Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/107/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3020200260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: H. s.r.o., so sídlom V. X, XXX XX V., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. júna 2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 25.08.2020 domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2020 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca
dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a podľa zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)
žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 143.614,50 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2013, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 159.292,70 Eur na
sumu 15.678,20 Eur. Daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených
spoločnosťou P.., predmetom ktorých bolo dodanie kryštálového cukru.

2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý daňové orgány vzali za základ svojich rozhodnutí, je
v rozpore s administratívnymi spismi a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

3. V úvodnom žalobnom bode namietol žalobca nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako

dôkaznéhoprostriedkuavpríčinnejsúvislostistýmnezákonnosťcelejdaňovejkontroly.Daňovákontrola
bola celkovo vykonávaná 863 dní, pričom prerušená bola celkom 508 dní. Poukázal na Nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty, v ktorom je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3mesiace. Taktiež poukázal na Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci
v oblasti daní, v ktorej je určená maximálna lehota 6 mesiacov na poskytnutie požadovaných informácií.
Preto prerušenie daňovej kontroly trvajúce viac ako 3 mesiace, resp. viac ako 6 mesiacov, nie je možné

podľa žalobcu akceptovať a nie je možné naň prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť zákonom predpokladaný
právny účinok, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Keďže podľa žalobcu došlo
k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená, sa
zákonná 1-ročná lehota na skončenie daňovej kontroly nepredĺžila. Vzhľadom na uvedenú úvahu bola
daňová kontrola u žalobcu realizovaná výrazne nad zákonom povolenú lehotu 1 roka a teda bola

vykonaná nezákonne. Protokol z takejto daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok je postihnutý vadou
nezákonnosti a nie je možné ho v daňovom konaní použiť ako dôkaz. Žalobca svoje úvahy doplnil
citáciou rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. I. ÚS 688/2014,
akoajrozsudkovNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžfk/18/2017asp.zn.10Sžfk/46/2018.

4. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce vyslovil závery o tom, že žalobca

vraj mohol mať vedomosť, že sa zúčastňuje obchodov poznačených údajným podvodným konaním vo
vzťahu k DPH, avšak toto svoje tvrdenie žalovaný nepreukázal. Žalovaný okrem toho svoje tvrdenia a
závery neodôvodnil v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ.

5. Žalobca namietol, že z výsluchu svedka M. V. zo dňa 04.04.2019 vyvstala objektívna potreba vypočuť

ako svedkov aj S. U. a Y. M. za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Daňové orgány však
výsluch týchto svedkov nerealizovali. Keďže M. V. sa dňa 04.04.2019 vyjadroval zásadne odlišne ako
vo svojich skorších výpovediach, sú vyjadrenia tohto svedka zmätočné a ako dôkaz nepoužiteľné.

6. Žalobca namietol, že odpovede zahraničných finančných orgánov na MVI dožiadania nie sú natoľko

konkrétne, aby sa z ich zistení dala vyvodiť jednoznačná negácia obchodov realizovaných s kryštálovým
cukrom v rámci daňovými orgánmi identifikovaného reťazca subjektov. Deklarované obchody týmito
zisteniami síce nie sú potvrdené, rozhodne však nedochádza ani k ich popretiu.

7. Žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí

poukazujú na rozdielnosti v nákupných cenách cukru. Ak aj dochádzalo k predaju cukru za menšiu cenu,
ako bol nakúpený, tak tomu tak mohlo byť jedine na inom článku obchodného reťazca, ako na tom, kde
sa nachádzal žalobca. O uvedenom žalobca nevedel ani nemal ako vedieť a rozhodne mu to nemôže
byť pripísané na ťarchu. Žalobca nemohol vedieť, za aké ceny nakupovali a predávali kryštálový cukor
jeho dodávatelia a odberatelia, subdodávatelia a následní odberatelia.

8. Žalobca postupu daňových orgánov tiež vytkol, že nebrali pri rozhodovaní do úvahy dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu, ako napr. svedecké výpovede (vrátane výsluchov šoférov), potvrdenie z NDS,
fotografie, odpoveď na MVI dožiadanie na NO N. S. LTD., a pod. Správca dane nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, pričom dôkazy vyhodnocoval účelovo v neprospech žalobcu ako kontrolovanému

daňovému subjektu. Jednotliví svedkovia, prepravcovia, majiteľ skladu, ale i dožadovaný odberateľ NO
N. S. N.. potvrdili, že preverované obchody sa realizovali tak, ako boli deklarované, že tovar existoval,
že bol skladovaný na deklarovanom mieste a že bol intrakomunitárne dodaný do iného členského štátu
- Maďarska. Správca dane i žalovaný FR SR však nesprávne vyhodnotili dôkazy a skutkovú situáciu,
keď tvrdia, že cukor neexistoval a že preverované obchody sa neuskutočnili.

9. K nesplneniu si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k činnosti v oblasti obchodovania s potravinami
žalobca pripustil daňovými orgánmi identifikované pochybenie. Takéto pochybenie však zákon spája
s príslušnou administratívnou sankciou. Uvedená skutočnosť nemôže byť žalobcovi na ťarchu v tom
zmysle, že by mala odôvodňovať nepriznanie nároku na odpočet DPH.

10. Žalobca ďalej namietol porušenie práva byť prítomný pri výsluchoch M. V., R. R., Y. L., K.. M. A.,
Z. H. a ďalších osôb.

11. Ostatnú časť správnej žaloby venoval žalobca najmä citácii judikatúry rôznych súdnych inštancií k

otázke dokazovania a dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho presúvania medzi kontrolovaným
daňovým subjektom a správcom dane, ako aj k otázke možnosti nepriznania nároku na odpočet DPH v
situácii, keď preverované transakcie sú postihnuté podvodným alebo zneužívajúcim konaním.12. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. K námietke smerujúcej voči
protokolu z daňovej kontroly ako nezákonne získanému dôkazu pre prekročenie zákonnej lehoty

určenej na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa 21.10.2013,
prerušená bola od 15.08.2014 v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č.
904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty (žiadosti o MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX,

č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX), do 10.11.2015 a od 20.11.2015
do 13.01.2016 (žiadosť o MVI č. XXXXXXX/XXXX/Mac). Kontrola bola ukončená dňa 01.03.2016
doručením protokolu. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola trvala 356 dní, čiže bola dodržaná zákonná ročná lehota. V
rámcidaňovejkontrolyzazdaňovacieobdobiejúl2013bolopotrebnézískaťinformáciezdaňovýchspráv
viacerých členských štátov EÚ (boli zaslané žiadosti o MVI do Maďarska, Veľkej Británie, Nemecka,

Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného
dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto nariadenia o spolupráci,
nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti.
Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal
v stanovenej lehote (e-maily zo dňa 26.02.2015, 25.09.2015 a 12.10.2015) alebo reklamácie odpovedí

na MVI (e-maily zo dňa 07.04.2015, 08.04.2015, 02.06.2015, 08.06.2015, 23.06.2015 a 28.10.2015 a
10.11.2015).

13. K námietke, že správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o údajnom zneužití práva na odpočet
DPH, žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru, na vec

nedopadá judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe. Na základe
výpovede M. V. zo dňa 04.04.2019 a ďalších skutočností uvedených v odvolaní napadnutom rozhodnutí,
správca dane aj v mesiaci júl 2013 spochybnil existenciu tovaru.

