Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721200346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5721200346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., IČO:

35 709 332, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová,
advokátka so sídlom v Martine, Pavla Mudroňa 26, proti žalovanému: M. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N.
N. XXXX/A, O., právne zastúpený: AK GRUBER s.r.o., IČO: 51 243 814, so sídlom v Banskej Bystrici,
Janka Kráľa 3, o zaplatenie 2.874,14 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.299,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.299,31 € od 03.02.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.874,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.874,14 € od 03.02.2021 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 03.07.2014 uzatvoril s poistníkom Nobel Automotive
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 902 264, so sídlom v Dolnom Kubíne, poistnú zmluvu č. 2404157311, na základe

ktorej prijal do havarijného poistenia vozidlo Peugeot 308, EČV: W. XXX N., so začiatkom poistenia odo
dňa 03.07.2014. Dňa 09.02.2019 nastala v obci Lokca škodová udalosť, pri ktorej sa zo strechy domu
na adrese G. XXX/XX, U. zosunul sneh na predmet poistenia zaparkovaný vedľa domu, čím došlo k
jeho poškodeniu. Poškodený si náhradu škody uplatnil u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení
poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné
plnenie. Plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.874,14 € a následne dňa 25.02.2019 poukázané na bankový
účet určený poškodeným. Porušením právnej povinnosti je porušenie tzv. prevenčnej povinnosti, a to

povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom takýmto počínaním je aj starostlivosť
o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce vzniku škody pri zosuve snehu zo strechy budovy. Zo
strany žalovaného ako vlastníka domu, zo strechy ktorého sa zosunul sneh na predmet poistenia, došlo
kporušeniuuvedenejpovinnosti,pretože,akbysižalovanýpočínaltak,akomustanovujezákonanános
snehu by odstránil včas, tak by škoda nevznikla. Žalobca adresoval žalovanému výzvu, ktorá mu bola
doručená dňa 15.03.2019. Žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie s odôvodnením, že suma poistného
plnenianebolaadekvátnarozsahuvykonanýchservisnýchprácataktiežveku,stavu,predmetupoistenia

v čase škodovej udalosti. Žalovaný však nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzoval.
Zároveň si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa podania žaloby na súd.2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom strán sporu a svedkov
zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Dňa 03.07.2014 uzatvoril žalobca s poistníkom Nobel Automotive Slovakia, s.r.o., IČO: 35 902 264, so
sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie 625/12, poistnú zmluvu o havarijnom poistení, predmetom ktorého
bolo poistenie vozidla značky Peugeot 308 SW, šedá metalíza, rok výroby 2014.

4. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva, že ohliadka bola vykonaná dňa 13.02.2019 s tým, že bol

stanovený rozsah prác. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva rozsah spôsobenej škody.

5. Faktúrou č. 21950281 obchodná spoločnosť Final - CD, s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Škultétyho
437/18, IČO: 31 432 484, vystavila odberateľovi spoločnosti Nobel Automotive Slovakia, s.r.o. faktúru
za opravu motorového vozidla v celkovej výške 3.865,85 € s DPH, 3.221,54 € bez DPH.

6. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090233706 žalobca oznámil poškodenému,
že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie vo výške 2.874,14 € bez DPH s tým, že
nepriznal položky za odťah vozidla vo výške 182,40 € a spoluúčasť vo výške 165 €. Šetrenie poistnej
udalosti bolo ukončené dňa 22.02.2019 a poistné plnenie vo výške 2.874,14 € bude poukázané na číslo
účtu servisu.

7. Z potvrdenia o vykonaní transakcie mal súd preukázané, že žalobca uhradil poistné plnenie vo výške
2.874,14 € dňa 25.02.2019 na účet IBAN v zmysle vystavenej faktúry.

8. Listom zo dňa 06.03.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške

2.874,14 € v lehote najneskôr do 05.04.2019. Výzva bola žalovanému doručená dňa 15.03.2019.

9. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom dňa 09.03.2021, č.
k. 6C/3/2021-34, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

10. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas podaný odpor. Uviedol, že nárok žalobcu
považuje za nedôvodný. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov k protiprávnemu
konaniu. Poškodený sa správal vzhľadom na miestne a časové súvislosti neobozretne. Poškodený
nesplnil svoju prevenčnú zakročovaciu povinnosť, čím sa dopustil porušenia svojich zákonných
povinností. Žalovaný sa nedopustil zavineného protiprávneho konania. Nehnuteľnosť nadobudol do

svojho výlučného vlastníctva v roku 2012 v rámci dedičského konania po úmrtí matky. Následne
bol rodinný dom neobývaný, nakoľko žalovaný svojho otca vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav
presťahoval k sebe do mesta Martin, čo je cca 70 km od miesta škodovej udalosti. Predmetný
rodinný dom bol neobývaný aj v čase poistnej udalosti. Žalovaný následne odpredal predmetnú
nehnuteľnosť v roku 2019. Vklad bol povolený dňa 03.06.2019 súčasným vlastníkom. Žalovaný

podľa potreby navštevoval predmetnú nehnuteľnosť a riadne vykonával jej údržbu a náležite sa o
ňu staral. Po vzniku udalosti zistil, že v krátkom časovom úseku pred vznikom udalosti napadlo v
danej lokalite väčšie množstvo snehu, v dôsledku čoho sa vrstva snehu nachádzala aj na streche
nehnuteľnosti. O tejto okolnosti nemal žalovaný v čase vzniku škodovej udalosti žiadnu vedomosť.
Taktiež vlastníci nehnuteľnosti, na ktorej bolo odparkované poškodené motorové vozidlo ho o tejto

okolnosti neinformovali. Žalovaný nemal objektívne možnosť zabrániť škode tak, že by odstránil
vrstvu snehu na streche. Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať splnenie všeobecnej
prevenčnej povinnosti. Ku vzniku škody došlo v dôsledku náhlej prírodnej udalosti, kedy napadlo väčšie
množstvo snehu v krátkom časovom úseku. Žalovaný sa tak nemohol dopustiť akéhokoľvek zavineného
protiprávneho konania a nemohlo dôjsť ani k naplneniu základných predpokladov pre uplatnenie nároku

na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Zodpovednosť žalovaného za škodu teda nie je daná. Ďalej uviedol, že rodinný dom žalovaného bol
postavený v roku 1934. Susedná nehnuteľnosť bola postavená v 70-tich rokoch minulého storočia,
pričom stavebníci akceptovali skutkový stav týkajúci sa umiestnenia nehnuteľnosti žalovaného. Vo dvore

nehnuteľnosti malo byť v čase vzniku škodovej udalosti zaparkované poškodené motorové vozidlo, ktoré
podľa vedomosti žalovaného používa dcéra vlastníkov rodinného domu súpisného čísla 194, B. G..
Motorové vozidlo na danom mieste parkovala v čase, kedy sneh na streche domu nebol. Inak parkovala
na ulici pred domom. Napriek zrejmému množstvu snehu na streche však bolo vozidlo odparkované tak,že mohlo dôjsť k poškodeniu v dôsledku zosuvu. Preto žalovaný tvrdí, že poškodený, resp. osoba, ktorá
s jeho súhlasom používala motorové vozidlo, porušila svoju prevenčnú povinnosť. Prevenčná povinnosť
sa vzťahuje nielen na potenciálneho škodcu, ale na každého. Poukázal na ust. § 417 OZ, podľa ktorého

je daná možnosť (nie povinnosť) tomu, kto je ohrozený bezprostredne hroziacim oprávneným zásahom
do práva, primeraným spôsobom zásah odvrátiť. Každý teda i ten komu vznik škody hrozí je povinný
zakročiť proti hroziacej škode. Preto žalovaný tvrdí, že poškodený, resp. osoba, ktorá so súhlasom
poškodeného používala predmetné motorové vozidlo, porušila svoju právnu povinnosť. Táto osoba a
taktiež jej príbuzní, vlastníci rodinného domu, museli vedieť o skutočnosti, že na streche rodinného domu

