Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 23, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/59/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010168

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6415010168.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 24.08.2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. J., nar. XX.XX.XXXX v W., okres A. M., trvale bytom W. XXX, dôchodca,

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v záhrade v blízkosti rodinného domu č. XXX v obci W., okres
A. M., po predchádzajúcej hádke napadol poškodenú P. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju sotil

rukami, následkom čoho spadla na zem, chytil ju za zápästie ľavej ruky, ťahal po zemi, udrel ju do hornej
časti tela, následne jej pustil ľavú ruku a viackrát ju udieral do oboch ramien, čím jej spôsobil v dôsledku
pádu zlomeninu bodcového výbežku vretennej kosti vľavo bez dislokácie a v dôsledku ťahania po zemi
a úderu do ramena - pomliaždeninu, krvný výron na vnútornej strane ľavého ramena s odreninou na
vonkajšej strane ľavého ramena, pomliaždeninu vnútornej strany predlaktia vľavo a pomliaždeninu ľavej
strany hrudníka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní podľa vyjadrenia znalca do XX dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z..

Za to sa odsudzuje
Podľa§156ods.1Tr.zákona,§36písm.j),§38ods.2,3Tr.zákona,§56ods.2Tr.zákonakpeňažnému
trestu vo výmere 200 (dvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej P. J., nar. XX.XX.XXXX v
A. M., trvale bytom B. P. XXX, okres A. M. škodu vo výške X XXX Eur. o d ô v o d n e n i e :

Y. prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 19.03.2015 obžalobu na obvineného M. J. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa 26.01.2016 výsluchom obžalovaného M.
J., výsluchom svedkyne poškodenej P. J., dňa 18.04.2016 výsluchom svedkov P. J., V. J., Q. J., W. J..
Dňa 13.07.2017 výsluchom znalca MUDr. Q. M.. Dňa 19.10.2020, ktoré bolo vykonané podľa § 252 ods.
2 písm. a), b), c), ods. 3 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného výsluchom znalcov MUDr. Q. K., V..
W. E., V.. Q. M.. Dňa 24.08.2021, ktoré bolo podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku vykonané v neprítomnosti
obžalovaného M. J. prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný M. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 5, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „Som absolútne nevinný“. Na svoju obranu ďalej uviedol, že
kritického dňa krátko po 10,00 hod. spolu s manželkou a vnučkou sa nachádzali v blízkosti ich domu.

Započul šramot za oplotením, praskot, nejaké hlasy. Je to blízko od ich domu 5-6 metrov. Podišiel preto
k plotu, rozhrnul horné vetvy, nazrel kto sa tam nachádza. V tých priestoroch nemal byť nikto, videl tam
3 osoby. Svedkyňu P. J., jej syna svedka Q. J. a jej dcéru poškodenú P. J.. Tieto osoby mu jednoducho
demontovali plot, strihali ho, lámali. Vetvy z neho ukladali na opačnú stranu. Bol prekvapený, čo sa
tam deje, upozornil ich kľudným hlasom „to vám nevadí, že je to môj plot, že mi ho likvidujete, z akého

dôvodu“. Začali sa s ním naťahovať slovne takým spôsobom, že načo mu to je a podobne. Znovu ich
požiadal, aby plot nechali tam, ak majú nejaké problémy výhrady, že sa to dá vyjednať aj slovne alebo
na príslušnom úrade. Nedali sa odlákať, robili to ďalej. Obišiel vnútorné oplotenie, pričom blízko má
bráničku, išiel sa pozrieť keďže sa to nedalo vidieť z vnútorného miesta, čo tam vlastne robia. Keď
vyšiel von práca na demontovaní plotu prestala. Všetci traja sa presunuli ku nemu, obstúpili ho. Znovu

ich upozorňovala, aby to nechali, aby odišli a ak sú nejaké problémy tak sa dajú riešiť. Treba proste
konať slovne alebo akokoľvek, nie však takýmto spôsobom. Medzitým pochopiteľne odzneli aj nadávky,
na ktoré je už zvyknutý, preto na ne nereagoval. Keď videl, že ich nedokáže od plotu odsunúť preč,
pochopil, že je to určitá provokácia. Bolo už však neskoro, lebo ho obstúpili. Sám zdvihol telefón a
povedal „zavolám políciu, ak neodídete“. Poškodená P. J., ktorá bola najbližšie pri ňom, maximálne pol

metra, mu telefón z ruky vytrhla, pretože ruky, ktoré má obe choré nedokáže zovrieť. Upozornil ju menom
„P. je to ďalší priestupok, prvý bol ten, že ste sa pustili do môjho plotu, toto je ďalší priestupok, toto je
zločin, ukradli ste mi cennú vec“. Žiadal vrátenie mobilu späť. Ďalší dvaja prítomní svedkyňa P. J., ktorá
stála asi 3 metre ďalej sa nepohla, držala v rukách motyku, bola opretá o motyku „vyše pŕs“. A svedok
Q. J., ktorý už stál za ním, odboku poškodenej P. J. prikazovali, aby mobil nevrátila. Keďže situácia sa

zdramatizovala, obával sa, že dôjde k zásahu, tak vyzval manželku, aby ostala na mieste, dívala sa
a počúvala. Keď videl, že svojim naliehaním na vrátenie mobilu pravdepodobne neuspeje, sám využil
svoje skúsenosti zo psychológie, sám si hovoril, že nebude môcť pokračovať takýmto spôsobom, preto
obrátil reč na pozemky. Požiadal poškodenú P. J., ktorá stále balansovala s mobilom pred ním, nech
ukáže odkiaľ pokiaľ si myslí „že máme svoj pozemok“. Ich pozemok sa nachádza celkom inde, tak ako im

to hovoril. Povedal im „vy nie ste moji susedia, ani ste neboli, ani nie ste, neviem čo tu robíte“. Poškodená
P. J. mu mobilom začala ukazovať, že tam a tam, pričom čakal, kedy prejde s mobilom popred jeho tvár.
Hravo, bez akýchkoľvek problémov jej mobil vychytil tromi prstami, okamžite si ruku pritiahol k sebe s
mobilom. Uskočil smerom ku bráničke, keď sa poškodená P. J. spamätala, tak ho uchopila za ohnuté
rameno, pretože túto ruku mal ohnutú s mobilom až pri prsiach. Snažila sa mu v úteku zabrániť. Na

otázku prokurátora, aby bližšie konkretizoval konanie poškodenej P. J., tak uviedol, že ako uchopil mobil,
tak ho poškodená P. J. chytila za rameno ruky, v ktorej držal mobil oboma svojimi rukami, držala ho preto
oboma rukami za jeho pravú ruku. Ďalej uviedol, že sám mal určitý náskok, bol už ohnutý, pracovala
aj zemská príťažlivosť a jeho váha, tak ho poškodená P. J. nevládala udržať. Balansovala s ním krok,
dva, presne to odhadnúť nevedel, keď videla, že ho neudrží tak sa pustila. Jeho pád na ľavú stranu, na

ľavé koleno smerom do bráničky urýchlil, napomohol svedok Q. J., ktorý stál vedľa neho, viacej však za
chrbtom, pričom ho udrel niekoľkokrát do tváre. Pritom ho ešte aj opľul, na pravú stranu tváre. Svedok Q.
J. stál viac vzadu ako na boku, bol to zásah direkt do tváre. Spadol na ľavé koleno, zachytil sa rukou, už
bol v bráničke. Táto trojica sa vzápätí dala okamžite na ústup, resp. na útek, počul len lámanie a praskot.
Ako spadol do bráničky boli tam vnučka a manželka. Pomohli mu v záhrade, kde majú vodovod sa umyl,

chvíľu sa spamätával a išiel volať políciu. Linka bola obsadená až potom sa dozvedel, že volala údajnepoškodená P. J.. Čas volania a lámanie plotu, ktoré nafotil predložil ako dôkazový materiál. Na otázky
prokurátora uviedol, že snímky fotil na samom začiatku. Fotil mobilom. Počas konfliktu poškodená P. J.
nemohla spadnúť, keby bola spadla vzhľadom nato, že bola zavesená za jeho ruku, bola by ho privalila,

pretože keby bola spadla tak by bola spadla na neho. Ona však utekala, ušli všetci traja z miesta. Dom
majú ohradený živým plotom, je tam vysadený cipruštek, pričom je starší viac ako 50 rokov. Plot je
schrátralý, je deravý, je priehľadný. Miestami je vyšší nad hlavu, miestami je nižší. Incident sa odohral zo
severnej strany, za rohom oplotenia. Skutok, ktorý sa odohral videli svedkovia P. J., poškodená P. J., Q.
J., manželka a vnučka. Manželka a vnučka mohli vidieť cez plot, čo sa udialo za ním. Poškodená P. J.,

svedkovia P. J. a Q. J. mali jednoznačný úmysel zlikvidovať oplotenie, pretože mali so sebou potrebné
nástroje. Keď vyšiel von oplotenie ich však už nezaujímalo, ani tzv. prekážky, ktoré im bránili ísť na ich
pozemok,ktorýjeniekoľkodesiatokmetrovinde,nemástýmtooplotenímničspoločné.Podľaneho,bola
to čisto provokácia z ich strany, aby ho vyprovokovali vyjsť von. Pozemok, na ktorom došlo ku konfliktu
nie je vo vlastníctve poškodenej P. J., svedkov P. J., Q. J.. Sami majú nehnuteľnosť vzdialenú minimálne
80 metrov, na tento pozemok sú podieloví spoluvlastníci. Medzi pozemkom, ktorý si v rámci podielového

spoluvlastníctvavytýčilikovovýmityčamiajehopozemkomjeešteinýužívateľ,rodinaS.ačasť3-4metre
pozemku, ktorý užíval pred 15-timi rokmi Q. A.. Svedkyňa P. J. po celý čas držala pred sebou motyku.
Poškodená P. J. mala v rukách niečo, čo malo rukoväť, podobalo sa to na mačetu, malo to poistku a
kovové zakončenie, mala to v pravej ruke, preto mu ľavou rukou vytrhla mobilný telefón. Svedkovi Q.
J. nevidel nič v rukách, je možné, že mali nejaké náradie pohodené na zemi, ktoré si však nevšimol.

