Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210632
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1414210632.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu:

H. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. O. XX, XXX XX U., proti žalovanej: D. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D.
O. XX, XXX XX U., o ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa11.06.2014,doručenoutunajšiemusúdudňa11.06.2014,domáhalochrany

z titulu zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti ako aj náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Svoj
žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná v rozpore s dobrými mravmi ho od februára 2013 vylúčila
zo spoločnej domácnosti ,,donútením a pod tlakom psychického týrania v súbehu s krivým obvinením
pred jeho deťmi“, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná nezabezpečila náhradné
bývanie. Žalobca považuje konanie žalovanej ako rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná bez
súhlasu žalobcu odsťahovala aj ich deti, v dôsledku čoho žalobca ako manžel (v čase podania návrhu)
a otec trpí duševne a veľmi sa psychicky trápi lebo nemá rovnaký prístup k deťom. Žalovaná mala

získať súhlas syna krivým obviňovaním žalobcu a dobre premysleným plánom a hysterickými výstupmi,
nakoľko žalovaný mal v úmysle je ublížiť a zavraždiť ju. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná ho obvinila z
mileneckéhovzťahukpaniT.X.,čímvytváraladesivúatmosférupreddeťmi,najmäpredvtedymaloletým
synom.Žalobcauviedol,ženatočildvadielyvideozáznamusnázvom,,SpoveďT.X.1.časť“,aneskoršie
aj ,,Spoveď T. X. 2. časť“, potom čo pani X. ako obeť údajného násilia utiekla na Slovensko a bývala u
priateľa H. U.. Žalovaná pritom jedného dňa s dcérou Otíliou pozvali do spoločnej domácnosti p. X. a túto
skutočnosť mali následne využiť na diskreditáciu žalobcu a následne aj jeho vylúčenie z rodiny. Žalobca

vo svojej žalobe uviedol a poukázal na neoprávnenosť zásahu žalovanej, ktorá ho vyhodila na ulicu s
poukazom na ustanovenia Zákona o rodine. Žalovaná dlhodobo vedie proti žalobcovi rodinnú ,,vojnu“
a ,,kupuje“ si deti plytvaním finančných prostriedkov. Žalobca má zato, že týmto konaním žalovanej došlo
k porušeniu jeho osobnostných práv, konkrétne práva na dôstojný život a ochranu súkromia. Konanie
žalovanej je podľa žalobcu vedené dôvodom pomsty za to, že nesúhlasil aby ich dcéra Otília išla po
ukončení gymnázia študovať do Rakúska na Vysokú školu technickú z dôvodu ich chudoby a z mnohých
ďalších dôvodov. Konanie žalovanej viedlo k tomu, že žalobcovi bolo ,,de facto ale aj de jure“ zabránené

zúčastniť sa ako občiansky kandidát v prezidentských voľbách, na ktoré sa žalobca pripravoval od roku
2010, od kedy aktívne zviditeľňoval problémy spoločnosti a spolu so synom natočili vyše 50 relácii ako
presadiť priamu demokraciu na Slovensku z pozície občianskeho prezidenta. Uvedeným konaním bolo
podľa názoru žalobcu zasiahnuté nielen do jeho súkromia a rodinného života ale aj do jeho politickýchpráv a preto požiadal, aj o primerané zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. S
ohľadom na vyššie uvedené žalobca požiadal, aby súd vydal rozsudok s tým, že:
1. Žalovaná je povinná zdržať sa tvrdenia pred ich deťmi K. G. J. G. o žalobcovi, že jej chce ublížiť a

zavraždiť ju
2. Žalovaná je povinná zdržať sa tvrdenia pred ich deťmi K. G. J. G. o žalobcovi , že udržuje známosť
s T. X. z dôvodov ich milostného vzťahu
3. Žalovaná je povinná odvolať svoje tvrdenie o úmysle žalobcu ublížiť jej na zdraví a zavraždiť ju, ako
aj tvrdenie, že udržuje známosť s T. X. z dôvodov ich milostného vzťahu a žalobcovi sa ospravedlniť

písomne listom doručeným žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
4. Žalovaná je povinná strpieť žalobcu v spoločnej domácnosti až do právoplatnosti jej návrhu na rozvod
manželstva
5. Žalovaná je povinná zaplatiť primerané zadosťučinenie žalobcovi za zásah do osobnostných práv,
práva na dôstojný život a rodinu, prepadom do bezdomovstva, psychického týrania, zásahu do
politických práv sumu 30.000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

6. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi náhrady právneho konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2.Žalobcasažalobouzodňa11.06.2014,doručenoutunajšiemusúdudňa11.06.2014zároveňdomáhal,
aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť vykonať so žalobcom

návštevu u psychológa, alebo manželskú poradňu a spoločne tak prediskutovali dôvody manželskej
krízy, a to do 15 dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia. Svoj návrh odôvodil tým, že podľa
jeho názoru, žalovaná trpí poruchou osobnosti, chorobnými predstavami, že jej chce ublížiť na zdraví a
zavraždiť ju. Na svoju vnútornú obranu používa vymyslené historky a všetok voľný čas venuje maľovaniu
najmätrojuholníkovsnekonečnýmicestičkamiakobludiskozktoréhosanedánájsťvýchodisko.Žalobca

ju opakovane pozýval do manželskej poradne ako aj k psychológovi alebo psychiatrovi, ale žalovaná
to odmietla, ako aj návrh žalobcu na stretnutie a vyjasnenie si ich manželskej krízy a dopadov jej
správania na právo navrhovateľa na dôstojný život a rodinu. Nakoľko návrh na nariadenie predbežného
opatrenia nemal náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p., súd uznesením č. k. 10C/18/2014 - 24 zo dňa
12.06.2014 vyzval žalobcu na jeho doplnenie v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia tak, aby

pravdivo opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko
musí byť zrejmá súvislosť medzi návrhom na vydanie predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej,
aby uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnili
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, označili dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalšie dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení, aby pripojili k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a aby