sa nachádza vrstva snehu a hrozí je zosunutie. Nesplnili si svoju všeobecnú prevenčnú a zakročovaciu
povinnosť, ktoré by mohli jednoduchým spôsobom naplniť tým, že by vôbec nedošlo k zaparkovaniu
motorového vozidla na danom mieste alebo by v rámci zakročovacej povinnosti sami odstránili vrstvu
snehu, resp. by informovali žalovaného o skutkovom stave, pričom žalovaný by obratom zabezpečil
odstránenie rizika vzniku škody osobne alebo poverením inej osoby.

11. Elektronickým podaním zo dňa 29.04.2021 sa žalobca vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že
skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej strechy sa sneh zosunul na vozidlo Peugeot, bol
v inkriminovanom čase žalovaný, je nespochybniteľná. Potvrdil to aj samotný žalovaný vo svojom
vyjadrení. Povinnosť vlastníka nehnuteľnosti je užívať a spravovať nehnuteľnosť tak, aby jej stav
nespôsobil škodu inému, t. j. vlastník je povinný dbať o to, aby na jeho nehnuteľnosti boli vykonané

opatrenia zamedzujúce, znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách. Pokiaľ
mu škoda hrozí, vlastník musí urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Poukázal na údaje získané priamo
z aplikácie Slovenského hydrometerologického ústavu, z ktorých vyplýva, že na území obce Lokca
evidentne snežilo dňa 28.01.2019 a následne v období od 02.02.2019 do 04.02.2019. Poistná udalosť
nastala dňa 09.02.2019. Z uvedeného je zrejmé, že uplynulo 5 dní medzi posledným dňom výdatného

sneženia a dňom vzniku škody. Obdobie 5 dní je dostatočne dlhý čas na to, aby sa žalovaný osobne
dostavil na miesto vzdialené cca 70 km od svojho bydliska a sám odpratal sneh zo strechy budovy vo
svojom vlastníctve. Očistenie strechy mohol zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby. Nemožno tak
súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k vzniku škody došlo v dôsledku náhlej prírodnej udalosti. Žalovaný je
navyše osoba znalá počasia obvyklého pre daný región v zimnom období. Žalovaný nesie zodpovednosť

za vznik škody na predmetnom vozidle. Poškodený, resp. osoba oprávnená užívať vozidlo Peugeot
neporušila dopravný ani iný právny predpis. Vozidlo bolo zaparkované na mieste určenom na parkovanie
na pozemku patriacom rodinným príslušníkom poškodenej.

12. Elektronickým podaním zo dňa 26.05.2021 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zotrval

na svojej doterajšej argumentácii uvedenej v odpore. Žalovaný pracovne pôsobí v Bratislave ako
zamestnanec a tam má zabezpečené bývanie a v Bratislave sa počas pracovných dní v týždni pravidelne
zdržiava a zdržiaval. Často sa zdržiava služobne v zahraničí. Nakoľko deň 09.02.2019, kedy nastala
škodová udalosť, pripadá na sobotu, je zrejmé, že žalobca sa 5 dní predtým zdržiaval v Bratislave. Preto
neobstojí tvrdenie, že sa mohol dostaviť na miesto vzdialené 70 km od svojho bydliska a odpratať sneh.

Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu. Poškodená sa správala obozretne a starostlivo, keď v snahe
ochrániť majetok svojho zamestnávateľa zaparkovala vo dvore s uzamykateľnou bránou.

