Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015893021.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: X. XX-XX-XX, Š. XX,
XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Iveta Kalinová, advokátka, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému: N. W. „. S. N., R. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Dušan Jovankovič, advokát,
Doležalova 5, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 10.264,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/140/2005 - 466 zo dňa 02.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/140/2005 - 466 zo dňa
02.12.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
10.264,24 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.264,24 eur od 25.11.2004 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5.276,40 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 309.220,39
Sk s príslušenstvom z titulu nevyplatenia prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby (ďalej len
„FOÚP“). Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko mal za to, že

aktívnu legitimáciu na podanie návrhu vo vlastnom mene a na vlastný účet vo vzťahu k finančným
prostriedkom na FOÚP do 30.06.2004 mali výlučne vlastníci bytového domu Š. XX-XX V. XX-XX, N..

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodná úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to až do účinnosti novely zákona č. 367/2004 Z.z.
(účinného od 01.07.2004) neobsahovala právnu úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca

vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhal na súde prípadné
nedoplatky na platbách vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedená právna úprava nevylučovala
možnosť dohodnúť aj práva správcu na vymáhanie nedoplatkov, zákon ani Ústava SR nevylučovali, aby
zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodli, že správca je oprávnený v zastúpení vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vykonávať aj hmotnoprávne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve o
výkone správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo

konať v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Teda až do účinnosti uvedenej novely
zákona - zák. č. 367/2004 Z.z. správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takého právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy.

4. Ďalej uviedol, že podanie návrhu na súde má nielen procesné, ale aj hmotnoprávne dôsledky. Za
spornú považoval otázku, či správca (ak je právnickou osobou) môže v súdnom konaní vystupovať ako

zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že od 1. júla 2004 na základe zákona
č. 367/2004 Z.z. podľa § 8b ods. 1 je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne,vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj na ust. § 8b ods. 2
písm. e), podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a
úhrady preddavkov do FOÚP od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté

nedoplatky, a to aj v spojení s prechodným ustanovením § 31 ods. 2, veta druhá uvedenej novely,
ktoré ukladalo správcovi, ktorý vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju
činnosť s týmto zákonom. Ďalej poukázal na to, že odvtedy je oprávnený pri výkone správy majetku
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia
preddavkov do FOÚP od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Účelom zakotvenia § 6 a §

8b do zákona bolo pritom práve zjednodušiť proces vymáhania nedoplatkov jedinou splnomocnenou na
tento účel zriadenou osobou vykonávajúcou mandát v mene a na účet vlastníkov (spoločenstvo alebo
správca).

5. Súd prvej inštancie mal za to, že aj keď v prejednávanej veci nie je predmetom konania nedoplatok
vlastníkov voči FOÚP, ale jedná sa o finančné prostriedky fondu zhromaždené z preddavkov vlastníkov

za obdobie pred prevzatím správy žalobcom a z toho dôvodu je možné tento nárok považovať za
nedoplatok do fondu. Pretože právna úprava účinná do 01.07.2004 neviazala oprávnenie správcu len na
práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z.. Ak teda začalo
konanie pred 1. júlom 2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca, súd návrh z dôvodu nedostatku

aktívnej legitimácie od 01.07.2004 nemohol z tohto dôvodu v dôsledku právnej úpravy zamietnuť a na
tom nič nemení ani právna úprava vykonaná zákonom č. 182/2007 Z.z. účinná od 01.07.2007. Zatiaľ čo
do 30.06.2007 mohli správcovia bytových a nebytových priestorov uplatňovať práva vlastníkov na súde
ex lege, od 01.07.2007 môžu tak robiť len správcovia bytových domov.

6. Citujúc ust. § 8a ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého je
správca povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva, vyslovil konajúci súd názor, že povinnosť správcu plniť pri
ukončení správy je teda voči spoločenstvu a z toho dôvodu je spoločenstvo (a teda žalobca) aktívne
legitimovaný žalovať nesplnenie tejto povinnosti.

7. Nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalobca uplatnil práva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome na Š.V. XX-XX po 01.07.2004 (06.06.2005), a teda mohol
žalovať žalovaného o vyplatenie zostatku na FOÚP za obdobie do 30.06.2004 na účet vlastníkov bytov,
súd vyhodnotil námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nezákonnú a účelovú. Nesporné

medzi sporovými stranami (a potvrdené záverom znalca) bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa
vyhlásenia rozsudku neuhradil žalobcovi žiadny zostatok FOÚP ku dňu 30.06.2004. Z listinného dôkazu
Hospodársky výsledok za objekt Š. XX - XX k 30.06.2004 vypracovaného žalovaným a predloženého
žalobcovi pri vysporiadaní správy, žalobca určil výšku konečného zostatku predpísaného FOÚP k
30.06.2004nasumu309.220,39Sk,ktorúoznačilvžalobeakonevyplatenýzostatokfonduneodovzdaný

žalovaným žalobcovi v rozpore s právnou úpravou.

8. Konajúci súd ďalej uviedol, že výšku predpísaného stavu FOÚP k 30.06.2004 súčasne v rámci
znaleckého dokazovania skúmal znalec, ktorý ju vyčíslil na základe účtovných dokladov na sumu
316.813,47Sk.Znalecnaviacvodpovedinaotázkuč.6ZPstanovil,žek31.12.2004bolstavskutočného

zostatku fondu 346.920,90 Sk, čiže za obdobie 6 mesiacov po ukončení správy sa zvýšil o 30.107,43
Sk, čo považoval za nesporný dôkaz toho, že žalovaný prijímal preddavky do fondu ešte aj v období po
ukončení správy, kedy všetky finančné prostriedky do fondu mali byť poukazované na účet žalobcu.

9. Zo záverov znalca a výpovede L.. G. mal súd prvej inštancie tiež za nesporné, že uvedené

finančné prostriedky na FOÚP predstavovali predpísaný stav - stav na základe predpisov predpísaných
žalovaným vlastníkom bytových a nebytových priestorov bez zohľadnenia nedoplatkov. Súčasne zo
záverov znalca, ako aj výpovede svedkyne L.. G. mal súd za nesporné, že žalovaný bol oprávnený
voči predpísanému stavu fondu pri vysporiadaní správy započítať výhradne nedoplatky do FOÚP a
nedoplatkynanájomnommalamoholzapočítaťvýhradnevočibežnémuúčtu,naktoromviedolnájomné.

Žalovaný v rozpore s uvedeným v konaní tvrdil, že voči stavu FOÚP započítal nedoplatky na nájomnom.
Znalec v rozpore s týmto tvrdením zistil, že žalovaný ku dňu 30.06.2004 nezapočítal voči stavu FOÚP
ani dlžné nájomné. Znalec ďalej zistil, že žalovaný až v roku 2007 zúčtoval pohľadávky voči FOÚP bez
špecifikácie.10. Konajúci súd konštatoval, že žalovaný bol v zmysle zmluvy o správe do 30.06.2004 povinný viesť
FOÚP na samostatnom podúčte domu, čo neurobil a tým konal v rozpore so zmluvou o výkone správy

a znemožnil dokazovanie v konaní. Bez ohľadu na uvedené bol žalovaný povinný viesť účtovníctvo
riadne a preukázať (v prípade tvrdenia o započítaní pohľadávok voči fondu v celej výške zostatku)
právny titul, identifikáciu a výšku každej jednej zo započítaných pohľadávok. Súd vyslovil názor, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť započítania akýchkoľvek pohľadávok
z titulu správy do 30.06.2004 voči prostriedkom na FOÚP a teda nevyplatenie žiadneho zostatku fondu

žalobcovi ako novému správcovi.

