Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200255
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu:

O.. O. M., narodený dňa X. O. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX J., občan Slovenskej republiky, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, Ul.
9 mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-
KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej, Okresného dopravného
inšpektorátu v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. ORPZ-RA-OPDP62-251/2020-SK z
28.01.2021 bol O.. O. M., bytom J., G. XXX/XX (ďalej len „žalobca“) uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) s poukázaním na
§ 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.) na tom skutkovom
základe, že dňa 30.10.2020 v čase o 10:52 hod viedol ako vodič osobné motorové vozidlo W. W.
ev. č. X. XXX I. po ceste II. triedy č. 532, kde medzi obcou M. K. a obcou F. v ľavotočivej zákrute
prešiel s vozidlom do protismernej časti cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala,
čo bolo zadokumentované kamerovým systémom, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 60,-
Eur, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe predloženého

spisového materiálu zistil, že žalobca sa tohto skutku dopustil, čím porušil § 9 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. V rámci ústneho pojednávania o priestupku žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania
dňa 28.01.2021 uviedol, že spisový materiál a listinné dôkazy nespochybňuje, doplnenie dokazovania
nežiadal, skutku, ktorého sa dopustil si bol vedomý, ale mal za to, že nenaplnil skutkovú podstatu
priestupku v spojitosti s § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko skutok síce je výslovne označený
za priestupok v tomto zákone, ale neporušuje, ani neohrozuje záujem spoločnosti do takej miery, že by
mohol byť za priestupok aj považovaný s poukazom na všetky okolnosti skutku spočívajúce v tom, že

do protismeru zasiahol cez prerušovanú čiaru v čase, keď sa iné vozidlo ani zďaleka tam nenachádzalo,
počas dňa, na suchej vozovke, pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám a pri plnej ohľaduplnosti voči
iným osobám a zákonom chráneným záujmom. Podkladmi prvostupňového rozhodnutia bola správa o
výsledku objasňovania priestupku z 30.10.2020, evidenčná karta vozidla, evidenčná karta žalobcu, CD -videozáznam, rozkaz o uložení sankcie za priestupok z 02.12.2020 vrátane odporu, zápisnica z ústneho
pojednávania o priestupku z 28.01.2021. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia uviedol, že hodnotil všetky listinné dôkazy, ako i zápisnicu z ústneho pojednávania, z

ktorej vyplýva, že žalobca si je vedomý spáchania skutku a všetky dôkazy považoval za hodnoverné a
dôveryhodné, lebo boli zistené a získané zákonným spôsobom, pričom hodnotil každý dôkaz jednotlivo
akoivšetkydôkazyvichvzájomnýchsúvislostiach,vrátanesprávyovýsledkuobjasňovaniapriestupkua
CD videozáznam, z ktorého vyplýva, že žalobca v ľavotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej
časti vozovky, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala, pričom v § 9 ods. 1 písm. zákona

č. 8/2009 Z.z. je uvedené, že vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri
pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, čo neplatí len pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo
odbočovaní. Ďalej prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu na výsluch príslušníkov PZ k skutkovým
okolnostiam týkajúcich sa nebezpečnosti skutku, nakoľko tieto jednoznačne vyplývajú z kamerového
záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, a teda je jednoznačné, že žalobca úmyselne svojím
konaním spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.

l/ zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z., tak ako je
uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že výmeru uloženej
sankcie uložil v zmysle platnej právnej úpravy a pri jej určení prihliadol na závažnosť priestupku v tom
zmysle, že sa jedná o závažný priestupok, nakoľko žalobca ako vodič pri vedení motorového vozidla
prešiel s vozidlom do protismernej časti cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala,

pritom vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky
alebo jazdného pruhu. Prihliadol tiež na miesto a spôsob spáchania priestupku, na to že žalobca
viedol motorové vozidlo na ceste II. triedy mimo obce, pričom bral v úvahu subjektívne a objektívne
okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, ako aj mieru zavinenia obvineného, že
sa úmyselne dopustil tohto priestupku, pretože sa iným spôsobom dopustil porušenia pravidiel cestnej

premávky závažným spôsobom, nakoľko závažným porušením pravidiel cestnej premávky je aj jazda
v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke. Tiež prihliadal na osobu
páchateľa v tom zmysle, že podľa záznamov v evidenčnej karte za sledované obdobie päť rokov sa 20
krát dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uviedol, že je povinný chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. V tomto prípade prvostupňový orgán konal vo veci z verejného záujmu. Dospel
k záveru, že uložená sankcia je vzhľadom k tomu primeraná a bude dostatočne preventívne a výchovne
pôsobiť na žalobcu, aby sa v budúcnosti podobného skutku nedopustil.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Krajské riaditeľstvo policajného

zboru v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 z 15.03.2021 tak, že prvostupňové
rozhodnutie zmenilo vypustením časti textu výroku rozhodnutia „s poukázaním na § 22 ods. 3 písm.
e/ citovaného zákona“, pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil priebeh prvostupňového
konania a obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj podaného odvolania žalobcu. Uviedol, že výrok