špecifikovali petit návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, aby z neho bolo zjavné, čoho sa domáha
tak, aby bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Okresný súd Bratislava IV, uznesením, sp.zn.
10C/18/2014-31 zo dňa 10.06.2014 podanie žalobcu na vydanie predbežného opatrenia odmietol.
3. Súd doručoval žalovanej žalobu na vyjadrenie, zásielka sa súdu vrátila dňa 07.08.2014 s označením
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.02.2015, žalovaná predvolanie neprevzala, zásielka
sa súdu vrátila dňa 19.12.2014 s označením „adresát neznámy“. Písomným podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 02.02.2015 žalobca oznámil súdu, že sa od 06.01.2015 kvôli zdravotným
ťažkostiamnachádzavnemocniciČ.U.Ě.vČeskejrepublikeačakánaoperáciusrdca,očomajpredložil
potvrdenie ošetrujúceho lekára. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania a zároveň o prerušenie

konania na neurčito.
5. Okresný súd Bratislava IV, uznesením, sp.zn. 10C/18/2014-80 zo dňa 04.02.2015 prerušil konanie
vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/18/2014. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.10.2015
oznámil, že žiada, aby súd pokračoval v konaní.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.02.2016 na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaná sa
nedostavila, predvolanie na pojednávanie mala doručené dňa 09.11.2015. Súd na pojednávaní doručil
žalobcoviuzneseniesp.zn.10C/18/2014-120zodňa02.02.2016ktorýmhovyzvalnadoplneniežalobya
na špecifikáciu žalobného petitu. Zároveň oznámil žalobcovi, že nakoľko sa v žalobe zo dňa 11.06.2014
na ochranu osobnosti v petite č. 4 dožaduje, aby súd rozhodol, že: „žalovaná je povinná strpieť žalobcu

v spoločnej domácnosti až do právoplatnosti jej návrhu na rozvod manželstva“, že o predmetnej veci
už bolo rozhodnuté, a to uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 13P/190/2012 zo dňa 17.08.2015, ktorý
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Bratislave, uznesením sp. zn.
11CoP/605/2015-450 zo dňa 02.11.2015 odvolanie žalobcu odmietol.7. Žalobca doručil súdu dňa 15.02.2016 svoju odpoveď na výzvu súdu, aby špecifikoval petit žaloby a
požiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobcovi za šírenie poplašnej správy

za chrbtom žalobcu, že jej chce žalobca ublížiť, zavraždiť ju, tak ako to prezentoval syn J. G., ktorý to od
nej počul, ďalej ospravedlniť sa za to, že nazvala T. X. jeho priateľkou, ktorú si podvodným spôsobom
nasťahoval do ich obydlia a zároveň mala žalovaná potvrdiť, že ju osobne pozvala aj s dcérou Otíliou
a synom Michalom pri stretnutí v kostole. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 11.03.2016 s tým, že vec vrátil na tunajší súd,

nakoľko žalobca zaujatosť zákonnej sudkyne odvodzoval výlučne od jej procesného postupu v konaní.

8. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 26.04.2016 na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý vzal termín
pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 02.02.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní
riadne a včas neospravedlnil. Žalovaná sa nedostavila, zásielka sa vrátila súdu dňa 02.03.2016 s
označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“

9. Dňa 06.04.2017 sa uskutočnilo pojednávanie na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaná sa nedostavila,
zásielka sa súdu vrátila dňa 02.03.2017 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“
Žalobca doručil do podateľne tunajšieho súdu dňa 06.04.2017 o 11:48 hod. cca 40 min. pred začatím
pojednávania návrh na vykonanie dôkazu spolu s listinnými prílohami, a to i napriek skutočnosti, že

žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávania už dňa 17.02.2017. K obsahu návrhu na
vykonaniedokazovania,ktorébolopredloženétesnepredpojednávaním,súduviedol,ževykonávýsluch
svedka N. J., predtým T. X., ktorej prítomnej žalobca zabezpečil.
Svedok N. J., predtým T. X., vypovedal, že so žalobcom sa pozná od roku 2012, dôvod jeho oslovenia
bolo,žemalťažkýživot,oslovilhocezinternet,abysnímnatočildokumentárnyfilmojehoživote,pretože

vyrastal v náhradnej rodinnej starostlivosti. Následne sa stretli a začali natáčať 1. diel filmu - ,,Spoveď T.
X. X“. Svedok vypovedal, že v tom čase už bol na liečbe. Ďalej vypovedal, že je transsexuál tipu FTM,
priťahujú ho ženy, takže orientácia je jednostranná. Momentálne je rozvedený, žil v manželskom vzťahu
2,5 roka. Má maloleté deti, 6-ročné a 2,5 ročné, ktoré sú v starostlivosti - staršia dcéra je v starostlivosti
náhradnejmatky,lebobiologickýotecjevovýkonetrestuodňatiaslobody,adcérkamladšiajevdočasnej

starostlivosti - náhradnej rodine, otec maloletej je neznámy. Svedok utiekol na Slovensko, pričom so
žalovanou sa stretol po omši na X.j ulici na káve, a nakoľko bol po operácii kolena, tak mu žalovaná
navrhla, že ho zoberie do bytu, aj keď žalobca bol výslovne proti tomu. Svedok vypovedal, že žalovaná
tvrdila pred deťmi K. G. J. G., že žalobca s ním udržuje známosť, resp. milostný vzťah. Ďalej vypovedal,
že bol svedkom toho ako mala žalovaná vykrikovať:,, ty ma chceš zabiť, ty ma chceš zavraždiť a ty mi

niečo urobíš“, bol svedkom toho ako žalovaná obviňovala žalobcu z milostného vzťahu so svedkom.
Svedok uviedol, že niekoľko krát pri sledovaní filmu večer počul, ako žalovaná tvrdila pred deťmi, že jej
chce žalobca ublížiť a zavraždiť ju.

