Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201880
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719201880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. V., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U., X. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,

IČO: 47 233 516, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.968,64 €, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 10. augusta 2020 sp. zn. 10Csp/26/2019-182, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200035830, podpísanej žalobcami 1/, 2/ dňa 02.03.2011 a žalovaným dňa
07.03.2011, je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.). Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom
1/, 2/ sumu 755,71 € do troch dní (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu, v ktorej sa žalobcovia domáhali
vydania bezdôvodného obohatenia do sumy 2.968,64 €, zamietol z dôvodu premlčania práva (výrok
III.). V zmysle § 255 ods. 2 CSP žalobcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže

ako úspešnejšej strane v spore trovy konania nevznikli (výrok IV.). Vykonaným dokazovaním zistil,
že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v rade 1/ ako dlžníkom a žalobkyňou v rade 2/ ako
spoludlžníkom bola dňa 07.03.2011 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200035830, na
základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,- €, pričom dlžník sa
zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 3.375,54 € v 42 mesačných splátkach po 80,37 €, pričom splatnosť
splátok bola stanovená na 15. deň v mesiaci. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 70,01 %,
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 68,22 % a priemerná hodnota RPMN 44,86 %.

V súvislosti s uzavretou zmluvou žalobkyňa 2/ ako spoludlžník uzatvorila so žalovaným dňa 07.03.2011
Dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetnú zmluvu vyhodnotil v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom z hľadiska obsahu uvedená zmluva spadá pod režim
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Po vykonanej zmene (rozšírení) žaloby na základe uznesenia súdu z 21.02.2020
sp. zn. 10Csp/26/2019-22, ktorú súd podľa § 142 CSP pripustil, žalobcovia v rade 1/, 2/ sa domáhali

zaplatenia - vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 4.252,89 €. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania - zo sporožirového účtu žalobcu v rade 1/ zistil, že dňa 14.03.2011 bol na
účte žalobcu v rade 1/ žalovaným urobený bezhotovostný vklad vo výške 1.284,25 €, ktorý predstavujereálne poskytnutú čiastku úveru. Ďalej zistil, že žalobca 1/ vykonal na predmetný úver v období od
04.04.2011 do 04.07.2012 úhrady v celkovej výške 884,08 € a žalobkyňa 2/ vykonala na predmetný úver
v období od 11.02.2015 do 11.09.2019 formou zrážok z jej mzdy úhrady v celkovej výške 3.568,78 €.

Spôsob a výška úhrad vyplýva z prehľadu platieb žalobcov vyhotoveného (doplneného) žalovaným dňa
22.07.2020, ako vyplýva z dokladu založeného na č. l. 167 spisu. Z tohto dokladu zároveň vyplýva, že z
každej dohodnutej mesačnej splátky vo výške 80,37 € (100 %) bola žalovaným zaúčtovaná suma 44,66
€ na zaplatenie úroku (čo predstavuje 56 % z celkovej výšky splátky) a suma 35,71 € na zaplatenie istiny
(čo predstavuje 44 % z celkovej výšky splátky). Pri takomto percentuálnom vyjadrení bola potom platba

- zrážka zo mzdy žalobkyne 2/ vo výške 73,20 € súdom započítaná v čiastke 40,99 € na zaplatenie
úroku a v čiastke 32,21 € na zaplatenie istiny a platba - zrážka zo mzdy žalobkyne 2/ zo dňa 11.06.2018
vo výške 80,04 € bola súdom započítaná v čiastke 44,82 € na zaplatenie úroku a v čiastke 35,22 €
na zaplatenie istiny. Pri skúmaní okolností uvedeného predmetného spotrebiteľského úveru v zmysle
podmienok zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“)
dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. f)

ZoSÚ, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento termín je vyjadrený až v Oznámení
veriteľa o schválení úveru, ktorý má predstavovať súčasť zmluvy ako jej príloh (článok 7 bod 7.1
písm. g) Zmluvných dojednaní). Uvedené oznámenie je však podpísané len veriteľom a chýba písomné
prijatie tohto písomného návrhu žalobcami. Na základe nesplnenia uvedenej podmienky v ZoSÚ je
potrebné považovať predmetný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a

bezpoplatkový. Z hľadiska uvedených skutkových zistení vyhovel preto návrhu žalobcov na určenie (§
137písm.d)CSP),žepredmetnýspotrebiteľskýúverjebezúročnýabezpoplatkov.Žalobcomtakvznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorý predstavuje rozdiel medzi reálnou poskytnutou čiastkou úveru (1.284,25 €) a sumou 4.252,89 €,
ktorúskutočnežalobcoviavrade1/,2/nasplatenieúveruuhradili,výslednásuma2.968,64€predstavuje