prvostupňového rozhodnutia obsahuje nesprávne a zmätočné citovanie „s poukázaním na § 22 ods.
3 písm. e/ citovaného zákona“, nakoľko za naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. sa v priestupkovom
konaní, v ktorom nebola uložená pokuta v blokovom alebo rozkaznom konaní ukladá sankcia podľa § 22
ods . 2 písm. g/ citovaného zákona, na základe čoho ako odvolací orgán zmenil výrok prvostupňového

rozhodnutia tak, že vypustil citovaný text výroku prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že táto
zrejmá nesprávnosť nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a preto nebol dôvod na
jeho zrušenie. Ďalej uviedol, že z dôkazu - CD videozáznamu zo systému SOITRON jednoznačne
vyplýva, že žalobca ako vodič dňa 30.10.2020 viedol osobné vozidlo, pričom porušil svoju povinnosť
viesť toto vozidlo vpravo pri pravom okraji vozovky a vozidlo viedol v protismernej časti cesty v čase,

keď si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky zabezpečené
dôkazy považoval za zákonne získané a tvrdenia žalobcu o bagatelnom skutku, ktorý je v bežnej
premávke len ťažko rozpoznateľný, považoval za právne irelevantné. Z obstaraných dôkazov podľa
neho jednoznačne vyplýva, že žalobca viedol dňa 30.10.2020 o 10:52 hod, ako vodič osobné motorové
vozidlo továrenskej značky W. W. ev. č. X. XXX I. po ceste II. triedy č.

532, kde medzi obcou M. K. a obcou F. v ľavotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej časti
cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala. Zo zápisnice z ústneho pojednávania
mu vyplynulo, že žalobca zabezpečené dôkazy nespochybnil a protiprávneho konania si bol vedomý.
K jeho tvrdeniam o tom, že žiadnym spôsobom nezasiahol do života, zdravia, majetku alebo práv, apreto absentuje pojmový znak spoločenskej nebezpečnosti, na základe ktorého skutok priestupkom
nie je, uviedol, že nie je podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo
ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe kolízie. Podstatné je, že bol dopravný predpis porušený takým

spôsobom, ktorý za závažný považuje zákon o cestnej premávke. Z predloženého spisu mal za to, že
prvostupňový orgán postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade so
základnými zásadami konania, presne zistil skutočný stav veci, ktorý zodpovedá realite. Ďalej žalovaný
zastával stanovisko, že prvostupňový orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by
predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Poukázal

aj na to, že prvostupňový orgán návrh žalobcu na vykonanie dôkazov formou výsluchov príslušníkov
PZ k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa nebezpečnosti skutku zamietol, nakoľko tieto jednoznačne
vyplývajú z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu a teda je jednoznačné, že
žalobca úmyselne svojím konaním spáchal priestupok tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového
rozhodnutia. Ďalej uviedol, že správny orgán, ak si to vyžaduje verejný záujem na zistení skutočného
stavu veci, môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli alebo je oprávnený rozhodnúť, ktoré

dôkazy netreba vykonať. Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie
skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Dôvody, pre ktoré nevykonal všetky alebo
niektoré dôkazy treba uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný považoval listinné dôkazy, a to hlavne
videozáznam zo systému SOITRON spolu s vyjadrením samotného žalobcu, ktoré boli predložené
prvostupňovým orgánom, za hodnoverné a dôveryhodné, lebo boli získané zákonným spôsobom. Za

irelevantnúpovažovalnámietkunevypočutianavrhnutýchpríslušníkovPZ,nakoľkovprocesezískavania
podkladov je rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané a akým spôsobom vo výlučnej právomoci
správneho orgánu. Prvostupňový orgán sa s námietkou účastníka konania zaoberal, keďže dôvod
pre ktorý prvostupňový orgán nevykonal doplnenie dokazovania je uvedený v zápisnici z ústneho
pojednávania, ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je zrejmé, že skutočnosti, ku ktorým

navrhoval vypočuť svedkov vyplývajú z obsahu predloženého spisu. Postup prvostupňového orgánu
považoval za zákonný, nakoľko aj z vyjadrení samotného žalobcu je zrejmé, že si bol spáchania skutku
vedomý, pričom namietal, že svojim konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.
Zadovažovanie ďalších dôkazov v tomto konaní potrebné nebolo. Žalovaný hodnotil obsah evidenčnej
karty vodiča - žalobcu, z ktorej vyplýva opakované porušovanie predpisov o bezpečnosti cestnej

premávky. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán uložil žalobcovi sankciu pokuty vo výške
60,- Eur čo je minimálna sadzba za postihnutý priestupok. To znamená prvostupňový orgán prihliadal
na závažnosť priestupku aj na to, že sa jedná o závažný priestupok, nakoľko ako vodič pri vedení
motorovéhovozidlaprešielsvozidlomdoprotismernejčasticestyajkeďsitosituáciavcestnejpremávke
nevyžadovala, pričom vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom

okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Prihliadal na miesto a spôsob spáchania priestupku a bral v úvahu
subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú. Prihliadal na mieru
zavinenia, ako aj osobu páchateľa priestupku, ktorý sa za sledované obdobie dvoch rokov 4x dopustil
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalšie časti odvolania žalobcu považoval za
irelevantné, nakoľko ma všetkými dôkazmi jednoznačne za preukázané, že žalobca je vinný z naplnenia

skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v plnom rozsahu.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval

za arbitrárne s tým, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Uviedol, že na dotknutom
mieste cesty do protismerného jazdného pruhu oddeleného prerušovanou bielou čiarou svojím vozidlom
zasiahol na nepatrný čas a to súčasne cez prerušovanú čiaru, v čase, keď žiadne iné vozidlo sa ani v
protismerezďalekanenachádzalo,nenachádzalasatamanižiadnaináosoba, počasslnečnéhodňa,na
suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám. Považoval za neudržateľné, aby bolo považované

za priestupok také krátke a nepatrné zasiahnutie do protismerného jazdného pruhu bez skúmania
okolností, ktoré by mohli mať vplyv na protispoločenskú závažnosť tohto skutku. Už skutočnosť, že
zákon zaraďuje priestupok medzi závažné porušenie pravidiel cestnej premávky je dôkazom toho, že sa
požaduje vyššia miera spoločenskej nebezpečnosti skutku. Ak by mali doterajšie závery ostať správne,
platilo by, že „zrezať zákrutu“ je to isté ako jazdiť v protismere na diaľnici. Na margo toho uviedol, že

samotný prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia skutok vymedzil tak, že na dotknutom mieste
„prešiel“ do protismeru a nie, že v protismere „jazdil“, nakoľko tento skutok nie je možné nazvať jazdou.
Ďalej argumentoval, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je priestupkom:a) zavinené konanie,
b) konanie, ktoré poruší alebo ohrozuje záujem spoločnosti,
c) je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

d) a nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Žalobca zdôraznil, že tieto pojmové znaky priestupku musia byť prítomné kumulatívne, t.j. vždy všetky.
Ak akýkoľvek z nich absentuje, nejedná sa o priestupok. V prípade jeho skutku v spojitosti s ostatnými
okolnosťami bude vždy absentovať pojmový znak uvedený pod písm. b/, t.j. porušenie alebo ohrozenie
záujmu spoločnosti, spoločenská nebezpečnosť. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 10Sžd/3/2013 a sp. zn. 10Sžd/4/2014. Zo záverov týchto rozhodnutí podľa názoru žalobcu
vyplýva, že trestanie len formálneho naplnenia znakov skutku ako priestupku bez skúmania jeho
spoločenskej nebezpečnosti je v právnom štáte neudržateľné. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán
a žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie k spoločenskej nebezpečnosti skutku, ktorá je pojmovým
znakom priestupku a bez nej priestupok neexistuje. Prvostupňový orgán zamietol jeho návrh na
vykonanie dokazovania výsluchom príslušníkov PZ ako očitých svedkov jeho skutku k týmto okolnostiam

s odôvodnením, že spoločenská nebezpečnosť vyplýva z kamerového záznamu vyhotoveného z vozidla
príslušníkov PZ. Žiadnym spôsobom ale neuviedol, čím bolo jeho konanie pre spoločnosť nebezpečné,
t.j. koho život, zdravie, majetok alebo práva ohrozil, obmedzil alebo poškodil, resp. ako tieto okolnosti
vyplývajú z kamerového záznamu. Mal za to, že v prípade jeho priestupku zanedbateľným spôsobom
prešiel svojím vozidlom do protismerného jazdného pruhu na ceste II. triedy mimo obce, nakoľko k

nemu došlo za okolností cez prerušovanú čiaru, v čase kedy sa žiadna osoba na vozovke nenachádzala
a žiadne iné vozidlo v protismere ani zďaleka nebolo, počas slnečného dňa, na suchej vozovke a
pri zníženej rýchlosti a nešlo teda o jazdu - trváce premávanie sa z pohľadu závažnosti, tak ako to
predpokladá§137ods.2zákonač.372/1990Zb.,aleišloobagateľnýskutok,ktorýjevbežnejpremávke
len ťažko rozpoznateľný a žiadnym spôsobom nezasiahol do nikoho života, zdravia, majetku alebo

práv, a preto absentuje pojmový znak priestupku, ktorým je jeho spoločenská nebezpečnosť, a preto
priestupkom nie je. Ďalej opätovne namietal, že prvostupňový orgán zamietol jeho jediný navrhovaný
dôkazkobjasneniuspoločenskejnebezpečnostiskutkusodkazomnakamerovýzáznamažalovanýhov
správnosti tohto postupu iba utvrdil, ale však bez náležitého objasnenia toho, ktorá okolnosť vyplývajúca
z kamerového záznamu založila nebezpečnosť jeho skutku. Prvostupňový orgán ani žalovaný mu

neumožnili brániť sa vykonaním jediného dôkazu, ktorého vykonanie aj náležite odôvodnil. Záverom
žiadal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané po
náležite zistenom skutkovom a právnom stave. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v odvolacom
konaní predložil mimo iného aj listinný dôkaz „Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku
cestnej dopravy“, ku ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju podpísať. Prvostupňový orgán
predložil aj listinný dôkaz - „Videozáznam zo systému SOITRON“, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

