Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3020200126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov

senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: BaF TRADING s. r.
o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771, právne zastúpeného GHS Legal,
s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 599 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100514197/2020 zo dňa 24. februára 2020 v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 100420931/2019 zo dňa 11. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100514197/2020 zo

dňa 24. februára 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100420931/2019 zo dňa 11. februára
2019 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa
28.04.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100514197/2020 zo dňa
24.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
(ďalej aj „správca dane“) č. 100420931/2019 zo dňa 11.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),

ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 713.439,64 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za
zdaňovacie obdobie júl 2017. Daňové orgány svoje rozhodnutia opreli o záver, že daňová povinnosť
priamych dodávateľov žalobcu nevznikla v tuzemsku, ale vznikla v Rakúsku, keďže žalobca nadobudol
vlastníctvo k tovaru skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia, majúc za to, že sú na to dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Domáhal sa tiež
priznania náhrady trov konania.

3. Žalobca zdôraznil, že všetok tovar (pohonné látky) prijatý od jeho dodávateľov bol dodaný vždy na

území Slovenskej republiky a právo nakladať s tovarom ako vlastník (tzv. ekonomické vlastníctvo) prešlo
od dodávateľov na žalobcu na území Slovenskej republiky. Zmluvné strany si určili miesto dodania podľa
konkrétnych zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené s jednotlivými žalobcami, ako aj podľa individuálnych
objednávok tovaru, pričom miesto dodania sa vždy nachádzalo na území Slovenskej republiky. Žalobcavyjadril názor, že miesto a okamih, v ktorom dochádza k prevodu právneho vlastníctva, nie je pre
určenie miesta dodania na účely DPH relevantné. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej aj „SD EÚ“) pojem „dodanie tovaru“ uvedený v článku 14 ods. 1 smernice 2006/112/ES

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica 2006/112/ES“ alebo „smernica o
DPH“) neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom,
ale zahŕňa vždy prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním
nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku (viď rozsudky SD EÚ z 08.10.1990 vo veci C-320/88
Shipping and Forwarding Enterprise Safe, bod 7,

z 14.07.2005 vo veci C/435/03 British American Tobacco a Newman Shipping, bod 35, z 03.06.2010
vo veci C-78/12 De Fruytier, z 18.07.2013 vo veci C-78/12 „Evita-K“ EOOD, bod 33). Z uvedeného
podľa žalobcu vyplýva, že plnenie možno považovať za „dodanie tovaru“ v zmysle čl. 14 ods. 1
smernice 2006/112/ES, pokiaľ týmto plnením zdaniteľná osoba prevedie hmotný majetok oprávňujúc inú
osobu na nakladanie s týmto majetkom, akoby bola jeho vlastníkom, pričom spôsob, akým nadobudla
vlastnícke právo k tomuto majetku, nemá žiadny význam (rozsudok z 18.07.2013 vo veci C-78/12

„Evita-K“ EOOD, bod 35). Navyše v rozsudku zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding
BV konštatuje SD EÚ: „Za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ,
ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvého dodania,
prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo
na účely dane z pridanej hodnoty pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, sa preprava

v rámci spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom
ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci
Spoločenstva.“ Keďže žalobca nadobúdal právo nakladať s tovarom ako vlastník výlučne na území
Slovenskej republiky a aj všetci nasledujúci odberatelia nadobúdali právo nakladať s tovarom ako
vlastník až na území Slovenskej republiky, potom v tejto časti obchodno-distribučného reťazca nie je

možné určiť tzv. pohyblivú dodávku.

4. V prípade všetkých dodaní vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2016 uzatvorenej medzi
žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou GAT CORPORATION, s.r.o. ako predávajúcim (ďalej aj
ako „Kúpna zmluva 1“) ide o dodanie tovaru v rámci obchodno-distribučného reťazca s jednou

prepravou, pričom prepravu vykonala tá istá autocisterna od prvého dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o.
až ku konečnému zákazníkovi. Distribučný reťazec zahŕňal nasledovné subjekty: OMV Slovensko,
s.r.o. › TRANSOIL s.r.o. › GAT CORPORATION, s.r.o. › žalobca › odberatelia žalobcu so sídlom
na území SR. Z kontrolných zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. s
rakúskym IČ DPH dodala tovar spoločnosti TRANSOIL s.r.o. so slovenským IČ DPH, pričom spoločnosť

TRANSOIL s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalobca uzatvoril dňa
15.01.2016 so spoločnosťou GAT CORPORATION, s.r.o. aj Zmluvu o zabezpečovaní prepravy PHM
z Lobau v Rakúsku (ďalej aj ako „Zmluva o preprave 1“), na základe ktorej zmluvy si uvedená
spoločnosť objednávala prepravu od žalobcu ako zmluvného prepravcu v prípadoch, v ktorých si sama
nevedela zabezpečiť prepravu tovaru na dohodnuté miesto dodania na území SR. V takom prípade

zabezpečil žalobca prepravu tovaru prostredníctvom tretej osoby na ťarchu a na účet spoločnosti GAT
CORPORATION, s.r.o., avšak nikdy nie svojou vlastnou prepravnou kapacitou. Tieto podmienky boli
podľa žalobcu detailne potvrdené aj svedeckou výpoveďou pána Z., bývalého konateľa spoločnosti
GAT CORPORATION, s.r.o., zachytenou v zápisnici zo dňa 06.03.2019 spísanej v rámci vyrubovacieho
konania pred Daňovým úradom Trnava, pobočka Piešťany, za zdaňovacie obdobie máj 2017, kde pán Z.

potvrdil, že spoločnosť GAT CORPORATION, s.r.o. nadobúdala právo nakladať s tovarom ako vlastník
na území SR a že u nej objednávala prepravu spoločnosť TRANSOIL s.r.o., ktorá znášala náklady na
prepravu z Rakúska na miesto dodania na území SR. To podľa žalobcu znamená, že uvedená preprava
tovaru bola v konečnom dôsledku na ťarchu a účet spoločnosti TRANSOIL s.r.o.

5. V prípade všetkých dodaní vyplývajúcich z Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako
kupujúcim a spoločnosťou EU Trucker SK s.r.o. ako predávajúcim (ďalej aj ako „Kúpna zmluva 2“) ide o
dodanie tovaru v rámci obchodno-distribučného reťazca s jednou prepravou, pričom prepravu vykonala
tá istá autocisterna od prvého dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o. až ku konečnému zákazníkovi.
Distribučný reťazec zahŕňal nasledovné subjekty: OMV Slovensko, s.r.o. › EU Trucker SK s.r.o. › žalobca

› odberatelia žalobcu so sídlom na území SR. Z kontrolných zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť
OMV Slovensko, s.r.o. s rakúskym IČ DPH dodala tovar spoločnosti EU Trucker SK s.r.o. so slovenským
IČ DPH, pričom spoločnosť EU Trucker SK s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou EU Trucker SK s.r.o. aj Zmluvu o zabezpečovaní prepravyPHM z Lobau (ďalej aj ako „Zmluva o preprave 2“), na základe ktorej zmluvy si uvedená spoločnosť
objednávala prepravu od žalobcu ako zmluvného prepravcu v prípadoch, v ktorých si sama nevedela
zabezpečiť prepravu tovaru na dohodnuté miesto dodania na území SR. V takom prípade zabezpečil

žalobca prepravu tovaru prostredníctvom tretej osoby na ťarchu a na účet spoločnosti EU Trucker
SK s.r.o., avšak nikdy nie svojou vlastnou prepravnou kapacitou. Tieto podmienky boli podľa žalobcu
detailne potvrdené aj svedeckou výpoveďou pani C., bývalej konateľky spoločnosti EU Trucker SK
s.r.o., zachytenou v zápisnici zo dňa 12.03.2019 spísanej v rámci vyrubovacieho konania pred Daňovým
úradom Trnava, pobočka Piešťany, za zdaňovacie obdobie máj 2017, kde pani C. potvrdila, že dodanie

medzi spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťou EU Trucker SK s.r.o. bolo intrakomunitárnym
dodaním tovaru a že spoločnosť EU Trucker SK s.r.o. nadobúdala tovar v sklade v Lobau od OMV
Slovensko, s.r.o. s rakúskym IČ DPH, a to s tým, že mala povinnosť vo vlastnom mene a na svoju
ťarchu a účet tovar dopraviť na územie SR. Tento fakt podľa žalobcu dokazuje aj doklad, ktorý pani
C. predložila počas uvedeného výsluchu, t.j. Nachweis der Beförderung/Versendung bei I.G.Lieferung
(Doklad o doprave/Zásielka pri dodávke tovarov v rámci ES). Svedkyňa zároveň potvrdila, že žalobca

právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobúdal na Slovensku.

6. V prípade všetkých dodaní vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim
aspoločnosťouPETROLEXPORT,s.r.o.akopredávajúcim(ďalejajako„Kúpnazmluva3“)ideododanie
tovaru v rámci obchodno-distribučného reťazca s jednou prepravou, pričom prepravu vykonala tá istá

autocisterna od prvého dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o. až ku konečnému zákazníkovi. Distribučný
reťazec zahŕňal nasledovné subjekty: OMV Slovensko, s.r.o. › TRANSOIL PLUS s.r.o. › PETROL
EXPORT, s.r.o. › žalobca › odberatelia žalobcu so sídlom na území SR. Z kontrolných zistení správcu
dane vyplýva, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. s rakúskym IČ DPH dodala tovar spoločnosti
TRANSOIL PLUS s.r.o. so slovenským IČ DPH, pričom spoločnosť TRANSOIL s.r.o. deklarovala

nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou PETROL EXPORT,
s.r.o. aj Zmluvu o zabezpečovaní prepravy PHM z Lobau (ďalej aj ako „Zmluva o preprave 3“), na základe
ktorej zmluvy si uvedená spoločnosť objednávala prepravu od žalobcu ako zmluvného prepravcu v
prípadoch, v ktorých si sama nevedela zabezpečiť prepravu tovaru na dohodnuté miesto dodania na
území SR. V takom prípade zabezpečil žalobca prepravu tovaru prostredníctvom tretej osoby na ťarchu

a na účet spoločnosti PETROL EXPORT, s.r.o., avšak nikdy nie svojou vlastnou prepravnou kapacitou.
Preprava tovaru však bola v konečnom dôsledku zrejme na ťarchu a účet spoločnosti TRANSOIL PLUS,
s.r.o., no k tejto skutočnosti nevie žalobca predložiť žiadny dôkaz, keďže s touto spoločnosťou nebol v
žiadnom právnom vzťahu. Túto skutočnosť však neskúmal a nezisťoval ani správca dane, čo svedčí o
tom, že skutkový stav nebol dostatočne preverený.