11. Nakoľko podkladom na stanovenie výšky žalovaného nároku žalobcom bol účtovný doklad
vyprodukovanýzúčtovníctvažalovaného,malsúdvýškužalovanéhonárokuzanespornú(naviacznalec
pri znaleckom skúmaní zistil, že výška zostatku fondu k 30.06.2004 bola o 7.693,08 Sk vyššia než
žalovaný nárok a táto suma sa titulom úhrady nedoplatkov do konca roku 2004 zvýšila o sumu 30.107,43

Sk a zvyšovala sa ešte aj v rokoch 2005 a 2006). Záverom vyslovil názor, že žalovaný svojim konaním
porušil povinnosť podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., a to 30 dní pred skončením správy,
najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej
činnosti a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, tým, že neodovzdal a ani
dodatočne v konaní nepreukázal písomné materiály, na základe ktorých započítal voči predpísanému

stavu FOÚP k 30.06.2004 svoje tvrdené pohľadávky a súčasne svoje údajné pohľadávky titulom správy
a dlžného nájomného započítal v rozpore s platnou úpravou, zmluvnou úpravou a vlastnou praxou voči
zostatku na FOÚP, pričom bol oprávnený započítať voči zostatku fondu len preukázané nedoplatky
do FOÚP. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú
povinnosť a preukázal, že mu vznikol nárok v žalovanej výške titulom neoprávneného nevyplatenia

zostatku finančných prostriedkov na účte bytového domu pri ukončení správy domu žalovaným dňa
30.06.2004. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s
poukazom na úspech žalobcu, ktorému priznal ich náhradu vo vyčíslenej výške 5.276,40 eur.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

205 ods. 2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

13. Konštatovanie konajúceho súdu na s. 10 rozsudku, že žalovaný bol v zmysle zmluvy o správe do
30.06.2004 viesť FOÚP na samostatnom podúčte domu, čo neurobil a tým konal v rozpore so zmluvou

o výkone správy a znemožnil dokazovanie v konaní, považoval v súvislosti so s. 6 Znaleckého posudku
č. X/XXXX (ďalej len „ZP“) za riadne neodôvodnené a ničím nepodložené. Ďalej žalovaný poukázal a
citoval zo ZP na s. 4, 8, 10, 17, 19,20, 22, 24, 25,29, 31 ako aj ust. §§ 2, 24, 29, 30 zákona o účtovníctve,
z ktorých vyplýva, že žalobca neeviduje žiadnu pohľadávku a ani nedoplatok voči žalovanému a nemá
ani vykázanú pohľadávku.

14. Žalovaný k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že dňa 17.10.2000 uzatvoril žalovaný
s vlastníkmi bytového domu Š. XX-XX V. XX-XX S. N. Zmluvu o výkone správy. Podľa čl. III ods.
4 písm. g.) zmluvy žalovaný ako správca: „eviduje pohľadávky voči vlastníkom bytov a vymáha
ich na základe nadštandardnej zmluvy, po dohode“. Bol toho názoru, že dňom 18.12.2003, kedy

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III, spis. zn. 2003/20357 - APO, zo
dňa 03.12.2003, ktorým sa do registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapisuje
žalobca - spoločenstvo vlastníkov bytov X. XX-XX-XX, zanikla uvedená Zmluva o výkone správy.
Žalobcovu výpoveď zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.12.2003, treba tak považovať za absolútne
neplatný právny úkon, nakoľko právny vzťah, ktorý mal byť touto výpoveďou ukončený, zanikol

nadobudnutím právnej subjektivity žalobcu dňa 18.12.2003. Uviedol, že v období od 18.12.2003
do 30.06.2004 zrejme vykonával žalovaný niektoré činnosti pre žalobcu na základe „kvázimandátnej“
zmluvy, ktorá však nebola uzatvorená v predpísanej písomnej forme a ktorej obsah nie je známy. Za
uvedené obdobie však žalovaný rozhodne
nemal právo súdne vymáhať nedoplatky od jednotlivých vlastníkov bytov, aj vzhľadom na zákon č.