13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla,
že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nevykonal vôbec žiadne relevantné opatrenia na zabránenie

vzniku škody, konkrétne zosuvu snehu z jeho strechy. Podľa jeho vlastnej výpovede sneh sa nikdy
neodpratával, čo potvrdili aj svedkovia. Žalovaný dokonca uviedol, že v zime navštevoval nehnuteľnosť
len veľmi zriedkavo. Nemal namontované ani snehové zábrany. Nepovažoval dokonca za potrebné ani
sledovať poveternostnú situáciu v danej oblasti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj konkrétne
usporiadanie pozemku a stavby v teréne. Keď stavba žalovaného leží priamo na hranici pozemku a

v tesnom susedstve dvora poškodených a príjazdovej cesty do vnútra dvora. Teda žalovaný musel
nepochybne vedieť, že prípadný zosun snehu vždy dopadne na susediacu nehnuteľnosť a môže tam
spôsobiť škodu, či už na vozidle alebo osobám, ktoré by sa tam zdržiavali v danom momente alebo
na veciach, ktoré by si tam vlastníci pozemku umiestnili. Taký prenos povinnosti na poškodeného ako
predkladá žalovaný v konaní je neprijateľný. Keď žalovaný sa spoliehal na to, že vlastníci susedného

pozemku v rámci prevenčnej povinnosti nebudú užívať vlastný pozemok, prípadne tento budú užívať
len v nejakom obmedzenom režime, prípadne, že si situáciu so snehom budú sami riešiť vo vlastnej
réžii, odpratím snehu. Rovnako to tak nie možné ani prihliadnuť na to, že sú to poškodení, ktorí
boli povinní hlásiť žalovanému potrebu odpratania snehu v mesiaci február na hornej Orave, keď vtejto situácii v súčasnosti sú dostupné prostriedky, kedy môže sám žalovaný ako zodpovedný vlastník
sledovať vývoj poveternostnej situácie. Ak by sa takejto obrane žalovaného a takémuto prístupu
vlastníka priznala relevancia, došlo by k negácii akýchkoľvek zákonných povinností žalovaného ako

vlastníka nehnuteľnosti zamedziť, aby spôsobil škodu činnosťou vlastnej nehnuteľnosti alebo vzniknutej
na vlastnej nehnuteľnosti. Poškodení užívali pozemok bežným obvyklým spôsobom a nie je možné ani
vo všeobecnosti objektívne obmedzovať akéhokoľvek vlastníka a vyžadovať od neho, aby priebežne
počas zimy bol obmedzený v užívaní vlastnej nehnuteľnosti a takýmto spôsobom sa vlastne podriaďovať
neplneniu si povinnosti zo strany vlastníka susedného pozemku.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach. Uviedol, že nastali
okolnosti, ktoré vylučujú, aby súd mohol vyhodnotiť žalobu ako dôvodnú. Od žalovaného nebolo možné
spravodlivo požadovať, aby splnil všetky svoje povinnosti v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 415.
Jednalo sa o súhrn okolností, ktoré jednak vyplývali z toho, že žalovaný nebýval, resp. pravidelne
neužíval predmetnú nehnuteľnosť. Jednak sa jednalo o okolnosť, že žalovaný v danom čase sa

často zdržiaval v zahraničí z hľadiska služobných povinností a jednak, že v období predchádzajúcom
škodovej udalosti došlo k zrážkam snehovým, čo v podstate potvrdila aj strana žalobcu, kde za obdobie
posledných piatich dní malo byť intenzívne sneženie, v dôsledku ktorého sa vlastne vytvorila určitá
vrstva snehu na streche rodinného domu žalovaného. Z toho dôvodu uvedené okolnosti vyhodnocuje
ako do istej miery zásah vyššej moci a teda ako objektívnu okolnosť, ktorá znemožnila, resp. neumožnila

žalovanému riešiť akýmkoľvek spôsobom, a to i hypoteticky otázku odstránenia nebezpečenstva vzniku
škody. I keď si žalovaný uvedomuje okolnosti, že došlo k spôsobeniu škody, sama svedkyňa vyslovila, že
došlo k vzniku škody aj v dôsledku toho, že sa pozabudla, zaparkovala motorové vozidlo. Neuvedomila
si. Došlo k zanedbaniu prevenčnej povinnosti a došlo aj k zanedbaniu zakročovacej povinnosti podľa
§ 417 ods. 1 Obč. zákonníka.