7. V súvislosti s doposiaľ uvedeným sa žalobca ohradil voči opisovaniu skutkového stavu tak, ako ho
uvádzal žalovaný na str. 3 napadnutého rozhodnutia, t.j. že žalobca si prepravu objednával nielen u
svojich odberateľov ale aj u svojich dodávateľov. Je zrejmé, že prepravu si v niektorých prípadoch u
žalobcuobjednávaldodávateľtovaru,nienaopak.Žalovanýsapodľažalobcusnažilúčelovoaselektívne

zneužiť prvé vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý vtedy popisoval skutkový stav zjednodušene. Žalobca
mal na mysli to, že si objednal u dodávateľa tovar s tým, že mu bude dodaný na dohodnutom mieste
na území Slovenskej republiky s tým, z čoho je zrejmé, že dodávateľ musel zabezpečiť prepravu tovaru
z Lobau v Rakúsku na toto dohodnuté miesto. V niektorých prípadoch si dodávateľ prepravu objednal
u žalobcu.

8. Žalobca ďalej uviedol, že ako predávajúci mal so spoločnosťou VOMS, s.r.o. ako kupujúcim
uzatvorenú Rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej aj ako „Kúpna zmluva 4“), na základe ktorej sa žalobca
zaväzoval, že za zmluvne dohodnutých podmienok dodá spoločnosti VOMS, s.r.o. na dohodnutom
mieste objednané množstvá PHM. Žalobca mal okrem toho so spoločnosťou VOMS, s.r.o. uzatvorenú aj

zmluvuozabezpečovaníprepravyPHMzLobau(ďalejajako„Zmluvaopreprave4“),vktorejspoločnosť
VOMS, s.r.o., vystupuje ako dodávateľ prepravy. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka O. C., konateľa
spoločnosti VOMS, s.r.o., spísaná v rámci zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2019 pred
Daňovým úradom Žilina, týkajúca sa zdaňovacieho obdobia február 2017 a apríl 2017. Svedok potvrdil,
že spoločnosť VOMS, s.r.o. mala uzatvorené dve zmluvy so žalobcom. Tiež uviedol, že spoločnosť

VOMS, s.r.o. mala so žalobcom uzavretú zmluvu na prepravu len po rakúsko-slovenskú hranicu, od
hranice už spoločnosť VOMS, s.r.o. prepravila tovar tam, kde mala zákazníkov alebo čerpacie stanice,
ale vždy mal tovar pri nakládke presné určenie. Svedok C.alej potvrdil, že spoločnosť VOMS, s.r.o.
bola povinná prepraviť tovar z Lobau na miesto dodania na území SR, dohodnuté medzi VOMS, s.r.o.a žalobcom, ktoré sa zároveň považovalo v zmluvnom vzťahu za miesto, kde žalobca dodal tovar
spoločnosti VOMS, s.r.o., to znamená, že od tohto miesta už za tovar zodpovedala spoločnosť VOMS,
s.r.o. Tá bola oprávnená si určiť, kam bude tovar prepravený, ale až od miesta dodania, kde ona sama

nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník (toto miesto bolo vždy na území SR). O tom, že tovar
sa má prepraviť z Lobau na územie SR, rozhodovali priami odberatelia spoločnosti OMV Slovensko,
s.r.o. Nebolo nikdy v moci spoločnosti VOMS, s.r.o. rozhodnúť, že tovar po jeho načerpaní v Lobau bude
vyložený na území Rakúska, napr. v Hainburgu. Žalobcu v nadväznosti na uvedené vyjadril nesúhlas s
tvrdením žalovaného na str. 6 napadnutého rozhodnutia, že si spoločnosť VOMS, s.r.o. určovala, kam

bude tovar dodaný. Spoločnosť VOMS vystupovala v dvoch rôznych roliach, a to vždy ako obchodník
a okrem toho niekedy aj ako prepravca. Žalovaný podľa žalobcu pravdepodobne neporozumel dvom
rozličným zmluvným vzťahom, v ktorých sa obchodníci s tovarom mohli v preverovaných distribučných
reťazových obchodoch ocitnúť, keď v prípade spoločnosti VOMS, s.r.o. zamietol právo na odpočítanie
DPH z faktúr za riadne vykonanú prepravu s odôvodnením, že uvedené spoločnosti si prepravovali svoj
vlastný tovar vlastnými dopravnými prostriedkami.

9. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho ustanovenia v zákone o DPH, ktoré by ukladalo
povinnosť zdaniteľným osobám dohodnúť si miesto, kde dochádza k prevodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník (ekonomické vlastníctvo), len na vybranom alebo inak zákonom určenom mieste. Zákon
o DPH v ustanovení § 13 určuje rozhraničovacie kritériá pre určenie miesta dodania (t.j. pre určenie

členského štátu, ktorý má právo na výber DPH), a to podľa toho, či ide o pohyblivú alebo nepohyblivú
dodávku a v akom mieste sa tovar nachádza pri začatí prepravy (ak ide o pohyblivú dodávku), resp.
v akom mieste sa nachádza tovar (ak ide o nepohyblivú dodávku). Obmedzujúcim určením miesta, na
ktorom by údajne mohlo dochádzať k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je ani to, že
„miesto dodania“ v ponímaní zákona o DPH sa určuje pri dodaní tovaru podľa toho, či ide o pohyblivú

dodávku alebo či ide o nepohyblivú dodávku (§ 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH) dvomi rôznymi
spôsobmi. Miesto dodania pre účely DPH je podľa žalobcu skôr miestom založeným na právnej fikcii
(ktorej výlučným účelom je určenie členského štátu, ktorý má právo na výber DPH) a nie miestom, kde
nevyhnutne musí dochádzať k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Určenie miesta, kde
dochádza k dodaniu podľa Obchodného zákonníka, resp. kde dochádza k prevodu práva nakladať s

tovarom ako vlastník, je na zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Práve miesto, kde dochádza k prevodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu, v kombinácii so skutočnosťou, že dodanie tovaru
medzi dodávateľom a žalobcom je nepohyblivá dodávka, majú za následok, že daňová povinnosť pri
dodaní tovaru žalobcovi vznikla tomuto dodávateľovi na území SR, keďže miesto dodania pre účely
DPH je tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa dodáva, t.j. kde dochádza k prevodu práva nakladať

s tovarom ako vlastník, pričom týmto miestom je územie Slovenskej republiky. Keďže dodávateľovi
žalobcu vznikla daňová povinnosť a území SR, boli faktúry na žalobcu vystavené so slovenskou DPH
správne a žalobca mal právo na odpočítanie DPH.

10. Žalobca ďalej pokračoval, že na správne určenie miesta dodania pre účely DPH je v prvom rade

potrebné určiť, ktorá dodávka v obchodno-distribučnom reťazci je pohyblivou dodávkou a až následne
určiť miesto dodania podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH, pretože zákon formuluje pravidlo pre určenie
miesta dodania inak pre pohyblivú dodávku (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) a inak pre nepohyblivú
dodávku (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH). Rozhodnutiu žalovaného v tejto súvislosti žalobca vytkol,
že nevysvetľuje, ako a na základe akých právnych predpisov rozlíšil pohyblivú dodávku od nepohyblivej.

Pri vývoze tovaru zo skladu v Lobau je potrebné aplikovať ustanovenia rakúskeho zákona Bundesgesetz
über die Besteuerung der Umsätze (Umsatzsteuergesetz 1994 - UstG 1994), ktoré transponujú
príslušné ustanovenia smernice 2006/112/ES. Ustanovením aplikovateľným na vývoz pohonných látok
zo skladu v Lobau je článok 138 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého členské štáty oslobodia od
dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci

Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu
alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v
ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. V súvislosti s posudzovaním dodania pohonných
látok zo skladu v Lobau, určovaním prechodu ekonomického vlastníctva a priraďovaním pohyblivej
dodávky žalobca poukázal na bod 31 rozsudku SD EÚ zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09 Euro Tyre

Holding BV, podľa ktorého sprostredkujúci nadobúdateľ môže previesť na druhého nadobúdateľa právo
nakladať s tovarom ako vlastník, iba ak ho predtým dostal od prvého predávajúceho. Následne v bode
34 rozsudku SD EÚ zo dňa 27.09.2012 vo veciC-587/10 Vogtländische Straßen-, Tief- und Rohrleitungsbau GmbH Rodewisch (VSTR) je uvedené,
že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu
prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje

identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci
Spoločenstva sa musí priradiť prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník
bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.
Podľa žalobcu daňové orgány flagrantne ignorujú skutkový stav a citovanú judikatúru SD EÚ a napriek
tomu, že priami odberatelia OMV Slovensko, s.r.o. deklarovali svoj úmysel prepraviť tovar do iného

členského štátu, čo aj zrealizovali prostredníctvom spoločnosti BaF TRADING s.r.o. ako zmluvným
prepravcom, odmietajú pripísať prepravu prvej dodávke. T7m sú podľa žalobcu hrubo porušované ciele
stanovené smernicou 2006/112/ES, ako aj smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 04.12.2018, ktorou sa
mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme
dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi. Žalobca v tejto súvislosti
osobitne zdôraznil skutočnosť, že rakúske orgány správy daní v súvislosti s predmetným dodávateľským

reťazcom nekonštatovali žiadne porušenie právnych predpisov.