14. K žalobnej námietke týkajúcej sa svedeckej výpovede M. V. zo dňa 04.04.2019 žalovaný uviedol, že

M. V. sa do zápisnice vyjadril, že jeho výpovede v roku 2014 o reálnom nákupe a predaji kryštálového
cukru ako aj o všetkých ostatných skutočnostiach boli ovplyvnené K.. A., konateľom spoločnosti P. s.r.o.
Uviedol, že on tovar u spoločnosti F. N. V. J. neobjednával ani s nikým z tejto spoločnosti neprišiel do
kontaktu, že tovar nikdy nevidel, že tovar bol pravdepodobne fiktívny, že nevie, či spoločnosť L.-SK
s.r.o. reálne vykonávala obchodnú činnosť, on ako konateľ iba podpísal faktúry, ktoré mu boli predložené

osobami S. U. a Y. M. a vyberal peniaze z účtu. K námietke žalobcu, že nakoľko výpoveď M. V. zo
dňa 04.04.2019 je odlišná oproti predchádzajúcim výpovediam, ktoré sú v prospech žalobcu a obsahujú
množstvo podrobností o preverovaných prípadoch, nemožno ju použiť ako dôkaz, žalovaný vo vyjadrení
k správnej žalobe uviedol, že miestne príslušný správca dane spísal s konateľom spoločnosti L.-SK
s.r.o. M. V. dňa 02.04.2014 Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Krá, z ktorej

vyplýva, že konateľ nepredložil žiadne doklady, nakoľko podľa jeho vyjadrenia koncom februára 2014
bola vykonaná zmena a konateľom a spoločníkom spoločnosti by mal byť C. Y. z obce H. a na základe
odovzdávacieho protokolu boli všetky účtovné a iné doklady odovzdané novému konateľovi. M. V. vtedy
uviedol, že účtovníctvo spoločnosti L.-SK s.r.o. vykonávala E. V., ktorá bývala prítomná pri preberaní
tovaru na adrese H. cesta 8, W. A.. Tovar, ktorý kúpila spoločnosť L.-SK s.r.o., bol od dodávateľa priamo

prevezený k odberateľovi - P. s.r.o. a bol vyložený na adrese H. cesta, W. A.. Prepravy boli v kompetencii
dodávateľských spoločností z iných členských štátov (Maďarsko, Rakúsko). Síce potvrdil, že L.-SK s.r.o.
v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2013 vystavovala faktúry a dodávala cukor a v menšej miere
aj ryžu spoločnosti P. s.r.o., zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve a povinnej evidencii na DPH
však nevedel preukázať, nakoľko nemal účtovníctvo k dispozícii. V odpovedi na dožiadanie dožiadaný

správca uviedol, že zmeny v Obchodnom registri SR neboli zapísané a ani M. V. nepredložil žiadne
relevantnédoklady,ktorýmibyzmenukonateľapreukázal.Práveuvedenútzv.výpoveďžalobcanamieta,
nakoľko nebol o výsluchu svedka upovedomený.

15. V rámci výkonu daňovej kontroly sa v dňoch 14.05.2014, 30.05.2014 a 23.06.2014 konali aj ústne

pojednávania so svedkom M. V., konateľom spoločnosti L.-SK s.r.o. za prítomnosti konateľa žalobcu,
ktorý nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky (Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX). Tu už uviedol,
že účtovníctvo si robil sám za pomoci kamaráta M. Y., evidencie DPH nemá, má ich spoločnosť,ktorá vykonáva audit. K dodávke tovaru, k jeho preprave a skladovaniu sa vyjadril, že tovar od jeho
dodávateľov išiel priamo do skladových priestorov spoločnosti P. s.r.o. na adresu H. 8, W. A., pri
preberaní tovaru bola prítomná E. V., on osobne nebol prítomný pri odovzdávaní tovaru. Prepravu pri

nákupe zabezpečoval dodávateľ a pri predaji odberateľ. V 4. štvrťroku 2013 sa tovar skladoval už len
v Q. T. v skladoch, ktoré mala prenajaté spoločnosť L.-SK s.r.o., ale nepamätal si bližšiu adresu a ani
to, od koho boli priestory prenajaté. Čo sa týka certifikátov a dokladov o pôvode tovaru, odberateľovi
spoločnosť L.-SK s.r.o. žiadne neposkytla. K obchodnej spolupráci s dodávateľskými spoločnosťami Z.
S. V.. z Maďarska a F. N. V. J. z Nemecka sa vyjadril, že ich našiel na internete. Dňa 30.05.2014 svedok

predložilsprávcovidanedodávateľskéfaktúryodspoločnostiF.N.V.J.vpočte23ksspolusprepravnými
dokladmi (CMR), faktúru č. XXXXXXX zo dňa 01.07.2013 od F. M. & N. Sp. Z o. o., dodávateľské faktúry
od spoločnosti Z. S. Kft v počte 53 ks spolu s prepravnými dokladmi (CMR). Dňa 23.06.2014 svedok
predložil správcovi dane kópie CMR v počte 85 kusov, kópie vystavených faktúr v počte 241 kusov, kópie
prijatých faktúr v počte 168 kusov, kópiu Zmluvy zo dňa 02.04.2013 medzi spoločnosťami L.-SK s.r.o.
a spoločnosťou Z. S. Kft., skončenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2014, kópiu

Zmluvy o spracovaní účtovnej evidencie zo dňa 20.03.2014.

16. Žalovaný napokon k osobe M. V. vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že predchádzajúce
výpovede M. V. nie sú jednoznačné. Účtovníctvo spoločnosti predložiť nevedel najprv z dôvodu, že
ho mal odovzdať novému konateľovi, resp. že sa nachádzalo v spoločnosti, ktorá vykonávala audit.

Uvedené zmeny v Obchodnom registri SR však zapísané neboli. Najskôr uviedol, že účtovníctvo L.-SK
s.r.o. vykonávala E. V., neskôr uviedol, že si ho vykonával sám za pomoci kamaráta M. Y.. K skladovaniu
tovaru v Q. T. uviedol, že ich mala prenajaté spoločnosť L.-SK s.r.o., ale nepamätal si bližšiu adresu a
ani to, od koho boli priestory prenajaté. Skladovú evidenciu neviedol, prepravu tovaru vykonávali jeho
dodávatelia a odberatelia a pod.

17.KžalobnejnámietkepoukazujúcejnajudikatúruSúdnehodvoraEÚvsúvislostidôkaznýmbremenom
v daňovom konaní a podvodným konaním žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že k
podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší

účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súdny dvor EÚ však
vo svojej judikatúre (C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling) stanovil, že „právo platiteľa
dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže ovplyvniť ani
tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré
predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo

mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. Najvyšší súd SR v niektorých rozhodnutiach
(napr. sp. zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010) odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (napr.
rozsudok C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum electronics Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd,
podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku
na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté

s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy
tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.“
V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom SR prehliadnuť to, že Súdny dvor EÚ stanovil,
že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., bod č. 43, C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij,
C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recyyling). Najvyšší súd SR uviedol, že z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling možno vyvodiť kritériá pre posúdenie
účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia
o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet

z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné
štyri kumulatívne položené otázky, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, či je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené a či daňový subjekt vedel, alebo mohol a mal vedieť o spojení
obchodných transakcií s podvodným konaním.

18. V rámci vyjadrenia k ostatným žalobným námietkam poukázal žalovaný na príslušné časti (konkrétne
strany) odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia.19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,môžesazapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

21. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom
a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou,

v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci
správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom účastníci zotrvali na obsahu
svojich doterajších písomne prezentovaných názorov.

22.Zadministratívnehospisusprávnysúdprepotrebysúdnehoprieskumuzistil,žeDaňovýúradTrenčín

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013. Daňová kontrola bola začatá dňa 21.10.2013.

