Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 15, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200215
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5822200215.2

Uznesenie

Okresný súd v Námestove v právnej veci navrhovateľa: L. L., Z.. XX.X.XXXX, B. Ž. XXX/XX, K.,
zastúpený splnomocneným zástupcom: Weis & Partners s.r.o. so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava,
IČO: 47234776, proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom Kutuzovova 258/
B, Bratislava, IČO: 30845572, o uloženie zákazu odporcovi vyžadovať od navrhovateľa podrobenie sa
očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a ďalších, špecifikovaných v podaní navrhovateľa zo dňa 28. 1.

2022, označenom ako „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia „ takto

r o z h o d o l :

I/ Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II/ Odporca m á voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28. 1. 2022 navrhovateľ žiadal, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi :
- zakázal vyžadovať od navrhovateľa podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19
- zakázal vydať akt prikazujúci navrhovateľovi podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID -19,
- zakázal vyžadovať od navrhovateľa preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu proti
ochoreniu COVID-19
- uložil, aby sa zdržal uloženia sankcie voči navrhovateľovi z dôvodu nepodrobenia sa navrhovateľa

očkovaniu proti ochoreniu COVID-19
- zakázal diskriminovať navrhovateľa z dôvodu nepodrobenia sa navrhovateľa očkovaniu proti ochoreniu
COVID-19.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je profesionálnym vojakom, slúžiacim v Ozbrojených silách Slovenskej
republiky v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. Podľa navrhovateľa v rámci rezortu obrany boli

vydané opatrenia Vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky, nariadenia náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, nariadenie veliteľa Úradu logistického
zabezpečenia ozbrojených síl, ktoré ukladajú profesionálnym vojakom povinnosť podrobiť sa očkovaniu
proti ochoreniu COVID-19, čo však podľa navrhovateľa možno nariadiť len osobám v profesionálnom
riziku nákazy, pričom takéto povinné očkovanie, ako aj okruh osôb, na ktoré sa má predmetné očkovanie
vzťahovať, môže určiť iba regionálny úrad verejného zdravotníctva, pretože vyhláška Ministerstva

zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z. určuje povinné očkovania proti konkrétnym ochoreniam, medzi ktoré
aktuálne ochorenie COVID-19 nepatrí. V odôvodnení svojho podania ďalej navrhovateľ argumentuje
absenciou materiálnych dôvodov pre zavedenie povinného očkovania, poukazuje na to, že povinné
očkovanie môže byť nariadené výlučne očkovacími látkami, ktoré sú schválené na ich použitie
Slovenskou republikou alebo agentúrou EMA; medzi takto schválené očkovacie látky však podľa
žalobcu nepatria tzv. Emergency Use Authorization, teda dočasné schválenie vakcíny na núdzové

použitie. Ďalej navrhovateľ v odôvodnení svojho podania uvádza, že podľa neho sú PCR a antigénové
testy nevhodné na zisťovanie prítomnosti ochorenia COVID-19, na čo upozorňujú viaceré vedeckéštúdie. Podľa navrhovateľa ak RT-PCR testy nie sú vhodnými testami na zistenie prítomnosti ochorenia
COVID-19 u testovaného a na jeho možnosť prenosu ochorenia na ďalšie osoby, tak ani výsledky
testovaniatýmitotestami nemôžubyťzákladomprerozhodovanieopovinnomočkovaníčiobmedzovaní

základných práv a slobôd obyvateľstva. Navrhovateľ sa ďalej v odôvodnení svojho podania zaoberá
rozporom povinného očkovania s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenský republika viazaná.

Z obsahu podania navrhovateľa vyplýva, že ho podal z dôvodu, že ako profesionálny vojak sa odmieta

podrobiť povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a chce zabrániť, aby odporca voči nemu za
toto odmietnutie prípadne vyvodil dôsledky.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 28. 1. 2022 vyplýva, že ho podal z dôvodu, že sa

ako profesionálny vojak nepodrobil a nemieni podrobiť očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, ktoré
bolo nariadené v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky normatívnymi aktmi, ktoré navrhovateľ
špecifikuje vo svojom podaní, čo navrhovateľ odôvodňuje tým, že očkovacie látky neboli schválené
v riadnom schvaľovacom procese príslušnou autoritou, že PCR a antigénové testy vykazujú veľkú
mieru nespoľahlivosti a preto nemôžu byť relevantným podkladom pre nariadenie povinného očkovania

proti COVID-19 v rezorte obrany, navrhovateľ sa tiež snaží predísť postihu zo strany odporcu za
nesplnenie povinnosti podrobiť sa očkovaniu proti COVID-19 a tiež zabrániť diskriminácii svojej osoby
odporcom z dôvodu nepodrobenia sa povinnosti zaočkovať sa proti ochoreniu COVID-19. Jeho návrh
smeruje k povinnostiam, ktoré mu boli uložené v rámci jeho služobného pomeru normatívnymi aktmi,
vydanými v rezorte obrany. Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, má teda základ v jeho služobnom

pomere profesionálneho vojaka ( súd však poznamenáva, že tvrdenie, že je profesionálnym vojakom,
navrhovateľ ani neosvedčil ), pričom tento vzťah má povahu verejnoprávnu, nie súkromnoprávnu. Jeho
nárok sa totiž týka služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
čo znamená, že jeho nárok ( vo veci samej ) je nárokom verejnoprávnym, pretože služobný pomer

má vždy verejnoprávny charakter - nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a
po celý čas trvania sa odlišuje od pracovného pomeru. Odporca vo veciach služobného pomeru koná
ako ústredný orgán štátnej správy a jeho rozhodnutia a postupy sa považujú za rozhodnutia a postupy
verejnej správy ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/26/2020 zo dňa 25.
11. 2020 ).

4. Podľa uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Skomp/6/2021 zo dňa
8. 12. 2021 „pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci
civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,

ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie
je procesný inštitút upravený v CSP, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd ( § 324 ods. 2 CSP ). Naopak,
SSP neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany
účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby ( § 182 až 189 SSP ) nie je takým inštitútom;nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej
žaloby spojené. Správne súdu tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl.
CSP. V tu prerokúvanej veci sa navrhovateľ celkom zreteľne domáha nariadenia podľa § 324 a nasl.

CSP....Správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných
opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. Právomoc na konanie o neodkladných
opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe
neznamená,žeaksúsplnenépodmienky§324a325ods.1CSP,súdmôževydaťneodkladnéopatrenie
s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva...Obdobne z § 336 a 337 CSP možno

vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá,
môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „ žaloba vo veci samej
„ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou ( samou ), na ktorej
prejednanie je daná právomoc súdu podľa CSP. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či
správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní
otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie páve s navrhovaným obsahom práve voči

danému žalovanému ( povinnej strane ) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu.
Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bude rozhodovať. „

5. Súd konštatuje, základom pre podanie navrhovateľa zo dňa 28. 1. 2022 je jeho služobný pomer
profesionálneho vojaka, ktorý má verejnoprávnu povahu. Nejde teda o vec, o ktorej by v následnom
konaní vo veci samej mohol rozhodovať civilný súd. Navrhovateľ má možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv alebo oprávnených záujmov vo veci samej na správnom súde. Súd potom dospel k záveru,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.

6. nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že ju priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 CSP )

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP :

Novoty v odvolacom konaní

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).