11. Žalobca ako jednu z hlavných príčin nesprávnych záverov daňových orgánov o určení (priradení)
pohyblivej dodávky považuje aj nevykonanie náležitého dokazovania u spoločností nachádzajúcich
sa v obchodno-distribučnom reťazci pred žalobcom, a to v časti dodávok medzi spoločnosťami OMV

Slovensko, s.r.o. a jej priamymi odberateľmi EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o. a TRANSOIL
PLUS, s.r.o. Nesprávne zistili skutkový stav, pokiaľ ide o to, ako prebiehalo objednávanie tovaru a
hlavne kto zadával prvotný príkaz na prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko, a kto jediný bol
oprávnený rozhodnúť o tom, kam sa tovar bude prepravovať z miesta načerpania v Lobau po územie
SR. Žalobca uviedol, že nikdy svojmu priamemu dodávateľovi neurčoval miesto, na ktoré má byť

tovar prepravený. O skutočnosti, že tovar má byť prepravený z Rakúska na Slovensko, rozhodol
priamy odberateľ spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., ktorý príkaz na takúto prepravu zadal svojmu
zmluvnému prepravcovi, ktorým v niektorých prípadoch bol aj sám žalobca, ktorý uvedený príkaz prijal
a ďalej posunul na svojho zmluvného prepravcu. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu nedostatočne
preverili zmluvné dojednania medzi subjektmi na úplnom začiatku obchodno-distribučného reťazca a

najmä nepreverili, za akých podmienok sa priami odberatelia spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. (EU
Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o.) zaviazali voči OMV Slovensko, s.r.o.
prepraviť tovar z Rakúska na územie SR. Podľa žalobcovi dostupných informácií z kontrolných zistení zo
spisov týkajúcich sa iných kontrolovaných zdaňovacích období žalobcu mala byť pohyblivou dodávkou
práve dodávka medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. a jej priamymi odberateľmi, nakoľko práve

spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o. sa mali v zmluvnom vzťahu
s OMV Slovensko, s.r.o. zaviazať k preprave tovaru z Rakúska na miesto dodania na území Slovenskej
republiky, a to na svoju ťarchu a účet. Žalobca zdôraznil, že dôkazom toho, že do zmluvných záväzkov
priameho odberateľa spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. patrí na základe obchodnej zvyklosti aj záväzok
prepraviť tovar z Rakúska na Slovensko, je aj dokument Nachweis der Beförderung/Versendung bei

I.G. Lieferung (Doklad o doprave / Zásielka pri dodávke tovarov v rámci EU). Zaslanie tohto dokumentu
žiadala spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. od svojich priamych odberateľov pri každom dodaní tovaru.
Tento dokument tiež preukazuje, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v
dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania, t.j. Rakúsko. Uvedené potvrdila
aj rakúska finančná správa v odpovediach na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorých bolo

preverované dodanie pohonných látok medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťami
EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o. Rakúska finančná správa uviedla,
že odberateľ musí pravidelne potvrdiť, že tovar je prepravený ním, resp. v jeho mene a prílohou k
odpovediam zaslali faktúry s potvrdením o preprave „Nachweis der Beförderung“.

12. Žalobca vysvetlil, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. mala dva legitímne záujmy na tom, aby
bol ňou dodávaný tovar prepravený z Rakúska na územie Slovenskej republiky. Prvým je skutočnosť,
že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. vystupuje pri preprave tovaru z Rakúska na Slovensko v pozícii
oprávneného príjemcu, ktorý prepravuje minerálny olej v režime pozastavenia spotrebnej dane z
minerálneho oleja z Rakúska na Slovensko. OMV Slovensko, s.r.o. nemohla predať tovar na území

Rakúska svojmu priamemu odberateľovi bez záväzku pre tohto odberateľa prepraviť tovar z Rakúska
na Slovensko. Ak by napr. bol tovar dodaný na čerpaciu stanicu v Hainburgu, čelila by spoločnosť
OMV Slovensko, s.r.o. sankciám rakúskych colných orgánov z dôvodu porušenia podmienok prepravy
minerálneho oleja v režime pozastavenia spotrebnej dane. Druhým legitímnym dôvodom pre to, abyspoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. zaviazala svojho priameho odberateľa prepraviť tovar z Rakúska
na Slovensko, je to, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. fakturovala na svojho priameho odberateľa
dodanie tovaru do iného členského štátu. OMV Slovensko, s.r.o. vyžadovala preukazovanie splnenia

podmienok na oslobodenie tovaru od DPH (podľa rakúskej legislatívy) minimálne cez Nachweis der
Beförderung. Preto je v záujme OMV Slovensko, s.r.o. zabezpečiť, aby tovar predávaný priamym
odberateľom (formálne len s doložkou EXW), nezostal na území Rakúska. Inak by spoločnosť
OMV Slovensko, s.r.o. znášala sankcie zo strany rakúskej daňovej správy z titulu neuskutočnených
intrakomunitárnych dodávok. Daňové orgány uvedené skutočnosti nepreverovali a preto skutkový stav

na danej úrovni obchodno-distribučného reťazce nemožno považovať za riadne a dostatočne zistený.

13. Žalobca poukázal na obsah odpovede rakúskej finančnej správy na žiadosť správcu dane o
medzinárodnú výmenu informácií. Z uvedenej odpovede vyplýva, že podľa dokladov Nachweis der
Beförderung objednali a uhradili prepravu spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o. a
TRANSOIL PLUS, s.r.o. Zákazník si objednal tovar prostredníctvom online portálu Business Portal.

Neboli indície o tom, že tovar prevzal štvrtý alebo ďalší odberateľ v reťazci, pričom rakúska colná správa
potvrdila prepravenie tovaru na Slovensko. Vzhľadom na skutočnosť, že rakúska colná správa potvrdila
dodanie tovaru a slovenská colná správa potvrdila prijatie tovaru, nedá sa predpokladať, že dodanie
tovaru nie je oslobodené od dane. Podľa odpovede rakúskej finančnej správy dôležité je, kto prepravu
objednával/zadával („beauftragt“) a nie, kto prepravu hradil. Odberateľ potvrdzoval prostredníctvom

Nachweis der Beförderung, že tovar bol prepravený ním, resp. v jeho mene. V nadväznosti na uvedené
žalobca upriamil pozornosť na to, že daňové orgány sa vôbec nevysporiadali s obsahom uvedenej
odpovede na MVI v rámci procesu hodnotenia dôkazov.

14. Žalobca poukázal na to, že žalovaným ponúknuté vysvetlenie rozdielu medzi pohyblivou a

nepohyblivou dodávkou (str. 14 napadnutého rozhodnutia) je úplne scestné, keď ako príklad
nepohyblivej dodávky ponúkol dodanie nehnuteľnosti. Žalobca pripomenul rozsudok SD EÚ vo veci
C-245/04EMAGHandelEderzodňa06.04.2006,ktorýustálil,žeoslobodenou,intrakomunitárnouateda
pohyblivou dodávkou môže byť len jedno dodanie tovaru, pretože tento princíp umožňuje jednoduchým
spôsobom dosiahnuť cieľ sledovaný smernicou, teda prenos daňových príjmov na členský štát, v

ktorom dochádza ku konečnej spotrebe dodávaných tovarov. Rozhodnutie vo veci C-430/09 Euro Tyre
Holding BV formuluje kritériá na určenie pohyblivej dodávky. Skutočnosť, kde dochádza k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník, predstavuje dominantné kritérium, ako vyplýva z enunciátu výroku,
podľa ktorého určenie transakcie, ktorej sa má pripísať preprava/pohyblivá dodávka, sa má vykonať na
základe celkového posúdenia všetkých okolností. To znamená, že je nutné zohľadniť aj miesto prevodu

práva nakladať s tovarom ako vlastník. Podstatnou okolnosťou pre to, či prvá dodávka je pohyblivá, je
to, či právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte
určenia prepravy v rámci Spoločenstva. S poukázaním na uvedené nemôže podľa žalobcu správca dane
ani žalovaný dospieť k záveru, že pohyblivou dodávkou je dodanie tovaru medzi žalobcom a priamym
odberateľom žalobcu, nakoľko žalobca nadobúdal právo nakladať s tovarom ako vlastník výlučne na

území SR, t.j. v členskom štáte určenia prepravy.

15. Pre určenie pohyblivej dodávky je ďalej potrebné rozlišovať medzi okamihom uzavretia kúpnej
zmluvy na jednej strane a okamihom a miestom, na ktorom dochádza k prevodu práva nakladať s
tovarom ako vlastník. na druhej strane. V preverovanej situácii došlo pred začatím prepravy k prevodu

práva nakladať s tovarom ako vlastník iba zo spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. na jej priamych
odberateľov - EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o. a TRANSOIL PLUS, s.r.o. Ku všetkým ostatným
prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo po jeho prepravení až na území SR. Podľa bodu
34 rozhodnutia vo veci Euro Tyre Holding BV v prípade, keď nadobúdatelia (tu EU Trucker SK s.r.o.,
TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o.) získajú právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom

štáte dodania (Rakúsko) a postarajú sa o prepravu do členského štátu určenia (SR), musia sa zohľadniť,
podľa možností, aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia, pokiaľ sú podopreté objektívnymi
dôkazmi (v preverovaných prípadoch kúpne zmluvy, zmluvy o preprave, svedecké výpovede, vyjadrenia
konateľov zúčastnených spoločností, Nachweis der Beförderung). Práve prejavenie úmyslu zo strany
spoločností EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o. prepraviť tovar do iného

členskéhoštátu(SR)jeokolnosť,nazákladektorejjepotrebnéurčiťtútododávkuakopohyblivúvzmysle
výroku vo veci Euro Tyre Holding BV.16. Žalobca tiež poukázal na rozsudok SD EÚ vo vedci C-414/17 Arex, týkajúci sa obchodovania
s minerálnym olejom. Podľa bodu 72 rozsudku na účely určenia, ktorému nadobudnutiu v reťazci
dotknutom vo veci samej treba priradiť jedinú prepravu v rámci Spoločenstva a ktoré nadobudnutie

treba ako jediné kvalifikovať ako jediné v rámci Spoločenstva, prislúcha vnútroštátnemu súdu vykonať
celkové posúdenie všetkých okolností prejednávanej veci a určiť najmä, v ktorom okamihu došlo k
prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na Q.. Za predpokladu, že k tomuto prevodu došlo
predtým,nežsauskutočnilaprepravavrámciSpoločenstva,musísatátoprepravapriradiťnadobudnutiu
uskutočnenému spoločnosťou Arex a toto nadobudnutie treba kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci

Spoločenstva. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej republiky
vo veci 5Afs/77/2015, kde sa tento súd vyjadruje k tomu, aké okolnosti je potrebné skúmať na
určenie pohyblivej dodávky v rámci obchodno-distribučných (reťazových) obchodov s pohonnými
látkami. Konštatoval, že zásadnou otázkou pri určení pohyblivej dodávky je, kde a ktorý zo subjektov
zúčastnených na reťazovom obchode nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

17. Žalovaný doplnil, že nedostatočné vyhodnotenie skutkového stavu daňovými orgánmi súvisí aj
s nesprávnym spájaním prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník s odovzdaním ID kódu. Je
nesprávny záver, že žalobca sa stával vlastníkom tovaru získaním ID kódu. Spájanie sprístupnenia ID
kódu s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník je nesprávne aj z dôvodu, že platnosť ID kódu
bola len 24, prípadne 48 hodín. Uvedené nesvedčí o získaní práva nakladať s tovarom ako vlastník,

nakoľko ten, komu bol ID kód sprístupnený, by o toto právo po uplynutí 24, resp. 48 hodín, zase prišiel.
Svedkyňa C. k ID kódu uviedla, že po zadaní objednávky bez Business Portal OMV Slovensko bol
zo strany OMV vygenerovaný ID kód, ktorý zaslala e-mailom prepravcovi objednanému na prepravu.
Zaslanietohtokódupredstavovalopríkaznaprepravuprezazmluvnenéhoprepravcu.Žalobcazdôraznil,
že ID kódy, ktoré sa vyskytujú v rámci zmluvných dojednaní o preprave tovaru, sa viažu výlučne na

prepravu tovaru. Predstavujú doklad/podklad pre prepravcu, na základe ktorého je prepravca oprávnený
vstúpiť do skladu v Lobau a načerpať určité množstvo tovaru. V žiadnom prípade to neznamená, že
sprístupnením ID kódu v rámci objednávky prepravy svojmu zmluvnému prepravcovi alebo žalobcovi
dochádza k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. V okamihu, keď je ID kód sprístupnený, sa
pohonné látky, ktoré sú predmetom predaja, nachádzajú ešte v obrovských skladovacích nádržiach a

nie sú v tom čase ešte vyčlenené , resp. prečerpané do osobitnej nádrže čakajúc, kým si prepravca pre
objednaný tovar (napr. v množstve 30 000 litrov) príde. Nemôže dochádzať k prevodu práva nakladať s
tovaromakovlastníkvokamihu,kedytovarešteniejevyčlenený(atakindividuálneurčený)odostatného
tovaru, aj keby sa zmluvné strany dohodli (čo sa však nestalo), že okamihom prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník je okamih sprístupnenia ID kódu.