23. Daňová kontrola bola prerušená v období od 15.08.2014 do 10.11.2015 a v období od 20.11.2015
do 13.01.2016.

24. Z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2016, doručený
žalobcovi dňa 01.03.2016.

25.Žalobcasivzdaňovacomobdobíjúl2013uplatnilprávonaodpočítanieDPHnajmäzdodávateľských

faktúr od dodávateľa P. s.r.o., vtedy so sídlom V. X/B, Q., IČO: XX XXX XXX. Išlo o celkom 43 faktúr s
dátumomzdaniteľnéhoplneniaod01.07.2013do31.07.2013,predmetomfakturáciebolkryštálovýcukor
s cenami od 675,- Eur/t do 715,- Eur/t., súhrnne za mesiac júl 2013 išlo o 1.031,10 tony kryštálového
cukru. Celkovo si takto z dodávateľských faktúr od spoločnosti P. s.r.o. uplatnil žalobca za júl 2013
odpočet v sume 143.614,50 Eur.

26. Správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom (od 20.09.2012) spoločnosti P. s.r.o. Ing.
N. A., ktorý potvrdil, že v mesiaci júl 2013 jeho spoločnosť dodávala žalobcovi kryštálový cukor, ktorý
nakupovala od spoločnosti L.-SK s.r.o. Celkovo za 2. polrok 2013 vystavil žalobcovi cca 170 faktúr za
predaj kryštálového cukru. Od júla 2013 do decembra 2013 dodala spoločnosť P. s.r.o. spoločnosti H.

s.r.o. cca 4 000 ton kryštálového cukru. Cena za tonu bola priemerne na úrovni 650 Eur bez DPH.
Fakturované sumy na vydaných faktúrach boli podľa svedka len za predaj tovaru bez dopravy, dopravu
si na vlastné náklady zabezpečoval odberateľ - spoločnosť H. s.r.o. Prepravu zabezpečovala špedičná
spoločnosť R. s.r.o. Tovar bol naložený v sklade prenajímanom od spoločnosti X. - T. - T. spol. s r.o. v W.
A.. Nakladanie a manipuláciou s 50-kg vrecami cukru zabezpečovali zamestnanci spoločnosti X. - T. - T.

spol. s r.o. Nakladalo sa pomocou vysokozdvižného vozíka priamo do pristavených áut; spoločnosť H.
s.r.o. nahlásila telefonicky zoznam áut, ktoré posielala a na ktoré mal byť cukor naložený. Spoločnosť H.
s.r.o. zastupoval Ing. R. F. a za spoločnosť P. s.r.o. bola prítomná pani V., ktorej pracovnou náplňou bolo
vedenie skladového hospodárstva. Vlastné skladové priestory spoločnosť P. s.r.o. nevlastnila. Svedok
sa nevedel vyjadriť k otázke, kde bol tovar pri jeho nákupe naložený.

27. Správca dane zistil, že spoločnosť P. s.r.o. neviedla skladovú evidenciu a z dokladu o skladových
zásobách, ktorý bol správcovi dane predložený, nebolo možné odsledovať príjem od jednotlivých
dodávateľov cukru na sklad, ani jeho následné vyskladnenie pre nových odberateľov.

28. Počas prehliadky okolia skladových priestorov bol zamestnancom správcu dane k dispozícii
zamestnanec - skladník spoločnosti X. - T. - T. s.r.o. - V. N.. O spoločnosti P. s.r.o. nič nevedel, len to,
že tam mala prenajatý sklad označený ako C4, predtým mala v prenájme sklad C3. Nikdy tam však
nikoho z tejto spoločnosti nevidel, nepomáhal pri nakládke, resp. vykládke tovaru. Nevedel ani, s akýmtovarom spoločnosť P. s.r.o. obchodovala a podľa jeho vyjadrenia ani iní jeho kolegovia nemali vedomosť
o pohyboch na sklade týkajúcich sa tejto spoločnosti. Vysokozdvižný vozík okrem V. N. obsluhoval už
len R. R., pričom V. N. si nespomenul, že by niekedy on alebo ním označený kolega mali vypomáhať

pre spoločnosť P. s.r.o.

29. Z vyjadrenia X. T., zamestnankyne spoločnosti X. - T. - T. spol. s r.o. - vyplýva, že za prenájom
skladových priestorov vystavovala spoločnosti P. s.r.o. faktúry, ktoré boli riadne uhrádzané. Nikoho z
tejto spoločnosti však v sklade nikdy nevidela.

30.ZprevereniaobchodnýchvzťahovmedzispoločnosťamiX.-T.-T.spol.sr.o.aP.s.r.o.,realizovaného
dožiadaným daňovým úradnom, vyplýva, že mali uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov
č. XXA/XXXX zo dňa 04.12.2012 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 03.09.2013. Predmetom zmluvy bol
prenájom skladu č. C3 a časti skladu č. C4 (polovicu skladu C4 mala v prenájme spoločnosť Y. M. s.r.o.).
Predmetom zmluvy bol len samotný prenájom priestorov. Konateľ spoločnosti X. - T. - T. spol. s r.o. Z. H.

sa vyjadril, že jeho spoločnosť mala zamestnancov a vlastnila vysokozdvižné vozíky, avšak spoločnosti
P. s.r.o. poskytovala len nájom nebytových priestorov a iba tento prenájom jej bol fakturovaný. Služby
týkajúce sa manipulácie a nakladania tovaru boli poskytované spoločnosti Y. M. s.r.o. Pri manipulácii s
tovarom nebol za spoločnosť P. s.r.o. v skladových priestoroch nikto prítomný.

31. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, spísanej podľa § 19 daňového poriadku s M. V., vyplynulo, že
v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení bol konateľom spoločnosti L.-SK s.r.o. Účtovníctvo
tejto spoločnosti viedla pani V., ktorá bývala prítomná pri preberaní tovaru na adrese H. Z. X, W. zP.,
kde boli skladové priestory spoločnosti P. s.r.o. M. V. uviedol, že tovar nakupovaný spoločnosťou L.-SK
s.r.o. nebol skladovaný, keďže bol od dodávateľa priamo prevezený k odberateľovi - spoločnosti P. s.r.o.

Dodávateľmi kryštálového cukru boli spoločnosti Z. S. z Maďarska, F. z Rakúska, F. M. & N. Sp. z o.o. z
Poľska. Potvrdil, že v júli 2013 spoločnosť L.-SK s.r.o. dodávala tovar a vystavovala faktúry spoločnosti
P. s.r.o., za ktorú jednal Ing. M. A.. Spoločnosť L.-SK s.r.o. skladovú evidenciu neviedla.

32. Z odpovedí regionálnych veterinárnych a potravinových správ vyplynulo, že spoločnosti H. s.r.o., P.

s.r.o. a L.-SK s.r.o. si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o
potravinách v znení neskorších predpisov príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín vykonávanie
činností na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín vrátane prevádzkovania na
diaľku.

33. Vo vyrubovacom konaní správca dane využil aj dôkazy získané z iných daňových kontrol
vykonávaných v spoločnosti H. s.r.o. Išlo o zápisnice z ústnych pojednávaní, na ktorých boli vypočutí
ako svedkovia E. V. (v období júl 2013 až december 2013 zamestnankyňa spoločnosti P. s.r.o.), Ing.
R. F. (zamestnanec žalobcu), H. L. (zamestnanec žalobcu), Y. L. (konateľ spoločnosti Y. M. s.r.o.), Z.
H. (konateľ spoločnosti X.-T.-T., s.r.o.), R. R. (zamestnanec spoločnosti X.-T.-T., s.r.o.), M. L. (vlastník

skladu v obci Q. T.), N. Y. (mal sprostredkovať obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou R. M., s.r.o. a
spoločnosťou F. N. V. J., ktorá mala byť deklarovaným dodávateľom spoločnosti L.-SK s.r.o.), K.. N. A.
(konateľ P. s.r.o.), M. V. (bývalý konateľ spoločnosti L.-SK, s.r.o.)

