Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200481
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra

Nitra, Damborského 1, Nitra, IČO: 35 629 061, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice,
Ul. sv. Michala 4, Levice, IČO: 30 807 484, za účasti: L.. L. L., bytom C., J. Q. XX, o správnej žalobe zo
dňa 02. 09. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa
01. 12. 2016 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR podľa §
77a ods. 2 podľa zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona SNR č. 419/1991
Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva, povolilo L.. L. L., nar. XX.
XX. XXXX poskytovať liečebno-preventívnu starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore
všeobecné lekárstvo od 07. 11. 1994.

Rozhodnutím č. 2005/104727 zo dňa 13. 10. 2005 Nitriansky samosprávny kraj zrušil dňom 31. 10. 2005
povolenie č. 101934/2004 zo dňa 02. 07. 2004 vydané Nitrianskym samosprávnym krajom.

2. Okrem toho v spise sa nachádza aj rozhodnutie žalovaného č. 22178-1/2016-LV zo dňa 15. 06. 2016
o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. L. L. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 10. 2005, a tiež rozhodnutie žalovaného č. 22178-1/2016-LV zo

dňa 07. 06. 2016 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe L.. L. L. zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2007.

3. Následne žalovaný vo veci rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto
odôvodnenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 12. 2016.

4.NaOkresnúprokuratúruLeviceboldoručenýpodnetL..L.L.napreskúmaniezákonnostipredmetného

rozhodnutia.

5.OkresnáprokuratúraLevicepodalapodanímzodňa02.10.2019protestprokurátoraprotirozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016 (ďalej aj len„napadnuté rozhodnutie“), v dôsledku čoho žalovaný vyzval L.. L. L. na vyjadrenie sa k protestu
prokurátora a Okresnú prokuratúru Levice upovedomil o predložení protestu prokurátora nadriadenému
orgánu. K odstúpeniu protestu došlo podaním zo dňa 28. 10. 2019.

6. Následne nadriadený orgán žalovaného, t.j. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č.
24804-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č.
Pd 155/19/4402-7 zo dňa 02. 10. 2019, smerujúcemu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka
Levice, č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016, vo veci predpísania poistného na

nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby
- L., nevyhovela.

O odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Levice rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č.
24804-6/2021-BA-GR zo dňa 29. 06. 2021 tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Levice

zo dňa 08. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 24804-3/2021-BA zo dňa
27. 05. 2021 potvrdila.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01. 12. 2016 podľa ustanovenia § 144 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z. (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 152a zákona v znení neskorších predpisov a §

178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísal za obdobie november
2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006,
august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február
2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 poistné na nemocenské poistenie v sume 416,60
EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 167,96 EUR,

poistné na rezervný fond v sume 1.135,31 EUR, spolu v sume 1.719,88 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia je príloha.

V odôvodnení žalovaný poukázal na § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o
sociálnom poistení a § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004

Z. z., ako aj na § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012 a tiež na § 129 ods. 1
a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2008 a § 21 zákona č. 43/2004 Z.
z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Mal za to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky
odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny
mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods.
1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z., § 27 ods. 1 zákona č.

43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z,).

Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky,
ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak
suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 EUR, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu

nepredpíše.

Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky účastníčka
konania neodviedla vôbec za mesiace november 2005, december 2005, január 2006, február 2006,
marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006,

november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún
2007, čím porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom
poistení, § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods.1, § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. l a
§ 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012.

Vzhľadom na porušenie týchto povinnosti bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. V podanej žalobe zo dňa 02. 09. 2021 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 02. 09. 2021)
žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016 a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. Po opise konania orgánu verejnej správy vo veci samej žalobca uviedol aj právny rámec a následne
vymedzil dôvody žaloby, majúc pritom za to, že žalovaný zahrnul do predpisu aj poistné za obdobia,
pri ktorých už uplynula lehota desať rokov, v ktorej bolo možné realizovať právo predpísať poistné.
Rozhodnutie žalovaného bolo preto v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a žalovaný bol povinný
na premlčanie práva na predpis poisteného prihliadať, aj keď účastníčka konania námietku premlčania

nevzniesla.