182/1993 Z. z. a znenie Zmluvy o výkone správy, čl. III ods. 4 písm. g). Po založení spoločenstva
bol na všetky právne úkony oprávnený výlučne štatutár spoločenstva. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/2009 v obdobnej veci vyslovil názor, že žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva (v danom prípade vlastníckehopráva k peňažným prostriedkom patriacim do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu) a nie je
v hmotnoprávnom vzťahu so žalovaným titulom zmluvy o výkone správy a ani zo zákona č. 182/1993
Z. z.. Mal za to, že aktívnu legitimáciu v predmetnej veci majú výlučne vlastníci bytového domu Š. XX-

XX V. XX-XX S. N., nakoľko žalovaná pohľadávka patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov
bytového domu.
Žalobca je samostatný, nový právny subjekt, ktorý vznikol až dňa 18.12.2003 a z tohto dôvodu sa
nemôže domáhať práv z právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho právnej subjektivity,
ktoré navyše vznikli medzi inými účastníkmi právnych vzťahov, t.j. medzi vlastníkmi bytového domu

Š. XX-XX V. XX-XX S. N. a žalovaným. Navyše v konaní žalobca nepreukázal žiadny reálny zostatok
finančných prostriedkov FOUP ku dňu odovzdania správy.

15. K právnemu titulu uplatnenej pohľadávky žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikuje jej právny
titul. Pokiaľ by žaloval z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka,
muselobysajednaťomajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Ak
by žaloval z titulu náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný, bol toho názoru, že nepreukázal, aká
škoda mu vznikla a kedy, ani akým konaním alebo nekonaním žalovaného viažucemu sa na porušenie
akej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti.

16. Bol toho názoru, že konštatovanie žalobcu v žalobe, že žalovaný nevyplatil žalobcovi finančné
prostriedky vo výške 309.220,39 Sk, ktoré sa fyzicky nikdy nenachádzali na bankom účte, ale
predstavovali iba účtovný - predpísaný stav, nemožno akceptovať ako právny titul. Konajúci súd nemôže
priznať neexistujúcu, nepreukázanú pohľadávku, nakoľko je to v rozpore s hmotným právom. V tejto

súvislosti poukázal na skutočnosť, že v čl. III odovzdávacieho protokolu zo dňa 29.06.2004 sa konštatuje
povinnosť žalovaného previesť finančné prostriedky iba vo výške nevyčerpaného zostatku FPÚO
vlastníkov bytov. S poukazom na uvedené skutočnosti uzavrel, že právny titul žalovanej pohľadávky
neexistuje.

17. K vyčíslenie žalovanej pohľadávky uviedol, že žalobca v konaní žalovanú pohľadávku nepreukázal,
nevyčíslilaanijužiadnymspôsobomnešpecifikoval.Neuviedol,zaakéobdobieježalovanápohľadávka,
ani z čoho pozostáva, ani spôsob jej výpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonával správu od roku
2000, žalovaný z opatrnosti namietol premlčanie žalovanej pohľadávky.

18. Žalovaný poukázal na stranu 10 rozsudku druhý odsek, kde konajúci súd uvádza termín skutočný
zostatok fondu, ktorý však podľa jeho názoru znamená iba účtovný, t.j. predpísaný zostatok a nie
reálne disponibilné prostriedky. K 31.12.2004 bol stav skutočného zostatku fondu 346.920,90 Sk,
čiže za 6 mesiacov sa zvýšil o 30.107,43 Sk, čo súd nesprávne vyhodnotil ako dôkaz, že žalovaný
prijímal preddavky do fondu aj po ukončení správy. Takúto argumentáciu v celom rozsahu považoval

za nesprávnu, nakoľko znalec jasne uviedol, že ešte počas výkonu správy žalovaným, niektorí vlastníci
hradili platby nájomného na účet žalobcu.