žalobca ako vodič porušil svoju povinnosť viesť toto vozidlo vpravo, pri pravom okraji vozovky a vozidlo
viedol v protismernej časti cesty v čase, keď si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke. Taktiež
poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania, ktorej správnosť a súhlas s jej obsahom žalobca
potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalovaný považoval uvedené dôkazy za zákonné a dôveryhodné.
Tvrdenia o zanedbateľnom spôsobe porušenia predpisov považoval za právne irelevantné. Nie je podľa

neho podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku
konkrétnej hrozbe, ale podstatné je, že bol dopravný predpis porušený takým spôsobom, ktorý za
závažný považuje zákon o cestnej premávke. Mal za to, že v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm.
j/ zákona č. 8/2009 Z.z. je zahrnutá každá jazda motorového vozidla v protismernej časti cesty, ak si
to nevyžaduje situácia v cestnej premávke a uvedené ustanovenie sa nezaoberá časovým rozsahom,

počas ktorého by bolo možné jazdiť s vozidlom v protismernej časti cesty. Práve jazda motorového
vozidla v protismernej časti cesty má pri vzniku udalosti v cestnej premávke - pri dopravnej nehode
fatálne následky na živote a zdraví, a preto z dôvodu ochrany života a zdravia zákonodarca zaradil
jazdu motorového vozidla v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke, za
závažný spôsob porušenia pravidiel. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu na

vykonanie dokazovania, pričom sa touto námietkou zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukaz
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR považoval za účelový. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.5. Žalobca v replike uviedol, že sa v jeho prípade nemôže jednať o priestupok z dôvodu absencie
spoločenskej nebezpečnosti ako jednej z kumulatívnych podmienok podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č.
372/1990Zb.,zároveňvspiseabsentujevysvetleniektomu,aképrotispoločenskékonanievideozáznam

zachycuje a ktorý z uvedených záujmov spoločnosti konanie porušuje alebo ohrozuje. Nesúhlasil s tým,
že pokiaľ s osobným vozidlom prešiel na nepatrný čas do protismeru, išlo o jazdu v protismere. Taktiež
opätovne namietal, že mu nebolo umožnené brániť sa vykonaním navrhovaného dokazovania. Ďalej
nesúhlasil ani s ďalšími časťami vyjadrenia žalovaného.

6. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní pridržiaval všetkých bodov podanej správnej žaloby, ako aj
urobených vyjadrení. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj porušenie jeho procesných
práv, konkrétne porušenie práva na obhajobu. Tvrdil, že sa nedopustil jazdy v protismere, len toho,
že sa v protismere nachádzal, ale to neznamená, že v protismere jazdil. Spochybnil tak kvalifikáciu
skutku, ale nespochybňoval zistenie skutočného stavu veci. Nepatrné prejdenie do protismeru podľa
neho nie je jazdou v protismere, pričom zdôraznil, že takýmto spôsobom jazdy nikoho neohrozil a na

základe toho bol skutok nesprávne materiálne posúdený, resp. nesprávne klasifikovaný. Zdôraznil, že
zotrváva na námietke, že priestupok bol nesprávne materiálne posúdený, nakoľko nie každé porušenie
je priestupkom, resp. nie každý zásah do protismeru je jazdou v protismere. Namietal, že jedným
z pojmových znakov priestupku je spoločenská nebezpečnosť a táto nebola naplnená, nakoľko sa
nedopustil žiadneho ohrozenia, nakoľko ide o ohrozovací priestupok. Počas konania navrhol doplniť

dokazovanie výsluchom svedkov, ktorými boli príslušníci Policajného zboru, ktorí dokumentovali jeho
priestupok na mieste. Toto dokazovanie bolo zamietnuté a mal v úmysle takýmto dokazovaním zistiť, že
pokiaľ prešiel do protismeru, čo tým ohrozil a toto zodpovedané v konaní ani v rozhodnutiach nebolo.
Pojem spoločenská nebezpečnosť skutku ako znak priestupku nebol podľa neho naplnený, nakoľko
zákon je len prostriedkom ochrany práv. Zákon nepožíva právnu ochranu, ochranu požívajú práva

konkrétnych osôb. V danom prípade bol len formálne porušený zákon, pričom nebolo uvedené, čo
bolo skutkom ohrozené, na základe čoho nebola naplnená spoločenská nebezpečnosť skutku. Navrhol
napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.