34. Správca dane zistil, že jediným fakturačným odberateľom cukru nakúpeného žalobcom v

zdaňovacom období júl 2013 bola spoločnosť NO N. S. N., a to v množstve 1.079,1 ton v celkovej
hodnote 800.467,50 Eur. Tovar bol prepravený priamo zo Slovenska maďarským spoločnostiam V. V. és
L. V.., H. F. V.. a V.-U. Kft., jedna dodávka išla spoločnosti NO N. S. N..

35.DaňovýúradTrenčínvydalrozhodnutieč.XXXXXXXXX/XXXXzodňa12.12.2019,ktorýmpodľa§68

ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 143.614,50 Eur na DPH znížením nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 159.292,70 Eur na sumu 15.678,20 Eur. Správca
dane skonštatoval, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočet DPH z faktúr od
spoločnosti P. s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013 v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH.

36. Na odvolanie žalobcu rozhodol vo veci žalovaný, ktorý rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
10.06.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.37. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v mesiaci júl 2013 mal žalobca nakupovať
kryštálový cukor od spoločnosti P. s.r.o., tá od spoločnosti L.-SK s.r.o. a tá od nemeckej spoločnosti
F. N. V. J., ktoré ho mali nakupovať od českej spoločnosti R. M. s.r.o., pričom predmetný cukor

mal byť prepravený priamo z Čiech na Slovensko do spoločnosti L.-SK s.r.o. Daňové orgány
skonštatovali, že v načrtnutom reťazci česká spoločnosť R. M. s.r.o. je nekontaktná, so správcom
dane nespolupracuje, doklady nepredkladá, v súčasnosti nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, nemá
žiadnych zamestnancov. Prepravu kryštálového cukru od spoločnosti R. M. s.r.o. na Slovensko nebolo
možné preveriť. Ďalší článok v reťazci - spoločnosť F. N. V. J. - s cukrom nikdy nemanipulovala,

neskladovala ho, nenakladala ho, nevykladala, vystavovala len faktúry ako sprostredkujúci kupujúci.
Zo zistení nemeckej finančnej správy vyplýva, že daná spoločnosť bola zapojená do reťazca, v ktorom
dodávateľmi tovaru boli spoločnosti zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a odberateľmi väčšinou
spoločnosti zo Slovenska, ktoré nepodávajú daňové priznania, so správcom dane nekomunikujú, resp.
nepriznávajú daň. Toto zistenie sa podľa žalovaného potvrdilo aj u ďalšieho článku v reťazci, ktorým
bola slovenská spoločnosť L.-SK s.r.o. Táto v daňovom priznaní k DPH za 3. štvrťrok 2013 síce priznala

nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ale na riadkoch 03 a 04 daňového priznania (dodanie
tovarov a služieb v tuzemsku) uviedla nulu, čiže nepriznala z dodania tovarov žiadnu daňovú povinnosť,
deklarovanú na faktúrach, z ktorých si uplatňoval odpočítanie DPH ďalší článok v tomto fakturačnom
reťazci - spoločnosť P. s.r.o. Spoločnosť L.-SK s.r.o. za rok 2013 nepodala ani daňové priznanie k dani
z príjmov právnických osôb. Za formálne preukázaný sa daňovým orgánom javí preverovaný obchod

len u spoločnosti P. s.r.o., ktorá si v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 uplatnila
odpočítanie dane z faktúr vystavených v mene spoločnosti L.-SK s.r.o. a zároveň si priznala daň z
faktúr vystavených pre spoločnosť H. s.r.o. Pri vysokom obrate (cca 956 390,- Eur) však vykázala v
daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (618,- Eur). V mesiaci júl 2013 cukor neskladovala,
nemanipulovala s ním, ale bola v pozícii sprostredkujúceho kupujúceho, to znamená, že všetok cukor

obstaraný od spoločnosti L.-SK s.r.o. následne fakturovala spoločnosti H. s.r.o., ktorý bol v uvedenom
reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky a ktorý si uplatnil odpočítanie DPH z
faktúr od dodávateľa P. s.r.o. v sume 143 614,50 Eur a v ten istý deň si uplatnil oslobodenie od dane z
intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH.

38. Správca dane sa snažil preveriť obchodný reťazec aj z dôvodu, že dodávateľ P. s.r.o. a odberateľ
NO N. S. N. boli v podstate v pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. sprostredkujúceho
kupujúceho.Scukromnemanipulovali,neskladovaliho,neprepravovaliho.PodľaCMRpredloženýchtak
k dodávateľským faktúram spoločnosti L.-SK s.r.o. ako aj k odberateľským faktúram žalobcu sa fyzicky
kryštálový cukor mal skladovať a prepravovať medzi spoločnosťami R. M. s.r.o. (CZ) › L.-SK s.r.o. (SK),

resp. P. s.r.o. (SK) › maďarskí odberatelia (V.-U. V., resp. V. V., resp. H. F. Kft.). Žalobca mal v mesiaci
júl 2013 zabezpečovať prepravu cukru do Maďarska priamo zo skladov prenajatých spoločnosťou P.
s.r.o., ktoré sa nachádzajú v W. A., ale aj zo skladov, prenajatých spoločnosťou L.-SK s.r.o., ktoré
sa nachádzajú v Q. T., ako to vyplýva z CMR predložených žalobcom k jednotlivým odberateľským
faktúram.Kdôvodnýmpochybnostiamoskutočnomdodanídeklarovanéhokryštálovéhocukružalobcovi

spoločnosťou P. s.r.o. viedli správcu dane aj nejasnosti okolo dodávok, miesta skladovania, prepravy
a miesta odovzdávania cukru tak medzi žalobcom a jeho dodávateľom (P. s.r.o.), ako aj medzi
dodávateľom a subdodávateľom (L.-SK s.r.o.). Konateľ žalobcu a konatelia uvedených spoločností
sa k preprave, skladovaniu a vzájomnému odovzdávaniu cukru vyjadrovali nejasne, všeobecne a
rozporuplne. Konateľ spoločnosti L.-SK s.r.o. (ktorá mala skladové priestory v Q. T. prenajaté od M. L.)

M. V. nevedel uviesť správcovi dane konkrétnejšiu adresu skladových priestorov ani si nepamätal, od
koho mala spoločnosť L.-SK s.r.o. skladové priestory prenajaté. Vlastník skladových priestorov M. L.
síce potvrdil, že spoločnosť L.-SK s.r.o. mala od neho prenajaté priestory, faktúry za prenájom boli riadne
vystavené, no spoločnosť L.-SK s.r.o. uhradila len dve faktúry. Podľa jeho vyjadrenia on sám vykonával
aj nakladanie a vykladanie tovaru za pomoci vysokozdvižných vozíkov, v evidencii majetku ich pritom

nemá. Neexistuje ani dokumentácia o týchto poskytovaných službách (nakladanie a vykladanie tovaru)
a spoločnosti L.-SK s.r.o. neboli takéto služby ani fakturované. E. V. nikdy nekontrolovala tovar v sklade
v Q. T. a so spoločnosťou H. s.r.o. nikdy nekomunikovala.

39. Spoločnosť P. s.r.o. jedine v júli 2013 kryštálový cukor skladovala aj v sklade v Nových Zámkoch,

ktorý mala prenajatý od X. - T. - T. s.r.o. Skladová evidencia nebola vedená ani u žalobcu a ani
spoločnosťami P. s.r.o. a L.-SK s.r.o. Ani jedna zo spoločností nemala v rozhodnom čase vo svojom
majetku manipulačnú techniku potrebnú na nakladanie a vykladanie tovaru, nemala zamestnancov,
ktorí by tieto služby fyzicky vykonali. Neexistuje ani žiadna dokumentácia k skladovacím službám, zktorej by bolo možné zistiť, kedy a ako sa cukor v uvedených skladových priestoroch vykladal, kedy a
ako sa nakladal, v prípadoch, keď bol cukor skladovaný v Nových Zámkoch v skladových priestoroch
spoločnostiP.s.r.o.,niejezrejmé,kto,odkiaľaakýmspôsobomtentocukordoskladuvNovýchZámkoch

prepravil a ako došlo k odovzdaniu tovaru medzi spoločnosťou L.-SK s.r.o. a P. s.r.o. Hoci správca
dane na návrh žalobcu vypočul vo vyrubovacom konaní svedkov E. V., Ing. R. F. a H. L., ktorí sa mali
zúčastňovať odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly jeho kvality, ich vyjadrenia ohľadom
vykladania a nakladania kryštálového cukru si navzájom odporujú, pričom sú v rozpore aj s tvrdeniami
žalobcu. E. V. bývala prítomná pri preberaní tovaru len na sklade na adrese H. Z. X, W. A. a nie v Q. T..