10. Žalovaná doručila súdu dňa 29.05.2017 svoje vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že v období

rokov 2005-2010 žili ako štvorčlenná rodina v ubytovni Fortuna, nakoľko ich obydlie bolo vydražené
v dobrovoľnej dražbe. V danom období žalobca nevykonával, resp. vykonával len neefektívne skutky
smerujúce k zabezpečeniu vlastného bývania. Žalovaná od roku 2009 vykonáva prácu opatrovateľku v
Rakúsku a z tohto jediného zdroja uhrádzala príjmy rodiny a prenájom bytu v Dúbravke v ktorom bývali
od marca 2011 do februára 2012. Následne od februára 2012 do februára 2013 bývali v prenajatom

byte na J. I.. Spolužitie so žalobcom sa podľa žalovanej postupne stávalo neznesiteľným vzhľadom
na jeho psychicky nevyrovnanú osobnosť, netolerantný životný štýl a nasťahovanie jeho partnerky do
bytu. Žalovaná uviedla, že následne sa s deťmi dohodli, že sa presťahujú do novo prenajatého bytu a
žalobcovi poskytla finančnú hotovosť na zabezpečenie ubytovania. Poprela, žeby došlo k zásahu do
dôstojnosti a osobnostného práva žalobcu z jej strany. Žalobca dlhodobo neprispieval žiadnou finančnou

sumou na zabezpečenie životných potrieb svojich ako aj ostatných členov rodiny, a preto požiadala, aby
súd žalobu zamietol.

11. Dňa 06.06.2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaná sa nedostavila.
Predvolanie na pojednávanie mala vykázané riadne a včas. Dňa 29.05.2017 doručila tunajšiemu

súdu podanie, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v
zahraničí. Žalobca doručil súdu dňa 05.06.2017 e-mailové podanie, ktoré doplnil osobným podaním dňa
06.06.2017 do podateľne tunajšieho súdu. Obsahom podania bola zmena žaloby a dôvody priznanianemajetkovej ujmy. Súd odročil pojednávanie, nakoľko nebola v zmysle § 178 ods. 2CSP zachovaná 5
dňová lehota na prípravu pred pojednávaním.
12. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. 10C/18/2014 -245 zo dňa 25.05.2018 zmenu žaloby

nepripustil. Zároveň rozhodol o nepripustení dcéry K. J., nar. XX.XX.XXXX, do konania vedeného
Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 10C/18/2014 na strane žalovanej.
13. Žalobným návrhom doručeným súdu e-mailom dňa 07.02.2018 a doplneným podaním zo dňa
09.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by: 1. Nariadil sa
Psychiatrickej ambulancii v Trnave v zastúpení primárky, aby zaslala súdu lekársku správu pacienta

J. G. J. včetne jeho zdravotného stavu pri prijímaní do nemocnice, s uvedením či v jeho moci a krvi
boli stopy po používaní omamných prostriedkov alebo psychofarmateutických látok TRITACO alebo iné,
aký aj jeho súčasný zdravotný stav a diagnóza do budúcna. Aký vplyv to bude mať na jeho budúci
život. 2. Nariadil, aby Psychiatrická ambulancia v Trnave v zastúpení primárky podávala informácie o
zdravotnom stave J. G. J. jeho otcovi H. J. a tiež aby mu umožnila ho navštevovať počas hospitalizácie.
3. Zakázal Psychiatrickej ambulancii v Trnave v zastúpení primárky, aby podávala informácie matke

J. G. J. D. J., zakázal podpísať „reverz" od D. J. na predčasné ukončenie liečby pacienta J. G. J. a
zakázal D. J. navštevovať pacienta J. G. J.. A dočasne ma súd J. G. J. zbaviť svojprávnosti v rozsahu
spôsobilosti na právne úkony tým, že mu súd zakáže podpísať reverz a prepustenie z nemocnice až do
úplného uzdravenia a súčasne ustanoviť za dočasného opatrovníka otca H. J., nar. XX.X.XXXX T. U..
Okresný súd Bratislava IV, uznesením, sp.zn. 10C/18/2014-241 zo dňa 09.03.2018, návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.
14. Dňa 18.10.2018 sa uskutočnilo pojednávanie na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Žalobca
dňa 18.10.2018 doručil súdu emailové podanie, súčasťou ktorého bol Návrh na prerušenie konania,
Prednes na pojednávaní 18.10.2018, Pristúpenie ďalšieho subjektu. Prílohou podania je Uznesenie
Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 11.09.2018, ako aj Sťažnosť žalobcu proti Uzneseniu zn.

