Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211508
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119211508.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: 1.) C. T., W..

XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., 2.) E. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., 3.) Y. T.
C.. F., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š.Á., 4.) Y. T., C.. V., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX U. Š.
XXX, 5.) U. G., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., 6.) Y. T., W.. XX.X.XXXX, F. L. XXX, XXX XX
U. Š., 7.) M. T., C.. G., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX V. XX, 8.) X. Y., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX,
XXX XX U. Š., 9.) K.. J. S., W.. XX.X.XXXX, F. Š. XXXX/XX, XXX XX U. Š., 10.) Y. T., W.. XX.XX.XXXX,
F. XXX XX A. XXX, 11.) K.. X. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., všetci zastúpení S. V., W..
XX.XX.XXXX, F. XXX XX U. Š. XX, 12.) S. V., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX U. Š. XX, proti žalovaným:

1.) K.. Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. X. XX, XXX XX T., 2.) R. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX U. Š. XXX,
3.) Y. Y. C.. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., 4.) Y. N., C.. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L.
XXX, XXX XX U. Š., zastúpený F. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. W.. E. V. XXX/XX, XXX XX T., 5.) T. S., W..
XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX U. Š., právne zastúpený Mgr. Otom Salokym, advokátom, Hlavná 94,
080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. až 12. rade sú povinní nahradiť žalovaným v 4. a v 5. rade trovy konania v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 03.07.2019 domáhali, neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorou žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v 1. rade spoluvlastnícky podiel v rozsahu 12/1152
k nehnuteľnosti v intraviláne katastrálneho územia U. Š. parcele registra "X. Č.. XXXX/X -zastavaná
plocha á nádvorie vo výmere 108 m2, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prešov, odbor

katastrálny na LV č. XXXX, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod číslom U. - XXXX/
XXXXdňa5.9.2018,kúpnejzmluvy,ktoroužalovaná3.previedlanažalovaného1.spoluvlastníckypodiel
v rozsahu 12/1152 k nehnuteľnosti v intraviláne katastrálneho územia U. Š., parcele registra ". Č.. XXXX/
X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 108 m2, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Prešov, odbor katastrálny na LV č. XXXX, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod číslom
U. - XXXX/XXXX dňa 21.8.2018 a kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 4. rade previedla na žalovaného
v 5. rade spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4/96 k nehnuteľnosti v intraviláne katastrálneho územia U.

Š.,, parcele registra ". Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 108 m2, vedenej v katastri
nehnuteľností Okresného úradu T., odbor katastrálny na LV č. XXXX, podľa ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva pod číslom U. - XXXX/XXXX dňa 10.6.2019.2. Žalobu odôvodnil tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a žalovaní 2. a 3. rade boli
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. obidvaja v podiele 12/1152 a Žalovaná v 4. rade bola spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v podiele 2x po 2/96. Žalovaní v 2. a 3. rade previedli nehnuteľnosti na žalovaného

v 1. rade a žalovaná v 4. rade a žalovaného v 5. rade. žalovaní 2.. 3. a 4. neponúkli na predaj
svoje spoluvlastnícke podiely žalobcom. ako spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. čím porušili
predkupné právo žalobcov viažuce sa k tejto nehnuteľnosti. Podľa § 140 07. ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza. majú spoluvlastníci predkupné právo. ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116. 1 17
OZ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva. majú právo vykúpiť podiel pomerne

podľa veľkosti podielov. Podľa § 40:1 veta prvá OZ. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, § 140. § 145 ods. 1. § 479. § 589. § 701 ods. 1 a § 74 1 b ods. 2. považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten. kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo/46/2013 ustálil. že žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 403 OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) OSP (aktuálne § 137 písm. c) CSP) i vtedy ak už došlo k porušeniu

predkupného práva. Neplatí teda záver. že ak došlo k porušeniu predkupného práva. oprávnená osoba
už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle
§ 401 Občianskeho zákonníka. takýto záver totiž nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. I pre daný prípad
teda platí. že skutočnosť, že už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov sama osebe nemá za
následok nedostatok. jej naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti danej zmluvy. Skutočnosť.

že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou,
na základe ktorej sa v katastri nehnuteľnosti vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom.
samo osebe zakladá naliehavosť právneho záujmu Žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ( §
137 písm. c) CSP).

3. Keďže žaloba nebola žalobcami v 1. až 14. rade podpísaná a ani neudelili platne plnú moc, boli
vyzvaní na podpísanie žaloby.