Sám počas konfliktu sa nedotkol ani jednej prítomnej osoby, dokonca aj mobil sa mu podarilo tak z ruky
poškodenej P. J. vziať, že má pocit, že sa jej ruky ani nedotkol. V minulosti s rodinou poškodenej nemal
žiadne problémy až nástupom svedkyne P. J. a jej detí nastali problémy. V minulosti bol konflikt medzi
svedkyňou P. J. a jeho manželkou, vec bola uzavretá príslušným orgánom tak, že manželka bola uznaná
nevinnou. Neskôr ho napadol na rovnakom mieste svedok Q. J.. Svedok Q. J. bol právoplatne odsúdený

k podmienečnému trestu s náhrade škody príslušnej poisťovni. Za predmetný skutok bol postihovaný aj
svedok Q. J., pričom príslušným orgánom bol nakoniec oslobodený. Na otázky obhajoby uviedol, že v
súčasnej dobe sa snaží poškodenej P. J. a jej rodine viac menej vyhýbať. Svedok Q. J. však dennodenne
ho napáda, napáda aj jeho manželku. Svedok Q. J. rozličné oplzlé nemiestne výrazy nehovorí len jemu,
ale aj jeho vnukom keď ho prídu navštíviť. Z tohto prostredia mu odišiel syn s rodinou, dcéra s rodinou,

bývali tam 11. V súčasnej dobe v rodinnom dome bývajú 3. Zo záhrady pri rodinnom dome svedkyne
P. J. v žiadnom prípade nevidieť miesto, kde došlo ku konfliktu. Ich pozemok je od miesta previsnutý, v
tých miestach bol v kritickom čase minimálne 15 ročný porast, nekosená tráva, kríky. Sám už takmer 3
desaťročia má zdravotné problémy, lieči sa, lieči sa na hybriláciu srdca, niekoľkokrát bol hospitalizovaný
na túto diagnózu. Dennodenne užíva lieky. Asi 15 rokov má problémy s krčnou chrbticou, hrozí mu

výmena bedrových kĺbov. V kritickom čase keď uvidel poškodenú P. J., svedkyňa P. J. sa nachádzala
tesne vedľa nej, svedok Q. J. stál hore na rohu. Keď rozhrnul plot poškodená P. J. a svedkyňa P. J. boli
vzdialené od seba pol metra maximálne 70 cm. Keby bol zaútočil na poškodenú P. J., svedkyňa P. J. a
svedok Q. J. by v každom prípade mali možnosť brániť ich. Samého ho za celú dobu okrem snahy si
vziať späť mobil ani nenapadlo na niekoho útočiť, až keď vyčerpal všetky možnosti a zistil, že im nešlo

o nejaký plot. Sám mal po konflikte zbytky krvi pod nosom, vnučka a manželka v čase konfliktu boli za
plotom. Sám keď vyšiel za plot sa neotáčal, kde presne v tom čase stáli jeho manželka a vnučka. Vedel,
že sú tam a to mu stačilo. Keď vošiel do dvora okamžite boli manželka a vnučka pri ňom. Ešte keď
utekali preč tak svedok Q. J. sklamane kričal „a tak načo sme tam boli“. Po tomto konflikte sa snaží, aby
sa so svedkom Q. J. do kontaktu nedostal, snaží sa mu vyhnúť. Na otázky súdu uviedol, že bolo pekné,

slnečné, letné počasie, pôda nebola mokrá.
Svedkyňa poškodená P. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa bola so svojou mamou
okolo10,00hod.nazáhradezaichrodinnýmdomom.Keďprechádzalicezpozemok,kdenastalincident,
tak jej tam prekážala invázna rastlina plankovec japonský, rozhodla sa, že túto rastlinu vypíli. Rastlinu si
ľavou rukou pritiahla a pravou rukou ju odpílila. Táto rastlina bola dlhá, nízka, keď išla okolo nej tak jej to

vadilo. Vadilo jej to, presahovalo to na pozemok, cez ktorý prechádzala. Táto rastlina teda zasahovala do
ich pozemku. Doposiaľ to nemajú majetko-právne vysporiadané, zatiaľ je len podielová spoluvlastníčka
predmetného pozemku. Odpílené časti poukladala na kopu. O chvíľu prišiel za ňou obžalovaný, pýtal sa
jej čo tam robí, prečo to robí, že je na jeho pozemku. On povedal svoje argumenty, sama povedala svoje
argumenty. Sama videla obžalovaného prichádzať spredu, takže prišiel pravdepodobne cez záhradku.

Predmetná rastlina vyrastala zo živého plotu obžalovaného, ktorý tvoria tuje. Pôvodne bol pozemok
ohraničený pletivom, ale tuje pletivo prerástli. Mama bola v tom čase v uvedenej záhrade, boli tam
spolu. Obžalovaný tvrdil, že je na jeho pozemku, sama mu odpovedala, že nie je na jeho pozemku.
V minulosti prebiehal súdny spor, bola určená hranica, bola si preto vedomá, že nie je na pozemkuobžalovaného, ani neprekročila hranicu pozemku obžalovaného. Potom ju obžalovaný začal spredu
fotografovať, obžalovaný stále opakoval, že je na jeho súkromnom pozemku, stále fotografoval. Mama
bola už vyššie, obžalovaný uvádzal „už vás mám“, znovu fotografoval. Obžalovaný stále tvrdil, že je na

jeho pozemku, že si ho kúpil od pána J., do toho zasiahla jej mama, sama povedala obžalovanému, aby
išiel ukázať pokiaľ siaha jeho pozemok. Posunuli sa na hranicu pozemku, nastala roztržka, obžalovaný
do nich sácal, strkal ju, sama spadla, udieral ju, snažila sa postaviť. Obžalovaný ju chytil za ruku. Na
otázky prokurátora uviedla, že všetci traja boli „pokope“. Spadla preto, lebo ju obžalovaný sotil, rukami ju
sotil do pŕs, do ramien, následkom čoho spadla. V tom čase keď ju sotil tvorili viacmenej s obžalovaným

a matkou „taký trojuholník“. Spadla na chrbát rovno. Obžalovaný prišiel ku nej, udieral ju, snažila sa
postaviť. Chytil ju za ruku, za zápästie. Údery obžalovaného smerovali do hornej časti jej tela, snažila
sa rukami brániť, udieral ju do ramien. Nepamätala sa, či ju udieral otvorenou dlaňou alebo päsťou.
Údery smerovali do oboch ramien. Bránila sa, snažila sa postaviť. Obžalovaný ju „zdrapil“, spravila
špirálu, ocitla sa v kríkoch. Obžalovaný ju chytil za ľavú ruku, keď sa snažila postaviť. Nespomínala si,
ktorou rukou ju chytil, či ju chytil jednou rukou alebo oboma rukami. Snažila sa postaviť, vtedy spravila

„tú špirálu, ťahal ma“, ocitla sa v kríkoch, ešte ju obžalovaný držal za ruku. Ruku jej vykrúcal, keď
ležala na zemi, udieral ju do ramena, potom odišiel do svojej bráničky preč. Mala problém postaviť
sa. Hneď zo záhrady volala políciu, povedali jej, že už volal obžalovaný. Išla domov, potom ku svojej
ošetrujúcej lekárke MUDr. R.. Potom išla na chirurgiu, kde nepracovali. Bola na polícií, na chirurgické
vyšetrenie išla na doporučenie ošetrujúcej lekárky až najbližší pondelok. Poškodená zdôraznila, že v

čase incidentu vôbec nebola na pozemku obžalovaného, zranenia jej obžalovaný spôsobil vtedy, keď
ju chytil za ruku, dole keď sa otáčala, pričom vznikla „tá špirála“. Tiež keď stál nad ňou rozkročený a
udieral ju do ramien. Obžalovaný počas incidentu napadol aj jej mamu, mama skôr spadla až potom
spadla ona sama. Okrem sácania obžalovaný iným spôsobom nenapádal jej mamu. Počas celého
konfliktu mama zasiahla iba vtedy, keď obžalovaný hovoril, že kúpil si pozemok od pána J. a táto

povedala, že iba meter je jeho. Skôr bolo sotenie do mamy až potom útok na jej osobu. Keď ležala
na zemi, tak sa bránila útoku obžalovaného. Sama obžalovaného neudrela. Na mieste samom bola
sama s mamou keď prišiel obžalovaný, nebola tam ani jeho manželka, ani jeho vnučka. Sama si nevie
predstaviť, keby na mieste samom boli manželka a vnučka obžalovaného, že by nevolali policajtov,
že by to nechali zájsť do takéhoto extrému. Obžalovaný mal v záhrade živý plot, podľa nej ju skôr

počul ako pílila plankovec japonský, keďže je to dutá rastlina, ako ju mohol vidieť. Jej brat na mieste
samom prítomný nebol, prišiel až na konci incidentu. Sama uvidela brata až keď ležala v kríkoch a
obžalovaný už odišiel. Vie, že brat niečo zakričal, pravdepodobne „čo to robíš“, pričom obžalovaný
vtedy ušiel. Sama obžalovanému nevytrhla mobil z jeho rúk. Na otázky obhajoby uviedla, že nevie, kde
mal obžalovaný svoj telefón počas jeho útoku. Sama mala okuliare, ktoré sa počas incidentu stratili.