ČVS:ORP-147/1-VYS-B4-2018 zo dňa 23.08.2018. Žalobca zároveň doručil osobne do podateľne
18.10.2018 o 09.56 hod., predmetné podanie, ktoré doručoval súdu emailom. Žalobca svoj Návrh
na prerušenie konania odôvodnil tým, že Okresná prokuratúra Bratislava IV, uznesením sp. zn.
1Pn/548/2018/1104-9 zo dňa 11.09.2018 zrušila uznesenie vyšetrovateľa OKP ORPZ Bratislava IV
Č.V.S:ORP-147/1-VYS-B4-2018 zo dňa 15.03.2018 a uložil vyšetrovateľovi OKP ORPZ Bratislava IV,

aby vo veci konal a ďalej rozhodol. Žalobca je toho názoru, že uvedená skutočnosť zakladá dôvod na
prerušenie konania, nakoľko k poškodeniu zdravia jeho syna malo dôjsť tým, že žalovaná konala v
rozpore so zákonom o rodine a porušila tak žalobcovo právo na rodinný život a zabránila mu svojim
konaní podieľať sa na výchove jeho detí.
15. Žalobca zároveň požiadal, aby súd rozhodol o pristúpení ďalšieho subjektu do konania. Žalobca má

za to, že žalovaná obviňovala N. J. z mileneckého vzťahu k žalobcovi, čo zakladá dôvod na to, aby súd
rozhodol o pripustení N. J. do konania. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca žalobou na ochranu
osobnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi a zákaz diskriminácie, doručenou súdu dňa 11.06.2014
voči žalovanej - bývalej manželke p. D. J., v návrhu petitu požadoval, aby sa žalovaná zdržala tvrdenia
pred ich deťmi K. G. J. G. o žalobcovi, že udržuje známosť s T. X. - N. J., z dôvodu ich milostného vzťahu

a žalovaná je povinná odvolať svoje tvrdenia o úmysle žalobcu ublížiť jej na zdraví a zavraždiť ju ako aj
tvrdenie, že udržuje známosť s T. X. - N. J., M. D. ich milostného vzťahu. Súd na pojednávaní konanom
dňa 06.04.2017 vykonal výsluch svedka N. J., Q.. XXXX, R.J. T. X.. Súd však z obsahu Návrhu žalobcu
ustálil, že nie je zrejmý dôvod jeho návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu N. J. do konania. Súd návrh
žalobcu na pripustenie ďalšieho subjektu do konania zamietol.

16. Žalovaná vypovedala na pojednávaní a uviedla, že na ňu neustále žalobca podáva trestné
oznámenia a ona dlhodobo zabezpečuje svoje životné potreby a syna. Tvrdenie žalobcu na základe
ktorých sa domáha svojich nárokov sa podľa žalovanej odvíja od jeho predstáv, že za všetky nepriaznivé
okolnosti jeho života má niesť zodpovednosť ona. Je to už zrejmé, čo sa stalo v čase od októbra 2012
- 02/2013, aj písomné dôkazy preukazujú, že bývali na J. X, v prenajatom byte. Byt hradila výlučne

žalovaná zo svojich príjmov, žalobca dlhodobo neprispieval na výživu detí. V máji 2012 podal žalobu o
manželskom výživnom, táto bola zamietnutá. Žalovaná uviedla, že súdu je zrejmé z podaní a vypočutí
žalobcu, že v októbri 2012 si nasťahoval do ich bytu vtedajšiu partnerku T. - N. J. Y. tvrdením, že táto
osoba je týraná a potrebuje na dva týždne ubytovanie. Všetci aj s deťmi sú sociálne cítiaci ľudia, súhlasili,
že jej na istý čas poskytnú ubytovania ale žalobca sľúbil, že jej nájde ubytovania. Po dvoch týždňoch,

keď sa žalobkyňa vrátila z Rakúska ju nasťahoval do spálne a do februára 2013 ako už bolo uvedené
sa každodenne fyzicky napádali. Neznesiteľnú situáciu sa rozhodli riešiť s deťmi tak, že navrhli dohodu
o rozdelení bývania. S dohodou žalobca súhlasil, aj to potvrdil písomne. Žalovaná uviedla, že mu
poskytla 2.000,- Eur v hotovosti k tomu, aby si mohol z peňazí pokryť počiatočné náklady na bývanie.Napriek tomu si kúpil auto a potom tvrdil, že v aute prespáva. Žalobcove tvrdenia o psychickom týraní
ich spoločného syna z o strany žalovanej považuje táto za nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že
od 02/2013 podal na jej osobu 10 trestných oznámení, ktoré aj Krajský súdu v Bratislave potvrdil v

rozhodnutí o návrhu na manželské výživné, že tieto sú neopodstatnené a boli zamietnuté. Žalobca podľa
žalovanej vytvára okolnosti, ktoré majú preukázať psychické ochorenie spoločného syna. Tieto okolnosti
predstavujú citové vydieranie z jeho strany s následným vyvolávaním konfliktov a v januári 2018 po viac
dňovom pobyte u žalobcu spôsobili psychózu. Opätovne tohto roku v septembri sa žalobca opätovne
pokúsil umiestniť syna na psychiatrickom oddelení v Pezinku, syn ušiel domov, a po 2 týždňoch žalobca

skonštruoval okolnosti s tvrdením, že syn sa vyhrážal ublížením na zdraví N. J. a podal na syna trestné
oznámenie za vyhrážanie ublížením na zdraví. Tieto skutočnosti predstavujú moje opodstatnené obavy
o existencií duševnej poruchy žalobcu, obavy, konkrétne poruchy Munchalzerov syndróm. Žalobca na
základevyjadreniažalovanej neustáleklame,žiadnetvrdeniektorétvrdíniesúpravdivé.Dokoncaklame
aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj pred súdom. K stretnutiu s pani T. X.vou pred kostolom
žalovaná uviedla, že žalobca ich presvedčil, že je Veronika týraná, že je nešťastná, bezdomovkyňa a