Uvedený právny názor žalovaný nezdieľal a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo/8/2008 z 31. 07. 2009, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa
26. 02. 2020, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/23/2017-52 zo dňa 23.

08. 2018, na ktorý tiež žalovaný poukazoval.

Naproti tomu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.
01. 2018, majúc pritom za to, že neprihliadnutím na premlčanie (preklúziu) práva predpísať poistné za
toto obdobie z úradnej povinnosti, je potrebné považovať vydané rozhodnutie za nezákonné z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).

10. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný pred vydaním žalobou napadnutého
rozhodnutia neupovedomil účastníčku konania o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu,
nedal jej možnosť vyjadriť sa v konaní k podkladom rozhodnutia, uplatňovať návrhy, predkladať dôkazy,

preto ustálil, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení. Rozhodol
bez toho, aby si obstaral podklady potrebné na rozhodnutie a na základe toho zistil presne a úplne
skutkový stav veci. Takýmto podkladom nepochybne musí byť aj vyjadrenie účastníčky konania, a to s
prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od vzniku skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia.

Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011,
ktorý však podľa žalobcu nebol aplikovateľný na danú vec z dôvodu odlišných skutkových okolností. V
tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 47Sa/9/2018 zo
dňa 20. 08. 2020, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30. 10. 2019.

K argumentu, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa a predložiť svoje návrhy v odvolacom
konaní zdôraznil, že nebolo možné úlohy a kompetencie prvostupňového správneho orgánu v konaní
pred organizačnou zložkou sociálnej poisťovne prenášať na odvolací orgán.

Žalobca v žalobe tvrdil, že organizačná zložka sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa

vydala rozhodnutie po uplynutí desiatich rokov od vzniku právnych skutočností odôvodňujúcich
predpísanie poistného. Účastníčku neupovedomil o začatí konania z vlastného podnetu, nedal jej
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predložiť svoje návrhy alebo dôkazy a uplatniť
napríklad aj námietku premlčania práva predpísať poistné. Napriek tomu, že rozhodnutie, ktoré je
predmetom správnej žaloby významne zasahuje do majetkovej sféry účastníčky konania, orgány

sociálnej poisťovne považovali postup v danej veci za zákonu zodpovedajúci. Vo svojich rozhodnutiach
žalovaný poukazoval na nepodanie odvolania účastníčkou konania, k čomu žalobca uviedol, že
za daného stavu nebolo možné pripísať na ťarchu účastníčky konania, že nepodaním odvolania
zmarila možnosť preskúmať rozhodnutia v odvolacom konaní, odstránenie nedostatkov prvostupňovéhokonania a vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Zároveň žalobca vytýkal, že
postupom žalovaného došlo nielen k porušeniu zákona s dopadom na náležité zistenie skutočného
stavu, ktoré bolo pre absenciu vyjadrenia účastníčky konania nedostačujúce na to, aby bolo možné vec

riadne právne posúdiť (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), ale porušenie ustanovení o konaní mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

11. Dôsledkom pochybení žalovaného bola aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, najmä v časti odôvodnenia, v ktorom nebolo uvedené, čo bolo

podkladom rozhodnutia a z akých skutočností vychádzal. Absencia týchto náležitostí, nedostatok
dôvodov rozhodnutia založila jeho nepreskúmateľnosť, a tým aj nezákonnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/
SSP).

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 15. 10. 2021 poukázal na priebeh konania a následne
sa vyjadril k jednotlivým bodom žaloby.

13. Uviedol, že preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom
čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Zdôraznil, že na premlčanie sa neprihliada
z úradnej povinnosti. Premlčanie práva, t.j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže
povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. L. svoje právo vzniesť námietku

premlčania nevyužila, preto žalovaný nebol povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na námietku
premlčania.

Právo predpísať poistené nie je prekluzívnym ustanovením. Ak by zákonodarca chcel, aby právo
Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky (penále) zaniklo, ustanovenie § 147 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení by obsahovalo slovné spojenie „právo predpísať poistné zaniká...“ Opätovne
poukázal na už žalobcom citované rozhodnutia a mal tiež za to, že účastníčka konania nevyčerpala
všetky riadne opravné prostriedky.