18. Žalobca vysvetlil, že určovanie pohyblivej dodávky v obchodno-distribučných reťazcoch, založené
na judikatúre SD EÚ, je v praxi veľmi citlivá a náročná otázka. Tomu, že pohyblivou dodávkou je v
posudzovanej veci dodávka medzi OMV Slovensko, s.r.o. (s použitím rakúskeho IČ DPH) a jej priamym
odberateľom(spoužitímslovenskéhoIČDPH),nasvedčujeajnajnovšiasmernicaRady(EÚ)2018/1910,

podľa ktorej od 01.01.2020 sa pravidlá posudzovania pohyblivej dodávky pre prax zjednodušia a budú
závislé najmä od toho, pod akým IČ DPH objednáva tovar odberateľ u prvého dodávateľa. Znamená
to, že v posudzovanom prípade je pohyblivou dodávkou podľa novej legislatívy dodanie medzi OMV
Slovensko, s.r.o. a jej priamym odberateľom, keďže priamy odberateľ (EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL
s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o.) objednal tovar pod slovenským IČ DPH a prepravoval tovar sám alebo

prostredníctvom inej osoby na jeho účet. Uvedené znamená, že kľúčovým k určeniu pohyblivej dodávky
je identifikovanie prostrednej osoby (tu priamy odberateľ OMV Slovensko, s.r.o. Hneď ako je prostredná
osoba identifikovaná, určenie pohyblivej dodávky podľa pravidiel platných od 01.01.2020 bude už len
záležať na tom, aké IČ DPH použije prostredná osoba. Pre určenie prostrednej osoby je kľúčovým pojem
„preprava na účet“, ktorý je kľúčový aj v konaniach vedených proti žalobcovi. Pojem „prepravy na účet“

je dôležité spájať s tým, kto znášal riziko straty alebo škody počas prepravy tovaru, a to je potom osoba,
na ktorej účet bola preprava vykonaná. Takisto sa nevylučuje, aby prepravu vykonala aj ďalšia osoba
z reťazca v pozícii prepravcu na účet prostrednej osoby, resp. ďalšia osoba v reťazci, ktorá nemusí
byť špecializovaná na prepravu tovaru. V preverovaných prípadoch, kedy prepravu zabezpečoval
žalobca na účet priameho odberateľa spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., nadobúdal žalobca právo

nakladať s tovarom ako vlastník od svojho dodávateľa na dohodnutom mieste nachádzajúcom sa na
území SR (napr. Bratislava-Jarovce), pričom žalobca následne previedol právo nakladať s tovarom ako
vlastník na svojho odberateľa na mieste vyčerpania pohonných látok na území SR. Miestom dodania
(pre účely obchodnoprávne, t.j. prechod rizika na tovare) zo strany žalobcu pre odberateľa žalobcubola čerpacia stanica odberateľa. Poukaz žalovaného na neexistenciu skladových priestorov je podľa
žalobcu irelevantný. Daňové orgány nezohľadňujú špecifiká obchodovania v dnešnej dobe. Požiadavka
správcu dane na vykladanie tovaru je podľa žalobcu absurdná, predstavujúca archaické myslenie

nezohľadňujúce dynamiku a flexibilitu obchodovania s pohonnými hmotami.

19. Žalobca ako príklad uviedol, že v prípade, ak by sa havária cisterny uskutočnila na území Rakúska,
t.j. na úseku medzi miestom načerpania v rafinérii Lobau a miestom na území Slovenskej republiky
Bratislava - Jarovce (t.j. miestom, kde dochádza k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník

na žalobcu), tak náhodnú škodu na prepravovaných pohonných látkach by musela znášať spoločnosť
EU Trucker SK s.r.o. Na tomto úseku je ekonomickým vlastníkom pohonných látok priamy odberateľ
spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. a prípadnú škodu si uplatňuje cez prepravcu, s ktorým má uzatvorenú
zmluvu o preprave, tým je žalobca. Žalobca si následne uplatní náhradu škody u konkrétneho prepravcu
(napr. spoločnosti OG TRANS, s.r.o., ALCHEM, s.r.o.). V prípade, že by sa havária cisterny uskutočnila
na území Slovenska, t.j. na úseku medzi Bratislava - Jarovce po miesto vyčerpania na území SR

(čerpacia stanica), tak náhodnú škodu na prepravovaných pohonných látkach by musel znášať žalobca.
Na tomto úseku je ekonomickým vlastníkom pohonných látok žalobca, prípadnú náhradu škody si
uplatňuje cez prepravcu (OG TRANS, s.r.o., ALCHEM, s.r.o.).

20. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytkol, že žalovaný sa vyhýba vyjadreniu svojho vlastného

názoru, iba cituje zistenia správcu dane bez toho, aby vysvetlil, prečo sú zistenia správcu dane správne,
prípadne nesprávne. Podľa žalobcu neposkytol žalovaný žiadne zrozumiteľné, právnymi predpismi
zdôvodnené, a teda preskúmateľné vysvetlenie k určeniu pohyblivej dodávky, ktorá je kľúčovou spornou
otázkou.

21. Okrem skutočnosti, že sa daňové orgány nevyporiadali s obsahom vyjadrenia rakúskej finančnej
správy získaným na základe MVI, vytkol žalobca postupu žalovaného, že neakceptoval žalobcov
dôkazný návrh na výsluch svedka - konateľa OMV Slovensko, s.r.o., nakoľko jeho výsluch má najväčší
potenciál potvrdiť názor žalobcu o určení pohyblivej dodávky a zvrátiť závery daňových orgánov o tom,
ktorá dodávka je pohyblivá.

22. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti eviduje aj dva diametrálne
odlišné právne závery na odpočítanie DPH z dodávok pohonných látok od dodávateľov v svojou
povahou rovnakých obchodno-distribučných reťazcoch. Ide o daňovú kontrolu vykonávanú Daňovým
úradom Žilina za zdaňovacie obdobie január až október 2016, ktorá skončila bez nálezu správcu dane

(protokol č. 100538323/2018 zo dňa 14.03.2018). Dodávateľmi žalobcu boli spoločnosti F TRADE
s.r.o. a EKOLIMITED, s.r.o., ktorých zmluvné dojednania so žalobcom boli rovnaké, ako zmluvné
dojednania medzi žalobcom a spoločnosťou GAT CORPORATION, s.r.o. Rovnako tovar dodávaný
žalobcovi bol týmito spoločnosťami čerpaný v sklade Lobau v Rakúsku. K záveru, že žalobca má nárok
na odpočítanie DPH z dodávok pohonných látok, dospel správca dane aj počas skoršej daňovej kontroly

zazdaňovacieobdobiejanuáraždecember2015(protokolč.XXXXXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX).
Tak diametrálne odlišné závery správcov dane sú podľa žalobcu zásadným porušením práv žalobcu na
predvídateľnosť konania orgánov štátnej správy.

23. Žalobca zdôraznil, že podnikateľskej činnosti sa venuje od roku 2010, pričom si riadne plní všetky

svoje povinnosti voči orgánom verejnej moci, vrátane daňových povinností, správcom dane poskytuje
súčinnosť. Nezískal žiadne daňové zvýhodnenie a neobišiel žiadnu svoju daňovú povinnosť. Vyslovil
názor, že daňové orgány sa preskúmavanými rozhodnutiami snažia na úkor žalobcu získať chýbajúcu
DPH, ktorú prípadne neodviedol dodávateľ na inom stupni distribučného reťazca. Preskúmavané
rozhodnutia nepreukázali, že by v obchodno-distribučnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, ani to,

že žalobca o prípadnom podvode vedel alebo mal vedieť.

24. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Konštatoval vecnú správnosť
preskúmavaných rozhodnutí, na ktorých obsah odkázal. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a

vo vyrubovacom konaní postupom správcu dane bolo preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie DPH z faktúr predložených v rámci daňovej kontroly od dodávateľských spoločností v
celkovej sume 713 439,64 Eur, pretože dodávateľom žalobcu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, t.j. v daných prípadoch predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli predmetom dane v
tuzemsku,t.j.nebolipredmetomdanevSlovenskejrepublikevzmysle§2ods.1písm.a)zákonaoDPH.

25. Podľa žalovaného je potrebné uviesť, že v danom prípade miesto dodania dohodnuté medzi
žalobcom a jeho dodávateľmi v zmluve môže byť miestom dodania len za splnenia podmienok
vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH a aj samotná faktúra, aby bola spôsobilá
na preukázanie nároku na odpočítanie dane, musí odrážať túto skutočnosť a teda malo by byť na
nej uvedené skutočné miesto dodania a nie miesto dodania dohodnuté medzi zúčastnenými stranami.

Miesto dodania sa nedá stanoviť ani na základe výpovede akéhokoľvek svedka, pokiaľ táto výpoveď
nemá oporu v dôkazoch, ktoré zodpovedajú skutočnosti. Podľa zistenia skutkového stavu dodanie
pohonných hmôt (PHM) pre spoločnosť BaF TRADING s.r.o. nastalo na mieste čerpania PHM do
prepravných vozidiel v Lobau v Rakúsku, tovar sa neprekladal do iného dopravného prostriedku,
ani na sklad žalobcu, preto DPH uvedená na dodávateľských faktúrach za týchto okolností a za
danýchpodmienokobchodovanianebolapredmetomdanevtuzemsku(naSlovensku),pretožemiestom

dodania tovaru v týchto prípadoch bolo územie Rakúska v zmysle § 13 zákona o DPH. Správca dane
v protokole o daňovej kontrole a v prvostupňovom rozhodnutí riadne zdokumentoval, že pri určovaní
transakcie, ktorej sa má pripísať preprava, treba vychádzať z hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH,
podľa ktorého preprava vykonaná na účet znamená prepravu vykonanú na náklady dodávateľa alebo
odberateľa, ktorému dopravca, ktorý fyzicky vykonal prepravu, túto aj fakturuje.

26. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným
hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom
alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Čo sa týka námietky žalobcu, že miesto a

okamih, v ktorom dochádza k prevodu právneho vlastníctva, nie je pre určenie miesta dodania pre účely
dane z pridanej hodnoty relevantné, žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon o DPH upravuje miesto
dodania tovaru v ustanovení § 13. S určením miesta dodania tovaru je úzko spätá otázka osoby povinnej
platiť daň, a v nadväznosti na túto skutočnosť aj otázka prípadnej registrácie pre DPH v tom členskom
štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, teda v ktorom vzniká daňová povinnosť.

27. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie
tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou
podľa písmena b), odseku 2 a § 14. Sporná je otázka určenia práva nakladať s tovarom ako vlastník.

Za tejto situácie sa žalovaný stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane v tom rozsahu, ako si ich
daňový subjekt osvojil v zmysle výsledkov vykonanej daňovej kontroly, pretože zákonodarca v právnej
norme § 8 ods. 1 zákona o DPH stanovuje, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak s úpravou, že pre účely zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci a ďalšie produkty zákonom predpokladané. Pokiaľ teda

zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 daňového poriadku ustanovuje daňovému orgánu povinnosť
postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi realizujúc tým
zásadu zákonnosti, je povinnosťou správcu dane pri skúmaní splnenia zákonných podmienok dodania
tovaru, t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, posudzovať prevod vlastníckeho
práva k prevádzanej veci podľa príslušného právneho predpisu, ktorý upravuje prevod vlastníckeho

práva k predmetnej prevádzanej veci. Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sú stanovené
zákonné podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v hmotnom právnom predpise - v
zákone o DPH. Z uvedených dôvodov žalovaný námietku žalobcu, že pojem „dodanie tovaru“ uvedený
v článku 14 ods. 1 Smernice 2006/112/ES neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými
uplatniteľnými vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou,

ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať akoby bola vlastníkom tohto majetku, považuje
za nedôvodnú, s poukazom na to, že zákon o DPH pre splnenie daňových povinností a nároku na
odpočítanie dane ustanovuje podmienku nakladanie s tovarom ako vlastník.

28. V rozsudku zo dňa 18. júla 2012 vo veci C-78/12, Evita-K" EOOD posudzoval SD EÚ otázku, či môžu

byť ustanovenia Smernice Rady 2006/112/ES vyložené v tom zmysle, že v súvislosti s uplatňovaním
nároku na odpočet DPH vyžaduje pojem „dodanie tovaru“ a preukázanie uskutočnenia takého dodania,
aby bolo formálne preukázané vlastnícke právo dodávateľa k predmetnému tovaru alebo v tomto
ohľade postačí nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto tovaru držbou v dobrej viere. SD EÚ v tomtorozsudku konštatoval, že smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v kontexte uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty pojem „dodanie tovaru“ v zmysle tejto smernice a dôkaz o tom, že sa toto

dodanie skutočne uskutočnilo, nezávisia od spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým
tovarom. Okrem toho plnenie je možné kvalifikovať ako dodanie tovaru v zmysle čl. 14 ods. 1 smernice
2006/112/ES, ak týmto plnením osoba povinná k dani prevedie hmotný majetok oprávňujúci druhú
stranu k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom, ako by bola jeho vlastníkom. Podľa žalovaného
prefakturáciu deklarovaného tovaru medzi umelo vytvorenými obchodnými spoločnosťami v reťazci nie

je možné považovať za efektívne nakladanie s majetkom.

29. Žalovaný zdôraznil, že v Smernici 2006/112/ES nie sú určené pravidlá, ktorej transakcii po sebe
nasledujúcich dodávok toho istého tovaru, pri ktorých došlo len k jednému odoslaniu alebo jednej
preprave v rámci Spoločenstva, prislúcha oslobodenie od dane. Pre správne uplatnenie pravidiel DPH
je možné vychádzať z existujúcej judikatúry SD EÚ. Určením miesta dodania tovaru v rámci reťazových

plnení sa SD EÚ zaoberal vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG. Vyplýva z neho, že ak dve po
sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, zakladajú jediné
zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva,
táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná
bude oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb - prvý

predávajúci, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ - má právo disponovať s tovarmi
počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy.

30. Konkrétnejšie sa problematikou určenia miesta dodania tovaru v prípade po sebe nasledujúcich
dodávok rovnakého tovaru, pri ktorých došlo len k jednému odoslaniu alebo jednej preprave v rámci

Spoločenstva, zaoberal SD EÚ v rozsudku vo veci
C-430/09 Euro Tyre Holding BV. Odkazuje v ňom na už vydané rozhodnutie vo veci EMAG, pričom
dodáva, že odpoveď na otázku, ktorej z dodávok sa má pripísať preprava, závisí od všeobecného
posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky
vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. K otázke, kto má právomoc nakladať s tovarom počas

prepravyvrámciSpoločenstva,SDEÚuvádza,žetátootázkaniejerelevantná.Okolnosť,žeprepravaje
vykonaná vlastníkom tovaru alebo na jeho účet, môže zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či bola táto
preprava vykonaná v rámci prvej, alebo druhej dodávky. Táto okolnosť však v prípade, keď je preprava
vykonaná osobou, ktorá sa zúčastnila oboch transakcií, alebo na jej účet, ako je tomu vo veci samej,
nie je určujúca. V posudzovanom prípade je spoločnosť BaF TRADING s. r. o. takou osobou, ktorá

sa zúčastnila oboch transakcií v reťazovom obchode. Súdny dvor EÚ ďalej v rozsudku C-430/09 Euro
Tyre Holding BV uvádza, že po prenose práva na nakladanie s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa
mohol však byť dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku považovaný za zdaniteľnú osobu na účely platby
DPH z tejto transakcie, ak by bol týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne
predaný inej osobe predtým, ako opustil členský štát dodania, a ak po získaní tejto informácie neposlal

nadobúdateľovi novú faktúru, ktorá obsahuje DPH. V závere rozhodnutia C-430/09 sa uvádza, že za
okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo nakladať s
tovarom ako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar
do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely DPH pridelené týmto členským
štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo

nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia
prepravy tovaru v rámci Spoločenstva.

31. K poukázaniu žalobcu na rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17 Arex žalovaný uviedol, že podstata v
danom prípade bola v platení spotrebnej dane v rámci EÚ a nie priznaní práva na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty, preto odvolávanie sa na body citovaného rozsudku je zo strany žalobcu nedôvodné.

32. Žalovaný doplnil, že bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné alebo len vnútroštátne dodanie tovaru,
za miesto dodania v prípade odoslania tovaru sa považuje miesto, kde sa tovar nachádza v čase
začiatku jeho zaslania alebo dopravy, pričom musí ísť o prepravu osobe, ktorej sa má tovar dodať a

o prepravu v takom stave, ktorý je predmetom zmluvy. Pri viacstranných (reťazových) obchodoch, keď
viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava tohto tovaru je
len jedna, sa dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) podľa § 13 ods. 1 písm. a) priradí len k
jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé dodávky)podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Závery správcu dane sú podľa žalovaného založené na
objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane nebolo v
rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaný ako odvolací orgán zistil, že správca dane v priebehu

daňovej kontroly rozsiahlym dokazovaním overil skutkový stav dodaní, pri ktorých si žalobca uplatnil
odpočítanie dane a dodaní deklarovaných v reťazci obchodných spoločností. Pri overovaní sa správca
dane neobmedzil len na doklady a skutočnosti predložené a deklarované žalobcom, ale overoval aj
súvisiace skutočnosti, a to posúdenie dodania tovaru u jeho dodávateľov a odberateľov, posúdenie
realizovanej prepravy a overenie prepravných dokladov v prepravných spoločnostiach, a to aj cestou

medzinárodnej výmeny daňových informácií (MVI), z čoho je zrejmé, že zistil dostatočne úlohu žalobcu
v reťazci obchodných spoločností, preto odvolávanie sa na rozsudky SD EÚ je za týchto okolností
podľa žalovaného nedôvodné. Správca dane sa podľa žalovaného neuspokojil len preverením prvého
dodávateľa a odberateľa (spoločnosť BaF TRADING s. r. o.), pretože na posúdenie skutkového stavu
v danej veci bolo žiaduce (z dôvodu zistenia pôvodu tovaru motorovej nafty a benzínu v súvislosti s
uplatnením práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH), aby postupne preveril účastníkov

reťazca obchodných spoločností, ktorí si medzi sebou fakturovali tak deklarovaný tovar, ako aj jeho
prepravu za účelom zneprehľadnenia toku pohonných hmôt, čo nasvedčovalo konaniu v rozpore s
hmotnoprávnym predpisom - zákonom o DPH.

33. K argumentácii žalobcu k pohyblivej dodávke v posudzovaných obchodno-distribučných reťazcoch

(zdaňovacie obdobie júl 2017) najnovšou verziou smernice Rady (EÚ) 2018/1910, podľa ktorej
sa pravidlá posudzovania pohyblivej dodávky zjednodušia od 01.01.2020, žalovaný uviedol, že je
irelevantné analyzovať obchodné prípady v duchu nových pravidiel uvedených do platnosti až od
01.01.2020, pretože na zdaniteľné obchody realizované v rozhodnom období júl 2017 možno aplikovať
a riadiť sa pravidlami platnými v danom čase. Pre správne uplatnenie pravidiel DPH je možné vychádzať

z existujúcej judikatúry SD EÚ.

34. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,môžesazapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

36. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný

rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou
osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
Zástupcovia žalobcu na pojednávaní zotrvali na argumentácii správnej žaloby. Tovar bol dodaný tak,
ako to žalobca tvrdil počas administratívneho konania a tiež v konaní pred správnym súdom. Daňové

orgány nesprávne určili miesto dodania. Správca dane ani žalovaný neskúmali celý distribučný reťazec.
Nepokúsili sa preveriť všetky články reťazca. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odpoveďou
rakúskej finančnej správy na MVI žiadosť, v čom žalobca vidí vadu nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Odmietnutím vypočutia žalobcom navrhovaných svedkov boli porušené procesné práva
žalobcu. Závery, ku ktorým daňové orgány dospeli, sú v rozpore s právom EÚ a judikatúrou SD

EÚ, na ktorú poukazoval žalobca v správnej žalobe. Žalobca ďalej poukázal na to, že obchodovanie
v pohonnými látkami si v dnešnej dobe vyžaduje mimoriadnu flexibilitu. Tovar sa nikde neskladuje.
Keďže subjekt OMV Slovensko, s.r.o. nedokáže flexibilne zareagovať na požiadavky dodávok palív
v množstvách menších ako je štandardných cca 30000 litrov bežnej cisterny, žalobca využil, že
prostredníctvom viackomorových cisterien dokázal vyskladať v prípade potreby dodávku pre viacerých

odberateľov. Žalobca tiež zdôraznil, že rakúske daňové orgány v rámci vlastného preverovania tých
istých reťazcov nezistili akékoľvek porušenie daňových predpisov. Pri obchodovaní s OMV Slovensko,
s.r.o. sa jeho priamy odberateľ zmluvne zaväzuje, že tovar odvezie za hranice. Tým vzniká ten moment
obchodovania, že prvý odberateľ má zmluvný záväzok vyviezť tovar a preto si objednáva prepravuna vlastný účet. Tzn. v jeho mene sa prepravuje tovar z rakúskeho Lobau na slovenskú hranicu, aby
splnil podmienku OMV Slovensko, s.r.o., ktorá je bežná pri týchto typoch dodaní. Následne je vydávaný
tzv. Nachweis der Beförderung, aby OMV Slovensko, s.r.o. mala doklad, že tovar opustil Rakúsko a

bude sa zdaňovať na území Slovenska. Správca dane v rozpore s judikatúrou SD EÚ nezohľadňoval
okolnosti prepravy, nezohľadňoval úmysel zmluvných strán, ani to, že preprava sa vykonávala na účet
priameho odberateľ OMV Slovensko, s.r.o. Správca dane nesprávne vyhodnotil okamih vzniku práva
nakladať s tovarom ako vlastník. Nie je možné, aby to bolo v okamihu odovzdania ID kódu k tovaru, kedy
ešte tovar nie je individuálne vyčlenený. Pripustením fikcie nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako

vlastník okamihom získania ID kódu by sa mohlo konštatovať, že právo nakladať s tovarom ako vlastník
získava aj vodič cisterny, alebo prepravná spoločnosť, ktorá tiež týmto kódom disponuje. Novelou
smernice 2006/112/ES argumentoval žalobca preto, lebo jedným z účelov jej prijatia bolo aj odstránenie
interpretačných a aplikačných problémov pri určovaní, ktorá z viacerých dodávok je práve pohyblivá
dodávka. Nová úprava svedčí v prospech žalobcu.

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 100514197/2020 zo dňa 24.02.2020,
ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100420931/2019 zo dňa 11.02.2019, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 713.439,64
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017.

38. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad
Trenčín, pobočka Partizánske vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2017, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 18.10.2018.

39. Z protokolu vyplýva, že žalobca sa v kontrolovanom zdaňovacom období zaoberal aj nákupom a

predajom pohonných hmôt a s tým súvisiacou prepravou uvedeného tovaru.

40. Správca dane poukázal na vyjadrenia konateľky žalobcu, z ktorých vyplýva, že doprava je
zabezpečovaná dvomi spôsobmi. Buď žalobca dopravu objednáva u dodávateľa alebo odberateľa,
alebo prepravu pre svojich odberateľov zabezpečuje externou prepravnou spoločnosťou, nakoľko nemá

vlastné vozidlá na prepravu pohonných hmôt ani vlastné skladové priestory. Prepravca vždy naberal
tovar v rakúskom Lobau, ale žalobca tento tovar nakupoval na území Slovenska. Miestom dodania bola
Bratislava. V prípadoch, keď žalobca zabezpečoval prepravu pohonných hmôt, tá končila na mieste
určenom odberateľom. Ak prepravu zabezpečoval odberateľ žalobcu, ten rozvážal tovar na jednotlivé
miesta podľa vlastného rozpisu. V objednávkach od odberateľov žalobcu boli špecifikované údaje o

množstve, druhu produktu a dátum, na ktorý sa tovar objednával. Ak prepravu zabezpečoval žalobca,
v objednávke uviedol aj miesto dodania tovaru. Ak sa preprava objednala u odberateľa, zasielal sa v
zmysle objednávky aj ID kód produktu, na základe ktorého odberateľ tovar odobral. Uvedený kód je
osemmiestne číslo viažuce sa ku konkrétnej objednávke a je nezameniteľný. Ak žalobca objednával
prepravu u prepravcu, prepravcovi bola zaslaná objednávka obsahujúca informácie o mieste dodania,

dátume dodania, druhu tovaru a špecifický kód. Takto na základe objednávky žalobca objednával
tovar u svojich dodávateľov buď s dopravou alebo bol objednaný iba tovar. Dodávateľská spoločnosť
objednávku potvrdila zaslaním kódu na odber tovaru vtedy, keď dopravu zabezpečoval žalobca alebo
žalobcovi potvrdili objednávku aj s prepravou e-mailom alebo telefonicky. Avšak v prípade zabezpečenia
prepravy dodávateľom nedisponoval žalobca ani kódom ani dokladmi o preprave.

41. K otázke momentu, resp. miesta nadobudnutia práva disponovať s tovarom ako vlastník pri
dodávkach od spoločností GAT CORPORATION, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o. žalobca uviedol, že
nakupoval tovar prevažne zo skladu OMV v Lobau s dodacou podmienkou CPT Bratislava, a to od
uvedených slovenských spoločností. Tovar bol prepravovaný v autocisternách predávajúceho alebo

autocisternách prepravnej spoločnosti. Ak prepravu zabezpečoval žalobca ako kupujúci, preprava bola
vždy v mene a na ťarchu predávajúceho, t.j. spoločností GAT CORPORATION, s.r.o. alebo EU Trucker
SK s.r.o., s ktorými boli uzatvorené zmluvy o zabezpečovaní prepravy z Lobau. V prípade všetkých
dodaní išlo o jednu prepravu v tom zmysle, že tovar sa neprekladal ani cez sklad, ani do iného
prepravného prostriedku. Dodanie pre žalobcu ako kupujúceho nastalo, keď bolo žalobcovi umožnené

nakladať s tovarom v určenom a odsúhlasenom mieste. Rovnako aj dodanie tovaru zákazníkovi žalobcu
nastalo v tej istej chvíli, keď zákazník mal možnosť nakladať s tovarom ako vlastník.42. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr
vystavenýchspoločnosťamiPETROLTRANS,a.s.,ALCHEMs.r.o.aHOFFERs.r.o.Tietonárokysprávca
dane priznal a potvrdil odpočítanie DPH v uplatnenej výške.

43. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške 12.450,67 Eur z dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťou VOMS, s.r.o. Predmetom fakturácie bola preprava pohonných hmôt, kde
žalobca v právnom vzťahu vystupoval ako objednávateľ prepravy a spoločnosť VOMS s.r.o. ako
prepravca pohonných hmôt, ktoré od žalobcu ako dodávateľa nakupovala spoločnosť VOMS s.r.o.

ako odberateľ. Spoločnosť VOMS s.r.o. prepravovala tovar vlastnými vozidlami, preto žiadnu externú
prepravu neobjednávala. Vozidlo - cisterna išlo pre pohonné látky zo Žiliny do mesta Lobau v Rakúsku
a na základe zmluvy o preprave uzatvorenej so žalobcom sa prepravné náklady na trase Jarove -
Kittsee a späť refakturovali. Tovar bol vždy nakladaný v Lobau spoločnosťou VOMS s.r.o., ktorá si určila,
komu bude tovar dodaný a zabezpečovala si prepravu vlastnými vozidlami z Rakúska na Slovensko
svojim odberateľom, prípadne na vlastné čerpacie stanice. Preprava síce bola vykonaná spoločnosťou

VOMS s.r.o., avšak nebola poskytnutá pre žalobcu, pretože spoločnosť VOMS s.r.o. prepravovala iba
vlastný tovar, keďže tento nebol určený pre odberateľa žalobcu. Fakturácia časti nákladov na prepravu,
resp. prefakturácia prepravy na úseku Lobau - Bratislava nebola založená na poskytnutí prepravnej
služby dodávateľom VOMS s.r.o., preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.

44. Žalobca si ďalej v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie DPH za
nákup pohonných hmôt v celkovej výške 370.157,23 Eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou
GAT CORPORATION, s.r.o. Ku kontrole predložil žalobca dodávateľské faktúry a kúpnu zmluvu zo
dňa 15.01.2016 uzatvorenú so spoločnosťou GAT CORPORATION, s.r.o. ako predávajúcim. V kúpnej

zmluve je uvedená dodacia parita CPT na miesto dodania určené v objednávke v zmysle INCOTERMS
2010, pri dodaní odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu, resp. príjemcovi
tovaru, nadobudnúť vlastnícke právo k pohonným hmotám v zmysle kúpnej zmluvy. Tovar je považovaný
za dodaný kupujúcemu okamihom stočenia tovaru do nádrže kupujúceho. Podľa zistení správcu dane
žalobca nevlastnil žiadne skladové priestory ani cisterny ani nádrže, do ktorých by bolo možné stáčať

pohonné látky, z čoho vyplýva, že predmet dodania naložený do cisterny konečnému odberateľovi v
Lobau v Rakúsku bol skutočne dodaný už v Rakúsku. Správca dane poukázal na ustanovenie § 13
ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o DPH, ktoré upravuje miesto dodania tovaru v závislosti od toho,
či je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, resp. bez odoslania alebo prepravy
tovaru. Ak je dodanie tovaru spojené s jeho prepravou alebo odoslaním, potom miestom dodania tovaru

je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť
tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, potom miestom
dodaniatovarujemiesto,kdesatovarnachádzavčase,keďsajehododanieuskutočňuje.Zustanovenia
§ 11 zákona o DPH vyplýva, že za nadobudnutie tovaru sa považuje nadobudnutie práva nakladať s
tovarom ako vlastník, pričom ide o tovar, ktorý sa v rámci deklarovaného zmluvného vzťahu odosiela

alebo prepravuje do tuzemska z iného členského štátu.

45. Správca dane uzavrel, že tovar sa v čase nakladania vždy nachádzal v Rakúsku, tu sa začala aj
preprava tovaru, z čoho vyplýva, že dodanie tovaru od spoločnosti GAT CORPORATION, s.r.o. nastalo
na mieste plnenia - v Lobau v Rakúsku.

46. Žalobca si uplatnil aj nárok na odpočítanie DPH za nákup pohonných hmôt v celkovej výške
193.891,52 Eur na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou EU Trucker SK s.r.o.