K.. R. F. a ani H. L., ktorí mali preberať tovar za žalobcu, nepozná. Ani K.. R. F. ju nepozná, pri preberaní
cukru mal byť iba raz. H. L. síce uviedol, že býval prítomný pri nakladaní tovaru v W. A. a neskôr aj v Q. T.,
ale jeho vyjadrenia ohľadom ďalších osôb, ktoré mali byť v sklade prítomné, sú v rozpore s vyjadreniami
vlastníka skladov v Q. T. M. L., ktorý Ing. R. F. ani H. L. nepozná.

40. Daňové orgány poukázali na výpoveď svedka M. V. zo dňa 04.04.2019 (ide o jednu z viacerých

od neho získaných výpovedí), ktorá zásadným spôsobom mení pohľad na otázku skutočnej existencie
tovaru v reťazci obchodných spoločností, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2014 získavané
výpovede M. V. o reálnom nákupe a predaji kryštálového cukru ako aj o všetkých súvisiacich
skutočnostiach boli ovplyvnené Ing. A., konateľom spoločnosti P. s.r.o. Svedok M. V. sa vyjadril, že tovar
u spoločnosti F. N. V. J. neobjednával ani s nikým z tejto spoločnosti neprišiel do kontaktu, že tovar

nikdy nevidel, že tovar bol pravdepodobne fiktívny. Taktiež k činnosti spoločnosti L.-SK s.r.o. sa najskôr
vyjadril, že sa asi predával cukor, múka, olej, no zároveň uviedol, že nevie, či spoločnosť L.-SK s.r.o.
reálne vykonávala obchodnú činnosť. On ako konateľ iba podpisoval faktúry, ktoré mu boli predložené
osobami uvedenými do zápisnice a vyberal peniaze z účtu. Svedok však ani raz neuviedol, že by osoby,
ktoré mu predkladali faktúry na podpis a ktorým odovzdával peniaze (S. U. a Y. M.), splnomocnil na

konanie v mene spoločnosti L.-SK s.r.o. Z uvedeného dôvodu v ďalšom vyrubovacom konaní správca
dane nevypočul tieto osoby ako svedkov, nakoľko nebol preukázaný žiadny právny vzťah týchto osôb
k spoločnosti L.-SK s.r.o.

41. Daňové orgány si tiež všimli, že napriek tomu, že žalobca obchodoval s potravinárskou komoditou

- kryštálovým cukrom a v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov
nesmú byť do obehu uvádzané potraviny neznámeho pôvodu, pričom subjekty obchodujúce s
potravinami na každom stupni majú povinnosť preukázať pôvod obchodovaných potravín príslušnými
dokladmi (certifikátmi o pôvode potraviny alebo obchodnými dokladmi, na ktorých je vyznačený pôvod),
žalobca správcovi dane žiadne certifikáty a ani doklady o pôvode cukru nepredložil. Ani prvotný

nadobúdateľ cukru na Slovensku - spoločnosť L.-SK s.r.o. - nedisponoval žiadnymi dokladmi o pôvode
cukruaanižiadnecertifikátysvojmuodberateľoviP.s.r.o.neposkytol.AniIng.M.A.,ktorýsľúbilsprávcovi
dane dodatočné zaslanie kópií príslušných certifikátov, tieto nakoniec správcovi dane neposkytol. O
dôveryhodnosti obchodovania s cukrom medzi spoločnosťami L.-SK s.r.o., P. s.r.o. a H. s.r.o. nesvedčí
ani skutočnosť, že uvedené spoločnosti napriek zákonnej povinnosti oznámiť príslušnému orgánu

kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom, si túto povinnosť nesplnili,
ako vyplýva z písomnej odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza a Komárno.
42. Daňové orgány tiež pripomenuli, že hoci úhrady medzi spoločnosťami L.-SK s.r.o., P. s.r.o., H. s.r.o.
a NO N. S. N.. prebiehali bezhotovostne bankovým prevodom, všetky spoločnosti mali svoje účty, z
ktorých poukazovali, resp. na ktoré prijímali platby za predaj/nákup cukru, vedené v Tatra banka, a.s.

Fakturácia medzi spoločnosťami v reťazci prebehla v ten istý deň.

43. Daňové úrady vzali do úvahy skutočnosti vyplývajúce z daňovej kontroly u žalobcu za mesiac
október 2013, a to že podľa predložených dokladov spoločnosť L.-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od
spoločnosti F. N. V. J. v cene 690,- Eur za tonu, ale ten istý cukor predala spoločnosti P. s.r.o. za 600,-

Eur, ktorá ho predávala žalobcovi v cenovom rozpätí 620,- Eur až 670,- Eur za tonu. Žalobca cukor ďalej
fakturoval spoločnosti NO N. S. N.. za cenu 688,- Eur za tonu. Hoci môže byť cena kryštálového cukru
na trhu pohyblivá, je podľa daňových orgánov nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností
L.-SK s.r.o., P. s.r.o., H. s.r.o. a NO N. S. N.. predával za nižšiu cenu, než za akú tovar spoločnosť
L.-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu. Správca dane zistil, že nezabalený

továrenský cukor stál v rokoch 2013/2014 cca 688,- Eur za tonu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať
aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu
cukru. Obdobné to bolo s cenou kryštálového cukru aj v zdaňovacom období júl 2013, keď spoločnosť
L.-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti F. N. V. J. v cene 788,- Eur, 715,- Eur, resp. 765,-Eur za tonu cukru, ale ten istý cukor predala spoločnosti P. s.r.o. v cenovom rozpätí od 655,- Eur do 700,-
Eur, ktorá ho následne žalobcovi predala v cenovom rozpätí 675,- Eur až 715,- Eur za tonu. Žalobca
cukor ďalej fakturoval spoločnosti NO N. S. N.. za cenu 715,- Eur až 725,- Eur za tonu.

44. Preverovaním celého obchodného reťazca bolo podľa daňových orgánov zistené, že u jednotlivých
článkov nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, pričom nebola preukázaná ani reálna
existencia tovaru a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Vyhodnotením
všetkých zistení daňové orgány uzavreli, že spoločnosti zapojené do reťazca obchodovania s

kryštálovým cukrom majú za cieľ čerpanie nadmerných odpočtov, pričom tieto spoločnosti realizujú
len fakturačné obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. Je viac ako pravdepodobné, že všetky
zúčastnené osoby si obchodné transakcie uvedené vo faktúrach navzájom potvrdzujú. Z uvedeného
dôvodu bolo nevyhnutné posudzovať jednotlivé dodávky cez všetkých zistených dodávateľov a
odberateľov, hľadať súvislosti a posudzovať jednotlivé zistenia osobitne a navzájom. Žalobca ako dôkaz
síce predložil sporné dodávateľské a odberateľské faktúry, príslušné CMR doklady, bankové výpisy.