potrebuje pomoc na dva týždne. Čo sa týka odškodnenia vo výške 30.000,- Eur, nakoľko žalobca nevie
preukázať svoje tvrdenie reálnym dôkazom, žalovaná nepovažujem tieto jeho nároky za opodstatnené.
Všetky tvrdenia žalobcu nemajú oporu v zákone a preto žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.
17. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedka N. J., nakoľko výsluch svedka považoval za

nehospodárny, pretože svedok už bol vypočutý a jeho opätovný výsluch je nedôvodný. Súd zamietol aj
návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov K. J. G. G. J..
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: Žaloba zo dňa 11.06.2014
doručená súdu dňa 11.06.2014 spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, Uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-24 zo dňa 12.06.2014 na doplnenie návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-25 zo
dňa 13.06.2014 o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 10C/18/2014-31 zo dňa 10.07.2014 o odmietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo
dňa 11.06.2014, Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania doručený súdu dňa 23.12.2014, CD nosič s
nahrávkou ,,Spoveď T. X. X. a 2. časť“, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-80

zo dňa 04.02.2015 o prerušení konania, Doplnenie dokazovania a návrhu na vydanie predbežného
opatrenia doručený07.07.2015,Reklamáciazákonnejsudkynevoveci10C/18/2014zodňa14.07.2015,
Výzva súdu adresovaná žalobcovi na oznámenie, či je možné pokračovať v konaní, Odpoveď na výzvu
súdu doručená súdu dňa 29.10.2015 so žiadosťou o pokračovanie v konaní, Uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-120 zo dňa 02.02.2016 na doplnenie žaloby o ochranu

osobnosti, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.02.2016, Sťažnosť na nesprávny úradný postup a
sťažnosť na zaujatosť sudkyne doručené súdu dňa 15.02.2016, Úradný záznam 10C/18/2014-135 zo
dňa 01.03.2016, Vyjadrenie k sťažnosti Spr. 2123/2015 zo dňa 03.11.2015, Vrátenie spisu Krajským
súdom v Bratislave dňa 11.03.2016, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.04.2016, Návrh na vykonanie
dôkazu doručený súdu dňa 06.04.2017, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 06.04.2017, Ospravedlnenie z

pojednávania a vyjadrenie k žalobe doručené žalovanou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017, Oznámenie o
podaní žiadosti Centra právnej pomoci doručené súdu dňa 02.06.2017, Zápisnica o pojednávaní zo dňa
06.06.2017, Prednes na pojednávaní dňa 06.06.2017, Zmena žaloby, dôvody priznania majetkovej ujmy,
doručené súdu dňa 06.06.2017, Doplnenie dokazovania a návrh na vydanie neodkladného opatrenia
doručené súdu 09.02.2018, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-241 zo dňa

09.03.2018 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, Uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 10C/18/2014-245 zo dňa 25.05.2018 o nepripustení zmeny žaloby a nepripustení K.
J. do konania na strane žalovanej, Návrh na prerušenie konania, Návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu
do konania doručený 18.10.2018, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.10.2018.
19. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.22.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

25. Podstatou tohto súdneho konania je posúdenie tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi žalovaného od februára 2013 vylúčila zo spoločnej
domácnosti ,,donútením a pod tlakom psychického týrania v súbehu s krivým obvinením pred jeho
deťmi“, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná nezabezpečila náhradné bývanie.

Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bez súhlasu žalobcu odsťahovala aj ich deti, v
dôsledku čoho žalobca ako manžel (v čase podania návrhu) a otec trpí duševne a veľmi sa psychicky
trápi, lebo nemá rovnaký prístup k deťom. Žalovaná mala získať súhlas syna krivým obviňovaním
žalobcu a dobre premysleným plánom a hysterickými výstupmi, nakoľko žalovaný mal v úmysle je
ublížiť a zavraždiť ju. Žalobkyňa obvinila žalobcu z mileneckého vzťahu k pani T. X., čím vytvárala

desivú atmosféru pred deťmi, najmä pred vtedy maloletým synom. Žalovaná mala s dcérou Otíliou
pozvať do spoločnej domácnosti p. X. a túto skutočnosť mali následne využiť na diskreditáciu žalobcu
a následne aj jeho vylúčenie z rodiny. Konaním žalovanej došlo na základe žalobcu k porušeniu jeho
osobnostných práv, konkrétne práva na dôstojný život a ochranu súkromia.. Konanie žalovanej viedlo
k tomu, že žalobcovi bolo ,,de facto ale aj de jure“ zabránené zúčastniť sa ako občiansky kandidát v

prezidentských voľbách, na ktoré sa žalobca pripravoval od roku 2010, od kedy aktívne zviditeľňoval
problémy spoločnosti a spolu so synom natočili vyše 50 relácii ako presadiť priamu demokraciu na
Slovenskuzpozícieobčianskehoprezidenta.Uvedenýmkonanímbolopodľanázoružalobcuzasiahnuté
nielen do jeho súkromia a rodinného života ale aj do jeho politických práv a preto požiadal, aj o primerané
zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000,- eur.