19.Záveromvytkolsúduprvejinštancie,ženeodôvodnilrozdielmedzišpecifikovanýmitrovamiprávneho
zastúpeniavovýške3.766,08eurapriznanoucelkovouvýškou5.276,40eur,aztohtodôvodupovažoval

napadnutý rozsudok v časti trov konania za nepreskúmateľný. Mal za to, že konajúci súd v rozsudku
nevysporiadal ani s trovami konania v súvislosti s návrhom žalobcu na vydanie predbežného opatrenia,
ktorý bol uznesením súdu zamietnutý. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania.

20. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi
odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
309.220,39 Sk, po prepočte 10.264,24 eur, po súdom pripustenej zmene žaloby spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 31. mája 2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu

nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov patriacich do FOÚP vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome Š. XX - XX S. N. ku dňu 30.06.2004. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že
žalobca nemá dostatok aktívnej legitimácie v konaní, ako aj tým, že neexistuje právny titul žalovanej
pohľadávky, naviac žalobca nepreukázal ani jej výšku. Bol toho názoru, že predmetná žalovaná suma
predstavuje predpísaný stav FOÚP, ktorý však nie je totožný zo stavom skutkovým, reálnym.

23. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne legitimovaný v predmetnej veci, ako aj, či
mu vznikol žalovaný nárok. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného ohľadom nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil aktívnu legitimáciu žalobcu. V tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 180/2008 zo dňa 15.10.2009, z ktorého

záverov vychádzal aj konajúci súd pri právnom posúdení otázky aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa
právneho názoru dovolacieho súdu počnúc právnou úpravou zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov zákonom č. 367/2004 Z. z., dňom 1. júla 2004 bol správca oprávnený pri
výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov
vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prejednávanej veci
síce nie je predmetom konania nedoplatok vlastníkov voči FOÚP, ale jedná sa o finančné prostriedky
fondu zhromaždené z preddavkov vlastníkov za obdobie pred prevzatím správy žalobcom a z toho
dôvodu je možné tento nárok považovať za nedoplatok do fondu. Odvolací súd súhlasí s názorom
dovolacieho v uvedenom rozhodnutí, aj konajúceho súdu, že právna úprava účinná do 01.07.2004

neviazala oprávnenie správcu len na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv
nadobudnutýchvlastníkmibytovanebytovýchpriestorovpredúčinnosťounovelyuskutočnenejzákonom
č.367/2004Z.z..Aktedazačalokonaniepred1.júlom2004,vktoromakožalobcaboloznačenýsprávca,
súd návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie od 01.07.2004 nemohol z tohto dôvodu v dôsledku
právnej úpravy zamietnuť a ani vzhľadom na právnu úpravu vykonanú zákonom č. 182/2007 Z.z. účinnú

od 01.07.2007. Zatiaľ čo do 30.06.2007 mohli správcovia bytových a nebytových priestorov uplatňovať
práva vlastníkov na súde ex lege, od 01.07.2007 môžu tak robiť len správcovia bytových domov. Súd
prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobca je v predmetnej veci aktívne legitimovaný.

24. V tejto súvislosti neobstojí odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn.

2Cdo 141/2009, nakoľko z uvedeného rozhodnutia nevyplýva názor dovolacieho súdu tak, ako ho
cituje žalovaný, jedná sa o názor Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu vyslovený v
rozhodnutí, ktorý dovolací súd zrušil. V uvedenom konaní bolo predmetom sporu oprávnenie vlastníkov
bytov a nebytových priestorov požadovať od správcu po ukončení výkonu správy odovzdať písomnú
dokumentáciu vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Najvyšší súd SR problém aktívnej legitimácie

žalobcu neriešil, nezaoberal sa otázkou, či je žalobca aktívne legitimovaný, ale vec vrátil krajskému
súdu z dôvodu procesnej vady. Taktiež neobstojí názor žalovaného, že dňom - 18.12.2003, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III, spis. zn. 2003/20357 - APO zo
dňa 03.12.2003, ktorým sa žalobca zapisuje do registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, zanikla Zmluva o výkone správy uzatvorená medzi vlastníkmi bytového domu Š. XX-XX V.