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V priebehu konania žalovaný vzniesol proti uplatnenému
nároku žalobcov námietku premlčania. Z hľadiska posúdenia počiatku behu dvojročnej premlčacej doby
v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bol rozhodný okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pri posúdení
premlčania práva v posúdení takejto okolnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo 67/2011, ktorý v posúdení vedomosti oprávneného (sa dozvie) o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, vychádzal zo záveru, že posúdenie okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby je možné viazať na okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. V danom prípade sa tak
počiatok behu subjektívnej lehoty kryje s počiatkom behu objektívnej lehoty, t. j. okamihom, kedy boli

jednotlivé splátky pripísané na účet žalovaného, nakoľko už v tom čase boli žalobcom známe všetky
rozhodujúce skutkového okolnosti, na základe ktorých vedeli, kto sa na ich úkor obohatil a v akom
rozsahu. Za nepremlčané preto považoval úhrady vykonané žalobcami za obdobie od 09.06.2017 do
11.09.2019, ktoré boli uskutočnené zrážkami zo mzdy žalobkyne 2/ spôsobom, ako boli konštatované
v bode 16. odôvodnenia rozsudku tak, že z každej zaplatenej (v tomto prípade zrazenej) mesačnej

splátky vo výške 80,37 € (100 %) bola na zaplatenie úroku započítaná suma 44,66 €. Pokiaľ žaloba
bola podaná na Okresný súd Martin dňa 17.05.2019, za nepremlčané úroky považoval úroky v celkovej
výške 755,71 € (15 x 44,66 € = 669,90 € plus 40,99 € plus 44,82 €), na základe čoho žalobe žalobcov
na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 755,71 € vyhovel. V ostatnej časti, v
ktorej sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia a u ktorého došlo k premlčaniu práva,

žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa v rade
2/ bola v danom prípade podľa zmluvy o úvere len spoludlžníkom, táto skutočnosť nemala na posúdenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vplyv, keďže bolo jednoznačne preukázané, že práve
zrážkami zo mzdy žalobkyne 2/ sa žalovaný za obdobie od 09.06.2017 do 11.09.2017 (nepremlčané
úhrady) bezdôvodne obohatil v časti zaúčtovaného úroku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehoty odvolanie žalovaný vo
výrokoch I., III. a IV rozsudku súdu prvej inštancie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že
zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že obsahom zmluvy o úvere sú aj neoddeliteľné súčasti zmluvy a prílohy tvoriace súčasť

zmluvy, v ktorých je aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde uvádzaná skutočnosť
o termíne splatnosti spotrebiteľského úveru z neho vyplýva. V tejto súvislosti poukázal aj na závery
vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov - napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 13Co/111/2014-166, rozsudku KS v Nitre č. k. 25Co/62/2019, KS v Banskej Bystrici č. k. 25Co/2/2019.Za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom k tomu,
že ak nie je splnený predpoklad právneho záujmu na rozhodnutí podľa § 131 CSP, potom nie je daný

predpoklad prípustnosti akejkoľvek žaloby vymenovanej v § 137 CSP. Z rozsudku naviac nevyplýva, v
čom by mala spočívať aktívna vecná legitimácia žalobkyne 2/ ohľadom tohto výroku, ktorého postavenie
nie je dané uzavretím úverovej zmluvy ako dlžník, ale pristúpením k záväzku ako spoludlžník. Ak plnenie
žalobkyne 2/ bolo dané preto, aby sa plnil záväzok žalobcu 1/, tak potom usporiadanie vzájomného
vzťahu žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ ohľadom plnenia žalobkyne 2/ by sa malo riadiť ustanovením § 454

Občianskeho zákonníka. Nie je totiž dôležité, kto reálne plnil, ale ide o usporiadanie toho, aký záväzok
a koho záväzok a medzi kým bol plnený. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že vecná legitimácia
žalobkyne 2/ je daná z dôvodu ňou poskytovaného plnenia, potom takýto záver súdu logicky vylučuje
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rade 1/ ohľadom takéhoto plnenia, na základe čoho súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov
konania vzhľadom na úspech sporových strán, keďže bol vo výroku plnenia úspešný v rozsahu 75 %,