Už si nepamätala, či ich mala na hlave. Vie, že obžalovaný mal počas útoku privreté ruky, nevedela
uviesť, či dostávala údery dlaňou alebo päsťami. Pred incidentom nemala žiadne zdravotné problémy
s pravým ramenom. Pred konfliktom mala v rukách malú ručnú pílku, v čase konfliktu nemala v rukách
nič. Mama nemala v rukách žiadne nástroje, vzhľadom na svoj vek, nosí paličku, ktorou sa podopiera.
Brat prišiel na miesto určite po ich pozemku. Sama nevidela obžalovanému žiadne zranenia na tvári.

Dobu od 12.07.2013 do 15.07.2013 doma preležala, 15.07.2013 išla na chirurgiu. Na začiatku konfliktu
keď prišiel obžalovaný pýtal sa, čo tam robí, prečo to robí, prečo to píli, aby odtiaľ odišla preč, že
je na jeho pozemku. Následne ju začal fotografovať. Obžalovaný mal oblečené tepláky, prúžkovanú
polokošeľu na zapínanie a čínske šľapky. Sama ho ignorovala, bola si vedomá, že nie je na pozemku
obžalovaného. Nevie, kde mal obžalovaný mobil počas útoku. Keď sama spadla po útoku obžalovaného,

nevedela v akej vzdialenosti od nej je v tom čase jej mama. Sama nevie, či brat videl určitú časť konfliktu,
sama sa ho nato nepýtala. Sama predtým nevyzývala obžalovaného, aby odstránil inváznu rastlinu.
Obžalovaný bol za hranicou pozemku, bol za hranicou plotu. Keď ju obžalovaný vyzýval, aby odišla,
nerešpektovala to preto, lebo nebola na jeho pozemku. Sama fyzicky na obžalovaného nezaútočila.
Na otázky obžalovaného uviedla, že popri jeho plote nevedie žiadna cesta, je to pozemok, za ktorý

platia dane, ktorý v minulosti jej otec a otec obžalovaného kúpili. Ďalej uviedla, že ani obžalovaný nemá
vysporiadaný pozemok, má ho vysporiadaný iba pod rodinným domom. Ako podieloví spoluvlastníci
užívajú na predmetnej nehnuteľnosti dva pozemky „jeden máme pri vás, potom je ďalší a potom máme
ďalší pozemok“. Potvrdila, že je fajčiar, príležitostne požíva alkoholické nápoje napr. na oslavách. Sama
nevolala o pomoc, pretože na mieste samom nikto ďalší, kto by jej pomohol, nebol. V kritickom čase

mala vo vrecku svoj mobilný telefón. Sama keď zavolala políciu, tak jej bolo povedané, že už volal
obžalovaný. Nevie, či brat v kritickom čase mal pri sebe mobil. Pri vyšetrení u svojej ošetrujúcej lekárky
mala tlak „120 na 80“. Na chirurgické vyšetrenie išla až 15.07.2013 z dôvodu, že na chirurgií v A. M.
predchádzajúce dni nepracovali. Jej ošetrujúca lekárka jej povedala po prvotnom ošetrení, ak sa budecítiť horšie, má zavolať záchranku. Na otázky súdu uviedla, že v kritickom čase nepršalo, bolo sucho.
Jej práceneschopnosť trvala 37 dní, dala sa skôr vypísať z pracovných dôvodov. Na otázky prokurátora
uviedla, že svojej ošetrujúcej lekárke uviedla, čo sa jej stalo, sama sa vyzliekla, lekárka ju popočúvala,

zmerala tlak, videla na nej modriny. Lekárka sa pýtala, ako došlo ku zraneniam, sama odpovedala, že
mala nepríjemnosť na záhrade so susedom. Sama si už nespomínala, o ktorej hodine bola na ošetrení.
Bolo to v piatok 12.07.2013. Na vyšetrení bola u zastupujúcej obvodnej lekárky. Na otázky obhajoby
uviedla, že nespomína si, o ktorej hodine bola na lekárskom ošetrení kritického dňa. Na chirurgickej
ambulancií 15.07.2013 bola ošetrená v popoludňajších hodinách z dôvodu, že v čakárni bolo veľké

množstvo pacientov.
Svedkyňa P. J., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na svoj vysoký vek (v
čase výsluchu 82 rokov) sa na priebeh skutku presne nepamätá. Ďalej uviedla, že kritického dňa okolo
10 hodiny bola v záhrade s dcérou, prechádzali cez pozemok, ktorý im patrí, bol zarastený rastlinou na
také 3 metre možno aj viac. Dcéra to odtiaľ odstrihla. Cez pozemok prechádzala spolu s dcérou. Prišiel
obžalovaný, začal po nich kričať, čo tam robia, že sú na jeho pozemku. Obžalovaný prišiel z dvora,

z domu. Obžalovaný má ohradený plotom jeho pozemok, „my sme boli na našom“. Obžalovaný preto
prišiel z jeho dvora na ich pozemok. Zdôraznila, že obžalovaný na ne kričal, že sú na jeho pozemku
a zničili jeho rastliny, meno rastliny uviesť nevedel. Potom vznikol konflikt, obžalovaný si to začal fotiť,
následne začal strkať do dcéry, potom aj do nej. Ďalej uviedla, že to je všetko. Na otázky prokurátora
uviedla, že ubližoval jej, nadával, strkal do nej, uvádzal, že čo tam robí. Obžalovaný jej strčil do pravého

ramena, následkom čoho spadla. Potom obžalovaný do dcéry ešte viac strkal, mali výmenu názorov.
Sama, hoci mala paličku, jej to nepomohlo, keď obžalovaný do nej strčil tak spadla. Obžalovaný do
dcéry začal strkať, búchať, dcéra spadla, obžalovaný ťahal, búchal do nej, do vrchnej časti tela, ťahal ju
za ruku. Dcéra sa bránila. Obžalovaný dostal dcéru na zem, akým spôsobom to presne bolo nevedela
presne uviesť, sama bola zo všetkého šokovaná. Videla keď dcéra ležala na zemi, tak ju obžalovaný

ťahal rukami na jeho pozemok a tam ju ešte udieral. Skončilo to tak, že syn počul krik, dobehol „hore“,
niečo zakričal „čo to robíš“ alebo niečo podobné, v tom obžalovaný ušiel do svojho dvora. Vzápätí dcéra
volala na políciu. Podľa nej konflikt nemohol nikto ďalší vidieť, nikto ďalší na mieste vtedy nebol. Akú dlhú
dobu konflikt trval, nevedela presne uviesť. Zdôraznila, že bola v šoku. Syn mohol vidieť konflikt, či videl
celý alebo len jeho časť to uviesť nevedela. Spolu s dcérou v ten istý deň boli na lekárskom ošetrení. V

minulosti mala konflikt s manželkou obžalovaného, ktorá ju napadla, s obžalovaným v minulosti konflikt
nemala. Z dvora, z priestoru ktorý patrí obžalovanému na priebeh konfliktu nebolo vidieť, obžalovaný
však neskôr urobil do živého plota diery, vystrihal tuje, aby bolo za plot vidieť. Manželku a vnučku
obžalovaného nevidela v čase konfliktu, tie tam prítomné neboli. Podľa nej keby boli počuli krik, tak by
boli prvé dobehli. Jej syn do fyzického kontaktu s obžalovaným v čase konfliktu neprišiel. Na otázky

obhajoby uviedla, že manželku a vnučku obžalovaného nevidela, preto tam neboli a konflikt nevideli.
Neboli by bývali vo dvore, boli by vyšli von, v dvore ich vidieť nebolo. Sama pozná aj manželku aj vnučku
obžalovaného, keby boli konflikt videli, určite by boli vyšli von. Presne sa nepamätala, či obžalovaný
najskôr strkal dcéru alebo ju. Vie však, že strkal do obidvoch, sama spadla ako prvá. V čase pred
incidentom manuálne pracovávala. Tráva v kritickom čase nebola pokosená, aká bola jej výška uviesť

nevedela. Sama nevie, čo obžalovaný spravil počas incidentu s prístrojom, ktorým ich fotografoval.
Zdôraznila, že nesledovala obžalovaného, čo spravil s predmetom, ktorým ich predtým fotografoval. Na
otázky obžalovaného uviedla, že všetci traja stáli spolu a „ty si do nás strkal“. Samé sa bránili, syn vtedy
prítomný nebol. Sama mala v kritickom čase so sebou drevenú palicu, bakulu, ktorou sa podopiera,
vzhľadom na svoj vek. Sama pracuje v súčasnej dobe na záhrade s motykou, je to jej hobby. V kritickom