26. Ustanovenia § 11 až § 16 OZ predstavujú všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti, od
vymedzenia všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby demonštratívnym výpočtom čiastkových
osobnostných práv, cez stanovenie ich obmedzení až po výpočet prostriedkov ochrany osobnosti pre
prípad neoprávnených zásahov objektívne spôsobilých tieto práva ohroziť resp. porušiť. Základnou

hmotnoprávnou podmienkou pre vznik sankcií za neoprávnené zásahy dotýkajúce sa jednotlivých
konkrétnych hodnôt osobnosti (§ 13 OZ) je objektívna spôsobilosť týchto neoprávnených zásahov
narušiť integritu osobnosti. Predmetom úpravy uvedených ustanovení je o.i. česť konkrétnej fyzickej
osoby, ktorú pre svoje postoje, chovanie a konanie získala a požíva v spoločnosti a ľudská dôstojnosť;
česť a dôstojnosť sú pritom jednými z najvážnejších hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Predmetom

uvedenej úpravy je zároveň česť fyzickej osoby, ktorú táto požíva v určitých kruhoch (napr. politických,
podnikateľských, kultúrnych a pod.), v ktorých je fyzická osoba známa pre svoju prácu a jej výsledky,
pre svoju odbornú činnosť a pod., t.j. profesijná česť. S uvedeným sa spája i ochrana dobrého mena
fyzickej osoby, keď meno patrí medzi hodnoty osobnosti fyzickej osoby a tvorí určujúci individualizačný
znak, pod ktorým sa fyzická osoba uplatňuje v spoločnosti, ide o významný atribút jej osobnosti. Právo

na ochranu dobrého mena, ktoré fyzická osoba požíva v spoločnosti, je preto taktiež súčasťou práva
na ochranu osobnosti.

27. Občianske právo zabezpečuje ochranu uvedených hodnôt osobnosti len proti takým konaniam,
ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnosti tým, že znižujú česť fyzickej

osoby u iných osôb a tým ohrozujú vážnosť jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti. K neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne (napr. rozširovaním nepravdivých a jej vážnosť
znevažujúcich - difamačných tvrdení), písomne, či iných spôsobom. Spôsob, akým bol neoprávnený
zásah uskutočnený, je pre kvalifikáciu zásahu ako neoprávneného právne bezvýznamný. Môže mať
však význam pre určenie formy primeraného zadosťučinenia. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a

dôstojnosti fyzickej osoby môže spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v kritike, t.j. v hodnotiacich
úsudkoch. K porušeniu práva na česť dochádza spravidla takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
nepravdivé. Rovnako však môže byť poskytnutá ochrana cti a iných hodnôt osobnosti i proti difamujúcim
skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, najmä vtedy, ak pravdivé tvrdenia sú uvedené takou formou,či v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú pravdu skresľujúci dojem,
čím pôsobia difamačne. Difamačné pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa celkového dojmu s
prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo.

28. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné
práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom
tejto občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka.

29. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že
došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol
právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných ustanovení
a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených týmito
zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, alebo pravdivé

tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť
práva chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ, ako aj zásah do súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je
garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou základných práv a slobôd. Nie každý
neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné neoprávnený
zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt zásahu, objekt

zásahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých
bol vykonaný.
30. Súd sa zaoberal petitom žaloby, ktorý špecifikoval žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa
15.02.2016 ako aj celým skutkovým a právnym stavom a k veci uvádza nasledovne:
1. Žalovaná je povinná ospravedlniť sa žalobcovi za šírenie poplašnej správy za chrbtom žalobcu, že

jej chce žalobca ublížiť, zavraždiť ju, tak ako to prezentoval syn J. G., ktorý to od nej počul, ďalej
ospravedlniť sa za to, že nazvala T. X. jeho priateľkou, ktorú si podvodným spôsobom nasťahoval do ich
obydlia a zároveň mala žalovaná potvrdiť, že ju osobne pozvala aj s dcérou K. G. Y. J. R. Y. T. X..
31. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná v rozpore s dobrými mravmi ho od februára 2013 vylúčila zo spoločnej
domácnosti ,,donútením a pod tlakom psychického týrania v súbehu s krivým obvinením pred jeho

deťmi“, následkom čoho sa ocitol na ulici, nakoľko mu žalovaná nezabezpečila náhradné bývanie sa
podľa zistenia súdu nezakladajú na pravde a sú len vy fabulované špekulácie žalobcu. Žalobca viedol a
vedie množstvo súdnych konaní v ktorých sa domáhal/ha ochrany osobnosti ( napr. v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7C/33/2007 sa domáhal ochrany osobnosti, odstránenia
následkov, primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči Slovenskej

sporiteľni, a.s., Slovenskej konsolidačnej a.s., Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 12C/202/2008 sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur, voči svojmu bratovi). Žalobca v priebehu konania nepreukázal
dôvodnosť svojich tvrdení, že žalovaná bez jeho súhlasu mala odsťahovať ich deti zo spoločnej
domácnosti, pričom súhlas ich syna mala získať krivým obviňovaním žalobcu a dobre premysleným

plánom a hysterickými výstupmi, nakoľko žalovaný mal v úmysle je ublížiť a zavraždiť ju. Žalobca žiadal,
aby sa žalovaná ospravedlnila za svoje tvrdenia, ktorá mala šíriť za chrbtom žalobcu, že jej chce žalobca
ublížiť, zavraždiť ju, tak ako to mal prezentovať syn J. G., ktorý to od nej počul. Súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení, syn J. G. tieto jeho tvrdenia
nepotvrdil, nakoľko ako nakoniec uviedol sám žalobca, ani syn a ani dcéra nechceli prísť svedčiť na

súd a potvrdiť tak žalobcove slova. Sám žalobca žiadal, aby súd predvolal jeho deti z dôvodu svedeckej
výpovede.
32. Žalobca žiadal aby a mu žalovaná ospravedlnila za jej údajné tvrdenia keď mala nazvať pani T. X.
(T. Y. N. J.) jeho priateľkou, ktorú si podvodným spôsobom nasťahoval do ich obydlia a zároveň mala
žalovaná potvrdiť, že ju osobne pozvala aj s dcérou K. a synom J. pri stretnutí v kostole. Žalobca v