Nepredložil však doklady o pôvode cukru, kúpnu zmluvu so spoločnosťou NO N. S. N.., objednávku od
tejto spoločnosti, skladovú evidenciu, ktorá ani nebola vedená. Fotodokumentáciu z nakládky kamiónov
k zdaňovaciemu obdobiu júl 2013 nepredložil. Tá, ktorú predložil, sa po vyhodnotení správcom dane
týkala obdobia november alebo december 2013. Ostatné doklady a dôkazy (doklady o preprave od
prepravných spoločností, výpovede svedkov a nakládke a manipulácii s tovarom, zmluvy o nájme,

dožiadania, MVI a pod.) boli zaobstarané správcom dane. Podľa žalovaného teda správca dane
nezaťažoval žalobcu jednostranne dôkazným bremenom, ale sám vlastným preverovaním zisťoval
skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti. Dôkazy, ktoré správca dane v daňovej kontrole
použil, podľa žalovaného priamo súvisia s obchodným prípadom žalobcu.

45. Daňové orgány poukázali na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých možno
situáciu, keď jeden z účastníkov vytvoreného reťazca spoločností si neplní svoju daňovú povinnosť
a neodvedie daň, ďalší si ju naopak odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia, ktoré je v
rozpore s účelom daňového práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod,

resp. nedovolený daňový únik. Podľa žalovaného daňový únik vznikol už u spoločnosti L.-SK s.r.o.,
ktorá v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013 síce priznala nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe v daňovom priznaní neuviedla žiadnu daňovú povinnosť.
Následne spoločnosť P. s.r.o. si na základe faktúr od spoločnosti L.-SK s.r.o. uplatnila v zdaňovacom
období júl 2013 odpočítanie DPH v sume cca 149.000,- Eur (pričom si ešte uplatnila odpočítanie DPH aj

v auguste 2013 v sume cca 77.000,- Eur a v septembri 2013 v sume cca 128.000,- Eur). Hoci spoločnosť
P. s.r.o. zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate vykázala v daňovom
priznaní len nízku daňovú povinnosť. Táto spoločnosť v mesiaci júl 2013 všetok cukor, ktorý mala
obstarať od spoločnosti L.-SK s.r.o., v ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v uvedenom reťazci
konečným odberateľom na území Slovenskej republiky. Práve žalobca získal neoprávnenú daňovú

výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa P. s.r.o. v sume 143.614,50 Eur,
pričom deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane
podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO N. S. N.., pričom v rámci trojstranných obchodov
mal byť tovar prepravený priamo maďarským spoločnostiam V.-U. V., V. V.. a H. F. V.. Tieto však
prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Tieto zistenia

podľa žalovaného preukazujú, že žalobca sa zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k
nedovolenému úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu DPH, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti,
čiže ich plnenia boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania
možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci
vedel, resp. mohol vedieť (napr. nejasnosti okolo dodávok, miesta skladovania, prepravy a miesta

odovzdávania kryštálového cukru tak medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ako aj medzi dodávateľom a
subdodávateľom, nepreukázanie pôvodu tovaru, nesplnenie zákonnej povinnosti oznámiť príslušnému
orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom, predaj cukru
za nižšiu cenu, než za akú bol pôvodne nakúpený, ako aj odpovede na MVI z finančných správ
jednotlivých členských štátov). Keďže cukor prepravený priamo z Čiech od českej spoločnosti R.

M. s.r.o. na Slovensko spoločnosti L.-SK s.r.o. mal byť dovezený do skladu, ktorý mala spoločnosť
L.-SK s.r.o. prenajatý od M. L. (resp. do skladu v W. A., ktorý mala prenajatý spoločnosť P. s.r.o.
od spoločnosti X. - T. - T. s.r.o.) a v týchto skladoch v jeden deň mal prebehnúť aj jeho predaj
spoločnosti P. s.r.o., následne žalobcovi a následne mal byť z toho istého skladu odvezený prepravcami,ktorých zabezpečil žalobca, do Maďarska maďarským spoločnostiam, musel žalobca prinajmenšom
vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých práve on získa odpočítanie dane. Kryštálový
cukor dovezený z Českej republiky (fakturačne od nemeckej spoločnosti) v jednom sklade prejde cez

tri slovenské spoločnosti a potom z toho istého skladu ide do Maďarska (fakturačne cez anglickú
spoločnosť) a ešte sa predáva za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený. Aj keď žalobca fakturačne
cukor ako intrakomunitárnu dodávku predával anglickej spoločnosti NO N. S. N.., musel mať presnú
vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde má byť cukor vyložený, keďže im zabezpečoval prepravcov.
Napriek tomu, že žalobca do obdobia, keď začal obchodovať s cukrom, podnikal primárne s drevom, si

podľa žalovaného zjavne svojich nových obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké
povinnosti mu v prípade obchodovania s potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z.
o potravinách, nezisťoval, či jeho obchodní partneri oznámili príslušnému orgánu kontroly potravín svoju
činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom a ani si žiadne doklady o pôvode cukru od svojich
dodávateľov nepýtal.

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

47. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

51. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

55. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

56. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

57. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

59. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.

60. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

61. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia

a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

62. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

63. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých

prác(resp.dodanietovarualeboslužieb)aúhradazatotoposkytnutéplnenie.Ideoekonomickúpodstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je
potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje

sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti
chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú
v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí

svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne
dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých
obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva.

64. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie
skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a
nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že
zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú
vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní

dôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt(žalobca)vdaňovomkonanípreukázať,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo
žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na

daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.
5337,bod76,akoajz21.02.2006,Halifax,ai.,C-255/02Zb.s.I.1609,bod71).Daňovýsubjekt(žalobca)
disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,

je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).

65.SúdnydvorEÚvosvojejjudikatúrekonštatuje,ževnútroštátnemusúduprináležíodmietnuťpriznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a

hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04,
Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

66. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne

vykonanie obchodu.

67.Správnysúdpopreskúmanízákonnostinapadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo,
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť

skutkový stav veci s tým, že si aj sám zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že
dodávateľ P.. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný
s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov a kasačného súdu. Tak konateľ žalobcu, ako ajkonatelia spoločností P. (dodávateľ) a L.-SK s.r.o. (subdodávateľ) ako aj vypočutí svedkovia, ktorí sa
mali na nakládke, vykládke, kontrole tovaru podieľať, sa vyjadrovali nejasne a rozporuplne. Nebol
preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť L.-SK s.r.o. a ani žalobca nevlastnili a ani nepredložili žiadne

doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty. Spoločnosť L.-SK s.r.o., P. s.r.o. a ani žalobca si nesplnili
zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania
s kryštálovým cukrom. Hoci spoločnosť L.-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti F. N. V. J. v
cene 788,- Eur, 715,- Eur, resp. 765,- Eur za tonu, ten istý cukor predala spoločnosti P. s.r.o. v cenovom
rozpätí 655,- Eur až 700,- Eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 675,- Eur až 715,- Eur za

tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO N. S. N.. v cene 715,- Eur až 725,- Eur za tonu. Je
nanajvýš nepravdepodobné, že sa kryštálový cukor v reťazci spoločností L.., P. s.r.o., H. s.r.o. a NO N. S.
N.. predával za nižšiu cenu, než za akú ho spoločnosť L.-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase
bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk
obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru. Žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z
ktorého získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa P. s.r.o., za

situácie, keď daň na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom žalobca
deklaroval intrakomunitárne dodania s oslobodením od dane.