4.Uznesenímzodňa18.02.2022bolopodaniepôvodnežalobcovv5.a10.radeodmietnutéauznesením
zo dňa 02.06.2022 bolo konanie voči pôvodne žalobkyni v 11. rade zastavené. Súd následne pristúpil

k prečíslovaniu žalobcov.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uznal uplatnený nárok.

6. Žalovaný v 5. rade navrhol žalobu zamietnuť, keďže išlo o prevod na blízku osobu a to synovca

žalovanej v 4. rade.

7. Žalovaná v 4. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, keďže
najvyšší súd v odôvodnení Rozhodnutia 7Cdo/46/2013 nekonštatuje, že pri porušení predkupného
práva na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, existuje vždy naliehavý právny záujem. Najvyšší súd v

odôvodnení Rozhodnutia okrem iného uvádza, že ,,Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80
písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného
predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 OZ v spojení s § 403 OZ) závisí však aj od posúdenia
toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu ." Následne Najvyšší súd
v Rozhodnutí uviedol, že rozsudky príslušných súdov zrušuje práve z dôvodu, že tieto neposúdili

naliehavý právny záujem žalobcov. Z uvádzaného dôvodu tak poukazuje žalovaná súdu na to, že
Rozsudok je pre toto konanie irelevantným a má za to, že žalobcovia v danom prípade nepreukázali
naliehavý právny záujem. Poukázala na Rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 12. 07. 2018, spisová
značka: 9Co/410/2017, podľa ktorého: „V preskúmavanej veci žalobca jednoznačne prejavil svoj záujem
ponechať spoluvlastnícky podiel v rodine a zároveň prejavil tento záujem odkúpiť. Za takejto situácie,

pokiaľ by došlo k porušeniu predkupného práva, žalobca nezvolil správnu určovaciu žalobu, pokiaľ sa
domáhalurčenianeplatnostikúpnejzmluvy.Takátožalobanenapĺňaprevenčnúfunkciuurčovacíchžalôb
a nezabráni ďalším súdnym sporom a v konečnom dôsledku nevyrieši ani požadovanú otázku jeho
vlastníckeho práva. V prípade, že by žalobcom zvolený procesný prostriedok, a to určovacia žaloba,
ktorou sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, by iba obnovil pôvodný právny stav, kedy žalovaný v

1. rade by sa opäť stal spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v rozsahu 1-iny a právne postavenie
ostatných spoluvlastníkov vrátane žalobcu by zostalo nezmenené." Poukázala aj na veľký komentár
ku CSP (autor Števček, Ficová a spol., str. 501) v ktorom je uvedené, že z doktríny preventívneho
charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosťžalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty
alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Zároveň povinnosť žalobcu preukázať naliehavý
právny záujem znamená, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý

právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je žalobca povinný navrhnúť dôkazy, čo však
žalobcovia v danom prípade nespravili. Žalobcovia tak naliehavý právny záujem v žiadnom prípade
nepreukázali. Zo zákonného znenia CSP tak vyplýva, že návrh na určenie právnej skutočnosti, ktorým je
aj vyslovenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy je možné podať v prípade, ak takéto oprávnenie vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Takýmto osobitným predpisom je podľa odbornej verejnosti a aktuálnej

judikatúry napr. Zákonník práce v časti neplatnosti výpovede zamestnanca alebo Obchodný zákonník
v časti vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a pod. Avšak, súčasná judikatúra
súdov smeruje zároveň k tomu názoru, že domáhanie sa neplatnosti zmluvy nie je možné z dôvodov
predpokladaných vo všeobecnej občianskoprávnej norme, a teda ani z dôvodov podľa ust. § 40a
Občianskeho.VovzťahukuvádzanémužalovanápoukazujeajnaRozsudokKrajskéhosúduvKošiciach
11Co/370/2017 zo dňa 6. 6. 2018. Taktiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Nitra, spisová

značka: 8Co/202/2016 zo dňa 14. 06. 2018 , podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 137 CSP platného
a účinného od 1.7.2016 je úplne nová koncepcia zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia,
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena
d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o
určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú

ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho
ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je napr. § 711
ods. 6 OZ. Ako v dôvodovej správe uvádza zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písmena d)
tohto ustanovenia patria napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z . z . o dobrovoľných dražbách a

pod. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami.
Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom,
čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok rozsudku, že kúpna
zmluva je neplatná nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca,

alebo niekto iný. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Ak bol zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností zapísaný na kupujúceho na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať
kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva."