7. Predstúpil poverený zamestnanec žalovaného, ktorý sa pridržiaval písomného vyjadrenia k správnej

žalobe. K navrhovanému výsluchu policajtov poukázal na kamerový záznam, ktorý je súčasťou spisu a z
ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca jazdil v protismere. Uviedol, že zákonom je jasne daný spôsob
jazdy na komunikácii a to vpravo, pri pravom okraji vozovky, pričom zákon stanovuje aj podmienky, za
akých je možné jazdiť v protismere, ktoré v tomto prípade neboli splnené. Navrhol žalobu zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po preskúmaní veci

správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, aka/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

13. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/, 2 zákona č. 372/1990 Zb.

(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako
uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom
podľa osobitného predpisu.
(2) Za priestupok podľa odseku 1
g/ písm. l/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
(1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto
zákone.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
(1) Vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo
jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

16. Podľa § 137 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z.

(1) Porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2) Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
j) jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.

17. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona
č. 372/1990 Z.z., pretože porušil povinnosť na vozovke jazdiť v pravo pri pravom okraji vozovky, hoci si to
nevyžadovala situácia v cestnej premávke, vyplývajúcu z § 9 ods. 1 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm.
j/ zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 60 Eur. Žalovaný napadnutým

rozhodnutím v odvolacom konaní zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že v časti uloženia
sankcie vypustil nesúvisiacu časť textu, pričom v ostatnej časti ponechal prvostupňové rozhodnutie
nedotknuté, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením prvostupňovým orgánom, ku
ktorému sa prvostupňový orgán dopracoval zákonným spôsobom.

18.Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupuorgánuverejnejsprávyvkonkrétnej
právnejvecisavzásadeobmedzínaotázku,čivykonanédôkazy,zktorýchtentoorgánvychádzal,niesú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a

postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán si zabezpečil dôkazy,
logickým hodnotením ktorých získal relevantné skutkové zistenia, a ktoré posúdil v súlade s platnou
právnou úpravou.

19. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka. Spôsobilým subjektom priestupku je páchateľ priestupku, ktorým
môže byť len deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a u ktorej neexistujú
dôvody vylučujúce jej príčetnosť(§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Subjektívna stránkapredstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za
priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú
vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna

stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním
a následkom (kauzálny nexus), jej fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

20. Z obsahu podanej správnej žaloby je zrejmé, že naplnenie subjektívnej stránky priestupku ani
deliktuálna spôsobilosť žalobcu spornými neboli. Žalobca namietal, že svojim konaním nenaplnil

objektívnu stránku priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/
zákona č. 372/1990 Z.z., pretože prvostupňové rozhodnutie skutok vymedzilo tak, že žalobca „prešiel
do protismeru“ a nie, že v protismere „jazdil“. Žalobca vychádzal z formulácie skutku, ktorej úlohou
(so zachovaním náležitostí výroku rozhodnutia v zmysle § 77 zákona č. 372/1990 Zb.) je vymedzenie
a špecifikácia konania majúceho znaky priestupku takým spôsobom, aby toto sankcionované konanie
nebolo zameniteľné s iným konaním. Táto formulácia sa nemusí doslovne zhodovať s normatívnym

vyjadrením obsahu objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku (v danom prípade s ust. § 22 ods.
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na § 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009
Z.z.), ale musí z nej byť zrejmé, že ide o skutok reprezentujúci konanie obvineného z priestupku, ktoré je
subsumovateľné ako naplnenie tejto objektívnej stránky. Pokiaľ prvostupňový orgán ustálil, že žalobca
prešiel so svojim vozidlom do protismernej časti cesty, čo si nevyžadovala situácia cestnej premávky

(nešlo o obchádzanie, predchádzanie, otáčanie ani o odbočovanie) a žalobca to ani nenamietal, správny
súd nemá pochybnosti o tom, že medzi vyjadrením skutku a objektívnou stránkou skutkovej podstaty
priestupku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, nie je rozpor, ktorý by vylučoval podradenie tohto skutku
jej sankčnému režimu, pretože sa svojim právnym (sankčným) obsahom vzťahuje na predmetnú právnu
vec. Na tom závere nemôže nič zmeniť ani namietaný fakt, že išlo o krátke a nepatrné „zasiahnutie“

do protismerného jazdného pruhu, ktorý práve taký skutkový priebeh priestupku potvrdzuje. Zmenu
rozhodujúceho skutkového záveru, že žalobca prešiel s vozidlom do protismernej časti cesty, by žalobca
mohol dosiahnuť len tak, ak by tvrdil a preukázal, že svojou jazdou nijako nezasiahol do protismernej
časti cesty a počas celej svoje jazdy na vozovke jazdil vpravo pri pravom okraji vozovky alebo do
protismeru prešiel z dôvodu obchádzania, predchádzania, otáčania alebo odbočovania, ktoré dočasnú

jazdu v protismere predpokladajú (§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Žalobca to netvrdil.