žalobca 25 %, čistá miera úspechu vo vzťahu k uvedenému výroku predstavuje 50 %. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2011 z 11.10.2012.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia v rade 1/ a 2/. Namietali, že súd prvej inštancie premlčanie práva v zmysle § 107 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, na základe vznesenej námietky premlčania, vo vzťahu k okolnostiam
prejednávanej veci vyhodnotil nesprávne. Pokiaľ žalobcovi v rade 1/ bol reálne poskytnutý úver vo
výške 1.284,25 €, všetko naviac uhradené predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
vo vzťahu k nim. Z predložených splátok úveru vyplýva, že reálne skutočne poskytnutá suma úveru
už bola splatená v roku 2016, z čoho možno vyvodiť, že nepremlčané zostali splátky realizované od

09.06.2016do11.09.2019.Keďžesamotnýúverjepovažovanýzabezúročnýabezpoplatkov,malinárok
navrátenie(vydanie)bezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcehovsplátkach,ktorésarealizovalivobdobí
od 09.06.2016 do 11.09.2019 v celej výške splátky, a nielen jej časti rozdelenej súdom prvej inštancie
na časť plnenia úroku a časť na istinu. Na základe uvedeného vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celkovej výške 2.282,86 €. Žiadali preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku

zmeniť a priznať im plnenie vo výške 1.527,15 € ako rozdielu sumy 2.282,86 € a sumy 755,71 €, ktorá
im bola súdom priznaná.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa pridržiavajú svojho odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 08.10.2020.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že predmetné odvolanie považuje za nedôvodné
v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcov považoval za nedôvodné, keďže jednotlivé platby boli platbami na
splátky, ktorými sa uhrádzala tak istina, ako aj úrok. Dodatočne meniť účel platby nie je možné.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že sa pridržiavajú podaného odvolania z
08.10.2020 a skutočností v ňom uvedených.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas (§ 362 ods.
1 CSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedenýchv§379a§380CSP,ktorývnapadnutomvýrokuI.odvolanímžalovanéhovrade1/akovecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. odvolaním
strán sporu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) zrušil

a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. rozsudku vyhovel žalobe na určenie, že spotrebiteľský
úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200035830 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom
na strane jednej, žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníčkou je bezúročný

a bez poplatkov, je správny. Správne súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 14.)
vyhodnotil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá na základe podmienok zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.V takom prípade bolo povinnosťou posúdiť uzavretý zmluvný vzťah medzi stranami sporu, nielen na
základe skutkových tvrdení uvádzaných v podanej žalobe, ale aj cez prizmu ustanovení § 295 až § 299
CSP.

9. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že v spôsobe, akým zmluvný vzťah medzi žalovaným na strane jednej a žalobcami v rade 1/, 2/ na
strane druhej bol uzatváraný, je dôvodné vyhodnotiť, že predmetný spotrebiteľský úver v zmysle §
9 ods. 2 zákona ZoSÚ je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z hľadiska uzatvárania

uvedeného zmluvného vzťahu je zrejmé, že spotrebiteľský úver mal byť uzatvorený spôsobom, že tento
mali navrhovať žalobcovia (kolónka 5 - údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eurách (vyplňte),
ďalšie údaje v zmluve (Kolónka 6 - údaj o schválenom revolvingovom úvere v eurách) mal vyplniť veriteľ,
pričom záverečnou fázou uzavretia zmluvného vzťahu malo byť Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, ktoré v danom prípade, ako správne konštatoval súd prvej
inštancie, bolo podpísané len zo strany veriteľa dňa 07.03.2011. Na doplnenie správnosti záverov súdu

prvej inštancie vyjadrených v bodoch 22. a 23. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ je treba ďalej zdôrazniť, že až v Oznámení veriteľa z uvedeného dňa boli uvedené
všetky údaje potrebné pre naplnenie podmienok a náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ.

10. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky,

pričom slovným spojením „najmä“ poukázali na niektoré z nich (teda majúce za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru), z čoho vyplýva, že povinnosťou súdu bolo (je)
sa zaoberať všetkými podmienkami uzatvoreného spotrebiteľského vzťahu v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ,
teda, či zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahuje náležitosti citované pod písmenami v § 9 ods. 2 písm. a) - v) citovaného zákona.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe zmluvy o poskytnutí revolvigového
úveru mal byť žalovanému v rade 1/ zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,- €, pričom
podľa obsahu žiadosti/zmluvy, ako aj z Oznámenia z 07.03.2011 vyplýva, že ročná úroková sadzba
z revolvingu predstavuje 76,21 %, RPMN úveru predstavuje 68,22 % a priemerná hodnota RPMN

platná ku dňu podpísania zmluvy 44,86 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 €. Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a na to následne dojednaná RPMN je neprimerane vysoká, keďže nezodpovedá
podmienkam (výške) poskytovanie spotrebiteľských úverov bankami v uvedenom období. Dojednanie
takejto výšky úrokovej sadzby súdnej praxi predstavuje úžeru, ktoré je potrebné považovať za neplatné

z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V kontexte podmienok zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné teda
vyhodnotiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), h) takéto náležitosti
neobsahuje, resp. je v rozpore s týmito podmienkami, na základe čoho v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) ZoSÚ je potrebné aj z uvedených dôvodov považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a za bez
poplatkov.

12. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky žalovaného, že žalobcovia (osobitne
žalobkyňa v rade 2/) na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem.

13. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII. bod 39. zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorým v článku týkajúceho sa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol doplnený

§ 11 o nový odsek 4., ktorý znie: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určení a bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Novela zákona o spotrebiteľských úveroch zohľadňuje okrem iného aj závery rozsudku
Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a
nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Žalovaný nedôvodne namietal, že aktívne legitimovanou nemôže byť žalovaná 2/, ktorá nebola
dlžníkom uzavretého spotrebiteľského vzťahu, keďže z obsahu zmluvy vyplýva (zmluvné dojednaniazmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. - bod 6. - Zabezpečenie
úveru), že žalobkyňa v rade 2/ pristúpila v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako „spoludlžník“ na základe
uzatvoreného zmluvného vzťahu v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka - pristúpenia k záväzku, z

obsahu ktorého (okrem iných) vyplýva, že tak pôvodný dlžník, ako aj pristupujúci dlžník (žalobkyňa v
rade 2/) sú ako dlžníci zaviazaní solidárne. Na základe uvedeného odvolací súd vyvodil, že v uzavretom
spotrebiteľskom vzťahu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami zák. č.
129/2010 Z.z. môže takýto „spoludlžník“ mať rovnaké práva a uplatňovať rovnaké námietky v uzavretom
spotrebiteľskom vzťahu, aké má samotný dlžník. V okolnostiach prejednanej veci bolo to aj významné

z hľadiska toho, že žalovaná v rade 2/ na základe uzavretého zmluvného vzťahu „ako spoludlžník“
uzavrela so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy, z ktorej bol dlh žalovanému aj realizovaný a ktorý je
aj predmetom tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorý vyhovel žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ na určení,
že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalovaným na strane jednej a nimi na strane druhej
je bezúročný a bez poplatkov, ako správny potvrdil.

16. V podanej žalobe z hľadiska vymedzenia skutkových okolností žalobkyňa v rade 2/ vo vzťahu
k nej uviedla, že „Žalovaný listom zo dňa 22.11.2011 a listom zo dňa 17.03.2015 požiadal môjho
zamestnávateľa - Okresný súd Martin o vykonávanie zrážok. Zamestnávateľ mi vykonáva zrážky zo
mzdy od roku 2015 napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neexistuje

žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by nám bola uložená povinnosť plniť dlh spolu s príslušenstvom po
súdnom preskúmaní predmetnej zmluvy.“ Z uvedeného skutkového vymedzenia uplatneného nároku
teda vyplýva, že žalobkyňa v rade 2/ poukazuje na to, že zmluvné dojednania v zmluve o revolvingovom
úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná. Tvrdeniami uvádzanými v žalobe a posúdením neprijateľnosťou

zmluvných podmienok, resp. neplatnosťou uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalovaným ako
veriteľom a žalovanou v rade 2/ ako „spoludlžníčkou“, sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje
hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút
prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka.
Ak však existuje čo len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred
hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, v

akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až
nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so
svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré

dodávateľovi prináležia alebo aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným
nezávislým tribunálom. V podstate ide o sekvenciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si

veriteľ sám diktuje, vykonajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.

19. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmania prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice č. 93/13/EHS jej užitočnému účinku.

20. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne
závažné. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť
spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok (úrok, poplatky), čo má
za následok jej neprijateľnosť. Ak teda dohodou o zrážkach je hoci len potencionálne možné vymôcťnečestné plnenie, resp. plnenie, na ktoré veriteľ nemá nárok, tak takáto dohoda je neprijateľnou zmluvou
podmienkou.

21. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že v kontexte vyššie
uvedených skutočností sa súd prvej inštancie podmienkami zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako
veriteľom a žalovanou v rade 2/ nezaoberal a vo vzťahu k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy
nevykonal žiadne dokazovanie; v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

22. Súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom
sumu 755,71 €. V kontexte vyššie uvedeného súd prvej inštancie si však doposiaľ neujasnil, že aj keď
žalobcovia uplatňujú nárok z hľadiska hmotného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a
násl. Občianskeho zákonníka), nie je zrejmé, či v uplatnenom nároku majú právo na plnenie spoločne
a nerozdielne alebo sa jedná o delený nárok samostatne u každého z nich, a to z hľadiska skutkových
dôvodov, na základe ktorých sa vydania bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu k žalovanému domáhajú.

Z hľadiska hmotného práva, pokiaľ by žalobcovia boli na strane žalovaných, na základe uzavretého
zmluvného vzťahu - žalobca v rade 1/ ako dlžník a žalobkyňa v rade 2/ ako ďalší dlžník na základe
zmluvného vzťahu podľa § 533 Občianskeho zákonníka - boli by v súlade s podmienkami uvedenými v
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazaní solidárne (spoločne a nerozdielne). V danom prípade,
keďže žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, a to na základe (z hľadiska práva)

rôznorodých skutkových tvrdení, keď napr. žalobkyňa v rade 2/ poukazuje na neprijateľnosť/neplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy a z toho vyplývajúce uplatnenie nároku na zaplatenie (formou zrážky zo
mzdy) vyplatených súm žalovanému, bude potrebné zisťovať (na základe vykonaného dokazovania), o
aké uplatnené práva, napr. z hľadiska podmienok § 512 a § 513 Občianskeho zákonníka sa podanou
žalobou jedná. Keďže súd prvej inštancie si doposiaľ neujasnil, o aké právo na základe podanej žaloby

na strane žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému sa jedná (tomu musí zodpovedať aj znenie
výroku rozsudku), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Odvolací súd považoval za dôvodné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III., ktorým

vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcov je dôvodné považovať za
čiastočnepremlčanývzmyslepodmienok§107ods.1,2Občianskehozákonníka,nazákladevznesenej
námietky premlčania žalovaným. Závery vyslovené súdom prvej inštancie v dôvodoch rozsudku (27. až
34.) odvolací súd považoval za predčasné. Súd prvej inštancie posudzoval podmienky premlčania práva
v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci vychádzajúc

zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 67/2011, ktorý aplikoval aj na okolnosti tejto
prejednávanej veci (v spotrebiteľskom vzťahu). Uvedený záver súdu prvej inštancie, že posudzovanie
podmienky vyjadrenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, je potrebné viazať na zaplatenie konkrétnej splátky úveru, nie je správny.

24. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania práva v uzavretom spotrebiteľskom vzťahu odvolací súd
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020 sp.zn. III. ÚS 43/2020, ktorý je publikovaný na
stránke www.ustavnysud.sk , prípadne na stránke www.najpravo.sk . V tomto konaní pred Ústavným súdom SR sa (okrem iných) riešila aj otázka

posúdenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu.
Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 67/2011 (z ktorého záverov
vychádzal aj súd prvej inštancie) a sp. zn. 5Cdo 121/2009, nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste
plynutie času subjektívnej premlčacej doby od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (uplatnenie zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“) ani na

otázku, či za takéhoto stavu je moment, kedy reálne dôjde k plneniu spotrebiteľa nad rámec zistený, je
rozhodujúcim z pohľadu záveru o nadobudnutí skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného
obohatenia. V tejto súvislosti Ústavný súd SR dal do pozornosti aj závery vyjadrené v uznesení
Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12 o posúdení spotrebiteľskej otázky. Z uvedených dôvodov, keďže súd
prvej inštancie neposúdil otázku premlčania práva v zmysle § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka

v kontexte vyvíjajúceho sa názoru súdov na riešenie otázky, ale striktne vychádzal z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 1Cdo 67/2011), ktoré z hľadiska jeho princípov nemožno aplikovať na
uzavreté spotrebiteľské zmluvy (in concreto), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, na základe čoho bude povinný nanovo posúdiť premlčanie právažalobcov na zaplatenie žalovanej pohľadávky už vzhľadom na závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného
súdu SR a k obsahu (charakteru) uplatneného nároku žalobcov na základe podanej žaloby.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)