8. Žalobcovia v replike uviedli, že podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/410/2017 z 12.
7.2018,vprípadeporušeniapredkupnéhoprávaspoluvlastníkaprávnaúpravaponechávaoprávnenému
spoluvlastníkovi v prípade porušenia jeho predkupného práva voľbu uplatnil' tri typy nárokov (ktoré sa
navzájom vylučujú) - domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, domáhať sa prevodu

scudzeného podielu od nadobúdateľa, alebo stav akceptovať a ponechať si predkupné právo voči
nadobúdateľovi - z ktorých nárokov každý sleduje iný cieľ. Motívom prvého je aj navrátenie veci do
pôvodného stavu (vlastníctvo pôvodného spoluvlastníka), druhým cieľom je získanie spoluvlastníckeho
podielu žalobcu“. Ako vyplýva z odôvodnenia podanej žaloby, dôvodom podania žaloby je navrátenie
právnych pomerov k nehnuteľnosti do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov. To

znamená, že táto možnosť' nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych
práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatných zmlúv, včítane práv a povinností
vyplývajúcich z predkupného práva. Žalovaní 1. a 5. rade sú vlastníkmi priľahlých nehnuteľností,
pôvodne záhradkárskych pozemkov, a to žalovaný 1. parc. č. Z. V. XXX a žalovaný 5. parcely č. Z.
XXX/X a XXX/X v katastrálnom území U. Š.. Nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v intraviláne

katastrálneho územia Vyšná Šebastová, vedeného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prešov,
okres T., obec U. Š. na LV č. XXXX ako parcela registra ". Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 108 m2 využívajú žalovaní 1. a 5. ako jednoduchšiu prístupovú a príjazdovú cestu ku
svojím pozemkom a na parkovanie áut aj napriek existujúcej prístupovej ceste k ich pozemkom. Prevod
spoluvlastníckych podielov na žalovaných 1. a 5. rade považujú žalobcovia za účelové, keď z parcely.

ktorá má výmeru 108 m2 odkúpili spoluvlastnícke podiely zodpovedajúce výmere 6.75 m2, z toho
žalovaný 1. rade výmeru 2,25 m2 a žalovaný 5. výmeru 4,5 m2. Účelom ich konania bolo stať sa
spoluvlastníkmi záujmovej nehnuteľnosti a jej užívanie odôvodňovať uplatnením svojich vlastníckych,
resp. spoluvlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti. Žalobcovia nemajú inú možnosť. ako zákonnýmspôsobom dosiahnuť právne pomery, aké existovali pred uzavretím neplatných zmlúv. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012. sp. zn. 5 Cdo 31/2011), pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R
17/1972 ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu , pokiaľ neslúži potrebám praktického

života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov ; a k však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996).

9. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že hlavným dôvodom odkúpených podielov na parcele „X.

Č.. XXXX/ bolo sprístupniť vchod a vjazd na stavebný pozemok a nevyužívať prechod po cudzích
pozemkoch, ako mu bolo vytýkané od dvoch žalobcov. Uvedená parcela sa nachádza medzi obecnou
cestou, jeho a susedovým pozemkom o šírke cca 3 až 7 m. Pri kúpe pozemku koncom roku 2007 neboli
o tomto probléme informovaní a prístup považovali za obecný. Zhruba v roku 2010 ich slovne obvinil
neznámy pán V., že vrchnú časť pozemku parcela XXX, si prisvojili a zaberajú cudzí pozemok. Pre istotu

dalipremeraťpozemok,akeďžebodysúhlasilisvýpisomzkatastrapodľakúpnejzmluvyanikinýichinak
neoslovil, zabudli na to. Keďže v súvislosti s tým zistili, že prístup na pozemok v spodnej časti od obecnej
cesty, nie je obecný, sondovali o možnosti odkúpenia. Po zistení, že taká skutočnosť je u viacerých
nehnuteľností. ktorým bolo pridelené stavebné povolenie a cez tieto pozemky sú vedené aj verejné siete
pokiaľ je to problém, mali zato, že to má riešiť obec. Oficiálne o vážnosti tohto problému boli oslovení