21. Žalobca ďalej namietal, že do protismerného jazdného pruhu svojim vozidlom zasiahol na nepatrný
čas a to súčasne cez prerušovanú čiaru, v čase keď sa žiadne vozidlo ani žiadna osoba v protismere
nenachádzali, počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám, pričom

považoval za neudržateľné, aby to bolo považované za priestupok bez skúmania okolností, ktoré by
mohli mať vplyv na protispoločenskú závažnosť tohto skutku. Podľa žalobcu už skutočnosť, že zákon
zaraďuje priestupok medzi závažné porušenie pravidiel cestnej premávky (napríklad popri jazde pod
vplyvom alkoholu alebo spôsobení dopravnej nehody) je dôkazom toho, že sa požaduje vyššia miera
spoločenskej nebezpečnosti skutku, a ak by mali platiť závery žalovaného a prvostupňového orgánu,

platilo by, že „zrezať zákrutu“ je to isté ako jazdiť v protismere na diaľnici.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

23. Každú skutkovú podstatu charakterizujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti
ktorým je protiprávne konanie namierené. Záujmy spoločnosti tak predstavujú objekt priestupku ako
vybrané spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje (napr. riadny výkon verejnej správy, poriadok
v správe, občianske spolunažívanie a pod.). Keďže porušovanie alebo ohrozovanie záujmu spoločnosti

je právne neurčitým pojmom, posudzuje sa jeho naplnenie v každom konkrétnom prípade. Skutková
podstatapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,ktorájekladenážalobcovizavinu,je
zakotvenávustanovení §22ods.1písm.l/ zákonač.372/1990Zb.Podľanejsapriestupkudopustíten,
kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý objektívna stránka

skutkovej podstaty odkazuje, je zákon č. 8/2009 Z.z., ktorý v § 9 ods. 1 stanovuje povinnosť vodiča
na vozovke jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, čo neplatí pri obchádzaní,
predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z. zároveňplatí, že porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty,
ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.

24. Objektom priestupku je právom chránený záujem spoločnosti, ktorý je spáchaním priestupku
ohrozený alebo porušený. Pri priestupkoch, ako vyplýva zo zákona o priestupkoch, vo všeobecnosti
ide o riadny výkon verejnej správy a s tým spojené ďalšie činnosti, teda o vzťahy, záujmy a hodnoty
chránené priestupkovým právom, ktorých porušovanie alebo ohrozenie postihuje štát uložením správnej
(administratívnej) sankcie. V osobitnej časti zákona o priestupkoch sú upravené skupiny príslušných

chránených záujmov, ktoré patria do tej ktorej oblasti správy. Medzi nimi majú svoje miesto priestupky
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z obsahu a označenia ktorých je zrejmý druhový
chránený záujem spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (objekt priestupku). Z
ustanovení § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na § 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm.
j/ zákona č. 8/2009 Z.z. vyplýva, že negatívnym následkom tohto priestupku je ohrozenie druhového
objektu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že vodič v cestnej premávke

jazdí v protismere. Individuálny objekt tejto konkrétnej skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa preto významne nelíši od druhového - všeobecného objektu tohto
typu priestupkov s tým, že ide o tzv. priestupok „ohrozovací“, ktorý je, na rozdiel od priestupkov
„porušovacích“, dokonaný už len samotným ohrozením chráneného záujmu na bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky bez toho, aby došlo k škode na živote, zdraví alebo majetku iných osôb. Jeho

úlohou je preventívne pôsobiť na vodičov, aby okolnosťami nevynútenou (čo i len čiastočnou) jazdou v
protismernom pruhu (bez toho, aby išlo o obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo odbočovanie),
zbytočne neohrozovali bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Práve vzhľadom na preventívnu
funkciu tohto priestupku sa nevyžaduje bezprostredné ohrozenie práv alebo záujmov iných osôb, ale
ohrozenie záujmov spoločnosti je v tomto prípade dané už samotným porušením pravidiel cestnej

premávky spočívajúcim v nedodržaní povinnosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. jazdiť na
vozovke vpravo, pri jej pravom okraji.

25. Súčasťou obsahu normatívneho vyjadrenia objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. je požiadavka na porušení pravidiel cestnej

premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.
8/2009 Z.z., vo vzťahu k § 137 ods. 1, 2, porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom
fyzickou osobou sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa ustanovuje, ktoré z porušení povinností podľa tohto zákona
je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo súvisí najmä s priestupkovým

zákonom. Zákonodarca tým zjavne nadväzoval práve na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
tak, že materiálny znak priestupku spočívajúci v konaní porušujúcom alebo ohrozujúcom záujmy
spoločnosti považoval pri porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom ex lege za
splnený, čím pre tieto prípady, ktoré považoval z povahy veci za závažné (teda s vyššou spoločenskou
nebezpečnosťou), uprednostnil formálno-právne chápanie pojmu priestupok. Prvostupňový orgán vo

výroku prvostupňového rozhodnutia poukázal na § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z., čím
preukázal naplnenie požiadavky na konaní ohrozujúcom záujmy spoločnosti a žalovaný sa s tým v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil, na základe čoho im nemožno vyčítať, že sa nezaoberali
posúdením materiálneho znaku priestupku. Žalobca argumentoval len okolnosťami spáchania skutku,
najmä bagatelizovaním skutku, ktorým nedošlo k porušeniu žiadneho práva alebo záujmu iných osôb

v danom čase a mieste. Nevyjadril však žiadne konkrétne argumenty preto, aby sa jeho spôsob
bezdôvodnej jazdy v protismere mohol z hľadiska preventívnej funkcie tohto priestupku, práve ktorá je
jeho účelom, považovať za konanie bez akejkoľvek alebo len zanedbateľnej (nepatrnej) spoločenskej
nebezpečnosti.