15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť zdedil v roku 2012 po svojej matke. Otec bol
umiestnený trvale v Domove sociálnych služieb v roku 2015. Nehnuteľnosť bola prevedená už v roku
2019. Bolo to niekedy v priebehu leta, v júni. Na nehnuteľnosť chodil sporadicky, príležitostne, raz za
mesiac, raz za dva mesiace. Pracuje aj v zahraničí. Chodil len pozrieť a udržiavať nehnuteľnosť. V

zimných mesiacoch tam chodil ešte zriedkavejšie. Nikdy sneh nezhadzovali zo strechy ani za života
rodičov. G. si postavili dom až po nich. Tam, kde sa zosunul sneh je ich dvor. Nikdy tam nenechávali
auto. Vždy, keď napadol sneh, auto nechávali von. Ani raz neprišli žiadať, aby odpratali sneh zo strechy.
Vedeli túto skutočnosť dlhodobo. Sneh aj v minulosti padal tak, ako v čase nehody, opakovane v
zimných mesiacoch. Nie je mu uložená povinnosť, aby označil na budove, že zo strechy padá sneh.

Miesto, kde došlo k zosuvu, susedia využívajú ako hlavnú bránu do dvora. Nikdy sa nestalo, že by
sneh spadol na peší chodník, ktorý je využívaný. Sklon strechy to neumožňuje. Nemohlo k tomu
dôjsť. Nevie uviesť, aký má strecha sklon. Snehové zábrany tam nie sú. Informáciu o poveternostných
podmienkach nepotreboval. Dom je umiestnený na hranici pozemku. Presah strechy okapom kopíruje
hranicu pozemkov.

16.SvedkyňaB.G.vypovedala,žežalovanéhopoználenakosuseda.Bývavrodičovskomdome.Včase
nehody bola na nákupe. Vrátila sa z nákupu. Auto zaparkovala. Zobrala nákup. Auto bolo odparkované
na mieste 3-4 hodiny. Počula veľkú ranu. Pozrela von a zistila, že vznikla škoda na aute. Bolo rozbité
predné sklo a preliačiny. Zo susedovej strechy spadol sneh. Keďže to bolo auto firemné, oznámila to

na firmu a následne na poisťovňu. Auto parkovala v dvore. Po väčšine v zimných mesiacoch parkovala
auto mimo. Vždy hrozilo, že spadne zo strechy sneh, keďže pravidelne sa tak dialo. Kvôli nákupu, keďže
robilaväčšínákup,zaparkovalabližšie.Chcelaautoodparkovať,alekeďžebolasobota,natopozabudla.
Robila iné veci v dome. Väčšinou auto parkuje pred domom na pozemku. V tom období bola zima,
kedy bolo veľa snehu. Sneh na susedovej streche bol dlhodobo, ako keby sa už roztápal, padal dole.

Na streche nie sú lapače, preto tam sneh padal pravidelne. Ak spadol zo strechy sneh, upratal to otec
alebo ona, ak sa chceli dostať do dvora. Zo strechy nikto nepratal sneh. Dlhodobo tam už nikto nebýva.
Nikdy neupozorňovala žalovaného alebo jeho rodičov na to, aby odpratali sneh zo strechy. V minulosti z
dôvodu pádu strechy nevznikla žiadna škoda. Bola si vedomá, že sneh zo strechy padá, len v tom čase
nehody na to pozabudla. Časť dvora, kde bolo auto zaparkované, v zime využívajú len na vykladanie