14. K ďalšiemu bodu uviedol, že zákon o sociálnom poistení umožňuje začať Sociálnej poisťovni

konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči
účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje
teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť,
že v prípade rozhodnutia o vzniku, prerušení a zániku poistenia ide o rozhodnutie deklaratórne, pretože
tietoskutočnostinastávajúpriamoposplnenízákonompredpokladanýchpodmienok.Zákonosociálnom

poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania,
ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni
povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom,
prípadne navrhnúť doplnenie. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým
konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti

a navrhovať dôkazy.

15. Žalovaný tiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a odôvodnenie
je dostatočne presné a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Zákon nevylučuje, aby

neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, z ktorej vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie. Príloha k napadnutému rozhodnutiu obsahuje presný rozpis poistného za jednotlivé
mesiace podľa jednotlivých fondov, dátumy splatnosti poistného za jednotlivé mesiace, dlžné poistné
spolu za jednotlivé mesiace, ako aj celkové dlžné poistné predpísané napadnutým rozhodnutím.

16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že nie je dôvodná.

V. Ďalší priebeh konania17. V žalobnej replike zo dňa 28. 12. 2021 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení opakuje

argumenty, ktoré boli už známe pri podaní žaloby, preto na dôvodoch žaloby trval a poukázal na
odôvodnenie žaloby.

K námietke žalovaného, že ďalšia účastníčka konania nevyčerpala možnosť riadneho opravného
prostriedku uviedol, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, a preto sa povinnosť

vyčerpať riadne opravné prostriedky na neho nevzťahuje.

18. Žalovaný následne vo svojej žalobnej duplike zo dňa 04. 02. 2022 uviedol, že nenamietal
nemožnosťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, ale len poukázal na skutočnosť, že L. mala
právo vzniesť námietku premlčania v rámci odvolacieho konania, toto právo nevyužila a sumu vyrubenú
rozhodnutím uhradila. Zotrval na tom, že nie je povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na námietku

premlčania.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

19. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 01.
12. 2016, a tiež konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti

tomuto rozhodnutiu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovaného číslo: 700-1311424016-GC04/16 zo
dňa 01. 12. 2016 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Súd nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko žalobca žiadal o nariadenie pojednávania.

21. Zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v súlade s dôvodmi podanej žaloby. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

22. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Postup považuje za zákonný

a správny a v plnom rozsahu sa pridržiavala odôvodnenia rozhodnutia písomného vyjadrenia zo dňa
04. 02. 2022.

23. Podľa § 7 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“), správne súdy
nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy,

ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená.

Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d)
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil,

postavenie účastníka konania.

Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 180 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je
žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

Podľa § 181 ods. 2 SSP, prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je

zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

25. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z.
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. zákon č. 461/2003 Z.z.“), poistné je splatné do ôsmeho

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak

ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 147 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a §
231 ods. 1 písm. b).

Podľa § 152a zákona o sociálnom poistení, na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie, 1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie 1) platia § 144 až 151 rovnako.

Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará

potrebné podklady na rozhodnutie.Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť
sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení
a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely
osobitného predpisu 100b) pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu

práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu 69) nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.
2 písm. a) a b),

26. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 43/2004 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni o poistnom.

27. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a

výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne

záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že pobočkažalovaného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a
tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
43/2004 Z. z., predpísala účastníčke konania - L. poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné

poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia a poistné na
rezervný fond za obdobie november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006,
apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006,
december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007. Proti tomuto
rozhodnutiu účastníčka konania odvolanie nepodala, dlžnú sumu v plnom rozsahu uhradila. L. podala

podnet na Okresnú prokuratúru Levice. Okresná prokuratúra Levice podala podaním zo dňa 02. 10.
2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311424016-
GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), v dôsledku čoho žalovaný vyzval
L. na vyjadrenie sa k protestu prokurátora a Okresnú prokuratúru Levice upovedomil o predložení
protestu prokurátora nadriadenému orgánu. Následne nadriadený orgán žalovaného, t.j. Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 24804-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 tak, že protestu

prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 155/19/4402-7 zo dňa 02. 10. 2019, smerujúcemu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016,
vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu
samostatne zárobkovo činnej osoby L. nevyhovel a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č.