26.Pokiaľbykonanímžalobcudošlokpriamemunegatívnemuzásahudoprávinejosoby,t.j.kporušeniu
jej práv, napríklad spôsobením dopravnej nehody s následkami na živote, zdraví alebo majetku iných
osôb, išlo by o naplnenie inej skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnejpremávkysadopustítenktoporušívšeobecnezáväznýprávnypredpisobezpečnostiaplynulosti

cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku. Za tento priestupok bolo v tom čase možné uložiť sankciu pokuty od
150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti až na tri roky. V porovnaní s priestupkom podľa 22 ods. 1 písm.
l/ zákona č. 372/1990 Zb., v nadväznosti na § 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z.,z toho vyplýva, že nespôsobenie dopravnej nehody ani žiadneho iného bezprostredného škodlivého
následku sa pri tomto priestupku priamo predpokladá, t.zn. táto okolnosť nemôže predstavovať okolnosť
vylučujúcu priestupkovú zodpovednosť.

27. Žalobca spôsobom vedenia jazdy svojho vozidla nesporne zasiahol do protismerného jazdeného
pruhu, hoci si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke, čím zjavne ohrozil záujem chránený
zákonom (záujem spoločnosti) na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uvedené platí bez ohľadu
na tvrdenia žalobcu, že do protismerného jazdného pruhu svojim vozidlom zasiahol na nepatrný čas,

cez prerušovanú čiaru, v čase keď sa žiadne vozidlo ani žiadna osoba v protismere nenachádzali,
počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti. Vzhľadom na predchádzajúci bod tohto
rozsudku s uvedenými okolnosťami zákon č. 372/1990 Zb. ani zákon č. 8/2009 Z.z. nespájajú následok
v podobe zániku priestupkovej zodpovednosti žalobcu. Konajúce orgány verejnej správy a správny súd
by mohli prihliadať jedine na to, ak by žalobca tvrdil a preukázal, že v jeho prípade zasiahol svojou
jazdou do protismeru z dôvodu obchádzania, predchádzania, otáčania alebo odbočovania, iba ktoré

okolnosti zákaz jazdy v protismere na nevyhnutný čas umožňujú, čo žalobca ani netvrdil. Z hľadiska
prevencie vážnych dopravných nehôd, ktorou bezpochyby zákaz bezdôvodnej jazdy v protismere je
(je notorietou, že čelná zrážka s iným vozidlom, ktorá v takých prípadoch hrozí, máva za následok
najzávažnejšie dopravné nehody s najhoršími následkami na živote, zdraví a majetku), preto správny
súd nenachádza právny význam zaoberať sa uvedenými okolnosťami skutku, ktorý zjavne predstavoval

porušenie tohto zákazu. Prvostupňový orgán ich preto zohľadnil pri stanovení výšky uloženej sankcie
pokuty, ktorú uložil na spodnej hranici jej zákonného rozpätia (teda v najnižšej možnej výške 60 Eur),
pričom zákon umožňuje jej uloženie až do výšky 300 Eur, a tiež tým, že neuložil súčasne zákaz činnosti,
ktorý mohol žalobcovi uložiť až do dvoch rokov.

28. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky
štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom
hovoriťopriestupku.Akpriniektorejčastiskutkovejpodstatyexistujúpochybnostiojejexistenciianebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech

obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a spoľahlivo zistený
skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty, nakoľko priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustil žalobca, ktorý bol deliktuálne spôsobilý, svojou
jazdou osobným motorovým vozidlom zasiahol do protismeru, čím porušil svoju povinnosť na vozovke
jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu a v súlade so zásadami prevencie tým

ohrozil záujmy spoločnosti. Žalobca takto zistený skutkový stav nespochybnil, nakoľko nepoprel, že sa
uvedeného konania zisteným spôsobom dopustil.

29. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžd/3/2013 a 10Sžd/4/2014,
ktorých skutkové a právne závery (ich dopady na danú vec) neindividualizoval na konkrétny

prejednávaný prípad. Nepostačovalo na tieto rozsudky poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich
relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca najprv
ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, t.j. predmet, skutkový
stav, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a
právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu

byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky
odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Rozsudok
sp.zn. 10Sžd/4/2014 sa týka veci, kde účastníčka cestnej premávky spôsobila škodu na zdraví a majetku
sama sebe, čo vzhľadom na skúmanie naplnenia chráneného objektu predstavuje diametrálne odlišné
skutkové okolnosti ako v preskúmavenej veci. V rozsudku sp.zn. 10Sžd/3/2013 najvyšší súd riešil otázku

vedomosti vodiča o porušení predpisov, teda otázku zavinenia, pričom materiálny znak priestupku
(musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti) bol v rozsudku zmienený len preto, že
predstavuje súčasť legálnej definície priestupku.