nákupu. V lete ju využívajú bežne na prístup do dvora autom. Aj v zime, ak je to nevyhnutné. Je tomu
prispôsobený aj terén. Šírka medzi peším chodníkom a stavbou susedovho domu je asi 2 - 2,5 m.17. Svedkyňa C. G.Á. vypovedala, že žalovaného pozná ako suseda. Bývali tam jeho rodičia. Bližší
vzťah nemajú. V tom období bola zima s množstvom snehu. Auto predtým nemali, až keď dcéra mala
auto, tam zaparkovala. Sneh zo strechy padal. V prípade, ak bolo veľa snehu a zasvietilo slnko sa uvoľnil

a padol. Na streche neboli zábrany. Stávalo sa to opakovane. Vždy padol na dvor. Potom to manžel
vyvážal. Zo strechy nikdy sneh susedia nepratali. Občas pomohol otec pána C. vyniesť padnutý sneh.
Ak prišla návšteva v zimnom období auto si nechávali pred domom pri takej bránke. Do dvora autom
nevstupovali. Dom si postavili v 1979. Bola si vedomá, že sneh zo strechy padá. Upozorňovali aj rodičov
pána C.. Boli však starší a nebrali to do úvahy. Predtým bol však na streche eternit. Potom si dali plech

a z neho to ľahšie kĺzalo.

18. Svedok M. G. vypovedal, že v tom čase pozeral televízor. Zrazu niečo buchlo. Pozrel von a videl to.
Každú zimu sneh musel vyvážať z dvora, keďže sa to pravidelne opakovalo podľa toho, koľko nasnežilo.
Predtým sa na streche nachádzala cementová škridla. Otec žalovaného Ignác dal na strechu plech.
Upozorňoval ho, aby tam dal lapače aj rínu. Povedal, že mu netreba, avšak do svojej záhrady, z jeho

strany, si dal aj lapače a rínu. Nikdy nespratali sneh zo strechy, ani mu nepomohli, keď sneh vyvážal
z dvora. Keď potreboval vojsť do dvora s traktorom, musel to odpratať. Ak prišla návšteva, parkovala
pred domom.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 415 OZ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods. 1 OZ Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 441 OZ Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 813 ods. 1 OZ Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
Podľa § 127 ods. 1 OZ Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. mal preukázanú jej dôvodnosť. Súdu bolo
nesporne preukázané, že žalobca uzatvoril s poškodeným, obchodnou spoločnosťou Nobel Automotive
Slovakia, s.r.o. poistnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla Peugeot 308, EČV: W. XXX

N.. Ďalej bolo súdu nesporne preukázané, že dňa 09.02.2019 nastala škodová udalosť tak, že zo
strechy rodinného domu (v tom čase) vo vlastníctve žalovaného sa zošmykol sneh a spadol na poistené
motorové vozidlo, ktoré bolo zaparkované na pozemku vo dvore susediaceho rodinného domu. Celkové
náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 3.865,85 € s DPH, 3.221,54 € bez DPH. Žalobca
z havarijného poistenia zaplatil poškodenému dňa 25.02.2019 sumu 2.874,14 €. Žalobca po prešetrení

poistnej udalosti nepriznal poškodenému sumu 347,40 € predstavujúcu spoluúčasť poškodeného vo
výške 165 € a poplatok za odťah vozidla vo výške 182,40 €. Vyplatením poistného plnenia prešlo právo
na poskytnuté plnenie v súlade s ust. § 813 ods. 1 OZ na žalobcu vo výške 2.874,14 €. Postihový
nárok poisťovne podľa 813 OZ má charakter nároku na náhradu škody. Dôvodom prečo na poisťovňuprechádza právo, ktoré má poistený voči inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou je
postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v prípadoch, keď poistený dostal náhradu od poisťovne.
Ide o zákonný prechod práva. K prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa podľa

§ 813 OZ dôjde v momente, keď poisťovateľ uspokojí právo poisteného na základe poistnej zmluvy a
právo na náhradu škody prechádza na poisťovňu len do výšky, do ktorej poskytla plnenie. Žalovaný
vznik škody ani jej výšku nerozporoval.