700-1311424016-GC04/16zodňa01.12.2016potvrdil.OodvolanížalobcurozhodlaSociálnapoisťovňa
rozhodnutím č. 24804-6/2021-BA-GR zo dňa 29. 06. 2021 tak, že odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Levice zo dňa 08. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo
24804-3/2021-BA zo dňa 27. 05. 2021 potvrdila.

29. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala ďalšej
účastníčke konania ako poistencovi za obdobie november 2005, december 2005, január 2006, február
2006,marec2006,apríl2006,máj2006,jún2006,júl2006,august2006,september2006,október2006,
november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007

poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, poistné na invalidné poistenia a poistné na rezervný fond v celkovej sume 1.719,87 eur.

Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým účastníčke konania predpísala dlžné povinné predchádzali
rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorými rozhodla tak, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo

činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.
10. 2005, a tiež tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2007. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej
poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím
právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse účastníčky

konaniaakosamostatnezárobkovočinnejosobenaúčelysociálnehopoistenia,apretootázkajejstatusu
nemohla byť ani predmetom protestu v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

30. Keďže žalobca, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.
11. 2020, rešpektoval uvedené stanovisko a túto skutočnosť v žalobe nerozporoval, správny súd sa

uvedenou skutočnosťou ďalej nezaoberal a mal za to, že účastníčka konania bola držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ďalej žalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňových
priznaní účastníčky konania za zdaňovacie obdobie 2005, 2006 a 2007 (v spise založený DWH -
Analytický list). Účastníčka konania skutkový stav zistený žalovaným v napadnutom rozhodnutí nijako
nerozporovala, ako ani nespochybnili, pretože voči preskúmavanému rozhodnutiu odvolanie nepodala a

dlžnú sumu uhradila. Podala až podnet na Okresnú prokuratúru Levice, ktorá následne podala podaním
zo dňa 02. 10. 2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č.
700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01. 12. 2016. Avšak ani v podnete, či proteste tieto skutkové zistenia
samé o sebe spochybnené neboli, a preto ich bolo potrebné považovať za nesporné.

31. S uvedeným následne súvisia námietky, týkajúce sa nedodržania zákonných ustanovení v rámci
predmetného nedávkového konania, v rámci čoho správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2018 zo dňa 23. 02. 2022, v rámci čoho bolo taktiež konštatované,
že ďalší účastník skutkové východiská preskúmavaného rozhodnutia žiadnym konkrétnym spôsobomnespochybnil,pretoNajvyššísprávnysúdmalzato,že„ajpokiaľbytedapostupžalovanejpobočky,ktorá
nedala ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, bol
porušením ustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu toto porušenie nemohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod na zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.“

32. Ďalej Najvyšší správny súd vo vyššie citovanom rozhodnutí tiež uviedol:
„16. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. tak predovšetkým vyplýva, že

okamihomzačatianedávkovéhokonanianapodnetorganizačnejzložkyjedeň,kedybolvočiúčastníkovi
urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi
(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to,
že takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže
aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon
č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať
im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho
oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len
ak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie

rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie
musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia.
Ak organizačná zložka nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže
sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie
nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.),

teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to,
z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní
nezohľadnila.“

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj správny súd bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že

žalovaný nedal ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného
rozhodnutia, nebolo možné považovať za také porušenie ustanovení o nedávkovom konaní, ktoré by
bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť so
žalovaným, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa k predmetu konania v rámci odvolania.

34. Rovnako tak neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, nakoľko zo žaloby nemožno zistiť, aké konkrétne skutkové zistenia žalovaná
pobočka nevykonala a prečo boli tieto skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci. Žalobca sa len v
náznakoch venoval tejto otázke, ktorú zároveň spojil ako dôsledok porušenia zákona, avšak tento dôvod
by bol dôvodom na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ku ktorému sa správny súd už vyššie

vyjadril. Preto uvedenú námietku bolo potrebné považovať za nedôvodnú.

35. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že je potrebné zohľadniť dĺžku času, ktorý uplynul od vzniku
skutočnostíodôvodňujúcichvydanierozhodnutia,správnysúdpoukazujenato,ževydaniunapadnutého
rozhodnutia predchádzalo vydanie rozhodnutia žalovaného č. 22178-1/2016-LV zo dňa 15. 06. 2016

o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe L. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 31. 10. 2005, a tiež rozhodnutie žalovaného č. 22178-1/2016-LV zo dňa 07.
06. 2016 o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe L. zaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2007. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný z
úradnejpovinnostizačnenedávkovékonanieopredpísanípoistného.Čl.48ods.2ústavyzaručujeprávo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v každom konaní vo veci samej, vrátane konaní pred
orgánmi verejnej správy, avšak prerokovaním veci treba zásadne rozumieť priebeh určitého konania od
jeho začiatku až do vydania rozhodnutia.36. Správny súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Má pritom za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, je dostatočne zrozumiteľné s ohľadom na to, že v konaní neboli vznesené žiadne námietky

účastníkov, s ktorými by sa bolo potrebné vyrovnať, preto správny súd nevzhliadol dôvod ani na zrušenie
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

37. Po vysporiadaní sa s procesnými otázkami, správny súd prichádza k hmotnoprávnej námietke,
týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v rámci čoho poukazuje na právnu

vetu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25. 01.
2018, v ktorej je uvedené: „Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise
verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávanú o premlčaní výslovne
stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto
ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia,

ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie penále
v ustanovení § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, a
nie premlčacia.“

38. Uvedené stanovisko podporuje aj napr. daňový poriadok, ktorý v § 85 upravuje premlčanie a

zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a v odseku 3 priamo uvádza, že správca dane prihliadne na
premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania. Naproti tomu je potrebné zdôrazniť, že
zákonodarca v zákone o sociálnom poistení v žiadnom ustanovení nevymedzil zánik práva predpísať
poistené, ako ani nedefinoval, čo je premlčanie. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej
úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona

zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s
ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej
úpravy vo vzťahu predpísania poistného pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa
gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie,
z ktorých dôvodov musí sociálna poisťovňa predpisovať poistné len v lehote stanovenej zákonom, a

to aj právoplatne. Okrem toho prirovnanie premlčania k súkromnoprávnemu inštitútu tak, ako to urobil
žalovaný, nie je možné aj z toho dôvodu, že zákonná úprava noriem verejného práva, ako ani zákon o
sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, čo dotvára záver o tom, že výraz
„premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.

39. Čo sa týkalo žalovaným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo
dňa 26. 02. 2020, po jeho oboznámení, správny súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie sa vôbec
nezaoberá otázkou, či premlčanie uvedené v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné
vnímať ako premlčanie, alebo ako preklúziu, len uvádza, že námietka premlčania nebola vznesená v
rámci administratívneho konania, a preto správne orgány nemali možnosť sa s ňou zaoberať. Uvedené

bude predmetom ďalšieho správneho konania, nakoľko Najvyšší súd SR rozhodnutie žalovanej zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie a až v následnom súdnom konaní sa budú správne súdy zaoberať
skúmaním, či správne orgány správne vyhodnotili námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcu. S
poukazom na takto opísané základné skutkové zistenia, správny súd nebol toho názoru, že predmetné
rozhodnutiebyakýmkoľvekspôsobomzasiahlodojudikovanéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúduSR,

vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25. 01. 2018. Rovnako tak správny súd nevidel
ani dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru, majúc pritom za to, že lehota na predpísanie
poistného v rozsahu 10 rokov je dostatočne dlhá lehota, ako aj predstavujúca primeraný záväzok
subjektu zodpovedať za platenie poistného riadne a včas pod následkom jeho dodatočného predpísania
spolu s penálmi. Žalovaná je orgánom štátnej moci, ktorá v rámci svojej právomoci rozhoduje nielen o

povinnostiach fyzických a právnických osôb, ale je potrebné, aby dbala aj na ich práva, pričom jedným
z týchto práv je aj nezaťažovať ich povinnosťami v neprimeranej lehote.

40. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je založené na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

41. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. §191 ods. 1 písm. c/ SSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu
uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom
konaní viazaný.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a to s poukazom na § 170 písm.
c) SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.