obcou až v roku 2018. Tomuto pozvaniu predchádzala návšteva p. S. V. E. R. T. s tým, aby sa vzdali
hornej časti pozemku (opäť s obvinením) kvôli obnoveniu starej poľnej cesty(ktorá podľa miestnych
existovala zhruba pred 30 rokmi) a oni uvoľnia predmetnú spornú parcelu „X. Č.. XXXX/X. lebo nám
inak budú robiť problémy. Zaskočení týmto tvrdením považovali za možné riešenie odstúpenia vrchnej
časti (parcely XXX), za pozemok, ktorý vlastnia spoločníci, ak aj ostatní budú súhlasiť s obnovením

cesty. Nato boli oslovení obcou o možnosti darovania, resp. inej formy vzdania sa vlastníctva. ktorej
právny stav bol podľa vyjadrenia obce a aj ich presvedčenia platný podľa kúpnej zmluvy a výpisu z
katastra nehnuteľností. Na riešenie prístupu im bolo povedané, že spornú parcelu X. XXXX/X podielnici
pozemkupodľavyjadreniap.V.aT.nechcúpredať,čoimnáslednepotvrdilajp.T.svyjadrením.žeimnič
nepredajú, ale sú ochotní zriadiť vecné bremeno. Táto formulácia sa líšila od pôvodnej, a preto od r. 2019

mali záujem riešiť uvedený problém odkúpením podielov od vlastníkov s tým, že budú rešpektovať ich
cenu. Avšak ich zástupca p. S.. V. im stále odkázal. že pozemky využívame neprávom a nie sú na predaj.
Nakoľkozistil,ženamenovitomzoznamežalobcov,niektoréosobynebolivôbecinformovanéoprobléme
a podpísali prezenčnú listinu za iným účelom, (nevedomosť, zneužitie?) začal oslovovať osobne aj
písomne niektorých majiteľov podielov za účelom odkúpenia podielov. Na písomné žiadosti nedostal

žiadne odpovede. Pri osobnom jednaní niektorí sľúbili odpredaj, nakoľko uvedené parcely nevyužívajú
z ich strany a sú tak malé, že to pre nich neprináša žiadny úžitok. Avšak keď sa to dozvedel p. S.. V.
a po jeho návšteve oslovených osôb viacerí sa vyjadrili. že to predajú. ale neskôr až sa to tzv. utrasie.
Nakoniec s manželkou odkúpili dva podiely (list vlastníctva č. XXXX), ktorých majitelia, podobne ako
ostatní, nemali úžitok z daného pozemku. Na uvedenej parcele je spolu 35 vlastníkov o výmere od XX/

XXXX až po X/XX. medzi nimi je aj vlastník Slovenská republika, takže sa nejedná o lukratívnu parcelu.
Odkúpením podielov spolu s manželkou chceli tento problém dať do poriadku, aby niektorí spoluvlastníci
(iba traja) nevytýkali, že chodia po ich parcele. Nesúhlasil s tvrdením, že odkúpením podielov si zvolili
jednoduchšiu prístupovú cestu aj napriek existujúcej prístupovej ceste k ich pozemkom, nakoľko vrchná
cesta je iba poľná cesta po ktorej môžu jazdiť iba traktory, nie je vôbec udržiavaná a pre osobné vozidla

neprejazdná.

10. Žalovaná v 4. rade v duplike uviedla, že ide len o akési domnienky žalobcov, ktoré nie sú ničím
preukázané a ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia so žalovanou. Zo strany žalovanej došlo k riadnemu
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, t.j. k riadnemu prevodu vlastníckeho práva žalovanej, pričom žalovaná

nebola povinná zisťovať účel nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu sporu zo strany ostatných
žalovaných. Uvádzaná námietka o účelovosti konania žalovaného v 1. rade a žalovaného v 5. rade je
tak ničím nepodložená a vo vzťahu k žalovanej absolútne irelevantná. Žalovaná aj naďalej zotrváva natom, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, nakoľko dostatočne neodôvodnili z akého
dôvodu majú záujem navrátiť pôvodný stav vlastníckych práv k predmetu sporu.

11. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 03.01.2020 vyjadrila ľútosť nad tým, nebola si vedomá, že
porušila zákon, pričom chcela iba pomôcť susedovi.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

13. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX sú žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti registra
"X. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 108 m2, vedenej v katastri nehnuteľností
Okresného úradu T., katastrálne územie U. Š., obec U. Š..