čase motyku nemali, pretože išli polievať paradajky. Počas konfliktu volali o pomoc, preto dobehol syn.
Sama nevedela uviesť vzdialenosť od ich domu po miesto konfliktu. Nepamätala si, či obžalovaný počas
konfliktumalokuliare.Samanevie,kdesiobžalovanýpočaskonfliktuodložilpredmet,ktorýmichpredtým
fotografoval. Na lekárskom vyšetrení spolu s dcérou boli v ten istý deň. Na políciu volala dcéra. Na
otázky súdu uviedla, že kritického dňa mala trošku poškodené rameno, mala škrabance na nohách. Na

zranenia bola liečená o týždeň menej ako jej dcéra. Jej ošetrujúcou lekárkou je MUDr. R..
Svedkyňa V. J., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 12.07.2013 boli za
domom, pracovali v záhradke. Započuli, že za plotom sa niečo deje, lámu sa haluze, manžel odišiel k
plotu, rozhrnul vetvy a prihovoril sa niekomu. Spolu s vnučkou nevedeli čo sa deje, keď započuli hlasy
hneď im došlo kto tam je. Boli tam poškodená a jej matka, manžel ich upozornil, čo tam robia, prečo

ničia ich plot, je to na ich pozemku, aby odtiaľ odišli. Obe manželovi spupne odpovedali, nechceli odísť.
Manžel ich upozornil, že mali by si to dať do poriadku, priniesť si zmluvy, mapy, pekne si to vysvetliť,
aby neboli medzi nimi rozpory. Ísť trebárs na obecný úrad a tieto veci si vysvetliť. Obe však nemali
záujem. Manžel vyšiel bráničkou von poza plot, išiel nazrieť aká je situácia, čo sa tam deje. Obidveho ihneď obstúpili, išli obe oproti nemu, manžel ustupoval dozadu. Prekvapilo ho to, keď boli pri ňom
povedal, ak neodídete a zdvihol ruku s tým, že zavolá políciu. Poškodená mu vtedy mobil vytrhla z
ruky. Začal ďalší kolotoč, manžel hovoril poškodenej, že dopustila sa ďalšieho zločinu, priestupku. Žiadal

ju, aby mu vrátila mobil s tým, že je to vec, ktorú uchytila, ukradla. Poškodená mobil nechcela vrátiť,
podporovali ju ešte „jej prítomní“, uvádzali daj, daj ho sem, nedaj, týmto spôsobom ju odrádzali. Potom
manžel prešiel rečou na pozemok, žiadal, aby mu vysvetlili odkiaľ pokiaľ „by sme mali mať tú hranicu“.
Poškodená s tým mobilom trochu lietala, tak manžel švihol rukou a mobil si uchytil. Vzápätí ustupoval
dozadu, chcel sa dostať odtiaľ preč. Ako si manžel prikvačil mobil na prsia tak poškodená ho chytila

za ruky a nechcela ho pustiť. V tom priskočil brat poškodenej a „tresol mu do tváre“. Manžela opľul, to
posunulo manžela viacej k zemi, viacej dozadu. Manžel sa vyšmykol a letel do bráničky. Tam spadol,
spolu s vnučkou mu prišli na pomoc, „oni nás zrejme aj zazreli, lebo doslova utekali odtiaľ preč“. Brat
poškodenej nestíhal ešte aj kričal „načo sme tam boli“. Na otázky prokurátora uviedla, že celý konflikt
bola chvíľka, bolo to pár minúť, podľa nej 3-4 minúty. Prihodilo sa to bleskovo, za moment. Len stíhali s
vnučkou nazerať cez plot, čo sa asi deje. Konflikt videli s vnučkou spoza plota, premiestnili sa k plotu.

Plot je dosť deravý, tak vždy si našli takú polohu, aby lepšie videli. Nemali preto problém všetko vidieť a
všetko počuť. Za plotom s náčiním bola matka poškodenej, ktorá držala akoby motyku. Poškodená mala
železné náradie buď pilku alebo sekáč, držala to v pravej ruke. Brat poškodenej nemal v ruke nič, ten tam
bol ako ochranka. Brat poškodenej bol prítomný od samého začiatku konfliktu. Na začiatku nesekal, bol
trošku obďaleč, ale neskôr sa stiahol k manželovi, ktorého všetci traja obkľúčili. Počas konfliktu nedošlo

v žiadnom prípade k útoku manžela voči poškodenej alebo jej matke. Nebolo to ani kedy, nebola ani
taká možnosť. Sama nevidela v rámci konfliktu pád poškodenej ani pád jej matky na zem. Zdôraznila
„žiadny pád som nevidela“. Sama nešla manželovi na pomoc z dôvodu, že keď mu poškodená vytrhla
mobil, tak stihol povedať „Marta ty len počúvaj“. Poznajú rodinu poškodenej, keby bola išla manželovi na
pomoc, bol by z toho vznikol hurhaj, boli by volali o pomoc, „celá dedina by videla ako sme ich napadli“.

Manžel to chcel pekne slovne ukončiť. Z mieste konfliktu k domu matky poškodenej je asi 80 metrov. Na
mieste konfliktu krik nebol, jediný krik bol vtedy keď poškodená uchytila manželovi mobil. Jediný krik bol
keď vyblakovali nedaj mu, nedaj mu. Manžel počas konfliktu nekričal, bol veľmi kľudný. Snažil sa im to
vysvetliť, snažil sa to pekne uzavrieť, nepochodil. Sama mala v minulosti konflikt s matkou poškodenej.
Vec bola uzavretá tak, že sama bola oslobodená. S rodinou poškodenej sa nedá vyjsť, deptajú ich,

psychicky deprimujú. Po incidente mal manžel na predlaktí škrabance, tiekla mu krv z nosa. Dostal od
brata poškodenej „po ksichte“. Na tvári mal pľuvanec. Keď manžel prišiel po incidente, išiel si umyť tvár,
podala mu telefón a zavolal políciu. Nedalo sa dovolať, sama započula, že vedľa poškodená zavolala
políciu. Dovolali sa až potom, doporučili manželovi, aby išiel na chirurgiu, ak má nejaké zranenia a ísť
prípad nahlásiť na políciu. Počas incidentu vnučka bola pri nej, stáli za plotom. Na otázky obhajoby

uviedla, že nevie si predstaviť, že by fyzicky bránila manžela proti bratovi poškodenej. Sama je ťažko
zdravotne postihnutá, má operované oba kĺby. Manžel má taktiež zdravotné problémy, spolu nemajú
takú úroveň, že by sa znížili a išli sa s niekým biť. Do ich dvora zvonku cez plot nevidieť. S rodinou
poškodenej majú stále nezhody, konflikty. Na otázky obžalovaného uviedla, že pred manželom volali na
políciu susedia, až potom sa manžel dovolal. Na otázky poškodenej uviedla, že v kritickom čase sama

pri sebe mobilný telefón nemala, bol to moment preto nešla telefonovať z mobilu, ktorý mala v dome, na
políciu. Sama vie, že hranice pozemku boli určené príslušným súdom. Sama si nepamätá, či po incidente
telefonovala mobilným telefónom s manželom. Zdôraznila však, že spolu si takto často volajú a dávajú
si pokyny. Počas konfliktu bol brat poškodenej bokom, manžel stihol poškodenú a jej matku na začiatku
konfliktu nafotografovať. Manžel sa po incidente fotografoval na polícií. Počas incidentu stála za plotom,

nebolo treba veci rozťahovať. Po incidente manžel viedol osobné motorové vozidlo do A. M..
Po výsluchu svedkyne poškodená uviedla, že obžalovaný podľa výpisu telefonických hovorov volal
kritického dňa o 10,19 hod. na políciu a o 5 minút svojej manželke, argumentovala tým, že podľa jej
názoru manželka obžalovaného v kritickom čase doma nebola.
Svedok Q. J., brat poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.07.2013 sa nachádzal v

mieste svojho trvalého bydliska. Okolo 10,00 hod. sa vrátil domov z tréningu, ako vchádzal do dvier
rodinného domu, počul krik v záhrade, ktorá sa nachádza nad ich domom. Vyšiel do záhrady, videl
na rohu živého plotu, ktorý patrí obžalovanému, asi meter doľava, ako obžalovaný udiera jeho sestru
päsťami, asi 4 krát pravou rukou, 4 krát ľavou rukou do hornej časti tela, hlavy, krku, hrudníka, pričom
jeho sestra ležala vtedy na zemi. Následne videl ako obžalovaný držal jeho sestru za ľavú ruku, mykal