žalobe uviedol, že natočil dva diely videozáznamu s názvom ,,Spoveď T. X. X. Č.asť“, a neskoršie aj ,,Y.
T. X. 2. časť“, potom čo pani X. G. obeť údajného násilia utiekla na Slovensko. Žalovaná na pojednávaní
dňa 18.10.2018 vypovedala, že sa stretli s pani T. X. pred kostolom a žalobca ich presvedčil, že je
Veronika týraná, že je nešťastná, bezdomovkyňa a potrebuje pomoc na dva týždne, preto ju pozvali
domov. Nakoľko sú všetci vrátene ich detí sú sociálne cítiaci ľudia, súhlasili, že jej na istý čas poskytnú

ubytovanie pani X. , pričom žalobca prisľúbil, že jej nájde ubytovanie. K tomu kroku však na základe
výpovede žalovanej nedošlo. T. X., T. Y.G. N. J. vypovedal na pojednávaní dňa 06.04.2017 ako svedok
a uviedol, že žalovaná mala tvrdiť pred deťmi K. G. J. G., že žalobca s ním (ňou) udržuje známosť, resp.
milostný vzťah. Ďalej vypovedal, že bol svedkom toho ako mala žalovaná vykrikovať:,, ty ma chcešzabiť, ty ma chceš zavraždiť, a ty mi niečo urobíš“, bol svedkom toho ako žalovaná obviňovala žalobcu z
milostného vzťahu s ním. K výpovedi svedka N. J. súd uvádza, že táto nie je pre súd relevantná, nakoľko
svedok je osobne zainteresovaný na spore žalobcu, ktorý mal byť obvinený s milostného vzťahu s ním

(ňou), a preto nie je možné prihliadnuť na obsah jeho výpoveď. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná ho mala
údajne obviniť z milostného vzťahu s pani T. X. (W. N. J.)sú opätovne ničím nepreukázané a žalobca
ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
33. Súd poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom sp.zn. 4C/180/2013-180
zo dňa 20.09.2016 rozviedol manželstvo žalobcu so žalovanou. Návrh na rozvod manželstva podala

žalovaná s odôvodnením, že žalobca je ...“príliš dominantný v presadzovaní svojich názorov, nedokáže
prijímať kompromisy a žiť v harmónii s ostatnými členmi rodiny.“ V návrhu ďalej uviedla, že sa rozhodla
s deťmi pre samostatné bývanie aj z dôvodu, že „žalobca podvodným spôsobom nasťahoval do ich
obydlia svoju priateľku. Od októbra 2012 do januára 2013 sa so svojou priateľkou celý deň hádali,
napádali sa navzájom a fyzicky si ubližovali, dokonca musela zasahovať polícia a psychiatrická hliadka,
a tak sa spolužitie stalo neznesiteľným.“ Krajský súd v Bratislave , rozsudkom sp.zn. 3Co/63/2017-331

zo dňa 15.03.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.05.2018. Odvolací súd sa stotožnil so zistením súdu prvého stupňa, pričom z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že k rozpadu manželstva došlo v dôsledku životných ťažkostí súvisiacich s
neúspechom v podnikaní, finančnými problémami, neschopnosťou dohodnúť sa a robiť kompromisy a
prenášaním viny za rozvrat manželstva na druhého. Z uvedeného je zrejmé, že vzájomné vzťahy medzi

stranami sporu sú už dlhodobo hlboko rozvrátené, v dôsledku čoho je zrejmá a citeľná mimoriadna
animozita strán sporu, ktorá vyústila aj do podanej žaloby žalobcu na ochranu osobnosti voči žalovanej.
34. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za nemajetkovú ujmu
30.000,- Eur.
35. Hmotnoprávne podmienky pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú

neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. sú:
a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby,
b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi a) a b).

36. Možnosti zmierniť nepriaznivý následok, t.j. nemajetkovú ujmu na osobnosti, zodpovedá v určitých
prípadoch za podmienky stanovenej § 13 ods. 2 OZ právo fyzickej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je to z dôvodu, že v určitých prípadoch žiadnym iným právnym prostriedkom nemožno

ujmu primerane a účinne zmierniť (napr. len uverejnením ospravedlnenia). Podmienkou pre priznanie
zadosťučinenia v peniazoch je teda nepostačujúce morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ a
najmä preto, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti. Výšku peňažného zadosťučinenia určuje v súlade s § 13 ods. 3 OZ súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Vychádza sa teda zo

zásady, že čím závažnejšia je čo do intenzity, rozsahu, trvania a ohlasu ujma vo verejnosti, tým vyššia
by mala byť i výška zadosťučinenia v peniazoch s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnosti.

37. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie

žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi.
Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem
morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý
bude musieť vychádzať z jednotlivých okolností, tak z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou
podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby

alebo jej vážnosti v značnej miere. Kedy o takto vymedzenú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej
osoby pôjde a kedy nie, bude musieť súd vždy hodnotiť tak podľa celkovej povahy, tak i podľa
jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu zvlášť. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch
plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere, hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku

konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho
kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia
znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnejmiere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť,
že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval

každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne
kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok
podľa § 13 ods. 2 OZ, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne
kritérium).Tedajetrebavylúčiťstav,kedybudúzarelevantnépovažovanévýlučnesubjektívnepsychické
reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne

odlišovať.

38. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa súd riadil dvomi taxatívne stanovenými
kritériami, a to závažnosťou ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobca
počas konania nepreukázal, že by došlo k zníženiu jeho dôstojnosti, resp. vážnosti v spoločnosti v
dôsledku akéhokoľvek konania žalovaného, taktiež nešpecifikoval výšku požadovaného odškodnenia,

a neodôvodnil ani primeranosť požadovaného odškodnenia. Žalobca tvrdil, že konanie žalovanej viedlo
k tomu, že žalobcovi bolo ,,de facto ale aj de jure“ zabránené zúčastniť sa ako občiansky kandidát v
prezidentských voľbách, na ktoré sa žalobca pripravoval od roku 2010, od kedy aktívne zviditeľňoval
problémy spoločnosti a spolu so synom natočili vyše 50 relácii ako presadiť priamu demokraciu na
Slovenskuzpozícieobčianskehoprezidenta.Uvedenýmkonanímbolopodľanázoružalobcuzasiahnuté

nielen do jeho súkromia a rodinného života ale aj do jeho politických práv, a preto požiadal o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Svoje tvrdenia však žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal.
Žalobcompožadovanánáhradanemajetkovejujmyvovýške30.000,-Eurjevovzťahukosobežalovanej
viac ako neprimeraná a neodôvodnená.

39. V širšej súvislosti súd poukazuje na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri zásahu do
osobnostných práv priznávanú ESĽP, kedy za nútenú sterilizáciu a porušenie čl. 3 Dohovoru (zákaz
mučenia) súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- eur (sťažnosť č. 29518/10); za
porušenie čl. 2 Dohovoru (právo na život), kde štát nesplnil záväzok zaistiť právo život, priznal súd
sťažovateľke ako matke dvoch detí, ktoré boli usmrtené násilníckym manželom, náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 25.000,- eur (sťažnosť č. 7510/04); za porušenie čl. 10 (sloboda prejavu) boli priznané
náhrady nemajetkovej ujmy príkladom vo výške 65.000,- Sk (sťažnosť č. XXXXX/XX), 1000,- eur
(sťažnosť č. XXXXX/XX), 6.000,- eur (sťažnosť č. 72208/01), 5.850,- eur (sťažnosť č. 11867/09), 5.850,-
eur (sťažnosť č. XXXXX/XX), 9.750,- eur (sťažnosť č. XXXXX/XX). Náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 100.000,- eur bola priznaná sťažovateľovi vo veci Al Nashiri proti Poľsku (sťažnosť č. XXXXX/

XX), ktorý bol v rámci spolupráce poľských orgánov so CIA držaný v tajnom detenčnom zariadení CIA
na území Poľska, v ktorom bol podrobený mučeniu, následne bol prevezený na vojenskú základňu
USA Guantanamo Bay, hoci existovalo predvídateľné a vážne riziko, že bude ďalej mučený, vystavený
neľudským a ponižujúcim materiálnym podmienkam a súdený vojenským tribunálom v konaní, v ktorom
môžu byť použité dôkazy získané mučením a v ktorom mu hrozí trest smrti, pričom ESĽP konštatoval

porušenie čl. 2, 3, 5, 6 ods. 1, čl. 8 a 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu č. 6 (právo na život, zákaz mučenia,
právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivý proces, právo na rešpektovanie súkromného a
rodinného života, zákazu trestu smrti, právo na účinný prostriedok nápravy).

40. Aj vo svetle týchto rozhodnutí nepovažoval súd požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch za primeranú, predstavujúcu opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal spôsobilosť žalovanej akýmkoľvek konaním vyvolať mu
nemajetkovú ujmu, nepreukázal existenciu a rozsah nemajetkovej ujmy a nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a údajnou ujmou žalobcu. V danom prípade súd ustálil,
že nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 OZ, ale šlo prezentáciu subjektívnych

pocitov žalobcu počas celého konania.

41. Súd zároveň na pojednávaní dňa 18.10.2018 rozhodol, že návrh žalobcu na prerušenie konania
zamieta. Žalobca dňa 18.10.2018 doručil súdu emailové podanie, súčasťou ktorého bol aj jeho návrh
na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru

Bratislava IV, č.v.s. K.-XXX/XVYS-U.-XXXX vo veci trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania
zločinu týrania blízkej osoby, ktorého sa mala dopustiť žalovaná a spol. Súd poukazuje na skutočnosť,
že prerušenie konania prichádza do úvahy iba vtedy, ak nastane prekážka postupu konania, ktorá je
v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Civilný sporový poriadok pritom jasne definuje avymedzuje dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Dôvod na ktorý odkazoval
žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania odvodzoval z ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP,
súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod žalobcu na prerušenie konania nemožno subsumovať pod
uvedené citované ustanovenie, nakoľko hoci bolo Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn.
1Pn/548/1/1104-9 zo dňa 11.09.2018 uložené vyšetrovateľovi OKP OR PZ Bratislava IV, aby vo veci
ďalej konal a rozhodol, predmetné konania nijako nesúvisí so žalobou žalobcu voči žalovanej na ochranu
jehoosobnosti.Trestnékonaniepodanéžalobcomdňa09.02.2018prepodozrenieznaplneniaskutkovej

podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) písm. b) Trestného
zákona je podľa názoru súdu, iba dôsledkom vzájomnej nevraživosti žalobcu k žalovanej. Súd ustálil,
že návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný a návrh zamietol.

42. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu v konaní, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú
také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05). Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienkustrany,ktorájunastolila,jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantné
argumenty účastníkov konania ( rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda pomer úspechu žalovanej k
žalobcovi predstavuje 100 %. Nakoľko si však žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd

jej ich nepriznal a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).