68. V mesiaci júl 2013 mal žalobca nakupovať kryštálový cukor od spoločnosti P. s.r.o., tá od spoločnosti
L.-SK s.r.o. a tá od nemeckej spoločnosti F. N. V. J., ktoré ho mali nakupovať od českej spoločnosti

R. M. s.r.o., pričom predmetný cukor mal byť prepravený priamo z Čiech na Slovensko do spoločnosti
L.-SK s.r.o. Daňové orgány skonštatovali, že v načrtnutom reťazci česká spoločnosť R. M. s.r.o. je
nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, doklady nepredkladá, v súčasnosti nevykonáva žiadnu
obchodnú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov. Prepravu kryštálového cukru od spoločnosti R.
M. s.r.o. na Slovensko nebolo možné preveriť. Ďalší článok v reťazci - spoločnosť F. N. V. J. - s

cukrom nikdy nemanipulovala, neskladovala ho, nenakladala ho, nevykladala, vystavovala len faktúry
ako sprostredkujúci kupujúci. Zo zistení nemeckej finančnej správy vyplýva, že daná spoločnosť bola
zapojená do reťazca, v ktorom dodávateľmi tovaru boli spoločnosti zo Slovenska, Českej republiky,
Maďarska a odberateľmi väčšinou spoločnosti zo Slovenska, ktoré nepodávajú daňové priznania, so
správcom dane nekomunikujú, resp. nepriznávajú daň. Toto zistenie sa potvrdilo aj u ďalšieho článku

v reťazci, ktorým bola slovenská spoločnosť L.-SK s.r.o. Táto v daňovom priznaní k DPH za 3. štvrťrok
2013 síce priznala nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ale na riadkoch 03 a 04 daňového
priznania (dodanie tovarov a služieb v tuzemsku) uviedla nulu, čiže nepriznala z dodania tovarov žiadnu
daňovú povinnosť, deklarovanú na faktúrach, z ktorých si uplatňoval odpočítanie DPH ďalší článok v
tomtofakturačnomreťazci-spoločnosťP.s.r.o.OkremtohospoločnosťL.-SKs.r.o.zarok2013nepodala

ani daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Za formálne preukázaný sa daňovým orgánom
javí preverovaný obchod len u spoločnosti P. s.r.o., ktorá si v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2013 uplatnila odpočítanie dane z faktúr vystavených v mene spoločnosti L.-SK s.r.o. a
zároveň si priznala daň z faktúr vystavených pre spoločnosť H. s.r.o. Pri vysokom obrate (cca 956 390,-
Eur) však vykázala v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (618,- Eur). V mesiaci júl 2013 cukor

neskladovala, nemanipulovala s ním, ale bola v pozícii sprostredkujúceho kupujúceho, to znamená, že
všetok cukor obstaraný od spoločnosti L.-SK s.r.o. následne fakturovala spoločnosti H. s.r.o., ktorý bol v
uvedenom reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky a ktorý si uplatnil odpočítanie
DPH z faktúr od dodávateľa P. s.r.o. v sume 143 614,50 Eur a v ten istý deň si uplatnil oslobodenie od
dane z intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona

o DPH.

69. Správca dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezistil fyzickú existenciu tovaru v takých
množstvách, aké boli deklarované vo vyššie uvedenom reťazci spoločností. Taktiež nebolo možné
preveriť nielen pôvod tovaru, ale ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú

nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú. Na základe vyššie uvedeného správne orgány
zhodne dospeli k záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového
obchodu. Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania sporných faktúr je skutočnosť, že nemajú základ
v reálnom plnení. Opakovane konštatoval, že preverovaním celého obchodného reťazca bolo zistené,
že u jednotlivých článkov nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v

deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností.
Vyslovil podozrenie, že išlo len o fakturačné obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. S
uvedenými závermi sa správny súd vzhľadom na výsledky dokazovania v administratívnom konaní
stotožňuje. Rovnako sa správny súd stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárneobchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s (pre neho) novou komoditou - kryštálovým cukrom -
riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali
z dôvodu obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. žiadnu pozornosť

preukázaniu pôvodu tovaru, s ktorým aj on sám obchodoval. Správny súd pritom poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018, v zmysle
ktorého „v prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru,
ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou
daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo.

Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci“. Na základe
týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovarov a služieb práve
dodávateľom P. s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na
ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako

deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 uznaný ako oprávnený.
Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods.
1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

70. K námietke, že nedodržanie ustanovení zákona o potravinách pri obchodovaní s potravinárskou

komoditou nemôže byť v príčinnej súvislosti s neuznaním práva na odpočet DPH zo strany
daňových orgánov, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/69/2017 zo dňa 21.11.2018, podľa ktorého „skutočnosť, že predmetom dodávok boli mrazené
kuracie prsia, vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané
aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných

požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá
spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií.“ Hoci v
citovanom rozsudku ide o iný druh potravinárskeho tovaru ako je v prejednávanej veci, správny súd
poukazuje na význam, aký uvedenej skutočnosti (nedodržanie ustanovení zákona o potravinách)
prikladá kasačný súd pri vyhodnocovaní dokazovania správcom dane.

71. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými
podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať napr. na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý zdôrazňuje, že „každý subjekt,
ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú

tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet
DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti
na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“

72. Z poradia a systematiky žalobcom uvádzaných žalobných námietok vyplýva, že dôraz kladie na

nezákonnosť daňovej kontroly odvodenú z nedodržania zákonnej lehoty určenej na jej vykonanie.
Pri posudzovaní otázky zákonnosti trvania daňovej kontroly správny súd vo všeobecnosti konštatuje,
že daňová kontrola bez pochybností priamo zasahuje do právnej sféry daňového subjektu. Práve
s poukazom na uvedené je zákonom stanovená maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, a to na
jeden rok s tým, že sa táto doba fakticky predlžuje o dobu prerušenia daňovej kontroly podľa §

61 daňového poriadku. Keďže takýmto postupom dochádza reálne k predĺženiu daňovej kontroly, je
potrebné, aby k nemu dochádzalo v súlade so zákonom a na nevyhnutne dlhý čas. Okrem toho
ďalším účelom stanovenia lehoty pre realizáciu daňovej kontroly je stimulácia správcu dane k včasnému
výkonu jeho práv a povinností. Uvedené potom súvisí aj s povinnosťou správcu dane postupovať pri
daňovej kontrole účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil v primeranej lehote. Na druhej strane je

však potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol vecou preverovania obchodný reťazec, ktorého
sa zúčastnili okrem obchodných spoločností so sídlom v Slovenskej republike aj ďalšie zahraničné
subjekty so sídlami v Nemecku, Maďarsku, Veľkej Británii a Českej republiky, pričom tu existovala
objektívna potreba tieto jednotlivé články obchodu preveriť a zistiť informácie za účelom preverenia
uplatneného nároku žalobcu v zdaňovacom období júl 2013. V tejto súvislosti správny súd poukazuje

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. 60 v Zbierke č. 7/2016,
v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „..ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom
realizácie medzinárodnej výmeny informácií... ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom
ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“. Vskutkovej situácii ako je v prejednávanej veci je podľa názoru správneho súdu legitímne, ak správca
dane využije inštitút MVI a preverí skutočnosti podstatné a rozhodujúce pre posúdenie veci žalobcu.
Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2013, prerušená bola od 15.08.2014 v súlade s § 61

ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (žiadosti o MVI č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX), do 10.11.2015 a od 20.11.2015 do 13.01.2016 (žiadosť o MVI č. XXXXXXX/XXXX/

Mac). Kontrola bola ukončená dňa 01.03.2016 doručením protokolu. Podľa § 61 ods. 5 daňového
poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola trvala
356 dní, čiže bola dodržaná zákonná ročná lehota. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl
2013 bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov EÚ (boli zaslané
žiadosti o MVI do Maďarska, Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky), z čoho potom vyplynula
zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný

orgán nepostupoval podľa tohto nariadenia o spolupráci, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu
správcovi dane a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti. Správca dane bol činný, priebežne zasielal
urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote (e-maily zo dňa
26.02.2015, 25.09.2015 a 12.10.2015) alebo reklamácie odpovedí na MVI (e-maily zo dňa 07.04.2015,
08.04.2015, 02.06.2015, 08.06.2015, 23.06.2015 a 28.10.2015 a 10.11.2015). Správny súd zastáva

názor, že najmä s poukazom na špecifiká prípadu nevybočovala dĺžka prerušení daňovej kontroly z
ústavne akceptovateľného rámca (aj keď sa k jeho prekročeniu priblížila) a išlo o prerušenia ešte stále v
súlades§61ods.1písm.b)daňovéhoporiadkuzdôvodu,žebolopotrebnézískaťinformáciespôsobom
podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a
neboli zistené skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu alebo nesprávnemu

procesnému uchopeniu inštitútu prerušenia daňovej kontroly spôsobom, ktorý by napĺňal niektorý z
dôvodov nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyjadrených ustanoveniami §
191 ods. 1 písm. a) až písm. g) SSP.