s ňou, následne ju ťahal po zemi doprava, za roh k živému plotu smerom k jeho domu. Všimol si, že
na zemi leží aj jeho matka. Vtedy zakričal na obžalovaného „čo to robíš“, tento ho zbadal, sestru pustil
a ušiel do svojho domu. Sám prišiel na miesto, matka ťažko vstávala zo zeme, sestra zavolala políciu.
Na otázky prokurátora uviedol, že tieto udalosti sledoval ako prišiel do záhrady zo vzdialenosti 25-30metrov. V čase keď započul krik vchádzal do dverí rodinného domu. Od miesta, kde došlo k incidentu
je to vzdialené približne 50 až 70 metrov. Počul kričať matku a sestru. Nerozumel, čo kričali, len počul
krik. Obžalovaného kričať nepočul. Na mieste, kde došlo ku konfliktu videl matku, sestru, obžalovaného,

nikoho iného tam nevidel. Sám nevidel, že by manželka a vnučka obžalovaného stáli niekde v blízkosti
incidentu, podľa neho nikto ďalší tam nebol. Cez živý plot obžalovaného do záhrady resp. dvora sa
nedalo pozerať lebo v tom čase bol zarastený, nebol tam žiadny priestor na videnie. Sám do konfliktu
nezakročil, keď vyšiel hore do záhrady, díval sa, zakričal, keď prišiel bližšie obžalovaný pustil jeho sestru
aušieldomov.Sámsasobžalovanýmaninestretol,pretonedošlomedzinímaobžalovanýmkžiadnemu

fyzickému kontaktu. Keď prišiel na miesto po konflikte videl ako jeho matka veľmi ťažko vstáva zo zeme,
potom sestra volala políciu, sám následne odišiel domov. V ten deň išli matka so sestrou na políciu, sám
s nimi nešiel. Zdôraznil, že sám videl ako obžalovaný udieral jeho sestru. Sestra v tom čase už ležala
na zemi. Ležala na zemi už vtedy ako sám vyšiel hore do záhrady. Keď prišiel do záhrady videl prvé
ako obžalovaný udiera päsťami jeho sestru do hornej časti tela, do hlavy, do hrudníka, do pŕs. Matku v
tom čase nevidel, pravdepodobne už ležala na zemi, matku zbadal až vtedy keď prišiel trošku bližšie.

Potom zakričal na obžalovaného „čo to robíš“. Sám nevie príčinu prečo došlo k tomuto konfliktu. V ruke
obžalovaného nevidel žiadny predmet. Na otázky obhajoby uviedol, že po incidente sa sestra sťažovala
nabolestiľavejruky,žejubolízápästie.Poošetrenísestraostalaunich,sťažovalasacezvíkendstálena
bolesti, že ju bolí zápästie, odišla až nasledujúci pondelok. Vie, že ruku si ošetrovala, dávala si tabletky
od bolesti, octan, nemohla spávať. Keď vychádzal z dvora na záhradu bolo to 25 - 30 metrov odkiaľ

sledoval incident. Sám pomaly prichádzal, ako videl obžalovaného udierať jeho sestru, stále išiel ďalej.
Potom ju mykol za ruku, ťahal vedľa živého plotu smerom k jeho domu, zbadal matku na zemi, zakričal
na obžalovaného „čo to robíš“, všetko trvalo 15-25 sekúnd „bola to bleskovka“. Keď vošiel do záhrady
odtiaľ pekne vidieť na vzdialenosť približne 200 metrov. Na otázky obžalovaného uviedol, že počas
tréningu behá po okolitých lúkach. V rukách obžalovaného mobil nevidel. Sám videl situáciu približne z

30-tich metrov „presne je tam orech“. V tom čase obžalovaný bil jeho sestru päsťami. Sám videl údery
obžalovaného 4 krát ľavou rukou, potom ťahal sestru za plot, sám na obžalovaného zakričal a bol koniec.
Zdôraznil,žesámnečakalkýmbudepobitke.Potvrdil,ževminulostimalsobžalovanýmkonflikty,pričom
obžalovaný mu nadával. Poprel, že by v čase konfliktu udrel a opľul do tváre obžalovaného. Zdôraznil, že
sám sa s ním ani nestretol. Na otázky súdu uviedol, že polícia bola volaná, na miesto však neprišla. Živý

plot obžalovaného bol po incidente menený asi po 3 mesiacoch, celý bol vystrihaný. Neskôr v miestach,
kde sa stal incident boli „všetko halúzky vyštikané“. V kritickom čase bol živý plot zarastený, nebolo dnu
vôbec vidieť, bol široký 1-1,5 metra, ťažko by sa odhrnul. Na otázky obhajcu uviedol, že matku zbadal,
že leží na zemi, keď prišiel k miestam, kde je čerešňa a oráčina, preto zakričal na obžalovaného. Matku
ležiacu na zemi si všimol neskôr, bola vzdialená od sestry približne 2 metre.

SvedkyňaW.J.,vnučkaobžalovanéhonahlavnompojednávaníuviedla,žedňa12.07.2013sasosvojimi
starými rodičmi nachádzala v záhradke za ich rodinným domom. Spoza plotu počuli šramot, starý otec
podišiel k plotu bližšie, rozhrnul konáre a pozrel sa tam. Potom počula ako sa starý otec pýtal „čo
tu robíte“. Odpovedalo mu niekoľko hlasov, sama videla o koho sa jedná. Táto rodina vyvoláva časté
konflikty voči ich rodine. Presne vedela, že sú tam poškodená, svedkyňa P. J., svedok Q. J.. Starý

otec im hovoril, že nemajú ničiť jeho plot, že je to jeho vlastníctvo, hovoril, že si to môžu vyriešiť na
obecnom úrade, kde si prinesú podklady ku svojim pozemkom, kde si to kľudne vyriešia. Hovoril im to
ešte spoza plota, oni to však odmietli. Starý otec potom vyšiel za nimi cez blízku bráničku. Všetci traja
prišli k nemu, obstúpili ho. Starý otec hovoril, že zavolá políciu mobilom, ktorý držal v ruke. Mobil mu
poškodená vytrhla z ruky a odmietala ho vrátiť. Vtedy povedal starý otec starej mame „V. ty len počúvaj“.

Starý otec sa dožadoval mobilného telefónu, prosil poškodenú, aby mu ho vrátila. Táto to odmietala,
pričom ju jej matka s bratom ešte povzbudzovali, aby mobil nevrátila. Svedok Q. J. ešte začal vykrikovať,
aby mobil odovzdala jemu. Starý otec začal hovoriť o pozemkoch, poprosil poškodenú, aby mu ukázala
hranicu, kde si sama myslí, že ich pozemok má byť. Ako poškodená ukazovala hranicu, mávala rukou, v
ktorej mala mobilný telefón. Starému otcovi sa podarilo mobilný telefón uchmatnúť späť, pričom uskočil,

poškodená ho chytila za pravú ruku oboma rukami, nechcela ho pustiť. Potom priskočil svedok Q. J. a
starého otca niekoľkokrát udrel do tváre a opľul ho do očí. V páde starému otcovi pomohol, tento doslova
cez bráničku prepadol. Spolu so starou mamou prišli k starému otcovi bližšie, aby mu pomohli vstať.
Oni ich asi už zbadali, tak začali utekať preč. Ešte svedok Q. J. poznamenal „tak načo sme tam boli“.
Na otázky prokurátora uviedla, že sama spolu so starou mamou boli za plotom z druhej strany, všetko

pozorovali cez živý plot. Sú tam isté medzery, cez ktoré sa dá pozorovať, čo sa deje za plotom. Spolu
so starou mamou boli vzdialené od plotu približne 2 metre, spolu so starou mamou neboli v tom čase
blízko pri sebe. Majú ešte menší živý plôtok, pri ktorom boli a sama v tom čase bola skrčená. Popri
bráničke sa ťahá ešte iný živý plot. Sama stála za menším živým plotom, videla čo sa deje za plotomz tují, sama z miesta, kde stála videla úplne všetko, pretože živý plot za ktorým stála, je oveľa menší
ako živý plot z tují. Stará mama stála kúsok ďalej, sama bola bližšie ku bráničke. Nakoniec uviedla, že
stáli približne na jednej úrovni so starou mamou. Starý otec oslovil poškodenú a jej mamu ešte z ich

pozemku, keď odhrnul tuje. Počas celého konfliktu starý otec nenapadol poškodenú ani jej matku. Sama
si nevšimla, či počas konfliktu poškodená alebo jej matka boli na zemi. Jediný na zemi bol starý otec,
keď prepadol cez bráničku. Predchádzalo tomu keď starý otec vytrhol mobil späť od poškodenej, uskočil
ku bráničke, ale poškodená sa mu zavesila na pravú ruku oboma rukami, starý otec však už bol v páde,
priskočileštesvedokQ.J.,ktorýudrelstaréhootcapäsťamidotváre,pričomtaktomukpádudopomohol.

