad pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy a
oproti tomu spotrebiteľ nemal povinnosť kvantifikovať konkrétne okolnosti, pre ktorú žiada nemajetkovú
satisfakciu. Uplatňovaný nárok spochybňuje aj to, že ak by uvádzané skutočnosti a tvrdenia žalobcu v

žalobe boli dôvodné, potom nedáva žiadne logické vysvetlenie uplatňovania finančného zadosťučinenia
akonemajetkovúnáhradučiodčineniesodstupom3rokovpozačatíkonaniapodsp.zn.5Csp/100/2018.
Význam satisfakcie ako určitého odčinenia predsa je rozdielny aj z toho pohľadu, či sa uplatňuje
aktuálne v dobe neoprávneného zásahu, alebo s výrazným časovým odstupom. Žalovaný popiera
tvrdenie žalobcu o sankčnej a odradzujúcej povahe primeraného finančného zadosťučinenia. Krajský

súd v Prešove v uznesení sp. zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 uviedol, že podstatou primeraného
finančného zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v
aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné
právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Návrh

na rozhodnutie žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol o podanej žalobe
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2797,97 Eur tak, že žalobu zamietne. Ďalej žalovaný
navrhuje, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Výška trov právneho zastúpenia žalovaného ku dňu predloženia tohto
vyjadrenia je v sume 292,98 Eur vrátane DPH (2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia,

vyjadrenie k žalobe á 133,45 Eur vrátane DPH /111,24 Eur + 20 % DPH/, 2x režijný paušál á 13,04 Eur
vrátane DPH /10,87 Eur + 20 % DPH/).

7. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že dôvodom podania žaloby je že bola úspešná v súvisiacom konaní .
Žalobkyňa k ujme uviedla že jej boli posielané doporučené listy, z ktorých mala depresie. Na dotaz súdu,

ako často, koľko ich bolo, ako často ju atakoval veriteľ uviedla, že koľko ich bolo sa nepamätá, presne
nevie, možno tri - štyri. Na dotaz súdu, vzhľadom na to, že uviedla, že celé to malo dopad na jej psychiku,
aby súdu uviedla, aký dopad to malo, aby sa bližšie k tomu vyjadrila, uviedla, že bližšie nevie. Žalobkyňa
ďalej na dotaz súdu, či sa liečila, uviedla, že nie. V súvislosti s depresiami uviedla, že ich prekonala.

8. Právny zástupkyňa žalobkyne uviedla, že tomto konaní si uplatňuje žalobkyňa nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.797,97 eur, tento nárok odvodzuje od úspechu
žalobkyne v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/100/2018. V tomto konaní
bolažalobkyňaakospotrebiteľkaúspešná,čímpodľaichnázorudošloknaplneniuhypotézyustanovenia§ 3 ods. 5 Zákona na ochranu spotrebiteľa. Navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň
si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Suma uplatnená ako primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 2.797,97 eur, vychádza z toho, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu

1.597,97 eur a používal dve neprijateľné zmluvné podmienky. Jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku
používal v zmluve a druhú neprijateľnú zmluvnú podmienku používal v dohode. Za každú neprijateľnú
zmluvnú podmienku si uplatňuje 600,00 eur. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia,
tak poukazujú na to, že u žalovaného ide o nepoctivého dodávateľa, ktorý dlhodobo a opakovane
porušuje spotrebiteľské práva, a preto priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v žalovanej

výške považujeme za primerané tak, aby došlo k naplneniu jeho funkcií a teda relutárnej, sankčnej,
ako aj odradzujúcej.

9. Uvedenú vec takto právne posúdil:

10. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými

mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

11. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase rozhodnutia vo veci 11Csp/72/2019 o
porušení práva spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon nestavuje ako
podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že spotrebiteľ si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
čo v danom prípade bolo splnené.

13. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť
a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

14. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov 13Co/80/2016 z 20.03.2018 „Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve
inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívne
účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“

15. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.n. 6Cdo/127/2017
zo dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov odprotiprávneho konania voči spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti
v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,

alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

16. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie

uplatnený vo výške získaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je dôvodný, no nie
s jej výškou. Primerané finančné zadosťučinenie je samostatným právnym a primeraným nárokom
odlišným od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa
od protiprávneho konania a súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil
resp. nepokračoval v protiprávnom konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby

spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska
neoplatí dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho
inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len ako „PFZ“).

17. Pri posudzovaní výšky PFZ však treba brať do úvahy ako to uviedol žalobca viaceré kritéria a to

spôsobená materiálna ujma ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu spotrebiteľa
a tým aj do zníženia životnej úrovne jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho
bezdôvodnéhoobohatenia,priebehsúdnehokonaniaOSVranovnadTopľou5Csp/100/2018,vpriebehu
ktorého žalovaný nárok popieral a v rámci konania bol žalobca vypočúvaný, stres a psychické vypätie
žalobcu spotrebiteľa.

18. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznostinaporušenieprávspotrebiteľavzniknúťmohla,pričomsaúspešnedomáhalochranysvojich
práv.

19.Jetiežnepochybné,žežalobkynevdôsledkukonaniažalovanéhosazvýšilaintenzitajejpsychických
problémov a v negatívnom zmysle sa to prejavilo na jeho zhoršenom zdravotnom stave, pocitoch
úzkosti a depresie, ako to subjektívne pociťovala. Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôvodnosť priznania
primeraného finančného zadosťučinenia ako takého a s poukazom na to, že bola úspešná v konaní

5Csp/100/2018.

20. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobkyňa v konaní 5Csp/100/2018 sa
úspešne domáhala ochrany svojich práv. Boli preto naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

21. Po prejednaní veci s prihliadnutím na novšie rozhodnutia KS ako aj vyslovený právny názor
KS Prešov ohľadom priznávania primeraného finančného zadosťučinenia dospel k záveru, že nie je
dôvodné priznať plnú výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia ale len polovicu.
Cieľom finančného zadosť učinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje
splnenie určitých predpokladov stanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa.

22. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie utráp keď sú voči
spotrebiteľoviuplatňovanéurčiténezákonnénárokyajevystavený bezprostrednejhrozbe nezákonných

nárokov, t.j. je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodnený alebo diskriminovaný.

23. Súd má za to, že tieto predpoklady boli u žalobkyne splnené. Je nesporené preukázané, že
celá situácia mala na ňu negatívny dopad na jej psychické zdravie a celú situáciu zle psychický
znášala. Žalobkyňa bola dlhú dobu v neistote. Neistý stav žalobkyne bol odstránený až právoplatným

rozhodnutím vo veci sp.zn. 5Csp/100/2018, kedy bol žalovaný zaviazaný vrátiť žalobkyni to, o čo sa
bezdôvodne obohatil.24. Na druhej strane nie je možné, aby priznanie primeraného finančného zadosťučinenia smerovalo k
obohateniu sa spotrebiteľa. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že primeraná výška požadovaného finančného zadosťučinenia je polovica žalobkyňou žiadanej sumy.

25. Preto súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel len čiastočne, t.j. vo výške 1398,98 eur. Súd mal
za to, že dôvodný je nárok na primerané finančné zadosťučinenie len vo výške polovice žiadanej sumy.
Tvrdenia žalovaného , ktoré spochybňujú nárok žalobkyne ako taký, sú nedôvodné a bezpredmetné a
súd sa s nimi nestotožňuje.

26. Súd poukazuje, že má za to, že polovica výšky požadovaného primeraného finančného zadosť
učineniajeprimeranápovaheporušeniaprávajehonásledkomaokolnostiamprípadu.Obranaatvrdenia
žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ ako taký uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s
poukazom na vyššie uvedené nesprávne a nespôsobilé spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. Nárok
ako taký je podľa súdu dôvodný. Otázna je jeho výška.

27. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia KS Prešov sp.zn. 8CoCsp/39/2020, cit“ „Spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.22.Vychádzajúcztohto

ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo
strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.23. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde
v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení

neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.24. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva
alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento
je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie Všeobecným právnym predpisom upravujúcim
ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má

povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu
spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu predne prijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka.21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu
práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci

svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.25. K uplatneniu práva na primerané finančné
zadosťučinenienemôžedôjsťkedykoľvek.Totoprávo vznikávzmysleust.§3ods.5zákonač.250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k
úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil
do postavenia veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl.

upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola vo svojom právnom
postavení dotknutá a námietky, ktoré mala v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení.
Mohla teda namietať absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere. Bol to žalovaný,
ktorý po postúpení pohľadávky pokračoval v konaní vo veci 2C/275/2015 Okresného súdu Bardejov, vktorom žalobcovi hrozila ujma v podobe zaplatenia sumy 1023,73 eur s prísl. Bezdôvodné uplatnenie
peňažného nároku nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s
dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov.29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri
jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná
a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné
považovať finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur, tak ako to priznal súd prvej inštancie. Takto
priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,

je akousi satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.“

28. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 20CoCsp/532020, cit.“ Odvolací súd je toho
názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy,

keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla .Samotné vyvolanie
stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným
z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný
odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce
sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené

porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len hrozba vzniku ujmy.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.11. Čo sa týka výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie
za primeranú sumu 2.473,06 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia
je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia,
recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosť učinenia vo výške 2.473,06 Eur
je plne opodstatnená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tú

skutočnosť, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali
ako nedôvodné, a preto zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou za nezákonný postup žalovaného vo
výške 2.473,06, ktorá predstavuje polovicu zo sumy 4.946,12 Eur, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom
konaní, je dôvodná. Zároveň je dôvodná aj preto, lebo žalovaný si uplatňoval nároky niekoľkonásobne
prevyšujúce dôvodný nárok, navyše za situácie, že žalobkyňa, ktorá je z dôvodu onkologického

ochorenia nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140
Eur, musela svoje práva aktívne brániť v pôvodnom konaní pod sp.zn.19Cr/1/2016.12. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi
čiastočnou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu

vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď
k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
výrok o trovách konania.“

29. Súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. 13CoCsp/14/2021, cit“ 24. Vzhľadom na vyššie uvedené

odvolací súd konštatuje, že Vo vzťahu k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia
odvolací súd poukazuje na to, že rovnako mal za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100,- Eur v tomto konaní je primeraná povahe a
rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi
a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi

nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku
spotrebiteľa. Žalobkyňa si v konaní uplatnila výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
300,- Eur, ktorú správne vzhľadom na okolnosti prípadu súd prvej inštancie znížil.23. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bez významný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, sériaA, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil,
že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite.“

30. Podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v rozsahu 50 %, teda každá zo strán bola úspešná v rovnakom
pomere, súd preto v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.