Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 6, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201487
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5820201487.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: O. Q., G.. XX.

XX. XXXX, K. M. XXX/X-XX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát
so sídlom proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 00151866, v konaní o zaplatenie 1542,85 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 1012,28 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 29. 5. 2018 do
zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1542,85 Eur odo dňa 29. 5. 2018 do dňa 28. 5.
2019 z a s t a v u j e .

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16. 7. 2020 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej, aby mu zaplatila
1542,85 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne odo dňa 29. 5. 2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný ( nástupca Mgr. Júliusa Konečného ) , Exekútorský úrad
so sídlom Stráž 223, Zvolen, realizoval exekučné konanie č. EX 10165/12 vo veci žalovanej v právnom

postavení oprávnenej proti žalobcovi v právnom postavení povinného. Podkladom pre vykonanie
exekúcie bol exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Ro/125/2011 zo dňa
29. 4. 2011 o zaplatenie 1012,28 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví
osoby B.Á. Š., ku ktorému malo dôjsť konaním žalobcu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 14. 8.
2008 okolo 19,15 hod. počas predvádzania hliadkou OO PZ Trstená, vyhrážal sa členovi hliadky B. Š.,
ktorého neskôr aj fyzicky napadol, čím mu mal spôsobiť podvrtnutie horného a medzičlánkového kĺbu
malíčka ľavej ruky s práceneschopnosťou 19 dní, za ktorý bol v danom čase stíhaný pre zločin útoku

na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Dňa 10. 4. 2014
bol v predmetnej trestnej veci žalobcu vyhlásený konečný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3To/21/2014, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku.
Napriek tomu, že vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku krajského súdu odpadol právny dôvod, na
základe ktorého bolo v roku 2012 začaté exekučného konanie, žalovaná v pozícii oprávnenej nepodala
návrh na jeho zastavenie, ale naopak, v tomto konaní boli v roku 2018 a 2019 realizované zrážky
zo mzdy žalobcu ako povinného, pričom mu bola celkovo zrazená suma 1542,85 Eur. Žalobca zastal

názor, že týmto konaním došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
Žalobca má za to, že tak, ako to vyplýva zo záverov obsiahnutých v rozsudku Krajského súdu v Žiline
č.k. 3To/21/2014-423 zo dňa 10. 4. 2014, vo vzťahu ku vzniku škody na zdraví ( poranenia ) npráp.
B. Š. pri obmedzovaní osobnej slobody žalobcu a jeho predvádzaní na útvar policajného zboru dňa14. 8. 2008 išlo o dôsledok obrany žalobcu pred nezákonným postupom - služobným zákrokom zo
strany policajtov. Krajský súd v odôvodnení uvedeného rozsudku skonštatoval, že nebola jednoznačne
a nespochybniteľne preukázaná skutočnosť výzvy žalobcu policajtmi na preukázanie totožnosti, pričom

pre posúdenie zákonnosti predvádzania osoby na útvar policajného zboru za účelom zistenia jeho
totožnosti je teda podstatné zistenie, či táto osoba pred tým, než bola predvádzaná, bola vyzvaná na
preukázanie svojej totožnosti. Krajský súd s poukázaním na uvedené dospel k záveru, že pokiaľ sa
žalobca počas predvádzania bránil, pričom svojím konaním spôsobil zranenie svedkovi B. Š., možno
takéto jeho konanie vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane. Žalobca je názoru, že pokiaľ došlo k

interakcii žalobcu a B. Š. dňa 14. 8. 2008 okolo 19,15 hod. počas predvádzania žalobcu hliadkou OO
PZ Trstená, k ublíženiu na zdraví B. Š. a v tej súvislosti ku vzniku škody, ide jednak o prípad upravený v
§ 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poškodený znáša škodu sám, pretože k nej došlo výlučne
jeho zavinením, keď obmedzoval žalobcu v užívaní osobnej slobody služobným zákrokom, vykonaným
v rozpore so zákonom, pričom konanie žalobcu bolo navyše nutnou obranou proti trvajúcemu útoku B.
Š., ktorá je taktiež okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalobcu za škodu.

2. Keďže žalobca dňa 8. 12. 2021 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne
zo sumy 1542,85 Eur odo dňa 29. 5. 2018 do dňa 28. 5. 2019 , súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 1542,85 EUR s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná proti nemu viedla exekučné konanie na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo sp. zn. 4Ro/125/2011
zo dňa 29. 4. 2011, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej titulom náhrady škody za ublíženie
na zdraví poškodeného B. Š. sumu 1012,28 Eur, ktorá suma bola v prospech žalovanej aj exekútorom od

žalobcu vymožená. Žalobca tvrdil, že vymožením týchto peňažných prostriedkov v prospech žalovanej
došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu v prospech žalovanej, pretože pokiaľ aj došlo k škode
na zdraví poškodeného B. Š. - policajta, ktorý bol zranený počas služobného zákroku voči žalobcovi -
túto škodu si poškodený spôsobil sám, resp. pokiaľ ju aj spôsobil žalobca, konal v nutnej obrane, preto
nie je zodpovedný za škodu spôsobenú uvedenému poškodenému.

4. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že vo veci existuje prekážka veci rozhodnutej, pretože o
tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Námestovo č.k.
4Ro/125/2011-21 zo dňa 7. 6. 2011. Podľa žalovanej žaloba sa týka tej istej veci a rovnakých sporových
strán. Ďalej uviedla, že v tomto konaní žalovaná ( vtedy v postavení žalobcu ) uplatnila voči žalobcovi )

vtedy v postavení žalovaného ) nárok na zaplatenie 1012,28 Eur titulom náhrady škody, ktorá jej
vznikla vyplatením náhrady za bolesť a náhrady služobného platu poškodenému policajtovi B. Š., ktorý
utrpel služobný úraz. V konaní o vydanie platobného rozkazu žalovaná navrhla súdu prerušiť konanie
z dôvodu, že v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať podstatný význam pre rozhodnutie
súdu. Okresný súd Námestovo jej návrh na prerušenie konania odmietol a vydal platobný rozkaz,

ktorým žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1012,28 Eur a súdny poplatok 60,50 Eur. Proti
platobnému rozkazu podal žalobca ( v konaní o vydanie platobného rozkazu žalovaný ) odpor, ktorý však
bol súdom odmietnutý a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 6. 2011.
Pokiaľ žalovaná prijala prostredníctvom súdneho exekútora od žalobcu peňažné plnenie, nebolo to bez
právneho dôvodu, ale na základe riadneho exekučného titulu, ktorý doteraz nebol zrušený. Žalovaná

zaujala názor, že pokiaľ bolo plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom
rozhodnutí súdu, nie je plnením bez dôvodu ani plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol a to až do
chvíle, kedy bude toto právoplatné súdne rozhodnutie zrušené. Žalovaná tiež namietla výšku žalobcom
uplatneného práva, pretože jej bola vyššie uvedeným platobným rozkazom priznaná len suma 1012,28
Eur a nie 1542,82 Eur, ako tvrdí žalobca. Nesúhlasila tiež ani s tvrdením žalobcu, že pokiaľ došlo k

interakcii žalobcu a poškodeného B. Š.N., tak ten znáša škodu sám, pretože k nej došlo výlučne jeho
zavinením, keď obmedzoval žalobcu v užívaní osobnej slobody služobným zákrokom, vykonaným v
rozpore so zákonom, pričom konanie žalobcu bolo navyše nutnou obranou proti trvajúcemu útoku B. Š..
Podľa žalovanej z rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby vo
výrokovej časti rozsudku síce súd rozhodol, že skutok nie je trestným činom, avšak nevyslovil názor, že

skutoksanestal,aninespochybnil,žedošlokublíženiunazdravíB.Š.C..Podľažalovanejzodôvodnenia
rozsudku vyplýva, že súd rozhodol v zmysle zásady „ in dubio pro reo „ . Aj keď krajský súd oslobodil
žalobcu spod obžaloby, nikde nepotvrdil, že žalobca nezodpovedá za vznik škody na zdraví. Podľažalovanej tvrdenie žalobcu o tom, že krajský súd riešil otázku náhrady škody, je v zjavnom rozpore so
znením uvedeného rozsudku.

5. Súd sa zaoberal námietkou žalovanej, že vo veci existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
pretože o rovnakom predmete konania bolo rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu
Námestovo č.k. 4Ro/125/2011-21 zo dňa 7. 6. 2011 a dospel k záveru, že je dôvodná. Z uvedeného
platobného rozkazu súd zistil, že v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Ro/125/2011vystupovali
totožné sporové strany, hoci v opačnom procesnom postavení. Medzi stranami nebolo sporné, že

predmetom konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Ro/125/2011 bola žaloba, ktorou si žalovaná
( v konaní sp. zn. 4Ro/125/2011 v postavení žalobkyne ) uplatnila voči žalobcovi ( v konaní sp. zn.
4Ro/125/2011 v postavení žalovaného ) právo na zaplatenie 1012,28 Eur titulom náhrady škody, ktorá
žalovanej vznikla vyplatením náhrady za stratu na plate a náhrady za bolesť poškodenému B. Š., v
dôsledku konania žalobcu voči poškodenému počas jeho služobného zákroku voči žalobcovi dňa 14. 8.
2008 okolo 19,15 hod. Súd konštatuje, že predmet konania vo konaní Okresného súdu Námestovo sp.