Zdôraznila, že spadol iba starý otec, poškodená sa starého otca pustila, táto vôbec nepadla. Svedok
Q. J. udrel jej starého otca 2-3 krát, boli to údery päsťou. Intenzitu úderov nevedela posúdiť. Starý otec
potom spadol na zem. Potom spolu so starou mamou prišli k starému otcovi a pomáhali mu zodvihnúť
sa, „oni“ začali utekať. Starý otec chcel volať políciu, linka bola obsadená, počuli ako poškodená volala
tiež na políciu. Starý otec telefonoval na políciu keď boli ešte vzadu v záhradke, v tom čase sedel na
schodíkoch. Poškodená volala na políciu z miesta ako vstupovali do svojho dvora, tam majú bráničku. V

tom čase sami boli „vo vnútri na našom pozemku“, za živým plotom. V čase keď telefonovala poškodená
nebola ešte celkom pri dome, nachádzala sa niekde pri svojej záhrade. Po telefonáte na políciu išli
túto vec oznámiť na políciu, mali ísť ešte na chirurgiu, ktorá v tom čase však neordinovala. Na polícií
bola spolu so starou mamou a starým otcom. Po konflikte starý otec starej mame nevolal na telefón.
Na políciu sa volalo z telefónu starého otca. Na otázky obhajcu uviedla, že keď sa obliekali, pričom

chceli ísť na políciu, tak starý otec, ktorý čakal v aute zavolal starej mame, aby sa ponáhľali. Po tomto
konflikte boli ďalšie incidenty, slovne ich napádal hlavne svedok Q. J., pričom sa jej vyhrážal. Vykrikoval
v súvislosti s týmto incidentom, že budú platiť, že majú si prichystať peniaze. Na otázky poškodenej
uviedla, že sama má tiež mobilný telefón, v čase incidentu mala svoj mobilný telefón v dome. Starý otec
ležal len chvíľku, spolu so starou mamou priskočili a pomáhali mu vstať. Po páde starého otca, keď so

starou mamou mu pomáhali vstať, uplynula asi minúta. Starý otec sa potom opláchol vonku. Starý otec
sa potom išiel prezliecť, koľko to trvalo, časovo ohraničiť nevedela. Poprela, že by v minulosti bratovi
poškodenej vulgárne nadávala. Poprela, že by sama mala plynovú guličkovú zbraň a touto strieľala do
dvora matky poškodenej. Sama nemá dôvod strieľať do dvora matky poškodenej žiadnymi zbraňami ani
plynovou guličkovou zbraňou ani vzduchovkou. Poprela, že by vulgárne nadávala matke poškodenej.

Sama nevie, na ktorom mieste stál jej starý otec keď vyhotovil fotografiu poškodenej a jej matky. V tom
čase stál starý otec na svojom pozemku z dôvodu, že majú vlastný pozemok aj za plotom. Do A. M.
šoféroval starý otec. Keď poškodená telefonovala na políciu, tak ju počula, nevedela presne uviesť kde
stála. Zdôraznila, že v čase incidentu bola poškodená od nej vzdialená 2-3 metre, odkiaľ poškodená
telefonovala nevedela uviesť, len ju počula. Po incidente najskôr utekali z miesta, až potom poškodená

telefonovala.Starýotecvkritickomčase,keďspadoldodvora,maloblečenébieletričkoamodrékraťasy,
šľapky nemal. Brat poškodenej mal oblečené dlhé tričko do oranžova, bližšie ho popísať nevedela. Čo
mal ďalej brat poškodenej oblečené nevedela uviesť, najskôr bol ďalej, bola tiež v tých miestach vysoká
tráva. Starý otec bol v šľapkách, až po incidente bol bosý. Šľapky po incidente bola vziať sama. Šľapky
bola vziať po tom ako sa vrátili z Banskej Štiavnice. Na otázky prokurátora uviedla, že podľa nej od

12.07.2013 doposiaľ (do výsluchu na hlavnom pojednávaní) nedošlo k úpravám na živom plote. Len
spolu s bratrancom skracovali vrch.
Zo znaleckého posudku č. 17/2014 znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia vyplýva, že
obžalovaný trpí reumatickým ochorením deformačnou osteoarthrózou na obidvoch rukách. Prsty a
palec sú zohnuté do dlane a čiastočne stuhnuté, úchopová schopnosť je čiastočne znížená. Neuchopí

hrubšie predmety, úchop zápästia a ruky poškodenej by bol podľa vyšetrenia znalcom problematický
až nemožný, avšak obžalovaný má po dlhoročnej fyzickej práci natrénovaný určitý spôsob úchopu.
Znalec pripustil možnosť preto uchopiť ruku a zápästie poškodenej a vliecť ju 2-3 metre. Zdravotný stav
obžalovaného bol dobrý až na deformačnú artrózu kĺbov oboch rúk a napriek tomu znalec pripúšťa,
že obžalovaný bol schopný útoku na poškodenú a svedkyňu P. J.. K zraneniam poškodenej mohlo

dôjsť takým spôsobom ako uvádzala, ale s rovnakou pravdepodobnosťou mohlo dôjsť k zraneniam
poškodenej aj takým spôsobom ako uviedol obžalovaný. Zlomeninu bodcového výbežku vretennej kosti
mohla vzniknúť v tomto prípade len pádom na malíčkovú stranu dlane a zápästia, keď spadla pri ťahaní
obžalovaným alebo spadla keď ju sotil na zem. Pomliaždenina s modrinou vnútornej strany ľavého
ramena a pomliaždenie ľavej strany hrudníka mohlo vzniknúť pri páde na vystretú hornú končatinu pri

sotení na zem alebo pádom pri ťahaní vystretej ľavej hornej končatiny a súčasne došlo aj k nárazu
na ľavú stranu hrudníka. Poškodená utrpela zranenia zlomeninu bodcového výbežku vretennej kosti
vľavo bez dislokácie, pomliaždeninu, krvný výron na vnútornej strane ľavého ramena s odreninou na
vonkajšej strane ľavého ramena, pomliaždeninu vnútornej strany predlaktia vľavo a pomliaždeninuľavej strany. Pri spôsobe vzniku zranenia, jeho charaktere a lokalizácií nemohlo dôjsť u poškodenej k
poškodeniu životne dôležitého orgánu. Uvedené zranenia poškodenej nezanechajú poškodenej trvalé
následky, ani pokiaľ ide o zlomeninu. Zlomenina bodcového výbežku vretennej kosti bola liečená sadrou

na ľavom zápästí, prsty a lakeť boli voľné, mala bolesti, zlomeniny a pomliaždenia, ktoré mohli trvať
do 1 týždňa také, ktoré mohli podstatne obmedziť poškodenú v bežných denných činnostiach a mohli
si vyžadovať aj analgetiká, sadra na zápästí ju obmedzovala tak, že musela byť práceneschopná.
Po odstránení sadry mala ešte obmedzenú pohyblivosť a pri rehabilitácií mohla mať ešte bolesť v
zápästiach. Celkové podstatné obmedzenie poškodenej v bežnej dennej činnosti a zároveň aj v priamej

(virtuálnej) práceneschopnosti bolo do 42 dní. Ostatné pomliaždeniny mohli podstatne obmedzovať
poškodenú do 7 dní. Znalec ohodnotil zranenia poškodenej podľa zákona č. 437/2004 Z.z. celkovým
počtom 100 bodov. V objektívnom náleze, pri prvom vyšetrení obvodného lekára a chirurga poškodenej
znalec nenašiel „pomliaždenie ľavého plecového kĺbu“. K zraneniu svedkyne P. J. mohlo dôjsť takým
spôsobom ako sama uviedla, to znamená sotením a pádom na pravú stranu tela, pričom došlo k
pomliaždeniu pravej vonkajšej strany predkolenia a pravého pleca. Mechanizmus vzniku zranení bol

preto náraz na pravé plece a pravé predkolenie pri páde, najpravdepodobnejšie po sotení. Svedkyňa P.
J. utrpela konkrétne zranenia pomliaždenie pravého plecového kĺbu a pomliaždenie s modrinou pravej
vonkajšej časti predkolenia. Pri spôsobe vzniku zranenia a jeho charaktere a lokalizácií nemohlo dôjsť
k poškodeniu životne dôležitého orgánu. Zranenia u menovanej sú takého charakteru a závažnosti,
že nezanechajú trvalé následky. Svedkyňa P. J. mala bolesti pravého pleca a pravej vonkajšej strany

predkolenia. Pomliaždenia boli ľahkého stupňa, ktoré menovanú obmedzili v jej bežnom živote do
7 dní. Bodové ohodnotenie bolestného za zranenia menovanej podľa zákona č. 437/2004 Z.z. činí
celkom 30 bodov. Ochorenie plecového kĺbu svedkyne P. J. (ťažká artróza IV. stupňa) malo podstatný
vplyv na ťažkostiach menovanej po uvedenom zranení pomliaždení plecového kĺbu. Podľa objektívnych
príznakov sa jedná o ľahké pomliaždenie pravého pleca a pravého predkolenia. Za normálnych okolností

bez prechádzajúceho ťažkého poškodenia pleca by doba liečby trvala 7 dní. V tomto prípade budú
ťažkosti pretrvávať aj naďalej, so striedaním slabšej a silnejšej bolesti ako býva pri ťažkej artróze
plecového kĺbu s odumieraním hlavice ramennej kosti. Svedkyňa P. J. bola pre uvedené ochorenie
liečená viac rokov u ortopéda, ešte pred úrazom. Ortopéd jej tlmil bolesť liekmi a obstrekmi, odporučil
operáciu, výmenu ťažko poškodeného kĺbu za umelý. Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Q. M.

zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia č. 2017/15 vyplýva,
že poškodená utrpela pri incidente dňa 12.07.2013 poranenia zlomeninu bodcovitého výbežku vretennej
kosti vľavo s posunom, pomliaždenie predlaktia vľavo s podliatinou, pomliaždenie ramena vľavo s
podliatinou, pomliaždenie ramenného kĺbu vľavo, povrchovú ranu hornej končatiny chirurgicky ošetrenú,

pomliaždenie hrudnej steny. Zlomeninu bodcovitého výbežku poškodená utrpela jednoznačne pádom
na ľavú hornú končatinu, pomliaždenina hornej končatiny vľavo vznikla údermi, ťahaním a krútením
pri držaní a tlakom na ľavú hornú končatinu. Pomliaždenie ramena jednak údermi resp. pádom na
ľavú stranu tela, pomliaždenie hrudnej kosti bolo spôsobené pádom a údermi opakovane. Poranenia
poškodenej hraničiace s istotou vznikli tak ako poškodená uviedla vo svojich výpovediach. Sotenie na

zem s pádom na ľavú hornú končatinu, ťahanie na ľavú hornú končatinu, krútenie končatinou a údery
do hornej časti tela. Poškodená bola práceneschopná od 12.07.2013 do 17.08.2013 t.j. 35 dní. Doba
práceneschopnosti je v dolnej hranici obvyklej doby práceneschopnosti, v čase incidentu bola na úrade
práce. Rehabilitácia trvala 6-8 týždňov. Poškodená má utrpivším poranením zlomeninou bodcovitého
výbežku trvalý následok, tento sa prejavuje pri práci, puchne jej ľavá horná končatina, musí užívať

analgetiká pri dlhšej práci, má obmedzenú hybnosť v zápästí ľavej ruky. Podliatiny a pomliaždeniny
hrudníka, predlaktia, ramena a ramenného zhybu trvalý následok nezanechajú, majú len obmedzujúce
účinky v trvaní cca 14 dní a prejavovali sa bolestivosťou hrudného koša, obtiažami pri dýchaní, pri
bežných hygienických úkonoch ako je obliekanie, osobná hygiena, uchopovanie predmetov bežnej
činnosti a podobne. Pri uvedenom konaní k poškodeniu životne dôležitého orgánu dôjsť nemohlo.

Vzniknuté poranenie zlomenina bodcovitého výbežku vretennej kosti vľavo u poškodenej zanechalo
trvalý následok, poškodená má obmedzenú hybnosť zápästia, nemôže zohybovať do krajných polôh,
zápästiejejpuchne,musínosiťochrannúortopedickúpomôcku-molitánovúortézuakoipriväčšejzáťaži
používať analgetiká. Znalec ohodnotil zranenia poškodenej celkovou sumou 120 bodov. Na hlavnom
pojednávaní znalec MUDr. Q. K. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia č. 11/2018, ktorý predložila obhajoba súd zistil, že zranenie poškodenej je poranením,
ktoré v traumatológií klasifikujú ako poranenie ľahké. K takému poraneniu aj v takejto lokalite môže
dôjsť mnohorakým spôsobom a pri mnohorakých príčinách. K zlomenine bodcovitého výbežku vretennejkosti najčastejšie dochádza pri páde, kde opornou časťou býva ruka, menej často vystretá celá horná
končatina. V štúdiu popisovaných mechanizmov ostatných poranení poškodenej, ktoré mala utrpieť
po napadnutí obžalovaným snáď len dopovedať, že tu býva skúsenosť a škola traumatológa. Takéto

posudky bývajú často v úrovni chirurgického hodnotenia nie úrovne traumatologického. Mechanizmus
poranenia predlaktia ramena a hlavne steny hrudníka, nie je dokumentovaný logikou. Je otázka, či aj
pri sácaní do poškodenej bol obžalovaný takmer 80 ročný a hlavne pri ťažkom somatickom postihu,
schopný obžalovaný pri tak ťažkých vážnych a progredujúcich ochoreniach, najmä pri dynamických
činnostiach, ktorými trpí by nikdy nedokázal nie, že ťahať, ale ani podvihnúť telo poškodenej, pre ktoré sa

pri ťahaní musel na zem predkloniť. Poranenia poškodenej v traumatológií radia medzi poranenia ľahké.
Je to z dôvodu lebo sa po liečbe nepredpokladá zanechanie trvalého následku. Reakcia na bolesť pri
zlomenine bodcovitého výbežku dolnej končatiny ľavej vretennej kosti, ktorá je dominantným poranením
tejto zlomeniny, pri každom pohybe zápästí je prísne individuálna a často sa kríži so špekulovaním.
Tri dni je dosť dlhá doba nato, aby k takejto zlomenine aj ostatným poraneniam poškodenej mohlo
dôjsť aj diametrálne iným spôsobom ako vo svojom oznámení sama uviedla. K zlomeninám bodcového

výbežku vretennej kosti vľavo, ale aj vpravo najčastejšie dochádza pri pádoch na ruku. Podstatne
menej často na postihnutú končatinu, ale ešte menej často pri priamom údere do miesta zlomeniny. Ak
berieme proces zraňovania poškodenej a teda aj mechanizmus zraňovania tak k zlomenine bodcovitého
výbežku mohlo dôjsť len pri páde poškodenej aj v tomto okamihu je však nanajvýš povážlivé tvrdenie,
že k zlomenine dolného konca vretennej kosti došlo práve pri incidente, aj tu časový interval skrz je

významným údajom a nemusí korelovať termín poranenia s termínom ošetrenia na chirurgií. Počas
doby od incidentu po dobu ošetrenia na chirurgickej ambulancií uplynuli predsa 3 dni, počas tohto
čase k takejto zlomenine mohlo dôjsť v nespočetných príčinách úderov či pádov a podobne. Nielen
vek obžalovaného, ale hlavne ťažké deformujúce degeneratívne ochorenia a nielen končatín, ale aj
chrbtice je pomerne odvážne tvrdenie, že obžalovaný by tohto manévrovania a tohto zraňujúceho

procesu bol schopný. Po detailnom preštudovaní bohatej zdravotnej dokumentácie obžalovaného,
vyšetrení jeho zdravotného stavu aj v súčasnosti, znalec jednoznačne tvrdí, že obžalovaný manévru
ubližovania poškodenej tak ako vo výpovediach je tvrdené, nebol schopný. Ak skutočne k zlomenine
bodcovitého výbežku poškodenej došlo dňa 12.07.2013 takým spôsobom ako je evidované, tak liečba
sa dá rozdeliť na 4 týždne potrebnej imobilizácie a v súčasnosti ortézou, ktorá dovoľuje početnosť

manévrov vykonávania postihnutou rukou, tak potom už len rehabilitácia asi 10 dní a liečba je ukončená.
Toto je v súčasnosti najmodernejší trend liečby tejto zlomeniny. Pri tomto spôsobe liečby veľmi často
neschopnosť v práci netrvá viac ako 2 týždne. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že predchádzajúci znalci
vo svojich záveroch v podstate vychádzali z toho, že obžalovaný mal poškodenú ťahať po pozemku
2-3 metre, týmto chce upriamiť pozornosť na výpoveď samotného obžalovaného, ktorý tento skutok

vo svojej výpovedi opisuje inak, t.j., že poškodenú po tomto hrbolovitom a zaburenenom pozemku
neťahal ani ťahať nemohol pre jeho zdravotný stav, ako aj pre hmotnosť poškodenej. Len vážnosť
zranenia dolného konca vretennej kosti vľavo je zranenie, ktoré si v tomto prípade vyžaduje pozornosť,
pretože toto zranenie určovalo dobu liečby eventuálne i dobu neschopnosti práce ako aj limitovanie
v obvyklom spôsobe života poškodenej. Či bolo poranenie poškodenej spôsobené tak, ako uvádzajú

svedectvá jednoducho nevedno, pretože medzi dátumom možného poranenia a dátumom ošetrenia
ubehol istý čas, ktorý v určovaní možností poranenia poškodenej môže byť rozhodujúci. Dokumentácia o
chorobnosti obžalovaného a predovšetkým jeho trvalo zlý zdravotný stav je jednoznačne proti tvrdeniam
o príčinnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. W. E. zotrval na záveroch svojho
znaleckého posudku.

