Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200083
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200083.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: PIGAGRO, s. r. o., so sídlom Ipeľský Sokolec 360, 935 75
Ipeľský Sokolec, IČO: 36 046 272, právne zastúpený: VRBA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sliezska
9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
24.01.2022 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len
„správny súd“) dňa 24.01.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil
rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava,
Stáleho pracoviska Nitra č. 4492201121/6009-15744/2021 zo dňa 17.05.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi ako účastníkovi konania uložená pokuta podľa ustanovenia § 37
ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške XX XXX eur za správny

delikt podľa ustanovenia § 37 ods. 1 písm. m), tak, že:

1. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa mení na prvej strane výška pokuty z XX XXX (slovom:
dvadsaťtisíc) eur na XX XXX (slovom: sedemnásťtisíc) eur.
2. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia na strane 2 sa nahrádza časť pôvodného textu: „...pretože
nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu

3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“, a to tým, že počas
kontrolovaného obdobia v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v
predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019, mesiacov január a
august v roku 2020.“
novým textom:
„...pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú

kapacitu 3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“, a to tým, že
počas obdobia (od 16.04.2018 do 12.01.2021) v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej
kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019,
mesiacov január a august v roku 2020.“

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej

žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitým výkonomnapadnutého rozhodnutia by došlo k značnej hospodárskej, resp. finančnej škode, nakoľko je výška
pokuty obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí podľa názoru žalobcu nesprávna a nezákonná. Výklad
zákona, konkrétne ust. § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole

znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ponúka správnym
orgánom značný priestor na správnu úvahu, v rámci ktorej môže správny orgán uložiť pokutu v rozmedzí
1.000,- eur až 333.000,- eur. Takýto priestor na správnu úvahu je podľa názoru žalobcu značne
neprimeraný a môže spôsobovať značnú mieru svojvôle zo strany správneho orgánu. Z tohto dôvodu
žalobca považuje za jediný prostriedok, ako sa dostať k spravodlivému a preskúmateľnému rozhodnutiu

o výške pokuty, len rozhodnutie súdu.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 21.07.2022 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení žalovaný
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal hrozbu závažnej ujmy a

finančnej škody, ktorá by bola dôvodom na priznanie odkladného účinku, nakoľko žalobca iba všeobecne
formuloval dôvody na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2018 zo dňa 08.01.2019. Navrhol správnemu súdu odkladný
účinok správnej žalobe nepriznať.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu

takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia

orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je

povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby

treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca
poukázal na to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k značnej hospodárskej,
resp. finančnej škode, nakoľko výška pokuty obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru
žalobcu nesprávna a nezákonná. Na osvedčenie svojich tvrdení, že žalobcovi vznikne okamžitým

výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma však nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné
doklady. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu
hrozbualebovznikzávažnejujmy.Žalobcavpredmetnomnávrhuhodnoverneneosvedčilisvojuaktuálnu
majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej
situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej hospodárskej

a finančnej ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej
aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Správny súd poukazuje na to, že
samotná výška vyrubenej pokuty sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu.
Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom
neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali

priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.

13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza

do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).