73. K žalobným bodom utiekajúcim sa k judikatúre Súdneho dvora EÚ správny súd odkazuje na Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach poukazuje na to, že Súdny dvor
EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k účasti na daňovom podvode. Okrem toho sám odkazuje na svoju
ustálenú rozhodovaciu činnosť (napríklad aj rozsudky 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk 42/2017) v

ktorých upriamuje pozornosť nielen na zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že
podnikateľ má mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť.
Ak takéto vedomosti nemá, ide o podnikanie, ktoré nepožíva ochranu.

74. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že platiteľ DPH má nárok na odpočet dane za predpokladu, že splní

zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho
oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je
tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane,
neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet
neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy
zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému
skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Ak tak
neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

75. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03, [2006] ECR I-483, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa
06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, [2006] ECR I-6161, bolo konštatované,
že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu

na DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom,
daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným
a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuťpriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho
dvora EÚ Bonik, C-285/11). Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne orgány
uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili, pričom ich úvahy vznikli na základe logickým spôsobom
vyhodnotených zistení, ktoré už boli označené vyššie.

76. Ak by aj nedošlo ku kvalifikovanému spochybneniu existencie daňového plnenia, tak je potrebné

uviesť, že vyššie uvedené rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou
podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov
v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný podiel
pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Súdneho dvora EÚ neznamenajú
iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať
zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania

nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli.
Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil
svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci
možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. V prejednávanej veci sa
však žalobca nesprával v žiadnom ohľade obozretne. Predovšetkým začal podnikať s pre neho novou

potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z
uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s
potravinárskou komoditou. Jeho obchodní partneri pritom taktiež uvedené nesplnili. Odhliadnuc od toho,
čo ukladal žalobcovi zákon, je všeobecne rozumné od podnikateľa obchodujúceho s potravinárskou
komoditou požadovať, aby sa zaujímal o pôvod tovaru, s ktorým obchoduje, aby vyžadoval predloženie

príslušných certifikátov a dokladov preukazujúcich pôvod, kvalitu a podobne. Uvedené však žalobca
neučinil, a ani správnym orgánom sa nepodarilo preveriť pôvod tohto tovaru. Nie je vôbec zrejmé, ako
si žalobca preveroval svojich obchodných partnerov, a to tak dodávateľov, ako aj odberateľov.

77. Správny súd konštatuje, že správne orgány v predmetnej právnej veci dostatočne zistili skutkový

stav, z ktorého vyvodili správne skutkové závery, ktoré boli následne aj správne právne posúdené. Nič
nemožno vyčítať postupu žalovaného ako aj správcu dane, pri ktorom z vykonaného dokazovania a
všetkých skutočností zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných
spoločností,uzavreli,žebolvytvorenýumelýreťazec,ktoréhozámerombolozneužitieprincípuneutrality
DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o

typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Rovnako sa správny súd
stotožnil s tým, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú
zneužitie práva v oblasti DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru,
na vec nedopadá judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazoval žalobca v podanej správnej
žalobe. Napriek uvedenému sa žalovaný otázkou vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom resp.

zneužívajúcom konaní vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, vysporiadal.

78. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia práva byť prítomný pri výsluchu svedka, ako aj k
námietketýkajúcejsasvedeckejvýpovedesvedkaM.V.dňa04.04.2019správnysúduvádza,žesprávca
dane vykonal dňa 02.04.2014 s M. V. ústne pojednávanie v zmysle § 19 daňového poriadku, nejednalo

sa o vypočutie M. V. v procesnom postavení svedka. Uvedený nedostatok považuje správny súd za
zhojený ústnymi pojednávaniami s uvedeným svedkom dňa 14.05.2014, 30.05.2014 a dňa 23.06.2014,
ktoré sa realizovali za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý mal možnosť klásť svedkovi otázky, avšak
toto právo nevyužil. Svedok M. V. pri výpovedi dňa 04.04.2019 zásadným spôsobom obsahovo otočil
vo vzťahu k svojim predchádzajúcim výpovediam, pričom mal menovať aj ďalšie osoby (S. U. a Y.

M.), ktoré mu mali predkladať faktúry na podpis a ktorým mal odovzdávať peniaze. Daňové orgány
nepovažovali výsluch týchto osôb za potrebný s poukazom na to, že M. V. ani raz neuviedol, že by tieto
osoby splnomocnil na konanie v mene spoločnosti L.-Sk s.r.o., pričom nebol preukázaný žiadny právny
vzťah týchto osôb k spoločnosti L.-SK s.r.o. Správny súd zastáva názor, že aj keby tieto osoby boli v
daňovom konaní vypočuté, nič to nezmení na závere o tom, že M. V. sa názorovým obratom, ktorý učinil

pri výpovedi dňa 04.04.2019, dostal do pozície nedôveryhodného svedka, ktorého akékoľvek informácie
ním poskytnuté v daňovom konaní strácajú pre prípadné preukázanie tvrdení žalobcu relevanciu. Tu
správny súd pripomína procesnú zásadu opakovane judikovanú kasačným súdom, podľa ktorej úlohou
správcu dane nie je viesť vyčerpávajúce dokazovanie dovtedy, kým sa preukážu tvrdenia žalobcu. Čosa týka ďalších osôb, ktoré boli alebo podľa žalobcu mali byť vypočutí ako svedkovia, správny súd v
prípade Ing. M. A. uvádza, že tento síce bol vypočutý postupom podľa § 19 daňového poriadku, avšak aj
tento nedostatok bol zhojený jeho neskorším výsluchom v procesnom postavení svedka za prítomnosti

konateľa žalobcu. V prípade Z. H. sa nejednalo o vypočutie svedka, ale o ústne pojednávanie vykonané
miestne príslušným správcom dane na základe dožiadania. Správca dane sa uvedenú osobu pokúšal
vo vyrubovacom konaní opakovane vypočuť ako svedka, o plánovaných termínoch výsluchov žalobcu
upovedomil, avšak Z. H. sa mu vypočuť v procesnom postavení svedka nepodarilo. Správny súd v
tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom žalovaného, že aj na informácie získané vyťažovaním osôb

mimo rámca upraveného ustanovením § 25 (výsluch svedka), napr., postupom podľa § 19 daňového
poriadku, je potrebné nahliadať ako na dôkaz získaný v súlade s daňovým poriadkom a aj s ohľadom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/32/2016 je následne potrebné mu v procese hodnotenia
dôkazov priradiť primeranú dôkaznú hodnotu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak sa správcovi
dane nepodarí zabezpečiť konkrétnu osobu na výsluch v procesnom postavení svedka podľa § 25
daňovéhoporiadku,pričomideoosobu,ktorávskoršíchštádiáchdaňovéhokonaniaužpodalasprávcovi

určitéinformácie,napr.postupompodľa§19daňovéhoporiadku,neznehodnocujeneskoršianemožnosť
výsluchu takejto osoby ako svedka skôr získané informácie pre účely daňového konania.

79. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového
konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo

v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia
daňových orgánov vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto
správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd
podľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán
štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne

vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

81. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia

tohto rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.