Pri konfrontácií znalcov MUDr. Q. K., MUDr. W. E. a MUDr. Q. M. na hlavnom pojednávaní konanom da
19.10.2020 bol jednoznačne najpresvedčivejší znalec MUDr. Q. K., ktorý svoje argumenty, podľa názoru
súdu, vedel bez akýchkoľvek pochybností obhájiť.
ZlekárskejsprávypraktickéholekárapredospelýchnasvedkyňuP.J.zodňa12.07.2013vyplýva,žetáto
ako subjektívne obtiaže uviedla, že bola napadnutá v záhrade susedom, sotil ju na zem, spadla, udrela si

pravé rameno, odrela pravé predkolenie, zľakla sa. Z lekárskej správy praktického lekára pre dospelých
na poškodenú zo dňa 12.07.2013 vyplýva, že menovaná ako subjektívne obtiaže uviedla, že bola
napadnutá pánom J. M. v obci W., v záhrade svojej matky. Udrel ju, váľal ju na zem. Z lekárskej správy
chirurga zo dňa 15.07.2013 vyplýva, že u pacientky - poškodenej bola zistená diagnóza zmliaždenie
pleca a ramena, predlaktia, odrenina - modrina ramena, zlomenina stiloudného výbežku vretennej kosti

dolného kova bez dislokácie, pomliaždenie ľavej strany hrudníka. O pôvode a spôsobe zranenia uviedla,
že napadol ju sused. Zranenie bolo spôsobené tupým nárazom, spadnutím na zem s predpokladanou
dobou liečenia a práceneschopnosti od 4 do 8 týždňov. Poškodená bola ďalej podľa lekárskych správ v
predmetnej chirurgickej ambulancii ošetrovaná 22.07.2013, 05.08.2013, 16.08.2013.Z lekárskych správ na obžalovaného súd zistil, že tento bol ošetrovaný 04.03.2011, 09.03.2011,
30.08.2012, 04.03.2014, 02.01.2015, 18.03.2015, 17.04.2015 a novšie.
Procesné strany dokladali do spisového materiálu listinné dôkazy preukazujúce, že predmetný

incident sa stal na pozemku patriacom obžalovanému resp. svedkyni P. J.. Poškodená predkladala
fotodokumentáciu, ktorá mala potvrdzovať, že obžalovaný po spáchaní skutku mohol manuálne
pracovať. Obhajoba predložila fotografiu z miesta konfliktu, na ktorej je poškodená P. J. a svedkyňa P.
J., ktorú vyhotovil obžalovaný.
Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného

bola preukázaná. Súd podrobne rozpísal výpovede na hlavných pojednávaniach obžalovaného M. J.,
poškodenej P. J., svedkov P. J., V. J., Q. J., W. J., závery znaleckých posudkov znalcov MUDr. Q. K.,
MUDr. Q. M., MUDr. W. E..
Neušlo pozornosti súdu, že predmetnému konfliktu predchádzalo sekanie, pílenie, inváznej rastliny
zo živého plotu v záhrade rodinného domu obžalovaného, ktorá prerastala na susediaci pozemok
cez oplotenie záhrady rodinného domu obžalovaného. Takýto postup, ktorý zvolila poškodená je

neštandardný, musela si byť vedomá, že v prípade ak je obžalovaný resp. jeho rodinní príslušníci doma,
tak môže dôjsť minimálne k slovnému konflitku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal, napĺňa zákonné znaky žalovaného
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a spáchal ho obžalovaný. Z hľadiska
svedeckých výpovedí existujú 2 verzie dôkazov, na jednej strane je to výpoveď poškodenej P. J.,

svedkyne P. J. a svedka Q. J.. Tieto výpovede sú vzájomne zhodné, vhodne sa dopĺňajú, vypovedali
konzistentne, priebeh skutkového deja popísali zhodne s tým, ako je uvedené v skutkovej vete. Na
druhej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že poškodenú nenapadol, práve naopak sám mal
byť napadnutý. V určitých častiach s jeho výpoveďou zhodne vypovedali aj svedkyne V. J. a W. J.. Sú
však isté rozpory ohľadom tej skutočnosti, kde sa mali v čase skutku nachádzať, aký mali výhľad na

miesto spáchania skutku, v akej boli vzájomnej pozícií medzi sebou a podobne.
O napadnutí obžalovaného neexistuje žiadny záznam, žiadna lekárska správa, ktorou by to vedel
tento objektívne preukázať. V konaní boli jednoznačne objektivizované, ustálené zranenia, ktoré mala
poškodená diagnostikované po skutku, najmä znalecký posudok znalca MUDr. Q. K. bol komplexný,
tento sa vysporiadal podľa názoru súdu so všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje závery v konaní

pred súdom si aj jednoznačne obhájil. Tieto závery boli potvrdené aj znaleckým posudkom MUDr. Q.
M.. Naproti tomu znalecký posudok znalca MUDr. W. E. je dosť neštandardný. Tento znalec v záveroch
uvádzal aj nepravdivé údaje s tým, že takmer 80 ročná osoba sa takéhoto skutku nemohla dopustiť,
pričom skutok bol spáchaný v roku 2013, pričom v tom čase mal obžalovaný vek 73 rokov. Znalec naviac
uvádzal, že zranenia poškodenej do chirurgického ošetrenia 15.07.2013 mohli byť spôsobené aj iným

spôsobom napr. pádom, pričom tieto skutočnosti musia byť zisťované, ustálené súdom nie znalcom.
Naviac z lekárskej správy je zrejmé, že poškodená bola na lekárskom ošetrení už 12.07.2013, kde
najzávažnejšie zranenie na ľavej ruke jej bolo aj diagnostikované. Naviac tento znalec spochybňoval
ďalšie 2 znalecké posudku s tým, že neboli vypracované znalcami z odvetvia traumatológie. Odvetvie
traumatológie však v súčasnej dobe nie je už ani zapísané v zozname znaleckých činností. Zranenia

poškodenej, ktoré boli jednoznačne diagnostikované, mechanizmus akým vznikajú, ich lokalizácia na
tele jednoznačne nasvedčuje, že skutok sa stal tak ako uvádzala samotná poškodená a svedkovia P. J.
a Q. J.. Na fotografií, ktorú predložil obžalovaný v čase spáchania skutku sa nachádzajú poškodená P.
J., svedkyňa P. J. st.. Obžalovaný však tvrdil, že od začiatku sa na tomto mieste nachádzal aj svedok Q.
J.. Je preto zvláštne, že na predmetnej fotografií sa nenachádza, pričom poškodená P. J. a svedkyňa

P. J. zhodne tvrdili, že svedok Q. J. prišiel na miesto až následne, čomu v podstate aj predmetná
fotografia nasvedčuje. Políciu na miesto činu zavolala práve poškodená P. J., pričom táto v prípade
keby došlo k útoku na obžalovaného by políciu na miesto zrejme nevolala. Na tejto skutočnosti nemení
nič ani to, že následne sa snažil na políciu dovolať aj samotný obžalovaný. Vyhodnotenie všetkých
týchto dôkazov vzájomne v jednotlivých súvislostiach aj s poukazom na zranenia, ktoré boli spôsobené,

znalecké posudky, spôsob mechanizmu týchto zranení, sú to objektívne skutočnosti, ktoré jednoznačne
nasvedčujú na pravdivosť výpovede poškodenej P. J., svedkyne P. J. a svedka Q. J..
Na druhej strane je nepochybné, že keby obžalovaný dostal jeden úder päsťou do tváre ako tvrdila jeho
manželka, svedkyňa V. J., niekoľko úderov ako tvrdil sám obžalovaný, resp. ako uviedla svedkyňa W.
J. 2-3 údery päsťou do tváre, zanechalo by to na tvári obžalovaného stopy. Nebol však predložený,

produkovaný žiadny relevantný dôkaz, že by takéto zranenie na tvári obžalovaného skutočne bolo, že
by tento vyhľadal následne lekárske ošetrenie.
Súd preto konanie obžalovaného, ktorým inému úmyselne ublížil na zdraví právne kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.Obžalovaný M. J. má stredné odborné vzdelanie, je dôchodca. Súdne trestaný nebol, priestupkovo
postihovaný bol 3 krát, vo všetkých prípadoch pre priestupky na úseku dopravy, naposledy v roku 2013
pre priestupok podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. cestnej premávke a bola mu uložená bloková

pokuta vo výške 30 Eur.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
ods. 6 Tr. zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil,
preto podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1 tretinu.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona
trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 18 mesiacov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol, vzhľadom tiež na vek
obžalovaného 81 rokov, na dobu viac ako 8 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku, postačuje tomuto

uložiť alternatívny trest mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd preto
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona uložil
obžalovanému peňažný trest vo výmere 200 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 2 mesiacov.

Poškodená P. J. riadne a včas si uplatnila nárok na náhradu škody, škodu bližšie špecifikovala za bodové
ohodnotenie znalcom (100 bodov x 16,10 Eur) čo spolu činí X XXX Eur. Súd nemal o určení výšky tejto
škody žiadne pochybnosti, preto podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade tejto
škody. Poškodená v záverečnej reči v zmysle § 274 ods. 2 Tr. zákona si uplatňovala aj ďalšie nároky,
ktoré presahujú rámec adézneho konania v trestnom konaní, preto bola podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku

so zvyškom svojho nároku odkázaná na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.