30. Neobstojí ani námietka žalobcu, že skutočnosť, že zákon zaraďuje priestupok medzi závažné

porušenie pravidiel cestnej premávky (napríklad popri jazde pod vplyvom alkoholu alebo spôsobení
dopravnej nehody) je dôkazom toho, že sa požaduje vyššia miera spoločenskej nebezpečnosti skutku,
a ak by mali platiť závery žalovaného a prvostupňového orgánu, platilo by, že „zrezať zákrutu“ je to isté
ako jazdiť v protismere na diaľnici. Žalobca uvedeným tendenčným výkladom úplne znegoval zmyselust. § 137 zákona č. 372/1990 Zb. stanovujúceho konkrétne porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré
sa ex lege považujú za závažné. Platí, že zákon tým identifikoval konkrétne porušenia pravidiel cestnej
premávky, ktoré sa považujú z povahy veci za závažné, čím stanovil ich vyššiu spoločenskú závažnosť

a nebezpečnosť, nie naopak. Aj závažné porušenia pravidiel cestnej premávky je možné pri ukladaní
sankcií rozlišovať tak, že krátke zasiahnutie do protismeru na ceste II. triedy možno postihnúť miernejšie
ako napríklad protismernú jazdu na diaľnici, čo prvostupňový orgán urobil. Z toho vyplýva, že skutok, za
ktorý bol žalobca postihnutý, nemožno stotožňovať s iným - hypotetickým skutkom ešte závažnejšieho
charakteru.

31. Žalobca namietal, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie k spoločenskej nebezpečnosti skutku,
ktoré navrhoval výsluchom príslušníkov PZ ako očitých svedkov jeho skutku. Prvostupňový orgán v
zápisnici z ústneho pojednávania návrh na vykonanie dokazovania zamietol s tým, že okolnosti ohľadom
„nebezpečnosti skutku“ vyplývajú z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu.
Žalovaný sa s ním v odvolacom konaní stotožnil a túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.

Konajúce orgány verejnej správy oboch stupňoch tak postupovali v súlade s § 33 ods. 1 v nadväznosti
na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, keďže sa zaoberali návrhom žalobu na vykonanie dokazovania.
Navrhovaný dôkaz nebol vykonaný s poukazom na § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého
dokazovanie patrí správnemu orgánu, čo bolo odôvodnené tým, že okolnosti týkajúce sa nebezpečnosti
skutku vyplývajú z obsahu spisového materiálu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že orgán verejnej

správy nie je povinný účastníkom konania navrhovaný dôkaz vykonať (žalobca na vykonanie ním
navrhnutého dôkazu nemal právny nárok), avšak v takom prípade je povinný taký svoj postup odôvodniť,
čo prvostupňový orgán a žalovaný urobili. Pre úplnosť (vzhľadom na to, že ide o správne trestanie)
možno doplniť, že žalobcovmu návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov nebolo možné vyhovieť
ani z toho dôvodu, že žalobca neuviedol, k akému konkrétnemu skutkovému tvrdeniu preukazujúcemu

nízku úroveň spoločenskej nebezpečnosti skutku, ktoré zo zisteného skutkového stavu v tom čase
nevyplývalo (tvrdenia žalobcu ohľadom okolností spáchania skutku vyplývali zo spisu a neboli sporné),
mal byť výsluch urobený. Spoločenská nebezpečnosť skutku nie je sama o sebe skutkovou okolnosťou,
ktorá by sa dala jednoducho a bezprostredne zistiť výsluchom svedkov. Ide o kategóriu, ktorej naplnenie
sa posudzuje na základe zisteného skutkového stavu, ku ktorej tak možno dospieť vykonaním a

hodnotením dôkazov, t.j. na základe úvahy konajúceho orgánu. Námietka preto dôvodná nebola.

32. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich
vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad
správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového

stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne
sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania (napríklad porušenie
práva na obhajobu), základných zásad ukladania trestov, mimo iného z dôvodu, že pokuta bola uložená
v rozmedzí správnej úvahy limitovanej zákonom v ust. § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch,
t.j. správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v

zmysle ust. 195 a nasl. SSP. Naopak preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že
konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 Správneho
poriadku spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku, na ktoré bol predvolaný
žalobca.Prvostupňovýajdruhostupňovýorgánsasprávnevysporiadalisjehovýpoveďou,ďalšiedôkazy

a návrhy na ich doplnenie vyhodnotili v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda správne
vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon č. 372/1990 Zb.,
zákon č. 8/2009 Z.z., Správny poriadok). Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok
sankciu pokuty v zákonom stanovenom rozpätí (na spodnej hranici), pri určení ktorej a jej výmery
prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,

za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so
zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní

orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho
ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,
pretoženáhradatrovkonaniapatrílentakémužalobcovi,ktorýbolvkonanícelkomalebosčastiúspešný.
V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti nemu v tej istej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v
lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.