14.Žalovanýv1.radenadobudolpodielkvyššieuvedenejnehnuteľnostioveľkostiXX/XXXX,nazáklade
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol pod číslom U. - XXXX/XXXX dňa 5.9.2018.

15.Žalovanýv1.radenadobudolpodielkvyššieuvedenejnehnuteľnostioveľkostiXX/XXXX,nazáklade
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol pod číslom U. - XXXX/XXXX dňa 21.08.2018.

16. Žalovaný v 5. rade nadobudol podiel k vyššie uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti X/XX, na základe

kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol pod číslom U. - XXXX/XXXX dňa 10.06.2019.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 4Cdo/83/2019 uviedol:
„21. Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave
nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú
povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému

predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého
predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom
predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené
v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú,
pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Jedná sa o nasledujúce

možnosti: Oprávnený má právo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu previedol podiel za rovnakých
podmienok,aleborelatívnejneplatnosti,keďžeporušenie§140Občianskehozákonníkamázanásledok
len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka. Inými slovami, právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto
úkonom dotknutý (t. j. spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené), neplatnosti právneho

úkonu nedovolá v rámci premlčacej lehoty. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného
práva, môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Môže sa
domáhať,abysúdurčil,žezmluvaoprevodespoluvlastníckehopodielu,ktorájevrozporesustanovením§ 140 Občianskeho zákonníka, je neplatná, čím by sa vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho
pred prevodom podielu na tretiu osobu.
22. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je

preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou
súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť
opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p.
23. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je skôr preventívneho charakteru a má miesto

jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu.
Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny

záujem na takomto určení.
24. V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba
na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné
právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali
za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia

znášajú dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti
zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu
chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci
neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou
pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na

povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať
zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek
vlastníctva (spoluvlastníctva) a to práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy
zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali
na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka

relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka.

22. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré uzatvorili
žalovaný v 1. rade so žalovanými v 2. a 3. rade a žalovaná v 4. rade so žalovaným v 5. rade. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem

na podanej žalobe.

23. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k
záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2020, sp. zn.

4Cdo/83/2019, jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mohla mať úspech
je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem
nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe
do spoluvlastníckeho vzťahu. Žalobcovia však v predmetnej veci žiadnym spôsobom neodôvodnili, z
akého dôvodu chcú zabrániť žalovaným v 1. a 5. rade, aby sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

Na uvedené nedali odpoveď ani na nariadenom pojednávaní. Taktiež neuviedli, kto by mal vstúpiť na
miesto pôvodných spoluvlastníkov do spoluvlastníckeho vzťahu, keďže ako vyplýva aj vyjadrení na
pojednávaní, žalovaní v 2. a 3. rade nemienia byť spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti (rovnako aj
žalovaná v 4. rade a to vzhľadom na vyjadrenie k žalobe a dupliku), pričom nikoho nemožno nútiť,
aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho

podielu. O nedostatku naliehavého právneho záujmu svedči aj skutočnosť, že žalovaný v 1. a 5. rade
v priebehu roku 2021 nadobudli ďalšie podiely na spornej nehnuteľnosti (žalobcovia tieto tvrdenia
žalovaného v 5. rade na pojednávaní nepopreli a vyplývajú aj z výpisu z listu vlastníctva na stránke
https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal) a teda v prípade určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, žalovaní
v 1. a 5. rade by zostali aj naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom postavenie žalobcov by

sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Predmetná žaloba teda neslúži potrebám praktického života a
nevytvorila by pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán.24. Vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho sa súd nezaoberal vecnou stránkou veci a
žalobu zamietol.

25. Žalobcovia navrhli rozhodnúť vec rozsudkom na základe uznania. V prejednávanej veci síce
žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uznal nárok, avšak ak na strane žalovaného vystupuje
viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci
žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. V danom prípade ide o nerozlučné
spoločenstvo (vo vzťahu ku každej kúpnej zmluve), a preto pre rozhodnutie bolo potrebné, aby nárok

uznali žalovaný v 2. rade, prípadne žalovaná v 3. rade, čo sa nestalo. Preto nebolo možné rozhodnúť
rozsudkom na základe uznania, a to ani v časti.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto
súd priznal žalovaným v 4. a 5. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude

po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Existencia dôvodov pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
Žalovaní v 1. až 3. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd žalovaným v 1. - 3.
rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).