47. Žalobca si tiež uplatnil nárok na odpočítanie DPH za nákup pohonných hmôt v celkovej výške

136.940,22 Eur na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou PETROL EXPORT, s.r.o.

48.Správcadanezistil,žežalobcabolsúčasťoureťazovýchobchodov,kedytenistýtovarbolpredmetom
dvoch alebo viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale len s jedným pohybom tovaru v rámci
Spoločenstva: (1) OMV Slovensko s.r.o. › EU Trucker SK s.r.o. › žalobca › odberatelia žalobcu, (2) OMV

Slovensko s.r.o. › GAT CORPORTATION s.r.o. › žalobca › odberatelia žalobcu, (3) OMV Slovensko
s.r.o. › PETROL EXPORT s.r.o. › žalobca › odberatelia žalobcu. Na začiatku obchodných reťazcov
stáli dodávateľské spoločnosti GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a PETROL EXPORT,
s.r.o., ktoré zabezpečovali dodanie pohonných hmôt od obchodnej spoločnosti OMV Slovensko s.r.o.,registrovanej k dani z pridanej hodnoty v Rakúsku. Tieto dodávateľské spoločnosti ďalej deklarovali
predaj pohonných hmôt s miestom dodania v tuzemsku žalobcovi, ktorý ich v deň prijatia dodal -
fakturoval svojim odberateľom na Slovensku. Daňová povinnosť podľa správcu dane vznikla v tom

štáte, kde bolo miesto dodania tovaru, t.j. v Rakúsku. Podľa daňových orgánov nebolo preukázané, že
spoločnostiam GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a PETROL EXPORT, s.r.o. vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, v Slovenskej republike.

49. Správca dane poukázal na to, že ten istý tovar (pohonné hmoty) bol predmetom dvoch alebo

viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, pritom dochádzalo len k jednému pohybu tovaru v rámci
Spoločenstva, a to od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi v reťazci. Dodávky, ktoré
zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov
zúčastňujúcich sa na tzv. reťazovom obchode môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať
s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Správca dane ustálil, že
žalobca sa stával vlastníkom tovaru získaním ID kódu, pod ktorým bolo možné naložiť tovar v Lobau v

Rakúsku a tento kód ďalej poskytoval prepravcom, ktorí tovar v Lobau v Rakúsku prevážali na končené
miesto určenia. Poskytovanie ID kódov od žalobcu potvrdili všetci prepravcovia. Taktiež dodávatelia
žalobcu uviedli, že mu tieto ID kódy poskytovali, pričom takúto informáciu poskytol aj samotný žalobca.
Žalobca sa priamo podieľal na obchodných operáciách, ktoré sprevádzali vyhotovované so slovenskou
DPH v zmysle zmluvných ustanovení o spôsobe dodania tak, aby miesto dodania bolo na území

SR. Žalobca mal vedomosť o tom, že v prípade všetkých dodaní išlo o jednu prepravu, že tovar sa
neprekladalcezskladaanidoinéhodopravnéhoprostriedkuaajnapriektomuuskutočňovalrefakturácie
prepravy pohonných hmôt z Lobau svojim dodávateľom. Na základe prepravy, ktorú ma sám objednať,
rovnako vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr ako sa začala jeho fyzická preprava, čo sám
potvrdil, keď uviedol, že disponoval informáciou o špecifickom kóde, ktorý slúžil na odber tovaru.

50. Správca dane uviedol, že pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne
zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, sa môže dodanie tovaru s prepravou
(pohyblivá dodávka) priradiť len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie
bez prepravy (nepohyblivé dodávky).

51. Určením miesta dodania tovaru v rámci reťazových obchodov sa SD EÚ zaoberal vo veci C-254/04
EMAG Handel Eder OHG. Ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami
podliehajúcimi dani, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu
týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z

dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá zo
zdaniteľných osôb - prvý predávajúci, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ - má právo
disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. Ak dodávka tovaru, ktorá
zakladá prepravu alebo odoslanie tovaru v rámci Spoločenstva a ktorá má za dôsledok nadobudnutie v
rámci Spoločenstva zdaňované v členskom štáte určenia predmetnej dodávky alebo prepravy, je prvou

z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka sa považuje za dodávku s miestom dodania
v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava alebo odoslanie tovaru. Naopak, pokiaľ dodávka,
ktorá zakladá odoslanie alebo prepravu tovarov v rámci Spoločenstva, je druhou z dvoch po sebe
nasledujúcich dodávok, prvá dodávka, ku ktorej za takého predpokladu došlo pred odoslaním alebo
prepravou tovaru, sa považuje za nachádzajúcu sa v členskom štáte odoslania tejto zásielky alebo

začatia prepravy.

52. V rozhodnutí vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding SD EÚ dodáva, že odpoveď na otázku, ktorej z
dodávok sa má pripísať preprava, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností,
ktorú umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci

Spoločenstva. K otázke, kto má právomoc nakladať s tovarom počas prepravy v rámci Spoločenstva,
SD EÚ uvádza, že táto otázka nie je relevantná. Okolnosť, že preprava je vykonaná vlastníkom tovaru
alebo na jeho účet, môže zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či bola táto preprava vykonaná v rámci
prvej alebo druhej dodávky. Táto okolnosť však v prípade, keď je preprava vykonaná osobou, ktorá sa
zúčastnila oboch transakcií, alebo na jej účet, nie je určujúca. Po prenose práva na nakladanie s tovarom

ako vlastník na nadobúdateľa mohol však byť dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku považovaný za
zdaniteľnú osobu na účely platby DPH z tejto transakcie, ak by bol týmto nadobúdateľom informovaný
o tom, že tovar bude opätovne predaný inej osobe predtým, ako opustil členský štát dodania a ak po
získaní tejto informácie neposlal nadobúdateľovi novú faktúru, ktorá obsahuje DPH. Za okolností, vktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu
prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje
identifikačné číslo na účely DPH pridelené týmto členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva

musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené
na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy tovaru v rámci Spoločenstva.

53. Vychádzajúc z uvedených zistení správca dane vydal rozhodnutie č. 100420931/2019 zo dňa
11.02.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

713.439,64 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Podľa správcu dane nebolo sporné, že
žalobca nadobudol fakturovaný tovar - pohonné hmoty, avšak nebolo preukázané, že jeho dodávateľom
- spoločnostiam GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a PETROL EXPORT, s.r.o. vznikla
daňovápovinnosťvzmysle§19ods.1zákonaoDPHvSlovenskejrepublike,čojejednouzozákladných
podmienok na možnosť odpočítania DPH.

54. Podľa predložených prepravných dokladov sa tovar v čase, keď sa preprava začína, nachádza vždy
v Rakúsku, z čoho podľa správcu dane vyplýva, že dodania tovaru od spoločnosti GAT CORPORATION,
s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a PETROL EXPORT, s.r.o., ako aj všetky predchádzajúce dodávky smerom
od výrobcu, sú dodania s miestom plnenia v Rakúsku, nakoľko k prenosu práva nakladať s tovarom ako
vlastník došlo v Rakúsku a predtým, ako došlo k preprave. Aj v prípade, ak by ako pohyblivá dodávka

bola označená dodávka od dodávateľa spoločnosti BaF TRADING s. r. o. smerom k tejto spoločnosti
ako odberateľovi, išlo by o dodanie s miestom plnenia v Rakúsku, nakoľko preprava tovaru sa začína v
Rakúsku a dodávatelia sa mali registrovať v Rakúsku. Zo strany spoločnosti BaF TRADING s. r. o. ako
odberateľa malo ísť o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku, ale vzhľadom na to, že
tovar nebol dodaný pod identifikačným číslom prideleným v inom členskom štáte (Rakúsku), nemôže

ísť o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku, nakoľko tovar bol dodaný dodávateľmi,
ktorí majú pridelené identifikačné číslo v Slovenskej republike a pod týmto identifikačným číslom tovar
aj dodali. Nakoľko ide o jednu prepravu zo skladu v Rakúsku cez dodávateľa žalobcu až po posledného
odberateľa bez prekládky, nemôže sa dodanie prepravovaného tovaru rozdeliť na časť dodania po
štátnu hranicu s miestom plnenia v Rakúsku a časť od štátnej hranice s miestom plnenia v Slovenskej

republike, ako si to podľa správcu dane nesprávne vysvetľuje žalobca. Podľa správcu dane sa pohyblivá
dodávka môže priradiť iba tej dodávke, ktorá je skutočne spojená s prepravou v rámci Spoločenstva a
ktorá jediná môže byť oslobodená, pričom povinnosťou odberateľa je priznať nadobudnutie tohto tovaru.
Spoločnosť BaF TRADING s. r. o. však deklarovala nákup pohonných hmôt od svojich dodávateľov
GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. a PETROL EXPORT, s.r.o. ako dodanie tovaru s

miestom plnenia v Slovenskej republike a z faktúr od týchto dodávateľov si odpočítala daň uvedenú
na faktúrach. Na základe vyššie uvedených skutočností však podľa správcu dane dodanie pohonných
látok spoločnosti BaF TRADING s. r. o. dodávateľmi GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o.
a PETROL EXPORT, s.r.o. nie je predmetom dane v tuzemsku, ale v Rakúsku, nakoľko na úrovni GAT
CORPORATION, s.r.o. › BaF TRADING s. r. o., EU Trucker SK s.r.o. › BaF TRADING s. r. o. a PETROL

EXPORT, s.r.o. › BaF TRADING s. r. o. malo ísť buď o dodávku v rámci Spoločenstva, pričom spoločnosť
BaF TRADING s. r. o. bola odberateľom s povinnosťou priznať toto nadobudnutie z iného členského
štátu, alebo o nepohyblivú dodávku s miestom dodania v Rakúsku, ale v žiadnom prípade nešlo o
tuzemskúdodávku,apretododávateľomspoločnostiBaFTRADINGs.r.o.vtuzemskunevznikladaňová
povinnosť, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie DPH u spoločnosti BaF TRADING s. r. o. Správca

dane v prvostupňovom rozhodnutí uzavrel, že žalobca mal vedomosť o tom, že v prípade všetkých
dodaní išlo o jednu prepravu, že tovar sa neprekladal cez sklad a ani do iného dopravného prostriedku
a aj napriek tomu uskutočňoval refakturácie prepravy pohonných látok z Lobau svojim dodávateľom. Na
základe prepravy, ktorú mal sám objednávať, rovnako vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr ako
sa začala jeho fyzická preprava, čo vyplýva z tvrdenia, že disponoval informáciou o špecifickom kóde,

ktorý slúžil na odber tovaru.