21. Súd sa ďalej zaoberal zodpovednosťou žalovaného za spôsobenú škodu. Ust. § 415 OZ zakotvuje

všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere).
Predmetné ustanovenie ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak,
aby nezapríčinil vznik škody. Ak sa určitým konaním alebo nekonaním zasiahlo do objektov chránených
podľa § 415 OZ, v dôsledku čoho bola spôsobená škoda, je nevyhnutné zistiť, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám. Ak ten, kto má prevenčnú povinnosť, si tak nepočínal,
porušil povinnosť uloženú mu v § 415 OZ a z porušenia povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu.

Porušenie preventívnej povinnosti je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa
nedokáže porušenie povinnosti podľa iného ustanovenia právneho predpisu.

22. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú /1/ porušenie právnej povinnosti, /2/
existencia škody a /3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súdu boli

preukázané všetky tieto predpoklady na strane žalovaného. Žalovaný ako vlastník rodinného domu, z
ktorého strechy padol sneh, porušil všeobecnú preventívnu povinnosť, súdu bola nesporne preukázaná
aj existencia škody a jej výška a v neposlednom rade aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, ktorú zapríčinil pád snehu. Žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť. Nekonal
tak, aby zabránil vzniku škody, resp. neurobil opatrenia smerujúce k zabráneniu zosunutiu strechy na

vozidlo. Ak si niekto nepočína s všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne
a postihuje ho za to občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Medzi subjekty, ktoré majú povinnosť
dodržiavať generálnu prevenčnú povinnosť patrí aj vlastník nehnuteľnosti. Povinnosť počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať
svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému. Teda dbať na to, aby na jeho majetku boli

vykonané opatrenia zamedzujúce alebo aspoň znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a
iných hodnotách, a ak už škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Vlastníctvo zaväzuje.

23. Vyhodnotiac procesnú obranu žalovaného, súd túto považuje v prevažnej miere za účelovú.
Prenášať zodpovednosť za škodu na poškodeného, resp. osobu, ktorej poškodený zveril svoje osobné

motorové vozidlo, nemôže zbaviť žalovaného zodpovednosti za vznik škody. Poškodené motorové
vozidlo bolo zaparkované vo dvore rodinného domu, ktoré primárne aj slúži na prístup k susediacemu
rodinnému domu. Žalovaný si bol vedomý, že sneh opakovane v zimnom období zo strechy padá na
miesto, kde dopadol aj v čase škodovej udalosti. Aj napriek tomu ako vlastník nehnuteľnosti nekonal tak,
abyopakovanýmpádomsnehuzabránil.Skutočnosť,žesnehzostrechypadalvpodstatecelúexistenciu

stavby rodinného domu, prinajmenšom od výmeny strešnej krytiny, ho nezbavuje zodpovednosti ako
vlastníka. Žalovaný nenamontoval na strechu protisnehové zábrany, nepoveril fyzickú alebo právnickú
osobu odprataním snehu. Susedov ani nepožiadal oznámiť mu riziko pádu snehu zo strechy. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že sa jednalo o dlhodobý jav v zimnom období. Práve preto mal žalovaný konať
tak, aby sa tento jav neopakoval a do budúcna sa vyhlo prípadným škodám. Argumentácia žalovaného

spočívajúca, že k zosuvu snehu došlo následkom vyššej moci neobstojí, pretože sneženie v zimnom
období je bežným opakujúcim sa javom, najmä v severnom regióne Slovenska. Žalovaný pochádzal z
uvedeného regiónu, keďže túto nehnuteľnosť zdedil po svojej matke, preto si bol vedomý snehových
zrážok v zimnom období. Žalovaný neurobil vhodné a dostatočné opatrenia, ktorými by mohol zabrániť
vzniku škody zosunom snehu zo strechy. Prijať argumentáciu žalovaného by znamenalo, že konaním,