zn.4Ro/125/2011jetotožnýakovprebiehajúcomkonaní.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/71/20125 zo dňa 27. 9. 2012 o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten
istýnárokalebostav,oktoromužboloprávoplatnerozhodnutéaaksatýkarovnakéhopredmetukonania
a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený ( t.j. ak vyplýva z

rovnakého skutku ). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 120/2009 zo
dňa 13. 10. 2009 pre posúdenie, či je prekážka veci právoplatne rozhodnutej daná, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom skoršieho konania a teda významné
nie je ani to, či jeho rozhodnutie je založené na správnom a úplnom právnom posúdení veci alebo
nie. Tento záver vyplýva z charakteristiky právoplatnosti rozhodnutia ako jeho vlastnosti. Právoplatné

rozhodnutie zakladajúce prekážku rozhodnutej veci je zásadne nezmeniteľné, jeho zmena je prípustná
iba v dôsledku rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Dosiahnuť zmenu právoplatného
rozhodnutia zakladajúceho túto prekážku novou žalobou by znamenalo narušiť účinky právoplatnosti
súdneho rozhodnutia, čo nie je v záujme právnej istoty žiaduce.

6. Vychádzajúc z právneho názoru, vysloveného v uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Námestovo
vytvoril prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Predmet konania v oboch
prípadoch totiž vychádza z rovnakého skutku - spôsobenia škody na zdraví, ktorá bola spôsobená
žalobcom poškodenému B. Š. počas služobného zákroku uvedeného policajta voči žalobcovi dňa 14.

8. 2008 okolo 19,15 hod. počas prevozu žalobcu služobným motorovým vozidlom polície na Obvodné
oddelenie Policajného zboru v Trstenej. Tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil žalobu, teda že škoda bola
spôsobená samotným poškodeným resp. že žalobca počas interakcie s poškodeným konal v nutnej
obrane, mohol použiť ako svoju obranu proti žalobe v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4Ro/125/2011. Nemôže ich použiť ako skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalobu v novom konaní a tak v

podstate negovať účinky právoplatného súdneho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, že v prebiehajúcom
konaní vystupuje v opačnom procesnom postavení ako v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4Ro/125/2011 a z právnej stránky svoj nárok odôvodňuje odlišne, ako bol odôvodnený v konaní sp.
zn. 4Ro/125/2011, kde si žalobkyňa ( v prebiehajúcom konaní žalovaná ) uplatnila svoj nárok ako
náhradu škody, zatiaľ čo v prebiehajúcom konaní sám žalobca svoj nárok označil ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Obe žaloby však majú rovnaký skutkový základ, a to v konaní žalobcu voči
B.Á. Š. počas jeho služobného zákroku voči žalobcovi , kedy došlo k zraneniu B. Š.. Súd preto konanie
v časti, v ktorej je predmet konania totožný s predmetom konania Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4Ro/125/2011, t.j. v časti o zaplatenie 1012,28 Eur s príslušenstvom zastavil, s poukazom na ust. § 230
v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. V časti, v ktorej neexistuje prekážka veci rozhodnutej, t.j. v časti prevyšujúcej zaplatenie 1012,28
Eur sa žalovaná bránila tým, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaná, pretože súdny exekútor od
žalobcu v jej prospech na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Námestovo
č.k.4Ro/125/2011-21zodňa7.6.2011vymoholprávelensumu1012,28Eur.Súdpovažujejejobranuza

dôvodnú. Pokiaľ bolo žalovanej uvedeným platobným rozkazom priznané 1012,28 Eur, tak len táto suma
mohla byť aj predmetom exekučného konania, pretože súdny exekútor získal poverenie na vykonanie
exekúcie len na vymoženie tejto sumy, nie vyššej. Pokiaľ zo mzdy žalobcu bola súdnym exekútorom
zrazená vyššia suma, nebola poukázaná v prospech žalovanej. Žalobca napokon ani netvrdil, že vprospech žalovanej bola poukázaná z jeho zrážok zo mzdy vyššia suma než 1012,28 Eur - nevedel sa
vyjadriť k tomu, o aký nárok šlo v časti prevyšujúcej sumu 1012,28 Eur. Nepoprel tvrdenie žalovanej,
že zrejme šlo o trovy exekúcie , s čím sa stotožňuje aj súd, pretože súdny exekútor v rámci vykonania

zrážok zo mzdy si spravidla zo zrážok zo mzdy vykonáva aj zrážky trov exekúcie. Každopádne však
žalobca nepreukázal, že by v prospech žalovanej bolo súdnym exekútorom od neho vymožené viac
než 1012,28 Eur, preto súd akceptoval námietku žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Žalobu preto v časti prevyšujúcej časť, v ktorej konanie zastavil pre prekážku res iudicatae a čiastočné
späťvzatie žaloby, zamietol ako nedôvodnú.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju priznal žalovanej. V časti, v ktorej súd konanie
zastavil,urobiltakzdôvodovnastranežalobcu,ktorýzavinilzastaveniekonaniapodanímžaloby,uktorej
existoval neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a preto je povinný nahradiť trovy tohto konania
( § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) a tiež žalovanej patria trovy konania v časti, v ktorej súd
žalobu zamietol a to vzhľadom na jej úspech v spore ( § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.