XX -XX S. N. a žalovaným a žalobcovu výpoveď zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.12.2003, treba
považovať za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko uvedená argumentácia nemá oporu v zákone.
Zmluva o výkone správy zo dňa 17.10.2000 bola uzavretá písomne na neurčitý čas a v súlade s ust. §
8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. vypovedaná výpoveďou zo dňa 23.12.2003 s výpovednou lehotou 6
mesiacov, ktorá začala plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede

a uplynula ku dňu 30.06.2004. Žalovaný bol teda povinný vykonávať správu do 30.06.2004, plniť svoje
záväzky na základe predmetnej zmluvy o výkone správy a nie na základe „kvázi mandátnej zmluvy“,
ako to uviedol žalovaný v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase výpovede
žalovanému, citovaný zákon neprikazoval spoločenstvu priložiť k návrhu na zápis do registra aj výpoveď
zo zmluvy o výkone správy. Táto povinnosť vyplynula až z neskoršej právnej praxe a bola doplnená

do zákona.

25. Podľa § 8a ods. 2 tretia a štvrtá veta zákona č. 182/1993 Z.z., účinného od 01.07.2004, ak správca
končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiťvlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a
odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je správca povinný previesť zostatok majetku

vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

26. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona, správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne,
vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

27. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca nešpecifikuje právny titul žalovanej pohľadávky
posúdil ako nedôvodnú, nakoľko súd sám posudzuje uplatnený nárok aj bez jeho posúdenia žalobcom,
príp. nie je viazaný jeho nesprávnym právnym posúdením. Súd prvej inštancie uplatnený nárok správne
právne posúdil podľa § 8b ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení.

28. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne preukázania uplatneného nároku, a to, v akej výške bol zostatok majetku vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu Š. XX-XX S. N. na účtoch žalovaného v banke. Žalovaný
bol podľa cit. ust. zákona povinný v prípade ukončenia správy 30 dní pred jej skončením, najneskôr
v deň skončenia činnosti, t.j. 30.06.2004 previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na
spoločenstvo - na žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie napriek rozsiahlemu

dokazovaniu, vrátane dokazovania vykonaného Znaleckým posudkom č. X/XXXX v znení Doplnenia č.
1 , sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal dostatočne, či a v akej výške bol k ukončeniu
správy žalovaným finančný zostatok na účtoch žalovaného v banke, ktorý bol v zmysle cit. ustanovenia
zákona žalovaný povinný previesť na účet žalobcu. Všeobecne, bez bližšieho zdôvodnenia, len
poukázal na to, že predmetom konania bol nevyplatený zostatok finančných prostriedkov predstavujúci

FOÚP vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome Š. XX V. XX ku dňu 30.06.2004
zhromaždených na účte vedenom žalovaným ako správcom do 30.06.2004. V tejto súvislosti poukázal
len na listinný dôkaz Hospodársky výsledok za objekt Š. XX - XX k 30.06.2004 vypracovaného
žalovaným, v ktorom určil výšku konečného zostatku predpísaného FOÚP k 30.06.2004 na sumu
309.220,39 Sk, ktorú žalobca označil v žalobe ako nevyplatený zostatok fondu neodovzdaný žalovaným

žalobcovi v rozpore s právnou úpravou. Ďalej uviedol, že výšku predpísaného stavu FOÚP k 30.06.2004
súčasne v rámci znaleckého dokazovania skúmal znalec, ktorý ju vyčíslil na základe účtovných dokladov
na sumu 316.813,47 Sk. Znalec naviac v odpovedi na otázku č. 6 ZP stanovil, že k 31.12.2004 bol
stav skutočného zostatku fondu 346.920,90 Sk, čiže za obdobie 6 mesiacov po ukončení správy
sa zvýšil o 30.107,43 Sk, čo konajúci súd považoval za nesporný dôkaz toho, že žalovaný prijímal