resp. nesplnením si svojej prevenčnej povinnosti sú vlastníci susediacich nehnuteľností bezdôvodne
obmedzení v užívaní svojho vlastníckeho práva v zimnom období, keďže vždy hrozí riziko zosuvu, nielen
na majetok, ale aj osoby, ktoré môžu byť s následkom škody na zdraví alebo aj na živote. Ad absurdum
by to znamenalo, že ani vlastník závadnej stavby ohrozujúcej majetok, život alebo zdravie osôb by nebol
zodpovedný za škodu spôsobenú takouto stavbou (napr. pádom krytiny, tehly a pod.) s tvrdením, že je

zrejmé, že stavba je v dezolátnom stave a všetci to vidia, resp., že nemohol zabrániť škode, nakoľko
sa jednalo o zásah vyššej moci, o ktorom nemohol mať vedomosť alebo poškodený mal sám zakročiť
proti hroziacej škode a hrozbu odstrániť?.24. V súvislosti s procesnou obranou žalovaného súd skúmal i to, či škoda vznikla výlučne porušením
všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného alebo aj zavinením inej osoby. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného hoci aj v podobe porušenie prevenčnej

povinnosti zaťažuje škodcu. Keďže ust. § 441 OZ je svojou povahou právnou úpravou s relatívne
neurčitou hypotézou, samotné určenie miery zavinenia na vzniknutej škode je závislé od posúdenia
súdom. Pri úvahách o pomernej zodpovednosti za škodu je vždy potrebné vychádzať zo zásady,
že za škodu v plnej výške zodpovedá škodca. Zhodnotiac vykonané dokazovanie, najmä výpovede
svedkov, súd dospel k záveru, že B. G., ktorej bolo zverené poškodené motorové vozidlo, taktiež

porušila svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko služobné osobné motorové
vozidlo zaparkovala na mieste, o ktorom mala vedomosť, že v zimnom období tam padá sneh a
hrozí škoda na majetku. V deň škodovej udalosti však vplyvom iných okolností opomenula auto
preparkovať. Z jej výpovede vyplýva, že v zimnom období parkovala svoje vozidlo pred domom, aby
sa vyhla prípadnej škode. Podľa názoru súdu sa nesprávala dostatočne obozretne aj s ohľadom na
aktuálne snehové podmienky. Preto je súd toho názoru, že je povinná znášať škodu pomerne, a to v

rozsahu 20 %. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie
vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zváženie všetkých skutočností, ktoré
prispeli k spôsobeniu škody. Pri určení výšky spoluzavinenia súd zvažoval všetky príčiny, ktoré viedli
ku škode. Poškodená poznala dôvody, pre ktoré nemohla parkovať na danom mieste. Napriek tomu
opomenúc danú skutočnosť auto nechala odparkované na danom mieste. Takéto konanie poškodenej

však nemôže úplne zbaviť zodpovednosti žalovaného, pretože primárnou príčinou vzniku škody bolo
konanie/nekonaniežalovaného.Akbysižalovanýriadneplnilsvojepovinnosti apostaralsaoodpratanie
snehu zo strechy, prípadne nainštaloval snehové zábrany nebol by tento sneh padol na vozidlo. Svojim
správaním žalovaný vo svojej podstate bránil vlastníkom susediacej nehnuteľnosti užívať svoj majetok
v plnom rozsahu, preto by bolo priznať spoluzavinenie vo väčšom rozsahu neprimerané a v rozpore s

princípom spravodlivosti. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

25. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej istiny,
a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s
úhradoudlhu.Žalobcavyzvalžalovanéhonaúhraduregresnéhonárokulistomzodňa06.03.2019,avšak

bezúspešne. Výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomerný nárok na náhradu
trov konania. Úspech žalobcu v konaní bol 80 % a jeho neúspech 20 %. Čistý úspech žalobcu
predstavuje 60 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.