55. Na základe odvolania žalobcu, bola vec predložená na rozhodnutie žalovanému, ktorý správcovi
dane uložil doplniť dokazovanie na základe dôkazov predložených v odvolacom konaní. Na základe
doplnenia dokazovania bolo ustálené, že obchody s pohonnými látkami v mesiaci júl 2017 fakturačne

prebiehali v nasledovných reťazcoch obchodných spoločností:

(1) OMV Refining & Marketing GmbH › OMV Slovensko, s.r.o. › EU Trucker SK s.r.o. › BaF TRADING
s. r. o. › odberatelia BaF TRADING s. r. o.(2) OMV Refining & Marketing GmbH › OMV Slovensko, s.r.o. › TRANSOIL s.r.o. › GAT CORPORATION,
s.r.o. › BaF TRADING s. r. o. › odberatelia BaF TRADING s. r. o.

(3) OMV Refining & Marketing GmbH › OMV Slovensko, s.r.o. › TRANSOIL PLUS s.r.o. › PETROL
EXPORT, s.r.o. › BaF TRADING s. r. o. › odberatelia BaF TRADING s. r. o.

- išlo o dodávky tovaru s jedinou prepravou, a to z Rakúska zo skladov v Lobau priamo odberateľom

žalobcu, resp. ich odberateľom
- spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. prepravu nerealizovala, vo všetkých prípadoch išlo o vlastný odber
-ColnásprávaRakúskapotvrdiladodanietovaruaColnásprávaSRpotvrdilaprijatietovaruaspoločnosť
OMV Slovensko, s.r.o. uviedla dodanie tovaru spoločnostiam TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o.
a EU Trucker SK s.r.o. v daňovom priznaní.

Aj z doplneného dokazovania mal žalovaný za to, že dodanie pohonných látok žalobcovi jeho priamymi
dodávateľmi nebolo predmetom dane v tuzemsku, t.j. nebolo preukázané, že by dodávateľom žalobcu
v tuzemsku vznikla daňová povinnosť, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie DPH u žalobcu. S
poukazom na uvedené žalovaný vydal rozhodnutie č. 100514197/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane.

56. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej
republiky.

57. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

58. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet

do tuzemska z iného členského štátu.

59. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a
okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

60. Podľa § 11 ods. 14 zákona o DPH osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely
tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou
ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

61. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené
s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena
b), odseku 2 a § 14.

62.Podľa§13ods.1písm.c)zákonaoDPHmiestomdodaniatovaru,akjedodanietovarubezodoslania
alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.63. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Dodávky, ktoré
zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov
zúčastňujúcich sa na tzv. reťazovom obchode môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s

tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Daňové orgány deklarovali,
že žalobca nadobúdal právo nakladať s tovarom ako vlastník získaním ID kódu, pod ktorým bolo možné
naložiť tovar v Lobau v Rakúsku a tento kód ďalej poskytoval prepravcom, ktorí tovar v Lobau v Rakúsku
prevážali na konečné miesto určenia. Poskytovanie ID kódov od žalobcu mali potvrdiť aj prepravcovia.
Taktiež dodávatelia žalobcu uviedli, že mu tieto ID kódy poskytovali, pričom takúto informáciu poskytol

aj samotný žalobca. Správnemu súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia chýba správna úvaha, z ktorej by sa dalo zistiť, na základe akých
skutočností dospeli daňové orgány k existencii príčinnej súvislosti medzi získaním ID kódu na strane
jednej a nadobudnutím vlastníctva k tovaru u žalobcu (resp. právom nakladať s tovarom ako vlastník)
na strane druhej, a to ešte na území Rakúska. Z informácií, ktoré správny súd získal z obsahu
administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu, vrátane prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní,

má predmetný ID kód najbližšie k funkcii sprístupňujúcej prepravcovi tovar za účelom jeho prepravy,
nenadobúda sa prostredníctvom právo nakladať s tovarom ako vlastník.

64. Daňové orgány ďalej uviedli, že pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria
kúpnezmluvynadodanietohoistéhotovaruaprepravajelenjedna,samôžedodanietovarusprepravou

(pohyblivá dodávka) priradiť len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie
bez prepravy (nepohyblivé dodávky). Poukázali na rozsudok SD EÚ vo veci C-254/04 EMAG Handel
Eder OHG, podľa ktorého ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami
podliehajúcimi dani, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu
týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z

dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá zo
zdaniteľných osôb - prvý predávajúci, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ - má právo
disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. Ak dodávka tovaru, ktorá
zakladá prepravu alebo odoslanie tovaru v rámci Spoločenstva a ktorá má za dôsledok nadobudnutie v
rámci Spoločenstva zdaňované v členskom štáte určenia predmetnej dodávky alebo prepravy, je prvou

z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka sa považuje za dodávku s miestom dodania
v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava alebo odoslanie tovaru. Naopak, pokiaľ dodávka,
ktorá zakladá odoslanie alebo prepravu tovarov v rámci Spoločenstva, je druhou z dvoch po sebe
nasledujúcich dodávok, prvá dodávka, ku ktorej za takého predpokladu došlo pred odoslaním alebo
prepravou tovaru, sa považuje za nachádzajúcu sa v členskom štáte odoslania tejto zásielky alebo

začatia prepravy. Daňové orgány tiež dôvodili rozsudkom vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding SD EÚ
podľa ktorého odpoveď na otázku, ktorej z dodávok sa má pripísať preprava, závisí od všeobecného
posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky
vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. K otázke, kto má právomoc nakladať s tovarom počas
prepravy v rámci Spoločenstva, SD EÚ uvádza, že táto otázka nie je relevantná. Okolnosť, že preprava

je vykonaná vlastníkom tovaru alebo na jeho účet, môže zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či
bola táto preprava vykonaná v rámci prvej alebo druhej dodávky. Táto okolnosť však v prípade, keď
je preprava vykonaná osobou, ktorá sa zúčastnila oboch transakcií, alebo na jej účet, nie je určujúca.
Po prenose práva na nakladanie s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa mohol však byť dodávateľ
vykonávajúci prvú dodávku považovaný za zdaniteľnú osobu na účely platby DPH z tejto transakcie, ak

by bol týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej osobe predtým,
ako opustil členský štát dodania a ak po získaní tejto informácie neposlal nadobúdateľovi novú faktúru,
ktorá obsahuje DPH. Za okolností, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom
ako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného
členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely DPH pridelené týmto členským štátom,

sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať
s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy
tovaru v rámci Spoločenstva.

65. Správny súd nadväzujúc na uvedené konštatuje, že daňové orgány síce uvádzajú judikatúru SD

EÚ k rozlíšeniu pohyblivých a nepohyblivých dodávok v rámci jednej prepravy, avšak neuvádzajú a
nevysvetľujú, ako a na základe akých kritérií rozlišujú pohyblivú dodávku od nepohyblivej v prípade
konkrétnych distribučných reťazcov, do ktorých bol zapojený žalobca. Nie je zrejmé, ako sa daňové
orgány vyporiadali s celým obchodno-distribučným reťazcom dodaní, skúmajúc každý článok v reťazci.Podľa názoru správneho súdu z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva jednoznačne, ktorej z dodávok
v reťazci bol priradený atribút pohyblivej dodávky, resp. prečo odmietli pripísať prepravu (pohyb) prvej
dodávke. Ak daňové orgány tvrdia, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník

už na území Rakúska a že v Slovenskej republike nevznikla daňová povinnosť jeho dodávateľov,
správnemu súdu nie je zrejmé, z ktorých dôkazov tieto závery mali byť bezpečne ustálené. Sám správca
dane neponúka jednoznačné vysvetlenie, ktorá z dodávok je tá skutočne pohyblivá, keď v odseku
2 a 3 na str. 55 prvostupňového rozhodnutia ponúka možnosť alternatívneho náhľadu na to, ktorá
dodávka je asi pohyblivá. V napadnutých odôvodneniach nie je možné nájsť jednoznačnú pozitívnu

identifikáciu pohyblivej dodávky. Istý si je správca dane len v tom, že v prípade dodania realizovaného
medzi žalobcovými dodávateľmi a žalobcom „v žiadnom prípade nešlo o tuzemskú dodávku“ (str. 55),
avšak neponúka pre tento záver prijateľné vysvetlenie, ktoré by bolo opreté o konkrétne skutočnosti
a na nich argumentačne zrozumiteľne vystavanú správnu úvahu. Možno súhlasiť s názorom žalobcu,
že ak daňové orgány nedostatočne preverili právny režim dodávateľsko-odberateľských vzťahov
medzi subjektmi na začiatku obchodno-distribučného reťazca, čo vyplýva minimálne zo skromného

opisu zistení v preskúmavaných rozhodnutiach, potom sú ich závery, ktorými odôvodnili nepriradenie
pohyblivej dodávky žiadnej z dodávok na stupni od OMV Slovensko, s.r.o. až po žalobcu, predčasné.

66. S poukazom na uvedené považuje správny súd rozhodnutia daňových orgánov za zaťažené vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a preto rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP

zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa správca dane bude riadiť
právnym názorom vysloveným správnym súdom. Správny súd pripomína, že odpoveď na otázku, ktorej
z dodávok sa má pripísať preprava, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností,
ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci

Spoločenstva. Tými „všetkými okolnosťami“ môžu byť aj zmluvné dojednania medzi prvotnými článkami
reťazca, najmä povinnosť, alebo jej neexistencia, priameho odberateľa spoločnosti OMV Slovensko,
s.r.o., zabezpečiť prepravu tovaru do iného členského štátu, Nachweis der Beförderung, ako aj výsledky
MVI žiadosti vo forme informácií poskytnutých rakúskou finančnou správou, pri ktorých je potrebné
súhlasiť so žalobcom minimálne v tom, že informácie tam obsiahnuté nepodnietili daňové orgány k

potrebe hlbšieho vyporiadania sa s nimi. V neposlednom rade nemožno ponechať bez povšimnutia
skutočnosť, že iný správca dane (Daňový úrad Žilina) pri dvoch daňových kontrolách týkajúcich sa iných
zdaňovacích období nezistil žiadne skutočnosti brániace realizácii práva žalobcu na odpočet DPH, hoci
išlo o totožnú schému obchodno-distribučných reťazcov, a totožný modus operandi obchodovania s
pohonnými látkami, čerpanými taktiež v sklade v Lobau, len s inými subjektmi vystupujúcimi v pozícii

žalobcových dodávateľov.

67. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, s ktorými žalobca vypravil na správny súd svoju správnu
žalobu, týmito sa správny súd nezaoberal, nakoľko by neprivodili iné rozhodnutie o správnej žalobe.

68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

69. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
tohto rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.