preddavky do fondu ešte aj v období po ukončení správy, kedy všetky finančné prostriedky do fondu
mali byť poukazované na účet žalobcu. Z konštatovania, že zo záverov znalca a výpovede L.. G.
mal súd tiež za nesporné, že uvedené finančné prostriedky na FOÚP predstavovali predpísaný stav -
stav na základe predpisov predpísaných žalovaným vlastníkom bytových a nebytových priestorov bez
zohľadnenia nedoplatkov však taktiež nevyplýva riadne odôvodnenie nároku žalobcu. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom odvolateľa, že žalovaná suma predstavuje predpísaný stav fondu prevádzky
údržby a opráv bytového domu, ktorý však nie je totožný so stavom skutkovým, reálnym a nepreukazuje
reálny zostatok na účtoch žalovaného a žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal žiadny reálny zostatok
finančných prostriedkov FOÚP na účtoch žalovaného ku dňu skončenia správy. Taktiež súhlasí s
názorom žalovaného, že pokiaľ konajúci súd na strane 10 rozsudku použil termín skutočný zostatok

fondu, tento však ako vyplýva zo záverov ZP znamená iba účtovný, t.j. predpísaný zostatok a nie reálne
disponibilné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že mu vznikol nárok v žalovanej výške titulom neoprávneného
nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov na účte bytového domu pri ukončení správy domu
žalovaným dňa 30.06.2004, je predčasný. Súd tento záver riadne neodôvodnil aj vzhľadom na vykonané

dokazovanie. Konajúci súd sa nevysporiadal ani s námietkami žalovaného, ktoré vznášal počas konania
tvrdiac, že predmetná žalovaná suma predstavuje predpísaný stav FOÚP, ktorý však nie je totožný zo
stavomskutkovým,žalobcavkonanížalovanúpohľadávkunepreukázal,riadnenevyčíslil,anijužiadnym
spôsobom nešpecifikoval a neuviedol, za aké obdobie je žalovaná pohľadávka, ani z čoho pozostáva
ani spôsob jej výpočtu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zo ZP je zrejmé, že žalovaný otvoril

pre stredisko W. Z. XX bankový účet dňa 20.10.2003, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX a na tento bankový
účet bol dňa 28.10.2003 zaúčtovaný prevod z bankového účtu žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX
vo výške 248.077,60 Sk. Bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX bol dňa 29.10.2004 po ukončení správy
bytového domu W. XX uzatvorený a zostatok vo výške 306.839,95 Sk bol prevedený na bankový účetžalovaného číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Znalec ďalej v rámci informácií k FPÚO na str. 7 a nasl.
okrem iného uviedol, že mimoúčtovne sa mesačne vysporiadaval predpísaný a skutočný stav FPÚO
cez bankové účty žalovaného a príslušnej DS. Súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne nevyhodnotil,

nezaoberal sa ich obsahom.

29. Z uvedených skutočností je nesporné, že záver konajúceho súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku
je predčasný. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva ani zo záverov ZP, nie
je zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd k uvedeným záverom. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezaoberal námietkou premlčania vznesenou
žalovaným v odvolaní.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje
na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú
strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.

31. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

32. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p.,
platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016

ust. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), keď sa súd dôkladne
nezaoberal námietkami žalovaného a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Podľa §
220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

33. Súd prvej inštancie mal pritom v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016
podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti
a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany.

Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo
presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. V
odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.
Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť
a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Konajúci súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal ani s

námietkami žalovaného uplatnenými v rámci jeho obrany.

34. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalovanému
uskutočniťjemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu s ohľadom
na splnenie podmienok uvedených v § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a jednoznačne ustáliť, či a v

akej výške bol žalovaný povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na žalobcu ako
novéhosprávcu.Súdprvejinštanciebudepostupovaťvnaznačenomsmereaviazanýprávnymnázorom
odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj
so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo
kritériázakotvenév§220ods.2CSP,najmäuvedie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisapri

ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.

35. Podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní

pred odvolacím súdom.

36. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Toto rozhodnutie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).